Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Patrícia Železníková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoRozvod

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205256
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1319205256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľa - manžela
G.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, T. D. - U., zastúpeného JUDr. Pavlom Torňošom,
advokátom so sídlom Tomášikova 50/D, 821 03 Bratislava, proti manželke - G.. B. X., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, T. D. - U., v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 28.08.2020, č.k. 21Pc/17/2019-117, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 28.08.2020, č.k. 21Pc/17/2019-117, sa p o t v r d z u j e.

Návrh manželky na prerušenie konania sa z a m i e t a.

NávrhmanželkynaodloženieprávoplatnostirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIII,zodňa28.08.2020,
č.k. 21Pc/17/2019-117, sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom, zo dňa 28.08.2020, č.k. 21Pc/17/2019-117, rozviedol
manželstvo G.. G. X. a G.. B. X., rod. X., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev

matričného úradu Bratislava - X. P. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom
XXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 18, § 24 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, § 52 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), a vecne tým, že pre rozvod manželstva
boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky. Skonštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo
vážne narušené, trvalo rozvrátené, manželia stratili k sebe akýkoľvek citový vzťah a zmenu tohto

stavu nemožno očakávať. Navrhovateľ s manželkou spolu intímne nežijú, od roku 2019 hospodária
oddelene a hoci bývajú v spoločnej domácnosti, toto spolužitie nemožno nazvať manželským. Obaja
manželia jednoznačne potvrdili nezáujem o obnovenie manželského spolužitia a jeho funkčnosti. Súd
prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že manželstvo účastníkov prestalo plniť
svoje základné funkcie, t. j., že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť
spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Neprihliadal na manželkin
formálny nesúhlas s rozvodom manželstva z dôvodu, že ako rozvedená nebude môcť adekvátne riešiť

ich majetkové záležitosti. Uviedol, že s poukazom na rezolútne odmietanie manžela obnoviť manželské
spolužitie s manželkou a jeho pevné rozhodnutie ukončiť ich manželstvo rozvodom, vychádzajúc z
charakteru inštitútu manželstva ako „slobodného“ zväzku dvoch osôb, manželstvo ako nefunkčné a
formálne rozviedol v súlade s § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine. Za hlavné príčiny rozvratu manželstvaúčastníkov považoval úplné vzájomné odcudzenie oboch manželov po všetkých stránkach z dôvodu
odlišných predstáv oboch účastníkov o spôsobe fungovania v manželskom vzťahu a žiarlivé povahy
manželov. Ďalšie zotrvanie v manželstve by podľa názoru súdu prvej inštancie neviedlo k obnoveniu

vzájomného spolužitia a odstráneniu príčin rozvratu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka, navrhujúc rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, súčasne žiadala rozhodnúť podľa § 444 ods. 2 CSP o odklade
právoplatnosti napadnutého rozsudku. Namietala, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že konanie

manžela je dlhodobo motivované snahou rozvodom dosiahnuť potvrdenie si výlučného vlastníctva k
nehnuteľnosti zapísanej v KN na LV č. XXXX, č. XXXX pre okres X., Obec T. D., KÚ U., kde ako
výlučný vlastník je uvedený iba manžel aj keď nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva.
Uviedla, že manžel ju chce pripraviť o bezpodielové spoluvlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti rozvodom
manželstva, keďže je schopný ako jediný vlastník s nehnuteľnosťami nakladať bez jej súhlasu. Stalo sa
takto uzavretím Zmluvy o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX zo dna 13.06.2017 v sume 120.000

eur v Tatra banka a.s., ktorou manžel ako záložca zriadil záložné právo na nehnuteľnosti zapísané
na uvedených LV, a to aj napriek tomu, že tieto nadobudli manželia počas manželstva, ktoré doposiaľ
trvá. Napriek tomu, že sú obyvateľmi obce T. D. od roku 2009 a ich manželstvo je v obci všeobecne
známe,manželzískalodObecnéhoúraduvT.D.jpotvrdeniekhypotekárnemuúveruzodňa14.06.2017,
v ktorom Obecný úrad potvrdzuje jeho výlučné vlastníctvo týchto nehnuteľností. Dosiahol aj to, že

Okresný úrad Senec rozhodol dňa 12.07.2017 č. vkladu V XXXX/XXXX o povolení vkladu záložného
práva do katastra nehnuteľnosti k LV č. XXXX. Podľa tohto už overeného postupu ani v súčasnej dobe
nič nebráni manželovi s ich spoločným majetkom bez obmedzenia svojvoľne nakladať. Po rozvode
manželstva tak ako to uviedol do zápisnice Okresného riaditeľstva v Senci ČVS:ORP-331/2-VYS-SC-
2020 zo dňa 07.08.2020 vo veci podozrenia zo spáchania zločinu podvodu, mieni „priznať polovičku

majetku“, bývalej manželke, ktorý dovtedy zaťaží ďalšími úvermi resp. dlžobami. Uviedla, že rozvodom
manželstva sa ešte viac prehĺbi stav jej právnej neistoty a to aj napriek tomu, že rozvodom by sa zbavila
tyranie manžela. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že rozvodom manželstva stratí status
manželky, čo podporí zámer manžela vtiahnuť ju do časovo náročných konaní vo veci o rozdelenie
spoločne nadobudnutého majetku manželov po rozvode. K odvolaniu priložila uznesenie Okresného

riaditeľstva v Senci ČVS:ORP-331/2-VYS SC-2020 zo dňa 30.09.2020 vo veci podozrenia zo spáchania
zločinupodvodu,zmluvuozáložnomprávekúveruč.XXXXXXXXXXzodňa13.06.2017vsume120000
eur v Tatra banka a.s., potvrdenie Obecného úradu k hypotekárnemu úveru zo 14.06.2017, rozhodnutie
Okresného úradu v Senci dňa 12.07.2017 č. vkladu V 5060/2017 o povolení vkladu záložného práva do
katastra nehnuteľnosti k LV č. XXXX.

4. Manžel prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, návrh manželky na odklad právoplatnosti
rozhodnutia navrhol zamietnuť. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci
navrhli, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, tie podradil pod správne právne normy a jeho výrok

bol za tejto skutkovej a právnej situácie jediný možný. Manželkou vznesené námietky o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok na rozvod manželstva, že rozvodom bude na právach vo vzťahu k majetku
zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. T. D. ukrátená považoval za neopodstatnené, s ktorými sa súd prvej
inštancie v konaní tak po vecnej ako aj právnej stránke zaoberal a svoje rozhodnutie aj odôvodnil.
Manželkou uvádzané odvolacie dôvody nie sú dôvodmi, ktoré majú vplyv na priame posúdenie splnenia

hmotnoprávnych podmienok na rozvod manželstva, pričom manželka by si mala uvedomiť, že neexistuje
právny nárok na to, aby bol nútený zotrvať v nefunkčnom manželstve. Manželka trpí predstavou a
právnym názorom (ktorý nie je správny), že pokiaľ bude rozvedená stratí nárok na zákonné vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), že jej nič nechce dať, avšak samotnými
dôkazmi predloženými manželkou je zrejmé, že opak je pravdou. Manželka na neho podáva trestné

oznámenia čo označil až za šikanu, snaží sa o kriminalizáciu jeho osoby a dosiahnuť vyporiadanie
BSM. Tak ako vyplýva z Uznesení OS PZ Senica je zrejmé, že doposiaľ nepodnikol žiadne kroky,
ktorými by zaťažil majetok, alebo ho predal alebo nemal záujem na zákonnom vyporiadaní BSM po
zániku manželstva. Zdôraznil, že manželstvo účastníkov konania je toho času len formálnym zväzkom
a nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. O tom, že ich manželstvo si dlhodobo neplní

účel svedčí aj samotné konanie manželky, ktorá už v roku 2017 ako prvá podala návrh na rozvod
manželstva. Manželka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o ktorom súdy rozhodli
tak, že návrh zamietli (rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/99/2019 a Krajského súdu v
Bratislaveč.k10Co/2/2020),naOkresnomsúdeBratislavaIIIpodalažalobuourčenievlastníckehoprávak nehnuteľnosti vedenom pod č.k. 21C/60/2020. Zdôraznil, že k podaniu návrhu na rozvod manželstva
pristúpilpodlhodobejzrelejúvaheazváženívšetkýchokolností,pričomsnahyoobnoveniemanželského
spolužitia v minulosti stav rozvratu manželstva nezmenili a ani nezmenia. Poukázal na vyjadrenie

manželky na pojednávaní dňa 28.08.2020, že si nevie manželstvo s ním ďalej predstaviť, nič k nemu
necíti a manželské spolužitie nemieni obnoviť.

5. Manželka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu manžela zo dňa 25.01.2021 zopakovala, že
hlavným motívom navrhovateľa je zavŕšiť jeho dlhodobú snahu ju definitívne pripraviť o bezpodielové

spoluvlasníctvo k rodinnému domu rozvodom manželstva. Uviedla, že na manžela podala dňa
09.06.2020 oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu, nakoľko ju po celý čas
manželstva utvrdzoval, že je spoluvlastníčkou rodinného domu. Potvrdila, že určenia bezpodielového
spoluvlastníctvakrodinnémudomuvT.D.sadomáhanaOkresnomsúdeBratislavaIII,žaloboupodanou
dňa 15.06.2020 (č.k. 21C/60/2020). Navrhla, aby odvolací súd konanie vo veci rozvodu manželstva
prerušil až do vyriešenia jej spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu.

6. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky zo dňa 03.02.2021 zotrvával na svojich právnych a
skutkových tvrdeniach. Uviedol, že manželka žiadnym spôsobom tak v konaní pred prvoinštančným
súdomakoajvodvolacomkonanínepreukázala,žemázáujemnaobnovenímanželstva,naopakrozvrat
manželstva je preukázaný aj sériou žalôb a bezpredmetných trestných oznámení, ktoré manželka na

neho podáva. Majetkovo-právne konanie iniciované manželkou a konanie o rozvod manželstva nijako
procesne nesúvisia, preto nie je ani dôvod na prerušenie konania o rozvod manželstva. Uviedol, že
s manželkou vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov 1/1 k celku viaceré nehnuteľnosti
rodinný dom súp. č. XXX na C KN par.č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. D. E., byt č. X na 3. p.
vchod F. X bytového domu súp.č. XXX na C KN 777/1 zapísaný na LV XXXX, k.ú. X. P., kde manželka

môže bývať, ktoré budú predmetom konania o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva.

7. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela zo dňa 15.02.2021 zotrvala na svojich odvolacích
dôvodoch a skutkových tvrdeniach.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej
CSP/), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na dôvody odvolania (§ 66 CMP), preskúmal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 38 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

manželky nie je dôvodné. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne,
keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu manžela na rozvod manželstva, vo
veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite
a podrobne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej
inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Zákon o rodine neuvádza taxatívny výpočet rozvodových dôvodov,

keďže formy ľudského spolužitia sa nedajú vtesnať do kauzistickej formulácie, čo by viedlo k prílišnému
formalistickémuposudzovaniuvzťahov.Existenciavážnehoatrvaléhorozvratuvzťahovmedzimanželmi
musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Vyššie uvedené
ustanovenie (§ 23 Zákona o rodine) zakotvuje objektívnu existenciu rozvratu vzťahov. Objektívny rozvrat
vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva,
resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat manželstva musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek

rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí
javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný.

16. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď mal v prebiehajúcom
konanípreukázanésplneniepodmienoknarozvodmanželstvapredpokladanévustanovení§23Zákona

o rodine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i
s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vysporiadania sa s
odvolacími dôvodmi manželky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie obstaral v konaní dostatočné

podklady pre záver o kvalifikovanom rozvrate vzťahov medzi manželmi, t.j. ich citové odcudzenie
sa navzájom, stratu spoločného života, ako aj správne prihliadol na skutočnosť, že manželstvo je
predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nie je žiaduce, aby súd autoritatívnym rozhodnutím
nútil jedného z manželov zotrvať v manželskom zväzku proti jeho slobodnej vôli. Odvolací súd odvolacie
námietky manželky pre ktoré s rozvodom nesúhlasí a síce podľa nej potrebu vyporiadania majetkových

pomerov manželov resp. určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čoho sa domáha žalobou v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava III č.k. 21C/60/2020, vyhodnotil ako nedôvodné. Majetkovo-
právne vyporiadanie manželov je predmetom samostatného konania a nijako skutkovo ani procesne
nesúvisí s konaním o rozvod manželstva. Manželka má právne nástroje na ochranu svojich majetkových
práv. Manželkou uvádzané odvolacie dôvody nezakladajú dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej

inštancie. Tak v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nebolo akýmkoľvek
spôsobom preukázané a ani len naznačené, že by manželia vyvinuli akúkoľvek snahu k obnoveniu
manželského spolužitia, manželka v tomto smere neavizovala žiadnu aktivitu, ani zmenu rozhodujúcich
skutočností, ktoré by nastali v manželstve účastníkov konania po vyhlásení rozsudku súdu prvej
inštancie. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko manžela, ktorý trvá na

rozvode manželstva, nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Na svojom stanovisku zotrval
v priebehu celého konania a veľmi dôrazne ho prezentoval aj vo vyjadrení k odvolaniu manželky.
Skutočnosť, že vzťahy medzi manželmi sú narušené je nesporná z vyjadrení oboch manželov, napokon
sama manželka v odvolaní deklarovala záujem zbaviť sa tyranie manžela. S prihliadnutím na stanovisko
manžela k rozvodu manželstva a skutočnosť, že bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok

pre rozvod manželstva, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne.

18. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Podľa § 162 CSP ods. 1 Súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v

tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu

spravodlivosti. Podľa ods. 2, Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním
uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania. Podľa ods. 3, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.20. Podľa § 378 ods. 1 CSP Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 444 ods. 1, dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ods. 2, ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť
plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa;
ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.

22. Odvolací súd zamietol návrh manželky na odloženie právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozsudkupodľa§444CSP,postup,ktorýpredpokladákonaniepreddovolacímsúdom.Rovnakozamietol
návrhmanželkynaprerušeniekonania,prenesplneniepodmienok§162ods.1písm.a)CSP,keďnezistil
žiadne okolnosti pre ustálenie právneho záveru, že by rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.