Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8CoE/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6404117811
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6404117811.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr.
Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: I.R., nar.

XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom X.. C. XXXX/XX, XXX XX J.P., zastúpený: X. L. M. M. D. Y., so sídlom
L.. B. X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, vedenej súdnym exekútorom: I.. G. C., so sídlom Exekútorského
úradu C. XXX/XX, XXX XX B. C., pod sp. zn. R. XXX/XXXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. XXEr/XXXX/XXXX - XXX zo dňa XX. M. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením rozhodol o pokračovaní v exekúcii (I. výrok) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil (II. výrok). O trovách exekúcie rozhodol tak, že
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (III. výrok).

2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že exekučným titulom v tomto konaní je
zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave č. k. XX X. XXX/
XX-X zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený si splnil povinnosť v
zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, keďže dňa XX.XX.XXXX doručil súdnemu exekútorovi
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie nezistil rozpor so zákonom a dospel

k záveru, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie
je daný, a preto rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, ktorý mu bol doručený dňa XX.XX.XXXX. Povinný tvrdil, že v čase
vydania exekučného titulu dňa XX.XX.XXXX mal voči oprávnenému všetko uhradené, avšak proti
exekučnému titulu námietky nepodal. V I. XXXX bolo povinnému zo Sociálnej poisťovne doručené
oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku na základe príkazu súdneho exekútora. Povinný mal za

to, že exekučné konanie je skončené, keďže mal voči oprávnenému všetko splatené a 10 rokov nebol
súdnym exekútorom nijako kontaktovaný. K návrhu povinný doložil aj výpisy z účtu, z ktorých však súd
prvej inštancie nemal tvrdenie povinného o splnení záväzku jednoznačne preukázané.

3. Súd prvej inštancie zo súdneho spisu zistil, že povinný podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie
včas námietky, ktoré odôvodnil tým, že má voči oprávnenému všetko zaplatené. Exekučný súd

uznesením č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX námietky ako nedôvodné zamietol.
K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený aj súdny exekútor. Z vyjadreniaoprávneného vyplynulo, že povinný neuhradil celú vymáhanú sumu tak, ako to tvrdí v návrhu na
zastavenie exekúcie. Z vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že dňa
XX.XX.XXXX zaslal povinnému vyúčtovanie exekučného konania, kde povinnému oznámil, že mu

zostáva uhradiť ešte sumu XXX,XX Eur. Následne dňa XX.XX.XXXX súdny exekútor súdu prvej
inštancie oznámil, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie v
plnom rozsahu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie
dôvodne, keďže v tom čase nebola povinným uhradená celá istina. Nakoľko v priebehu exekúcie
povinný uhradil pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie, čím zaniklo právo priznané

exekučným titulom, exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil.

4. Proti výroku II. uvedeného uzneseniu podal včas odvolanie povinný. Uviedol, že postup exekučného
súdu, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku nie je správny, nakoľko
mal súd exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepresvedčivé, nepreskúmateľné a arbitrárne. Nevyplýva

z neho, ako posúdil úverovú zmluvu, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie. Exekučný súd
neprihliadol na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Povinný namietal, že doplnenie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX sa ani v roku XXXX nenachádzalo v súdnom
spise, teda nie je zrejmé, prečo sa toto doplnenie dostalo do spisu po takej dlhej dobe. Uviedol, že
postupom súdu stratil možnosť brániť svoje práva ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho dochádza na strane

oprávneného k bezdôvodnému obohateniu na úkor povinného. Povinný poukázal na to, že účelom
zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach a zamedziť,
aby ďalej dochádzalo k zneužitiu právneho inštitútu zmenky proti spotrebiteľom. Poukázal na závery

spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa XX.XX..XXXX. Z týchto dôvodov povinný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, exekúciu
vyhlási za neprípustnú a zastaví ju.

5. Oprávnený uviedol, že celé odôvodnenie odvolania povinného je zamerané na odôvodnenie
nesprávnosti rozhodnutia exekučného súdu o pokračovaní v exekúcii, t. j. proti výroku I., voči ktorému
však odvolanie nie je prípustné. Je nesporné, že súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia skúmal
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Podľa názoru oprávneného ani z návrhu

povinného na zastavenie exekúcie ani z odvolania nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť
exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Odvolanie je všeobecné, chýba mu riadne odôvodnenie, a preto sa
k nemu nemôže oprávnený relevantne vyjadriť. Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby výrok
II. odvolaním napadnutého uznesenia ako vecne správny potvrdil.

6. S účinnosťou od XX.XX.XXXX začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do XX.XX.XXXX), použije aj v neskončených
exekučných konaniach.

7. Podľa § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; (1)
Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak
odsek 2 neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3,
§ 58 ods. 5, § 134 ods. 2 , §
136 ods. 3 a 4 , § 145 ods.

1 sa použijú aj na konania
začaté pred 1. septembrom 2005.

8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.9. Podľa § 57 ods. 1 písm. f), m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017); exekúciu súd
zastaví, ak
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej v texte len „CSP“), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací
súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné
námietky v odvolaní.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania pristúpil v rozsahu odvolacích námietok k
prieskumu odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k nasledovným záverom.
Povinný namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal posudzovaním návrhu oprávneného
na doplnenie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku a že mal zastaviť exekúciu z dôvodu podľa §

57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Tvrdil, že takýmto postupom
exekučného súdu stráca možnosť brániť svoje práva ako spotrebiteľ. Odvolací súd dospel k záveru,
že exekučný súd sa zaoberal posúdením doplnenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa
§ 243f Exekučného poriadku a rozhodol tak, že exekúcia pokračuje. Pokiaľ exekučný súd uzavrel, že
nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení

účinnom do 31.03.2017) a rozhodol o tom výrokom I., proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemôže
povinný v odvolaní proti výroku II. dôvodiť, že mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017).

12. Odvolanie povinného bolo všeobecné, neobsahujúce žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by odôvodnili

nesprávnosť záveru exekučného súdu o zániku exekučným titulom priznanej pohľadávky a jej
príslušenstva. Povinný nijakým spôsobom nespochybnil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. f) Exekučného poriadku. Namietal len, že súd mal exekúciu zastaviť z iného dôvodu. Povinný
obsahom svojich odvolacích námietok napádal I. výrok uznesenia exekučného súdu, nie jeho II. výrok.
Takýmto spôsobom však nie je možné obísť neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu exekučného súdu

o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

13. Odvolací súd záverom dodáva, že skutočnosť, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo do
súdneho spisu zažurnalizované so značným časovým odstupom od jeho doručenia exekučnému súdu,
nie je relevantné. Dôležité je, že oprávnený toto doplnenie doručil súdnemu exekútorovi v zákonom

stanovenej lehote.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považuje odvolaním napadnutý II. výrok
uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie v medziach podaného odvolania za vecne správny,
preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Výroky I. a III. uznesenia súdu prvej inštancie ostali

odvolaním nedotknuté.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).