Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218472
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2317218472.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: G. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, dieťa rodičov: matka
R. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, Z., otec M. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom A.
XXXX/XX, M., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 21P/164/2017-555 zo dňa 20.01.2020 vo výroku o určení
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o určení výživného, v závislých
výrokoch III. o dlhu na zročnom výživnom a V. o náhrade trov konania potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloleté dieťa G. Z., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti jeho matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, výrokom II. otcovi maloletého dieťaťa uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 46,- Eur mesačne, počnúc od

05.10.2017 do 31.03.2018, sumou vo výške 40,- Eur mesačne, počnúc od 01.04.2018 do 31.07.2018 a
sumou vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc od 01.08.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa
tohoktoréhomesiacavopredkrukámmatkymaloletéhodieťaťa,výrokomIII.rozhodol,žezročnévýživné
za čas od 05.10.2017 do 31.01.2020 činí sumu 2.229,96 Eur, ktorú povolil otcovi maloletého dieťaťa
zaplatiťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachpo70,-Euraždozaplateniatak,akobežnévýživné,počnúc
prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody
splátok, výrokom IV. rozhodol, že styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom sa neupravuje a

výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 28 ods. 1, 2, §
62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 52 Civilného
mimosporového poriadku, § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného vychádzal zo skutkových zistení, že maloletá má

toho času 3 roky a 7 mesiacov, nachádza sa v celodennej starostlivosti matky, je zdravá, jej výdavky
bežné a veku primerané. Matka má ukončené stredné odborné vzdelanie v učebnom odbore čašníčka/
servírka, so záverečnou skúškou výučným listom, je vedená ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov
veku dieťaťa, od januára 2020 chodí na brigády s príjmom vo výške cca 90 eur mesačne. Matkapoberá prídavok na maloleté dieťa vo výške 24,34 eur (do 31.12.2019), od 01.01.2020 vo výške 24,95
eur, v období od 01.06.2016 do 30.06.2019 poberala rodičovský príspevok, v období od 24.11.2017 do
22.02.2018 bola na hlavný pracovný pomer zamestnaná u zamestnávateľa M. A., s.r.o. s priemerným

čistým mesačným príjmom vo výške 468,69 eur, ktorý pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe.
Matka s maloletou žijú v 2-izbovom nájomnom byte v Z. v spoločnej domácnosti s rodičmi T. Z., ktorá
poberá invalidný dôchodok vo výške 114,60 eur mesačne a V. Z., so sestrou matky V. Z., ktorá poberá
invalidný dôchodok vo výške 169,30 eur mesačne. T. Z. spolu s manželom V. Z. poberajú pomoc v
hmotnej núdzi za rok 2018 vo výške 721,70 eur a za rok 2019 vo výške 848,90 eur. Matka na chod

domácnosti prispieva od januára 2020 sumou 90 eur mesačne. Matka nemá iné vyživovacie povinnosti.
Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou, je vyučený v odbore elektrotechnik a má skončenú aj
policajnú školu. Otec poberal od 19.03.2016 do 18.03.2018 výsluhový príspevok v sume 67,55 eur
mesačne, od 01.10.2017 do 20.07.2018 bol zamestnaný u zamestnávateľa P., S.R.O s priemerným
čistým mesačným príjmom vo výške 396,20 eur. Dňa 09.07.2018 vzniklo otcovi živnostenské oprávnenie
na podnikanie s tým, že podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 27.09.2018. Z daňového priznania k

dani z príjmov fyzickej osoby - otca za rok 2018 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa mal príjmy zo
živnosti vo výške 676 eur, výdavky mal vo výške 569,33 eur a základ dane bol vo výške 106,67 eur. V
období od 28.09.2018 do 07.01.2019 bol otec dobrovoľne nezamestnaný, bez evidencie na príslušnom
úrade práce. Od 07.01.2019 do 13.01.2019 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra a vyradený bol z dôvodu začatia prevádzkovania živnosti. Dňa

17.01.2019 mu vzniklo živnostenské oprávnenie na podnikanie s tým, že podnikateľskú činnosť ukončil
ku dňu 10.09.2019. Od 10.09.2019 doposiaľ je dobrovoľne nezamestnaný, bez evidencie na príslušnom
úrade práce. Otec býva na adrese E. XXXX/XX, M. v rodinnom dome svojich rodičov, ktorí sú starobní
dôchodcovia. Otec vlastní nehnuteľnosti v kat. úz. M., ktoré sú vedené na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV
č. XXXX. Otec je evidovaný ako držiteľ - vlastník osobného motorového vozidla tov. zn. FORD FIESTA

JH1/F6JB1/5BABKF a motocyklu zn. Aprilia. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému M. K.,
narodenému XX.XX.XXXX, keď rozsudkom č. k. 22P/66/2017-62 zo dňa 19.01.2018 tamojší súd schválil
dohodu rodičov, na základe ktorej bol maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti jeho matky s tým,
že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne.

4. Vecne vo vzťahu k určeniu výživného argumentoval súd prvej inštancie tým, že výživné pre maloletú
určil sumou 46 eur mesačne počnúc od 05.10.2017, t. j. od podania návrhu na súd, do 31.03.2018,
nakoľko vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca dosahovaného u zamestnávateľa
P., S.R.O., ktorý bol vo výške 396,20 eur a výsluhového príspevku vo výške 67,55 eur, ktorý otec

poberal od 19.03.2016 do 18.03.2018. V ďalšom období, t. j. od 01.04.2018 do 31.07.2018, súd prvej
inštancie výživné pre maloletú určil sumou 40 eur mesačne, pričom vychádzal z priemerného čistého
mesačného príjmu otca dosahovaného u zamestnávateľa P., S.R.O. vo výške 396,20 eur. Súd prvej
inštancie ďalej určil výživné pre maloletú sumou 100 eur mesačne počnúc od 01.08.2018 zohľadňujúc
skutočnosť, že otec v konaní nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili uplatniť sa na trhu práce,

ani žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vykonávať prácu. Skutočnosť, že je dobrovoľne
nezamestnaný, bez evidencie na príslušnom úrade práce, nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu
určenia výšky výživného na maloletú. Pri určovaní výšky výživného od 01.08.2018 súd prvej inštancie
vychádzal z priemernej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR, ktorá bola v roku 2018 vo
výške 1.013 eur mesačne a v roku 2019 (1.-3.Q) vo výške 1.064 eur mesačne a prihliadol pri tom na

to, že otec má okrem maloletej ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému M. K., na ktorého výživu má
v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia prispievať sumou 100 eur mesačne. Po
vyhodnotení majetkových pomerov otca, ktorý vlastní nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, LV č.
XXXXaLVč.XXXXahnuteľnéveci,atomotocykelzn.Aprilia,r.výroby2005aosobnémotorovévozidlo,
zn. FORD FIESTA, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach

prispievať výživným na maloletú výživným vo výške 100 eur. Takto určené výživné by malo podľa názoru
súdu prvej inštancie postačovať na pokrytie adekvátnych potrieb maloletej, pričom ak matka na výživu
maloletej prispeje mesačne sumou 63,85 eur, na výživu maloletej bude mať mesačne k dispozícii sumu
vo výške 188,80 eur (100 eur od otca + 63,85 eur matka + 24,95 eur prídavok na dieťa), čím vznikne
zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletej, ktoré sú aktuálne vo výške

188,80 eur a zahŕňajú stravu v sume 100 eur, oblečenie v sume 30 eur, hygienické potreby v sume 10
eur, hračky v sume 5 eur, pomernú časť nákladov na bývanie v sume 31,40 eur, poplatok za komunálny
odpad v sume 2,40 eur a iné výdavky (čelenky, sponky) v sume 10 eur. Nakoľko otcovi vznikol dlh na
výživnom za obdobie od 05.10.2017 do 31.01.2020 vo výške 2.229,96 eur (alikvótna časť výživnéhoza mesiac október 2017 predstavuje 46 eur : 31 dní v mesiaci = 1,48 eur/ deň, teda 27 dní x 1,48 eur
= 39,96 eur + výživné vo výške 46 eur za mesiace 11, 12/2017, 1, 2, 3/2018, teda 46 eur/mesačne x
5 mesiacov = 230 eur; alikvótna časť výživného za mesiace 4, 5, 6, 7/2018, teda 40 eur/mesačne x 4

mesiace = 160 eur; alikvótna časť výživného za mesiace 8, 9, 10, 11, 12/2018, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9,
10, 11, 12/2019, 1/2020, teda 100 eur/mesačne x 18 mesiacov = 1.800 eur), súd prvej inštancie povolil
otcovi tento dlh zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 70 eur až do zaplatenia spolu s bežným
výživným po právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok tak, aby dlh bol zaplatený
do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného podal odvolanie otec z
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) Civilného sporového poriadku a podľa ust. § 62 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku. Otec v odvolaní uviedol, že motorové vozidlo zn. FORD FIEST
dňa 15.01.2020 predal a hotovosť z predaja použil na splatenie časti existujúcich dlhov vo výške 300
eur. Motocykel zn. Aprilia nevlastní od začiatku roka 2019. Matka na pojednávaní dňa 08.04.2019

zobrala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej späť a žiadala konanie zastaviť,
pričom súd prvej inštancie uznesením č. k. 21P/164/2017-389 zo dňa 08.04.2019 toto konanie zastavil.
Nesúhlasí s výživným od 01.08.2018 vo výške 100 eur mesačne, keďže za rok 2018 podal daňové
priznanie, kde bol zohľadnený a spriemerovaný príjem za kalendárny rok 2018, pričom správnosť
výpočtu výživného zďaleka nezodpovedá danému príjmu. Nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie,

kde súd prvej inštancie vychádzal z priemernej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR, on
predložil reálne daňové priznanie, čo by mal súd akceptovať. Dobrovoľne nezamestnaný neznamená
zbavovať sa povinnosti, ale čeliť skutočnosti, že nemá význam evidovať sa na úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny. Otec žiada o spravodlivé posúdenie argumentov odvolania.

6. Matka a kolízny opatrovník odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodali, k odvolaniu otca
sa nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§

359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a
dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutom výroku o určení výživného, v závislých výrokoch o dlhu
na zročnom výživnom a o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku o určení výživného výrokom
I. zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok, výrokom II. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 46 eur

mesačne od 05.10.2017 do 31.03.2018, sumou 40 eur mesačne od 01.04.2018 do 31.07.2018 a sumou
100 eur mesačne od 01.08.2018 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky,
výrokom III. dlh na zročnom výživnom za obdobie od 05.10.2017 do 31.01.2020 vo výške 2.229,96 eur
otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 70 eur pod následkom straty
výhody splátok, výrokom IV. rozhodol, že styk otca s maloletým sa neupravuje a výtokom V. žiadnemu z

účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie
napadnutý vo výroku o určení výživného. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca
predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na určenie výživného od 05.10.2017 do
31.03.2018 vo výške 46 eur mesačne, od 01.04.2018 do 31.07.2015 vo výške 40 eur mesačne a od01.08.2018 vo výške 100 eur mesačne určenej súdom prvej inštancie a v nadväznosti nato na určenie
dlhu na zročnom výživnom za rozhodné obdobie vo výške 2.229,96 eur, keď odvolacie dôvody otca
smerovali proti výške výživného pre maloletú určeného súdom prvej inštancie.

9.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou

vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o určení
výživného a v závislom výroku o dlhu na zročnom výživnom, s poukazom na ustanovenie § 387 ods.
2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa

potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku napadnutého vo výroku o určení výživného, konania jemu
predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový
stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovýmzisteniam,vecisprávneprávneposúdil,rozsudokvovšetkýchjehočastiachriadneodôvodnil,
pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre rozhodnutie.

11.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 3). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je

ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie
jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať
náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným

stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby
rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných

povinných voči týmto osobám.

14. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosťo dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i

situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Súdjepovinnýprihliadať

tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo
zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo
majetku.

15. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a
majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd

dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom otca, ako i odôvodneným potrebám maloletej, zohľadniac i osobnú starostlivosť
matky o maloletú. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného otca pre maloletú od 05.10.2017 do 31.03.2018
v sume 46 eur mesačne, od 01.04.2018 do 31.07.2015 v sume 40 eur mesačne a od 01.08.2018 naďalej
v sume 100 eur mesačne, rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny a určené výživné

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanoveniach § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodne.
Odvolacie námietky otca vo vzťahu k určenému výživnému nemali za následok úvahu odvolacieho
súdu o potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o výživnom pre maloletú, odvolací
súd ich považoval za neodôvodnené. Odvolací súd pre spresnenie dopĺňa, že rozhodnutie súdu vo
výroku o výživnom v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je potrebné

posudzovať a odvodzovať zo zistených skutočností a kritérií existujúcich v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie, pričom výrok o výživnom je predbežne vykonateľný.

16. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie o výživnom. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom

zákonodarca ako prvé kritérium, z ktorého sa má pri určení výživného na strane povinného vychádzať,
zakotvil schopnosti, možnosti povinného a až následne jeho skutočný príjem a majetkové pomery
povinného. V danom prípade vzhľadom na vzdelanie otca, jeho vykonávanú prax a predchádzajúce
zamestnania, vek a dobrý zdravotný stav, je možné v zhode so súdom prvej inštancie ustáliť, že
otec disponuje možnosťami a schopnosťami dostatočnými pre plnenie určenej výšky výživného pre

maloletú. Tiež súd prvej inštancie správne pri určení výšky výživného prihliadol na majetkové pomery
otca, a to konkrétne na vlastníctvo k nehnuteľnostiam, pričom nie je rozhodujúcim, že na strane otca
prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s bývalou manželkou,
keďže majetok bývalých manželov sa vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov v
zásade nemení, pretože ide len o rozdelenie majetku, ktorý v čase trvania manželstva vlastnili spoločne

a po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ho len rozdelili. Rovnako náležite súd prvej
inštancie prihliadol na strane otca pri hodnotení jeho majetkových pomerov i na vlastníctvo motorového
vozidla zn. Ford Fiesta a motocyklu zn. Aprilia, keď odvolacie námietky otca, že motorové vozidlo
predal dňa 15.01.2020 a motocykel nevlastní od začiatku roka 2019 nie sú opodstatnené, nakoľko ich
otec vlastnil v čase rozhodnom pre určenie výživného, teda v období od 05.10.2017 do 31.01.2020.

I argument otca, že peniaze z predaja motorového vozidla zn. Ford Fiesta použil na splatenie jeho
existujúcich dlhov nie je na mieste, keďže výživné má v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 veta prvá Zákona
o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov.

17. Otec ďalej v odvolaní vyjadril nesúhlas s určením výživného súdom prvej inštancie z priemernej

nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR. Ako už bolo uvedené vyššie na strane oprávneného
je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd
u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania,
zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba

povinný berie. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného,
zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie,
ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádzavzdaniesavýhodnejšiehozamestnania,zárobkuamajetkovéhoprospechu.Vkonkrétnomprípademôže
byťtakoutookolnosťounapr.zmenazamestnania,nazákladektorejpovinnýdosahujenižšípríjem,môže
ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho,

aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Schopnosti povinného
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi
vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom,
vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej

povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Súd prvej
inštancie zistil skutkový stav správne a úplne, keď vzhľadom na zistené pomery otca vychádzal z
možností jeho pracovného uplatnenia a priemernej nominálnej mzdy zamestnanca SR v rozhodnom
období.Princíppotencionalitypríjmovmáprednosťpredprincípomfakticitypríjmovpráveajvprípade,že
povinný nevyužije všetky svoje možnosti a schopnosti na získanie zamestnania s dostačujúcim príjmom
na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Správne súd prvej inštancie zohľadnil fakt, že

pracovný pomer u zamestnávateľa P., S.R.O. otec skončil dohodou, teda bez dôležitého dôvodu sa
vzdalzamestnania,trikrátvrozhodnomobdobízačalpodnikaťnazákladeživnostenskéhooprávneniaod
10.07.2018, od 15.01.2019, od 18.01.2019, ktoré podnikanie ukončil po pár mesiacoch dňa 27.09.2018
a dňa 10.09.2019 bez rozumného zdôvodnenia a od 11.09.2019 bol dobrovoľne nezamestnaný bez
zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce. Uvedené zistenia tak

vedú k jedinému záveru, že otec sa bez vážnych dôvodov opakovane vzdal zamestnania a zárobku
bez toho, aby mal zabezpečenú možnosť budúceho príjmu minimálne vo výške, ktorá by neohrozila do
budúcnosti plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej. Ak teda nemá otec príjem zo zamestnania,
či živnosti a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odvolací súd konštatuje, že jeho
aktivitu oprávneného rodiča smerujúcu k získaniu príjmov nemožno považovať za dostatočnú, keďže

otec zjavne nevyužil všetky svoje možnosti a nezúročil všetky svoje schopnosti na zabezpečovanie
zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej. Súd prvej inštancie správe prihliadol na predpokladaný
príjem otca, ktorý by mohol dosahovať, ak by sa zamestnal, z ktorého potencionálneho príjmu otca
vychádzal pri určovaní výšky výživného a jeho postup v prejednávanom prípade podľa ustanovenia §
75 ods. 1 Zákona o rodine bol úplne namieste.

18. Ak otec v odvolaní namietal, že konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej v
prejednávanej veci bol zastavené v dôsledku späťvzati anávrhu matkou uznesením súdu prvej inštancie
č.k.21P/164/2017-389zodňa08.04.2019,jejehonámietkaneopodstatnená,keďžeuvedenéuznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletej bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/48/2019-437 zo dňa
03.09.2019 tak, že späťvzatie návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa
nepripúšťa.

19. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého

dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopné samé
sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že
životná úroveň dieťaťa je odrazom životnej úrovne jeho rodičov a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce
pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletú správne.

Výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na vek maloletej, aktuálne životné náklady a
tendenciu zvyšovania jej životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených
ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné,
majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie sume 46 eur mesačne od
05.10.2017 do 31.03.2018, sume 40 eur mesačne od 01.04.2018 do 31.07.2015 a sume 100 eur

mesačne od 01.08.2018 naďalej ako výživné na maloletú. Odvolací súd poznamenáva, že určené
výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve matka dopĺňa
zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky
znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletú sa stará
osobne a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu.

Odvolací súd považuje výživné pre maloletú od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od
matky za postačujúce pre pokrytie aktuálnych potrieb maloletej a jej záujmov.20. Rovnako aj dlh na zročnom výživnom za obdobie od 05.10.2017 do 31.01.2020 vo výške 2.229,96
eur určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil vzhľadom na jeho výšku
jeho zaplatenie v splátkach vo výške 70 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody

splátok.

21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného,

preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o určení výživného, vrátane závislých výrokov o dlhu na zročnom výživnom a o náhrade trov konania
(odvolaním osobitne nenapadnutých a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody

ich nesprávnosti) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej
správnosti potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).