Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112220853
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8112220853.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

K. súd v W. v senáte zloženom z predsedu senátu Q.. A. A. a sudcov Q.. V. H. a Q.. P. K. v právnej veci

žalobkyň:X./ C. W., nar. XX.XX.U., bývajúcej vo M. M. - K. č. U., X./V. X., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo
M. M. - K. č. XXX, právne zastúpených JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom v Prešove na
ul. Hlavnej č. 27, proti žalovaným: X./Dušanovi X., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo M. M. - K. č. XXX,
právne zastúpenému JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou, so sídlom v Prešove na ul. Jarkovej č. 89 a
2./ M. X., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo M. M. - K. na ul. M. č. XXX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva, o odvolaniach žalobkýň a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 13.09.2019, č. k. 17C/138/2012-223 takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie o odvolaní žalobkýň, s výnimkou odvolania smerujúceho proti výroku trovách
konania, zastavuje.

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 520 m2
a parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2 zapísané na LV č. XXXX k. ú. M.

M. patria do dedičstva po poručiteľovi M. X. v podiele 1. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odvodnil tým, že prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 30.04.2012, č. k.
7C/271/2000-317 zamietol žalobu o určenie, že darovacia zmluva týkajúca sa prevodu vlastníckeho
práva k novovytvoreným parcelám č. XXXX/X, č. XXXX/X, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom,
odborom katastrálnym pod č. V XXXX dňa 22.01.1999 je neplatná. Zároveň na samostatné konanie

vylúčil žalobu o určenie, že žalovaný nie je oprávneným držiteľom novovytvorenej parcely č. XXXX/X
o výmere 600 m2 vytvorenej z pôvodnej parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX k.ú. M. M.. Takto
vylúčené konanie sa ďalej viedlo pod sp. zn. 17C/138/2012 Okresného súdu Prešov.

3. Uznesením zo dňa 18.11.2013 č. k. 17C/138/2012-36 bola pripustená zmena žaloby na určenie, že
parcela č. XXXX/X o výmere 520 m2 a parcela č. XXXX/X o výmere 80 m2 zapísané na LV č. XXXX k.

ú M. M. patria do dedičstva po poručiteľovi M. X..4. Rozsudkom zo dňa 31.03.2014, č. k. 17C/138/2012-68 bolo určené, že parcely č. XXXX/X a č. XXXX/
X zapísané na LV č. XXXX k. ú. M. M. patria do dedičstva po poručiteľovi M. X. v podiele 1, čo do zvyšku
bola žaloba zamietnutá.

5. V dôsledku podaných odvolaní odvolací súd rozsudkom zo dňa 30.03.2015, č. k. 7Co/13/2015-131
potvrdil rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania.
Zrušiť rozsudok vo výroku zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti o výroku trovách konania a v rozsahu

zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Po zrušení rozsudku v zamietavej časti bolo úlohou súdu prvej inštancie zistiť, akým spôsobom a či
vôbecbolovyporiadanébezpodielovéspoluvlastníctvonebohéhoM.X.ajehomanželkyM.X.ksporným
nehnuteľnostiam. Procesné strany na pojednávaní zhodne uviedli, že nehnuteľnosti neboli predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

X. M. X. pôvodne označená ako žalovaná v 2. rade dňa 20.04.2016 zomrela, a preto uznesením zo
dňa 04.06.2019, č. k. 17C/138/2012-207 súd rozhodol o pokračovaní s jej dedičom M. X., narodeným
XX.XX.XXXX ako žalovaným v 2. rade. Ostatní dedičia M. X. už v konaní vystupovali ako procesné
strany, a preto nebolo potrebné rozhodovať o pokračovaní v konaní s týmito dedičmi.

8. Pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov smrťou jedného z manželov, tak ako na to
poukázal odvolací súd, nemôže dôjsť k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v
akomkoľvek konaní. Platí totiž ust. § 175 l ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak má poručiteľ v čase svojej
smrti s pozostalým manželom majetok v BSM, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde,

vyporiadá sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu. Ak nehnuteľnosti tvoriace
predmet sporu patrili do BSM nebohého M. X. a M. X. a o ich vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde,
pre čiastočné zamietnutie žaloby neexistoval dôvod, nakoľko k vyporiadaniu dedičstva nemohlo dôjsť v
žiadnom inom konaní než v rámci konania o dedičstve. Sporné parcely, ako to bolo preukázané, neboli
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva právnych predchodcov strán sporu, a preto

súd prvej inštancie určil, že parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX k. ú. M. M. patria do
dedičstva po poručiteľovi M. X. v podiele 1. O zvyšnom podiele 1 bolo už vo veci právoplatne rozhodnuté
na základe rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31.03.2014, č. k. 17C/138/2012-68.

9. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyne boli úspešné

v časti o vyslovenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi a žalovaní v časti o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy, nakoľko žaloba v tejto časti bola zamietnutá. Preto z dôvodu procesnej
ekonómie bolo vyslovené, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobkyne a žalovaný v 1. rade.

11. Žalobkyne navrhli rozsudok zmeniť tak, aby do dedičstva po poručiteľovi M. X. pripadol celý
spoluvlastnícky podiel. Zároveň poukázali, že rozhodnutie o trovách je nesprávne a nezákonné. Ak sa v
jednejžalobeuplatníniekoľkosamostatnýchnárokovprirozhodovaníonáhradetrovkonaniasanáhrada
trov konania posudzuje pri každom nároku samostatne.

12. Žalovaný v 1. rade navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie sa vecou nezaoberal komplexne, a teda konanie má v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Zápis žalovaného v 1. rade do evidencie nehnuteľností ako oprávneného držiteľa bol vykonaný

na základe osvedčenia ešte v roku 1999 a žalobkyne podali žalobu na súd až 18.08.2000, teda
po uplynutí zákonnej desaťročnej doby. Tým fakticky došlo k zavŕšeniu procesu vydržania sporných
nehnuteľností žalovaným v 1. rade, ktorý je na liste vlastníctva zapísaný ako ich vlastník. Vo veci
neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to najmä nebol
vypočutý svedok V. S.. Taktiež sa prvoinštančný súd dostatočne nezoberal uzavretím dedičskej dohody

o vyporiadaní dedičstva po nebohom M. X., ktorá bola schválená uznesením Okresného súdu Prešov
zo dňa 08.10.1999 potvrdeným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.02.2001, v ktorej bolo
zohľadnené, že žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe
vydaného notárskeho osvedčenia.13. Podaním zo dňa 19.11.2019 (č. l. 248 spisu) žalobkyne vzali svoje odvolanie, s výnimkou odvolania
smerujúceho proti výroku o trovách konania, späť.

14. V dôsledku čiastočného späťvzatia odvolania bolo potrebné v súlade s ust. § 369 CSP odvolacie
konanie o odvolaní žalobkýň, s výnimkou odvolania smerujúceho proti výroku o trovách konania,
zastaviť.

15. Čo sa týka veci samej, odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného v 1. rade nie je opodstatnené.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že vydržanie predstavuje

jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny
poriadoktentospôsobnadobúdaniavlastníctvapripúšťa,vovšeobecnostisúoprávnenádržba,uplynutie
zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Pritom, a to je potrebné osobitne
zdôrazniť, právne následky nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené všetky jeho podmienky.

18. Kto je držiteľom oprávneným, upravuje Občiansky zákonník v ust. § 130 ods. 1. Podľa tohto
ustanovenia, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

19. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať
len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom
je či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na všetky
okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že
mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať

na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k
právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

20. Právny poriadok platný na území Slovenska od 01.01.1951 pri právnych úkonoch týkajúcich sa

nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam vyžadoval osobitnú písomnú formu. Je to zrejme z ust. § 40
ods.1Občianskehozákonníkač.141/1950Zb.účinnéhood01.01.1951do31.03.1964,akoajzust.§46
ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. účinného od 01.04.1964. V čase uzatvárania neformálnej
darovacej zmluvy, na základe ktorej mal žalovaný v 1. rade nadobudnúť nehnuteľnosti tvoriace predmet
tohto sporu, už niekoľko desaťročí platila zákonná povinnosť uzatvárať zmluvy o prevode nehnuteľností

v písomnej forme. Išlo o tak všeobecne známu právnu povinnosť, ktorá vylučovala, aby sa žalovaný v 1.
rade mohol považovať za vlastníka nehnuteľností získaných na základe neformálnej darovacej zmluvy.
Ak sa teda žalovaný v 1. rade uchopil držby na základe neformálnej darovacej zmluvy, nemohol byť
vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to ani v prípade, ak bol
presvedčený, že takáto neformálna zmluva na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti stačí. Držba

nehnuteľnosti opierajúca sa o neformálnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu.

21. Žalovaný v 1. rade navyše v osvedčení zo dňa 09.07.1999 (č. l. 4 spisu 7C/271/2000) uviedol,
že nehnuteľnosť získal darom od svojich rodičov, avšak zlým zameraním boli opomenuté sporné
nehnuteľnosti. Medzi žalovaným v 1. rade a jeho rodičmi nebohým M. X. a nebohou M. X. bola

preukázateľne uzatvorená len jedna darovacia zmluva, a to dňa 13.07.1998 (č. l. 5 spisu 7C/271/2000),
predmetom ktorej ale boli iné nehnuteľnosti, a to garáž, stodola, chliev, parcela č. XXXX/X a parcela č.
XXXX/X. V zmluve boli účastníci upozornení na to, že právna účinnosť tohto právneho úkonu nastane
udelením vkladu do katastra nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade teda mal vedomosť o potrebe nielenzachovania písomnej formy darovacej zmluvy, ale aj vkladu do katastra nehnuteľností ako predpokladu
pre nadobudnutie vlastníctva.

22. Ani vydanie osvedčenia či už podľa ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb. alebo podľa ust. § 2 a
nasl. zákona č. 293/1992 Zb. nezbavoval súd povinnosti skúmať, či boli splnené zákonné podmienky
nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním a či boli odstránené pochybnosti o oprávnenej držbe
pred vydaním osvedčenia alebo aj po jeho vydaní. Okrem toho novelizáciou zákona č. 293/1992 Zb.
uskutočneného zákonom č. 393/2000 Z. z. boli vypustené ust. § 2- § 9 tohto právneho predpisu

upravujúcepodmienkyapostupprizápisezavlastníkadoevidencienehnuteľností.Stalosatakeštepred
tým ako vôbec mohla uplynúť desaťročná doba počítaná odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností, po
uplynutí ktorej sa zapísaná osoba mala stať vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania
podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že žalobkyne v lehote do 30.11.2000 spochybnili postavenie žalovaného v 1. rade
ako oprávneného držiteľa, a to žalobou podanou dňa 18.08.2000. Hoci neskôr žalobu na určenie, že

žalovaný v 1. rade nie je oprávneným držiteľom zmenili na žalobu o určenie, že sporné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľovi M. X., prebiehajúce konanie, v ktorom sa spochybňuje nadobudnutie
vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade bráni tomu, aby počas tohto konania mohlo dôjsť k zavŕšeniu
procesu vydržania. Pre začiatok a trvanie vydržacej doby sa v zmysle ust. § 134 ods. 4 Občianskeho
zákonníka primerane použijú ustanovenia o plynutí premlčacej doby, teda aj ust. § 112 Občianskeho

zákonníka upravujúce spočívanie plynutia premlčacej doby.

23. Pokiaľ ide o svedka V. S., jeho výsluch potrebný nebol. Samotný žalovaný v 1. rade v už spomínanom
osvedčení zo dňa 09.07.1999 poukázal na skutočnosť, podľa ktorej nehnuteľnosti získal darom od
svojich rodičov a len v dôsledku zlého zamerania boli sporné nehnuteľnosti opomenuté v darovacej

zmluve. Touto darovacou zmluvou bola darovacia zmluva zo dňa 13.07.1998 a teda najskôr od tohto
dňa žalovaný v 1. rade mohol nadobudnúť presvedčenie o tom, že mu takto darované nehnuteľnosti
patria. Od 13.07.1998 do podania žaloby zo strany žalobkýň dňa 18.08.2000 nemohla uplynúť zákonom
stanovená desaťročná vydržania doba, a to aj za predpokladu, ak by v prípade žalovaného v 1. rade
išlo o držbu oprávnenú.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

25. Správnym je i rozhodnutie o trovách, aj keď s dôvodmi, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu, sa stotožniť
nedá. Pri rozhodovaní o trovách sa malo vychádzať z ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trov konania je

potrebné vidieť v príbuzenských vzťahoch strán sporu, keď žalobkyne a žalovaní sú súrodenci. Navyše
predmetom konania bol majetok pôvodne patriaci ich právnym predchodcom, teda rodičom. Okrem toho,
vzhľadom na napäté vzťahy medzi stranami sporu, nebolo by vhodné ešte viac vyostrovať situáciu medzi
nimi priznaním náhrady trov konania.

27. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania pri rozhodovaní o nich sa taktiež vychádzalo z ust. § 257
CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).