Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205136
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8816205136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
č. XX, XXX XX R. T. U., zast. JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, AK, Rázusova 111/19, 093 01
Vranov nad Topľou, proti žalovanej: U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. č. XXX, XXX XX H., zast.
JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK, ul. Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o neplatnosť
výpovede, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3C/201/2016-176
z 11.09.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom (v tomto spore už v poradí druhým) súd prvej
inštancie výrokom I. žalobu zamietol a súvisiacim výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že ich
plnou náhradou zaviazal žalobcu.

2. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistení, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia

neplatnosti výpovede práva nájmu z bytu v dome súp. č. XX na D. ulici v H. zo dňa XX.XX.XXXX.
Zmenu petitu žaloby, ktorou sa žalobca po prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu domáhal už
určenia neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy z XX.XX.XXXX k domu súp. č. XX a priľahlých stavieb,
nepripustil.Malzato,žežalobcavsporenepreukázaluzatvorenienájomnejzmluvy,čiužpísomne,alebo
konkludentne so žalovanou, ktorá je vlastníčkou označeného domu a ktorá trpela užívanie miestnosti
v tomto dome žalobcom, pokiaľ si ten neusporiada svoje pomery. Konkludentný prejav vôle na strane
žalovanej nemožno usudzovať z jej mlčania, trpenia užívania nehnuteľnosti a na strane žalobcu z jeho

faktického užívania domu. Žalobca žiadnym spôsobom ani nepreukázal, čo malo byť vlastne premetom
nájmu, či byt v označenom dome, alebo celý dom s priľahlými stavbami. Pri výroku o trovách konania
vychádzalzozásadyúspechu.Taktoustálenýskutkovýstavpoprávnejstránkeposúdilpodľaustanovení
§ 685 ods. 1, § 686 ods. 1, ods. 2 a § 710 ods. 1 Obč. zák., výrok o trovách konania podľa ustanovení
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 ods. 2. CSP.

3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, ktorý ho považuje za zmätočný pre

nedostatok dôvodov, rozporný, nepreskúmateľný a nerešpektujúci zrušujúce uznesenie odvolacieho
súdu v tejto veci. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, že nevie čo je predmetom sporu a za tým účelom
mal potom súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa v rámci zisťovania skutkového stavu iniciatívne
sám zisťovať izbovitosť bytu a rozsah jeho užívania žalobcom, pričom podľa názoru odvolateľa bolonesporne vo veci preukázané, že nehnuteľnosť z predmetu sporu bol samostatne stojací rodinný dom,
v ktorom sa nenachádzalo viacero bytov. V nadväznosti na to, v záujme upresnenia predmetu nájmu
žiadal odvolateľ zmenu žaloby, pričom súdu prvej inštancie v tomto smere vyčíta, že ten bez náležitého

odôvodnenia, ním navrhovanú zmenu žaloby nepripustil, v dôsledku čoho mu bolo odňaté právo konať
pred súdom, bolo porušené jeho ľudské právo v prístupe k súdu a popreté právo na spravodlivé
rozhodnutie. Ďalej mal odvolateľ za to, že v predmetnej veci došlo ku uzavretiu nájomnej zmluvy k domu
súp. č. XX konkludentne, ak na jednej strane stál návrh na jej uzatvorenie zo strany žalovanej, ktorá
žalobcovi navrhla, aby sa presťahoval z domu v U. do jej domu v H. s tým, aby dom v U. predal, a na

druhej starne stálo pritajenia návrhu zo strany žalobcu, ak ten dom v U. predal a presťahoval sa do H.
aj so svojimi vecami, ktoré umiestnil v dome súp. č. XX, za ktorý platil inkaso a opravil v ňom najmä
sociálne zariadenia a ploty okolo neho. Na uzatvorenie takej nájomnej zmluvy, keďže išlo o blízke osoby
sa nevyžaduje písomná forma. Ak súd dospel k opačnému záveru, pochybil pri právnom posúdení.
Žalobca bol z domu jednoducho vyhodený, čo zanechalo na jeho zdraví nepriaznivé dôsledky, o čom
predložil v odvolaní lekársku správu.

4. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila trovy odvolacieho
konania. Podľa nej z odvolania nie sú zrejme odvolacie dôvody. Poukazujúc na § 137 písm. c/ CSP mala
za to, že na podanom určení žalobca nemá naliehavý právny záujem.

5. Žalobca následne zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Ďalšie podania strán dané neboli.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúduaprávnemuzástupcovižalobcuajelektronickými
prostriedkami minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, čím boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Z obsahu podaného odvolania možno usúdiť, že žalobca uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. b/, f/, h/, ods. 2 CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia,
nesprávne právne posúdenie veci a vada právoplatného rozhodnutia, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
meritórnemu).

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s
namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym
právnymposúdenímveciavadouprocesnéhorozhodnutiapredchádzajúcehorozhodnutiumeritórnemu,

teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( ku tomu pozri napr. Ústavný súd
SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Kruciálnou otázkou tohto sporu bolo, či došlo medzi stranami ku konkludentnému uzatvoreniu
nájomnej zmluvy. V prípade kladného zistenia, sekundárnou otázkou bol potom predmet tohto nájmu.
Odvolací súd vo svojom ostatnom zrušujúcom uznesení zdôraznil, že konkludentný prejav vôle na straneprenajímateľa nemožno usudzovať iba z jeho mlčania, trpenia užívania nehnuteľnosti, prijímania platieb
za ňu, a na strane nájomcu z faktické užívania nehnuteľnosti.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v
kontexte celého konania.

12. Odvolaciemu súdu sa žiada na úvod v tejto súvislosti uviesť, že skutočnosť, že súd nerozhodol
podľa predstáv a očakávaní žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i
relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces

nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.
2 CSP). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z
potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného
aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých

je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa

žalobcom v odvolaní namietaných skutočností v merite veci je správne skutkovo a právne zdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú
ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou
nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.15. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz

hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

16. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil svoje rozhodnutie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné
presvedčeniesúdu(akovýsledokhodnoteniadôkazov)bysatotižmalovytváraťnazákladestarostlivého
uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel
formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä
prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom súd

má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej
požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou

úvahou súdu prvej inštancie.

17. Žalobca v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa vzniku nájomnej zmluvy konkludentne, ktorej
vznik, ako to vzišlo z dokazovania pred súdom prvej inštancie, nemožno usudzovať na jednej strane

z trpenia užívania domu žalovanou a na strane druhej z faktického užívania domu žalobcom. Pretože
v danej veci vznik nájomnej zmluvy konkludentne preukázaný nebol, sekundárnu otázku predmetu
nájmu riešiť už potrebné nebolo. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,
sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z
ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,

že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. písm. f/ CSP je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je

možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými
závermi.

18. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je
opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu
zamietol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre
odlišné skutkové závery vyvodzované žalobcom, pričom žalobcom namietaná nesprávnosť vytvorenia
skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej

nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

19. K žalobcom vytýkanej vade uznesenia, ktorým súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia
nepripustil zmenu petitu žaloby odvolací súd uvádza, že označené uznesenie nemalo v konečnomdôsledku vecný vplyv na meritórne rozhodnutie, pretože žalobcom navrhovaná zmena súvisela s
predmetom nájmu, a vyriešenie tejto otázky, ako to už bolo vyššie spomenuté, prichádzalo do úvahy iba
za predpokladu preukázania vzniku nájomnej zmluvy konkludentne. Uvedený prvý predpoklad však v

prejednávanej veci preukázaný nebol.

20. K tvrdeniu žalovanej o neexistencii naliehavého právneho záujmu na tu požadovanom určení sa
žiada už iba dodať, že tu podanú žalobu treba subsumovať pod § 137 písm. d/ CSP.

21. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR

II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobcu
zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. S poukazom na vyššie uvedené, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

I. zamietavom vecne správnom výroku, včítane II. závislého, odvolaním osobitne nespochybneného a
taktiež správneho výroku o trovách konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§262ods.1a§255ods.1CSPtak,žeúspešnejžalovanejvodvolacomkonanípriznalnároknanáhradu

trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).