Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoSr/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516897472
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1516897472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: H. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. XXX,
XXX XX U., zastúpenej: JUDR. Veronika Slašťanová, PhD. - advokátka, so sídlom Zelená 2, Bratislava,
proti žalovanému: S., Y..N..K.., F. XXX/XX, XXX XX T. N.G.- U., Z.: XX XXX XXX, zastúpenému: JUDr.
Peter Bartoš, advokát, so sídlom Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. júna 2020,
č. k. 56Csr/1/2016 - 416, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Royal Development so sídlom Suľany 243, 951
25 Hruboňovo, sp. zn.: RD/78/2015 zo dňa 24.07.2015, a žalovanému

vo vzťahu k žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. Skutkový stav, zistený vykonaným
dokazovaním, po právnej stránke posúdil podľa § 1 ods. 2, 40 ods.1 - 4, § 41 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, v časovej verzii platnej od 1.1.2015, v spojení s ust § 135a/ ods.
1 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobkyňa
žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodov, že podľa jej názoru nesprávne posúdenie skutkového
stavu, t.j. žiadala meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku, a z dôvodu neexistencie rozhodcovskej

zmluvy. K dôvodom žaloby uviedla, že v období od 21.03.2012 - 07.11.2012 bol spoločníkom dlžníka
občan Nemeckej republiky N. H. Q. a konateľom od 05.03.2012 - 05.10.2012. Z
uvedeného dôvodu sa vylučuje v rozsudku tvrdený fiktívny predaj spoločnosti TenDix s.r.o. s cieľom
vyhnúť sa zodpovednosti za likvidáciu a záväzky, čo nebolo nijako preukázané. Súčasne uviedla, že
konateľkou spoločnosti TenDix s.r.o. (dlžník) bola len v období od 04.10.2013
- 08.01.2014, pričom v období od 12.04.2011 - 24.03.2014 spoločnosť zastupoval a v jeho mene
samostatne konal aj prokurista Ivan Vizváry. S poukazom na uvedené žalobkyňa

mala za to, že v rozhodcovskom konaní nebolo žalobcom preukázané, že žalobkyňa nevykonávala svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, a preto nie je možné domáhať sa voči nej náhrady škody. Z
uvedených dôvodov sa domáhala požadovaného určenia. Poukázal na to, že inštitút žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku.
Všeobecným súdom sa umožňuje do rozhodcovského konania zasahovať iba v tých úzko vymedzených
prípadoch, ktoré stanovuje Zákon o rozhodcovskom konaní. Samotné vecno-právne posúdenie sporu

rozhodcovským súdom a vecná správnosť tohto rozhodnutia z hľadiska posúdenia sporu
podľa hmotného práva nemôže tvoriť relevantné dôvody napadnutia rozhodcovského konania. Všetky
námietky musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovskéhosúdu pri prejednávaní sporu a nie správnosť skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského
súdu. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v uznesení sp.zn.
8CoSr/1/2018 z 15.01.2019 mal za ustálené, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola

podaná v zákonnej lehote podľa ust. § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení, v zmysle
ktorého, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 60
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Posudzoval tak v ďalšom konaní zákonné
dôvody potrebné na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Stotožnil sa s tvrdením zástupcu žalovaného,

že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, a to v súlade s ust.
§ 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 z. z., nakoľko v danom prípade sa jedná nesporne o inú zmenu v osobe
dlžníkavovzťahukžalovanému (vtomtokonanížalobkyňa),naktorýsavzťahujerozhodcovskázmluva.
Mal preto za to, že bolo jednoznačne preukázané, že účastníci obchodného vzťahu mali uzatvorenú
rozhodcovskú zmluvu a táto platila i v konaní, v ktorom žalovaný žaloval žalobcu o náhradu škody. V
tejto súvislosti poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok

všeobecného súdu. V rozhodcovskom konaní vydaný rozsudok má teda
taký dôsledok, že s ním po právoplatnosti a vykonateľností sa musí nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby
súd zasahoval do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom
konaní.Žalobkyňavprocesnompostavenížalovanejvrozhodcovskomkonanínenamietalaneexistenciu

rozhodcovskej zmluvy a ďalšie dôvody. Žalobkyňa v rozhodcovskom konaní doručila rozhodcovi
písomné vyjadrenie, ktoré nie je možné kvalifikovať ako žalobnú odpoveď podľa ust. § 18 ods. 4 o
Zákona orozhodcovskomkonaní.Zobsahupísomnéhovyjadreniažalobkynenevyplývalo,
že sa vyjadrila ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe a nevzniesla žiadne návrhy.
Z obsahu rozhodcovského spisu sp. zn. RD/78/2015 je nesporné, že najskôr bola rozhodcovským

rozsudkom rozhodnutá obchodná vec účastníkov v konaní sp. zn. RD/60/2015. Týmto rozhodcovským
rozsudkom rozhodcovský súd rozhodol o existencii pohľadávky a jej výške, o existencii rozhodcovskej
zmluvy. Tento rozsudok nebol napadnutý. Následne bola odvodzovaná právomoc rozhodcovského súdu
aj voči konateľovi spoločnosti v rozhodcovskom konaní o náhradu škody sp. zn. RD/78/2015, ktorého
zrušenia sa žalobkyňa v tomto súdnom konaní domáha. V rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/78/2015

už nebolo predmetom dokazovania existencia rozhodcovskej zmluvy a ani výška náhrady škody, tieto
boli rozhodnuté v konaní sp. zn. RD/60/2015. Mal za to, že rozhodcovské konanie sp. zn. RD/78/2015
nebolo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, ale obchodný spor podľa § 135 a/ ods. 5 Občianskeho
zákonníka v súlade so zákonom č. 244/2002 z. z. o rozhodcovskom konaní. S poukazom na ust. § 40
ods. 4 cit. zákona poukázal na to, že na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1

písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote
na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Hodnotením dôkazov dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú zákonné dôvody na vyhovenie žalobe. Žalobkyňa v rozhodcovskom konaní doručila
rozhodcovi písomné vyjadrenie, ktoré nie je možné kvalifikovať ako žalobnú odpoveď. Z
obsahu tohto písomného vyjadrenia žalobkyne nevyplýva, že sa vyjadrila ku všetkým skutočnostiam

a návrhom uvedeným v žalobe a nevzniesla žiadne návrhy. Obsah tohto vyjadrenia nezodpovedá
zákonným kritériám podľa ust. § 18 ods. 4 o Zákona o rozhodcovskom konaní.
Na základe uvedeného žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/78/2015 zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 252 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala

jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe vyhovené z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že nesprávne skutkové zistenia
prvoinštančného súdu sú založené na skutočnosti, že ich ani nie je možné relevantne z rozsudku zistiť,
t.j. nie je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, z akých zistených a preukázaných skutočností

súd vychádzal. Od bodu 1 až po 15 odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňový súd rekapituluje
priebeh konania, obsah žaloby, repliky dupliky a nadväzujúcich rozhodnutí, najmä odkazuje uznesenie
Krajského súdu v Bratislave z 15.01.2019, sp. zn. 8CoSr/1/2018. Bod 16 odvolaním napadnutého
rozsudku prvostupňový súd označuje ako "konajúci súd zistil nasledujúci skutkový stav", avšak z bodu
16 a nasledujúcich nie je zrejmé, či si tento skutkový stav prvostupňový súd aj osvojuje a

z neho vychádza (má tento skutkový stav za preukázaný). V bodoch 16 až 33 odvolaním napadnutého
rozsudku prvostupňový súd opäť len opakuje tvrdenia žalobcu a žalovaného, resp. tvrdenia svedka -
rozhodcu Ing. Miloša Valacha. Tento stranami v konaní (svedkom) tvrdený skutkový stav nie je ďalej
súdom nikde vyhodnotený, teda nie je možné zistiť, či si súd osvojil tvrdenie H. F. ako žalobkyne. Až bod34 a 35 odvolaním napadnutého rozsudku je označený ako "súd zistil" a takto zrejme (logicky) možno
uviesť aj bod 35. V bode 35 odvolaním napadnutého rozsudku súd tvrdí, že: "Rozhodcovskému
konaniu vedenému pod sp. zn. RD/78/2015 predchádzalo konanie vo veci sp. zn. RD/60/2015 vedené

na Rozhodcovskom súde Royal Development, v ktorom spoločnosť S., Y..N..K.. nadobudla pohľadávku
v sume 456 eur s príslušenstvom a trovami rozhodcovského konania. Predmet tejto pohľadávky
zodpovedalsume456eurspríslušenstvomvzmyslefaktúryč.20133282zaprepravutovaru.Predmetná
škoda nezaplatením faktúry vznikla v období od 20.5.2010 do 7.2.2014 kedy bola žalobkyňa konateľkou
spoločnosti TenDix." Súd v bode 35 v spojení s bodom 34 odvolaním napadnutého rozsudku

zistil, že škoda judikovaná v rozhodcovskom rozsudku, ktorého zrušenie sa domáhame žalobou, vznikla
ako nezaplatená faktúra judikovaná v predchádzajúcom rozhodcovskom konaní, o ktorom žalobkyňa
H. F. vôbec nevedela. Má tak škodu tvoriť nezaplatená faktúra alebo nevymoženie exekučného titulu
vzniknutého z predchádzajúceho rozhodcovského rozsudku RD/60/2015? Prvostupňový súd sa s touto
otázkou nevysporiadal, zrejme ju pokladá za irelevantnú, škoda je vlastne nezaplatená faktúra a tá je
vlastne totožná s nevymožením exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku RD/60/2015). Uvedené

skutkové zistenia (súd právne neargumentuje) pokladala za absurdné. Takto "zistený" skutkový stav
pokladala za nepreskúmateľný, chaotický a najmä nesprávny, resp. stav, z ktorého nemožno vyvodiť
logicky postupnosť skutkového deja danej právnej veci a uviesť tie tvrdenia žalobkyne, resp. žalobcu, z
ktorých súd vychádzal. Naviac v bode 51 odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňový súd uvádza,
že "som ako žalobkyňa v procesnom postavení žalovanej v rozhodcovskom konaní

nenamietala neexistenciu rozhodcovskej zmluvy a ďalšie dôvody". Takéto skutkovo zistené tvrdenie
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, najmä pokiaľ ide o súdom uvedené body
19, 20 a 21 odvolaním napadnutého rozsudku a tam uvedené moje tvrdenia s odkazom na dôkazy
v spise. Právne posúdenie veci prvostupňového súdu začína pri bode 36 napadnutého rozsudku.
Avšak body 36 až 42 sú len citáciami zákonných ustanovení. V bode 42 odvolaním napadnutého

rozsudku súd cituje aj ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Tieto body tak netvoria vlastné
právne posúdenie. Bod 43 odvolaním napadnutého rozsudku uvedený ako "zo zisteného skutkového
stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru", pričom ani tu
nie je ďalej vyslovený právny názor prvostupňového súdu, ale len uvedený petit žalobkyne. Právnu
argumentáciu netvorí ani bod 44 odvolaním napadnutého rozsudku a ani body 45 až 49 odvolaním

napadnutého rozsudku, kde prvostupňový súd rekapituluje predchádzajúce konanie o nezmeškaní
lehoty na podanie žaloby. O to prekvapujúce je, že na takto predchádzajúce body nadväzuje bod 50
odvolaním napadnutého rozsudku. Znamená to, že rozhodcovský súd/rozhodca môže založiť svoju
právomoc v jednom rozhodcovskom konaní (RD/60/2015, S. v TenDix), o ktorom nemá vedomosť, teda
ani nemôžem namietať pochybne založenú právomoc rozhodcovského súdu (odkazom na všeobecné

obchodné či zasielateľské podmienky meniace sa v čase na internetovej stránke S. a pravdaže
nepodpísané a neodsúhlasené TenDixom), ktorá je následne nevyvrátiteľná a platí automaticky na
akékoľvek ďalšie spory medzi S. - žalovaným a inou treťou osobou (H. F. (RD/78/2015)? Tvorí tak jeden
rozhodcovský rozsudok RD/60/2015 res iudicata pokiaľ ide o existenciu rozhodcovskej zmluvy medzi
akýmikoľvekďalšímiosobami?Pevneverím,žeodvolacísúdtejtopremiseprvostupňovéhosúduneuverí

a jednoducho ju vyvráti. Obdobne nepreskúmateľný a z hľadiska právnej argumentácie
nepochopiteľný je aj bod 52 odvolaním napadnutého rozsudku. Žalobná odpoveď v rozhodcovskom
konaní podľa § 18 ods. 4 o Zákona o rozhodcovskom konaní nie je nijak relevantná
alebo nijak nevyvracia skutočnosť, že rozhodcovská zmluva medzi mnou a žalobcom existovala a že
som ju naviac aj riadne nenamietala. V tomto konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku je neexistencia

právomoci rozhodcovského súdu - rozhodcovskej zmluvy kľúčová a jedine podstatná. S odvolaním
napadnutého rozsudku je zrejmé, že žalovaný nevie preukázať existenciu rozhodcovskej zmluvy medzi
mnou a žalovaným podľa § 4 ods. 1 až 6 Zákona o rozhodcovskom konaní. Z bodu 19 odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že som "jasne oznámila, že sa žiadnemu rozhodcovskému
konaniu nepodrobím a považujem ho za nezákonné, dokonca za konanie majúce znaky trestného

činu". Na základe čoho prvostupňový súd zamietol môj žalobný dôvod a neexistencii právomoci
rozhodcovského súdu - neexistencii akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy, medzi mnou a žalovaným?
Body 53 až 58 odvolaním napadnutého rozsudku majú dať odpoveď, resp. majú právnymi argumentmi
racionálne a logicky s odkazom na správne ustanovenia právnych predpisov a dôkazy
založené v spise (a pravdivé) odôvodniť existenciu právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom

konaní označenom ako RD/78/2015, S. Y..N..K.. proti H. F.. Body 53 a 54 odvolaním napadnutého
rozsudku opakujú skutkové tvrdenia už uvedené v predchádzajúcich bodoch (existencia predchádzajúce
rozhodcovského konania medzi odlišnými účastníkmi a existencia odvolacieho rozsudku KS BA). Jedinú
právnuargumentáciutakpredstavujúbody56až58odvolanímnapadnutéhorozsudku.Hodnotiacvyššieuvedené konštatujem, že spor medzi mnou ako žalobkyňou a žalovaným, nemohol byť sporom, na ktorý
dopadá "§ 135 a/ ods. 5 Občianskeho zákonníka" a ani sporom na ktorý dopadá ust. § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka. Nemožnosť aplikovať § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka a význam (vecnú

pôsobnosť) tohto ustanovenia podrobne rozoberám vo svojom záverečnom vyjadrení zo dňa 21.1.2020.
Ďalej uvádzam, že dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku má byť A. § 40 ods. 1, písm. a) bod
1. - rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, B. § 40 ods.
1, písm. a) bod 4. - priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami
tohto zákona, a tieto skutočnosti mali zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci a C. § 40 ods. 1, písm. a)

bod 4. - priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona,
a tieto skutočnosti mali zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci (viď moje záverečné vyjadrenie zo dňa
21.1.2020). Opačne ako prvostupňový súd uvádza v bode 57 odvolaním napadnutého rozsudku som v
konaní pred rozhodcovským súdom jeho právomoc riadne namietala a túto si nemohol rozhodca založiť
podľa žiadneho z ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní. Prvostupňový súd vôbec neozrejmil,
ako vyhodnotil moju námietku doručenú tak rozhodcovskému súdu ako aj samotnému rozhodcovi v

znení "žiadnemu rozhodcovskému konaniu nepodrobím a považujem ho
za nezákonné, dokonca za konanie majúce znaky trestného činu". Je nepravdivé tvrdenie uvedené v
bode 58 odvolaním napadnutého rozsudku, že som v rozhodcovskom konaní doručila
rozhodcovi písomné vyjadrenie, ktoré nie je možné kvalifikovať ako žalobnú odpoveď. Podľa Zákona
o rozhodcovskom konaní postačilo namietať jedine nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, čo

som riadne vykonala. Nakoniec dala do pozornosti odvolacieho súdu ust. § 387 ods. 3 Civilného
sporového poriadku: "Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní."

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne
a plne v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. a zaužívanou súdnou praxou všeobecných súdov a
tiež s názorom Ústavného súdu SR. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol opakovane, a to už
druhýkrát. Preto je nesporné, že súd prvej inštancie nenašiel v argumentoch žalobcu
jedinú skutočnosť, pre ktorú by mal zrušiť nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok sp. zn RD/78/2015.

Nenašiel preto, lebo takýto argument žalobca nepredložil, nakoľko neexistuje. Zotrval na svojom tvrdení,
že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu aj samotného podania žaloby na Okresný súd Bratislava V
a túto žalobu nepodal v súlade s § 40 ods. 1 a § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. Žaloba žalobcu bola
doručená na kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava V z nepríslušného Okresného súdu Nitra až po
uplynutí hmotnoprávnej lehoty 60 dní. Už len táto procesná skutočnosť mala viesť k tomu, aby súd prvej

inštancie žalobu žalobcu zamietol pre zmeškanie podania. K uvedenému existuje rozsiahla judikatúra
Najvyššieho súdu SR (Uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 228/2013 zo dňa 1.10.2013) a odvolacích súdov
(Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/261/2012 zo dňa 31.10.2012, Uznesenie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10Co/309/2013 zo dňa 25.07.2013), ktorá bez akejkoľvek možnosti uvádza, že
pre účinné podanie žaloby o zrušenie nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku

je nevyhnutné, aby táto bola doručená na príslušný súd najneskôr v posledný deň hmotnoprávnej
lehoty. Pritom podanie na nepríslušnom súde nevyvoláva účinky podania podľa § 2 C.s.p. (Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/177/2015 zo dňa 14.09.2016). Rozhodcovské
konanie sp. zn. RD/78/2015 bolo nespotrebiteľské rozhodcovské konanie. Z uvedeného dôvodu je preto
potrebné poukázať na kogentné znenie § 17a a § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Práve preto

nemohol súd prvej inštancie vyhovieť žalobe žalobcu o zrušenie nespotrebiteľského rozhodcovského
rozsudku sp. zn. RD/78/2015. V nespotrebiteľskej arbitráži neexistuje slabšia strana sporu. Preto si
mal aj žalobca chrániť svoje práva tak, ako to uvádza klasická rímska zásada (princíp) "vigilantibus
iura scripta sunt" ("práva patria bdelým, alebo nech si každý stráži svoje práva, alebo zákony sú
písané pre bdelých"). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach

znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a
tým aj právomoc rozhodcovského súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 ECdo 7/2013 zo
dňa 26.06.2013). Žalobca nedisponuje jediným zákonným argumentom, pre ktorý by mohol požadovať
zrušenie nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/78/2015. 9. Zdôraznil, že uvedená
procesná situácia vyvoláva následne aj vznik tacitnej rozhodcovskej zmluvy. Mal za to, že rozhodcovská

zmluva bola riadne uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou TenDix s.r.o., v ktorej bol žalobca
konateľom. Žalobca tvrdí, že on nie je právny nástupca spoločnosti TenDix s.r.o. Toto nikto v súdnom
konaní netvrdil. Rozhodcovská zmluva medzi žalovaným (veriteľom) a žalobcom (dlžníkom)
vznikla nie ako právne nástupníctvo, ale ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý platilarozhodcovská zmluva v súlade s § 1 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Žalobca
ďalej tvrdí, že rozhodcovský súd nemôže konať a rozhodovať voči štatutárovi
spoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka

v situácii, kedy si veriteľ nedokáže vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka. K tomu
uviedol, že rozhodcovský súd môže konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti dlžníka, pretože
to § 1 zákona č. 244/2002 Z. z. nevylučuje. Právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodovať
voči štatutárovi spoločnosti dlžníka ako inú zmenu v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje
rozhodcovská zmluva, je súčasťou aplikácie § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od

01.01.2015. Pokiaľ si to strany rozhodcovskej zmluvy dohodli, tak takáto právomoc bola aplikovateľná
aj pred 31.12.2014. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. takúto možnosť nikdy nevylučoval,
a to od prijatia zákona v roku 2002. V tejto istote správnej aplikácie § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. utvrdzujú žalovaného mnohé súdne rozhodnutia. Poukázal na to, že rozhodcovskému konaniu sp.
zn. RD/78/2015 medzi spoločnosťou Lanfer, s.r.o. a žalovaným predchádzalo rozhodcovské konanie
sp. zn. RD/60/2015. V rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/60/2015 medzi

spoločnosťou S., Y..N..K.. a spoločnosťou TenDix s.r.o. vydal rozhodcovský súd
rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/60/2015 zo dňa 14.05.2015, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
18.05.2015. Žalovaný ale zistil, že si nedokáže vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka
TenDix s.r.o. Bývalý majiteľ a konateľ spoločnosti TenDix s.r.o. (žalobca) totiž svoju spoločnosť účelovo
previedol na "bieleho koňa" a tá po tejto zmene prestala vyvíjať ekonomickú činnosť. Nikdy nebolo

sporné, že medzi spoločnosťou S., Y..N..K.. a spoločnosťou TenDix s.r.o. bola uzavretá riadna písomná
rozhodcovská doložka vo Všeobecných zasielateľských podmienkach S., Y..N..K.. (VZP-L). V oboch
rozhodcovských konaniach sp. zn. RD/60/2015 a sp. zn. RD/78/2015 vo veci rozhodoval rozhodcovský
súd - rozhodca Ing. Miloš Valach, ktorý bol zapísaný v zozname rozhodcov Rozhodcovského Súdu Royal
Development. Žalobca bol zaviazaný rozhodcovskou doložkou, ktorá predpokladala, že prípadný budúci

spor o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka v situácii, kedy si nedokáže vymôcť
spoločnosť veriteľa svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka TenDix s.r.o., bude možné uplatniť
aj priamo voči konateľovi spoločnosti TenDix s.r.o. na rozhodcovskom súde. Zároveň rozhodcovská
doložka bola odvodená podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ako inú zmenu v osobe
dlžníka vo vzťahu, na ktorý bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd - rozhodca Ing.

Miloš Valach mal nespornú arbitrabilitu rozhodovať v rozhodcovskom konaní sp. zn.
RD/78/2015 o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka voči konateľovi spoločnosti
TenDix s.r.o. (žalobcovi). Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobkyne, ktorou sa domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Royal Development sp.zn. RD/78/2015 zo

dňa 24.07.2015, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa
preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými
sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jej posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré
vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery
sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval

prijať spoľahlivý záver o existencii platnej rozhodcovskej zmluvy umožňujúcej spor prejednať v
rozhodcovskom konaní. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú
zo správnej aplikácie ako i výkladu zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "cit.zák.")
a plne korešpondujú aj so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe.
6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebol daný žiaden

zo zákonných dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) cit.zák., a to
aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalobkyňa v podanom odvolaní
neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z
odôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie
založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom konajúci súd dospel a akými úvahami sa
pri rozhodovaní riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočnýmpodkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých
skutkových a právnych záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohla žalobkyňa náležite
skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jej právo na spravodlivý

súdny proces, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia
nezodpovedá jej predstavám a očakávaniam, a preto žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod založený
na tvrdení, že bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť.
8. Pokiaľ ide o právomoc rozhodcovského súdu konať voči žalobkyni v rozhodcovskom konaní, táto
vyplývala zust.§1ods.2zák.č.244/2002Z.z.,ktorévymedzujerozsahsporov,ktorémožnorozhodovať

v rozhodcovskom konaní; ide o pozitívne vymedzenie objektívnej arbitrability. V danom prípade išlo o
žalobu žalovaného; ako veriteľa obchodnej spoločnosti TenDix s.r.o.; o náhradu škody voči žalobkyni;
ako bývalej konateľke tejto spoločnosti; podľa § 135a Obch. zák., podanej na tom základe, že žalovaný
nedokázal uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku obchodnej spoločnosti.
9. Žalobkyňa sa v podanej žalobe v prvom rade dovolávala zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu nesprávnosti skutkových a právnych záverov rozhodcovského súdu s poukazom

na to, že nebolo v rozhodcovskom konaní preukázané, že by svoju pôsobnosť nevykonávala s odbornou
starostlivosťou, a preto nie je možné sa domáhať náhrady škody voči jej osobe. V tejto súvislosti odvolací
súd zastáva názor, že žiaden z dôvodov vyplývajúcich z § 40 ods. 1 cit. zák. neumožňuje podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v dôsledku nesprávnych skutkových a právnych záverov
rozhodcovského súdu. Vecný prieskum rozhodcovského rozsudku nie je možný, ako na to správne

poukázal i súd prvej inštancie keď konštatoval, že nie je možné, aby súd zasahoval do skutkového
a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. Tvrdenia žalobkyne o rozpore rozsudku s
hmotnoprávnou úpravou tak ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neobstoja, a preto sa nimi
správne súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal.
10. Správne poukázal súd prvej inštancie na to, že v danom prípade bola existencia rozhodcovskej

zmluvy právoplatne vyriešená v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp.zn. RD/60/2015. Správne tiež
vyvodil záväznosť tejto rozhodcovskej zmluvy pre žalobkyňu s poukazom na § 3 ods.
2 cit. zák., keď dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva dojednaná medzi žalovaným a obchodnou
spoločnosťou TenDix s.r.o. sa vzťahuje aj na náhradu škody žalovaného proti žalobkyni ako bývalej
konateľke tejto obchodnej spoločnosti, pretože došlo k inej zmene v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý

sa vzťahuje rozhodcovská zmluva; tá sa totiž vzťahuje aj na mimozmluvnú zodpovednosť za škodu ako
iný právny vzťah v zmysle definície rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 1 cit. zák. Žalovaný tak uniesol
dôkazné bremeno a preukázal existenciu rozhodcovskej zmluvy.
11. V danom prípade rozhodcovská zmluva vznikla aj priamo zo zákona tak, ako to vyplýva z § 4
ods.7 cit. zák. Uplatnila sa tak fikcia uzavretia rozhodcovskej zmluvy ako následok zmeškania lehoty na

podanie námietky nedostatku právomoci. Neexistencia právomoci tvrdená v žalobe nebola žalobkyňou
riadnenamietanávrozhodcovskomkonaní.Týmtojetaknedostatokprávomocikonvalidovaný.Odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si neuplatnila námietku nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy riadne,
v súlade s § 21 ods. 2 cit. zák. Jej vyjadrenie zo dňa 15.06.2015 v tomto smere nemožno považovať

za určité, jasné a zrozumiteľné a žalobkyňa v ňom vôbec jasne nedeklarovala, že namieta akúkoľvek
právomoc rozhodcovského súdu.
12. V tejto súvislosti je navyše potrebné konštatovať, že pokiaľ si žalobkyňa v
rozhodcovskom konaní neuplatnila námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v
žalobnej odpovedi, na tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku súd v civilnom sporovom konaní

neprihliadne, tak ako to vyplýva z § 40 ods. 4 cit. zák. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MObdo
5/2013 z 29. mája 2014 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 483/2014).
13. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila v písomnom podaní zo dňa 31.01.2020 ďalšie dôvody zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ktoré ňou neboli uplatnené v žalobe, na tieto správne súd prvej inštancie
neprihliadol, nakoľko boli uplatnené po zákonom stanovenej prekluzívnej lehote na podanie žaloby,

ktorá musí nevyhnutne obsahovať aj uvedenie dôvodov, pre ktoré sa má rozhodcovský rozsudok zrušiť
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 228/2013 z 31.októbra 2013 v spojení s uznesení
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 423/2014 z 2.júla 2014).
14. V tejto súvislosti možno dodať, že pokiaľ žalobkyňa uvádzala námietky voči osobe rozhodcu a
dovolávala sa nezákonnosti rozhodcovského konania, tieto by zakladali jedine vadu rozhodcovského

rozsudku podľa § 40 ods. 1 a) bod 4 cit. zák., ktorý dôvod žalobkyňa nenamietala v rozhodcovskom
konaní, tieto dôvody si neuplatnila ani v podanej žalobe, ani ich nepreukázala v tomto konaní, a napokon
ani keby boli preukázané by nemali zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.15. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňou uplatňované odvolacie
dôvody nebolipodloženétakýmirelevantnýmiargumentmi,ktorébybolispôsobiléspochybniťsprávnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o náhrade trov konania,
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).