Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. apríl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313202860
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1313202860.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobkyne: C.. Q. U.,
bytom: D. X, XXX XX R., zastúpená.: JUDr. Milanom Menyhartom, advokátom, so sídlom: Poľná,
816 33 Bratislava, proti žalovanému: B.. D. T., B.: XX XXX XXX, so sídlom: K. XX, XXX XX R., o
zaplatenie 2.723,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III,
zo 14.02.2018, č. k. 12C/177/2013-217, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo 14.02.2018, č. k.
12C/177/2013-217, potvrdzuje.

II. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 14.02.2018, č. k. 12C/177/2013-217, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.223,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od
11.11.2012 do zaplatenia, sumu 500,- eur titulom nákladov za znalecký posudok č. 23/2012, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala

zaplatenia 2.223,- eur s príslušenstvom, titulom zmluvy o dielo, uzavretej medzi stranami sporu v
júni 2012, sumy 500 eur titulom nákladov za znalecký posudok, ako i náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnila tak, že predmetom ústne uzavretej zmluvy o dielo bola rekonštrukcia bytu žalobkyne, na
základe ktorej žalovanému dňa 17.07.2012 zaplatila zálohu vo výške 5.000,- eur. Pre nedodržiavanie
termínu prác a poškodenia susedného bytu žalovaným sa žalobkyňa rozhodla dňa 11.8.2012 od zmluvy
odstúpiť, čo vzal žalovaný na vedomie. Žalobkyňa si dala následne znalcom ohodnotiť cenu vykonaných
prác žalovaným, ktorý tieto vyčíslil na sumu 2.726,89 eur. Žalobkyňa si preto žalobou uplatňuje rozdiel

medzi žalovanému poskytnutou zálohou a jeho skutočne vynaloženými nákladmi do odstúpenia od
zmluvy, čo je žalovaná suma. Žalovaný v podanom odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že žaloba
je nedôvodná. Potvrdil, že žalobkyňa sa s ním dohodla na rekonštrukcii jej bytu, podľa dohody pred
vypracovaním cenovej ponuky a objem prác je súčasťou cenovej ponuky. Rozsah vykonaných prác v
porovnaní s požiadavkou žalobkyne pred začatím prác bol cca o polovicu vyšší, čím sa zvýšili i ceny za
vykonané práce, teda vykonával sa vyšší rozsah prác, ako bolo dohodnuté.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 631, 633 ods. 1, § 634 ods. 2, § 642 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany
sporu uzavreli v júni 2012, ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia bytu žalobkynena D. Z.. H. R.. Výpisom z účtu žalobkyne zo dňa 17.7.2012 mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalovanému zaplatila zálohu za cenu diela vo výške 5.000,- Eur, z predpokladanej ceny prác max. vo
výške 10.000,- Eur, čo predstavuje 50 %. Z technického popisu prác vyhotoveného žalovaným súd prvej

inštancie zistil, že išlo o rekonštrukciu bytu v takom rozsahu, ako uviedla žalobkyňa vo svojej výpovedi
pred súdom. Z mailovej korešpondencie žalovaného zo dňa 13.8.2012 súd prvej inštancie zistil, že tento
vedel a potvrdzuje odstúpenie od zmluvy žalobkyňou a tiež v maily potvrdil, že mu je známe, že vo veci
bude nariadené znalecké dokazovanie. Konštatoval, že medzi stranami sporu ostal sporným rozsah a
konečná cena diela, po platnom odstúpení žalobkyne od spornej zmluvy o dielo zo dňa 11.08.2012.

Termín realizácie diela vypracoval žalovaný a toto malo byť vykonané v jednotlivých fázach: 1. fáza
v čase od 16.-27.7.2012, (búracie a murovacie práce), 2. fáza v čase od 30.7.-10.8.2012 (elektrina,
voda, plyn,), 3. fáza v čase od 13.8.2012 do 18.8.2012 (opravy podláh, stien, omietanie), 4. fáza v čase
od 20.8.2012 do 24.8.2012 (omietanie, maľovanie), 5. fáza v čase od 27.8. do 31.8.2012 (montážne
práce a posledné dorábky), 6. fáza - 1.9.-2.9.2012-sťahovanie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
po vykonanom dokazovaní napokon aj žalovaný uznal, že do odstúpenia od zmluvy, t.j. 11.08.2012

nebola dokončená ani prvá fáza, t.j. búracie a murovacie práce a záverom potvrdil, že vykonal ten rozsah
prác, ako ho popísal znalec v znaleckom posudku č. 23/2012. Znalec konštatuje, že žalovaný vybúral
jednu priečku, postavil jeden necelý múr, nato začal búrať v kúpeľni a na WC, pričom sa prebúral k
susede a tu sa práce skončili. Nakoľko k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 11.08.2012, teda jednoznačne
nemohol prísť k ďalším fázam diela, t.j. k elektroinštalačným, inštalačným, montážnym, či maliarskym

prácam a pod., a preto súd prvej inštancie považoval za nadbytočné sa týmito tvrdeniami ďalej zaoberať.
Napokon aj samotný žalovaný uznal, že práce 2.-6. fázy nevykonal. Znaleckým posudkom č. 23/2012
vypracovaným znalcom, B.. H. G. mal súd prvej inštancie za preukázané, že tento po ohliadke na
mieste a podrobnom popise v ňom uvedených prác žalovaným stanovil ich všeobecnú hodnotu na
sumu 2.727,- eur. Súd prvej inštancie na základe predložených listinných dôkazov konštatoval, že

žalobkyňa si počínala správne a obozretne, keď po dôvodnom a žalovaným nesporovanom odstúpením
od zmluvy o dielo dala práce ním vykonané, resp. jeho subdodávateľom, odborne posúdiť a oceniť.
Vyjadrenia žalovaného pred súdom boli nielen zmätočné, ale i nepravdivé. Žalovaný jednak tvrdil, že
v byte žalovanej preinvestoval viac, ako bolo dohodnuté, na druhej strane uznal rozsah prác, ako ich
popísal znalec vo svojom posudku. Žalovaný ďalej tvrdil, že búracie a murovacie práce vykonával

prostredníctvom firmy C. T., ktorý po zložení zálohy žalovaným vo výške 4.500,- eur od zálohy odrátal
práce skutočne vykonané a zvyšok zálohy mu vrátil. Súd prvej inštancie zistil viaceré nezrovnalosti
vo faktúrach a účtovných dokladoch predložených žalovaným. C. T. vo svojej fa č. 006/2012 zo dňa
14.02.2013 označuje ako odberateľa žalovaného, pričom v texte faktúry uvádza, že „Fakturujem Vám
za vykonanú prácu sumu dohodou, 2.945,27 eur.“ Z tohto textu, bez akejkoľvek špecifikácie vykonaných

prác, nemal súd prvej inštancie za preukázané, že išlo o práce vykonané pre žalobkyňu, nakoľko
žalovaný pred súdom tvrdil, že konečnú faktúru pre žalobkyňu vystavil až potom, ako obdržal faktúru
za búracie a murovacie práce od C.K. T., kedy faktúra vystavená žalovaným pre žalobkyňu bola zo dňa
24.08.2012, pričom C. T. mu túto vystavil až dňa 14.02.2013, teda po pol roku, čím súd prvej inštancie
nemal za preukázanú skutočnú cenu prác za 1. fázu rekonštrukcie. Súd prvej inštancie ďalej poukazuje

na to, že v tejto faktúre C. T. účtovne požaduje zaplatiť od žalovaného cenu prác vo výške 2.945,27 eur
na svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, teda nie v hotovosti, pričom žalovaný výdavkovým pokladničným
dokladom, bez čísla, zo dňa 15.02.2013 uvádza, že C. T. vyplatil fakturovanú sumu 2 945,27 eur. Tento
doklad žalovaného súd prvej inštancie nemal za účtovne správny, pretože ak C. T. vystavil faktúru a
požadoval jej zaplatenie na účet, ktorý označil, nie je dôveryhodné, že žalovaný vystavil C. T. výdavkový

doklad, na ktorom naviac nie je pečiatka C. T., a už voľným okom je viditeľné, že podpis na ňom nie je
jeho, ako na to správne upozornil právny zástupca žalobkyne. Teda žalovaný súdu ani nepreukázal, že
by vôbec C. T., fa č. 006/2012, splatnú dňa 24.02.2013, vo výške 2.945,27 eur zaplatil, alebo že by C.
T. vôbec za murovacie a búracie práce v byte žalobkyne vystavil žalovanému faktúru, pričom žalovaný
od tejto faktúry odvodzuje časť ním vykonaných prác. Podobne žalobkyňa úspešne vyvrátila tvrdenia

žalovaného, že tento kupoval materiál na rekonštrukciu jej bytu, keď dodacími listami zo dňa 28.07.2012
a dňa 10.08.2012 jednak nepreukázal cenu dodaného tovaru, nepredložil súdu faktúry za jeho nákup a
tiež to, že by tento materiál mal byť zakúpený pre rekonštrukciu bytu žalobkyne, keď v rozpise materiálu
na jej byt žalovaný uvádza iný materiál, ktorý sa ani s dodacími listami nezhoduje. Tiež faktúry na
odpad boli vystavené na meno žalobkyne, a nie na žalovaného, a tento žiadnymi platobnými dokladmi

ich úhradu nepreukázal. Súd prvej inštancie konštatoval, že všetky dôkazy predložené žalovaným boli
vyfabulované a bez výpovednej hodnoty. Dohodu o provízii žalovaného žalobkyňa poprela, tvrdila, že
žiadnu so žalovaným neuzatvorila a žalovaný jej existenciu žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie žalobkyňou tvrdený skutkový stav za preukázaný,keď táto vo veci dôkazné bremeno uniesla. Rozsah prác vykonaný žalovaným je presne špecifikovaný
v znaleckom posudku č. 23/2012, žalobkyňou predloženým, s ohodnotením prác, ktoré žalovaný do
odstúpenia od zmluvy v jej byte vykonal, a na ktorých zaplatenie má nárok. Keďže práce žalovaným

vykonané boli v nižšej hodnote, ako žalovaný obdržal zálohu, súd prvej inštancie ho na zaplatenie
žalovanej sumy (5.000 eur - 2.727,- eur) vo výške 2.723,- eur zaviazal. Podobne súd prvej inštancie
vzhliadol ako na dôvodný i ďalší nárok uplatnený žalobkyňou a to na sumu 500,- eur za vypracovaný
znalecký posudok č. 23/2012, ktorým súdu preukázala výšku účelne vynaložených nákladov zo strany
žalovaného,keďževovecibolopotrebnézaujatieodbornéhostanoviskaznalcomzodborustavebníctvo.

Okrem dlžnej istiny súd žalobkyni priznal aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy a to v nadväznosti na
výzvu žalovanému o zaplatenie zo dňa 12.10.2012, v zmysle ktorej mu bola poskytnutá lehota na plnenie
do 10.11.2012. Keďže žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania s
plnením, a preto ho súd podľa ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. a základnej úrokovej sadzby ECB zaviazal k úrokom z omeškania vo výške 5,75
%, počnúc od 11.11.2012 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd prvej

inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ako úspešnej procesnej
strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný náhradu trov konania v plnej výške.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie. Žalovaný má za to, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v zmysle návrhov účastníkov, avšak jednotlivé dôkazy nesprávne

vyhodnotil, a preto je rozsudok v rozpore so skutočným stavom. Žalobkyňa predložila znalecký posudok,
s ktorým žalovaný nesúhlasil a to predovšetkým z dôvodu, že znalec nesprávne číselne vyhodnotil
rozsah vykonaných prác, či ide o búracie práce, resp. práce murovacie. K tomuto žalovaný predložil i
odborný posudok, z ktorého je zrejmé, že znalec pri výpočtoch rozsahu vykonaných prác nesprávne
určil tento rozsah. Súd prvej inštancie nesprávne vnímal tvrdenia žalovaného, keď tento tvrdil, že znalec

uvádzal správne opisom jednotlivé vykonané práce, avšak čo do rozsahu z hľadiska percentuálneho
toto číslo bolo v rozpore so skutočne vykonaným rozsahom prác. Napr. znalec pri výpočte porovnával
rozsah plánovaných prác v pomere podlahy a murivo v podiele 50% a 50 %. Pôvodný rozsah búracích
prác podláh bol ďaleko nižší ako podiel muriva. Znalec uviedol, že podlahy boli 0%, pričom boli
vykonané na 20%. Murivo bolo z plánovaného množstva navýšené o 40%. Teda v skutočnosti boli

búracie práce muriva v rozsahu 140%. Teda nemožno tieto práce spojiť do jedného čísla napr. 50%,
keď búracích prác muriva bolo ďaleko viac ako búracích prác podláh a búracie práce muriva boli
vykonané na viac ako 100%, podláh bolo na 20%, pritom búracích prác podláh bolo len minimum.
Podobne sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal so sumou za jednotlivé búracie, či murovacie práce
pre nesúlad rozsahu vykonania prác, a preto súd vypočítal i nesprávne dlžnú sumu. Znalec, ale ani

súd prvej inštancie, vôbec nebral do úvahy rozdiel medzi cenovou ponukou - rozpočtom a skutočne
vykonanými prácami, pretože v skutočnosti bol rozsah prác ďaleko väčší ako bol plánovaný a išlo
predovšetkým o rozsah búracích a murovacích prác. Už v tomto prípade je rozpor v rozsudku, pretože
súd prvej inštancie vychádzal výlučne zo znaleckého posudku, ktorý nezohľadnil skutočne vykonané
práce. Žalovaný vystavil žalobkyni faktúru, kde sú uvedené rozsahy vykonaných prác vrátane cien,

ako aj dodaného stavebného materiálu a provízie na ktorých sa so žalovanou dohodli pri uzatváraní
dohody o rekonštrukcii bytu. Materiál bol dodaný a vstavaný do predmetného bytu. Teda nie je pravdou
tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nedodal žiaden stavebný materiál. Ako príklad uvádza žalovaný, že
dodal ytong, lepidlo, stavebné preklady a pod. čo všetko je uvedené v dodacích listoch a tento materiál v
žiadnom prípade nekúpila žalobkyňa. Tento materiál bol kúpený žalovaným zo zálohy vo výške 5.000,-

eur. Žalovaný namieta aj, že nikdy nesúhlasil s rozsahom vykonaných prác, ako to vypočítal znalec
B.. G., naopak tento sporoval, a preto si aj nechal vypracovať odborné posúdenie, čo je predmetom
súdneho spisu. Žalovaný uvádza, že navrhoval v predmetnom súdnom spore vypočuť C. T., ako svedka
a nerozumie tomu, keď súd sporoval dôkaz prečo odmietol vykonať výsluch tohto navrhovaného svedka.
Žalovaný ďalej uvádza, že má doklady o nákupe materiálu, ktorý bol dodaný na stavbu, čo uviedol i súdu

prvej inštancie a mal k dispozícii i faktúru o nákupe materiálu. Ak súd prvej inštancie mal záujem mohol
sa oboznámiť a porovnať dodaný materiál žalovaným s cenovou ponukou - rozpočtom predloženým
žalovaným. S týmto rozpočtom súhlasila i žalobkyňa. Ako bolo dohodnuté so žalobkyňou dom má viac
ako 130 rokov, k tomuto nebola žiadna projektová dokumentácia, pričom sa viac krát musel meniť
rozsah prác, napr. komín bol inde ako bolo žalobkyňou popísané. Teda bol posun priečok, špeciálne

zakotvenie priečok, pretože medzi bytmi boli steny stavané na kant, čím došlo i k narušeniu steny od
susedného bytu a navýšeniu rozsahu prác. Žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa menila požiadavky
napr. tým, že zárubne mali byť vyhodené, ale po začatí prác žiadala zárubne zachovať. Tým prišlo
k podstatnému predĺženiu stavebných prác, pretože ak by sa zárubne vyberali zbíjačkou trvalo by topár minút, takto pre zachovanie zárubne sa táto jedna rozoberala pol dňa a naviac ju bolo potrebné
repasovať u stolára. Takéto práce vôbec nie sú započítané v znaleckom posudku, resp. i podobné práce
sú započítané ako keby sa mal pôvodný materiál vyviesť ako sutina, pričom bol zachovaný. Uvedené

skutočnosti bol súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť objektívne a vypočítať rozsah vykonaných prác
podľa skutočného stavu a nie ako to vypočítal znalec B.. G., ktorý skreslil rozsah vykonaných prác v
neprospech žalovaného.

5. Žalobkyňa na odvolanie žalovaného uviedla, že žalovaný dostal počas konania priestor na potvrdenie

svojich tvrdení, avšak sa vo svojich vyjadreniach opakovane zamotával a svojimi prednesmi si navzájom
odporoval. Spochybňovanie znaleckého posudku zo strany žalovaného považuje za právne irelevantné,
pretože si v rámci konania mohol dať vyhotoviť kontra znalecký posudok, čo však neurobil. Pokiaľ teda
žalovanýspochybňujeznaleckýposudok,malsaknemukvalifikovanevyjadriť,čovšakdodnešnéhodňa
neurobil a neustále uvádza právne irelevantné skutočnosti, ktoré s meritom sporu nemajú nič spoločné.

6.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievmedziachuplatnenýchodvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach odvolacích dôvodov, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vecne a právne rozhodol správne. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Odôvodnenie obsahuje všetky náležitosti, je jasné
a určité a je z neho zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov spravoval

a ako dospel k výslednému rozhodnutiu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dopĺňa, že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že obrana žalovaného nebola spôsobilá vyvrátiť tvrdenia a dôkazy
predložené žalobkyňou. Žalovaným predložené "odborné posúdenie" nie je odborným posúdením, nie
je vypracované na to spôsobilou osobou. Žalovanému pritom nebránilo v konaní predložiť relevantný
dôkaz o tom, ktoré práce vykonal a v akom rozsahu, napríklad mohol predložiť stavebný denník a

odborný posudok vypracovaný podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
Podľa §16tohtozákonaZnaleckáčinnosťješpecializovanáodbornáčinnosťvykonávanázapodmienok
ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký
posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.
Odborné posúdenie predložené žalovaným nebolo vypracované osobou zapísanou v zozname znalcov.

Žalobkyňa nemala inú možnosť ako preukázať rozsah vykonaných prác a ich cenu, len cez znalecký
posudok. Zmluva o dielo bola iba ústna a nebola dohodnutá riadne cena za jednotlivé práce, preto
je správny a zákonný postup ohodnotiť vykonané práce znaleckým posudkom a zaplatiť žalovanému
cenu primeranú a to v zmysle ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je
výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú

cenu). Žalovaný namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, ktoré navrhol, a
to výsluch svedka C. T.. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že v spise sa takýto návrh na
vykonanie dokazovania vznesený zo strany žalovaného nenachádza. V zápisnici z pojednávania zo
dňa 26.05.2017 na č.l. 185 spisu je uvedené, že žalovaný popiera, že by podpisoval niečo za p. T., ak
je treba, treba ho vypočuť. Z takéhoto prednesu nevyplýva, že žalovaný žiadal vypočuť svedka p. T.

a ak tak k otázke podpisu na faktúre a výdavkovom doklade. Súd prvej inštancie nebol povinný takto
navrhnutý dôkaz vykonať a navyše vypočutie daného svedka vzhľadom na ostatný priebeh konania a
skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané z ostatných dôkazov, nebol potrebný. Aj keby svedok potvrdil,
že podpis na faktúre a pokladničnom doklade je jeho, nemenilo by to rozhodnutie súdu. Odvolací súd
zdôrazňuje, že dôkazné bremeno má ten, kto tvrdí istú skutočnosť, v danom prípade ak žalovaný tvrdí,

že vykonal iný rozsah prác ako vyplýva z dôkazov predložených žalobkyňou, tak tieto tvrdenia mal aj
preukázať predložením relevantných dôkazov, ako napríklad stavebný denník, riadne doklady o kúpe
a spotrebovaní materiálu na danej konkrétnej stavbe, kontrolný znalecký posudok. Taktiež nie je vôbec
preukázané, že sa zmluvné strany dohodli na provízii pre žalovaného. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno, keď žiaden relevantný dôkaz nepredložil. V danej veci žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a

preukázala svoje skutkové tvrdenia relevantnými dôkazmi a to najmä znaleckým posudkom, z ktorého
vyplýva, že znalec bol na obhliadke miesta stavby, teda rozsah prác určil podľa reálneho stavu v byte a
nie iba podľa tvrdení žalobkyne, či podľa dohodnutého rozsahu prác. V danej veci si žalobkyňa počíňalaobozretne a správne, tak ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie. Inak ako znaleckým posudkom sa
v danej veci ani nedal preukázať rozsah vykonaných prác a ich primeraná cena.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo
výroku vecne správne (ust. § 387 ods. 1CSP).

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 CSP).