Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320200534
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5320200534.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti
A., a to Y., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca, so sídlom Čadca, Matičné námestie č. 1617, IČO: 37 905 546, deti rodičov matky:
J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. nad X., M. č. XXXX, zastúpená splnomocneným zástupcom

JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom A., ul. J. č. XX, a otca: R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F., ul. Y. č. XXXX/XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní
otca detí proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5P/18/2020-58 zo dňa 09. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch vo výrokoch II., III., IV. a V. z r u š u j e a vec v r a c i
a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 5P/18/2020-58 zo dňa 09.07.2020 rozhodol, že maloletá Y. A.,
nar. XX.XX.XXXX a G. A., nar. XX.XX.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok (výrok I.). Otec maloletých je povinný prispievať na výživu maloletej
Y. A. sumou 80,- eur, maloletej G. A. sumou 110,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky

detí, od 01.03.2020 (výrok II.). Zameškané výživné za obdobie od 01.03.2020 do 30.06.2020 vo výške
145,- eur na maloletú Y. A. súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne, spolu s bežným
výživným k rukám matky dieťaťa, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich (výrok
III.). Zameškané výživné za obdobie od 01.03.2020 do 30.06.2020 vo výške 105,- eur na maloletú G. A.
súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky
dieťaťa, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich (výrok IV.). Účastníci nemajú

právo na náhradu trov konania (výrok V.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka svojim návrhom podaným na súd dňa 27.02.2020 žiadala, aby
jej zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Y. sumou
170,- eur mesačne, G. sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Otec
detí nesúhlasil s výškou navrhnutého výživného. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 36 ods. 1, § 62
ods. 1, 2, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine". V prvom rade konštatoval, že

otec v konaní namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu v Čadci, táto je však daná podľa § 112 zák.
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.". Nakoľko nezistil vo výchove
a starostlivosti o maloleté deti u matky žiadne nedostatky, zveril tieto v súlade s odporúčaním kolízneho
opatrovníka do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka je zamestnaná s minimálnou mzdou 450,- eur
mesačne, od marca 2020 je kvôli COVID-u na ošetrovaní člena rodiny tzv. OČR s príjmom 290,- eur.

Poberá prídavky na dve deti po 25,- eur, obe deti dostávajú po 20,- eur, ako príspevok na hygienu. Čiže
príjem matky tvorí suma 540,- eur a výživné 140,- eur, jej celkový maximálny príjem je teda 680,- eur(počas tzv. OČR 520,- eur). Zo svojho príjmu hradí nájomné 162,- eur, elektriku 30,- eur a plyn 30,- eur
mesačne. Deťom platí cestovné do školy okolo 30,- eur, za školský klub 8,- eur mesačne, náklady na
obe deti na obed 100,- eur polročne. Otec detí je zamestnaný s príjmom 608,- eur v čistom, poberá z

dôvodu cukrovky 19,- eur na oblečenie, platí za nájom bytu 148,- eur mesačne, pôžičku na auto spláca
po 130,- eur mesačne, deťom platí poistky 36,- eur mesačne, životnú poistku si platí 22,- eur mesačne,
úrazovú poistku 11,- eur mesačne. Na výživu detí prispieva sumou 140,- eur. Napriek tomu, že má
preukaz zdravotne ťažko postihnutej osoby (ZŤP), nepoberá ani čiastočný invalidný dôchodok. Pokiaľ
teda súd prihliadal na príjmy a výdavky oboch rodičov, príjem matky je 680,- eur, ktorý ale táto musí

použiť pre tri osoby, t.j. ako na ňu, tak na obe deti vyjde suma 227,- eur, z ktorej táto teda musí zaplatiť
bývanie, živiť seba, deti, obliecť ich, zabezpečiť hygienu, zakupovať školské pomôcky, do školy a taktiež
má výdavky aj so zdravotným stavom detí, keďže obe sú alergici. Pokiaľ ide o otca, jeho príjem je 627,-
eur, po odpočítaní sumy 200,- eur ako výživného, jemu samému zostáva suma 427,- eur. Súd teda s
prihliadnutím na príjem otca, ako aj na jeho výdavky, určil mu prispievať sumou 110,- eur na maloletú Y. a
90,- eur na maloletú G.. Pri určovaní výživného prihliadal tiež na to, že obe deti sú alergici. Y. navštevuje

vyšší stupeň základnej školy, má aj kožné problémy, G. navštevuje nižší stupeň základnej školy. Súd
ďalej poukázal na to, že otec býva sám v trojizbovom mestskom byte, kým matka býva s dvoma deťmi v
dvojizbovom prenajatom byte, za ktorý platí ešte väčší nájom, ako samotný otec a teda u otca považoval
takéto bývanie za nadštandardné, aj keď prihliadal na to, že v byte je zriadená aj detská izba. Taktiež
poukázal na to, že výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov, teda aj pred splátkami

pôžičky otca vo výške 130,- eur mesačne, ktorú si zobral vo výške 9.000,- eur na auto. Podľa súdu
neobstojí tvrdenie otca, že chce deti voziť, napríklad do kúpeľov, čo je jedenkrát ročne, keď v prvom
rade je potrebné zabezpečiť najzákladnejšie detské potreby, ako sú: strava, oblečenie, hygiena, školské
pomôcky a podobne. Tiež poukázal na to, že výška splátky pôžičky je rovnaká, ako zaplatené výživné na
obe deti v mesiacoch marec až máj 2020, čo považuje za neprimerané a v neprospech maloletých detí. Z

prehľadu transakcií, ktoré otec predložil za obdobie od 01.01.2020 do 31.05.2020 mal súd preukázané,
že otec dňa 13.03.2020 zaplatil na obe deti výživné spolu sumu 130,- eur, dňa 10.04.2020 sumu 130,-
eur, dňa 11.05.2020 sumu 120 eur. Výživné za mesiac jún sa v prehľade týchto transakcií nenachádza.
Mal však za to, že otec zaplatil výživné vo výške 130,- eur, nakoľko matka nenamietala žiadne dlžné
výživné. Spolu teda otec zaplatil za obdobie od 01.03.2020 do 30.06.2020 na výživnom na obe deti

sumu 510,- eur, na každé z maloletých detí tak po 255,- eur. Nakoľko určoval výživné spätne za obdobie
od 01.03.2020 do 30.06.2020, vzniklo otcovi zameškané výživné na malololetú Y. vo výške 145,- eur
(110,- eur x 4 mesiace = 440,- eur po odpočítaní sumy 255,- eur - ako zaplatené výživné = 145,- eur),
na maloletú G. vo výške 105,- eur (90,- eur x 4 mesiace = 360 eur po odpočítaní sumy 255,- eur - ako
zaplatené výživné = 105,- eur), ktoré sumy povolil otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne na

každé z maloletých detí, spolu s bežným výživným k rukám matky detí, pod stratou výhody splátok,
nezaplatením čo i len jednej z nich. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec detí, a to do výrokov II., III., IV. a V. a teda čo
sa týka výrokov o určení jeho vyživovacej povinnosti. V odvolaní v prvom rade poukázal na to, že súd

vo výroku II. napádaného rozsudku dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť
výživné na maloletú Y. po 80,- eur mesačne a na maloletú G. po 110,- eur mesačne. Výrok rozsudku však
nekorešponduje s odôvodnením uvedeným v bode 16., kde je uvedené: „Súd teda s prihliadnutím na
príjem otca ako aj na jeho výdavky určil mu prispievať sumou 110,- eur na Y. a 90,- eur na G.". Ďalej otec
detí uviedol, že po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.07.2020 sa s matkou detí dohodli, že bude plniť

vyživovaciu povinnosť voči deťom vo výške 170,- eur na obidve, a to od právoplatnosti rozsudku. Aj keď
manželke, matke detí vysvetlil, že rodičovská dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná,
táto sa vyjadrila, že už nechce tieto veci riešiť súdnou cestou, že to chce riešiť „len medzi nami". V
prípade, ak matka detí zaujme kladné stanovisko, s poukazom na skutočnosť, že dohoda rodičov má
prednosť pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím, ktoré má len garantovať práva pre prípad, že niet

vôle dohodnúť sa, otec detí navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a IV.
zrušil a schválil dohodu rodičov v tomto znení: „Otec maloletých detí sa zaväzuje prispievať na výživu
maloletej Y. A. sumou 70,- eur mesačne a maloletej G. A. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky detí od právoplatnosti tohto rozsudku". V prípade, ak sa matka detí
nepripojí k jeho návrhu na schválenie rodičovskej dohody, čo sa týka jeho vyživovacej povinnosti žiadal,

aby odvolací súd výroky II., III. a IV. zrušil a vec v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie
a rozhodnutie, poprípade určil vyživovaciu povinnosť tak, že bude zaviazaný prispievať na maloletú Y.
sumou 70,- eur a na maloletú G. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky detí od právoplatnosti tohto rozsudku. V ďalšej časti odvolania otec detí vytýkal súdu, že neúplnea nesprávne zistil skutkový stav veci. Nevysporiadal sa totiž s otázkou nevyhnutných výdavkov, ktoré
uhrádza matka a ktoré uhrádza on. K tvrdeniu súdu, že splátka pôžičky 130,- eur, ktorá bola zobratá vo
výške 9.000,- eur nepredstavuje nevyhnutný výdavok uviedol, že auto nepotrebuje len na vozenie detí

do kúpeľov, ako to príkladmo uviedol súd, ale aj premiestňovať sa za deťmi v súvislosti so stretávaním,
pretože vlakové či autobusové spojenie je nevyhovujúce. Tiež sa vôbec nezaoberal jeho zvýšenými
výdavkami z dôvodu zdravotného postihnutia, a to cukrovka a kožné ochorenie s ťažkým zdravotným
postihnutím. Po odpočítaní príjmu matky, jej nevyhnutných výdavkov, zostáva jej stále suma 192,33 eur.
Zdôraznil, že nad rámec výživného, ktoré platí pravidelne, nakupuje dcéram veci, ktoré potrebujú, ak je

potrebné uhradiť neočakávané výdavky, nemá s tým problém. Vie sa s matkou detí ohľadom tejto otázky
dohodnúť. V neposlednom rade mal za to, že pri určení vyživovacej povinnosti mal súd prihliadať aj na
okolnosti, za ktorých došlo k odlúčeniu detí od neho a k rozpadu spoločnej domácnosti. Mal teda za to,
že súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo sa týka výroku o určení výživného nevysporiadal
so všetkými jeho tvrdeniami učinenými v tejto veci.

3. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu sa v písomnom vyjadrení stotožnila v plnom
rozsahu s vydaným rozsudkom, nakoľko súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe
listinných dôkazov a svedeckých výpovedí dospel k správnym záverom. Mal preukázaný jej príjem, otca
a výdavky detí. Vzal do úvahy všetky okolnosti ako starostlivosť, bývanie, mzdu, nevyhnutné výdavky a
iné výdavky. Správne súd poukázal na skutočnosť, že výživné slúži maloletému dieťaťu na pokrytie jeho

výdavkov a tak isto aj na to, že výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami, ktoré rodičia majú.
Matka detí poprela tvrdenia otca detí o ich stretnutí po pojednávaní. V plnom rozsahu sa stotožnila s
vydaným rozhodnutím, nakoľko suma, ktorá je stanovená ako výživné na maloleté deti zodpovedá ich
výdavkom. Uviedla tiež, že ak by sa s otcom detí vedeli dohodnúť, tak by nepodávala návrh na určenie
výživného na súd. Navrhla preto rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať jej voči otcovi maloletých

detí náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Kolízny opatrovník detí sa k odvolaniu otca detí písomne nevyjadril.

5. Otec detí písomne nereagoval na vyjadrenie matky detí.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 C. s. p.)
oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C. s. p. v spojení s § 62 ods. 1 C.
m. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania
(§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 67 C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.)
a rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV. a V. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389

ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 C. s. p.).

7. V preskúmavanej veci sa matka detí podaným návrhom došlým Okresnému súdu Čadca dňa
27.02.2020 domáhala zverenia maloletých detí do jej výchovy a osobnej starostlivosti a zaviazať otca
detí povinnosťou prispievať na výživu maloletej Y. sumou 170,- eur mesačne a maloletej G. sumou

150,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku. Na pojednávaní dňa 15.06.2020 žiadala určiť výživné minimálne po
100,-eurmesačnealeboodlíšiť110,-eurmesačnea100,-eurmesačneatood01.03.2020.Okresnýsúd
napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Y. sumou 80,- eur a maloletej G.

sumou 110,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí od 01.03.2020. Zároveň rozhodol
o zameškanom výživnom a trovách konania. Otec detí napadol rozsudok okresného súdu odvolaním do
výroku o výživnom a súvisiaceho výroku o zameškanom výživnom na maloleté deti.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že otec detí v rámci vyjadrenia k návrhu na začatie konania a

to zo dňa 26.05.2020 (č.l. 41 spisu) vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Čadca
poukazujúc na to, že matka detí podala na Okresnom súde v Humennom návrh na úpravu rodičovských
a práv a povinností k maloletým deťom, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 8P/120/2018 a toto je
právoplatne prerušené. Tiež podala aj návrh na rozvod manželstva na Okresnom súde v Humennompod sp. zn. 8P/118/2008, ktoré je tiež právoplatne prerušené. Vyslovil tak názor, že Okresný súd Čadca
nie je príslušným na konanie vo veci výživného na maloleté deti a navrhol, aby veci postúpil Okresnému
súdu Humenné k sp. zn. P/120/2018.

9. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p." ak tento

zákonneustanovujeinak,súdmôžekedykoľvekpočaskonaniaprihliadaťnato,čisúsplnenépodmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

11. V zmysle ust. § 156 C. s. p. sa konanie začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. Pre mimosporový proces
je začatie konania viazané na podanie návrhu na začatie konania, návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, resp. vydanie uznesenia o začatí konania ex offo (§ 23, § 360 C. m. p.).

12. Podľa § 159 C. s. p. začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné
konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo
neskôr.

13. Prekážka litispendencie predstavuje neodstraniteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému
konanie a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania.

14. Citované zákonné ustanovenie § 159 C. s. p. vyjadruje prekážku súdneho konania (litispendencia),

ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká
(je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má: rovnakých
účastníkov, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo
(porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 77/2009).

15. Prekážka litispendencie patrí k podmienkam konania. Ak zistí súd, že v tej istej veci prebieha
iné konanie, je povinný začaté konanie a zastaviť; rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie
prekážky listipendencie je stav v čase začatia konania (porov. Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 320/2009).

16. Podľa odvolacieho súdu obsah vyjadrenia otca detí súvisí s vyššie uvedenom procesnou
podmienkou konania. Okresný súd však na uvedené nereagoval a teda v súlade s ust. § 161 ods. 1 C. s.
p. neskúmal splnenie procesných podmienok, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Bolo preto
povinnosťouokresnéhosúduzistiťdopytomnaOkresnomsúdeHumennéčisavediekonaniepodsp.zn.
8P/120/2018 o návrhu matky detí, kedy bol tento podaný, čo je jeho predmetom (pokiaľ je ním žiadané

určenie výživného od ktorého dňa) a v akom štádiu sa vybavenie veci nachádza. Bolo totiž otcom detí
tvrdené a vyplýva to aj zo správy od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 12.06.2020
(č.l. 54 spisu), že konanie bolo uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 8P/120/2018-83 zo dňa
10.09.2019 prerušené. Uvedené bolo možné zistiť aj vyžiadaním si predmetného spisového materiálu.
Okresný súd preto bez ujasnenia si či v tej istej veci prebiehajú dve konania o úpravu rodičovských práv

a povinností nemohol v konaní pokračovať a následne aj rozhodnúť.

17. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že matka detí sa zo spoločnej domácnosti v F. odsťahovala
pred 2 rokmi do X. nad X., M.. XXXX kde býva v prenajatom byte s maloletými deťmi. V Krásne nad
Kysucou maloleté deti navštevujú aj základnú školu. Otec detí vo vyjadrení k návrhu uviedol, že ich nové

bydlisko akceptoval.

18. Podľa § 5 C. m. p. súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.

19. Podľa § 3 ods. 1 C. m. p. na konanie je miestne príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon.

20. Podľa § 112 C. m. p. na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo
iným zákonným spôsobom. Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzujemiestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.
Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

21. V odseku 1 ust. § 112 C. m. p. sa upravuje výlučná miestna príslušnosť súdu na konanie vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých. Vychádza sa z bydliska maloletého určeného dohodou rodičov alebo
iným zákonným spôsobom. Bydlisko je miesto, kde sa maloletý fakticky trvalo zdržiava. V konaniach
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je zákonom daná možnosť prenesenia príslušnosti súdu na
iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ide o výnimku zo zásady perpetuatio fori, podľa ktorej sa

príslušnosťurčujepodľaokolnostívčasezačatiakonaniaataktourčenápríslušnosťtrváaždoskončenia
konania (pozri § 36 ods. 2 C. s. p.). Predpokladom prenesenia príslušnosti je, že dôjde k trvale zmene
okolností, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, t.j. k trvalej zmene bydliska maloletého, a
to zákonným spôsobom a súčasne je to v záujme maloletého.

22.PodľaodvolaciehosúduvyššieuvedenézisteniaohľadomkonaniapredOkresnýmsúdomHumenné,

ktorým sa prípadne založila miestna príslušnosť súdu vo veci, mali vplyv aj na posudzovanie námietky
miestnej príslušnosti vznesenú otcom detí, ktorú okresný súd nepovažoval za dôvodnú majúc za to, že
miestna príslušnosť je daná podľa § 112 C. m. p.

23.Pokiaľideonámietkyotcadetívodvolanítentovprvomradepoukazovalnato,ževýroknapadnutého

rozsudku nekorešponduje s odôvodnením uvedeným bode 16.

24. Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie rozsudku.
Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia (R 37/1985).

25. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že okresný súd na pojednávaní dňa 09.07.2020 vyhlásil ohľadom
napadnutého výroku o výživnom rozsudok, ktorým rozhodol nasledovne: „Otec maloletých je povinný
prispievať na výživu maloletej Y. A. sumou 80,- eur, maloletej G. A. sumou 110,- eur, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky detí, od 01.03.2020. Zameškané výživné za obdobie od 01.03.2020

do 30.06.2020 vo výške 145,- eur na maloletú Y. A. súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10,- eur
mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo
i len jednej z nich. Zameškané výživné za obdobie od 01.03.2020 do 30.06.2020 vo výške 105,- eur na
maloletú G. A. súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne, spolu s bežným výživným
k rukám matky dieťaťa, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Rovnaké znenie

výroku je uvedené aj v písomnom vyhotovení rozsudku. V odôvodnení rozsudku a to v bode 16., na
ktoré poukázal v odvolaní otec detí je uvedené: „..Súd teda s prihliadnutím na príjem otca, ako aj na jeho
výdavky, určil mu prispievať sumou 110,- eur na Y. a 90,- eur na G.. Rovnako aj v bode 19. odôvodnenia
rozsudku je uvedené nasledovné: „Nakoľko súd určoval výživné spätne za obdobie od 01.03.2020 do
30.06.2020, vzniklo otcovi zameškané výživné na maloletú Y. vo výške 145,- eur (110,- eur x 4 mesiace

= 440,- eur po odpočítaní sumy 255,- eur - ako zaplatené výživné = 145,- eur), na maloletú G. vo výške
105,- eur (90,- eur x 4 mesiace = 360,- eur po odpočítaní sumy 255 eur - ako zaplatené výživné = 105,-
eur), ktoré sumy súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne na každé z maloletých detí,
spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa, pod stratou výhody splátok, nezaplatením čo i len
jednej z nich".

26. Porovnajúc výrok vyhláseného a písomného vyhotovenia rozhodnutia s jeho s odôvodnením musel
aj odvolací súd konštatovať, že ohľadom výšky určeného výživného sa ich znenia nezhodujú. Kým
totiž podľa výroku vyhláseného rozsudku bola otcovi detí uložená povinnosť prispievať výživným na
maloletú Y. v sume 80,- eur a na maloletú G. v sume 110,- eur z odôvodnenia písomného vyhotovenia

rozhodnutia vyplýva, že súd na maloletú Y. určil výživné v sume 110,- eur a na maloletú G. v sume 90,-
eur. S poukazom na to, že uvedená výška výživného vyplýva aj z odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia ohľadom zameškaného výživného nemožno mať za to, že by išlo o chybu v písaní, ktorú by
bolo možné odstrániť opravným uznesením v zmysle ust. § 2 C. m. p. v spojení s § 224 C. s. p. Naviac
odvolací súd aj zo zvukovej nahrávky vyhláseného rozhodnutia na pojednávaní dňa 09.07.2020 zistil,

že k pochybeniu došlo aj pri ústnom zdôvodňovaní rozhodnutia. Odvolanie otca detí v tejto časti bolo
preto dôvodné.27. Z týchto dôvodov odvolací súd bol nútený bez meritórneho prejednania rozsudok okresného súdu
vo výrokoch II., III. IV. a súvisiacom výroku V. o trovách konania zrušiť a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním. Okresný

súd sa v ďalšom konaní bude preto zaoberať označenou procesnou podmienkou konania a vznesenou
námietkou miestnej príslušnosti. Od uvedeného posúdenia bude závisieť ďalší postup súdu v konaní.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).