Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/218/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116216127
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116216127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu 1/. rade: A.. J. H., nar. XX.X.XXXX, XXX XX
G. Z., X. XXX a v 2/. rade: H.. C. H., nar. XX.X.XXXX, XXX XX G. Z., X. XXX, obidvaja zastúpení: JUDr.
Miloš Chrenko, 917 01 Trnava, Hlavná 23, proti žalovanému: L. L., nar. X.X.XXXX, XXX XX G. Z., X.
XXX, zastúpený JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, 949 01 Nitra, Sládkovičova 7, v konaní
o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 17. januára 2019, č. k. 17C/294/2016-165, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e.

V časti týkajúcej sa výroku I. o zastavení konania o presunutie chlieva do najvzdialenejšej časti pozemku
parc. reg. C č. 73 - záhrady vo výmere 393 m2, zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. G. Z., ako aj výroku
III. a IV. o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len „OSP“, účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom konanie o presunutie
chlieva a hnojiska do najvzdialenejšej časti pozemku parcely registra C č. 73 - záhrady vo výmere 393

m2 zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. G. Z. zastavil. Žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške náhrady trov bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (ďalej len napadnutý rozsudok).
2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu
domáhali, aby súd uložil žalovanému zdržať sa obťažovania žalobcov zápachom z hnojiska a chlievov
umiestnených na pozemku parcela registra „C“ č. 74/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 486
m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. G. Z. a je povinný presunúť chlievy a hnojisko do

najvzdialenejšej časti pozemku parcela registra „C“ č. 73 - záhrady vo výmere 393 m2, zapísaného na
liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. G. Z.. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že za najviac nepríjemné a obťažujúce
konanie považujú zhotovenie chlievov pre ošípané na hranici ich pozemku, v bezprostrednej blízkosti
rodinného domu a záhradného prístrešku. V dôsledku chovania ošípaných sa na ich nehnuteľnosti šíri
značný zápach, ktorý je obzvlášť v letných mesiacoch, keď chcú tráviť voľný čas vonku, neznesiteľný.
3. Žalovanému slušnou formou prezentovali ich výhrady k blízkosti chlievov a poprosili ho, či by nebolo
možné tieto presunúť ďalej od ich obydlia, na čo žalovaný reagoval posmešne a odmietavo; čo je

však najhoršie, krátko na to presunul hnojisko, na ktoré vyváža exkrementy chovaných zvierat (najmä
ošípanej, ale tiež sliepok a kačíc) zo zadnej časti záhrady bližšie k domu, a to bezprostredne do blízkosti
ich záhradného prístrešku, v ktorom trávia za pekného počasia väčšinu voľného času.4. Z uvedeného hnojiska sa šíri neznesiteľný zápach a fakticky im tak bráni v užívaní ich záhradného
prístrešku a pobyte na záhrade. Nebolo potrebné, aby žalovaný postavil chlievy práve v bezprostrednej
blízkosti ich rodinného domu, resp. záhradného prístrešku, žalovaný vybudoval chlievy až po tom, čo

si zhotovili záhradný prístrešok, pričom ich mohol postaviť kdekoľvek inde na svojej veľkej záhrade.
Z predmetného chlieva a hnojiska preniká na ich nehnuteľnosti nielen zápach, ale tiež hmyz a tiež
hlodavce a uvedené je nielen subjektívne nepríjemné, ale objektívne ohrozujúce zdravie ich a najmä
ich maloletých detí. Obťažovanie zápachom je možné eliminovať, resp. aspoň zmierniť na prijateľnú
mieru presunutím chlievov a hnojiska na vzdialenejší koniec pozemku (záhrady) žalovaného, keď toto

riešenie predstavuje podľa ich názoru jednoduché riešenie problému bez neprimeraného obmedzenia
oprávnených záujmom žalovaného (v prípade hnojiska len navrátenie do pôvodného stavu). Ako dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v žalobe označili výpisy z listov vlastníctva č. 755 a 197, kópiu
katastrálnej mapy a grafický nákres, navrhli výsluch žalobcov, výsluch svedka V. H., bytom Y. S. XXX,
fotodokumentáciu na CD nosiči a vykonanie obhliadky na mieste.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že jeho dom a usporiadanie pozemku je

v pôvodnom stave zhruba 100 rokov, p. H. žiada, aby odstránil hospodársku budovu, ktorá stojí na
rovnakom mieste od roku 1968 až 1970 a má rozmer 3 m x 2 m s výškou 2 m. Toto odmieta a berie to ako
zasahovanie do jeho vlastníckych práv. V uvedenej hospodárskej budove má sezóne asi 6 mesiacov
v roku umiestnenú ošípanú, ktorá dorastá do hmotnosti cca 50 kg (jedná sa o vietnamskú ošípanú),
ktorá spása burinu. Toto mu žiaden zákon nezakazuje a ani obec nevydala žiadne všeobecne záväzné

nariadenie. Táto hospodárska budova je uzavretá, oddelená betónovým plotom od pozemku p. H.,
tento plot ma výšku 2m tak zápach, ktorý produkuje táto ošípaná je omnoho menší ako pach pri chove
jeho psov. Ďalej uviedol, že voliéra pre sliepky je taktiež umiestnená na jeho pozemku oddelená 3m
vysokým betónovým plotom, za ktorým sa nachádza u p. H. dreváreň, má tam umiestneného psa a
pivnicu, nad ktorou ma postavenú hospodársku budovu, kde skladuje ručné náradie a takzvaná terasa

slúži na spracovanie hrozna, opravu kosačky, opravu motorovej píli, skladovanie bazénu a v poslednom
rade ako posedenie.
6. Podľa katastrálnej mapy je toto záhradné posedenie vybudované na parcele č. 78 a tá je evidovaná
ako záhrada (spôsob využívania tohto pozemku je pestovanie rastlín a stromov). Ďalej uviedol, že
odmieta obvinenia, že z jeho pozemku a kompostárne vychádzajú hlodavce, hlodavce sa zdržujú v

najväčšej miere pod voliérami psov a pri komunálnom odpade, ktorý produkujú ľudia, keď vyhadzujú
zvyšky potravín a v tomto prípade by mal p. H. vykonávať deratizáciu na svojom pozemku v okolí, kde
mal umiestneného psa. Pravidelne deratizuje a svoj pozemok udržuje v čistote. Čo sa týka hospodárskej
budovy, tá stojí na rovnakom mieste od roku 1968 - 1970, kedy ešte žalobca nebol na svete.
7. Žalovaný ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení k svojmu vyjadreniu pripojil žiadosť o prešetrenie

výstavby garáže, fotografie z jeho nehnuteľnosti, vyjadrenie kompostu fotografie ohľadom kompostu a
kompostárne, čestné prehlásenie pôvodnej vlastníčky nehnuteľností.
8. Na základe vyjadrenia žalovaného k žalobe vzali žalobcovia žalobu v časti týkajúcej sa hnojiska späť
a žiadali, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Späťvzatie žaloby odôvodňovali tým, že žalovaný spravil
to, čoho sa časťou žaloby domáhali a hnojisko v blízkosti ich záhradného domčeka odstránil a presunul

ho do vzdialenejšieho konca záhrady.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že podanou žalobou sa domáhajú ochrany
vlastníckeho práva pred neprimeraným obťažovaním formou emisií zo strany žalovaného, t. j. suseda
žalobcov a to na skutkovom a právnom základe bližšie uvedenom v žalobe a replike. Žalobcovia za
svojímrodinnýmdomomsmeromkzáhradnejčastimajúpostavenúdrobnústavbu-záhradnýprístrešok,

ktorý slúži predovšetkým na rekreačné účely, posedenie v jarných, letných mesiacoch, kde žalobcovia
trávia väčšinu svojho voľného času. Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom,
následne si postavili svoje stavby vrátane oplotenia predtým ako sa žalovaný stal vlastníkom susedných
nehnuteľností. Žalovaný si následne zhotovil stavbu chlievov v bezprostrednej blízkosti záhradného
prístrešku žalobcov, pričom nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že tento chliev tam stál 30 rokov,

pretože žalovaný túto stavbu fakticky oprel o novovybudovaný múr, ktorý zhotovili žalobcovia, následne
ak žalobcovia slušným spôsobom požiadali žalobcu, či by nebolo možné presunúť tieto chlievy trochu
ďalej,abyzápachztohtochlievaichneobťažoval,žalovanýnielenžetakneučinil,alevedomeaúmyselne
presunul hnojisko zo zadnej časti záhrady na hranicu pozemkov medzi sporovými stranami.
10. Ďalej uviedol, že považuje za nesporné, že teda predmetná stavba chlievov sa na nehnuteľnosti

žalovaného nachádza a že sa nachádza v bezprostrednej blízkosti stavieb žalobcov, ide rádovo o
niekoľko desiatok centimetrov od záhradného prístrešku a niekoľko cca 5 metrov od obytných miestností
v rodinnom dome. Žalobcovia nemajú vôbec v úmysle zabrániť žalovanému v chovaní hospodárskych
zvierat, na toto nie je žiaden dôvod, majú však za to, že výkon tohto práva môže žalovaný realizovaťvzhľadom na veľkosť svojich pozemkov tak, aby nedochádzalo k neprimeranému obťažovaniu žalobcov
emisiami, predovšetkým zápachu pochádzajúceho z chlievu a z prirodzene spojeného s chovom
ošípaných.

11. K argumentácii žalovaného, že ide iba o malé prasiatko, ktoré veľmi nesmrdí uviedol, že žalovaný
totoprasachovádojatočnéhoštádia,tedadokedyjeschopnénaporážku,predovšetkýmvletomobdobí,
keď je už zviera veľké dochádza ku kombinácii s vysokými vonkajšími teplotami k progresii takého
zápachu, ktorý je pre žalobcov neznesiteľný a obmedzuje im užívanie svojich vlastných nehnuteľností,
teda obmedzuje v základnej zložke vlastníckeho práva, právo vec pokojne a nerušene užívať. Kľúčové

skutočnosti, t. j. existencia chlieva na hranici pozemkov, chov ošípaných a vývoz alebo produkcia hnoja
a s tým súvisiaceho zápachu nie sú skutkovo sporné, to žalovaný nepopiera a názor žalovaného, že
ten zápach je znesiteľný, resp. v obci obvyklý, nemá právny význam.
12. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že práve až podanie žaloby čiastočne spor vyriešilo, keď
žalovaný v dôsledku podania žaloby čiastočne plnil to, čoho sa žalobcovia domáhajú žalobou. Na
vyriešenie sporu bola požiadaná obec a stavebná inšpekcia, pričom stavebná inšpekcia to riešila len v

rámci svojich kompetencií - čo sa týka legálnosti stavby. A obec, teda starosta obce uvedenú situáciu
odmietol riešiť s poukazom na to, že ide o susedský spor, ktorý by mali riešiť súdy. Ďalej uviedol, že
súd z ohliadky na mieste samom dospel k záveru, že predmetné hospodárske stavby - chlievy boli na
pozemku žalovaného postavené dodatočne až potom, ako žalobcovia postavili betónový múr. Podľa ich
názoru, že tie stavby využívajú múr ako jednu zo stien vyplýva, že boli stavané dodatočne až v dobe, keď

múr na hranici pozemkov stál. V opačnom prípade, ak by tieto stavby stáli skôr ako žalobcovia postavili
múr, museli by mať vlastnú stenu.
13. K ohliadke stručne uviedol, že podľa pozorovaní žalobcov, žalovaný tesne pred ohliadkou vykonával
intenzívne práce a úpravy na zveľadení hospodárskych stavieb a ako aj vyplynulo zo správy súdu, v
dobe ohliadky sa v hospodárskych stavbách už žiadne hospodárske zvieratá nenachádzali. Žalobcovia

zastávajú názor, že v priebehu konania v predchádzajúcom období žalovaný choval podstatne väčší
počet zvierat, ktoré podľa názoru žalobcov práve pred ohliadkou odstránil.
14. Už v priebehu konania žalovaný sčasti vyhovel žalobe a odstránil z bezprostrednej blízkosti stavieb
žalobcov hnojisko a z uvedeného dôvodu preto žalobcovia vzali žalobu sčasti späť. Vo zvyšnej časti na
žalobe trvajú a majú za to, že v priebehu konania boli preukázané nasledovné skutočnosti, že žalovaný

zhotovil po nadobudnutí nehnuteľnosti stavby chlievov a iných hospodárskych budov, tak isto že tieto
hospodárske stavby sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti obytných stavieb žalobcov a to jednak
záhradného prístrešku, ktorý slúži žalobcom na trávenie voľného času a jednak je v blízkosti samotného
rodinného domu, v ktorom žalobcovia so svojimi 5 deťmi bývajú.
15. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný v predmetných hospodárskych budovách chová hospodárske

zvieratá, síce štruktúra chovu a počet zvierat sa v priebehu sezóny mení, v každom období roka sa
tam však nachádzajú nejaké hospodárske zvieratá. Napokon majú za to, že bolo preukázané, že tento
zápach je pre žalobcov obťažujúci nadmieru primeraným pomerom a obmedzuje ich v užívaní ich
nehnuteľností, čo bolo preukázané aj tromi čestnými vyhláseniami svedkov, ktorí situáciu na mieste
poznajú,čiužznávštevnehnuteľnostížalobcov, aleboztitulu,žesúvlastníkmisusednýchnehnuteľností

ako je to v prípade pána H., ktorý je susedom z druhej strany, ktorý sa rovnako vyjadril, že zápach z
chovu hospodárskych zvierat žalovaného je obťažujúci aj pre neho.
16. Podľa názoru žalobcov sa dôvodne domáhajú zdržania sa obťažovania zápachom a odstránenia
chlievov zo vzdialenejšej časti pozemku žalovaného, žalobcovia sa nesnažia zakázať žalovanému
samotný chov hospodárskych zvierat, súhlasia s tým, že chov hospodárskych zvierat na dedine je

obvyklý a majú za to, že preto sú dôkazy vo forme čestných vyhlásení predložených žalovaným
irelevantné. Presunutím hospodárskych zvierat a chovu zvierat do zadnej časti pozemku žalovaného
nebude znamenať neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva a toto je bez väčších problémov
technicky možné a domnievame sa, že vzhľadom na dĺžku pozemku žalovaného by takéto konanie
obmedzilo zápach iba na mieru, ktorá je pomerom na dedine obvyklá, a preto navrhujú, aby súd žalobe

v plnom rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.
17. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že stavali s manželkou dom od roku 2006 - 2008, kúpili
pozemok, v čase kúpy pozemku, na pozemku žalovaného bývali iní nájomcovia. Po postavení rodinného
domu si urobili záhradný domček s posedením. Žalobca k fotografii z miesta výstavby rodinného domu
aj okolia rodinného domu uviedol, že fotografia, ktorú predložil súdu je z októbra roku 2008, je tam ním

vyznačené miesto na fotke, kde sa v čase výstavby ten chliev nenachádzal, je tam prázdne miesto. Po
postavení betónového múru, ktorý tam nie je, lebo ho staval neskôr, sa začali v tej lokalite objavovať
chlievy, ktoré tam žalovaný začal budovať. Na ďalšej fotografii vyznačil vzdialenosť od ich stola, ktorý
majú umiestnený v záhradnom domčeku po hnojisko žalovaného, kde tá vzdialenosť predstavuje cca 3metre. Tieto zábery vyhotovoval v júni 2016. Ďalším podnetom na odstránenie smradu je aj stavanie
chlievov v lokalite záhradného domčeka rodinného domu žalovaným, kde po prosbách a intervenciách
u suseda neuspeli, neuspeli ani na Obecnom úrade a preto sa obrátili na súd. Ďalej k fotografii

založenej do spisu uviedol, že situáciu fotil od druhého suseda, fotky sú vyhotovované v lete 2017, chová
tam ošípané, čo je vidieť, chová tam sliepky a tento jeho hospodársky dvor hraničí s ich záhradným
domčekom, čo je blízko ich rodinného domu.
18. Ďalej uviedol, že ako má postavený rodinný dom, vedľa sa nachádza kôlnička na drevo a vedľa
kôlničky na drevo má postavený záhradný domček, pričom kôlničku na drevo má postavenú zhruba 4

metre od domu a chliev žalovaného sa nachádza 4 metre od steny jeho rodinného domu. Z fotografie
z leta 2017 je vidieť, že tam chová morky, čiže nejde o celoročný chov, ale o sezónny chov, tento chov
sa stále stupňuje, zvierat tam pribúda stále viacej a viacej a smrad, ktorý sa odtiaľ šíri im mnoho raz
neumožňuje používať záhradný domček, ani terasu pri dome, keď je nízky tlak a sparno, sedia vnútri v
dome. To, že nič nechová nie je pravda, tento rok pribudla koza. Čo sa týka intenzity zápachu, tá situácia
trvá asi 2 roky, veľmi cítiť kačicu, ošípanú, teraz má aj kozu, je tam smrad a chcel by uviesť, že čím

sa ten chov rozširuje, je ten smrad intenzívnejší. Nevie konkrétne určiť, z čoho je aký zápach, nie je
na to odborník. Ďalej uviedol, že žije rodinným životom, chodí k nim veľa návštev, pričom už samotné
návštevy sa sťažovali na zápach od susedov.
19. Snažil sa situáciu riešiť, komunikoval so žalovaným aj s jeho družkou alebo manželkou, čo sa týka
toho kompostu, pričom mi bolo povedané, že to hnojisko bolo preložené zo zadnej časti záhrady do

prednej z dôvodu, že kto tak ďaleko bude chodiť. Tak isto ho vyzýval aj pomocou právnika, situáciu
riešil aj prostredníctvom obecného úradu, pričom starosta obce bol vykonať pohovor so žalovaným a
následne mu uviedol, že nevedia zistiť kedy tam bola postavená tá stavba, načo on urobil dotaz na
Slovenskú stavebnú inšpekciu, odkiaľ zistil, že tá stavba nebola ohlásená ako drobná stavba.
20. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasí s tým, čo manžel povedal vo svojej

výpovedi, len by chcela uviesť, že ako majú obytný dom, tam majú aj okno z obývačky a ona to okno
otvára, len keď ho umýva, nemôže okno otvárať cez deň, nakoľko sa cez to predné okno šíri zápach
zo susedovej strany, čiže oni s tým oknom nemôžu ani vetrať. Žalobkyňa v 2. rade predstúpila pred súd
a ukázala okno z obývačky, ktorým nemôžu vetrať, pričom vzdialenosť môže byť zhruba 4 - 5 metrov.
Tento zápach obťažuje naozaj celú rodinu, sú veľká rodina, majú 4 deti, piate teraz čakajú a keď chce

dať to najmenšie spať dole na terasu, nemôže ho tam dať, lebo tam smrdí, je tam zápach. Keď sme
kupovali predmetný pozemok, bol na ňom starý rodinný dom, pričom ten rodinný dom bol určitým plotom
medzi starým domom a pozemkom pána žalovaného a tým, že sa ten rodinný dom zbúral, priestor sa
otvoril a bolo potrebné vybudovať oplotenie, ktoré postavili.
21. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany žalobcov ide o subjektívny výmysel, nie je nič

dokázané. Žiadna kontrola, čo sa týka zápachu u neho neprebehla, žiadny iný podnet, či už riešený
na priestupkovom v tejto veci nebol. Nebol zo strany žalobcov vyzývaný na odstránenie zápachu. Jeho
subjektívny pocit je, že to nezapácha, ide len o prirodzený pach, ktorý je pri chove, psov ošípaných a
rôznychinýchzvierat.Tentospor,toješikanovaniejehoosobyzostranyžalobcu,nastalotoažvtedy,keď
si dovolil ohradiť voči jeho nelegálnej výstavbe garáže, ktorú postavil 2,70 metra od jeho okna. Stavbu

(pozn. odvol. súdu, zrejme chlievu) zhotovil brat pôvodnej vlastníčky v rozmedzí rokov 1968 - 1970.
Žalobca tvrdil, že tá stavba tam nestála, pričom kúpil pozemok skôr ako on, pričom tá stavba stála ešte
v dobe, keď ani žalobca nebol ešte na svete, o čom založil do spisu doklady. Žalobca vystaval betónový
plot na hranici pozemku, podľa jeho meraní o 24 cm zasiahol na jeho parcelu a osobne, keď pán H. tento
plot išiel stavať chcel rozbiť základ tejto drobnej stavby, pritom tvrdí, že tá stavba tam nestála, v čom mu

zabránil a on na hranici pozemku si vystaval drobnú stavbu, ktorej vzdialenosť od hranice pozemku je
nulová. Pre ilustráciu založil do spisu fotografiu, kde chce uviesť, že to, čo uvádza má stenu opornú o
plný múr. Stena, ktorá je v blízkosti s miestom, kde chová ošípanú, tak tam má on kôlňu. Nie je pravdou,
že žalobca záhradný domček, alebo prístrešok využíva na rekreačné účely, spracováva tam hrozno on,
jeho otec, sused a chodia tam aj rôzni iní ľudia.

22. Počas roka ho tam vídava píliť drevo, hobľovať, robiť údržbu kosačky a v interiéri tohto záhradného
domčeka má rôzne ručné náradie píly, kosačky a preto tvrdí, že tento záhradný domček mu neslúži na
rekreačné účely. Pod prístreškom má z času na čas stôl so stoličkami, ktorý si môže presunúť kdekoľvek
na jeho pozemok, keď mu prekáža pach z chovu ošípanej. Pieskovisko, ktoré má žalobca pre svoje
deti je 20 metrov od jeho chlieva. Keď spracováva hrozno, tak asi mesiac on musím znášať zápach,

trvá to momentálne dlhšie, lebo z takého množstva hrozna, ktoré spracováva vzniká aj veľké množstvo
odpadu, ktoré pán žalobca dáva do kompostárne a všimol si, že zvyšky tohto hrozna sú rozložené
pozdĺž celého pozemku pozdĺž plota, dáva to pod tuje, takže on mám pocit, že je v zbernom dvore
biologického odpadu, pretože tento zápach mu prekáža a je pre neho neznesiteľný. Ošípanú chovázhruba 9 rokov, ktokoľvek k nim príde, nikto nemá problém so zápachom. Do priestorov, ktoré má na
chov ošípaných, dáva vždy len jedno prasiatko, nakoľko viac sa tam nezmestí. Pôvodná vlastníčka v
čase pred predajom nehnuteľnosti chovala domáce zvieratá, či už ošípané, sliepky, kačice v tom chlieve.

On chliev na chov ošípaných zrekonštruoval, pretože mal iné predstavy a štandardy na chov ošípaných.
Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali ani zásah, ani nijaké iné obťažovanie ani zásah do práv
žalobcov. Ak by súd rozhodol v jeho neprospech, bol by to naopak zásah do jeho vlastníckych práv, do
ústavy SR a on v dostatočnej miere preukázal, že na ulici, v ktorej býva je obvyklé, že ľudia chovajú
rôzne zvieratá, z ktorých samozrejme je pach. Na ulici X. má drvivá väčšina obyvateľov nejaké zvieratá,

takže je normálne že pach z tých zvierat všeobecne na celej ulici a na celej dedine je cítiť, a preto žiada
súd, aby rozhodol v jeho prospech a aby súdne trovy znášal žalobca.
23.SvedkyňaE.L.vypovedala,žejemanželkaL.L.,vievakejvecijevolaná.Vpredmetnejnehnuteľnosti
býva zhruba 10 rokov, chliev tam bol a v akom rozsahu si už nepamätá, smrad tam nie je. Od ich bývania
sa ten chliev nachádza zhruba 5 - 6 metrov, nevie presne uviesť kedy došlo k rekonštrukcii chlievu,
taktiež sa nevie vyjadriť aká je vzdialenosť od predmetného okna žalobcov ku chlievu. Nevie o tom, že by

boli zo strany žalobcov upozorňovaní na zápach, v dnešnej dobe chovajú 1 prasiatko, kozičku a sliepky,
prasiatko má 15 kg, každý rok tam chovajú zvieratká v takomto rozsahu. V lete, kedy cítia zápach, ako
tvrdia žalobcovia má to prasiatko 25 kg, takže nemôže smrdieť, alebo šíriť zápach tak, ako uvádzajú
žalobcovia. Predtým chovali morky, čo je tiež len sezónna záležitosť, nejaké 2 mesiace, prasiatko čistí
ona a manžel, a ona sa skôr stará o kozičku, o prasa sa stará manžel.

24. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd dospel k zisteniam, že strany sporu sú susedia, ich
nehnuteľnosti oddeľuje murovaný plot. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2005. Žalovaný je výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pričom predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou
zmluvou v roku 2008. Medzi stranami sporu prevládajú nezhody z dôvodu, že žalovaný zhotovil chlievy

pre ošípané v tesnej blízkosti pozemku žalobcov, kde chová ošípané ako aj hydinu, z chlieva sa
šíri značný zápach hlavne v letných mesiacoch čo spôsobuje žalobcovia nemôžu využívať prístrešok
nachádzajúci sa blízko ich domu, ktorý si postavili za účelom posedenia, takisto sa zápach šíri aj do
ich nehnuteľnosti, ktorá má okná smerom do záhrady teda na terasu, zápach cítiť aj v dome, musia
mať zavreté okná. Žalobcovia vyzývali žalovaného listom zo dňa 14.10.2015 na odstránenie hnojiska z

existujúceho miesta maximálne vzdialeného od stavieb vrátane aj záhradnej stavby a zároveň žiadali
odstrániť chliev z existujúceho miesta a zdržať sa neoprávnených zásahov do ich vlastníckeho práva
najmä vo forme emisií pachov, plynov a iných látok a bez zbytočného odkladu vykonali všetky potrebné
opatrenia na zabránenie prenikaniu týchto emisií ako aj prenikaniu hlodavcov z jeho nehnuteľnosti na
nehnuteľnosť v žalobcov.

25. Žalobcovia listinnými dokladmi a to fotografiami preukazovali skutočnosť, že hospodársky dvor
žalovaného sa nachádza v ich tesnej blízkosti a to hlavne v blízkosti záhradnej terasy a rodinného domu,
pričom podľa ich tvrdení k výstavbe chlievov došlo až potom, čo sa nasťahoval žalovaný, čiže v čase
kedy už oni nehnuteľnosť stavali. Čestnými prehláseniami založenými do spisu poukázali na šírenie sa
nepríjemného zápachu pochádzajúceho z hospodárskeho dvora žalovaného na ich pozemok.

26. Z čestného prehlásenia svedka H.. H. J. (č. l. 80) súd zistil, že žalobcov pozná 10 rokov, sú to
jeho druhí susedia, často sa stretávajú u nich na rôznych akciách a návštevách, pričom využívajú na
posedenie terasu alebo záhradný domček, ktoré sa nachádzajú v blízkosti hospodárskych priestorov
žalovaného, ktorého sa šíri zápach a muchy čo tým je veľmi nepríjemné, pričom aj oni sú priamymi
susedmi žalovaného a aj oni majú rovnaký problém. Z čestného prehlásenia spísaného V. H. (č. l. 81),

ktorýjeotcomžalobcubolozistené,žečastonavštevujesosvojoumanželkounehnuteľnosťsvojhosyna,
v čase výstavby rodinného domu žalobcu a v jeho blízkosti sa nenachádzali žiadne hospodárske budovy
žalovaného. V čase, keď trávia čas pod prístreškom z nehnuteľnosti žalovaného sa šíri nepríjemný
zápach, v dôsledku čoho sa musia presunúť dovnútra, pričom takýto zápach cítiť aj na ich nehnuteľnosti.
Z čestného prehlásenia H. H. bolo zistené, že v čase keď žalobcovia postavili rodinný dom, v ich v

susedstve sa nenachádzali žiadne hospodárske objekty, kde by sa chovali domáce zvieratá. Hlavne
v letných mesiacoch, keď sa najviac času trávi na v náhrade alebo pod prístreškom pri záhradnom
domčeku ich často obťažuje množstvom múch a zápach hospodárskych zvierat, pričom je im nepríjemné
sedieť a jesť v takomto prostredí, a preto mnohokrát si svoje veci zbalili a kvôli týmto skutočnostiam sa
presunuli do interiéru rodinného domu.

27. Žalobcovia na preukázanie svojho tvrdenia založili do spisu fotografiu preukazujúcu skutočnosť,
že v čase keď stavali rodinný dom sa na susednom pozemku žalovaného nenachádzali v blízkosti ich
rodinného domu žiadne chlievy ani hospodárske budovy. Z ďalšej fotografie, ktorú založili do spisu
sa snažili preukázať skutočnosť, že hospodársky dvor žalovaného sa nachádza v tesnej blízkosti ichrodinného domu a prístreška, pričom tieto stavby sú od seba oddelené múrom vystavaným zo strany
žalobcu. Predloženými fotografiami chceli preukázať skutočnosť, že žalovaný chová ošípané, kačice,
sliepky.

28. Žalovaný v konaní na svoju obranu založil do spisu čestné prehlásenia a to E. (č. l. 118), ktorá v
ňom uviedla, že často navštevuje žalovaného a jeho manželku počas celého roka, v každom ročnom
období a tvrdenia, že sa z pozemku žalovaného šíri neznesiteľný zápach sa nezakladajú na pravde,
pričom počas jej návštev žiaden zápach necítila. Do spisu založil aj čestné prehlásenie E. L., ktorý je
otcom žalovaného, čestné prehlásenie F. J., ktorá je dcérou manželky žalovaného a E. L., ktorí vo svojich

čestných prehláseniach potvrdili, že na pozemku žalovaného necítili žiadny zápach. H.. F. T. vo svojom
čestnom prehlásení (č. l. 122) uviedla, že ich obci je bežné, že občania chovajú rôzne hospodárske
zvieratá, ona má tiež doma hospodárske zvieratá rôzneho druhu a nikdy to ani priamym susedom
nevadilo, aj jej okolitých sedia majú s ňou dobré vzťahy a vedia, že každé zviera má svoj typický zápach a
nepovažuje sa to v pomeroch ich obce za nič neobvyklé. V tomto znení je spísané aj čestné prehlásenie
od G.. A. U. M., E. J.. Z čestného prehlásenia H. Y. bolo zistené, že hospodárska budova a chliev sa

tam nachádzala už skôr a to od roku 1968 až 1970.
29. Na mieste samom bola vykoná súdom aj ohliadka na nehnuteľnosti žalobcu ako aj na nehnuteľnosti
žalovaného, pričom z nehnuteľnosti žalovaného sa na pozemok žalobcu v čase konania šetrenia nešíril
žiadny zápach pochádzajúci z hospodárskeho dvora.
30. V ďalšom obsahu prvoinštančný súd uviedol, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu

pred začatím pojednávania postupoval v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia a konanie vo veci
odstránenia hnojiska zastavil.
31. Prvoinštančný súd mal z vykonaného dokazovania ako aj z obsahu z spisu za preukázané, že
predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí bolo uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa obťažovania
žalobcov zápachom z chlievov umiestnených na pozemku žalovaného a presunúť chlievy do časti

pozemku žalovaného a to čo najvzdialenejšej od stavby žalobcov.
32. Konštatoval, že žalobou podľa § 417 ods. 2 O.Z. sa možno domáhať iba zákazu zásahov, ktoré iba
hrozia, kým podľa § 127 O.Z. možno sa v podstate domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú alebo,
ak hrozí ich opakovanie. Ustanovenie § 417 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu proti hroziacej
škode a to vážnej škode, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku, kým ustanovenie § 126 a §

127 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek zásahom.
33. Žalovaný podľa vyjadrenia žalobcov chová ošípané, hydinu, sliepky, morky, kačice, pričom
tento zápach sa šíri hlavne počas letných mesiacov a tento nepríjemný zápach im bráni v užívaní
záhradného prístrešku ako aj pobytu na záhrade. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný postavil chlievy
práve v bezprostrednej blízkosti ich rodinného domu, resp. prístrešku, chlievy vybudoval až po tom,

čo oni zhotovili záhradný prístrešok, pričom žalovaný ich mohol postaviť kdekoľvek inde na svojej
veľkej záhrade. Žalovanému nechcú zakázať chovať ošípané, taktiež súhlasia s tvrdením žalovaného,
že chov domácich zvierat na dedine je obvyklý a zaužívaný ale presunutím chlievu do zadnej
časti pozemku žalovaného by sa len eliminovalo nepríjemné obťažovanie žalobcov ako vlastníkov
susediacich nehnuteľností zápachom. Konštatoval, že predmetom sporu nebola skutočnosť, kedy

žalovaný vystaval hospodársky dvor ale predmetom sporu bola skutočnosť, či z jeho hospodárskeho
dvora sa šíri nepríjemný zápach ako aj hmyz, hlodavce, a či zápach žalobcov nad mieru primeranú
pomerom ich obťažuje. Ustanovenie § 127 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ)
obsahuje tzv. generálnu klauzulu, podľa ktorej vlastník vecí sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Toto všeobecné

obmedzenie vlastníckeho práva spočíva v tom, že vlastník každej veci má svoje vlastnícke právo
vykonávať takým spôsobom, aby nedochádzalo k obťažovaniu iného nad mieru primeranú pomerom
alebo aby nedochádzalo k vážnemu ohrozovaniu výkonu práv iného. Obťažovanie je pritom právne
významné jedine v prípade, ak k nemu prichádza nad mieru primeranú pomerom. Rozdiel medzi
ohrozením výkonu práva a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozovanie sa týka priamo výkonu

práva chráneného subjektu alebo dokonca ich existencie, kým obťažovanie vlastnému výkonu práva
nebráni, ale robí ho obtiažnym alebo nepríjemným (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1935/2003).
34. V prípadoch, ak zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde o zásah neoprávnený, proti
ktorémubybolomožnésadovolaťúspešnesúdnejochrany.Nepodstatnézásahyvyplývajúcezbežného
správania sa vlastníkov veci, sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním

veci. Ustanovenie § 127 ods. 1 druhá veta obsahuje demonštratívny výpočet zásahov, ktorým sa
výslovne poskytuje právna ochrana.
35. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní skúmal, či v susedských vzťahoch je premietnutá zásada
vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právu žalovanému je alebo nie je vnepomere k spravodlivej ochrane vlastníckeho práva žalobcov. Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je
v obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Skutočnosť,

či žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobcov a či dochádza z jeho strany k vážnemu
ohrozeniu výkonu vlastníckeho práva žalobcov sa súd snažil posúdiť objektívne, pričom dbal na to, aby
sami žalobcovia, ktorí sa dovolávajú ochrany práva neporušovali, prípadne aj nezneužívali svoje právo
na úkor výkonu práva žalovaného, pretože, ak zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde
o neoprávnený zásah, proti ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany. Ak by išlo

o neopodstatnené zásahy, ktoré vyplývajú z bežného správania, takéto správanie by žalobcovia mali
povinnosť trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním veci.
36. Poukázal na to, že pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods.
1 O.Z. treba pojem ,,nad mieru primeranú pomerom“ vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným
správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú
mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k

objektívne žiaducim pomerom. Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posudzovať na dedinách,
v mestách prípadne samotách a podobne. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu.
Rôzny stupeň intenzity bude mať prenikanie hydiny, štekot psov, hluk a zápach na vidieku a iný stupeň
intenzity v mestách.
37. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie (označením zákonných ustanovení) právne posúdil podľa

ustanovení podľa § 127 ods. 1, § 417 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 145 ods.
2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.

38. Na základe vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne za preukázané, že žaloba žalobcov nie
je podaná dôvodne, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobcovia si svoj nárok uplatňovali podľa

§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žiadali aby súd určil žalovanému povinnosť zdržať sa obťažovania
zápachom z chlievov, ktoré sú umiestnené na pozemku žalovaného v blízkosti v obytnej časti žalobcov.
Žalobcovia na preukázanie svojho nároku a to uloženia povinnosti zdržať sa nepredložili súdu žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali návrhu žalobcov v celom rozsahu vyhovieť. Žalobcovia v
konaní poukazovali na čestné prehlásenia, ktoré založili do spisu, pričom išlo o čestné prehlásenia

spočívajúce v tom, že v čase, keď sa u nich osoby podávajúce čestné prehlásenie zdržiavali, čiže
v čase návštevy prípadne na rôznych akciách, zo susedného pozemku si sused - žalovaný budoval
hospodárske zázemie, z ktorého sa šíri zápach a muchy, prípadne odkedy pribudli chlievy sa sedenie
vonku stáva nepríjemným až nemožným práve pre nepríjemný zápach. V civilnom sporovom konaní sa
uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.

Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá
tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní
spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku

ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci
samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva
pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.
39. Žalobcovia okrem nimi predložených z čestných prehlásení, ktoré považovali za dostatočné,

nepreukázali, respektíve nepredložili žiadne iné dôkazy, ktoré by poukazovali na skutočnosť, že imisie
sú zo strany žalovaného nad mieru primeranú pomerom, pričom aj na mieste ohliadky vykonanej bolo
zistené, že hospodársky dvor bol čistý, o tom, že ho žalovaný udržiava hospodársky dvor v čistote doložil
aj čestnými prehláseniami osôb, ktoré v čestnom prehlásení uviedli, že počas návštevy v domácností
žalovaného sa nešíril žiadny zápach, ktorý by narušoval respektíve by spôsoboval obťažovanie susedov,

pričom ako súd uviedol ide o vidiek, kde je bežné, že ľudia chovajú hospodárske zvieratá, chovajú psy,
a obec nevydala žiaden zákaz chovu hospodárskych zvierat a ani nemá vydané všeobecné záväzné
nariadenie o chove hospodárskych zvierat. Pri obťažovaní zápachom ide len o subjektívny pocit a
zistiť prípustnú mieru obťažovania v prostredí, v ktorom strany sporu žijú nebolo možné. Intenzita
zápachu môže byť závislá od ročného obdobia, počasia, poveternostných podmienok, čistoty okolia i

starostlivosťou o samotný hospodársky dvor. Na zápach sa sťažovali len osoby (v čestnom prehlásení),
ktoré len sporadicky navštevovali domácnosť žalobcu. Žalobca nepredniesol a ani nenavrhol žiaden iný
dôkaz preukazujúci skutočnosť, že miera obťažovania zápachom bola prekročená až neúnosná. Strany
sporu neboli riešení ani na Obecnom úrade, žalovanému nebola uložená žiadna pokuta v správnomkonaní, zo strany žalobcu neboli okrem čestných prehlásení uvedené žiadne iné dôkazy, ktoré by
odôvodňovali žalobe v celom rozsahu vyhovieť, pričom súd usúdil že zo strany žalobcov ide len o ich
subjektívny pocit spôsobený narušenými susedskými vzťahmi.

40. Žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhal aj presunutia chlievov do vzdialenejšej časti pozemku
žalovaného, pričom tento nárok je uplatňovaný v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tu súd
uvádza, že v tomto prípade sa jedná o žalobu na poskytnutie ochrany pred hroziacou sa vážnou škodou,
pričom v konaní však musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu existujú vážne ohrozenia
žalobcovhoaleboichmajetku,žehrozívážnaškoda,nestačílenobťažovaniaalebohrozbamenejvážnej

škody, pričom v takomto prípade je možné domáhať sa zdržania rušenia podľa § 126 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania nebolo preukázané, že existuje obava, že
existuje vážne ohrozenie žalobcov a ich majetku, nebolo preukázané, že existovalo vážne ohrozenie,
hroziaca škoda zdravia osôb v nehnuteľnosti žijúcich alebo samotnej nehnuteľnosti patriacej žalobcom,
čo je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na odvrátenie hroziacej škody a z dôvodu, že žalobcov
v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že im hrozí škoda, pričom v predmetom konaní neuniesli

toto dôkazné bremeno, súd žalobu v časti presunutia chlievov v celom rozsahu zamietol.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný bol v
konaní úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
42. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1. a 2. rade (ďalej len „žalobcovia”),
navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe, alebo alternatívne, aby

rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Uviedli, že sa žalobou pôvodne domáhali, aby sa žalovaný zdržal obťažovania zápachom a aby boli
zaviazaní presunúť chlievy a hnojisko do najvzdialenejšej časti svojho pozemku. Pretože v priebehu
konania žalovaný sám čiastočne ich žalobe vyhovel a presunul hnojisko na koniec svojho pozemku

(teda po začatí konania splnil to, čoho sa žalobou domáhali), podaním zo dňa 27.4.2017 žalobu vzali
v časti presunutia hnojiska späť. Súd prvej inštancie si však zjavne nedostatočne ujasnil, v akej časti
vzali žalobu späť. Vzali však žalobu späť len v časti hnojiska (pretože iba hnojisko žalovaný presunul)
a naďalej sa domáhali žalobou (ktorej petit sme jasne uviedli v podaní zo dňa 27.4.2017) presunutia
chlievov.

44. Podľa názoru súdu okrem čestných prehlásení žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce,
že imisie pachom zo strany žalovaného sú nad mieru primeranú pomerom. V konaní bolo nesporné,
že žalovaný má postavené chlievy v bezprostrednej blízkosti obytných stavieb, teda jednak záhradného
prístrešku, jednak samotného rodinného domu s obytnou miestnosťou orientovanou do záhrady smerom

k chlievom. Žalobcovia pripustili, že v minulosti mala bývalá vlastníčka postavené chlievy na rovnakom
mieste, ako však preukázali fotografiami, v dobe, keď nadobudli nehnuteľnosti a medzi pozemkami
nebol plot, na mieste chlievov nebola žiadna stavba. Ak teda žalovaný zhotovil stavbu chlievov, išlo o
novú stavbu a fakt, že ich postavil na základoch voľakedajších starých chlievov neznamená, že jeho
stavba existovala. Skutočnosť, že žalovaný postavil stavbu chlievov až po tom, ako oni postavili rodinný

dom a prístrešok má pritom podľa ich názoru význam pri posudzovaní faktu, či možno od žalovaného
spravodlivo požadovať odstránenie chlievov.

45. Ako správne poznamenal okresný súd, pri obťažovaní zápachom ide o subjektívny pocit. Zápach
sa nedá presne kvantifikovať. Tento záver fakticky popiera použiteľnosť ustanovenia § 127 ods. 1 OZ v

prípadoch imisií, ktoré nie sú objektívne merateľné. V prípade imisií, ktoré sa nedajú exaktne odmerať
(ako sú napr. odpady, či hluk) je potrebné vychádzať zo subjektívneho vnímania ľudí, ktorí vlastnia,
resp. užívajú postihnutú nehnuteľnosť a sumárom viacerých takýchto vyjadrení potom je možné de facto
objektivizovať záver o primeranosti, resp. neprimeranosti imisií. Súd totiž zľahčuje význam vyhlásení
svedkov konštatovaním, že títo len sporadicky navštevovali domácnosť žalobcov, pričom obsah ich

vyjadrení opomína úplne. Svedkyňa H. H. hovorila o viacerých situáciách keď cítila zápach, teda nešlo
o jednorazovú či náhodnú, ale o pravidelnú a opakovanú situáciu. Obdobne svedok V. H. a H. J.. Traja
rôzni svedkovia vnímali imisie zápachu z chlievov žalovaného na naše nehnuteľnosti ako nepríjemné,
obťažujúce a neprimerané, ktoré im bránili užívať nehnuteľnosti (záhradný prístrešok, resp. terasu). Na
margo absencie iných dôkazov len uvádzame, že pre prípad, že súd bude považovať čestné vyhlásenia

za nepostačujúce, navrhli aj výsluch osôb, ktoré podali čestné vyhlásenia, ako svedkov na pojednávaní.
Súd však výsluch svedkov nepovažoval za potrebný.46. K obhliadke žalobcovia uviedli, že súd najprv obhliadku nariadil na deň 18.6.2018, následne však
obhliadku jednostranne zrušil a termín presunul až na deň 10.10.2018. V tomto jesennom období už
teplota bola výrazne nižšia (podľa štatistiky SHMÚ bola v uvedený deň maximálna teplota 13 °C) a

z uvedeného dôvodu výsledky obhliadky v tomto termíne nemohli objasniť skutkový stav v kritickom
období (ktorým je pre nich najmä jar a leto). Teda z ich pohľadu bola takáto obhliadka úplne zbytočná a
nespôsobilázistiťrelevantnýskutkovýstav.Naviac,žalovanýdlhopredplánovanouobhliadkouupratoval
a čistil dvor a chlievy, resp. presúval hospodárske zvieratá tak, aby minimalizoval zápach a aby v deň
obhliadky na dvore, či v chlieve neboli ani stopy po hnoji či exkrementoch zvierat, a teda zdroje zápachu.

Žalovaný v čase od vyhlásenia rozsudku opäť rozšíril počet a druhové zloženie chovaných zvierat, čo
prispelo k zvýšeniu intenzity zápachu.

47. V ďalšom obsahu odvolania žalobcovia uviedli, že súd subsumoval nárok podá ust. § 417
Občianskeho zákonníka, považujúc ho ako nárok na odvrátenie hroziacej škody. V návrhu však jasne
právne kvalifikovali nárok ako nárok v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka, teda nárok z titulu ochrany

vlastníckeho práva v rámci susedských vzťahov. Nikde netvrdili, že imisiami zápachu vzniká škoda, ale
domáhali sa zdržania sa týchto zásahov, a to práve konkrétnou formou presunutia chlievov. Poukázali
na neskoré doručenie rozsudku od jeho vyhlásenia a obsahové „nepozornosti“ prvoinštančného súdu.

48. Vo vzťahu k náhrade trov konania žalobcovia skonštatovali, že v časti zastavenia konania súd

rozhodol nesprávne, pretože zastavenie konania zavinil žalovaný (po začatí konania urobil to, čoho sa
domáhali), a preto navrhli priznať náhradu trov konania žalobcom.

49. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný tak, že žalobcovia zjavne opomenuli skutočnosť, že
žalovaný predložil čestné vyhlásenie 4 osôb, ktoré čestne vyhlásili, že žalovaného navštevujú pravidelne

počas celého roka, v každom ročnom období a nikdy necítili žiaden zápach a to ani v blízkosti chlieva.
Rovnako na pojednávaní vypovedal žalovaný a ako svedok jeho manželka E. L., ktorá sa s manželom o
zvieratká stará, ktorá potvrdila, že žiadny zápach sa od ich chlievov nešíri. Okrem uvedeného žalovaný
predložil čestné prehlásenie p. H. Y., od ktorej nehnuteľnosť kupoval, že hospodárska budova na
chov hospodárskych zvierat tam stála na tom mieste, kde je teraz od r. 1967 až 1970, pričom keď

nehnuteľnosť predávala, tam bolo aj murované suché WC, pričom t. č. sú tieto hospodárske budovy
zrekonštruované na pôvodnom základe a suché WC bolo odstránené. Rovnako žalovaný súdu predložil
čestné prehlásenie 4 občanov obce G. Z. (z toho X bývajú na tej istej ulici ako žalobcovia a žalovaný),
ktorí potvrdili, že v ich obci je bežné, že občania chovajú rôzne hospodárske zvieratá, že tiež chovajú
zvieratá rôzneho druhu a že prípadný typický pach zvierat nepovažujú za nič neobvyklé, pričom jeden

z týchto občanov, a to H. L., ktorý rovnako chová hospodárske zvieratá, je priamym susedom (z druhej
strany) p. H.. H. J., na výpoveď ktorého žalobcovia poukazujú, teda p. J. ani nemôže posúdiť, či prípadný
závan hospodárskych zvierat cíti od mojich hospodárskych zvierat, alebo od zvierat p. L.. Žalovaný
taktiež poukazoval na to, že predložil potvrdenie Obce G. Z., že obec nevydala žiaden zákaz chovu
hospodárskych zvierat a ani nemá vydané Všeobecne záväzné nariadenie o chove hospodárskych

zvierat.

50. Žalovaný svoj hospodársky dvor udržiava v čistote a tvrdenia žalobcov považuje za účelové
a nepravdivé. Žiadna z fotografií, ktoré do konania predložili nenaznačuje, že by zvieratká žili v
zanedbaných podmienkach. Žalovaný sa o svoje zvieratká aj s manželkou s láskou a pravidelne starajú

a ich chlievy a výbehy udržiavajú v čistote. Aj vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že sa nemôže
jednať o obťažovanie vlastníkov susednej nehnuteľnosti nad mieru primeranú pomerom.

51. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, kedy žalovaný postavil hospodárske
budovy nie je predmetom tohto konania, avšak vzhľadom na to, že aj napriek vykonanému dokazovaniu

žalobcovia opätovne tvrdia nepravdivé skutočnosti, čím zavádzajú súd, považoval za potrebné sa
k uvedenému v krátkosti vyjadriť. Ako žalovaný preukázal písomným čestným prehlásením bývalej
vlastnícky, tieto hospodárske budovy boli postavené ešte v rokoch 1967 až 1970. V konaní žalovaný
uviedol a preukázal, že v čase, keď žalobcovia stavali pivnicu (fotodokumentácia predložená žalobcom)
boli hospodárske budovy práve v rekonštrukcii, avšak ich základy zostali zachované. Predložená

fotografia je z obdobia, keď už mali postavený dom, takže nepreukazuje stav pri kúpe ich nehnuteľnosti,
ale ani stav pri stavaní „prístrešku na sedenie“. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 27.4.2017
totiž uviedli, že stavba pivnice bola ohlásená pod č.j. 68/2008, stavba záhradného domčeka pod č.j.
43/2011 a prístrešok na sedenie pod č.j. 306/2014, teda ak vychádzal z týchto údajov, fotografia,ktorá má dokumentovať, že v čase stavby prístrešku na sedenie žalobcov žalovaný nemal postavené
hospodárske budovy tam, kde sú teraz, je fotená cca 6 rokov pred tým, ako mohli začať žalobcovia
stavať prístrešok na sedenie. Okrem toho žalobca v 1. rade síce tvrdil, že stavba - prístrešok na sedenie

bola osobitná stavba, spis však obsahuje len projekt „záhradného domčeka“ s účelom na uskladnenie
poľnohospodárskeho náradia.

52. Bez dotknutia uvedeného, táto skutočnosť nič nemení na fakte, že to boli práve žalobcovia, ktorí
si neštandardne posunuli stavbu domu na úroveň, kde začínali vždy hospodárske budovy a na mieste,

kde pôvodne stál rodinný dom, vybudovali dvojgaráž (o 2 m vyššiu, ako bolo uvedené v stavebnom
povolení), pričom táto žaloba je len pomstou za to, že žalovaný sa opovážil brániť sa tieneniu. Ak si
niekto kúpi dom na dedine, mal by byť uzrozumený s tým, že v týchto lokalitách sa chovajú úžitkové
zvieratá, že sa v týchto lokalitách bežne hnojí hnojom a trusom, a že občas zavanie aj menej príjemná
vôňa, ako je vôňa trávy, a že je to všetko primerané pomerom. Ako žalovaný už v konaní uviedol, jemu
takisto smrdia zvyšky po spracovaní hrozna a psie výkaly, ktoré žalobca v 1. rade sype pod tuje na

hranici ich pozemkov, ako aj benzín a oleje, s ktorými pracuje žalobca v záhradnom prístrešku. Rovnako
ani žalovanému nie je príjemný zápach hnoja, ktorý je pravidelne roznášaný na susedné polia, avšak
je si vedomý toho, že príjemný zápach hnoja, ktorý je pravidelne roznášaný na susedné polia, avšak je
si vedomý toho, že vzhľadom k tomu, že má pozemok v obci a ešte susediaci s obrábanými poľami, je
žiaľ aj pach hnoja primeraný pomerom. Žalobcovia tvrdia, že súd nesprávne subsumoval ich nárok pod

ust. § 417 OZ, pričom oni jasne kvalifikovali svoj nárok podľa § 127 OZ. Názor žalobcov považuje za
nesprávny. V prvom rade súd pod § 417 ods. 2 OZ subsumoval len časť nároku žalobcov, a to v rozsahu
ich návrhu na uloženie povinnosti presunúť chlievy do najvzdialenejšej časti pozemku. Súd správne
posúdil, že žalobcom nehrozí žiadna škoda, nie to ešte vážne ohrozenie. Žalobcovia nemohli žiadať od
žalovaného aktívne konať, preto žaloba v tej časti bola zjavne nedôvodná, preto aj v časti späťvzatia

časti žaloby procesne zavinili zastavenie konania žalobcovia.

53. K vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia nevyjadrili.

54. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1
CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) urobil záver, že rozsudok súdu prvej

inštancie v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali presunutia chlieva do najvzdialenejšej časti pozemku
(podľa výroku tohto rozsudku) bolo potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v časti, ktorou prvoinštančný súd žalobu
zamietol odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

55. Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

56. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

57. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

58. Odvolací súd v úvode konštatuje, že žalobcovia sa žalobou doručenou na súd dňa 16.6.2016
domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zdržať sa obťažovania navrhovateľov zápachom z
hnojiska a chlievov umiestnených na pozemku parcela registra „C“ č. 74/1 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 486 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. G. Z. a je povinný presunúť chlievy
a hnojisko do najvzdialenejšej časti pozemku parcela registra „C“ č. 73 - záhrady vo výmere 393 m2,

zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. G. Z..59. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobcovia podaním zo dňa 27.4.2017 (č. l. 46) zobrali
žalobu v časti „presunutia hnojiska“ späť. V ďalšom obsahu podania trvali na žalobe v časti „presunutia
chlieva“.

60. Provinštančný súd v napadnutom rozsudku rozhodol prvým výrokom tak, že konanie o presunutie
chlieva a hnojiska do najvzdialenejšej časti pozemku parcely registra C č. 73 - záhrady vo výmere
393 m2 zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. G. Z. zastavil. Z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozsudku síce vyplývalo, že súd prvej inštancie odôvodňoval aj uvedený výrok napadnutého rozsudku

vo vzťahu k „presunutiu chlieva“, avšak z obsahu spisu (konkrétne zápisnice o pojednávaní na č. l.
157) vyplýva, že súd chcel a aj rozhodol výrokom o zastavení konania v tejto časti, preto bolo treba
(subjektívne zaväzujúco § 228 ods. 1 CSP) považovať časť procesného nároku žalobcu súdom za
meritórne neprejednanú.

61. Odvolací súd konštatuje, že podklad pre vydanie čiastočne zastavujúceho rozhodnutia týkajúceho

sa „presunutia chlieva“ súd prvej inštancie nemal, preto pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania v
uvedenej časti nebol dôvod. Pretože odvolaním (čo do obsahu), bolo dotknuté aj rozhodnutie v tejto časti
(a tiež vzhľadom na vyššie uvedené), odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP čiastočne
výrok prvoinštančného súdu (konkretizovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku) o zastavení konania
a závislý výrok o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. V ďalšom konaní prvoinštančný súd prejedná spor v časti „presunutia chlieva“ a vo
veci rozhodne rozsudkom vrátane rozhodnutia o náhrade trov celého konania s tým, že vyhodnotí aj
argumenty ohľadne náhrady trov konania prezentované stranami sporu v odvolacom konaní. Zastavené
konanie týkajúce sa „presunutia hnojiska“ viac nie je predmetom „otvoreného“ súdneho konania.

62. V ďalšom obsahu sa odvolací súd bude zaoberať odvolaním napadnutým zamietajúcim výrokom
rozsudku prvoinštančného súdu.

63. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

64. Predmetom konania (okrem vyššie uvedenej časti procesného nároku) bol procesný nárok týkajúci
sa uloženia žalovanému zdržať sa obťažovania žalobcov zápachom z hnojiska a chlievov umiestnených
na pozemku parcela registra „C“ č. 74/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 486 m2, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. G. Z.. Odvolací súd pred samotnými úvahami o správnosti

prvoinštančného rozsudku v tejto časti konštatuje, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, že prvoinštančný súd dostatočne odôvodnil rozsudok v tejto časti aj vec správne právne posúdil,
keď poukázal na ust. § 127 ods. 1 OZ. V tomto spore sa žalobcovia domáhali súdnej ochrany z
dôvoduatvrdení,žežalovanýnadmieruprimeranúpomeromobťažuježalobcovpachmizchovu(najmä)
ošípaných na susediacom pozemku. Žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodňovali tým, že so žalovaným

sú susedia, oddeľuje ich murovaný plot, pričom žalovaný na hranici ich pozemkov vystaval hospodársky
dvor a to práve na úrovni ich záhradného posedenia, prístrešku, z ktorého počas leta sa šíri nepríjemný
zápach, ktorý ich obmedzuje vo využívaní ich záhradnej terasy, tento zápach od žalovaného sa šíri aj
do ich domu cez okná, ktoré sú práve umiestnené smerom na terasu a taktiež sú obťažovaní hmyzom,
muchami, ktoré prichádzajú z hospodárskeho dvora žalovaného.

65. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

66. Kým z ustanovenia § 127 ods. 1 OZ vyplýva, že návrhom na začatie konania sa možno úspešne
domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však
už povinnosť niečo pozitívneho konať (napr. odstrániť, príp. upraviť predmet svojho vlastníctva),ustanovenie § 126 OZ poskytuje vlastníkovi širšiu ochranu, pretože podľa neho možno postihnúť aj
subjekt, ktorý neruší výkonom svojho vlastníckeho práva. Ustanovenie § 127 ods. 1 OZ je v pomere k
ustanoveniu § 126 OZ špeciálnou úpravou. (R 3/1988).

67. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, že strany sporu sú susedia, ich nehnuteľnosti
oddeľujemurovanýplot.Obestranysporusadoobcenasťahovalivroku2005(žalobcovia)avroku2008
(žalovaný).ŽalobcoviasúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXX,ktoré
nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2005 a žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXX, pričom predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2008. Súd zistil, že
hospodárska budova a chliev (pôvodný, pozn. odv. súdu) sa tam nachádzala už skôr a to od roku 1968
až 1970.

68. Vlastníkovi (užívateľovi) veci sa v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 OZ poskytuje ochrana len proti
takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho

práv. Ak ide o nepodstatné zásahy, t. j. o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo
je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných vecí, prípadne hnuteľných vecí, súdy žaloby zamietajú
(R 50/1985, s. 237 ods. 2 a 3).

69. V ustanovení § 127 ods. 1 prvá veta OZ je zakotvená generálna klauzula, na základe ktorej vlastník

vecisamusízdržaťvšetkého,čímbynadmieruprimeranúpomeromobťažovalinéhoalebočímbyvážne
ohrozoval výkon jeho práv. V tomto ustanovení sú upravené dva druhy zásahov do vlastníckeho práva.
Posúdenie prípustnosti imisií vychádza z tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v § 127 ods. 1 OZ. Tu sú
upravené dve skutkové podstaty: obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv. Obťažovanie
je právne významné len v prípade, že je „nad mieru primeranú pomerom“, zatiaľ čo pokiaľ by v dôsledku

imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva (napr. podmáčanie domu vypúšťaním vôd susedom),
je otázka miery primeranej pomerom bez významu (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár,
Bratislava: Eurokódex 2011, str. 658.).

70. Odvolací súd konštatuje, že v tomto spore ide o typický susedský spor, v ktorom sa strana

žalobcov domáha u druhej zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva k susediacej nehnuteľnosti
spočívajúce v zasahovaní pachmi (§ 127 OZ) tvrdiac, že taký zásah je realizovaný nad mieru primeranú
pomerom. Predpokladom úspechu žaloby žalobcov bolo v konaní okrem iného preukázať, že zásahy
žalovaného, v podobe pachov z chovu ošípaných z chlievov žalovaného, presahujú mieru, ktorá bola
primeraná pomerom. Iba takú (kvalifikovanú) mieru možno považovať za mieru, ktorá je zákonom

ochrany spôsobilá, t. j. že v prípadnom súdnom spore môže byť žaloba úspešná. V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v procesne uplatnenom subjektívnom práve na súdnu ochranu
v kontradiktórnom procese je nevyhnutné nie len zásahy tvrdiť a na ich preukázanie predložiť dôkazy,
ale tvrdenia aj hodnoverne preukázať. Inými slovami rozhodujúce tvrdenia musia byť preukázané bez
pochybností tak, aby na základe nich vedel súd zistiť skutkový stav (§ 215 ods. 1 CSP) subsumovateľný

pod konkrétnu právnu normu.

71. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa
ktorého sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie
stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
72. V tomto konaní odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, výsluchmi strán sporu a svedkov, pričom z vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom o tom, že žalobca nepreukázal, že pachy z chovu ošípaných obťažujú žalobcov

nad mieru primeranú pomerom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo žalobcami navrhnutých dôkazov
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že žalovaný chovom ošípaných (ďalej
len „chov“) obťažuje žalobcov nad mieru primeranú pomerom. Z obsahu vykonaného dokazovania a
odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo možné zistiť, že v skutočnosti existuje problém subjektívneho
vnímania zápachu z chovu, pričom naozaj mohlo ísť o pociťovanie zápachu. Existencia zápachu teda

nebola výslovne dokazovaním vylúčená. Naopak, a to doplňuje odvolací súd, vo svojej podstate ide o
notrietu týkajúcu sa skutočnosti, že z chovu ošípaných nevyhnutne zápach cítiť. Iná bola ale skutočnosť,
ktorú bolo potrebné žalobcami preukázať, že tento zápach spĺňal kvalifikovanú mieru, ktorá bola nad
mieru primeranú pomerom.73. Problematika pachov z obdobných „prevádzok“ chovov a ich objektívneho merania podľa vedomosti
odvolacieho súdu nie je na Slovensku rozvinutá do želateľnej podoby, pričom ale nemožno povedať, že
by neexistovali subjekty profesionálne sa venujúce meraniu pachov. Z pohľadu súdu a posudzovania

„preukaznosti“ tvrdených zásahov do vlastníckeho práva (najmä susedských zásahov) tak do úvahy
prichádzajú dôkazné prostriedky (prostriedky procesného útoku a obrany) založené na objektívnych,
a tiež subjektívnych hodnoteniach. V prípade, ak legislatívna úprava takýchto zásahov bude
želateľne dávať odpoveď na otázku primeranosti, potom zrejme preferencia objektívneho hodnotenia
bude zohrávať rozhodujúcu úlohu. V prejednávanom spore bolo dokazovanie tvrdených zásahov

založené na subjektívnych hodnoteniach osôb, ktoré sa k okolnostiam vyjadrovali. Prvoinštančný
súd síce konštatoval, že na základe takých subjektívnych dôkazoch nemožno riadne zistiť stav,
ale napriek tomu vykonal dokazovanie hodnotením dôkazov - čestných vyhlásení, ktoré z hľadiska
relevancie spochybňoval napr. tým, že osoba, ktorá sa vyjadrovala v čestnom vyhlásení, navštevovala
žalobcov sporadicky. Uvedené odvolací súd uvádza na margo odôvodnenia napadnutého rozsudku
prvoinštačným súdom, ktorý vec prejednal a rozhodol.

74. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že strany sporu v procese dokazovania produkujú
dôkazy o svojich tvrdeniach s cieľom uniesť dôkazné bremeno. Uvedenému procesu predchádzajú
rozhodujúce tvrdenia, navrhovanie dôkazov, vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie. Jazykom civilného
procesného sporového poriadku navrhovanie dôkazov spadá do kategórie prostriedkov procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany.

75. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
76. Z tohto pohľadu odvolací súd poukazuje na výpovede strán sporu, ktoré boli protichodné a
stanoviská viacerých svedkov, či už v podobe výpovede (E.), alebo čestných vyhlásení (H.. H. J., V.

H., H.. H. H., E. L., E. L., F. J., E. L., H.. F. T., G.. A.. U. M. J.., H. L., E. J. a H. Y.), ale tiež ohliadky
miesta, ktorú prvoinštančný súd vykonal dňa 10.10.2018. Vyššie uvedenými dôkaznými prostriedkami
boli preukazované otázky subjektívneho zápachu, pomerov v dedine ohľadne chovu hospodárskych
zvierat a tiež otázka výstavby, resp. existencie a stavu chlievu.
77. Z pohľadu spôsobu svedectva (čestné prehlásenia) nebolo možné jednoznačne niektoré vyhlásenie

považovať za hodnovernejšie a pravdivejšie ako druhé. „Výpovede“ obsiahnuté v čestných vyhláseniach
sa zhodovali v otázke jednoduchosti svedectva. Z pohľadu obsahu išlo o vyhlásenia na jednej strane
potvrdzujúce šíriaci sa zápach a na druhej strane uvedené popierajúce. Nebolo možné sa prikloniť
k „pravde“ žalobcov alebo žalovaných ani na základe váhy (počtu) svedeckých vyhlásení (platí
voľné hodnotenie dôkazov bez ohľadu na ich počet), preto bolo nutné pristúpiť k hľadaniu pravdy

prostredníctvom uvedených subjektívnych svedectiev a miestnych pomerov. Prvoinštančný súd z
vykonanej ohliadky zistil, že sa žiadny zápach od žalovaného nešíri, hoci je pravdou, že bola vykonaná
v mesiaci október, kedy zápach vo všeobecnosti môže byť utlmený. Uvedené podľa názoru súdu
podporuje záver, že, prirodzene, v chladnejšom období cítiť zápach z riadne obhospodarovaných
hospodárskych zvierat menej, alebo dokonca vôbec, pričom je pripustiteľné, že v období letnom

zápach cítiť viac. Inými slovami, ak by v čase vykonanej ohliadky miesta bolo cítiť napr. pach mŕtvych
hospodárskych zvierat, alebo ich exkrementy, bolo by možné väčšmi konštatovať, že nedostatočná
alebo nevhodná starostlivosť o zvieratá spôsobuje aj neprimeraný zápach, ktorý by mohol mať za
následok záver o obťažovaní suseda nad mieru primeranú pomerom. V tomto prípade sa z vykonaného
dokazovania javili zistenia svedčiace záveru o riadnom hospodárení žalovaného so zvieratami.

78. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania a na základe zistených skutočností
prvoinštančným súdom konštatuje, že na pozemku žalovaného v minulosti a aj v prítomnosti stoja
„hospodárske stavby“, na usídlenie hospodárskych zvierat (najmä ošípaných). Je pravdou, že bez
ďalšieho nie je rozhodujúce, či stavba chlievu na pozemku žalovaného stojí od 70-tych rokov 20. storočia
do dnes nepretržite, alebo bola prestavaná, alebo vystavaná na základoch pôvodného chlievu. Uvedené

by mohlo mať vplyv na presvedčivosť argumentácie žalobcov za situácie, ak by napríklad vystavanie
chlievu malo charakter úmyselného škodenia, čo v tomto prípade nebolo ani tvrdené, ani dokazované.
79. V zhode so zisteniami súdu prvej inštancie možno konštatovať, že pomery strán sporu, ktoré bývajú
v obci (vidiek) umožňujú, aby boli v primeranom rozsahu hospodárske zvieratá chované. Uvedené
preukazoval žalovaný svedectvami iných občanov obce a ide aj o všeobecne známy fakt. Uvedené

konštatovali aj žalobcovia, ktorí nechceli zabrániť užívaniu, ale len realizovať opatrenia na zníženie
vplyvu. Hoci moderný spôsob života, najmä mladých ľudí, opúšťa tento model aj na vidieku, nemožno
konštatovať, že chov hospodárskych zvierat na vidieku zanikol. Naopak, odvolací súd je toho názoru,
že je žiaduce drobné hospodárenie obyvateľov obcí s tým, že ide o realizáciu produkcie výživy vrátanerastlinnej a živočíšnej „výroby“ alebo koníčka. Samozrejme za dodržania primeranosti tak, aby nebol
obťažovaný susediaci občan nad primeranú mieru.
80. Odvolací súd teda v súhrne dáva za pravdu prvoinštančnému súdu v právnom a skutkovom závere,

že žalobcovia nad všetku pochybnosť nepreukázali, že zásah, spočívajúci v prieniku pachov z chovu
ošípaných žalovaným presahuje povolený limit „nad mieru primeranú pomerom“. Ani svedectvá osôb,
ktoré podali čestné vyhlásenia realizované súdnym výsluchom, by podľa názoru súdu neobjektivizovali
stav primeranosti, alebo neprimeranosti zásahov pachmi chovom hospodárskeho zvieraťa voči
žalobcom za situácie všeobecných stanovísk, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

81. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil.

82. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).