Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216207410
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6216207410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu L. V., narodeného XX. XX. XXXX, trvale
bytomXXXXXS.XX,právnezastúpenýMgr.AndreouLegényovou,advokátkou,sosídlomKomenského
3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Obec Chrťany, so sídlom 991 21 Chrťany 9, IČO: 00 633 283,
právne zastúpený JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom, so sídlom SNP 25/711, 990 01 Veľký Krtíš, o
zaplatenie 11.989,43 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš č. k. 3C/171/2016 - 219 zo dňa 10. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný
súd“) žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči
žalobcovi (II. výrok).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

11.989,43 Eur s 5,25% úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 25. 07. 2016 až do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že do roku 2014 vykonával funkciu starostu v obci Chrťany,
pričom pristúpil k vykonaniu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z osobného účtu daňového
subjektu L.. Ing. Z. a to na základe neprávoplatných rozhodnutí za daň z nehnuteľnosti (exekučný titul)
za roky 2010. až 2013. Časť vymoženej sumy bola vrátená exekútorom daňovému subjektu. Zostatok vo
výške žalovanej sumy žalovaný spotreboval na svoj chod. V trestnom konaní pod sp. zn. 9T/147/2014
bol žalobca právoplatné odsúdený za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a bol zaviazaný

nahradiť poškodenému L.. Ing. R. X. (ďalej len poškodený) škodu vo výške 11.989,43 Eur. Uvedenú
povinnosť si žalobca splnil a dňa 25. 07. 2016 škodu nahradil. Nakoľko Komunálna poisťovňa a. s.
odmietla poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy č. 13211110506 s odkazom na
čl. IV ods. 1 písm. a) VOP, žalobca požiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý
mu odmietol vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca uviedol, že z dôvodu nezákonnej exekúcie vznikla
poškodenémuškodavovýške11.989,43Eur,ktorúsumužalovanýnevrátil,atonapriektomu,žežalobca
vyplatil nezákonne zrazenú sumu v exekučnom konaní poškodenému

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 454 ods. 1, 2,
§ 454 a § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dospel k záveru, že žalobcom
uplatnený nárok nie je dôvodný, a preto žalobu zamietol.4. Konštatoval, že v danom prípade nebolo možné žalobcom uplatnený nárok podradiť pod skutkovú
podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ a zároveň neboli splnené ani všeobecné

predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 OZ. V konaní mal nesporne
preukázané, že z účtu poškodeného bola v prospech žalovaného z dôvodu nezákonnej exekúcie
zrazená suma 17.268,33 Eur, z ktorej čiastka vo výške 11.989,43 Eur bola spotrebovaná obcou
Chrťany na vlastné prevádzkové náklady, pričom žalovaný konal prostredníctvom svojho štatutárneho
zástupcu - žalobcu. Poškodenému bola zo strany žalovaného vrátená suma 5.278,90 Eur. Následne

po právoplatnom odsúdení žalobcu tento nahradil poškodenému dňa 25. 07. 2016 sumu 11.989,43 Eur
na podklade rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9T/147/2014 zo dňa 01. 06. 2016 (ďalej len
„trestný rozsudok“). Mal za to, že v danom prípade nebolo preukázané získanie majetkového prospechu
vo výške 11.989,43 Eur na strane žalovaného, ani vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca neplnil žiadnu povinnosť za žalovaného, ale plnil svoju vlastnú
individuálnu povinnosť, ktorá mu bola uložená právoplatným trestným rozsudkom. Poukázal na to, že

žalobca uhradením sumy 11.989,43 Eur dňa 25. 07. 2016 zo svojho účtu, neplnil s účinkami zániku dlhu
žalovaného voči poškodenému, čím na strane žalovaného takýmto plnením nevznikla reparačná právna
povinnosť voči žalobcovi ako ju predpokladá ustanovenie § 454 OZ. Medzi stranami sporu tak absentuje
právny vzťah bezdôvodného obohatenia. V závere súd prvej inštancie nad rámec sa zaoberal aj otázkou
premlčania a dobrých mravov. Bol toho názoru, že naposledy bola poškodenému zrazená suma dňa 25.

04.2013apripísanánaúčetžalovanéhodňa29.04.2013.Oduvedenéhookamimalaplynúťsubjektívna
a aj objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula dňa 29. 04. 2016
a žaloba bola doručená súdu dňa 13. 12. 2016, preto by nárok žalobcu (ak by existoval) bol v celom
rozsahu premlčaný.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tieto priznal v rozsahu 100% plne
úspešnému žalovanému.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“)

odôvodniac ho tým, že odvolaním napadnuté rozhodnutie trpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

7. Podľa názoru odvolateľa zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie má objektívny charakter a

predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie. Podstatou je len to,
že stav obohatenia vznikol. Z dôvodu, že sumy vyplatené neoprávnene exekútorom žalovaný minul na
vlastné fungovanie, získal takto žalovaný majetkový prospech na úkor žalobcu, a preto týmto konaním
zakladá nárok na vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ. Taktiež nesúhlasil s právnym
posúdením námietky premlčania. Mal za to, že premlčacia lehota začala plynúť až dňom, kedy žalobca

uhradil žalovanému sumu 11.989,43 Eur t. j. od 25. 07. 2016, pričom žalobca podľa žalobcu na príslušný
súd dňa 13. 12. 2016. Taktiež nesúhlasil s výrokom o trovách konania, nakoľko bol toho názoru, že
ak súd žalobu zamietol, mal postupovať tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa trovy konania
žalovanému priznať nemal.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a
žiadal nahradiť trovy odvolacieho konania. Bol toho názoru, že v danom prípade nedošlo k naplneniu
hmotnoprávnych dôvodov a jednotlivých skutkových podstát v zmysle § 451 a nasl. OZ. V odvolaní
uvádzanú argumentáciu považoval za opakovane produkovanú, keďže túto žalobca produkoval na
pojednávaní, ako aj vo svojich písomných podaniach. Rovnako bol toho názoru, že došlo k preukázaniu

premlčania.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v rámci odvolacej repliky už nevyjadril.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v medziach daných § 379 a § 380 CSP a

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a z
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil,
pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

14. S prihliadnutím na odvolanie žalobcu a ním uvádzaný odvolací dôvod, odvolací súd konštatuje, že
na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa
s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozsudku vo veci samej, ako aj s jeho
primárnym dôvodom stotožňuje a na tento poukazuje, pričom odvolací súd nezistil žiadne vady konania
v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

15. Čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska
posúdeniaopodstatnenostižalobydospelksprávnymskutkovýmaprávnymzáveromarozsudoksúduje
vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

16. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

18. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v danom prípade nie
je daný.

19. Odvolací súd uvádza, že bezdôvodné obohatenie je špecifickým právnym inštitútom, ktorého cieľom
je náhrada nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére
subjektunaktoréhoúkorsaobohatilinýsubjekt,ktorýjepovinnýtakétobezdôvodnéobohatenievydať.O
bezdôvodnom obohatení ide výlučne vtedy, keď absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy,

a to v prípade, ak bolo plnené z neplatného právneho úkonu alebo plnenie získané z právneho dôvodu,
ktorýodpadol,akoajvprípadezískaniamajetkovéhoprospechuznepoctivýchzdrojov.Funkciouprávnej
úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy
vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Jedná sa o reparačnú a reštitučnú funkciu.

20.Navzniknárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniasavyžadujekumulatívnesplneniezákonných
predpokladov.

21. Prvým predpokladom je vznik a existencia majetkovej prospechu, ktorý je vyjadriteľný peňažnou
sumou. Ďalšou podmienkou je, že obohatenie vzniklo „na úkor“ iného subjektu, čo znamená, že

majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej
sfére iného subjektu, pričom treba mať na vedomí, že výška obohatenia povinného subjektu a
ujmy oprávneného subjektu nemusia byť úplne presne totožné. Negatívnym predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia je absencia osobitného právneho režimu s právom aplikačnej prednosti.

22.Vovzťahu nárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniaspočívajúcehovplnenízainého(§454OZ),
odvolací súd uvádza, že bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení za iného predstavuje osobitnú
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Základným predpokladom vzniku nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, je zákonom, zmluvou alebo iným relevantným právnymdôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť, pričom táto osoba je dlžníkom voči veriteľovi. Ak
namiesto tejto osoby plní veriteľovi tretí subjekt, ktorý nemá povinnosť plniť veriteľovi, a napriek tomu
plní, je následkom takéhoto plnenia zánik dlhu dlžníka. Skutková podstata plnenia za iného, čo mal plniť

onsám,jetedanaplnenázapredpokladu,žeten,čoplnilinému,tútopovinnosťnemalaplnilmiestotoho,
kto bol k plneniu povinný (t. j. miesto dlžníka), pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu,
bolo zrejmé, že sa plní za iného. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka,
avšak nesmie ísť o situáciu, že bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom
zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené sa tak stáva tým, kto sa obohatil na úkor toho, kto

namiesto neho poskytol plnenie veriteľovi. Splnením dlžníkovho dlho nedošlo k zníženiu jeho majetku,
ako by to bolo inak v prípade, ak by plnil sám. Dlžník tak získava majetkový prospech v okamžiku, kedy
jeho dlh zanikol, a to čo i len v časti. Z tohto dôvodu má ten, kto plnil za dlžníka právo od neho požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia a nie od toho komu plnil.

23. V predmetnom prípade tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, neboli naplnené

zákonné predpoklady pre priznanie žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca ako štatutárny orgán žalovaného, svojím protiprávnym
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa, za čo bol právoplatne odsúdený na základe trestného rozsudku. V trestnom konaní, si
poškodený uplatnil voči žalobcovi ako obvinenému riadne a včas nárok na náhradu škody, ktorý mu bol

následne trestným rozsudkom aj priznaný. Žalobca plnil na základe jemu vlastnej povinnosti, ktorá mu
bola uložená trestným rozsudkom a teda nedošlo na jeho strane k poskytnutiu plnenia bez právneho
dôvodu, a ani k poskytnutiu plnenia z neplatného právneho úkonu resp. z dôvodu, ktorý odpadol. Taktiež
nedošlo na strane žalované ani k získaniu majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov.
Rovnako v danom prípade, nebol naplnený ani dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle

§ 454 OZ. Ako už bolo vyššie uvedené žalobca plnil svoju vlastnú povinnosť nahradiť škodu, ktorú
spôsobil svojim protiprávnym konaním, pričom aj samotný poškodený mal vedomosť o tom, že žalobca
plnil svoju povinnosť sám za seba a nie za žalovaného. Protiprávne konanie žalobcu bolo žalobcovi
zosobnené nie len tým, že bol právoplatné odsúdený za úmyselný trestný čin (zločin), ktorého sa dopustil
ako špeciálny subjekt (starosta obce - verejný činiteľ), ale zároveň mu v rámci adhézneho konania bolo

uložená povinnosť nahradiť poškodenému vzniknutú škodu. Z tohto dôvodu, neexistuje ani právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným tak ako to má na mysli ustanovenie § 454 OZ.

24. Keďže nárok žalobcu nebol daný bolo zo strany súdu prvej inštancie nadbytočné skúmať premlčanie,
či prípadné uplatnenie si práva zo strany žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Podstatou nepriznania

žalobcom uplatneného nároku bola jeho neopodstatnenosť.

25. Vo vzťahu k neodôvodnenej námietke žalobcu k výroku o trovách konania, kde mal podľa názoru
žalobcu súd prvej inštancie rozhodnúť podľa § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 257
CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti

za zavinenie (§ 256 ods. 1). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je výnimočná, a to len v prípade,
ak sú kumulatívne splnené dve podmienky spočívajúce v dôvodoch hodných osobitného zreteľa a
výnimočnosti okolnostiach prípadu. Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol, aby boli dané dôvody
hodné osobitného zreteľa. Žalobca svojím konaním vyvolal predmetný spor, v ktorom nebol úspešný, a
preto v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok je povinný znášať následok svojho neúspechu v spore

aj povinnosťou náhrady odôvodnených trov konania, ktoré vznikli žalovanému pri úspešnom bránení
práva.

26. S ohľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné,
a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

27.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1CSP(ustanoveniaotrovách
konania pred súdom prvej inštancie použijú aj na odvolacie konanie). Žalovaný bol aj v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný; v dôsledku jeho úspechu mu krajský súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP voči žalobcovi s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).