Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209213
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1617209213.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcov: 1. J. 2. Q.é, zast.

Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., IČO: 47 551 372, Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, proti
žalovanému: V., zast. Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., IČO: 47 251 476, Jakubovo námestie
9, 811 09 Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2017 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému, aby
mu súd uložil povinnosť upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a práva

na ochranu súkromia žalobcov, doručiť im písomné ospravedlnenie a zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu
1.000,00 Eur a žalobkyni v 2. rade sumu 2.000,00 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Svoju žalobu
zdôvodnilitým,žedňa21.05.2016ichžalovanýobochverbálnenapadoltým,ženanichanaichsusedov
H., ako aj pána A. kričal, že sú „kokoti“ a že: „teraz sa tu budeme zabíjať“. Dňa 02.08.2017 došlo k
incidentu, pri ktorom suseda žalobcov pani H. požiadala dvoch pánov píliacich na pokyn žalovaného
drevo na jej susednom pozemku, aby žalovaného zavolali, na čo žalovaný prišiel a nadával najprv
pani H. a následne žalobkyni v 2. rade slovami: „ty piča vyjebaná, ty spuchnutá ropucha, nech ťa

choroba, čo máš, zožere“ a následne ju sotil do operovaného miesta. Dňa 03.08.2017 žalovaný schválne
svietil diaľkovými svetlami do okna spálne žalobcov. Žalovaná v 2. rade trpí rakovinou prsníka a stará
sa o matku, ktorá je postihnutá Alzheimerovou chorobou. Kvôli nezhodám iniciovaným žalovaným
nemá potrebný pokoj. Žalovaný sa už približne po dobu jedného roku dopúšťa obdobných konaní voči
žalobcom, čím zasahuje do ich práva na ochranu osobnosti a súkromia.

2. Na výzvu súdu žalobcovia zmenili navrhovaný výrok I. petitu rozsudku tak, že žalobou žiadajú, aby

súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa v budúcnosti zásahov do práva na ochranu osobnosti a
ochrany súkromia žalobcov spočívajúcich v hanlivom a násilnom správaní sa a v používaní hanlivých a
urážlivých výrokov voči nim. Keďže zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, konal súd v
súlade s ust. § 141 C.s.p. o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby.

3. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žalobcami nebol incident zo dňa 02.08.2017
opísaný pravdivo, čo sa potvrdilo aj v priestupkovom konaní vedenom na základe oznámenia pani F.

Okresným úradom V., odborom všeobecnej vnútornej správy pod zn. OU-MA-OVVS-XXXX/XXXXXX,
ktoré bolo zastavené. Z uvedeného priestupkového spisu vyplýva, že žalovaný dal pánovi Q. súhlas,
aby na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalovaného vyčistil kanál od popadaných stromov, ktoré
si mal pán B. následne vziať. Pán B. išiel spoločne s pánom K. dňa 02.08.2017 čistiť uvedený kanálod dreva. Počas pílenia dreva k nim prišla pani DP. s krikom, že tam nemajú čo robiť, že je to jej
kanál a následne na to prišla aj žalobkyňa v 2. rade a obidve po nich kričali. Pán B. išiel zavolať
žalovaného, ktorý prišiel na miesto, pričom medzi žalovaným, žalobkyňou v 2. rade a pani H. došlo

ku krátkej výmene názorov, pričom pani H. chcela, aby nevypílili tri stromy, ku ktorým má vzťah, čo
žalovaný akceptoval. Žalobkyňa v 2. rade občasne pri jej bráne vykrikovala na žalovaného, tieto výkriky
sa týkali susedských sporov medzi žalobcami a žalovaným spôsobené tým, že žalobcovia nezákonne
vypúšťajúodpadovúvodudokanálanapozemkuvpodielovomspoluvlastníctvežalovanéhoavstupujúa
vyhadzujú odpadky na tento pozemok. V priestupkovom konaní bolo jednoznačne svedkami potvrdené,

že žalovaný vulgárne nenadával ani žalobkyni v 2. rade a ani pani H.. Jediný, kto zasahoval do práva
na ochranu osobnosti, bola žalobkyňa v 2. rade, ktorá žalovanému po jeho príchode niekoľkokrát
povedala „demente“ a pánovi B. a pánovi K. tiež oplzlo nadávala. Následne, po krátkej výmene názorov,
žalobkyňa v 2. rade aj pani H. z miesta incidentu odišli preč cez bránku na pozemok pani H.. Tvrdenie
o tom, že žalovaný žalobkyňu v 2. rade sotil do miesta, ktoré mala operované, považuje žalovaný
za vykonštruované a poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade ani pani H. v priestupkovom

konaní túto skutočnosť netvrdili, pričom je vysoko nepravdepodobné, že by žalobkyňa v 2. rade, ako
aj pani H. túto skutočnosť opomenuli vo svojich výpovediach v konaní o priestupku uviesť. Vo svetle
týchto neprávd a výmyslov zo strany žalobcov nemožno považovať za pravdivé ani ďalšie nimi uvedené
skutkové tvrdenia o tom, že by mal žalovaný vulgárne nadávať žalobcom a ich susedom H., prípadne
ich kamarátovi pánovi A., nebodaj sa im vyhrážať zabíjaním. Žalobcovia a rodina H. majú so žalovaným

niekoľko susedských sporov, preto ich výpoveď ako svedkov nebude vôbec relevantná, keďže sa snažia
žalovaného za každú cenu očierniť a podávajú na neho nezmyselné trestné oznámenia. Navyše, podľa
názoru žalovaného postrádajú tvrdenia žalobcov o vyhrážaní sa fyzickou likvidáciou akúkoľvek logiku,
snáď by sa sám žalovaný nevyhrážal piatim ľuďom naraz, a to jednak z dôvodu, že sú v značnej
presile, ako aj z dôvodu, že si je vedomý toho, že by sa takýmto konaním mohol dopustiť trestného

činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, prípadne trestného činu násilia proti
skupineobyvateľovpodľa§359Trestnéhozákona.Žalobcoviatiežvžalobetvrdia,žekonanížalovaného
zasahujúcich do ich práva na ochranu osobnosti bolo viac a žalovaný má podľa nich zasahovať do ich
práva na ochranu osobnosti a súkromia neustále. Tieto tvrdenia sa opätovne nezakladajú na pravde,
žalovanýsavyhýbakontaktusožalobcamiavprípadekontaktusožalobcamisasnimivôbecnerozpráva

a nepribližuje sa k nim, výkriky a vulgárne nadávky vždy smerujú len od žalobcov na stranu žalovaného.
Žalovaný mal tiež údajne dňa 03.08.2017 o 22:30 diaľkovými svetlami auta schválne svietiť do okna
spálne žalobcov. Ani toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, žalovaný sa takéhoto konania voči žalobcom
nedopustil, sú to práve žalobcovia, ktorí svietia žalovanému do okien jeho domu diaľkovými svetlami
auta.

4.Žalovanýmázato,ženiesúsplnenézákonnépodmienkypreto,abyboložalobcompriznanéprávona
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovia podľa neho jednak vôbec nepreukázali naplnenie
podmienok, za ktorých fyzickej osobe vzniknú práva uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka, a ak
by to aj preukázali, nie sú splnené zákonné požiadavky pre priznanie primeraného zadosťučinenia v

peniazoch, pretože nebola v značnej miere bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti.

5. Žalobcovia podali k vyjadreniu žalovaného repliku, doručenú súdu dňa 19.03.2018. V predmetnom
podaní uviedli, že z rozhodnutia Okresného úradu Malacky OU-MA-OVVS-XXXX/XXXXXX v rozpore s

presvedčením žalovaného podľa nich nevyplýva, že by žalovaný nezasiahol do osobnosti žalobkyne v
2. rade svojím konaním dňa 02.08.2017, keď predmetné rozhodnutie obsahuje vzájomne si odporujúce
tvrdenia a nesprávne právne posúdenie vykonaného dokazovania. Svedok K. v ňom uviedol, že
zúčastnené strany nepočúval a išiel si pustiť hudbu. Výpoveď svedka B. v priestupkovom konaní
považujú žalobcovia za zaujatú, pretože pána B. je priateľom žalovaného. Podľa žalobcov sú ich

susedské vzťahy so žalovaným narušené už od roku 2016, kedy mal byť pánom A., najlepším priateľom
žalovaného, spáchaný útok nožom, pričom tento následne uzavrel dohodu o vine a treste. Žalovaný
žalobcovneustáleprovokuje,napríkladsinaplotnainštalovalsilnésvetlo,svietiacepriamodoizbymatky
žalobkyne v 2. rade, ďalej pozemok žalobcov monitoruje kamerou. Takmer celé leto parkoval žalovaný
svoje vozidlo pred domom žalobcov. Žalovaný verbálne napadol i iných obyvateľov obce a tiež skupuje

pozemky susediace s pozemkom žalobcov, čo žalobcovia považujú za ďalšiu provokáciu. Žalovaný na
žalobcov, ako aj na manželov H. a pána A., podáva množstvo oznámení o priestupkoch.6. Žalovaný v duplike uviedol, že podľa neho žalobcovia nesprávne interpretujú skutkové zistenia
správneho orgánu v konaní o priestupku a poukázal na uskutočnené výsluchy svedkov, z ktorých
vyplynulo, že žalovaný dňa 02.08.2017 žalobkyni v 2. rade a svedkyni H. nenadával, a že žalobkyňu v

2. rade fyzicky nenapadol. Rozhodnutie považuje za objektívne, zákonné a správne. Ohľadom svojho
vzťahuspánomB.uviedol,ženiesúpriateľmi,lensapoznajúzobceQ.,vktorejobajabývajú.Začistenie
kanála od dreva nezaplatil žalovaný pánom B. a K.iadnu odmenu, odmenou im malo byť drevo, ktoré si
pán B. mal vziať na kúrenie. Pána K.alovaný nepozná vôbec, prvý raz ho videl dňa 02.08.2017 pri pílení
dreva na pozemku. Tvrdenia žalobcov o narušených susedských vzťahoch žalovaný potvrdil, pričom

uviedol, že v auguste 2017 sa žalobca v 1. rade vyhrážal žalovanému a napadol ho, čo sa zopakovalo
aj v septembri 2017. Žalobca v 1. rade poškodil aj svetlo žalovaného namontované na plote, ktoré malo
svietiť do izby matky žalobkyne a žalobkyňa v 2. rade mu nadávala do dementov. Žalovaný parkoval
svoje vozidlo pred domom žalobcov na obecnom pozemku, na čo ho žalobcovia zablokovali vo výjazde.
Žalobcovia opakovane v ranných hodinách trúbili pred domom žalovaného, čo ho rušilo.

7. Do súdneho spisu boli následne založené ďalšie vyjadrenia žalobcov i žalovaného, v ktorých však
žiadne nové relevantné tvrdenia obsiahnuté neboli. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu
nariadil pojednávania na dni 06.09.2018, 15.10.2018, 31.01.2019, 18.03.2019 a 27.05.2019, kde vec za
prítomnosti strán a ich právnych zástupcov prejednal.

8. Súd na pojednávaní dňa 06.09.2018 vypočul žalovaného, ktorý uviedol, že dňa 02.08.2017 o 08.30
hod. na kanále nachádzajúcom sa na jeho v pozemku pílili drevo páni B. a K.. Prišla pani H., ktorá sa
dotazovala, prečo tak robia, avšak odpoveď, že to je na príkaz žalovaného, jej nestačila. Preto ho pán B.
prišiel zavolať na miesto incidentu. Po príchode žalovaného sa dostali s pani H. do konfliktu, keďže začali
riešiť, prečo majú na jeho pozemku bránku a odtok odpadových vôd. Žalobkyňa v 2. rade bola počas

jeho komunikácie s pani H. len postavená k bránke. Za celú dobu k nej nebol bližšie ako na 5 metrov,
teda ju nemohol fyzicky napadnúť. Celý spor so žalobcami vznikol z toho, že žalovaný kúpil pozemok,
kam žalobcovia vypúšťali odpadové vody a využívali ho ako svoj. Po nadobudnutí do vlastníctva ich rúru
zapenoval, aby im vo vypúšťaní vôd zabránil.

9. Na pojednávaní dňa 15.10.2018 súd vypočul žalobcov, pričom žalobca v 1. rade uviedol, že dňa
18.05.2016 bol napadnutý pán H. v jeho dome pánom A., ktorý je kamarát žalovaného a ktorý bol za
tento čin právoplatne odsúdený. Od tohto momentu začali konflikty medzi žalobcami, susedmi H. a
žalovaným. Dňa 23.05.2016 žalobcov, susedov H. a pána A. napadol žalovaný tak, že k nim prišiel
so šálkou v ruke a začal im vulgárne nadávať, a to všetko v súvislosti s trestným stíhaním pána A.,

pretože sa obával vysokého trestu preňho za útok na pána H.. So žalovaným sa hádal najmä pán A.,
pričom pri odchode z miesta žalovaný kričal, že sa teraz budú zabíjať. Bol ako nepríčetný a celý sa
triasol. Nasledovali rôzne útoky z jeho strany na žalobcov i na H., ako parkovanie auta žalovaného
pred domom žalobcov, vírenie prachu a kamienkov pred domom žalobcov prejazdom automobilom
žalovaného, skupovanie pozemkov okolo pozemku žalobcov či podávanie desiatok oznámení na políciu.

Ohľadom incidentu z 02.08.2017 uviedol žalobca v 1. rade, že tam žalovaný nechal vypíliť zdravé stromy,
čo bolo potvrdené aj odborom starostlivosti o životné prostredie OÚ V., pričom v danom čase nebol
vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetného pozemku. Tento pozemok mali manželia H. prenajatý od
spoluvlastníčky Z. Útoky žalovaného podľa žalobcu v 1. rade zasiahli do života žalobcov, žalobkyňa v
2. rade nemohla spávať. Na tom istom pojednávaní vypovedala aj žalobkyňa v 2. rade, ktorá uviedla,

že vo februári 2016 jej bolo diagnostikované onkologické ochorenie a pri incidente z 23.05.2016 bola po
operácii. Stáli vonku na ulici a žalovaný im začal nadávať. Keď z miesta odchádzali, žalovaný vykrikoval,
že teraz sa budú zabíjať. Následne ich mnohokrát udával na polícii za rôzne veci, napríklad že žalobkyňa
v 2. rade chodí okolo jeho domu a vytrubuje či že žalobca v 1. rade v záhrade spieva. Žalovaný naschvál
parkujesautamitak,ženevediaprejsť.Vauguste2017polievalazáhraduapočula,ženapozemku1669

dvaja ľudia pílili stromy. Pani H. bola práceneschopná a vyšla von, pričom sa dotazovala uvedených
osôb, prečo stromy pília. Tí uviedli, že na príkaz žalovaného, tak ho pani H. nechala zavolať. Keď
žalovaný prišiel, najprv nadával pani H. a potom, keď vyšla aj žalobkyňa v 2. rade, začal nadávať aj jej
do ropúch spuchnutých, pričom povedal, aby ju tá choroba zožrala. Stáli pritom asi jeden až dva metre
od seba. Žalobkyňa v 2. rade mu na to povedala, že „čo mi nadávaš, ty demente“. Na to ju sotil priamo

do zoperovaného miesta na hrudníku, pričom po zásahu nespadla, ani nemala žiadne následky. Zásah
viedol žalovaný otvorenou dlaňou do ľavej hornej časti hrudníka. Začal jej potom vykrikovať všelijaké
veci a ona sa odobrala domov. Pani H. sa s ním ešte chvíľu hádala. Tie dva roky, čo trvajú konflikty, sa
podľa žalobkyne v 2. rade doma nedá ani bývať. Stále im tam chodili policajti, alebo oni museli chodiťvypovedať. Žalovaný sa im nevyhýba, naopak, neustále ich niečím provokuje, napr. zaparkoval pred
ich domom auto, takže bránilo výjazdu, udával ich za to, čo si povedali s niekým na dvore, sleduje
ich kamerami, ktoré má nasmerované na ich dvor, jednu dokonca na spálňové okno. V súvislosti s

konfliktami so žalovaným má žalobkyňa v 2. rade aj problémy so spánkom.

10. Na pojednávaní dňa 22.11.2018 súd pripustil zmenu žaloby tak, že petit žaloby znie:

„I. Žalovaný neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcov tým, že voči nim používal

hanlivé a urážlivé výroky, a to konkrétne: „ty si kokot,“ „teraz sa tu budeme zabíjať,“ „ty spuchnutá
ropucha, nech ťa choroba, čo máš zožere,“, a tiež tým, že žalobkyňu v 2. rade sotil rukou do miesta,
ktoré mala operované.
II. Žalovaný je povinný zdržať sa v budúcnosti zásahov do práva na ochranu osobnosti a ochrany
súkromia žalobcov, spočívajúcich v používaní hanlivých výrokov dotýkajúcich sa ich dôstojnosti,
smerujúcich k ohrozovaniu ich života a zdravia že sa budú zabíjať, a týkajúcich sa ochorenia žalobkyne

v 2. rade.
III. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku doručiť žalobcom ako doporučenú
zásielku na adresu trvalého pobytu žalobcov písomné ospravedlnenie v tomto znení: „Ja, C. sa touto
cestou úprimne ospravedlňujem J. a Q. za to, že som svojim konaním zasahoval do ich práva na ochranu
osobnosti a práva na súkromie, a to najmä hanlivými výrokmi, konkrétne: „ty si kokot,“ „teraz sa tu

budeme zabíjať,“ „ty spuchnutá ropucha, nech ťa choroba, čo máš zožere,“ čím som zasiahol do ich
duševnej integrity, ako aj sotením Q. čím som zasiahol do jej fyzickej integrity.“.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť J. sumu vo výške 1.000 Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a Q.
sumu vo výške 2.000,-Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na bankový účet č. SK..“.

11. Pri doplňujúcom výsluchu žalobcov na pojednávaní dňa 18.03.2019 uviedli žalobcovia zhodne, že
výroky žalovaného sa ich dotkli, inú zmenu v osobných životoch nepociťovali. Zásahy žalovaného žiadne
reakcie okolia, v pracovnom či inom živote nevyvolali. K výške nemajetkovej ujmy dospeli po dohode
s právnym zástupcom.

12. Súd na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov a
listinnými dôkazmi založenými v spise: Vyhlásenie F. z 28.09.2017, Pokus o zmier zo dňa 18.09.2017
s doručenkou, Rozhodnutie OÚ V. zo dňa 11.01.2018 č. OU-MA-OVVS-XXXX/XXXXXX, Fotografie
automobilov na č.l. 92-93, Vyhlásenie V. zo dňa 09.05.2018, Fotografia na dopravného značenie a

komunikácie č.l. 117, Uznesenie ORPZ v V.. ORP-XXX/X-VYS-MA-XXXX, Sťažnosť na Uznesenie
04.10.2017, Upovedomenie o zaslaní spisového materiálu na OÚ V., Vyrozumenie oznamovateľa, zo
dňa 17.03.2018, Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 19.08.2017, Záznam o podaní oznámenia zo
dňa 09.01.2018, Fotodokumentácia situácie na pozemku XXXX, Kópia z katastrálnej mapy pre k.ú Q. s
vyznačením nehnuteľnosti vo vlastníctve strán, Upovedomenie Úradu na ochranu osobných údajov SR

zo dňa 19.06.2018, Nájomná zmluva zo dňa 20.01.2018, Fotografie na č.l. 157-161, Výpis z LV č. XXXX
k.ú. Q., Výpis z LV č. XXXX k.ú. Q. ku dňu 16.10.2017 a ku dňu 16.08.2017, Upovedomenie OÚ V..
OÚ-MA-Y., Čestné vyhlásenie Q., Fotografie na č.l. 215-216, Oznámenie V. zo dňa 17.05.2018, Záznam
o podaní oznámenia 23.05.2016, Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 26.05.2016, 27.05.2016,
Uznesenie ORPZ V.. ORP-XXX/RK-MA-XXXX, Rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov SR

zo dňa 05.10.2018, Fotografia spíleného stromu č.l. 259, email zo dňa 13.11.2018, Výpoveď svedka
zo dňa 15.03.2017, Fotografia pozemku zo dňa 15.03.2017, Vyhlásenie P. zo dňa 29.01.2019, Obsah
administratívneho spisu č. OU-MA-OVVS-XXXX/XXXXXX.

13. Súd z tvrdení uvádzaných stranami, ku ktorým strany produkovali aj rozsiahly dôkazový materiál,

bral do úvahy len tvrdenia a dôkazy týkajúce sa dvoch skutkov, ktoré boli predmetom žaloby, a to skutku
zo dňa 21.05.2016, kedy mal žalovaný zasiahnuť do osobnosti žalobcov tým, že im povedal „ty si kokot“
a „teraz sa tu budeme zabíjať“, a skutku z 02.08.2017, kedy mal žalovaný žalobkyni v 2. rade povedať
„ty spuchnutá ropucha, nech ťa choroba, čo máš zožere“ a mal ju sotiť rukou do miesta, ktoré mala
operované.

14.SvedokQ.uviedol,žehopánB.zavolal,abymuprišielpomôcťsdrevomalebosklčovanímpozemku.
Keď to začali robiť, vyšla von nejaká pani, ktorá začala hovoriť, že to je jej pozemok a že sa ho nemajú
chytať. Na to odišiel pán B. zavolať žalovaného, ktorý sa s dotyčnou pani trošku pohádal. Svedok mal sosebou telefón, tak si dal slúchadlá a odišiel od nich, nech si to sami vyriešia. Celý incident si už presne
nepamätá, ale myslí, že tam boli dve ženy a žalovaný. Prebehol medzi nimi slovný konflikt, kde sa stále
dookola hádali, komu pozemok patrí. Fyzický útok nevidel. Žalovaný s dvoma ženami stáli od seba na

vzdialenosť možno jeden meter.

15. Svedok Y. vypovedal, že osobne ani pri jednom z incidentov nebol. Žalobkyňa v 2. rade mu uviedla,
že žalovaný jej hovoril, aby opustila jeho pozemok, pritom ju mal aj fyzicky z pozemku vytlačiť. Žalovaný
toto poprel s tým, že sa takto nebude správať k chorej osobe.

16. Svedok Q. uviedol, že s pánom K. prišli na pozemok žalovaného, ktorý ho požiadal, aby mu ho
pomohol vypratať od dreva a neporiadku. Následne vyšla nejaká pani zo susedného domu a vyzvala ich,
aby prestali s prácou. Išiel teda zavolať žalovaného ako vlastníka pozemku. Chvíľu si to celé vysvetľovali
a asi po 20 minútach sa dohodli, že jej tam žalovaný nechá dva stromčeky, ako chcela. Následne s nimi
táto pani asi 20 minút rozprávala. Je pravdou, že sa so žalovaným dohadovali, ale nemyslí si, že by sa

vulgárne vyjadrovali. Počul útržky ich rozhovoru, dohadovali sa o kamerách, a tiež že prečo žalovaný
kúpil pozemok. Následne sa začali baviť normálne. Jedna pani tam bola od začiatku a tá druhá pani
prišla, až keď prišiel žalovaný. Bola tam zhruba 10 minút a potom odišla, spomínala, že mala nejaké
problémy. Debata medzi týmito stranami prebiehala pri čistenom kanále, konkrétne pri bránke z dvora
pani, ktorá žiadala zastavenie prác. Strany stáli od seba asi jeden až dva metre, spočiatku bol pri nich

aj svedok, ale následne odstúpil zhruba na 10 metrov dať si pivo. Nebol svedkom žiadneho fyzického
útoku, pričom by si určite všimol, keby sa niečo také stalo.

17. Svedok Q. známy žalobcov, uviedol, že v máji 2016 stál s manželmi H. a Q. na ulici pred domom
H.. Žalovaný im vtedy všetkým vynadal do kokotov, že zapríčinili, že pán A. napadol pána H. a že dali

zavrieť človeka. Prebehlo to tak, že žalovaný na každú z osôb ukázal rukou a povedal jej: „ty si kokot“
a tak to zopakoval u všetkých piatich osôb. Keď to rozpustili, tak im ešte žalovaný povedal, že teraz sa
tu budú strieľať alebo zabíjať, či niečo podobné.

18. Svedok V. kamarát a sused žalobcov, uviedol, že stáli pred ich domom, keď prišiel žalovaný a začal

im nadávať. Každému, vrátane žien, povedal ty si kokot, ty si kokot, ty si kokot. Ešte keď k nim prišiel,
tak ho pozdravili a on hneď začal nadávať. Na nadávky svedok nereagoval a spolu s ostatnými išiel
preč. Potom ešte povedal: včil sa tu budeme zabíjet. Incidentu zo dňa 02.08.2017 nebol prítomný, iba
mu o ňom hovorila jeho žena.

19. Svedkyňa F. uviedla, že s mužom prišli domov a videli Q. a A., že stoja na ulici, tak išli za nimi.
Prišiel žalovaný a menovite každému z nich povedal: ty si kokot. Oni sa opýtali, prečo im nadáva a on
povedal, že za to, čo sa stalo V., že to nie je pravda. Ďalej si ho už nevšímali a odišli domov. On im
ešte povedal niečo v zmysle, že sa budú zabíjať. Žalovaný tam prišiel sám. Ohľadom augusta v roku
2017 bola svedkyňa na PN a zobudil ju hukot motorových píl vychádzajúci spoza plota. Išla cez bránku

ku kanálu, kde videla dvoch Q. ako pília stromy. Pýtala sa ich, prečo pília a kto ich poslal. Oni, že ich
tam poslal žalovaný, tak ich požiadala, aby ho zavolali. A on hneď keď prišiel jej začal nadávať: „Ty pičo
sprostá, vyjebaná, vypadni z môjho pozemku. Tá lampa tu nebude svietiť a tú bránku dáš zamurovať.“.
Následne prišla žalobkyňa v 2. rade, ktorej povedal: „Ty ropucho spuchnutá, nech ťa zožerie tá choroba,
ktorú máš.“. Svedkyňa sa ho pýtala, prečo nadáva, ale on im nadával, že čo si ho dovoľujú rušiť na

jeho pozemku. Niečo splietal so staršími vecami, potom mu žalobkyňa v 2. rade povedala asi nejakú
nadávku a on ju buchol do ľavého pleca otvorenou dlaňou. Počas rozhovoru boli od seba asi na jeden
meter. Žalobkyňa v 2. rade po útoku nespadla, ani jej nie je známe, že by mala nejaké zranenie. Na to
obe ženy odišli, ale svedkyňa sa vrátila a povedala mu, aby tie stromy nepílili, že tie tam posadila ona.
Všetky okrem jedného však boli už vypílené. Predmetný pozemok č. XXXX je za domom svedkyne.

Predtým než ho nadobudol žalovaný ho užívali len tak, že ho kosili, aby to tam bolo pekné. Svedkyňa
tam vysadila dve slivky a jeden orech, preto sa jej dotklo, keď počula, že ich tam pília. Asi týždeň po
incidente išli pozemok kupovať od pani T..

20. Súd sa oboznámil s obsahom spisu vedeného Obvodným oddelením PZ T. pod č.p. ORP-P-XXX/

MA-OPPX-XXXX a spisu vedeného Okresným úradom V., odborom všeobecnej vnútornej správy pod
číslom OU-MA-OVVS-XXXX/XXXXXX a zistil z nich, že dňa 14.09.2017 podala pani F. na žalovaného
na OO PZ T. oznámenie o priestupku, kde uviedla, že dňa 02.08.2017 jej žalovaný vynadal so slovami:
„Ty pičo sprostá, vyjebaná, skurvená, vypadni z môjho pozemku, ten pozemok som kúpil a vypadniza bránku, tú bránku dáš zamurovať...“ a následne kričal aj na žalobkyňu v 2. rade so slovami: „Ty
spuchnutá ropucha, nech ťa choroba čo máš, zožerie.“. Dňa 14.09.2017 k veci podala vysvetlenie
žalobkyňa v 2. rade, ktorá uviedla, že spoza plotu pri polievaní kvetov na svojom pozemku počula,

ako žalovaný nadáva F. do „pičí, kuriev sprostých, vyjebaných“, na čo vyšla cez susedkinu bránku
von, po čom žalovaný začal nadávať aj jej „do pičí, kuriev sprostých, ropúch spuchnutých a nech ju
choroba čo má zožerie“. Na to žalovanému povedala: „Čo mi nadávaš, ty demente“. Po tom k nej
pristúpil a otvorenou dlaňou ju sotil do ľavého ramena s tým, že má zaliezť do domu. Na to im ešte
povedal, že keď sú také piče múdre, majú si vytiahnuť list vlastníctva. K veci podal dňa 24.09.2017

vysvetlenie Q., ktorý uviedol, že dňa 02.08.2017 bol svedkom hádky medzi pani H. a žalovaným, ku
ktorej sa po chvíli pridala aj pani Q.. Hádka netrvala dlho a strany sa po nej uzmierili. Nevidel, že by
ktokoľvek z nich kohokoľvek fyzicky napadol. Dňa 30.09.2017 podal k veci vysvetlenie žalovaný, ktorý
tvrdenia uvádzané žalobkyňou v 2. rade a oznamovateľkou poprel s tým, že žalobkyňu v 2. rade fyzicky
nenapadol a ani im nenadával, ako to tvrdia. Napokon k veci podal vysvetlenie aj Q. ktorý uviedol,
že tiež bol 02.08.2017 prítomný pri hádke žalovaného s pani H. a ešte ďalšou osobou z Q., ktorú

nevedel identifikovať. Hádke nevenoval pozornosť, avšak nedošlo počas nej k žiadnemu fyzickému
útoku. Vec bola následne Obvodným oddelením PZ T. predložená na ďalšie riešenie podľa § 60 ods.
3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Okresnému úradu V., odboru všeobecnej vnútornej
správy, ktorý viedol priestupkového konanie pod č. spisu OU-MA-OVVS-XXXX/XXXXXX. Konanie bolo
správnym orgánom zastavené podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch z dôvodu,

že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo žalovanému preukázané. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol správny orgán, že v danej veci neboli zistení žiadni ďalší priami svedkovia skutku, okrem Q.
ktorí by tvrdenia oznamovateľky F. potvrdzovali. Správnemu orgánu sa nepodarilo odstrániť rozpory
v jednotlivých výpovediach a tým tvrdenia oznamovateľky jednoznačne potvrdiť. Jediným priamym
svedkom daného skutku, ktorý tvrdenia F. potvrdil, bola žalobkyňa v 2. rade. Žalovaný spáchanie skutku

popieral od začiatku objasňovania priestupku a ďalší priami svedkovia Q. a Q. zhodne potvrdili tvrdenia
žalovaného, teda že na mieste nedošlo k žiadnym vulgárnym nadávkam zo strany žalovaného voči F.
Žiadne ďalšie hodnoverné a nespochybniteľné dôkazy, ktoré by protiprávne konanie, ktorého sa mal
žalovaný dopustiť, preukazovali. Keďže si výpovede F. odporujú s výpoveďami obvineného C. a svedkov
Q. pričom výpoveď Q. nemal správny orgán za vierohodnú pre pretrvávajúce spory so žalovaným,

uzavrel, že konanie kladené žalovanému za vinu mu nie je možné jednoznačne a bez pochýb preukázať
a preto v súlade so zásadou in dubio pro reo konanie zastavil.

21. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.11.2018 žalobcovia zhrnuli dosiaľ vykonané dokazovanie a
uviedli, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný slovnými útokmi zasiahol do osobnostných práv

žalobcov, do ich súkromného a rodinného života, v dôsledku čoho došlo k zníženiu kvality ich života
podstatným spôsobom tak, že by kvôli nezhodám so žalovaným boli ochotní aj opustiť svoj domov.
Následky zásahov žalovaného do súkromnej sféry žalobcov pritom môžu náležite posúdiť len sami
žalobcovia a teda len oni sami môžu tieto následky vyhodnotiť. Nie je procesnou povinnosťou žalobcov
preukázať, že neoprávnený zásah žalovaného pôsobil difamačne a mal za následok zníženie ich

dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, či že so sebou zásah niesol aj ujmu, ktorá by sa prejavila navonok
vo vzťahu k tretím osobám. Na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy postačuje, ak žalobcovia túto
pociťujú a ju pred súdom v rámci výsluchu vyjadria.

22. K veci sa opätovne vyjadril aj žalovaný, ktorý k incidentu zo dňa 23.05.2016 uviedol, že je pravdou,

že uvedeného dňa prišiel k menovaným osobám, ktoré stáli na ulici, pretože sa chcel informovať ohľadne
incidentu, ktorý sa mal stať medzi pánom A. a pánom H. V obci Q. sa rozprávalo, že pán A. mal napadnúť
pána H., no žalovaný na svojich kamerových záznamoch z kamier, ktoré snímali cestu pri jeho pozemku,
videl tento incident inak, ako ho popísal polícii pán H., čo zúčastneným osobám povedal. Následne k
žalovanému pristúpil pán A. a medzi štyrmi očami, aby to nikto z ostatných svedkov nepočul, povedal

žalovanému, že ho zabije. Nakoľko sa pán A.alovanému už aj predtým vyhrážal zabitím a vyhrážal sa
aj pánovi A., že mu zabije psy a že ho „dá zavrieť“ a naozaj v krátkom časovom slede potom boli pánovi
A. otrávené obidva psy a voči pánovi A. bolo pre napadnutie pána H. vedené trestné stíhanie, žalovaný
mal po tejto vyhrážke pána A. dôvodnú obavu o svoj život. Z tohto dôvodu žalovaný, domnievajúc sa,
že ho budú počuť ostatní svedkovia, reagoval na uvedenú vyhrážku zvýšením hlasu s otázkou „Čo nás

tu chcete teraz zabíjať?“. Je pravdou, že ostatní svedkovia incidentu už v tom čase boli ďalej, keďže z
miesta incidentu odchádzali, preto mohli túto otázku počuť vzhľadom na väčší odstup od žalovaného
skreslene.Žalovanývšakurčitenepovedal„terazsatubudemezabíjať“vzmysle,žebysachcelvšetkým
prítomným vyhrážať fyzickou likvidáciou. Práve naopak, chcel, aby ho počuli a mohli mu dosvedčiť, žesa mu pán A. vyhrážal zabitím. Žalovaný sa začal triasť z obavy o svoj život a okamžite z miesta odišiel
a zavolal na políciu, kde tento incident oznámil. Žalovaný ešte v ten deň podal v súvislosti s incidentom
oznámenie o priestupku a 26.05.2016 aj trestné oznámenie. Žalovaný tiež popiera, že by mal niekomu

z prítomných nadávať, nedovolil by si vulgárne nadávať piatim ľuďom naraz a vonkoncom nie ženám.
Tieto tvrdenia žalobcov, ako aj svedkov navyše postrádajú logiku, snáď by niekto vulgárne nenadával
ženám do mužských pohlavných orgánov. Okrem toho, v prítomnosti žalobkyne v 2. rade a pani H. boli aj
ich manželia a bežnou reakciou manželov by určite nebolo mlčanie a počúvanie, ako niekto osočuje ich
manželky bez akéhokoľvek, aspoň slovného ohradenia sa voči uvedeným nadávkam. Žalobca v 1. rade

jebývalývojakapánV.jebývalýpolicajt,ktorýjevobciQ.známyakoagresívnyavulgárnesavyjadrujúci
človek, takže by si určite ani jeden z nich nenechal len tak nadávať na svoju osobu alebo na osobu svojej
manželky bez reakcie, či už slovnej alebo fyzickej, voči žalovanému. Pán A. sa tiež správa agresívne a
vulgárne sa vyjadruje, v minulosti fyzicky napadol človeka v prítomnosti viacerých osôb, takže ani jeho
reakciu na vulgárne nadávky zo strany žalovaného nemožno považovať za normálnu vzhľadom na jeho
povahu. Žalobca v čase druhého incidentu (august 2017) nebol podielovým spoluvlastníkom pozemku

s parc. č. XXXX, parcela registra „E“ o výmere XXXX m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, ale na
liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník v 1/4 bola vedená P., pričom k jej podielu bola vyznačená
plomba na základe V-XXXX/XXXX, pretože spoluvlastnícky podiel na uvedenom pozemku kúpil od pani
K.alovaný kúpnou zmluvou zo dňa 30.06.2017 a v ten istý deň bol aj podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Predmetný pozemok v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu pani

K. v ten istý deň aj odovzdala žalovanému do užívania, preto mal súhlas ho užívať, aj keď ešte na liste
vlastníctva nebol vedený ako vlastník.

23. Žalovaný považuje argumentáciu právneho zástupcu žalobcov, že stačí, ak žalobcovia len v rámci
výsluchu pred súdom vyjadria, že ich právo na súkromie bolo porušené a nemusia to aj preukazovať,

za rozpornú nielen s ústavným právom žalovaného na súdnu ochranu a princípmi právneho štátu, ale aj
so základnými princípmi, na ktorých spočíva civilné sporové konanie. V konečnom dôsledku, osvojenie
si takejto argumentácie by znamenalo, že v konaniach o ochranu práva na súkromie by stačilo, ak by
žalobca uviedol ničím nepodložené tvrdenie, že jeho právo na súkromie bolo žalovaným porušené a súd
by žalobcovi, bez potreby vykonania dokazovania, priznal nároky, ktorých sa voči žalovanému domáhal.

Žalovaný tiež poukázal na rozpor medzi výpoveďou žalobkyne v 2. rade a výpoveďou svedkyne H.
ohľadne incidentu, ktorý sa mal stať 02.08.2017. Žalobkyňa v 2. rade, uviedla, že ju mal žalovaný sotiť
otvorenou dlaňou ruky do ľavej hornej časti hrudníka, kde má veľkú jazvu po operácii. Svedkyňa H.
uviedla, že žalovaný zasiahol do ľavého pleca. Žalobkyňa v 2. rade absolvovala masektómiu prsníka,
takže ak ju mal žalovaný sotiť do operovaného miesta, nebolo to plece, ako uviedla svedkyňa H..

Žalobkyňa v 2. rade a ani svedkyňa H. po incidente z 02.08.2017 nezavolali políciou, napriek tomu, že
podľa ich tvrdení malo ísť o vážne zásahy do ochrany ich osobnosti a aj do telesnej integrity žalobkyne
v 2. rade zo strany žalovaného, čo je dosť nepochopiteľné, keďže svedkyňa H. uviedla, že o tri - štyri
dni po incidente im niekto ukradol lampu, ktorá bola na plote, ale kvôli tomu políciu zavolala. Žalovaný
spochybňuje aj dôveryhodnosť a pravdivosť tvrdení svedka H.. Ako už žalovaný uviedol, jeho reakcia

na údajné nadávky zo strany žalovaného, bola neprirodzená aj vzhľadom na jeho povesť agresívneho
a vulgárneho človeka. Navyše žalobcovia chodili s pánom H. a pani H. na výlety a dovolenky, koncom
roka 2015 boli na spoločnom výlete. Takýto blízky priateľský vzťah preto odôvodňuje vážne pochybnosti
o dôveryhodnosti svedkov H.. Vyjadrenie žalovaného ďalej uvádzalo na pravú mieru niektoré z tvrdení
žalobcov ohľadom ich vzájomných vzťahov, resp. ohľadom nevhodného správania žalovaného k nim,

toto správanie žalovaného však nie je predmetom konania, preto sa súd s týmito vyjadreniami jednej
i druhej strany len oboznámil, avšak ohľadom týchto tvrdení nevykonával ani dokazovanie, ani z nich
nevyvodzoval závery.

24. V záverečnom vyjadrení uviedli žalobcovia, že majú za to, že výroky žalovaného, ktoré uviedli v

procesných podaniach aj náležite preukázali. Tieto výroky zasiahli do osobnosti žalobcov. Výrok „A teraz
sa tu budeme zabíjať“ vyvolal v žalobcoch dôvodnú obavu o ich životy. Výrok „Ty spuchnutá ropucha,
nech Ťa choroba čo máš zožerie“ zasiahol do osobnosti žalobkyne v 2. rade preto, že sa žalovaný
vysmieval z jej vážnej choroby. Súdom vypočutí svedkovia navrhnutí žalobcami opísali skutočnosti tak,
ako sa stali a ako boli uvedené v žalobe. Naopak svedkovia K. a B. nemohli o veci riadne vypovedať,

pretože svedok K. podľa jeho slov nič nepočul a svedok B. vypovedal, že od strán odišiel a po určitú dobu
počul len útržky ich rozhovoru. Svedok L. pri konflikte prítomný nebol, ale vypovedal, že mu žalobkyňa
o incidente hovorila a uviedla tiež, že došlo k fyzickému napadnutiu. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe
súdov, žalobcovia nemusia dokazovať, aké konkrétne následky mal zásah do ich osobností, postačujepreukázať, že k takému neoprávnenému zásahu došlo. Pokiaľ ide o výsluchy svedkov, treba vychádzať
z tých, ktoré boli vykonané pred súdom. V trestnom konaní žiadne výsluchy vykonané neboli a v
priestupkovom konaní neboli vykonané v takom rozsahu, ako pred súdom.

25. Žalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol, že podľa neho skutkové tvrdenia žalobcov neboli
preukázané. Svedkovia žalobcov sú v blízkom vzťahu k nim a existujú medzi nimi osobné a iné väzby.
Jedná sa teda o zaujatých svedkov, ktorých dôveryhodnosť bola spochybnená. Svedkovia vystupujú
aj v iných, súdu známych konaniach. Pokiaľ ide o incident z 02.08.2017, dokazovanie pred súdom

neprinieslo žiadne nové zistenia oproti priestupkovému, pričom výsluchy v priestupkovom konaní boli
vykonané obšírne a detailnejšie a prebiehali bezprostredne po incidente. Incident s pánom Benčúrikom
sa odohral inak, keďže tam bol žalovaný sám, jeho priebeh súdu vysvetlil a poukázal aj na trestné
oznámenie, v ktorom jeho priebeh bezprostredne po tom popísal. Pri poslednom výsluchu žalobcov,
títo potvrdili, že neutrpeli žiadnu ujmu, a teda sa jedná len o ich osobné vnímanie. V rámci žaloby na
ochranu osobnosti musí byť preukázaný neoprávnený zásah do osobnosti, tu však k jeho preukázaniu

nedošlo. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, túto môže súd priznať len, ak došlo v
značnej miere k zníženiu dôstojnosti osoby.

26. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

27. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28. Predmetom ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti.
Čiastkové osobnostné práva sú chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých
čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je
len demonštratívny. Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného
myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v

úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Svojím spôsobom ide o základné osobnostné
právo, pretože zásahy do práva na meno, podobu, prejavy osobnej povahy či telesnú integritu sa zväčša
bezprostredne dotýkajú aj vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby. Ochrana intímnej sféry je chránená
všeobecne.

29. Zákon však neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu,
ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej
osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel
od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany) je založená na objektívnom zodpovednostnom
princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe

zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak
to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami §
11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny
vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia § 11 a povinnosť súdom

uloženésankcieznášať.Neoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnostijenedovolenékonanie
smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej
dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

30. Objektívna spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho

zákonníka je ďalšou zložkou zásahu nevyhnutnou na to, aby právo na ochranu osobnosti mohlo byť
úspešne uplatnené. Nie každý neoprávnený zásah, najmä do práva na ochranu občianskej cti, bude
objektívne spôsobilý túto náležitosť spĺňať. Bude záležať najmä na prostredí, v ktorom k zásahu došlo,
na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu, ak spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite ana ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti
postačuje zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. § 11,
nevyžaduje sa vyvolanie následkov. Na nespôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť právo chránené ust.

§ 11 je potrebné usudzovať najmä v prípadoch, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré svojim obsahom
nevyvolávaliobavyzovznikuprípadnéhonásledkualebobolivyhlásenézatakýchokolností,ženehrozilo
ich zverejnenie a teda nemohli žiadnym spôsobom znížiť vážnosť občana medzi spoluobčanmi.

31. Právne prostriedky ochrany osobnostných práv sú obsiahnuté (okrem iných právnych predpisov)

v ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu
zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany
podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti,
ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. V
posudzovanom prípade sa žalobcovia voči žalovanému domáhali jednak uloženia povinnosti zdržať sa
zásahov do práva na ochranu osobnosti a ochranu súkromia žalobcov (negatórna žaloba) a jednak

dania primeraného zadosťučinenia, ktoré žiadali vo forme ospravedlnenia a súčasne žiadali nahradiť
nemajetkovú ujmu v peniazoch. Nevyhnutnou podmienkou pre úspešné domáhanie sa zdržania sa
neoprávnených zásahov do osobnosti je aby neoprávnený zásah trval, poprípade aby existovalo
bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti. Z toho vyplýva,
žeprávnyprostriedoktohtodruhunemámiestotam,kdeneoprávnenýzásahdoosobnostifyzickejosoby

bol už ukončený (dokonaný) a netrval, prípadne kde neexistuje žiadne bezprostredné nebezpečenstvo
(hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti. Podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je
potom nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v
spoločnosti. Súd musí mať pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch preukázané, že sú
tu okolnosti dokladajúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 ods.

1 Občianskeho zákonníka, a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov
vzniknutých žalobcovi vzhľadom na postavenie žalobcu v rodine a spoločnosti.

32. Súd po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že dňa 21.05.2016 pristúpil žalovaný k
žalobcom, ktorí v tom čase stáli na ulici v obci Q. spolu s V. a každému z nich povedal: „ty si kokot“.

Uvedené vyplynulo zo zhodných svedeckých výpovedí svedkov F., ktoré boli tiež v zhode s popisom deja
prezentovaným súdu zo strany oboch žalobcov. Každý z uvedených svedkov tiež uviedol, že žalovaný
pri odchode z miesta povedal niečo v zmysle „teraz sa tu budeme zabíjať“ (alebo strieľať), resp. „včil sa
tu budeme zabíjet“. Žalovaný prvú časť, teda použitie vulgarizmu na každú z prítomných osôb, poprel,
z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že sa takého konania proti žalobcom dopustil. Pokiaľ ide o

druhú časť incidentu, kde mal žalovaný povedať, že sa tu teraz budú zabíjať, žalovaný priznal, že niečo
v uvedenom zmysle mohol povedať, avšak v kontexte s vyhrážkami, ktoré mu adresoval medzi štyrmi
očami svedok A. a výhradne na svoju obranu, nie ako hrozbu pre ostatné zúčastnené osoby.

33. Ako je uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, predpokladom úspešného uplatnenia práva

na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah
bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Na nespôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť právo chránené ust. § 11
je potrebné usudzovať najmä v prípadoch, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré svojim obsahom
nevyvolávaliobavyzovznikuprípadnéhonásledkualebobolivyhlásenézatakýchokolností,ženehrozilo

ich zverejnenie a teda nemohli žiadnym spôsobom znížiť vážnosť občana medzi spoluobčanmi.
Žalovaný vyhlásením adresovaným každému zo žalobcov, ktoré znelo: „ty si kokot“, v podstate kritizoval
správanie žalobcov a ostatných na incidente zúčastnených osôb, a to zrejme v súvislosti s trestným
stíhaním pána A., útočníka na svedka H.. Táto kritika bola vykonaná spôsobom odporujúcim pravidlám
slušného správania, pretože prebehla za použitia vulgarizmu, avšak súd nemá za to, že takýto

výrok bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnostných právach žalobcov. Prenesením takéhoto
výroku na adresu fyzickej osoby, navyše za situácie, kedy sú rovnako „počastované“ všetky ostatné
prítomné osoby, podľa názoru súdu nemôže byť ohrozená vážnosť takého občana v spoločnosti. Inak
povedané, z takého vyhlásenia na adresu žalobcov zo strany žalovaného za danej konkrétnej situácie
nemohli žalobcom vzniknúť žiadne negatívne následky. Navyše, súd zohľadňuje tiež fakt, že obdobným

spôsobom minimálne žalobkyňa v 2. rade komunikuje so žalovaným, keď mu pri incidente z 02.08.2017
povedala „ty demente“ (viď záznam o podaní vysvetlenia v priestupkovom spise), a tiež že medzi
stranami sú veľmi vážne narušené medziľudské a susedské vzťahy, čo zhodne uviedli obe strany. Strany
sa hádajú, robia si naschvály, podávajú na seba vzájomne podania na orgány činné v trestnom konaníi na orgány poverené prejednávaním priestupkov či iných deliktov. Takáto forma komunikácie medzi
stranami je teda objektívne očakávateľná (keď k nej nedochádza pravidelne), i keď samozrejme nie
spoločensky akceptovateľná.

34. Právne prostriedky stanovené v § 13 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti fyzickej osoby
majú svoje miesto len v prípadoch vážnejšieho zásahu do osobnosti človeka, teda takého, ktorý je
aj spôsobilý vyvolať reálne negatívne následky - zníženie vážnosti v spoločnosti, poníženie človeka v
očiach jeho rodiny či spolupracovníkov, vyvolanie negatívnych reakcií verejnosti voči dotknutej osobe

a podobne. Nemajú svoje miesto v prípade síce nežiaducich konaní, konaní v rozpore s pravidlami
morálky a slušnosti, avšak z ktorých žiadne negatívne následky pre dotknutú osobu nemôžu nasledovať,
navyše keď ide o jediný incident, ktorý sa ďalej neopakuje. Žalobu v časti týkajúcej sa výroku „ty si kokot“,
predneseného na adresu žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade preto súd zamietol.

35. Pokiaľ ide o výrok „teraz sa tu budeme zabíjať“, súd má za to, že týmto výrokom, aj keby ho

žalovanýpredniesolpresnetak,akotvrdiažalobcovia,nemoholzasiahnuťdoosobnostižalobcov.Takéto
vyhlásenie si žiadna súdna osoba nemôže vykladať ako vyhrážku zabitím a nemôže z nej získať obavu
o život. Sami žalobcovia uviedli, že známy žalovaného pán A. napadol pána H. a žalovaný v tejto
súvislosti kritizoval ich stanovisko. Tento výrok preto mohol smerovať aj k popisu uvedenej situácie a ku
konštatovaniu prítomnosti fyzických útokov v ich susedskej komunite. Ani žiaden svedok nevypovedal,

že by z takého výroku mal obavu o bezpečnosť. Súdu tak nebolo preukázané, že by tento výrok bol
neoprávneným zásahom žalovaného do osobnosti žalobcov a už vôbec nie že by mal spôsobilosť
zasiahnuť do ich osobnostných práv. Súd s poukazom na uvedené dôvody pre nesplnenie podmienok
úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti žalobu v tejto časti zamietol.

36. Na doplnenie uvádza súd, že žalobu v časti o uloženie povinnosti zdržať sa v budúcnosti zásahov
žalovaného by musel zamietnuť tiež z toho dôvodu, že mu nebola žalobcami preukázaná existencia
bezprostrednej hrozby opakovania útoku zo strany žalovaného, keďže k nemu došlo už v roku 2016 a
odvtedy sa neopakoval.

37. Ohľadom incidentu, ktorý sa mal odohrať dňa 02.08.2017, považoval súd za preukázané, že dňa
02.08.2017 páni B. a K. na základe poverenia žalovaného na hydromelioračnom kanále na pozemku s
parc.č. XXXX v k.ú. Q. pílili drevo. Medzi stranami bolo sporné, komu predmetný pozemok v danom čase
patril a kto mal právo s ním nakladať a tiež či boli pílené zdravé stromy alebo len náletové dreviny, ale pre
rozhodnutie sú tieto otázky bez akéhokoľvek právneho významu, preto v tomto smere súd dokazovanie

nevykonával. Podstatné bolo dokazovaním zistiť, či žalovaný v uvedený deň povedal žalobkyni v 2.
rade „ty ropucha spuchnutá, nech ťa choroba, čo máš zožerie“ a či ju sotil, udrel rukou do ľavej časti
hrudníka, ako to tvrdila žaloba. Po vykonanom dokazovaní však bol súd nútený uzavrieť, že sa tieto
tvrdenia žalobcom nepodarilo preukázať. Výpoveď svedkyne F. síce tvrdenia žaloby potvrdila, súd ale
pri hodnotení jej výpovede nemohol nevziať do úvahy skutočnosť, že svedkyňa je priateľkou a susedkou

žalobcov (čo sama pri svojej výpovedi potvrdila a uviedla, že so žalobcami chodievali aj na výlety),
preto jej výpoveď nepovažoval za v plnej miere vierohodnú. V rozpore s výpoveďou pani H. potom boli
výpovede pánov B. a K., ktorí uviedli, že žiaden fyzický útok nevideli a nepočuli ani žiadne nadávky.
Výpovede týchto svedkov súd považuje za objektívne a nezaujaté, keďže nemajú žiaden vzťah ani k
jednej zo zúčastnených strán. Tvrdenia strán ohľadom incidentu dňa 02.08.2017 boli sporné (každá

strana tvrdila niečo iné) a tieto rozpory sa nepodarilo odstrániť ani dokazovaním, keď k veci vypočutí
svedkovia vypovedali taktiež rozporne, súd preto uzavrel, že sa žalobcom nepodarilo preukázať, že by
žalovaný dňa 02.08.2017 žalobkyni v 2. rade povedal: „ty ropucha spuchnutá, nech ťa choroba, čo máš
zožerie“ a že by ju sotil či udrel rukou do ľavej časti hrudníka. Žalobu tak aj v tejto časti zamietol, a to
pre neunesenie dôkazného bremena.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní bol plne úspešný žalovaný,
pretože žaloba voči nemu bola v celosti zamietnutá. Súd mu z tohto dôvodu priznal náhradu trov vo
výške 100%.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,

možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)