Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. apríl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109208077
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7109208077.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne U. O., V. X. X. O. Z., D. Č.. X/X,
zastúpenejJUDr.MilanomSzöllössym,advokátomsosídlomvKošiciach,Kováčskač.28protižalovanej
Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, o náhradu škody, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.5.2016 č.k. 18C/148/2009-218
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 2.12.2019 č.k. 18C/148/2009-291 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v znení dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 13.360,22 eura s prísl. titulom bolestného a vyslovil, že o trovách
konania bude rozhodnuté vo vylúčenom konaní.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na
náhraduškodyspočívajúcivbolestnomatonatomskutkovomzáklade,žedňaXX.X.XXXXpridopravnej
nehode ako spolujazdkyňa utrpela poškodenie zdravia. Vzhľadom na to, že vodič pri dopravnej nehode

zomrel, svoj nárok uplatnila voči žalovanej.

3. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd poukázal na svoje predošlé rozhodnutie, ktorým nárok
žalobkyne na náhradu škody spočívajúci v bolestnom v sume 13.360,22 eura zamietol z dôvodu
premlčania. Aj keď uvedené rozhodnutie bolo síce zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 9.12.2015 č.k. 1Co/558/2014-204, odvolací súd sa stotožnil s jeho právnym názorom, že
nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu bolestného treba považovať za premlčaný. Uvedená otázka

ohľadom vznesenia námietky premlčania už bola vyriešená odvolacím súdom a teda v ďalšom konaní
sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalobkyne, že vznesená námietka premlčania zo strany
žalovanej je neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti uviedol,
že vznesenie námietky premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom chráneným ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu z judikatúry súdov SR zatiaľ nevyplýva povýšenie inštitútu
dobrých mravov nad inštitút námietky premlčania. V tejto súvislosti ďalej súd konštatoval, že podľa
jeho zváženia vznesená námietka premlčania v konaní žalovanou nespĺňa podmienky, za ktoré by bolo

možné túto námietku hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Je možné vylúčiť tvrdenie
žalobkyne, že žalovaná bola vedená tým, aby vzniesla námietku premlčania žalobkyni poškodila. Toto
tvrdenie je možné vylúčiť už samotnou podstatou konania, keď namiesto škodcu v tomto konaní má
náhradu škody poskytnúť práve žalovaná. Podľa zváženia súdu v prejednávanom prípade nie sú danévýnimočné okolnosti pre odmietnutie akceptácie premlčania, pretože súd nezistil taký výkon práva zo
strany žalovanej, ktoré by viedli k neprijateľným dôsledkom a ktoré by bolo možné označiť ako zneužitie
práva, ktoré by malo za následok tvrdý postih v porovnaní s rozsahom a charakterom žalobkyňou

uplatneného nároku s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila. Takáto námietka premlčania je
v obdobných konaniach na slovenských súdoch posudzovaná a zohľadnená a nie sú známe prípady
takých rozhodnutí, kedy by súd námietku premlčania neakceptoval pre rozpor s dobrými mravmi. Z tohto
dôvodu žalobu súd na náhradu škody titulom bolestného zamietol z dôvodu premlčania uplatneného
nároku.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že o vylúčenom nároku sa vedie samostatné konanie a o
trovách konania rozhodne súd vo vylúčenom konaní.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní poukazuje na uznesenie krajského

súdu zo dňa 9.12.2015 č.k. 11Co/558/2014-204, ktorým zrušil zamietajúce rozhodnutie súdu prvej
inštancie a prikázal súdu prvej inštancie zaoberať sa jej námietkou, že uplatnené námietky premlčania
zo strany žalovanej je úkonom neplatným, keďže mal byť vykonaný v rozpore s dobrými mravmi. Je
toho názoru, že súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu vyslovený v tomto zrušujúcom
uznesení. Ďalej uviedla, že pri dopravnej nehode dňa XX.X.XXXX utrpela 17 druhov poškodení na

zdraví závažného charakteru a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa po dopravnej nehode veľmi
ťažko psychicky vyrovnala s tým, čo pri dopravnej nehode prežila a ako sa jej zmenil zdravotný stav.
V tejto súvislosti poukázala na obsah znaleckého posudku č. 5/2010 vypracovaného znalcom U.. U.
X., ako aj na obsah znaleckého posudku vypracovaný znalkyňou U.. U. M.. Podľa jej názoru v konaní
boli zistené také výnimočné skutočnosti, ktoré odôvodňovali povýšenie princípov dodržiavania dobrých

mravov nad princípom právnej istoty vyjadrenej v námietke premlčania. Je zrejmé, že prvé roky bola po
dopravnej nehode vzhľadom na jej psychické rozpoloženie v stave, kedy nie je možné od nej spravodlivo
požadovať, aby sa koncentrovala na uplatnenie nároku na náhradu škody, keď logicky prioritou bolo
vyrovnaniesastelesnýmiapsychickýminásledkamivážnehopoškodeniazdravia,ajkeďpodľaznalkyne
bola objektívne schopná urobiť úkony smerujúce k uplatneniu náhrady škody, je potrebné hodnotiť jej

vtedajšiu situáciu z pohľadu jej subjektívneho psychického vnímania. Z pohľadu liečby jej psychického
stavu bolo v tom čase nevyhnutné, aby práve naopak úplne odvrátila svoju pozornosť od samotnej
dopravnej nehody, jej následkoch a všetkého, čo s dopravnou nehodou súviselo. Preto jej bolo zo
strany psychológa odporúčané, aby vycestovala mimo územia SR. Za tejto situácie by bolo pre ňu
neprimerane tvrdé akceptovať námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej, keď práve v čase

plynutia subjektívnej premlčacej doby bolo z hľadiska jej psychického zdravia nanajvýš žiaduce, aby
nesústredila svoju pozornosť k akejkoľvek okolnosti súvisiacej s dopravnou nehodou vrátane zaoberania
sanárokminanáhraduškodyvzniknutejjejpritejtodopravnejnehode.Vtomtosmerebolipreňuprioritou
jej psychické zdravie a takto to treba vnímať aj pri posúdení predmetnej spornej otázky. Za tejto situácie
a postavenia, v akom sa nachádzala a postavenia, v akom sa nachádzala žalovaná, by skutočné právne

následky vznesenia námietky premlčania pôsobia na žalobkyňu mimoriadne tvrdo, čo by bolo v rozpore
s dobrými mravmi, pričom výkon takéhoto práva nemôže požívať v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právnu ochranu. Uviedla, že nespôsobila uplynutie premlčacej doby svojou nedbalosťou či
nepozornosťou. Jednoducho v čase plynutia premlčacej doby bola zaťažená závažnejšími problémami
vyplývajúcimi z jej nepriaznivého zdravotného stavu a psychického rozpoloženia a pre každú inú osobu

v jej situácii by bolo uplatnenie práva na náhradu škody druhoradou záležitosťou, ktorá musí ustúpiť
riešeniu podstatnejšej otázky, ktorou bol v danom prípade nepochybne jej zdravotný stav.

6. V odvolaní namietala aj nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie vo vzťahu k premlčaniu
jej práva na náhradu škody v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru počiatok

behu premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka je závislý výlučne od subjektívnej
vedomosti poškodeného nielen o tom, kto za škodu zodpovedá, ale aj o druhu a rozsahu škody, ktorá
vznikla. Pokiaľ má byť v danom prípade začiatok plynutia premlčacej doby závislý od subjektívnych
vedomostí poškodeného o zákonom definovaných skutočnostiach, nemôže byť potom v súdnom konaní
posudzovaný záver o uplynutí premlčacej doby na základe odborného posúdenia ustálenia zdravotného

stavu, na stanovenie ktorého nemá žalobkyňa dostatočnú odbornú kvalifikáciu a navyše toto odborné
posúdenie bolo urobené až následne. Počiatok plynutia premlčania, ako aj jeho ďalší priebeh musí
byť založený na posúdení subjektívnych okolností, teda na posúdení vedomostí poškodeného o tom,
kto zodpovedá za škodu a v akom rozsahu škoda vznikla. V danom prípade už aj vzhľadom navyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa najmä jej psychického zdravotného stavu mala subjektívne
možnosť nadobudnúť vedomosť o rozsahu škody, ktorá jej bola spôsobená až posudkom o bolestnom
vyhotovenom 12.12.2008. Keďže nemá odborné znalosti potrebné k tomu, aby sama dokázala usúdiť,

že jej zdravotný stav z pohľadu náhrady za bolesť je ustálený už pol roka od úrazu. Podľa jej názoru
teda neobstojí záver, že svoj nárok uplatnila až po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav

veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že návrh žalobkyne je premlčaný a námietku premlčania
vznesenú zo strany žalovanej nemožno hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý
následne aj správne právne posúdil, ak žalobu v časti o zaplatenie bolestného zamietol. Ani počas
odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové
zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi

stotožňuje.

10. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že ňou uplatnený nárok na bolestné nie je premlčaný, resp. námietka premlčania vznesená zo
strany žalovanej je výkonom jej práva v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá.

13. Vo vzťahu k premlčaniu nároku uplatneného žalobkyňou sa odvolací súd už vyjadril vo svojom
zrušujúcom uznesení zo dňa 9.12.2015 č.k. 1Co/558/2014-180, v ktorom uviedol, že sa zhoduje so

záverom súdu prvého stupňa v tom, že nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu bolestného možno
považovať za premlčaný. Uvedený záver má oporu predovšetkým v odborných záveroch lekárov o
čase ustálenia jej zdravotného stavu do takej miery, že tento umožňoval vykonať bodové hodnotenie
bolestného ku dňu XX.X.XXXX, ako aj v záveroch znalkyne U.. M. ohľadne jej psychického stavu v času
od XX.X.XXXX Y. XX.XX.XXXX. Znalkyňa vo svojich záveroch prihliada na všetky dostupné podklady

predovšetkým zdravotnú dokumentáciu žalobkyne po úraze, z jej hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici
v Košiciach, ako aj psychologické správy zo psychoterapeutického vedenia a objektívne anamnestické
údaje od žalobkyne.

14. Ak teda dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť od ustálenia zdravotného stavu

žalobkyne, t.j. od XX.X.XXXX, uplynula dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde až dňa
6.4.2009, teda po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto správne súd prvej
inštancie konštatoval, že nárok žalobkyne v tejto časti je premlčaný.

15. Námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej nemožno hodnotiť ako výkon práva v rozpore

s dobrými mravmi, teda ako úkon v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ako úkon
neplatný.

16.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

17. Zmyslom ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá
zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnycha mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Nie je
teda vylúčené, že i taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozpore s dobrými mravmi

a že mu preto môže byť súdom odopretá právna ochrana.

18. Na druhej strane však fungovanie systému písaného práva je založené najmä na dôslednom
dodržiavaní pravidiel vyplývajúcich z právnych predpisov a korektných dobrých mravov, nesmie
byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov

vyplývajúcich z právnych noriem.

19. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má preto miesto len vo výnimočných
situáciách, kedy k výkonu práva na základe zákona dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie
hospodárskych cieľov, či uspokojovanie iných potrieb, kde hlavnou alebo aspoň prevažujúcou
motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne

kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi
účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok.

20. Ako bolo vyššie uvedené, lehota pre uplatnenie nároku žalobkyne začala bežať dňom XX.X.XXXX
a pokiaľ žalobkyňa nárok uplatnila žalobou na súde až dňa 6.4.2009, uplatnila ho oneskorene.

21. Uplatnenie námietky premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom. Uplatnenie námietky
premlčaniabysapriečilodobrýmmravomvtýchvýnimočnýchprípadoch,kedybybolovýrazomzneužitia
tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za
takejto situácie zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým

postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatneného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje
právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite,
aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť
námietku premlčania.

22. V prejednávanej veci uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej nemožno považovať ako
bolo vyššie uvedené, za zneužitie tohto práva na úkor žalobkyne, pretože samotné vznesenie námietky
premlčania neodporuje dobrým mravom, inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch,
je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu ku akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona
premlčuje.

23. Na strane druhej je potrebné uviesť, že samotný výkon práva žalovanou, ak namieta premlčanie
uplatneného nároku nie je prostriedkom iba umožňujúcim poškodiť žalobkyňu a dosiahnutie zmyslu a
účelu sledovaného právnou normou pre ňu zostalo vedľajším a teda z hľadiska žalovanej by bolo bez
významu. Nejedná sa teda zo strany žalovanej o zneužitie tohto subjektívneho práva (šikanu) na úkor

žalobkyne a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi.

24. Nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne, že márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. V tejto
súvislosti poukazuje odvolací súd na závery znaleckého posudku U.. U. M., znalkyne z odboru farmácia,
odvetvie psychiatria, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa vzhľadom na svoj psychický stav po úraze, ktorý

bol reaktívneho charakteru bola podľa psychologického vyšetrenia v stave posttraumatickej stresovej
reakcie s prejavmi psychických porúch, ktoré nespĺňajú diagnostické kritériá duševnej choroby, čiže v
uvedenom období jej psychický stav nevykazoval odklon od reality a od XX.X.XXXX Y. XX.XX.XXXX
nenachádzala sa v určitých obdobiach v stave nespôsobilom na vykonanie potrebných výkonov, teda
v uvedenom období bola schopná svoju situáciu vyhodnotiť z toho hľadiska, že je potrebné požiadať

zdravotnícke zariadenie o vykonanie bodového hodnotenia, resp. nárok má uplatniť voči zodpovednému
subjektu, resp. nárok uplatniť na súde.

25. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody
spočívajúce v nesprávnom skutkom zistení a následne aj v nesprávnom právnom posúdení veci, preto

odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaná,ktorej však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania stranám sporu nepriznal.

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).