Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. apríl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119392084
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6119392084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: J.. D. Z., so sídlom L. B., B. K. XX, zastúpená:
AGM partners s. r. o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Hlavné námestie 3, IČO: 47 258 586, proti
žalovanému: R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., V., zastúpený JUDr. Pavlom Koczánom, advokátom,
so sídlom Advokátskej kancelárie v Leviciach, Ľ. Štúra 33, o zaplatenie 620,50 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 16C/11/2020-125 z 28. augusta 2020,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému proti žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) napadnutým rozsudkom č. k. 16C/11/2020-125 z 28. augusta 2020, zamietol žalobu a o trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.
2.1. Výrok rozsudku vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 3, 4, §
101, § 122 ods. 2, § 724, § 730 ods. 1, 2, § 731, § 732 zákona č. 64/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej

len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“) a § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
2.2. Výrok rozsudku o náhrade trov konania oprel o ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 03. 10. 2019 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške
620,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 620,50 eura od 04. 10. 2016 až
do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že ako advokátka poskytovala
pre žalovaného a pani J. Y. ako klientov právne služby v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. 16C/368/2015, a to v období rokov 2015 a 2016. Za poskytnuté právne služby si
vyčíslila odmenu v súlade s § 11 a § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Dňa 16. 09. 2016 vystavila žalovanému a pani
J. Y. faktúru č. OP201610 za poskytnuté právne služby na sumu 620,50 eura, splatnú dňa 03. 10. 2016.
Na faktúru reagoval žalovaný dňa 07. 10. 2016 s tým, že mu bola faktúra doručená, avšak ani napriek
tomu nebola uhradená, a to ani len čiastočne. Následne zaslala žalovanému upomienku, v ktorej ho
vyzvala na splnenie povinnosti a uhradenie predmetnej faktúry v dodatočnej lehote do 20. 11. 2016 s

tým, že pokiaľ k tejto úhrade v dodatočnej lehote nedôjde, bude si nárok vymáhať súdnou cestou.
4.1. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 23. 10. 2019 platobný rozkaz sp. zn.
21Up/1320/2019, proti ktorému podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že
žalobupovažujevcelomrozsahuzanedôvodnúanárokžalobkynezanepreukázaný.Zprehľaduúkonovprávnej služby je zrejmé, že na viaceré z nich nevznikol žalobkyni nárok, pretože nešlo o účelné a
dôvodné poskytovanie právnej služby, ako v prípade predĺženia lehoty na poskytnutie úkonu právnej
služby, ak dôvod na predĺženie lehoty je na strane advokáta a nie na strane klienta. Nárok na plnenie

za ostatné žalobkyňou uplatnené úkony je s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka premlčaný
a vzniesol v celom rozsahu námietku premlčania. Argumentoval, že nárok na jednotlivé úkony právnej
služby si mala žalobkyňa v súlade s § 72 a § 73 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov uplatňovať tak, že faktúry mala vystavovať priebežne (tak ako boli jednotlivé
služby poskytované), a to v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa poskytnutia služby. Ak by mal súd za to,

že nárok žalobkyne na plnenie mal vzniknúť až po ukončení zastupovania, platí to obdobne. Poukázal
na vyúčtovanie výdavkov a trov právneho zastúpenia z 20. 08. 2016 a na faktúru vystavenú dňa až 16.
09. 2016 a stanovenie dátumu splatnosti dňa 03. 10. 2016. Dodal, že všeobecná trojročná premlčania
lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom možnosť vykonať právo
po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene
domáhať na súde splnenia záväzku. Túto dobu nie je možné za žiadnych okolností predlžovať účtovnými

dokladmi, a to platí aj v prípade, ak tieto neboli vystavené v lehotách stanovených všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Nebolo mu ďalej zrejmé, prečo súd priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 620,50 eura od 04. 10. 2016 do zaplatenia, keď na faktúre, z ktorej má
vyplývať žalobkyňou tvrdený nárok, je uvedený iný údaj o výške úrokov z omeškania.
4.2. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že oprávnenosť jej nároku preukazujú listinné dôkazy,

ktorými disponuje aj žalovaný. Všetky úkony, ktoré ňou boli vykonané, boli robené so súhlasom klienta,
vopred bol o nich informovaný a skôr ako boli zaslané súdu, boli zaslané jemu na schválenie, pričom
žalovaný sa doposiaľ žiadnym spôsobom nevyjadril, že s navrhnutým postupom nesúhlasí, alebo že si
ho neželá. V konaní nastal stav, kedy sa z dôvodu PN nemohla pojednávania zúčastniť a taktiež nastala
situácia, v ktorej došlo ku kolízii s iným pojednávaním, za takéto úkony voči súdu si neúčtovala úkon

právnej pomoci. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania uviedla, že zákon o DPH nemá žiaden
právny vplyv na inštitút premlčania. Začiatok plynutia premlčacej doby sa odvíja, resp. je stanovený
vystavenoufaktúrouadátumomsplatnostinanejuvedeným,pričomfaktúruvystavilavsúladesdohodou
strán sporu na plnej moci po skončení právneho zastúpenia, preto považovala námietku premlčania za
nedôvodnú. V súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania uviedla, že nemala záujem už v žalobnom

návrhu využiť všetky legislatívne nástroje pri nesplnení povinnosti povinnými osobami. Uviedla ďalej, že
v prípade, že nedôjde k splneniu povinnosti, má okrem úrokov z omeškania nárok na tzv. penalizáciu
dlžnej sumy, ktorá je uvedená aj na faktúre, a ktorú vyčíslila na 0,05 % za každý deň omeškania, pričom
poukázala na to, že žalovaný potvrdil prevzatie všetkých faktúr a sprievodných listov a voči penalizácii
nenamietal.

5.1. Žalobkyňanavrhlapodľazákonač.307/2016Z.z.oupomínacomkonaní,pokračovanievkonanína
súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica
postúpil vec prvoinštančnému súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 13. 02. 2020.
5.2. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a poukázal na to, že
žalobkyňa ho neinformovala o výpočtovom základe za jednotlivé právne úkony, ktorý bude podkladom

na stanovenie tarifnej odmeny. Tiež ho neinformovala o právnych úkonoch, ktoré ide vykonať a ani o
ich cene, pričom poukázal na to, že vo vzťahu klienta a advokáta je ako klient v postavení spotrebiteľa.
Opätovne vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že premlčacia doba plynie zvlášť za každý
jednotlivý úkon, splatnosť ktorého je bezprostredne po jeho vykonaní.
6. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom z vykonaného dokazovania zistil, že

medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa poskytovala žalovanému a jeho matke pani J. právne
služby v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/368/2015. K ukončeniu právneho
zastupovania došlo odvolaním plnomocenstva zo strany žalovaného listom datovaným dňom 04. 08.
2016 a v rovnaký deň bolo odvolanie plnomocenstva podané aj na poštovú prepravu. Žalobkyňa listom
z 20. 08. 2016 vyúčtovala výdavky a trovy právneho zastúpenia v predmetnom súdnom konaní vo výške

620,50 eura. Faktúru na uvedenú sumu vystavila dňa 16. 09. 2016, a to s dátumom splatnosti dňa 03.
10. 2016 pod číslom OP201610. Žalovaný listom z 07. 10. 2016 okrem iného oznámil žalobkyni, že
faktúru prevzal. Keďže žalovaný odmenu za poskytnuté právne služby žalobkyni neuhradil, upomienkou
z 04. 11. 2016 vyzvala žalobkyňa žalovaného na úhradu dlžnej sumy, a to najneskôr do 20. 11. 2016.
Z čestného prehlásenia podpísaného JUDr. B. P. vyplýva, že tento bol osobne prítomný pri tom, keď

bol žalovaný zo strany žalobkyne poučený o tom, z čoho pozostáva odmena advokáta a že táto bude
účtovaná podľa tarifnej odmeny.
7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nebola podaná
dôvodne. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa poskytovala žalovanému právne služby vkonaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/368/2015, pričom na právny vzťah medzi
advokátom a klientom je potrebné aplikovať § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve,
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ako aj Vyhlášku č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb.
8. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s tým, že žalovaný má v konaní postavenie spotrebiteľa, pretože
advokát nie je podnikateľom, a teda dodávateľom tak, ako to má na mysli § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a § 2 písm. b/ Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku čoho ich vzájomné
postavenie nezakladá spotrebiteľský charakter posudzovaného záväzkového vzťahu. Taktiež mal za

preukázané, že tvrdenia žalovaného o tom, že ho žalobkyňa neinformovala o právnych úkonoch, ktoré
idevykonaťaanioichcenesúúčelové,pretožežalovanýnepreukázal,žebytútoskutočnosťkedykoľvek
v čase zastupovania zo strany žalobkyne v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava namietal,
alebo s niektorým z vykonaných úkonov nesúhlasil, námietky v tomto smere nemal ani v čase, kedy
mu bola doručená od žalobkyne vyúčtovacia faktúra za poskytnuté právne služby a túto skutočnosť jej
listom oznámil.

9.1. Žalovaný opakovane vzniesol námietku premlčania, pričom tvrdil, že nárok na jednotlivé úkony
právnej služby mala žalobkyňa uplatňovať v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa poskytnutia služby, v
dôsledku čoho sú nároky za jednotlivé úkony právnej služby premlčané a v prípade, ak by mal súd za to,
že nárok žalobkyne na plnenie mal vzniknúť až po ukončení zastupovania, uvedené platí obdobne. Vo
svojom poslednom vyjadrení vzniesol námietku premlčania na tom základe, že premlčacia doba plynie

zvlášť za každý jednotlivý úkon, splatnosť ktorého je bezprostredne po jeho vykonaní. Vzhľadom na
vznesené námietky premlčania zo strany žalovaného sa prvom rade prvoinštančný súd vysporiadaval
s ich dôvodnosťou.
9.2. Poukázal na to, že právny vzťah založený príkaznou zmluvou zaniká najmä tým, že sa záväzok z
príkaznej zmluvy riadne splní. Pred splnením tohto záväzku zaniká tento právny vzťah okrem iného aj na

základejednostrannéhoprávnehoúkonu,napr.odvolanímplnomocenstvasplnomocniteľom-príkazcom
tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Príkazník je povinný predložiť príkazcovi vyúčtovanie odmeny
a nákladov nevyhnutých na splnenie príkazu po jeho vykonaní, a v prípade, ak príkazná zmluva zanikne
skôr ako splnením záväzku z tejto zmluvy, vzniká príkazníkovi nárok na náklady vzniknuté do odvolania
príkazu, ako aj nárok na časť odmeny zodpovedajúcej vykonanej práci.

9.3. Nárok na odmenu vzniká advokátovi predovšetkým obstaraním záležitosti, ktorou je v danom
prípade zastupovanie v súdnom konaní, a to právoplatným skončením tohto súdneho konania. Zákon
predpokladá zánik tohto záväzkového vzťahu aj pred právoplatným skončením súdneho konania, a
to okrem iného aj odvolaním plnomocenstva obdobne, ako je tomu aj v predmetnej veci. Podľa § 13
Advokátskeho poriadku po skončení zastúpenia je advokát povinný bez zbytočného odkladu vec s

klientom písomne finančne vysporiadať. Žalobkyni tak vznikol nárok na odmenu za poskytnuté právne
služby odo dňa nasledujúceho po dni, kedy prejav žalovaného o odvolaní plnomocenstva došiel do
jej dispozičnej sféry, pretože v tento deň mohla právo vykonať po prvý raz a síce si uplatniť voči
žalovanému nárok na odmenu za poskytnuté právne služby. Od tohto momentu začala žalobkyni plynúť
aj premlčacia lehota, keď podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach

uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Žalovaným vznesená námietka premlčania, v rámci ktorej poukázal na premlčaný nárok pre prípad, že
nárok žalobkyne na plnenie mal vzniknúť až po ukončení zastupovania, posúdil súd prvej inštancie ako
dôvodnú. Odvolanie plnomocenstva žalovaným je datované dňa 04. 08. 2016 a v rovnaký deň bolo
podané aj na poštovú prepravu. V zmysle poštových podmienok Slovenskej pošty, a. s., sa doporučený

list 1. triedy doručuje v nasledujúci pracovný deň po dni podania zásielky, do dispozičnej sféry žalobkyne
sa tak odvolanie plnomocenstva dostalo dňa 05. 08. 2016 a odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda
od 06. 08. 2016, vznikol žalobkyni nárok na odmenu a tiež začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie
tohto nároku, ktorá uplynula dňa 06. 08. 2019, t. j. pred podaním žaloby, ktorú žalobkyňa podala dňa
03. 10. 2019. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola

podaná po uplynutí premlčacej doby, preto ju v celom rozsahu zamietol.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Záverom poznamenal, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, žiadajúc odvolací súd, aby
zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obranyalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, ako aj to, že súd prvej inštancie
nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobkyňa sa stotožnila s vyjadrením
súdu, ako došlo k právnemu vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou. Žalovaný ani v jednom vyjadrení

nepoprel, že k právnemu zastupovaniu jeho osoby došlo. Nesúhlasila však s posúdením súdu prvej
inštancie ohľadom doručenia výpovede. Pani Y. zaslala žalobkyni list z 07. 10. 2016, ktorým potvrdila
prevzatie všetkých vystavených faktúr, t. j. faktúr číslo OP201610 až OP201616. V uvedenom liste, ktorý
bol žalobkyni doručený a doručenie ktorého nepoprela, sa okrem iného nachádzala aj fotokópia obálky
a fotokópia údajnej výpovede plnej moci R. J.. D. Z. ako jeho advokátke.

12. Odvolateľka tvrdí, že s obsahom vypovedania plnej moci R. Y. bola informovaná formou fotokópie
od svojej klientky F. Y., ale k skutočnému odvolaniu plnej moci, ktoré by bolo doručené do vlastných rúk
advokátovi a v originálnej písomnej forme, doposiaľ nedošlo. Pokiaľ žalovaný tvrdí opak, je potrebné,
aby súd a aj žalobcu o tom presvedčil hodnoverným dôkazom, ktorý je akceptovateľný aj pred súdom.
Vzhľadom na to žiadala, aby v záujme zistenia objektívnej pravdy žalovaný (dôkazné bremeno je na
jeho strane) doručil súdu nesporný dôkaz v origináli (nie vo fotokópii). Na základe uvedenej skutočnosti

je žalobkyňa presvedčená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Vzhľadom k absencii relevantného a hodnoverného dôkazu zistený skutkový stav
neobstojí. Taktiež je presvedčená, že sú prípustné aj ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Medzi ne patrí komunikácia so Slovenskou poštou
a doručovaním zásielok. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ by súd v záujme zistenia objektívnej pravdy vyzval žalovaného na
predloženie dôkazu o doručení - nedoručení odvolania plnej moci, žiadne odvolanie by sa nekonalo.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané žalobkyňou ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), odvolanie prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za
použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil.
14.1. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.
14.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 287 ods. 2 CSP).
15. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
16. V prejednávanej veci sa žalobkyňa návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený
Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 03. 10. 2019, domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 620,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 620,50 eura od 04. 10. 2016 do zaplatenia z dôvodu neuhradenia faktúry č. OP201610, splatnej

03. 10. 2016, za poskytnuté právne služby žalovanému a pani J. Y. v konaní vedenom na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 16C/368/2015. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal
platobný rozkaz č. k. 21Up/1320/2019-25 z 23. októbra 2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť do
15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 620,50 eura spolu s úrokom
z omeškania 5 % ročne zo sumy 620,50 eura od 04. 10. 2016 do zaplatenia alebo v tej istej lehote

podať odpor. Žalovanému uložil v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu
trov konania vo výške 137,64 eura žalobkyni prostredníctvom jej právnej zástupkyne. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania. V dôsledku
vyjadrenia súhlasu žalobkyne s pokračovaním na súde príslušnom na prejednanie veci následne voveci konal a rozhodol Okresný súd Levice, ktorý o žalovanom nároku žalobkyne rozhodol napadnutým
rozsudkom tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 220
ods.2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu žalobkyne zamietol.
18. Žalobkyňa v odvolaní súhlasila s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadom jej vzťahu
so žalovaným. Poukázala aj na to, že žalovaný v konaní nepopieral skutočnosť, že ho žalobkyňa
zastupovala v konaní pred Okresným súdom Trnava vedeným pod sp. zn. 16C/368/2015. Nesúhlasila
však s tým, ako prvoinštančný súd posúdil premlčanie ňou uplatneného nároku, keď nevykonal

náležité dokazovanie v súvislosti s ustálením si okamihu doručenia výpovede udeleného splnomocnenia
žalovaným na zastupovanie v konaní. Zdôraznila, že jej bol doručený list pani Y. datovaný z 07. 10.
2016, ktorým potvrdila prevzatie všetkých vystavených faktúr, t. j. faktúry č. OP201610 až OP201616,
ku ktorému bola pripojená fotokópia obálky a fotokópia údajnej výpovede plnej moci R. Y. J.. Z.. Z
uvedeného vyplýva, že o vypovedaní splnomocnenia bola informovaná len formou fotokópie od svojej

klientky F. Y., pričom originál jej doposiaľ do vlastných rúk nebol doručený. S poukazom na uvedené
skutočnosti tvrdí, že prvoinštančný súd nevykonal riadne dokazovanie, v dôsledku čoho dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla, aby prvoinštančný súd vykonal ďalšie dokazovanie tým, že
vyzve žalovaného na predloženie dôkazu o doručení, resp. nedoručení odvolania udelenej plnej moci.
19. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, ako aj z vykonaného dokazovania dospel

k jednoznačnému záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k jeho vecne správnym
argumentom je potrebné uviesť, že žalobkyňa, ktorá je advokátkou, počas celého konania pred súdom
prvej inštancie, zastúpená advokátom, v žiadnom zo svojich podaní (vyjadrení k odporu žalovaného,
vyjadrení z 11. 05. 2020 k výzve súdu ani na nariadenom pojednávaní) nespochybňovala vypovedania
udelenej plnej moci žalovaným. Osobitne dáva odvolací súd do pozornosti Výzvu súdu prvej inštancie

z 09. 04. 2020, ktorou bola žalobkyňa vyzvaná v zmysle § 150 ods. 2 CSP, aby uviedla skutkové
tvrdenia o tom, akým spôsobom, z akého dôvodu a kedy došlo k ukončeniu poskytovania právnych
služieb žalovanému a aby tieto svoje tvrdenia preukázala dôkazmi. Žalobkyňa na predmetnú výzvu
reagovala podaním označeným ako vyjadrenie k výzve súdu z 11. 05. 2020, v ktorom uviedla okolnosti
prijatia zastupovania pani F. Y. vo veci vyporiadania BSM medzi ňou a jej bývalým manželom, ktoré bolo

vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7C/83/2010 s tým, že následne prevzala zastupovanie
syna a dcéry F. Y. v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 26D/54/2014,
5Dnot/12/2014, v ktorom bol poverený notár JUDr. Opatovský. V súvislosti s uvedeným dedičským
konaním bola vyzvaná povereným notárom, aby podala žalobu o určenie neplatnosti závetu. K odvolaniu
udeleného splnomocnenia uviedla toľko, že listom podaným na pošte dňa 04. 08. 2016 vypovedal

žalovaný udelené splnomocnenie v predmetnej veci, pričom dôvody jej nie sú známe. K podaniu priložila
Odvolanie plnomocenstiev k právnemu zastupovaniu z 04. 08. 2016 a fotokópiu obálky, v ktorej bola
výpoveď doručená, z ktorej vyplýva, že na poštovú prepravu bola podaná dňa 04. 08. 2016. Z uvedeného
vyplýva,žežalobkyňapovažovalavypovedanieudelenejplnejmocizariadne,pričomnijakýmspôsobom
nenamietala, že jej nebolo riadne doručené, ani nenamietala, že išlo len o fotokópiu.

20. Rovnako tak žalobkyňa, resp. jej právny zástupca na nariadenom pojednávaní uvedené skutočnosti
nespochybnil. Žiadna zo strán navyše nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd
vyhlásil dokazovanie za skončené a umožnil stranám predniesť záverečné návrhy. Následne vyhlásil
rozsudok vo veci samej. Žalobkyňa teda počas celého konania neuvádzala skutočnosti, ktoré následne
tvrdila až v podanom odvolaní, pričom poukazovala na nevykonanie rozhodujúcich dôkazov pre zistenie

skutkového stavu, v dôsledku čoho prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
následne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobkyňa tak až v odvolacom konaní navrhla
vykonať dôkazy, pričom tak mohla urobiť už v prvoinštančnom konaní.21. Tvrdenia uvádzané žalobkyňou v odvolaní ohľadom vypovedania plnej moci na zastupovanie v
konaní odvolací súd považuje za účelové, reagujúc tým na zamietnutie žaloby žalobkyne. O uvedenom
svedčí aj skutočnosť, že v odpovedi na výzvu prvoinštančného súdu, aby uviedla okolnosti vypovedania

plnej moci udelenej žalobkyni žalovaným uviedla, že jej táto plná moc bola vypovedaná listom podaným
na pošte dňa 04. 08. 2016, pričom výpoveď aj fotokópiu obálky priložila k svojmu vyjadreniu. Žalobkyňa
reagujúc na ukončenie právneho zastupovania listom z 20. 08. 2016 zaslala žalovanému a p. J. Y.
vyúčtovanie výdavkov a trov právneho zastúpenia vo veci súdneho konania vedeného na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 16C/368/2015 celkovo vo výške 620,50 eura, ku ktorým následne vystavila

dňa 16. 09. 2016 faktúru č. OP 201610. Odvolací súd poznamenáva, že sama žalobkyňa v konaní - vo
vyjadrení k odporu tvrdila, že faktúru vystavila v súlade s dohodou strán sporu na plnej moci po skončení
právneho zastupovania, a teda je zrejmé, že prinajmenšom v čase vyúčtovania trov a vystavenia faktúry
žalobkyňa považovala právne zastupovanie žalovaného za riadne ukončené.
22.1. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
22.2. Podľa§150ods.1CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
22.3. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

22.4. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
22.5. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
22.6. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo

oslabenie práva protistrany.
22.7. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

22.8. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
23. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania žalobkyne dospel k jednoznačnému záveru,
že skutočnosti, ktoré namietala a dôkazy, ktoré navrhovala vykonať, uplatnila v konaní oneskorene
vychádzajúc pritom z vyššie citovaných ustanovení. Skutočnosti, ktoré v odvolacom konaní tvrdila,

nespĺňajú charakter nových skutočností, teda takých, ktoré jej neboli v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie známe alebo také, ktoré by bez vlastného zavinenia nemohla v konaní uplatniť. Majúc pritom
na zreteli princípy, na ktorých je založený civilný sporový proces, najmä pokiaľ ide o dokazovanie je to
zásada koncentrácie konania, a to tak zákonná ako aj sudcovská, nemožno dôvody uvádzané v odvolaní
považovať za opodstatnené a odôvodňujúce privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku,

najmä ak žalobkyňa v konaní nespochybňovala vypovedania jej udelenej plnej moci, a teda v tomto
smere nenavrhovala vykonať ani žiadne dôkazy.
24.1. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu,
ktoré podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala
špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú (alebo môžu byť)

neúčinné. Na neúčinný procesný úkon súd neprihliadne. Zásada koncentrácie konania sa rozširuje, čo
znamená, že sa zvyšujú nároky na procesnú zodpovednosť strán sporu za vedenie sporu (procesná
diligencia). Strany sporu sú nútené konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas; inak
hrozí, že ich procesné úkony budú v zmysle ustanovení o koncentrácii konania neúčinné.
24.2. Prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania sú právnym

inštitútom sporového konania. Realizuje sa nimi prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie
postavené.Skutkovézisteniasúdusú(vzásade)limitovanétým,čostranytvrdia(formálnapravda)asúd
(až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Súd (až na výnimky) vychádza
zo zhodných tvrdení strán a dokazovanie o nich nevykonáva. Úspech v spore závisí od správnej a
včasnej procesnej aktivity strany sporu.

24.3. Prostriedky procesného útoku môžeme vymedziť ako množinu niektorých procesných úkonov
žalobcu (alebo subjektu na strane žalobcu) a prostriedky procesnej obrany zasa ako množinu niektorých
procesných úkonov žalovaného (alebo subjektu na strane žalovaného). Prostriedok procesného útoku
a prostriedok procesnej obrany je taký procesný úkon strany sporu (resp. jeho obsahovo ucelená časť),ktorý vyžaduje, aby súd vykonal určitý procesný úkon skôr, ako vydá rozhodnutie, ktorým sa konanie v
inštancii končí (pozitívne kritérium). Takýmto procesným úkonom súdu sa má na mysli najmä nariadenie
ďalšieho pojednávania či vykonanie dôkazu. Inými slovami, strana sporu vyžaduje od súdu procesnú

aktivitu, ktorá dočasne bráni skončiť vec, teda, ktorá zdržiava od vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie
v inštancii končí.
25.1. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to
povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladompreúspechvspore.Nesplneniepovinnostitvrdiť,resp.nesplneniepovinnosti„relevantne“

tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu
sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam
a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8).
25.2. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi
zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu
zhodne tvrdili a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd môže strany vyzvať

na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli,
a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3), prípadne sa môže výnimočne
odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2). Uvedené ale nemôže nahrádzať procesnú aktivitu
strán a ich povinnosť tvrdiť. Účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia
povinnosti tvrdiť.

25.3. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť
protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe bremeno popretia tvrdení
protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z § 151, ktoré zakotvuje procesné následky
(sankciu) za jej nesplnenie. Predloženie skutkových tvrdení podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii
konania.

26. Zhľadiskapravidielokoncentráciikonaniaježelateľné,abyvšetkyskutkovétvrdeniaboliobsiahnuté
ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods. 3, a ak ide o žalovaného,
tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa § 167 ods. 2 a vo vyjadrení žalovaného podľa § 167
ods. 4. Skutkové tvrdenia predložené neskôr (napr. vo forme ústnych prednesov na pojednávaní) je
potrebné ospravedlniť tým, že ich strana sporu nemohla predložiť už skôr (napr. novým skutkovým

tvrdením sa reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní);
inak na ne súd nemusí prihliadnuť (§ 153). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti
sa označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia.
Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú
povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Substancované

tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a
je k nemu možné vykonať dokazovanie.
27. Odvolací súd dodáva, že súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení (§
150 ods. 2). Toto oprávnenie umožňuje súdu korigovať situácie, keď strana sporu nesplní povinnosť
substancovanetvrdiť,ktorejnesplneniebyinakmaloprílišdrakonickýnásledok.Oprávneniesúduvyzvať

na doplnenie skutkových tvrdení je potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná
tvrdosťprejednacejzásady.Zostranysúdujeprejavommateriálnehovedeniasporu.Súdmáoprávnenie
vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení bez ohľadu na to, či má strana sporu bremeno
tvrdenia k predmetnej skutočnosti, alebo či má toto bremeno protistrana. Súd vyzýva stranu sporu,
ktorá má bremeno tvrdenia, na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne

substancované tvrdenia.
28. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na
základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého
vychádza v meritórnom rozhodnutí. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. De

facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo, ak protistrana uvedie
rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka,
že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo, ak ho síce poprela, avšak
neúčinne. Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania
(§ 153 a 154). Procesná povinnosť popretia skutkových tvrdení protistrany zakotvená v § 151 sa javí

prísna a formálna, preto môže súd postupovať podľa § 150 ods. 2 aj vo vzťahu k strane, ktorá popiera
skutkové tvrdenia protistrany. Súd je oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, aby korigoval
nedostatočne substancované popretie skutkových tvrdení protistrany.29. Pokiaľ ide o uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, najmä skutkových
tvrdení a v nadväznosti na to popieranie skutkových tvrdení, odvolací súd poznamenáva, že uvedené
úzko súvisí so zásadou koncentrácie konania, a to tak zákonnej ako sudcovskej. Sporové konanie

sa spravuje zásadou koncentrácie konania, a teda strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré
procesnéúkony(prostriedkyprocesnéhoúkonuaprostriedkyprocesnejobrany podľa§149)kedykoľvek
v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť
k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné
úkony vykonávali včas.

30.1. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či
prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v
tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.
30.2. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu
(procesná diligencia). V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v §
153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana
sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto
pravidlo je lex generalis. Lex specialis k § 153 ods. 1, druhá veta, je v označenom zmysle § 167.

Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2 a 4) a
prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (§
167 ods. 3) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú osobitné dôvody
platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.
Napriek tomu je v právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie

povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy (§ 181 ods. 4). Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany
ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný
procesný úkon neprihliadnuť.

31.1. Ustanovenie§153saprimárneaplikujenakonanievprvejinštancii.Jehoaplikáciavšakprichádza
do úvahy aj na konania o opravných prostriedkoch. Právna úprava konaní o opravných prostriedkoch
obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré pripúšťajú uplatnenie nových prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany iba v obmedzenom rozsahu a iba v určitom štádiu konania o opravnom
prostriedku. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré sú založené na

právnych skutočnostiach, ktoré vznikli až v priebehu konania o opravnom prostriedku, možno uplatniť
aj v neskoršom štádiu konania o opravnom prostriedku.
31.2. V zmysle § 366 odvolateľ môže uplatniť nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Protistrana tak môže urobiť iba v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Odvolateľ nemôže po uplynutí lehoty na podanie odvolania a protistrana po uplynutí lehoty na vyjadrenie
k odvolaniu predložiť už žiadne prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.
32. Pokiaľ ide o zákonnú koncentráciu konania, táto znamená, že procesné úkony strán sporu,
ktoré koncentrácii konania podliehajú (prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany),
nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky (súd na ne neprihliada), ak sú uplatnené po vyhlásení

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Súd vyhlási uznesenie o skončení dokazovania na
pojednávaní, ktoré nebolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania, a to po tom, čo strany
sporu prednesú záverečné reči (§ 182). Po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania súd spravidla
vyhlási rozsudok (§ 219 ods. 2, prvá veta).
33. Pokiaľ ide o odvolacie konanie v súvislosti s možnosťou uplatňovania prostriedkov procesného útoku

a procesnej obrany poukazuje na § 366 CSP.
34. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
35. Konanie v prvej inštancii a odvolacie konanie predstavuje jeden celok, potom zákonnú koncentráciu
môžeme (v materiálnom zmysle) chápať tak, že vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania pred
súdom prvej inštancie je moment, po ktorom už (na účely ďalšieho - čiže odvolacieho - konania) nebudú(v zásade) nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej
inštancie. Ak teda súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, nemožno už pred súdom prvej

inštancie uplatniť ani tie prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré budú v
odvolacom konaní prípustné. Inými slovami, aplikácia ustanovenia § 154 (teda zákonná koncentrácia
konania v striktne normatívnom zmysle) sa týka iba časti konania od vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania do vyhlásenia rozsudku.
36. Pre aplikáciu zákonnej koncentrácie konania na konania o opravných prostriedkoch je mutatis

mutandis použiteľný výklad k § 153 o aplikácii sudcovskej koncentrácie konania na konania o opravných
prostriedkoch. Aplikácia § 154 na konanie o opravnom prostriedku však predpokladá, že súd konajúci
o opravnom prostriedku vykonáva dokazovanie na pojednávaní, pretože iba vtedy súd vyhlasuje
uznesenie podľa § 182, ktorým sa dokazovanie končí.
37. V súvislosti s uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom
konaníjepotrebnéuviesť,žekoncepciaodvolaciehokonaniavcivilnomsporevychádzaztzv.neúplného

apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť v odvolacom konaní
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred
súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov
(novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky
sú stanovené splním dvoch predpokladov, a to taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt alebo

neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie.
38. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ až h/, právo
na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a
dôkazov. Odvolateľ v odvolaní a protistrana vo vyjadrení k odvolaniu musí dokázať, že nové prostriedky
procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú, nemohli v doterajšom priebehu

konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací
súd prihliadnuť. Úplne jednoznačne sa toto obmedzenie týka dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/.
39. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu považuje za jednoznačne preukázané, že
žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila okolnosťami, ktoré mala možnosť namietať v konaní pred súdom
prvej inštancie a rovnako tak mala možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré navrhovala vykonať až

v odvolacom konaní - vyžiadanie predloženia dôkazu o doručení, resp. nedoručení odvolania plnej moci
od žalovaného. Odvolací súd dáva do pozornosti čl. 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za
schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Je potrebné poznamenať,
že samotná žalobkyňa je advokátka zapísaná v Slovenskej advokátskej komore, ktorá vykonáva túto

činnosť podľa osobitného predpisu a navyše je v konaní zastúpená advokátom. Vzhľadom na to odvolací
súd zastáva názor, že ide o osobu odborne zdatnú, ktorá hlásiac sa k vykonaniu uvedeného povolania
musí ovládať zásady priebehu a vedenia sporového konania pred súdom, a teda jej musí byť zrejmé,
aké povinnosti jej z postavenia žalobcu v civilnom spore vyplývajú a akým spôsobom sa vykonáva
dokazovanie pred súdom prvej inštancie.

40. Žalobkyni bolo podľa odvolacieho súdu známe už z podaného odporu proti platobnému rozkazu,
že žalovaný sa v konaní bráni vznesením námietky premlčania, pre posúdenie dôvodnosti ktorej je
ustálenie okamihu začatia jej plynutia. Ak teda žalobkyňa mala pochybnosť o tom, či prišlo k účinnému
vypovedaniu udeleného splnomocnenia z dôvodu, že jej nebolo riadne doručené alebo z dôvodu, že
jej bola výpoveď doručená len vo forme fotokópie, mala túto skutočnosť namietať už v konaní pred

súdom prvej inštancie a takýmto spôsobom reagovať na obranu žalovaného. Žalobkyňa si bola podľa
odvolacieho súdu vedomá svojej povinnosti vyúčtovať si odmenu za poskytnutie právnych služieb
žalovanému bez zbytočného odkladu po ukončení zastupovania, čo aj vykonala, keď listom z 20. 08.
2016 žalovanému oznámila vyúčtovanie trov právneho zastupovania, ktoré vznikli v konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava. Predmetné trovy následne aj vyfakturovala faktúrou č. OP201610 z 16. 09.

2016, pričom je zrejmé, že žalobkyňa už v čase oznámenia vyúčtovania trov považovala zastupovanie
za riadne ukončené - doručením výpovede žalovaného, ktorým jej vypovedal plnú moc udelenú na
zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/368/2015. Odvolací
súd poukazuje na vyjadrenie žalobkyne, ktorá vo vyjadrení k odporu žalovaného sama uviedla, že
faktúru vystavila v súlade s dohodou strán po skončení zastupovania. Odvolací súd zdôrazňuje aj

to, že žalobkyňa, ako aj žalovaný v konaní niekoľkokrát poukazovali na to, že prišlo k ukončeniu
právneho zastupovania žalovaného žalobkyňou v konaní pred Okresným súdom Trnava, pričom
žalobkyňa toto skutkové tvrdenie žalovaného nepopierala. Navyše ako je uvedené vyššie, sama od tejto
skutočnosti odvodzuje nárok na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnej služby. Žalobkyňa pristúpilak vyúčtovaniu výdavkov a trov právneho zastúpenia (20. 08. 2016) nadväzujúc na ukončenie právneho
zastupovania (doručené s ohľadom na obvyklé lehoty doručovania zásielok 1. triedy Slovenskou poštou
dňa 06. 08. 2016). Vzhľadom k uvedenému bolo v konaní nesporné, že prišlo k ukončeniu právneho

zastupovania žalovaného žalobkyňou.
41. Rovnako tak za nesporné považoval správne súd prvej inštancie ustálenie okamihu doručenia
výpovede, keď žalobkyňa sama vo svojom vyjadrení z 11. 05. 2020 uviedla, že jej výpoveď - odvolanie
splnomocnenia bolo doručené spolu s oznámením o prijatí faktúry, ktorou si vyúčtovala odmenu za
poskytnutéprávneslužby,pričompriložilaajfotokópiuobálky,vktorejjejbolilistinydoručené.Napoštovú

prepravu bola zásielka podaná 04. 08. 2016. Žalobkyňa bola výzvou súdu z 09. 04. 2020 v zmysle §
150 ods. 2 CSP vyzvaná, aby uviedla skutkové tvrdenia o tom, akým spôsobom, z akého dôvodu a kedy
došlo k ukončeniu poskytovania právnych služieb žalovanému a svoje tvrdenia aby preukázala dôkazmi.
Žalobkyňa však iné, ako je vyššie uvedené vo svojej odpovedi na výzvu neuviedla. Neuvádzala, že by
jej bola doručená len fotokópia, a preto nepovažuje ukončenie zastupovania za účinné. Spochybnenie
Vypovedanie udeleného splnomocnenia nespochybnila ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu

na pojednávaní a navyše nemala ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
42. S poukazom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd nemôže stotožniť s odvolacou námietkou
ohľadom nevykonania dôkazov rozhodujúcich pre zistenie skutkového stavu, v dôsledku čoho mal
súd prvej inštancie dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Žalobkyňa v prvoinštančnom konaní neuvádzala žiadne skutkové tvrdenia v tom smere,

že by spochybňovala platnosť ukončenia právneho zastupovania z už vyššie uvedených dôvodov,
rovnako tak nerozporovala ani skutkové tvrdenia žalovaného, ktorý rovnako tak uvádzal okolnosti
ukončenia zastupovania. Žalobkyňa tieto skutočnosti nenamietala ani v kontexte vznesenej námietky
premlčania, pričom jej muselo byť zrejmé, že okamih ukončenia právneho zastupovania bude okamihom
rozhodujúcim pre určenie plynutia premlčacej doby. Keďže nejde v zmysle § 366 písm. d/ CSP o

skutočnosť, ktorá by spĺňala predpoklady, pre ktoré by mohla byť považovaná za novotu v odvolacom
konaní, keďže nejde o skutočnosť, ktorá vznikla až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, resp. že nemohla
byť v konaní pred súdom prvej inštancie ako prostriedok procesného útoku, resp. obrany, uplatnená,
potom odvolací súd nemôže vyhovieť odvolaciemu návrhu žalobkyne a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyni nič nebránilo na tieto skutočnosti poukázať už

skôr, čo vylučuje možnosť, aby na ne prihliadal v odvolacom konaní odvolací súd.
43. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
44. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej
inštancie, že žalobou uplatnený nárok je potrebné považovať za premlčaný, keďže žalobkyni vznikol

nárok na odmenu za poskytnuté právne služby odo dňa nasledujúceho po dni, kedy prejav žalovaného o
odvolaní plnomocenstva došiel do jej dispozičnej sféry, pretože v tento deň mohla právo vykonať po prvý
raz (actio nata, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd) a síce si uplatniť voči
žalovanému nárok na odmenu za poskytnuté právne služby. Od tohto momentu začala žalobkyni plynúť
trojročná premlčacia doba. Premlčacia doba pre odmenu advokáta začína plynúť deň nasledujúci po

tom, ako právo na odmenu vzniklo, pretože týmto dňom mohol advokát ako veriteľ vykonať svoje právo,
a to uplatniť žalobou na súde. Odvolanie plnomocenstva žalovaným je datované dňa 04. 08. 2016 a v
rovnaký deň bolo podané aj na poštovú prepravu. Podľa poštových podmienok Slovenskej pošty, a. s.,
sa doporučený list 1. triedy doručuje v nasledujúci pracovný deň po dni podania zásielky, do dispozičnej
sféry žalobkyne sa tak odvolanie plnomocenstva dostalo dňa 05. 08. 2016 a odo dňa nasledujúceho po

tomto dni, teda od 06. 08. 2016, vznikol žalobkyni nárok na odmenu a tiež začala plynúť premlčacia doba
na uplatnenie tohto nároku, ktorá uplynula dňa 06. 08. 2019, t. j. pred podaním žaloby, ktorú žalobkyňa
podala dňa 03. 10. 2019. K zániku príkaznej zmluvy došlo jej vypovedaním zo strany žalovaného
(odvolaním plnomocenstva) a právo na odmenu žalobkyni preto vzniklo zánikom právneho vzťahu
založeného zmluvou o poskytovaní právnych služieb. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd

prvej inštancie správne k záveru, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby, čo bolo dôvodom
jejzamietnutia.Keďžeodvolacísúdnepovažovalzadôvodnévykonávaťvodvolacomkonanížalobkyňou
navrhované dôkazy a neprihliadol ani na skutkové tvrdenia, ktoré v odvolaní uvádzala, lebo tak mohla
učiniť už v prvoinštančnom konaní bez toho, aby jej v tom niečo bránilo, neprišlo k zmene skutkového
ani právneho stavu veci. Odvolací súd sa preto s posúdením veci súdom prvej inštancie v celom rozsahu

stotožňuje.
45. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené nezistil pochybenie na strane súdu prvej inštancie,
ktorý zamietol žalobu žalobkyne z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Odvolací súd nepovažuje
žiadnu z odvolacích námietok žalobkyne za dôvodnú, navyše poznamenáva, že všetky tieto skutočnostimala žalobkyňa možnosť namietať a návrh vykonania ďalších dôkazov navrhnúť v konaní pred súdom
prvej inštancie, v dôsledku čoho odvolací súd nevzhliadol dôvody na zrušenie rozsudku a jeho vrátenie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako to žalobkyňa žiadala v podanom

odvolaní, čo primälo odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému voči žalobkyni
nárok nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).