Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120010433
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4120010433.6

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci
obžalovaného S. F. a spol., pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k
nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní v Nitre dňa 11. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní

1. S. F. Á. O. Y. H. Š. , narodený XX.XX.XXXX B. G. Q.,
trvale bytom G. Q., T.. X. Q. XXXX/XX

2. K. J. É. B. U. H. R. B. Á., narodená XX.XX.XXXX B. I.,
trvale bytom G. Q., T.. X. Q. XXXX/XX,
prechodne bytom a adresa na doručovanie písomností G. Q., T.. X. Q. XXXX/XX,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e :

S. F. U. K. J. bez akéhokoľvek predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti mesta G. Q.,

minimálneod30.07.2019aždo13.11.2019,popredchádzajúcejvzájomnejdohode,neoprávneneužívali
2-izbový byt číslo X nachádzajúci sa na X. V. O. P. W. W.V. Č. XXXX U. R. Č. XX, K. T. X. Q. B. G. Q.
a vlastníkovi nehnuteľnosti mestu G. Q. bránili v riadnom užívaní bytu,

t e d a :
obžalovaní 1/ a 2/

spoločným konaním protiprávne spolu užívali byt iného a oprávnenej osobe v užívaní bytu neoprávnene
bránili
t ý m s p á c h a l i :

obžalovaní 1/ a 2/
prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 218 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

1. Obžalovanému S. F.
Podľa§212odsek1Trestnéhozákona,bezzisteniapoľahčujúcejokolnostipodľa§36Trestnéhozákona

a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4
Trestnéhozákona,aplikujúczásadupreukladanie úhrnnéhotrestu vustanovení§41odsek1Trestného
zákona, a podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje skorší výrok o treste uložený obžalovanému trestným

rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/65/2020 z 12.12.2020, právoplatným 22.12.2020, ako ajvšetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

2. Obžalovanej K. J.

Podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona, podľa § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 60 (šesťdesiat)
hodín.

Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce najneskôr
do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce osobne a vo

svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú právnickú osobu Mesto Zlaté Moravce,
Mestský úrad Ul. 1. mája, Zlaté Moravce, IČO: 00308676 s jej nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 2 Pv 545/19/4403 podanej na Okresný
súdNitra(ďalejlen,,súd“)dňa07.04.2020,prejednalsúdtrestnúvecprotiobžalovanémuS.F.aK.J.ana
hlavnom pojednávaní v dňoch 08.09.2020, 15.10.2020, 24.11.2020 a 11.05.2021 vykonal dokazovanie
prečítaním výpovedí obžalovaných, svedkyne Q. E. z prípravného konania, výsluchom svedkyne Q. T.

H., prečítaním listinných dôkazov založených v spise a oboznámením podstatného obsahu pripojeného
spisu.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 08.09.2020, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaných S. F.
a K. J. (ďalej len ,,obžalovaní“) v súlade s § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku postupom podľa

§ 258 odsek 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora prečítal výpovede obžalovaných z prípravného
konania zo dňa 09.12.2019, v ktorej obaja obžalovaní zhodne uvádzali, že nakoľko v jednom byte bývali
spolu šesť osôb tak, keď sa dopočuli, že vo vedľajšom vchode jedna suseda opravovala byt a že tam
dlhšie nebývala, išli sa opýtať Q. E., či by im ten byt nedala do podnájmu, pričom táto im povedala, že ak
budú platiť, tak tam môžu bývať stále. Tak sa v januári 2019 nasťahovali do bytu na ulici 1. Q. XX, G. Q..

V januári zaplatili E. zálohu za byt vo výške 250 eur a nájomné 320 eur mesačne. Na tomto nájomnom
sa dohodli, že to bude spolu s energiami. Nájomné platili až do júna 2019, v júli už nezaplatili, nakoľko
mali len 150 eur, tak požiadali E., či by im nemohla zvyšok odpočítať zo zálohy, ktorú dali v januári.
Na to im E. povedala, že sa majú vysťahovať, pričom na ďalší deň prišla, že sa majú pobaliť, načo jej
povedali, že nemali kam s deťmi ísť, preto sa neodsťahujú. O dva týždne sa E. vrátila s tým, že si došla

po svoje veci, tak ju do bytu vpustili. O týždeň neskôr prišli pracovníci z Mestského úradu Zlaté Moravce,
aj s mestskou políciou, že sa mali vysťahovať do troch hodín, vymenili zámky a odpojili vodu. O pár dní
elektrikári odpojili aj elektrinu a potom už prišlo obvinenie. Obžalovaní pripustili, že vedeli, že v tom byte
bývali neoprávnene, ale s rodinou nemali kam ísť.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 08.09.2020 poriadku postupom podľa § 263 odsek 1, odsek 2
Trestného poriadku na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedkyne Q. E. z prípravného konania zo
dňa 09.12.2019, v ktorej svedkyňa uviedla, že obžalovaný bol jej sused, býval vo vedľajšom vchode
a v decembri 2018 ju oslovil, že či by sa na nejaký čas nemohla, do bytu, ktorý ona rekonštruovala,
presťahovať jeho rodina. Svedkyni bolo obžalovaného ľúto, nakoľko jej povedal, že nemali kam ísť, tak

ich v januári ubytovala a dala im od bytu kľúče. Mestu túto udalosť neoznámila, priznala, že pochybila,myslela si, že tam budú bývať maximálne pol roka. Dohodli sa tak, že budú platiť nájom za byt - ako aj
vodu, elektrinu a káblovky vo výške 300 eur mesačne. V júli 2019 obžalovaný nezaplatil, preto svedkyňa
obžalovanému povedala, že do troch dní treba zaplatiť alebo sa mali odsťahovať. Ona potom po troch

dňoch prišla do bytu, ale zámky na byte boli vymenené, obžalovaný jej otvoril a ona si z bytu vzala svoje
veci.Ďalejuviedla,ženásledneišlanamestskýúrad,kdepovedala,čosastalo.Smestomsadohodlana
vypovedaní zmluvy, urobili tak dňa 24.07.2019, potom s pracovníkmi Mestskej polície a zamestnancami
mestského úradu išli k bytu, vymenili zámky, kde už bola prítomná ďalšia rodina obžalovaného a robili
problémyabránilivodovzdaníbytu.Svedkyňavtedyodovzdalabytmestuaviactoneriešila.Obžalovaný

s obžalovanou tam spolu s deťmi ostali a byt nechceli vysťahovať, čo však už riešilo mesto. Na záver
svedkyňa uviedla, že celá udalosť ju mrzela, ale urobila to z ľútosti, chcela pomôcť v núdzi.

Svedkyňa Q. T. H. na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2020 k veci uviedla, že dňa 15.03.2018 mesto
Zlaté Moravce uzatvorilo nájomnú zmluvu č. GEN195/2018 s Q. E., pričom dňa 19.07.2019 s ňou
bola uzatvorená dohoda o ukončení nájomnej zmluvy k dátumu 24.07.2019. Dňa 24.07.2019 došlo k

protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu bytu od Q. E. a bolo zistené, že v danom byte sa nachádzali
obžalovaní, ktorí odmietli opustiť byt. V ten istý deň podali trestné oznámenie v tejto trestnej veci, a
zároveň dňa 08.08.2019 aj žalobu o určenie povinnosti vypratania nehnuteľnosti spolu s návrhom na
vydanie neodkladného opatrenia, ktorú, po vrátení bytu, vzali späť. Mesto Zlaté Moravce si uplatnilo
nárok na náhradu škody spočívajúcu vo výške nájmu, a to za obdobie od 25.07.2019 do 30.04.2020,

t. j. za obdobie užívania, v celkovej výške 565,07 eura. Svedkyňa následne spresnila, že za žalované
obdobie bola výška škody 224,11 eura, v ktorej boli zahrnuté aj poplatky spojené s užívaním. Mesačný
nájom bol stanovený sumou 61,25 eura, pričom presnú výšku nájmu im vypočítava príspevková
organizácia Službyt Zlaté Moravce. Svedkyňa ďalej uviedla, že s obžalovaným sa stretla jedenkrát na
mestskomúradeZlatéMoravcedňa17.07.2019,bolztohoajzápisadozápisniceuviedli,ževbytebývali

od januára 2019 a platili zaň nájomné Q. E. vo výške 320 eur mesačne. Svedkyňa mala vedomosť o
tom, že obžalovaní boli vyzývaní na opustenie bytu, k užívaniu bytu uviedla, že dňa 28.10.2019 vykonala
hliadka mestskej polície Zlaté Moravce obhliadku bytu a zistili, že sa tam nachádzajú obžalovaní spolu
s dvomi deťmi. Zistilo sa, že zámok nebol vymenený, ale bola demontovaná kľučka tak, aby sa dvere
nedali otvoriť. Svedkyňa tiež vysvetlila, že mesto G. Q. pri prideľovaní mestských bytov postupuje v

zmysle VZN, že žiadatelia musia podať písomnú žiadosť, nesmú mať nedoplatky voči mestu a musia
mať v meste trvalý pobyt minimálne päť rokov. Na záver svedkyňa vyslovila domnienku, že obžalovaní
nikdy neužívali byt na základe právneho titulu, mesto Zlaté Moravce im nikdy nedalo súhlas na užívanie
predmetného bytu.

Z úradného záznamu Mestskej polície Zlaté Moravce súd zistil, že dňa 28.10.2019 hliadka mestskej
polície vykonala šetrenie v rámci prebiehajúceho trestného konania proti obžalovaným, ktorí bez
právneho titulu užívali mestský byt č. 5, na ulici 1. Q. XX. Kontrolou sa zistilo, že v byte sa nachádzala
obžalovaná s dvomi synmi, obžalovaná uviedla, že v byte žil aj obžalovaný, ale v tom čase nebol
doma. Hliadka upozornila na nezákonné užívanie bytu a vyzvala obžalovanú na opustenie bytu, čo táto

odmietla. V zázname bolo uvedené, že v byte nevznikla škoda, že zámok nebol vymenený, ale bolo
zistené domontovanie vonkajšej časti vchodovej kľučky, aby sa dvere nedali otvoriť.

Z úradných záznamov OO PZ Zlaté Moravce zo dňa 11.10.2019, 12.10.2019 a 19.10.2019 vyplývalo, že
príslušník OO PZ Zlaté Moravce dňa 11.10.2019 bol na adrese ZJ. na účely predvolania obžalovaného,

ktorý v tom čase nebol doma. Obžalovaná uviedla, že odkáže obžalovanému, aby sa dostavil na
OO PZ Zlaté Q.. Pokus o predvolanie príslušníci zopakovali dňa 12.10.2019, obžalovaný, podľa slov
obžalovanej, spal, prisľúbila, že počas dňa príde na výsluch, čo sa nestalo. Dňa 19.10.2019 bol pokus
o predvedenie opäť neúspešný, obžalovaný nebol doma.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 15.03.2018 č. GEN-195/2018 vyplývalo, že mesto Zlaté Moravce ako
prenajímateľ uzatvorilo s Q. E. ako nájomníčkou nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol X-izbový byt,
2. kategórie, na ulici 1. Q. XX, G. Q., č. X na 2. podlaží, súpisné číslo XXXX, o celkovej rozlohe 50,92
m2. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, výška nájomného bola stanovená na 68 eur mesačne.
V zmluve bolo tiež dohodnuté, že nájomca nie je oprávnený uskutočniť akúkoľvek dispozíciu s bytom

(výmena bytu, podnájom bytu a pod...) bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. Z
dohody č. GEN337/2019 o ukončení Nájomnej zmluvy GEN-195/2018 súd zistil, že predmetná nájomná
zmluva bola ku dňu 24.07.2019 ukončená. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplývalo, že vlastníkom bytovéhodomu, v ktorom sa predmetný byt nachádzal, ktorý obžalovaní mali neoprávnene užívať, bolo mesto
Zlaté Moravce.

Zo zápisu z pohovoru zo dňa 17.07.2019 súd zistil, že obžalovaní sa spolu s X. O. dostavili na Mestský
úrad Zlaté Moravce v súvislosti s podaním vysvetlenia a objasnenia situácie ohľadom ich bývania v
mestskom byte na ul. 1. Q. č. XX v G. Q.. Bolo zapísané, že obžalovaní od januára XXXX v byte bývali,
prenajali si ho od Q. E., ktorej zložili zábezpeku 250,-eur a mesačne jej platili 320,- eur v hotovosti. V
zápise bolo zaznamenané, že obžalovaní neboli spokojní s tým, že platili Q. E., pretože tento byt nebol

jej, želali si, aby tento byt prenajalo mesto im, pretože im hrozilo vysťahovanie.

Z výzvy na vypratanie bytu zo dňa 29.07.2019 vyplývalo, že mesto G. Q. ako výlučný vlastník bytu
č. X na ulici 1. Q. XX, vyzvalo obžalovaného v lehote siedmich dní od doručenia výzvy na vypratanie
bytu, nakoľko od 25.07.2019 nemal s vlastníkom nehnuteľnosti uzatvorenú nájomnú zmluvu ani inú
dohodu,nazákladektorejbyužívalbytoprávnene.Výzvabolaobžalovanémudoručenádňa30.07.2019.

Rovnaká výzva bola doručená aj obžalovanej.

Z potvrdenia Okresného súdu Nitra vyplývalo, že dňa 08.08.2019 bol na Okresnom súde Nitra
prijatý návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa mesto Zlaté Moravce proti odporcovi
obžalovanému F. o určenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť a vydanie neodkladného opatrenia.

Z určenia výšky škody mesta G. Q. zo dňa 12.02.2020 vyplývalo, že mesto si v trestnom konaní uplatnilo
nárok na náhradu škody vo výške 367,50 eura, ktorá vznikla nezaplatením nájomného (288,66 eura)
a spotrebovaných energií (78,82 eura) za obdobie od 01.08.2019 do 31.01.2020. Zo správy mesta
Zlaté Moravce zo dňa 13.10.2020 vyplývalo, že mesto si v prebiehajúcom trestnom konaní uplatnilo

nárok na náhradu škody vo výške 565,07 eura, ktorá vznikla v dôsledku neplatenia nájomného za
obdobie od 25.07.2019 do 30.04.2020. Zo správy mesta Zlaté Moravce zo dňa 20.10.2020 vyplývalo,
že obžalovaný podal žiadosť o pridelenie mestského bytu dňa 17.09.2018 s tým, že obžalovaná bola
uvedená ako spoluposudzovaná osoba. Nakoľko obžalovaná nemala evidovaný trvalý pobyt v meste
počas piatich rokov, a zároveň obaja mali evidované nedoplatky na poplatku za komunálny odpad,

žiadosť bola z dôvodu nesplnenia podmienok prideľovania bytov zamietnutá. Obžalovaný podal dňa
22.01.2019 opätovnú žiadosť, kde už obžalovanú neuviedol, avšak nakoľko mal stále nedoplatky voči
mestu, opakovane podmienky nesplnil. Obžalovaný bol vyzvaný na doplnenie žiadosti, avšak na výzvu
nereagoval.

Zo záverečnej správy probačnej a mediačnej úradníčky z vykonania úkonov inštitútu predbežného
šetrenia zo dňa 18.05.2020 súd zistil, že obžalovaní nezaslali probačnej a mediačnej úradníčke naspäť
vyplnené tlačivo na vstupný pohovor a poučenie ohľadne uloženia trestu povinnej práce.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplývalo, že tento bol jedenkrát súdne trestaný Okresným

súdom Nitra pod sp. zn. 1T/97/2016 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného
zákona a bol mu uložený podmienečný trest, pričom v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.10.2019
súd zistil, že obžalovaný bol v období od 29.12.2015 do 21.10.2019 štyrikrát priestupkovo riešený,
za rôzne priestupky (v doprave, proti majetku, proti verejnému poriadku). Z centrálnej evidencie

správnychdeliktovapriestupkovzodňa04.08.2020vyplývalo,žeprotiobžalovanémubolovedenýchpäť
priestupkových konaní, tri za priestupky v doprave, jeden proti majetku a jeden proti verejnému poriadku.
Z lustrácie STA zo dňa 04.08.2020 súd nezistil žiadne prebiehajúce konanie proti obžalovanému. Z
lustrácie v GP zo dňa 04.08.2020 vyplývalo, že proti obžalovanému boli vedené tri trestné konania, dve
skončené a jedno neskončené.

Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplývalo, že táto nebola doposiaľ súdne trestaná. Výpis z
ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.10.2019 a výpis z centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov zo dňa 04.08.2020 preukázal, že obžalovaná nebola ani priestupkovo
prejednávaná. Z lustrácie v GP zo dňa 04.08.2020 vyplývalo, že proti obžalovanej bolo vedené len

predmetné trestné konanie.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/65/2020 súd zistil, že prokurátor Okresnej
prokuratúry Nitra podal dňa 31.08.2020 na súd obžalobu č. 3 Pv 290/20/4403 na obžalovaného preprečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona s tým, že obžalovaný spáchal skutok
dňa 17.02.2020. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/65/2020 zo dňa 12.12.2020,
právoplatným dňa 22.12.2020 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek

1 písmeno g) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace s
podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na 12 mesiacov, ktorá mu plynie od 23.12.2020 do
23.12.2021.

Súd podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovanými v

podanom odpore a to vypočutím svedkov X. a primátora Dušana Husára, ktorí mali byť pri spisovaní
záznamu z 17.07.2019, pri ktorom bola aj svedkyňa JUDr. Q. T. H., ktorá na hlavnom pojednávaní
vypočutá bola, vzhľadom na to, že vykonávanie týchto dôkazov súd považoval za nadbytočné,
nepodstatné a neodôvodnené, pretože ostatné vo veci zabezpečené a vykonané dôkazy súd považoval
za dostatočné pre náležité zistenie skutkového stavu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné
zásady Trestného poriadku.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel
k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra

č. 2Pv 545/2019 a tento vykázal znaky prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k
nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, pričom tento spáchali obaja obžalovaní spoločným konaním, ktorí svojím konaním naplnili
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej,
pretože títo neoprávnene užívali byt mesta Zlaté Moravce a oprávnenej osobe, vlastníkovi - mestu Zlaté

Moravce aj bránili v užívaní bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným
číslom XXXX a orientačným číslom XX, na ulici X. mája v G. Q. mestu G. Q. od 30.07.2019, kedy od
mesta prevzali výzvu na vypratanie bytu, do 13.11.2019, kedy im bolo oznámené uznesenie o vznesení
obvinenia, pričom bolo zistené, že obžalovaní uvedený byt nikdy neužívali oprávnene.
Podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo

kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Objektom prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa
§ 218 odsek 1 Trestného zákona je výkon práv spojených s vlastníctvom domu, bytu alebo nebytovému

priestoru. Subjekt trestného činu je všeobecný, teda tento trestný čin môže spáchať ktorýkoľvek trestne
zodpovedný páchateľ. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, kedy úmysel páchateľa sa
musí vzťahovať aj na skutočnosť, že ide o protiprávne obsadenie, resp. užívanie alebo neoprávnené
bránenie v užívaní. Protiprávnym obsadením sa rozumie akékoľvek vniknutie alebo zotrvanie v dome,
v byte alebo nebytovom priestore bez právneho dôvodu. Protiprávnym užívaním sa rozumie zotrvanie

v dome, byte, resp. nebytovom priestore bez právneho dôvodu. Za bránenie v užívaní domu alebo
bytu treba považovať akékoľvek neoprávnené a podstatné rušenie výkonu užívacieho práva oprávnenej
osobe(napr.znemožnenieprístupudodomu,výmenazámkovanáslednéuzamknutiebytu,zamedzenie
prístupu pomocou bezpečnostnej služby, preruien dodávky elektrickej energie, vody, tepla, plynu,
ktoré bráni riadnemu užíva niu bytu). Oprávnenou osobou je predovšetkým vlastník bytu. Ďalej môže

byť oprávnenou osobou nájomca alebo podnájomník bytu, ktorý je vec oprávnený užívať spôsobom
ustanoveným v zmluve; ak nebolo dohodnuté inak, primerane povahe a určeniu veci.

Z vykonaného dokazovania (výpovede obžalovaných, zástupkyne poškodenej právnickej osoby,
svedkyne Q.j) jednoznačne vyplynulo, že obžalovaní v období do 30.07.2019 do 13.11.2019

neoprávnene užívali byt č. X nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom
XXXX a orientačným číslom XX, na ulici X. mája v G. Q. a aj bránili mestu Zlaté Moravce v užívaní
tohto bytu, ktorý bol jeho riadnym vlastníkom a ktorý uvedený byt dal do prenájmu dňa 15.03.2018 do
24.07.2019 svedkyni Q. E. (nájomná zmluva F.-XXX/XXXX, dohoda č. F o ukončení nájomnej zmluvyF.-XXX/XXXX, list vlastníctva č. 3453), ktorá predmetný byt bez predchádzajúceho písomného súhlasu
vlastníka - mesta G. Q. (nájomná zmluva GEN-195/2018) prenechala v januári 2019 obžalovaným na
bývanie,ktoríaninavýzvunavyprataniebytumestaZlatéMoravcezodňa29.07.2019,doručenejimdňa

30.07.2019 odmietli byt opustiť, pričom dňa 28.10.2019 kontrolou hliadky mestskej polície bolo zistené,
že v predmetnom byte sa stále nachádzala obžalovaná s dvomi synmi, že hliadka polície upozornila
obžalovanú na nezákonné užívanie bytu a vyzvala ju na opustenie bytu, čo obžalovaná odmietla,
pričom na predmetnom byte bolo zistené demontovanie vonkajšej časti vchodovej kľučky tak, aby sa
dvere nedali otvoriť (výzva na vypratanie nehnuteľnosti, úradný záznam mestskej polície z 28.10.2019,

potvrdenie o podaní žaloby na vypratanie nehnuteľností z 08.08.2019). Z ostatných listinných dôkazov
(zápis z pohovoru z 17.07.2019 a správa mesta Zlaté Moravce z 20.10.2020) bolo tiež zistené, že
obžalovaní byt neoprávnene užívali na základe ústnej dohody s Q. E., pričom za užívanie bytu platili
svedkyni E. (výpovede obžalovaných, svedkyne E., zápis z pohovoru z 17.07.2019) a že síce žiadali,
aby bol byt prenajatý mestom im, ale podmienky nikdy na pridelenie mestského bytu nesplnili (správa
mesta G. Q. z 20.10.2020). Dokazovaním bolo preto jednoznačne preukázané, že obžalovaní bez

akéhokoľvek právneho dôvodu zotrvávali v mestskom byte, po tom ako bola ukončená dňa 24.07.2019
nájomná zmluva s Q. E., (dohoda F. XXX/XXXX), nikdy tento byt oprávnene ani neužívali a potom
ho napriek výzvam mesta a to ani po privolaní hliadky mestskej polície neopustili, čím bránili mestu
G. Q. - vlastníkovi (list vlastníctva č. XXXX) v uplatňovaní práv vlastníka bytu a v riadnom výkone
užívacieho práva k bytu tomuto vlastníkovi tým, že demontovali vonkajšiu časť vchodovej kľučky tak,

aby sa dvere nedali otvoriť ako aj tým, že opakovane odmietli byt opustiť (výzva z 24.07.2019 a záznam
mestskej polície z 28.10.2019). Bolo pritom úplne irelevantné, že obžalovaní sa v januári 2019 bez
prechádzajúceho oznámenia mestu s oprávnenou nájomníčkou bytu dohodli na tom, že v ňom budú
bývať a že budú tejto vtedy oprávnenej nájomníčke za užívanie bytu platiť 320,-eur a že jej aj zaplatili
zálohu 250,-eur (záznam z pohovoru z 17.07.2019, nájomná zmluva F.-XXX/XXXX), pretože touto

dohodou porušili podmienky nájomnej zmluvy GA.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, akou mierou
konania spoluobžalovaní prispeli k spáchaniu prečinu, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

osoby obžalovaných ako aj možnosť ich nápravy. V súvislosti s rozhodovaním o treste u oboch
obžalovaných súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho

rodinu a jemu blízke osoby.

V danom prípade bol druh trestu jednoznačne určený ustanovením § 218 odsek 1 Trestného zákona a
vzhľadom na výmeru trestnej sadzby (až na dva roky) mohol súd s ohľadom na ustanovenie § 34 odsek
6 Trestného zákona ukladať aj iný trest, než trest odňatia slobody.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery
obžalovaných, na postoj obžalovaných k spáchanej trestnej činnosti (obžalovaní sa síce v prípravnom
konaní priznali k spáchaniu trestného činu, ale neoľutovali ho, následne podali odpor, v ktorom uvádzali,
že oni za byt riadne platili E. a žiadali vypočuť ďalších svedkov, preto im súd nemohol priznať okolnosť
uvedenú v §36 písmeno l) Trestného zákona), na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného

zákona, ktoré zistil len u obžalovanej Lévaiovej, a to podľa písmeno j), že viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život. U obžalovaného F. túto okolnosť nezistil kvôli predchádzajúcemu, aj
keď zahladenému odsúdeniu a kvôli spáchaným priestupkom. Súd u obžalovanej J. nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona na rozdiel od obžalovaného F., u ktorého zistil
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, nakoľko spáchal dva trestné činy (prečin

neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru a prečin krádeže), pretože
obžalovanému F. súd ukladal súhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť za dva trestné činy.
U obžalovaného F. pre prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (§ 38 odsek 4 Trestného zákona)
súd pri ukladaní súhrnného trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby trestného činu podľa § 212
odsek 1 Trestného zákona, ktorý bol síce rovnako trestný ako prečin neoprávneného zásahu do práva

k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru, ale v systematike Trestného zákona je uvedený skôr, teda
z ôsmich mesiacov až dva roky. Keďže súd v predmetnom trestnom konaní ukladal obžalovanému
trest za trestný čin spáchaný dňa 13.11.2019, teda za trestný čin obžalovaným spáchaný skôr, ako bol
trestným rozkazom doručeným dňa 12.12.2020 Okresným súdom Nitra sp. zn. 3T/65/2020 právoplatnedňa 22.12.2020 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona
spáchaný dňa 17.02.2020, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona a uložiť
obžalovanému trest súhrnný, a to podľa zásady na ukladanie trestu úhrnného, upravenej v § 41 odsek

1 Trestného zákona. Preto pri odsudzovaní za viac trestných činov, súd obžalovanému F. uložil súhrnný
trest podľa zákonného ustanovenia § 212 odsek 1 Trestného zákona. Súd zároveň postupom podľa
§ 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste odňatia slobody na tri mesiace s podmienečným
odkladom na jeden rok, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.
zn. 3T/65/2020.

Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného F. dosiahnutý uložením súhrnného
podmienečného trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby podľa § 38
odsek 4 Trestného zákona vo výmere osem mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou
na 15 mesiacov, pretože súd bol pri ukladaní trestu viazaný ustanovením § 42 odsek 2, veta druhá

Trestného zákona a tento súhrnný trest považoval za zbiehajúcu sa trestnú činnosť za spravodlivý,
primeraný a adekvátny a mal za to, že zabezpečí ochranu spoločnosti, zabráni obžalovanému v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
aj iných odradí od páchania trestných činov.
U obžalovanej Lévaiovej pre prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (§ 38 odsek 3 Trestného

zákona) súd pri ukladaní vychádzal z upravenej trestnej sadzby trestného činu podľa § 218 odsek 1
Trestného zákona, teda až na rok a štyri mesiace.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu u obžalovanej J. súd skúmal aj to, či
sú splnené podmienky na uloženie trestu alternatívneho, a to trestu povinnej práce, ktorá pri svojom
výsluchu v prípravnom konaní s uložením takéhoto trestu súhlasila. Účelom ustanovenia § 54 Trestného

zákona je predovšetkým vytvorenie vhodnej alternatívy k podmienečnému trestu odňatia slobody v
prípadoch menej závažných trestných činov, ktorých sa dopustili menej narušení páchatelia, tak ako
tomu bolo v prípade obžalovanej J. (ORT, výpis z ústrednej evidencie priestupkov). Preto súd zhodnotil,
že postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia (§54 Trestného zákona) v prípade obžalovanej
J. nebol vylúčený aj napriek správe probačnej a mediačnej úradníčky a že účel trestu podľa § 34

Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci
u nej dosiahnutý uložením aj alternatívneho trestu povinnej práce, a to vo výmere 60 hodín, ktorý je
obžalovaná povinná vykonať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu s presvedčením,
že takto uložený trest bude spravodlivý a primeraný. Takýto trest podľa názoru súdu plní zákonom
požadovanú ochrannú funkciu smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za

porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení.

PoškodenáprávnickáosobaMestoZlatéMoravcesiuplatnilanároknanáhraduškodyvočiobžalovaným
v prípravnom konaní približne vo výške 280,-eur z titulu ušlého nájomného, dňa 12.02.2020 si
uplatnila škodu 367,50 eura a v konaní pred súdom si uplatnila škodu vo výške 565,07 eura za

neoprávnené užívanie bytu od 25.07.2019 do 30.04.2020, ktorú upresnila tak, že za žalované obdobie
od 30.07.2019 do 13.11.2019 bola škoda 224,10 eura, v ktorej boli zahrnuté aj poplatky spojené s
užívaním, pričom zástupkyňa Mesta Zlaté Moravce na hlavnom pojednávaní uviedla, že výšku nájmu
vypočítava príspevková organizácia Službyt Zlaté Moravce a mesačný nájom bol stanovený na 61,25
eura.Vzhľadomnato,žesúdnemalrelevatnýmidokladmidostatočnepreukázanúskutočnúvýškuškody

(akým spôsobom došlo k výpočtu nájomného, keď napríklad v nájomnej zmluve GEN -XXX/XXXX bola
výška nájomného určená sumou 68,-eur mesačne, na základe čoho a akým spôsobom bola vypočítaná
výška poplatkov spojených s užívaním bytu) a dokazovanie ohľadne reálnej výšky škody by presiahlo
potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd poškodenú právnickú osobu odkázal na civilný proces.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.