Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/634/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310207655
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5310207655.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Ing. P. Q.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, A. W., právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom
Repákom, so sídlom W., O. XX, proti odporcom: 1/ SITA Slovenská tlačová agentúra, a.s., so sídlom
Bratislava, Mýtna 15, IČO: 35 745 274, zastúpenému spoločnosťou Elby, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Grösslingova 45, 2/ Petit Press, a.s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 12, IČO: 35 790 253, právne
zastúpenému Advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy
45 a Advokátskou kanceláriou Tomáš Kamenec, s.r.o., so sídlom Bratislava, Špitálska 43, 3/ LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351,
právne zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Paulíkom, so sídlom W. W., O. XX, o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania odporcu 3/ proti Okresného súdu Čadca č. k.

6C/157/2010-461 zo dňa 17. apríla 2014, v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/157/ /2010-486 zo
dňa 22. januára 2015 a doplňujúcim rozsudkom č. k. 6C/157/2010-503 zo dňa 16. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výrokoch o uložení povinnosti odporcovi 2/ na náklady
odporcu 3/ uverejniť ospravedlnenie na webovom portáli , o uložení povinnosti
odporcovi 3/ zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy 8.298,48 eur a vo výroku o náhrade

trov konania a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výrokoch o zamietnutí návrhu na uloženie
povinnosti odporcovi 1/ uverejniť ospravedlnenie na webovom portáli a
, o zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti (bezprostredne) odporcovi 2/ uverejniť
ospravedlnenie na portáli a o zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti odporcom

1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy každý po 8.298,48 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh na uloženie povinnosti odporcovi 1/ uverejniť
ospravedlnenie navrhovateľovi na internetovom portáli (v ďalšom texte
internetové portály budú označované len vo forme www.xxx.sk), keď akceptoval tvrdenie odporcu 1/,
že nie je prevádzkovateľom dotknutého portálu. Súčasne však konštatoval „spoluzavinenie“ odporcu
1/ na zásahu do práv navrhovateľa. Vzhľadom na „postavenie odporcu 1/ v sústave informačných

prostriedkov považoval za postačujúce prejednanie tejto veci pred súdom“ a zamietol voči nemu návrh
i v časti o uloženie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu. Doplňujúcim rozsudkom
okresný súd zamietol návrh tiež v časti o uloženie povinnosti odporcovi 1/ uverejniť ospravedlnenie
navrhovateľovi na portáli www.webnoviny.sk . V tejto spojitosti uviedol, že
odporca 1/ zverejnil informácie poskytnuté „oprávneným a to spoločnosťou Lesy SR prostredníctvom
ich riaditeľa“. Zdôraznil, že „otázka skutočnosti, ktorá bola predmetom zverejnenia z dôvodov, ktoré v

priebehu konania odporcovia uvádzali, nemohla byť riadne preverená a preto za obsah zverejnených
článkov zodpovedá odporca 3/“.2. Vo vzťahu k odporcovi 2/ okresný súd v napadnutom rozsudku tomuto uložil povinnosť zverejniť
na náklady odporcu 3/ ospravedlnenie na portáli www.sme.sk rovnakým písmom
ako pôvodný článok s názvom „Riaditeľ smolenického závodu lesov SR skončil“; odporcovi 3/ zároveň

uložil povinnosť zaplatiť titulom nemajetkovej ujmy navrhovateľovi sumu 8.298,48 eur. Vychádzal z
toho, že v demokratickej spoločnosti pred zverejnením informácie, že akákoľvek osoba je nečestná a
skorumpovaná, musí byť takáto informácia predmetom preskúmania; „v opačnom prípade sú média
určitým politickým nástrojom, čo nekorešponduje s obsahom práva na slobodu tlače“. Na základe
Ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. mal za to, že navrhovateľa nemožno považovať za osobu, ktorá

„je povinná trpieť kritiku v súvislosti so zamestnaním a nemôže byť obmedzovaná kritikou médií
spôsobom difamačného charakteru absolútne“. Okresný súd konštatoval, že zo záznamov o kontrolách
v rokoch 2006 a 2010 vyplývajú len drobné porušenia a odporcovia nepreukázali, že bol podaný
podnet na príslušné orgány pre podozrenie z trestnej činnosti majetkovej povahy. Nadväzne uzavrel,
že zverejnené informácie sú nepravdivé a difamačné. „Najväčšia zodpovednosť“ za takéto správy je na
strane odporcu 3/, ktoré mu uložil aj povinnosť poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy, pričom výšku

požadovanú navrhovateľom považoval za primeranú, lebo tento má problém nájsť si prácu primeranú
predchádzajúcemu pracovnému zaradeniu.
3. Doplňujúcim rozsudkom - zhodne ako vo vzťahu k odporcovi 1/ a portálu www.webnoviny.sk
- zamietol okresný súd návrh v časti o uloženie povinnosti (bezprostredne)
odporcovi 2/ uverejniť ospravedlnenie na portáli www.sme.sk . Totožnými boli i

dôvody takéhoto postupu t.j., že išlo len zverejnenie informácií poskytnutých oprávnenou osobou. O
trovách konania rozhodol tak, že uložil odporcom 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
titulom ich náhrady navrhovateľovi sumu 4.009,07 eur, ktorú výšku bližšie zdôvodnil.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote vo výrokoch, ktoré ho dotýkali, podal odvolanie

odporca 3/, ktorý sa domáhal ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že nebolo
rozhodnutéocelompredmetekonania(uloženiepovinnostiodporcom1/a2/uverejniťospravedlneniena
portáloch www.webnoviny.sk a www.sme.sk ). Zároveň
okresný súd rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom konania, čím prekročil návrh navrhovateľa a
v konečnom dôsledku odňal odvolateľovi možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ sa totiž domáhal

majetkovej (a nie nemajetkovej) ujmy. Odporca 3/ celkovo označil napadnuté rozhodnutie za zmätočné,
arbitrárne a nepreskúmateľné. Uvedené platí aj o výške navrhovateľovi prisúdenej nemajetkovej ujmy,
vo vzťahu ku ktorej okresný súd konštatoval iba primeranosť tejto požiadavky navrhovateľa. Rovnako
nie je zrejmé, na základe čoho pochybenia vyplývajúce z protokolov o kontrole z 30.7.2010 a 18.8.2010
okresný súd vyhodnotil ako „drobné“.

5. Odvolateľ uviedol, že podľa samotného navrhovateľa rozhodujúcim faktorom pre uplatnenie nároku i
voči odporcovi 3/ bol výsluch svedka Ing. Q., ku ktorému však došlo ešte v štádiu, kedy odporca 3/ nebol
účastníkomkonania,atedanemoholtomutosvedkovianiklásťotázky.Návrhodvolateľanazopakovanie
výsluchu menovaného bol pritom okresným súdom zamietnutý. V spojitosti s dokazovaním výsluchmi
svedkov poukazoval na zainteresovanosť časti svedkov (najmä príbuzných navrhovateľa) na výsledku

sporu. Zároveň zdôraznil, že viacerí svedkovia vypovedali o tom, že v dôsledku namietaných článkov
postoj k navrhovateľovi nezmenili, resp. že obsahom článkov neverili. Predovšetkým - v súvislosti s
tvrdenou nemožnosťou zamestnať sa - odporca 3/ zdôrazňoval, že to bol sám navrhovateľ, kto inicioval
ukončenie pracovného pomeru dohodou.
6. Odvolateľ trval na tom, že v súdenom prípade nie je splnená ani jedna z podmienok pre úspešné

uplatnenie práva na ochrany osobnosti. Ak sa navrhovateľ domnieval, že informácie zverejnené
odporcami 1/ a 2/ nezodpovedajú výsledkom kontroly, potom ide o zrejmý exces Mgr. L. (vtedajší
hovorca)aleboIng.Q.(vtedajšígenerálnyriaditeľ),zaktoréodporca3/nezodpovedá.Pokiaľmalokresný
súd za to, že práva navrhovateľa boli porušené všetkými odporcami, nie je zrejmé, prečo ospravedlnenie
na portáli www.sme.sk má byť zverejnené na náklady odvolateľa. Zároveň

tvrdil, že na portáli www.sme.sk nebol zverejnený článok „Riaditeľ smolenického
závodu lesov SR skončil“; takže je problematická vykonateľnosť výroku ukladajúce povinnosť zverejniť
ospravedlnenie „rovnakým písmom ako pôvodný článok“. Navyše išlo o portál www.ekonomika.sme.sk
, a nie www.sme.sk .
7.Napokonodvolateľnamietalajvýrokonáhradetrovkonania.Prioritnepoukazovalnato,žedokonania

vstúpil až uznesením doručeným 17.12.2012, preto rozhodne nemôže znášať trovy konania za obdobie,
kedy účastníkom konania nebol.8.Navrhovateľžiadalrozsudokokresnéhosúdupotvrdiť.Uviedol,ženepresnostivovýrokunapadnutého
rozsudku je namieste odstrániť vydaním doplňacieho rozsudku. Námietka týkajúca sa (ne)majetkovej
ujmy je vyložené účelovou, keďže ide o zrejmú chybu v písaní, pričom z celkového priebehu konania

bolo zrejmé, že v danej časti je predmetom konania nemajetková ujma. Vzhľadom na časové súvislosti
nemôže (ani teoreticky) byť predmetný nárok na nemajetkovú ujmu voči odporcovi 3/ premlčaný. Podľa
navrhovateľa sa okresný súd dostatočne zaoberal kritériami pre priznanie nemajetkovej ujmy. Zároveň
(len) konajúci súd rozhoduje o rozsahu dokazovania, preto nebolo odvolateľovi odňaté právo konať pred
súdom v súvislosti s nevykonaním opakovaného výsluchu Ing. Q..

9. Navrhovateľ odmietol tvrdenia o účelovosti výpovedí svedkov, ktorými boli jeho príbuzní. Pokiaľ
v konaní o ochranu osobnosti je nutné posúdiť dopad zverejnených/ /namietaných informácií na
osobnosť dotknutého subjektu (predovšetkým na jeho rodinný život), je logickým vykonanie dokazovania
práve výsluchom (blízkych) príbuzných. Nepopieral, že skončil pracovný pomer dohodou, ale išlo o
dôsledoknegatívnychpostojovspolupracovníkovvyvolanýchpublikovanýminepravdivýmiinformáciami.
Navrhovateľ zdôraznil, že neboli vykonané žiadne kroky k vymáhaniu škody údajne spôsobenej

počas výkonu jeho funkcie riaditeľa Odštepného závodu Smolenice. Nepresné uvedenie názvu
pôvodného článku na portáli www.sme.sk označil iba za chybu v písaní. Doplnil, že
portál www.ekonomika.sme.sk je len kategóriou označeného portálu
a nie samostatnou doménou; tou je práve www.sme.sk . V tejto spojitosti však
navrhovateľ zároveň nepovažoval odporcu 3/ za „aktívne legitimovaný subjekt na podanie odvolania“

vo vzťahu k výroku ukladajúcemu odporcovi 2/ zverejniť ospravedlnenie na náklady odporcu 3/. Keďže
odporca 3/ vstúpil do konania, stal sa „riadnym účastníkom konania“, je preto - podľa navrhovateľa -
správne uloženie mu povinnosti znášať náhradu trov aj za obdobie pred jeho vstupom do konania.

10. Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu zostali nedotknuté odvolaním nenapadnuté výroky o zamietnutí
návrhu na uloženie povinnosti odporcovi 1/ uverejniť ospravedlnenie na portáloch www.tasr.sk a www.webnoviny.sk , odporcovi 2/ na portáli www.sme.sk

a o zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť
navrhovateľovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy každý po 8.298,48 eur) a bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p., keď prihliadol i na vady konania v
zmysle § 212 ods. 3 O.s.p.

12. Bezprostredne na tomto mieste je nutné konštatovať, že pokiaľ povinnosť odporcovi 2/ zverejniť
ospravedlnenie na ním prevádzkovanom portáli www.sme.sk bola uložená na
náklady odporcu 3/, je odporca 3/ účastníkom oprávneným napadnúť odvolaním i dotknutý výrok. Je
totiž nepochybné, že daný výrok sa ho dotýka a je ním odporcovi 3/ spôsobená ujma - zasiahne do
jeho majetkovej sféry. Len na okraj krajský súd dodáva, že sa nejedná o otázku aktívnej legitimácie na

podanie odvolania, ale o otázku subjektívneho oprávnenia podať odvolanie.

13. Odvolací súd vyhodnotil námietku odporcu 3/ o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti napadnutého
rozsudku (v spojení s oprávneným uznesením a predovšetkým dopĺňacím rozsudkom) za dôvodnú.
Nejde len o množstvo nepresností (v nerozhodnutí o celom predmete konania prvotným rozsudkom, v

rozhodovaní o majetkovej, resp. nemajetkovej ujme, o uložení opravy rovnakým písmom ako pôvodný
článok, ktorý na dotknutom portáli nebol vôbec publikovaný atď.), ktoré v plnej miere akceptuje i samotný
navrhovateľ, ale o zásadné nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku bránia nielen vykonaniu náležitého
odvolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom, ale predovšetkým zodpovedajúcej
obrane účastníkov konania voči východiskám, úvahám a záverom súdu prvej inštancie. Rozhodnutie

okresného súdu napriek značenému rozsahu nie je dostatočne konkrétne, obsahuje veľa všeobecných
úvah(bezichpremietnutiadojednotlivostísúdenejveci)ataktiežkonštatovanísúdubezichprimeraného
vysvetlenia.Účastnícikonaniaiodvolacísúdrozhodujúcestanoviskáaknimvedúcevýchodiskáaúvahy
okresného súdu tak môžu viac menej len dedukovať, či predpokladať; čo však odporuje významu práva
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

14. Okrem citácií uvedených už v časti popisujúcej rozhodnutie okresného súdu je vhodným príkladom
na ilustráciu až zmätočnosti napadnutého rozhodnutia veta uvádzajúca rozhodovanie okresného súdu
o trovách konania (záver strany 15 a úvod strany 16 odôvodnenia): ... „i keď priamo vo výroku rozsudku
nie je konštatovaná zodpovednosť navrhovateľa práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v tomtoprípade, že navrhovateľ nedisponoval zjavne informáciou, či odporca 1/ spravuje webový portál a preto takýto rozsudočný petit by bol nevykonateľný, avšak jednoznačne z vykonaného
dokazovania vyplýva, že odporca 1/ túto skutočnosť zverejnenia uvedených správ nepopieral, iba zaujal

postoj, že ide o správanie, ktoré nezasiahlo do osobnostných práv navrhovateľa.“

15. Rozpornosť napadnutého rozsudku ešte vzrástla vydaním dopĺňacieho rozsudku. Zatiaľ čo v
prvotnom rozhodnutí okresný súd konštatuje minimálne „spoluzodpovednosť“ odporcu 1/ a odporcu 2/ a
povinnosť „prieskumu“ aj oficiálnych tlačových správ, tak v dopĺňacom rozsudku uvádza, že odporcovia

1/ a 2/ zverejnili len informácie poskytnuté „oprávneným“ a za tieto zodpovedá odporca 3/. Nadväzne
- odhliadnuc od použitia obdoby trestnoprávneho inštitútu upustenia od potrestania (dostatočnosť
prejednania veci pred súdom) vo vzťahu k odporcovi 1/ - je diskutabilné, na čom je následne založená
povinnosť odporcu 2/ zverejniť ospravedlnenie, resp. povinnosť odporcov 1/ a 2/ nahradiť trovy konania
(navyše bez ohľadu na individuálnu mieru úspechu jednotlivých účastníkov v konaní).
16. Opodstatnenou je i odvolacia námietka nejasnosti záveru okresného súdu o „drobných

pochybeniach“ vyplývajúcich z výsledkov kontrol. Okresný súd totiž len absolútne všeobecne hovorí o
kontrole za obdobie rokov 2006 a (zrejme až - pozn. odvolacieho súdu) 2010 bez toho, aby uviedol
akékoľvek konkrétne zistenia, pričom minimálne výsledky kontroly z 30.7.2010 nevykazujú znaky
iba drobných pochybení. Vzhľadom na „najväčšiu zodpovednosť“ odporcu 3/ je pritom primeranosť
prezentovania zistení výsledkov kontrol odporcom 3/ pomerne zásadná.

17. Obdobne nie je dostatočným zdôvodnenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy odkazom na
primeranosť jej výšky požadovanej navrhovateľom. Hoci výška konkrétne nemajetkovej ujmy je
otázkou voľnej úvahy súdu, nemôže ísť o prejav svojvôle; naopak, konajúci súd musí jasne vymedziť
úvahy a východiská vedúce k určitému záveru/konkrétnej výške. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku ako rozhodujúca sa javí nemožnosť navrhovateľa získať zamestnanie. Bez ohľadu na

skôr majetkový charakter/dopad daného hľadiska, pokiaľ okresný súd (minimálne v prvotnom
rozsudku) konštatoval „spoluzavinenie“ všetkých odporcov, chýba zodpovedanie otázky primeranosti
navrhovateľom požadovanej výšky; keďže okresný súd zároveň zamietol uloženie povinnosti nahradiť
nemajetkovú ujmu voči odporcom 1/ a 2/, od ktorých navrhovateľ rovnako a na základe totožných
(tvrdených) dôsledkov požadoval (ďalšiu) nemajetkovú ujmu po 8.298,48 eur.

18. Hoci okresný súd konštatuje vykonanie dokazovania aj listinami, v priebehu jednotlivých pojednávaní
k uvedenému zákonom predpokladaným spôsobom (§ 129 ods. 1 O.s.p.) nedošlo; resp. minimálne zo
zápisníc o pojednávaní uvedené rozhodne nevyplýva. Totiž len v zápisnici z 12.5.2012 je obsiahnuté
veľmi všeobecné vyjadrenie, že súd/samosudkyňa oboznámil/a dôkazy založené v spise. V neskoršom

štádiu prejednávania už absentuje i takéto všeobecné konštatovanie vo vzťahu k listinám predložených
stranami sporu po predmetnom pojednávaní.
19. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, že by okresný súd opakovaný výsluch svedka Q. zamietol výlučne
a prioritne z dôvodu jeho nadbytočnosti. Po tom, ako uvedenú požiadavku odporca 3/ vzniesol aj
písomne (č.l. 425), bol vykonaný pokyn sudcu na predvolanie menovaného na pojednávanie nariadené

na deň 17.4.2014; to znamená, že okresný súd považoval za potrebné menovaného opakovane
vypočuť. Vzhľadom na požiadavku navrhovateľa o odročenie dotknutého pojednávania okresný súd
pôvodne mienil „odvolať“ tento termín pojednávania (nový termín mal byť nariadený na deň 12.6.2014
o 9.30 - úpravu sudcu č.l. 428 z opaku), keďže však následne navrhovateľ túto požiadavku vzal späť,
zostal v platnosti pôvodný termín a bolo expedované aj predvolanie svedkovi Q. (zo spisu nie je

možné jednoznačne ustáliť, kedy k uvedenej expedícii došlo). Z úradného záznamu z 16.4.2014 je
zrejmé, že svedok sa uvedeného dňa ospravedlnil z účasti na pojednávaní vzhľadom na krátky čas
od doručenia predvolania. Inými slovami, opakované nevypočutie Ing. Q. nebolo ani tak dôsledkom
jeho nadbytočnosti, ako skôr dôsledkom popísaných okolností viažucich sa k termínu pojednávania dňa
17.4.2014 a ambície okresného súdu meritórne vec ukončil práve na označenom pojednávaní.

20. Nielen vzhľadom na (pomerne logickú) argumentáciu odporcu 3/ o tom, že tomuto svedkovi nemohol
klásť otázky, keďže v čase jeho výsluchu ešte nebol účastníkom konania, ale predovšetkým s poukazom
na tvrdenú možnosť excesu osoby oprávnenej konať, resp. poskytovať informácie v mene odporcu 3/
krajský súd sa domnieva, že opakovaný výsluch menovaného je potrebný.

21. S poukazom na to, že konanie v súdenej veci prebieha už (relatívne) dlhšiu dobu, krajský súd napriek
prioritnému dôvodu zrušenia veci spočívajúcemu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
uvádza niekoľko poznámok, ktoré je potrebné mať na zreteli pri ďalšom prejednávaní a rozhodovaní v
súdenej veci.· Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov
nie je možné vo vzťahu k nárokom na ochranu osobnosti vykladať tak, že len osoby, resp. funkcionári
vymedzení v dotknutom právnom predpise sú kritizovateľní z hľadiska kritéria verejnosti, resp.

verejného záujmu. Uvedené je dostatočne zrejmé z predmetu úpravy označeného ústavného zákona
vymedzeného v jeho článku 1. Predovšetkým však z rozsiahlej judikatúry, či už vnútroštátnych orgánov
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmý výrazne širší význam termínu verejný záujem.
· Len skutočnosť, že v určitej oficiálnej tlačovej správe je použitý termín „nečestný“, resp.
„skorumpovaný“, neznamená (tak ako to minimálne naznačuje okresný súd), že novinár (v širšom

význame šíriteľa informácií), ktorý dotknutú informáciu preberá, je povinný preskúmať jej vecnú
správnosť, resp. dôvodnosť. Uvedené by v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že o javoch, ktoré sú
postihnuteľné trestným právom, by bolo možné písať až v štádiu právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí,
čo rozhodne nekorešponduje s významom základného práva na slobodu prejavu a šírenie a získavanie
informácií.
· Nepodanie trestného oznámenia, prípadne návrhu na disciplinárne konanie, či návrhu na náhradu

škody v zmysle pracovnoprávnych, resp. občianskoprávnych predpisov samo o sebe neneguje výsledky
kontroly konštatujúce určité pochybenia. Pri vyhodnotení povahy pochybení, je nutné jednoznačne
vymedziť, ktoré konkrétne závery, ktorej konkrétnej kontroly konajúci súd posudzuje a z akých dôvodov
ich považuje napr. za drobné. Prioritne je však významným záver, či termíny použité oznamovateľom
výsledkov kontroly zodpovedajú jednotlivým zisteniam.

· Skutočnosť, že niektorý zo svedkov je príbuzným niektorého z účastníkov automaticky neznamená, že
takátosvedeckávýpoveďbynemalabyťvierohodná.Lennaokrajkrajskýsúdvtejtospojitostiuvádza,že
výpoveďdcérynavrhovateľajesvojimobsahomviacprávnouargumentáciouakosvedeckouvýpoveďou;
čo vyplýva (zrejme aj) z profesijného zamerania JUDr. P. Q.. Hoci zásah do osobnostných práv sa
prejavuje taktiež vo sfére súkromného/rodinného života dotknutého subjektu, z hľadiska úspešného

uplatnenia ochrany osobnosti je významným prioritne objektívne kritérium, a nie bezprostredné
subjektívne prežívanie dotknutej osoby, či jej blízkych.
· Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je základom miera úspechu strán v konaní a uložiť povinnosť
náhrady trov konania nie je možné na základe existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uvedené
kritérium má iba (opačný) význam, t.j. umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania v prípade, kde

by inak bola prisúdená. Taktiež je dôvodnou argumentácia odvolateľa o tom, že povinnosť náhrady trov
konanianemôžeznášaťniekto,ktoanineboljehoúčastníkom;čoplatíajpreprípad,žekonkrétnysubjekt
je účastníkom konania iba po určitý čas.

22. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe v konaní bude vykonať dokazovanie zákonom

predpísaným spôsobom, rešpektovať vyššie uvedené intencie odvolacieho súdu a predovšetkým svoje
rozhodnutienáležitezdôvodniť.Krajskýsúdzdôrazňuje,žeúčelomodôvodnenianiejepodrobnepopísať
celý priebeh konania, ale prioritne vysloviť jednoznačné preskúmateľné (skutkové i právne) závery
konajúceho súdu, vrátane úvah, ktoré k nemu viedli.

23. Toto rozhodnutie bolo vydané pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čomu
zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. K písomnému vypracovaniu uznesenia
však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1,
ods. 2 veta prvá CSP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia rozhodnutia čiastočne zohľadnil

aj aktuálnu právnu úpravu; napr. číslovanie odsekov odôvodnenia, či podpísanie rozhodnutia všetkými
členmi senátu.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.