Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. február 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/157/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310207655
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5310207655.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu G.. P. Q., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom Q. XXX, XXX XX A. W., právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Repákom, so
sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ SITA Slovenská tlačová agentúra a. s., so
sídlom Mýtna 15, 811 07 IČO: 35 745 274, právne zastúpený JUDr. Martinom Sečanským, advokátom,
Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, 2/ Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO:
35 790 253, právne zastúpenému Y. kanceláriou Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO:
35 906 464, a Y. kanceláriou Tomáš Kamenec, s.r.o., so sídlom Špitálska 43, 811 08 Bratislava, G.:
36 855 995, 3/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 974 87 Banská

Bystrica, G.: 36 038 351, právne zastúpený Mgr. Michalom Lapšanským, advokátom, so sídlom Košická
Belá 126, 044 65 Košická Belá, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v rade 3) z a m i e t a .

II. Žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ m a j ú n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 8.10.2010 voči označeným žalovaným v rade 1 a 2
domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade ospravedlniť sa žalobcovi G..
P. Q. a to v znení:

Žalovaný 1/ je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie na
webovom portáli http://www.tasr.sk rovnakým písmom ako pôvodný článok s názvom „. L. H. D. X. E.
H. E. X. tohto znenia:
„Spoločnosť SITA Slovenská tlačová agentúra a. s., prevádzkovateľ internetového portálu http://
www.tasr.sk sa týmto ospravedlňuje pánovi G.. P. Q., že uverejnením nepravdivých informácií
vytvárajúcich obraz, že pán G.. P. Q. je skorumpovaným a nečestným človekom, porušujúcim zákony
Slovenskej republiky, zasiahla do jeho osobnostných práv, čím ohrozila jeho česť, ľudskú dôstojnosť,

vážnosť a jeho meno.“
Žalovaný 1/ je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie na
webovom portáli http://www.webnoviny.sk rovnakým písmom ako pôvodný článok s názvom „H. X. N.
D. X. X. tohto znenia:
„Spoločnosť SITA Slovenská tlačová agentúra a. s., prevádzkovateľ internetového portálu http://
www.webnoviny.sk sa týmto ospravedlňuje pánovi G.. P. Q., že uverejnením nepravdivých informácií
vytvárajúcich obraz, že pán G.. P. Q. je skorumpovaným a nečestným človekom, porušujúcim zákony

Slovenskej republiky, zasiahla do jeho osobnostných práv, čím ohrozila jeho česť, ľudskú dôstojnosť,
vážnosť a jeho meno.“Žalovaný 2/ je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie na
webovom portáli http://www.sme.sk rovnakým písmom ako pôvodný článok s názvom „H. X. N. D. X.
X. tohto znenia:

„Spoločnosť Petit Press, a. s., prevádzkovateľ internetového portálu http://www.sme.sk sa týmto
ospravedlňuje pánovi G.. P. Q., že uverejnením nepravdivých informácií vytvárajúcich obraz, že pán G..
P. Q. je skorumpovaným a nečestným človekom, porušujúcim zákony Slovenskej republiky, zasiahla do
jeho osobnostných práv, čím ohrozila jeho česť, ľudskú dôstojnosť, vážnosť a jeho meno.“
Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu majetkovej ujmy v sume 8.298,48 €, a to v

lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu majetkovej ujmy v sume 8.298,48 €, a to v lehote
do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní 1, 2 s ú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce
z uhradeného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v sume vyčíslenej v lehote do troch
pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí, na účet

právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Dušana Repáka, vedený v spoločnosti E. W. X., a. s., číslo účtu:
XXXXXXX/XXXX, a to v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. V priebehu sporu podaním zo dňa 1.10.2012 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal
pripustiť zmenu žaloby na strane pasívnej legitimácie a tak do konania pripustiť ďalšieho účastníka Lesy

SR, štátny podnik. Okrem pôvodného rozsudočného návrhu žiadal, aby vystupoval tento subjekt ako
žalovaný v 3. rade ako spoločne zodpovedný za uverejnenie nepravdivých informácií, ktoré vytvárali
obraz o žalobcovi G.. P. Q. ako o skorumpovanom a nečestnom človeku porušujúcom Zákony SR, čím
zasiahli do jeho osobnostných práv a ohrozili jeho česť, ľudskú dôstojnosť, vážnosť a jeho meno. Súd
uznesením zo dňa 24.10.2012 pripustil vstup do konania na strane pasívnej legitimácie žalovaného v

3. rade Lesy SR, štátny podnik so sídlom Námestie SNP č. 80, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Pš., vl. č. 155/S. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2013. Predmetom konania sa tak stal nárok žalobcu spočívajúcom
v tom, aby súd uložil povinnosť a to žalovanému 2/ na náklady žalovaného 3/ v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie na webovom portáli http://www.sme.sk rovnakým

písmom ako pôvodný článok s názvom „H. X. N. D. X. X. tohto znenia:
„LESY Slovenskej republiky, štátny podnik sa týmto ospravedlňuje pánovi G.. P. Q., že vyhlásením
nepravdivých informácií vytvárajúcich obraz, že pán G.. P. Q. je skorumpovaným a nečestným človekom,
porušujúcim zákony Slovenskej republiky, zasiahla do jeho osobnostných práv, čím ohrozila jeho česť,
ľudskú dôstojnosť, vážnosť a jeho meno.“ Žalobca si voči žalovanému v rade 3) uplatnil ako ďalší nárok

náhradu majetkovej ujmy v sume 8.298,48 €

3. O podanej žalobe rozhodol súd rozsudkom č. k. 6C/157/2010-461 zo dňa 17. apríla 2014, v
spojení s opravným uznesením č. k. 6C/157/2010-486 zo dňa 22. januára 2015 a doplňujúcim
rozsudkom č. k. 6C/157/2010-503 zo dňa 16. júna 2015, kedy zamietol žalobu žalobcu na uloženie

povinnosti žalovanému v rade 1/ uverejniť ospravedlnenie žalobcovi na internetovom portáli http://
www.tasr.sk, keď akceptoval tvrdenie žalovaného 1/, že nie je prevádzkovateľom dotknutého portálu.
Súčasne však konštatoval "spoluzavinenie" žalovaného 1/ na zásahu do práv žalobcu. Vzhľadom
na „postavenie“ žalovaného 1/ v sústave informačných prostriedkov považoval za postačujúce
prejednanie tejto veci pred súdom" a zamietol voči nemu návrh i v časti o uloženie povinnosti

zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu. Doplňujúcim rozsudkom okresný súd zamietol návrh tiež v
časti o uloženie povinnosti žalovanému v rade 1/ uverejniť ospravedlnenie navrhovateľovi na portáli
www.webnoviny.sk . V tejto spojitosti uviedol, že žalovaný 1/ zverejnil
informácieposkytnuté"oprávnenýmatospoločnosťouLesySRprostredníctvomichriaditeľa".Zdôraznil,
že "otázka skutočnosti, ktorá bola predmetom zverejnenia z dôvodov, ktoré v priebehu konania žalovaní

uvádzali, nemohla byť riadne preverená a preto za obsah zverejnených článkov zodpovedá žalovaný
3/". Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ súd tomuto uložil povinnosť zverejniť na náklady odporcu 3/
ospravedlnenie na portáli www.sme.sk rovnakým písmom ako pôvodný článok
s názvom ". X. N. D. X. X.; žalovanému v rade 3/ zároveň uložil povinnosť zaplatiť titulom nemajetkovej
ujmy žalobcovi sumu 8.298,48 eur. Vychádzal z toho, že v demokratickej spoločnosti pred zverejnením

informácie, že akákoľvek osoba je nečestná a skorumpovaná, musí byť takáto informácia predmetom
preskúmania; "v opačnom prípade sú média určitým politickým nástrojom, čo nekorešponduje s
obsahom práva na slobodu tlače". Na základe Ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. mal za to, že žalobcu
nemožno považovať za osobu, ktorá "je povinná trpieť kritiku v súvislosti so zamestnaním a nemôžebyť obmedzovaná kritikou médií spôsobom difamačného charakteru absolútne". Súd konštatoval, že zo
záznamovokontroláchvrokoch2006a2010vyplývajúlendrobnéporušeniaaodporcovianepreukázali,
že bol podaný podnet na príslušné orgány pre podozrenie z trestnej činnosti majetkovej povahy.

Nadväzne uzavrel, že zverejnené informácie sú nepravdivé a difamačné. "Najväčšia zodpovednosť" za
takéto správy je na strane žalovaného 3/, ktoré mu uložil aj povinnosť poskytnutia náhrady nemajetkovej
ujmy, pričom výšku požadovanú žalobcom považoval za primeranú, lebo tento má problém nájsť si prácu
primeranú predchádzajúcemu pracovnému zaradeniu. Doplňujúcim rozsudkom - zhodne ako vo vzťahu
k žalovanému rade 1/ a portálu www.webnoviny.sk - zamietol žalobu

(návrh) v časti o uloženie povinnosti (bezprostredne) žalovanému v rade 2/ uverejniť ospravedlnenie
na portáli www.sme.sk . Totožnými boli i dôvody takéhoto postupu t.j., že išlo
len zverejnenie informácií poskytnutých oprávnenou osobou. O trovách konania rozhodol tak, že uložil
žalovaným v rade 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť titulom ich náhrady žalobcovi sumu
4.009,07 eur, ktorú výšku bližšie zdôvodnil.

4. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalovaného v rade 3) súd vyššej inštancie uznesením
sp. zn. 10Co/643/2015 zo dňa 30.6.2016 rozhodol tak, že rozsudok vo výrokoch o uložení povinnosti
žalovanému 2/ na náklady žalovaného 3/ uverejniť ospravedlnenie na webovom portáli http://
www.sme.sk, o uložení povinnosti odporcovi 3/ zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 8.298,48
euravovýrokuonáhradetrovkonaniaavrozsahuzrušeniamuvec vrátil naďalšiekonanie. Rozsudok

súdu zostal nedotknutý vo výrokoch o zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti žalovanému v rade 1/
uverejniť ospravedlnenie na webovom portáli http://www.webnoviny.sk a http://www.tasr.sk, o zamietnutí
návrhu na uloženie povinnosti (bezprostredne) žalovanému 2/ uverejniť ospravedlnenie na portáli http://
www.sme.sk a o zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy každý po 8.298,48 eur.

5. Súd vyššej inštancie v odôvodnení uznesenia konštatoval okrem iných pochybení a
nepreskúmateľnosti tiež i tom, že súd len absolútne všeobecne uviedol o kontrole za obdobie
rokov 2006 a (zrejme až - pozn. odvolacieho súdu) 2010 bez toho, aby uviedol akékoľvek konkrétne
zistenia, pričom minimálne výsledky kontroly z 30.7.2010 nevykazujú znaky iba drobných pochybení.

Vzhľadom na "najväčšiu zodpovednosť" žalovaného v rade 3/ je pritom primeranosť prezentovania
zistení výsledkov kontrol pomerne zásadná. Obdobne nie je dostatočným zdôvodnenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy odkazom na primeranosť jej výšky požadovanej žalobcom. Hoci výška konkrétne
nemajetkovej ujmy je otázkou voľnej úvahy súdu, nemôže ísť o prejav svojvôle; naopak, konajúci súd
musí jasne vymedziť úvahy a východiská vedúce k určitému záveru/konkrétnej výške. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku ako rozhodujúca sa javí nemožnosť žalobcu získať zamestnanie. Bez ohľadu
na skôr majetkový charakter/dopad daného hľadiska, pokiaľ okresný súd (minimálne v prvotnom
rozsudku) konštatoval "spoluzavinenie" všetkých žalovaných, chýba zodpovedanie otázky primeranosti
navrhovateľom požadovanej výšky; keďže okresný súd zároveň zamietol uloženie povinnosti nahradiť
nemajetkovú ujmu voči odporcom 1/ a 2/, od ktorých navrhovateľ rovnako a na základe totožných

(tvrdených) dôsledkov požadoval (ďalšiu) nemajetkovú ujmu po 8.298,48 eur. Hoci okresný súd
konštatuje vykonanie dokazovania aj listinami, v priebehu jednotlivých pojednávaní k uvedenému
zákonom predpokladaným spôsobom nedošlo; resp. minimálne zo zápisníc o pojednávaní uvedené
rozhodne nevyplýva.

6. V rámci odôvodnenia súd vyššej inštancie poukázal a upriamil tak pozornosť súdu prvého stupňa
na to, že:
“Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov
nie je možné vo vzťahu k nárokom na ochranu osobnosti vykladať tak, že len osoby, resp. funkcionári
vymedzení v dotknutom právnom predpise sú kritizovateľní z hľadiska kritéria verejnosti, resp.

verejného záujmu. Uvedené je dostatočne zrejmé z predmetu úpravy označeného ústavného zákona
vymedzeného v jeho článku 1. Predovšetkým však z rozsiahlej judikatúry, či už vnútroštátnych orgánov
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmý výrazne širší význam termínu verejný záujem.
"Len skutočnosť, že v určitej oficiálnej tlačovej správe je použitý termín "nečestný", resp.
"skorumpovaný", neznamená (tak ako to minimálne naznačuje okresný súd), že novinár (v širšom

význame šíriteľa informácií), ktorý dotknutú informáciu preberá, je povinný preskúmať jej vecnú
správnosť, resp. dôvodnosť. Uvedené by v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že o javoch, ktoré sú
postihnuteľné trestným právom, by bolo možné písať až v štádiu právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí,čo rozhodne nekorešponduje s významom základného práva na slobodu prejavu a šírenie a získavanie
informácií.
„Nepodanie trestného oznámenia, prípadne návrhu na disciplinárne konanie, či návrhu na náhradu

škody v zmysle pracovnoprávnych, resp. občianskoprávnych predpisov samo o sebe neneguje výsledky
kontroly konštatujúce určité pochybenia. Pri vyhodnotení povahy pochybení, je nutné jednoznačne
vymedziť, ktoré konkrétne závery, ktorej konkrétnej kontroly konajúci súd posudzuje a z akých dôvodov
ich považuje napr. za drobné. Prioritne je však významným záver, či termíny použité oznamovateľom
výsledkov kontroly zodpovedajú jednotlivým zisteniam.

„Skutočnosť, že niektorý zo svedkov je príbuzným niektorého z účastníkov automaticky neznamená, že
takátosvedeckávýpoveďbynemalabyťvierohodná.Lennaokrajkrajskýsúdvtejtospojitostiuvádza,že
výpoveďdcérynavrhovateľajesvojimobsahomviacprávnouargumentáciouakosvedeckouvýpoveďou;
čo vyplýva (zrejme aj) z profesijného zamerania U.. P. Q.. Hoci zásah do osobnostných práv sa prejavuje
taktiež vo sfére súkromného/rodinného života dotknutého subjektu, z hľadiska úspešného uplatnenia
ochrany osobnosti je významným prioritne objektívne kritérium, a nie bezprostredné subjektívne

prežívanie dotknutej osoby, či jej blízkych.
„Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je základom miera úspechu strán v konaní a uložiť povinnosť
náhrady trov konania nie je možné na základe existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uvedené
kritérium má iba (opačný) význam, t.j. umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania v prípade, kde
by inak bola prisúdená. Taktiež je dôvodnou argumentácia odvolateľa o tom, že povinnosť náhrady trov

konanianemôžeznášaťniekto,ktoanineboljehoúčastníkom;čoplatíajpreprípad,žekonkrétnysubjekt
je účastníkom konania iba po určitý čas.

7. Predmetom sporu tak vo vzťahu k nároku žalobcu zostalo konanie voči samotnému žalovanému v
rade 3) a rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k žalovaným v rade 1) a 2), voči ktorým bola žaloba

zamietnutá.

8. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový
poriadok, ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté pred nadobudnutím
jeho účinnosti.

9. Na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania súd v nadväznosti na záver súdu vyššej inštancie
doplnil dokazovanie výsluchom svedka G.. G. Q. prostredníctvom dožiadaného súdu, kde tak vykonal
dôkaz na návrh žalovaného v rade 3), ktorý sa stal stranou sporu až neskôr a teda nemohol tomuto
svedkovi klásť relevantné otázky za účelom preukázania ním uvádzaných a tvrdených skutočností.

Vo vzťahu k listinným dôkazom tvoriacim obsah spisového materiálu k veci sa viažucemu, ktoré sa
účinnosti OSP neboli vykonané zákonným spôsobom, všetky strany zhodne na pojednávaní sa vyslovili,
že spisový materiál a listinné dôkazy nežiadajú oboznamovať, obsah spisu im je známy a preto súd
upustil o postupu podľa § 204 CSP majúc tak všetky listiny za oboznámené.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd vo vzťahu k nároku žalobcu voči žalovanému v rade 3)
preukázané, že tento nárok bol uplatnený podaním žaloby 1.10.2012 na tom podklade, že podľa
tvrdení žalobcu žiadny výsledok kontroly - protokol vrátane kontroly vykonanej v čase od 16.8.2010 do
18.8.2010neobsahujeakékoľvekzávery,ktorébylenčiastočneodôvodňovalizverejneniepublikovaných
informácií. Výsledky kontroly absolútne nepreukazujú skutočnosť, že by v prípade žalobcu ako bývalého

riaditeľa E. X. došlo k akejkoľvek forme korupčného konania alebo nečestného správania, na základe
čoho by bolo možné ho označiť ako skorumpovaného a nečestného manažéra. V nadväznosti s
poškodením dobrého mena žalobcu a zníženia jeho vážnosti a dôstojnosti v spoločenskej a pracovnej
sfére je potrebné poukázať na skutočnosť, že lesnícka verejnosť je informovaná o prostredníctvom
tzv. monitoringu a je nesporné, že rozšírenie nepravdivých informácií o žalobcovi prostredníctvom

uvedeného monitoringu vážne zasiahlo do jeho ústavou garantovaného práva na ochranu osobnosti. V
dôsledku konania Lesov SR š.p. tak došlo k porušeniu práva žalobcu na ochranu osobnosti. Zverejnenie
informácie, že akákoľvek osoba je nečestná a skorumpovaná, je tak zásadným zásahom do mravnej
integrity dotknutej osoby a jej vnímanie na verejnosti, že v každom jednotlivom prípade musí byť
predmetom preskúmania, v opačnom prípade možno konštatovať, že médiá sú nástrojom politikov, čo

nepochybne nekorešponduje obsahu práva na slobodu tlače. Je na mieste zdôrazniť, že nepravdivé
označenie žalobcu za skorumpovaného manažéra napĺňa skutkovú podstatu trestného činu ohovárania
podľa trestného zákona. Žalobca uviedol, že dokazovanie by sa malo koncentrovať na otázky, či
napádané informácie poskytol žalovanému rade 2/ oficiálny zdroj a či boli uverejnené v dobrej vierev ich pravdivosť. S týmto sa žalobca nemohol stotožniť, nakoľko vzhľadom na závažnosť informácií
zverejnených v predmetnom článku sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti za publikované
informácie, nakoľko tieto nepochybne zasahujú do ústavného práva žalobcu na ochranu osobnosti, a

zároveň by bolo na mieste vysloviť podozrenie, že v istom prípade by sa mohlo jednať o skutkovú
podstatutrestnéhočinu. Jeabsurdnésadomnievať,že dobrávieravpravdivosťzverejnenýchinformácií
je v takomto prípade postačujúca ako obrana. V konaní doposiaľ nebolo preukázané, na základe
akého relevantného dôvodu by bolo na mieste sa domnievať, že žalobca je nečestný a skorumpovaný
človek. Zverejnené články prezentujú žalobcu ako človeka, ktorý už bol odsúdený pre trestný čin

korupcie, keď v znení článku sa uvádza: „....E. F. E. A. Y. X. P.É.....“. Uvedeným konaním žalovaných
bola porušená i zásada prezumpcie neviny, ktorou sa zaručujú každému občanovi práva, aby bol
považovaný za nevinného, až kým súd právoplatne nerozhodne o jeho vine. Poukázal na príslušné
ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. Žalovaní v predmetných článkoch uverejnili aj
informáciu „o výsledku kontroly“ a o údajnom hrubom porušovaní zákonov, Obchodného zákonníka a
vnútropodnikových smerníc. Žalobca uviedol v žalobe stručnú genézu jeho odvolania dňa 30.7.2010,

keď približne o 11:30 hod. generálny riaditeľ Lesov SR, oznámil žalobcovi, že výsledky kontroly, ktorá
začala len v daný deň, naznačil nedostatky a preto ho, teda žalobcu, musí odvolať. Generálny riaditeľ
však žiadne konkrétne výsledky žalobcovi nepredložil. Žalobca tvrdí, že je nepravdepodobné, aby
výsledky kontroly trvajúcej len jedno dopoludnie, preukázali dôvody na odvolanie z funkcie a najmä z
dôvodu hrubého porušovania právnych a vnútropodnikových predpisov. Žalobca sa počas celého svojho

života vrátane výkonu svojej funkcie riaditeľa odštepného závodu správal v súlade s dobrými mravmi a
všeobecne záväznými právnymi predpismi, svoju prácu vykonával riadne a zodpovedne a počas výkonu
funkcie ako riaditeľ odštepného závodu X. dosahoval odštepný závod X. kladný hospodársky výsledok.
Poukázalajnaďalšieskutočnosti,keďpoprevzatífunkcieriaditeľajehoosoboubolhospodárkyvýsledok
odštepného závodu cca plus 99.581,76 Eur (3.000.000,- Sk) a v čase odvolania z funkcie približne

4.626.502,- Eur (49.000.000,- Sk), čo predstavuje približne 16-násobok rastu výsledku hospodárenia.
Teda uvedené tvrdenia sú v absolútnom rozpore s klamlivými a zavádzajúcimi tvrdeniami zverejnenými
v predmetných článkoch. Nakoľko považoval žalobca za splnené obe podmienky predpokladané
zákonom pre porušenie práva na ochranu jeho osobnosti neoprávneným zásahom, ktoré sú súčasne
spôsobilé ohroziť, resp. porušiť osobnosť fyzickej osoby, má právo na ochranu jeho osobnosti a okrem

požadovaného ospravedlnenia aj na náhradu nemajetkovej ujmy v sume po 8.298,48 Eur.

11. Žalovaný v rade 3) vo vyjadrení k podanej žalobe (č.l. 319 spisu) žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca
tvrdil, že v dôsledku konania zamestnancov žalovaného v rade 3) došlo k porušeniu práva na ochranu
osobnosti a náhradu majetkovej ujmy v peniazoch v sume 8298,48 €. Žalovaný uviedol, že na vyhovenie

žalobe nie sú splnené predpoklady, pričom poukázal na ust. § 13 ods. 1, 2, 3 OZ. Svedkovia vypočutí
v tomto spore a okrem iných i manželka, dcéra žalobcu a písomne (v rámci osobného listu) i
svokra žalobcu majú nepochybne záujem na tom, aby bol žalobca úspešný a je potrebné i z tohto
hľadiska posúdiť ich vierohodnosť. Svedok Y. H. je priateľom žalobcu, sám vo výpovedi uviedol,
že zverejneným informáciám neveril a denník SME považuje za bulvár a informácie o žalobcovi za

bulvárne. Svedkyňa Y. U. uviedla, že informácie o žalobcovi v zásade nemali vplyv na okruh priateľov
žalobcu, tí ktorí mu dôverovali a verili na pracovisku, tak tí nezmenili svoj názor. Svedkyňa O. K.
uviedla, že zverejnené informácie považovala za nepravdivé. Pokiaľ sa týka nemožnosti zamestnať
sa, poukázal na to, že žalobca sa u svojich bývalých kolegov (Š. a O.) snažil zamestnať, spochybnil
tiež vierohodnosť týchto svedkov. Rovnako tak v spoločnosti P. X..H..E.. je uvedená kontaktná osoba

Y. H., ako priateľ žalobcu. Žalovaný taktiež poukázal i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 134/2007
zo dňa 28.2.2008, kde predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to,
že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu
na chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a na druhej strane

znášať sankcie uložené súdom. V tomto spore nie je splnená ani jedna z vyššie uvedených podmienok.
Poukázal súčasne na to, že žalobca sa domáha nároku voči žalovanému až s odstupom dvoch rokov od
zverejnenia informácie. Konaním zamestnancov žalovaného nemohlo dôjsť v značnej miere k zníženiu
vážnosti v spoločnosti, inak by žaloba nepochybne žiadal od žalovaného v rade 3) náhradu okamžite
a nie až po 2 rokoch a jednak to, že vzhľadom na uplynutie takejto doby akákoľvek prípadná ochrana

práv žalobcu stratila na aktuálnosti.

12. Svedok vypočutý v rámci sporu P.. F. L., ktorý pracoval v rozhodnom čase na generálnom riaditeľstve
Lesov SR š. p. do 21.11.2010 a okrem iných povinností spolupracoval s médiami a poskytoval iminformácie. Po voľbách od júna 2009 nastali politické zmeny a nový riaditeľ G.. Q. sa rozhodol
nie spôsobom, ako bolo zvykom v minulosti plošne odvolávať všetkých pracovníkov pri zmene, ale
rozhodol sa postupovať v prípadoch, kde na základe preskúmania pracovných povinností jednotlivých

pracovníkov vyvolá personálne opatrenia iba v prípadoch, v ktorých budú odôvodnené. Stalo sa tak na
základe toho iba v 4 prípadoch a u žalobcu bol takýto postup zvolený na základe previerky a kontroly v
OZ X., ktorá zistila nedostatky v hospodárení protiprávneho a netransparentného nakladania s majetkom
a finančnými prostriedkami Lesov SR. Následne sa G.. Q. rozhodol odvolať G.. Q.. Na základe porady
vedenia dostal príkaz, aby pripravil tlačovú správu, v ktorej budú uvedené informácie pre médiá, ktoré

vyplývali k vykonanej kontroly a na základe výsledkov tejto kontroly generálny riaditeľ odvolal z funkcie
E. X.P. G.. Q.. Ako hovorca neuvádzal svoje názory, ale názory organizácie. Mal k dispozícii závery
previerky. Z jeho strany išlo o štandardný postup hovorcu. Okrem protokolov z vykonaných kontrol mal k
dispozíciiajrozhodnutieazáveryriaditeľaavedeniapretlač,žemáposkytnúťmédiámtakétoinformácie.

13. Na podklade predložených protokolov mal súd z obsahu spisu preukázané, že tieto prebiehali v E.

X. pravidelne. V kontrolách vykonávaných podľa protokolov ( č.l. 156 - 166 spisu) závažné nedostatky
zistené neboli, tieto kontroly boli datované v období od 12. 2.2007 do 25.5.2010. Prvé zistené nedostatky
boli v období kontroly od 20.2.2008 do 29.2.2008. Ďalej v rámci kontroly vykonanej na E. X. 30.7.2010
a tiež podľa protokolu o výsledku kontroly tiež v dobe od 16.8.2010 do 18.8.2010. Podľa protokolu o
výsledku kontroly vykonanej v E. X. 30.7.2010 (č.l. 226 spisu) bolo zistené okrem iného, že vo vzťahu

k vykonaniu výrubov pod elektrovodmi firmou C. O. - C., ktorá firma mala realizovať pre E. X. výrub
drevnej hmoty, zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 16.2.2007. K zmluve boli vystavené dodatky 1
až 6 (pozn. v období od 10.5.2007 do 11.5.2007) a to bez podpisu objednávateľa a krycie listy bez
podpisu referenta zodpovedného za prevzatie. Faktúrami bola vyúčtovaná celkom čiastka 24436,24 €,
ktorá suma bola uhradená v prospech firmy C. 3.7.2007; ku kalkulačným cenám použitým v dodatkoch

sa nikto zo zodpovedných zamestnancov nevedel vyjadriť. Dodatky neboli vyhotovené na LS a ani
podpisované oprávnenými osobami. Dňa 30.4.2009 bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služby s
dodávateľom U. X. - Y. na predmet zmluvy manipulácia drevnej hmoty na ES E. X. k uvedenej zmluve
neboli doložené ku kontrole žiadne doklady, na základe ktorých by bola táto zmluva uzavretá. Ku
kontrole neboli doložené podklady, že uvedené výberové konanie bolo zverejnené v jednom celoštátnom

denníku a na internete, čím došlo k porušeniu smernice Sm LV 007. Prihlásili sa traja uchádzači, všetky
ponuky splnili podmienku minimálne troch nakladačov, v zázname nie je vyhodnotenie verejnej súťaže ,
kde bola ako víťazná ponuka U. X.. Dňa 22.2.2010 bola s týmto dodávateľom uzatvorená rámcová
zmluva č. 1/200/02/400 s poskytovaním služieb do 22.5.2015 podľa potrieb objednávateľa. V bode 4.
protokolu je uvedené, že OZ X. vyhlásilo verejnú súťaž na zabezpečenie ochrany majetku fyzickou

ochranou v objektoch E. X. B. F., B. X., B. F.. Kontrolnej skupine nebol predložený doklad o vyhlásení
obchodnej verejnej súťaže ani o spôsobe vyhlásenia. Podmienky splnili dve spoločnosti, Ž. W. X..H..E..
S. L. X W. X..H..E.. F.. Členovia komisie zápisnicu podpísali, Riaditeľ OZ v zápisnici na konci s textom
„s výberom dodávateľa súhlasím“ k uvedenému sa nepodpísal. Listami zo dňa 16.1.2009 oznámil
uchádzačom zrušenie súťaže, čo odôvodnil ekonomickými dôvodmi, hoc tak mohol urobiť až uplynutím

7 dní od vyhodnotenia návrhom, čím došlo k nedodržaniu tejto lehoty. V bode 5. účelnosť vynaloženia
finančných prostriedkov vo výške 1,5 mil. Sk na prehradenie zvernice W. X. nebolo kontrolnej skupine
doložené, akým spôsobom sa vynaložené náklady vrátia. Protokol obsahuje i ďalšie porušenia čo do
náležitostí zmlúv a napr. dodatkov, ktorými sa mali dopĺňať Články konkrétnych zmlúv, ktoré zmluva ani
neobsahovala, neboli doložené odklady, na základe ktorých boli stanovené ceny a pod. V záveroch ale

i úvodnej časti protokolu je uvedené, že bolo zistené porušenie ustanovení platných právny predpisov
v rozsahu špecifikovanom v protokole, osobitne bude vyčíslený rozsah práce - vykonaných výrubov
pod elektrovodmi firmou C., vykonaných v nadväznosti na rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb s
dodávateľom U. X. - Y. ( k zmluvám špecifikovaným bližšie v bode 2 a 3 záveru).

14.PodľaProtokoluovýsledkukontrolyvykovanejvobdobíod16.8.2010do18.8.2010bolopreukázané,
že táto nadväzovala na predchádzajúcu kontrolu a bola tematicky zameraná na vyčíslenie rozsahu prác
v zmysle záverov predchádzajúcej kontroly v kontrolovanom subjekte OZ X.. V rámci daného protokolu
bolo konštatované porušenie zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ustanovenia § 8 Rozhodovanie o vyňatí
alebo obmedzení užívania, porušenie smernice Sm LV 007 o uplatňovaní dodávateľského spôsobu na

práce v lesníckych činnostiach (vo vzťahu k prácam realizovaným firmou C. O. C. ) kedy boli práce
vykonávané po uplynutí časového obdobia na ktorú bola zmluva dojednaná, v čase podpisu zmluvy
nemal C. O. oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 1.2.2007, v dodatkoch
1 - 6 zmluvy je časový nesúlad medzi zadaním a ukončením prác. Taktiež bolo konštatované porušenieu rámcovej zmluvy o dodaní služieb s fi U. X. - Y., kedy táto firma vykonávala práce nad rámec
zmluvy, zmluvy zo dňa 14.12.2007 boli do centrálnej evidencie registrované 20.11.2009 a dodatky
2 a 3 až dňa 24.11.2009. Uzavretím Zmluvy č. 4/2009/02/400 zo dňa 30.4.2009 došlo k porušeniu

Smernice Sm LV007. Na základe Zmluvy fi U. X. - Y. vykonala pre E. X. nad rámec zmlúv plnenie
zo zmluvy č. 4/2009/02/400 zo dňa 30.4.2009, ktorá nebola uzatvorená v zmysle smernice LV 007 na
nakladanie dreva, ktoré bolo zazmluvnené v zmysle zmluvy o poskytovaní služby č. 1/2009/02/400 k
RZ č. 1/2008/02/400, pričom RZ predmet nakladanie dreva neobsahovala. Zmluva č. 26/2010/02/400
zo dňa 4.1.2010 nebola v centrálnom registri zmlúv zaevidovaná. Podklady k VOS na manipuláciu

dreva na E. X. v roku 2010 boli predmetom bežnej kontroly vykonanej 30.7.2010. Okrem iného komisia
pre vyhodnotenie súťaže zasadala a výsledky vyhodnotila 22.2.2010, uchádzačovi U. X. bol výsledok
súťaže oznámený listom zo dňa 23.2.2010, hoci rámcová zmluva ako i Zmluva vykonávania ročná s
ním boli podpísané 22.2.2010 (pozn. teda predtým, ako bol oznámený výsledok). Kontrolou bolo zistené,
že uchádzač Stopka predložil doklady, ktoré boli poprepisované (čísla) ako sú cena alebo referencie o
kvalite vykonanej práce.

15. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe, súd vyššej inštancie naznačil právny názor,
že žalobcu je nevyhnutné považovať za verejného činiteľa. Hoci žalobca sa v plnej miere nestotožňuje
s týmto názorom, i pre prípad, že by súd považoval žalobcu za osobu verejného záujmu, osoby verejne
známe, resp. osoby verejne činné majú právo domáhať sa práva na ochranu osobnosti, hoci tieto

osoby by mali znášať vyššiu mieru kritiky, i kritika verejne známych osôb by mala mať určité medze a
skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť možno preukázať, ako aj hodnotiace úsudky, ktoré predstavujú
subjektívne názory, musia byť založené na pravdivých skutočnostiach a musia byť podané tak, aby
neboli hanobiace, osočujúce alebo akýmkoľvek spôsobom znevažujúce akýkoľvek subjekt a to aj osobu,
ktorú možno považovať za verejne známu. Rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že informácie,

ktoré zverejnili žalovaní, boli nepravdivými informáciami, nebola preukázaná ich pravdivosť, tak ako to
vyplýva najmä z protokolov o vykonaní jednotlivých kontrol na odštepnom závode Lesov SR. Žalobca
sa k týmto kontrolám podrobne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 15.12.2011. Z uvedeného dôvodu v
celom rozsahu odkazuje na toto podanie. Žiadna kontrola nepreukázala také závažné dôsledky, ako boli
zverejnené v jednotlivých napadnutých článkoch, t. j. že Lesom SR boli spôsobené škody v desiatkach

tisícoch eur a podobné iné závažné skutočnosti. Žalobca preukázal, že za obdobie, počas ktorého
vykonával funkciu riaditeľa odštepného závodu Lesov SR X., sa zvýšil práve hospodársky výsledok
Lesov SR. Kritika, ktorá bola uvedená v týchto článkoch, je neprimeraná, nie je dostatočne objektívna
a naopak je osočujúca, hanobiaca a dokonca až urážlivá. Novinári majú právo a na druhej strane aj
povinnosť informovať o veciach verejných, avšak je dôležité zdôrazniť, že táto povinnosť musí zároveň

alebo teda toto právo na slobodu tlače a slobodu prejavu musí rešpektovať aj iné ľudské práva, ktoré sú
garantované jednak Ústavou Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými dohovormi a v tomto prípade
je to práve právo na ochranu osobnosti. Ani jeden z novinárov, ktorý zverejnil článok, nekontaktoval
žalobcu, aby sa vyjadril k tomu uvedenému článku. Proporcionalita medzi slobodou tlače a slobodou
prejavu je daná v množstve, teda vo veľkej miere v európskej judikatúre je dávaná sloboda prejavu

a sloboda tlače do popredia, ale zároveň európska judikatúra smeruje tým smerom, že v niektorých
prípadoch a situáciách je nevyhnutné, aby sloboda prejavu ustúpila. Dôvodom takéhoto obmedzenia
môže byť ochrana práva a slobôd iných, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného
práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom Ústavou SR a potom konkretizovanom najmä
v §-e 11 Občianskeho zákonníka, ktoré chránia fyzické osoby pred neoprávnenými zásahmi do ich

osobnostných práv. Tlač má informovať verejnosť o veciach verejných, bola to verejná vec, keďže
išlo v podstate o nakladanie s verejnými financiami, so štátnymi prostriedkami, nakoľko Lesy SR sú
štátnym podnikom, avšak je povinnosťou tlače informovať občanov spôsobom, aby nezasahovala do
práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. žalovaní v rade 1 a 2 sa nemôžu zbaviť povinnosti
tým, že tvrdia že čisto prevzali tlačovú správu od Lesov SR. Žalovaní zverejnili informácie o tom, že

žalobca je nečestným a skorumpovaným manažérom. Žalovaní zverejnili tieto informácie spôsobom, že
žalobcu si nebolo možné zameniť s akýmkoľvek iným subjektom. Sloboda tlače musí rešpektovať právo
prezumpcie neviny a v prípade, ak ponúka spravodajstvo o akejkoľvek činnosti, ktorá súvisí s trestnou
činnosťou alebo má tento charakter, musí rešpektovať právo prezumpcie neviny, čo v tomto prípade
bolo porušené. Žalobca si nemohol nájsť v rozhodujúcom čase zamestnanie. Je to osem a pol roka,

odkedy boli predmetné články zverejnené a tú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku týchto článkov, žalobca
v podstate pociťuje dodnes a to jednak aj v rodinnom prostredí a jednak aj v pracovnom prostredí.
Dodnes sa polovica rodiny so žalobcom a teda s tým najbližším okruhom žalobcu nerozpráva a to práve
v dôsledku zverejnenia týchto článkov. Žalobca sa uchádzal o pracovnú pozíciu riaditeľa u odštepnéhozávodu Lesov SR, pričom v prvom kole bol úspešný a teda v písomnej časti, v druhej časti mal veľmi
nepríjemný zážitok z toho, ako sa vyjadrovala tá výberová komisia práve z toho dôvodu, že mal byť tým
skorumpovaným a nečestným manažérom.

16. Právny zástupca žalovaného v rade 1) žiadal, aby v zmysle záverov predchádzajúcich rozhodnutí
vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa úspechu v danom spore.

17. Rovnako tak právny zástupca žalovaného v rade 2) uviedol, že nároky žalobcu, ktoré si žalobca

uplatňoval, jednak náhradu majetkovej, resp. nemajetkovej ujmy plus teda zverejnenie ospravedlnenia
na stránke , boli voči žalovanému v 2. rade právoplatne zamietnuté, nakoľko
boli zamietnuté najskôr rozsudkom a neskôr dopĺňajúcim rozsudkom Okresného súdu Čadca, neskôr
potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zostáva neprávoplatné
len uloženie povinnosti uverejniť na náklady žalovaného v 3. rade ospravedlnenie. Žalovaný v 2. rade
nepovažuje toto za formu sankcie, nakoľko z uvedeného konania by ešte mal v podstate finančný

prospech, preto v plnej miere súhlasí s doterajšími závermi ako súdu prvej inštancie tak aj odvolacieho
súdu a čo sa týka náhrady konania, poukázal na aplikáciu § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
nakoľko žalovaný v 2. rade mal plný úspech vo veci, žiadal priznať náhradu v pomere 100%.

18. Právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade uviedla, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva

na ochranu osobnosti a to s poukazom predovšetkým na výsledky kontrol, z ktorých teda vyplývajú
jednotlivé pochybenia žalobcu, ktoré neboli drobné, tak ako konštatoval okresný súd v rozsudku, pričom
s týmto názorom, že nemožno súhlasiť, že ide o drobné pochybenia, sa stotožnil aj krajský súd.
Informácie, ktoré poskytol žalovaný v 3. rade, najmä teda prostredníctvom tlačovej
správy, vyplývajú z výsledkov týchto kontrol a preto k neoprávnenému zásahu nedošlo. V danom prípade

nie sú aj pri odlišnom posúdení splnené podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného v 3. rade,
nakoľko predpoklady pre vznik zodpovednosti vyplývajú z ustanovenia §-u 13 Občianskeho zákonníka
a je nimi teda existencia zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, neoprávnený charakter tohto zásahu a
príčinná súvislosť medzi zásahom a ujmou. S poukazom na výsluch svedka Q. jednoznačne vyplýva,
že informácie, ktoré boli poskytované zo strany žalovaného v 3. rade prostredníctvom hovorcu pána

L. odsúhlasil vtedajší generálny riaditeľ pán Q. a z toho dôvodu, že v prípade, ak by teda mal súd
zato, že poskytnuté informácie nezodpovedali výsledkom kontrol, tak došlo teda k excesu vtedajšieho
generálneho riaditeľa pána Q. a žalovaný v 3. rade nemôže niesť za toto konanie zodpovednosť.
Odvolací súd v zrušujúcom uznesení pripustil túto možnosť, že by mohlo ísť o exces. Pokiaľ žalobca
teda uvádzal, že mal problém nájsť si zamestnanie, práve žalobca bol ten, čo požiadal o ukončenie

pracovného pomeru a svoju nezamestnanosť si tak vlastne spôsobil iba on sám. V súvislosti s ujmou,
ak by však malo ísť o majetkovú ujmu, tak by zrejme išlo o škodu zrejme vo forme ušlého zisku,
kde by bolo potrebné preukazovať predpoklady vzniku zodpovednosti, avšak najdôležitejšie je, že táto
škoda by bola už premlčaná s ohľadom teda na uplatnenie nároku voči žalovanému v 3. rade. V
súvislosti s nemajetkovou ujmou škoda taktiež teda nevznikla, taktiež by tu absentoval kauzálny nexus

aj s poukazom na už uvedené, že teda jednotliví svedkovia informáciám neverili. Žalobca nebol nikdy
zo strany žalovaného v 3. rade označený ako osoba, ktorá mala spáchať nejaký trestný čin alebo
sa dopustila trestného činu a žalovaný v 3. rade poskytol teda informácie predovšetkým o tom, že
došlo k hrubému porušeniu zákonov a interných smerníc, avšak nehovorí o naplnení trestnoprávnej
zodpovednostialebospáchanítrestnéhočinu.Zostranyžalovanéhov3.radenedošlokneoprávnenému

zásahu do osobnostnej sféry žalobcu a taktiež mu nebola teda spôsobená ujma a to ani majetková ani
nemajetková. Žalobu žiadala zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

19. Svedok T. Q. , ktorý je autorom článku uverejneného v denníku SME, si nepamätal, z akých zdrojov
získal informácie, ktoré použil na uverejnenie tohto článku. Nevedel sa vyjadriť, či išlo o správu z

usporiadanej tlačovej konferencie alebo z iných oficiálnych zdrojov. Tvrdil, že pri uverejnení informácií
u neho je taký postup, že sa snaží skontaktovať sa s tou stranou, ktorej sa informácia týka. V tomto
prípade telefonicky sa obrátil na hovorcu Lesov SR pána L. alebo generálneho riaditeľa pána Q. a obrátil
sa aj na druhú stranu, teda vtedajšieho riaditeľa odštepného závodu X., ktorého sa informácia dotýkala,
ale nepamätal si, či mu pán L. odmietol dať priamy kontakt na mobilný telefón pána navrhovateľa alebo

či sa mu s ním nepodarilo skontaktovať. Svedok tvrdil, že pre neho je v tomto smere smerodajné, či je
informácia vo verejnom záujme. Mal vedomosť o tom, že v súvislosti s Lesmi SR bolo podaných viacero
trestných oznámení na určitých ľudí alebo na neznámych páchateľov a vlastne v tom on vidí verejný
záujem, aby verejnosť bola informovaná, čo sa deje v tejto spoločnosti. Konkrétne sa k správam, ktoréboli uverejnené vo vzťahu k predmetu tohto konania, konkrétnejšie svedok nevyjadroval. Odvolával sa
na informáciu, ktorú mu pravdepodobne dal hovorca Lesov SR pán L..

20. Svedok G.. G. Q., generálny riaditeľ Lesov SR v čase, keď došlo k odvolaniu navrhovateľa z
miesta riaditeľa odštepného závodu Smolenice, uvádzal, že hneď potom, ako bol vymenovaný do
funkcie generálneho riaditeľa, resp. poverený vedením generálneho riaditeľstva Lesov SR, zaslal
všetkým zamestnancom Lesov SR otvorený list, v ktorom žiadal, aby boli oznámené všetky nedostatky,
protiprávne a netransparentné nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami Lesov SR a na

základe tohto otvoreného listu dostal jedno anonymné podanie, v ktorom sa poukazovalo na nedostatky
na odštepnom závode X., preto okamžite nariadil vykonanie kontroly, ktoré bolo tematicky zamerané
a kópie z protokolov o výsledku kontroly predložil súdu. Išlo o protokoly z kontrol vykonaných dňa
10.8.2010, 30.7.2010, 16.8.2010 až do 18.8.2010. Svedok G.. G. Q. tiež uviedol, že poskytol hovorcovi
pánovi L. závery z vykonaných previerok a už presnú informáciu toho, čo bolo použité v médiách, on
neposkytoval. Takže presne sa nevie vyjadriť k tomu, čo bolo zverejnené. Uvádzal však, že hovorca

Lesov SR mal k dispozícii protokol o výsledkoch kontroly. On osobne nepovedal P.. F. L., čo doslova má
uviesť pre médiá, takže tento pri formulácii správy poskytnutej médiám vychádzal zrejme z poskytnutých
záverov previerky.

21.Podoplnenísvedeckejvýpovede uviedol,žepoveril P..L.prípravoutlačovejsprávy,tútokonzultovali

cez telefón, s obsahom tlačovej správy bol oboznámený. Žalobcu odvolal na základe zistených
výsledkov kontroly. Ďalšie kontroly vykonávali na podklade ďalších oznámení. Na základe výsledkov
kontrol on odvolal aj riaditeľa v H. X..

22. Svedok F. I. sa vyjadroval k predmetnej veci ako novinár, ktorý ako živnostník väčšinou pracuje

pre agentúru SITA a uvádzal, že na základe preverenej elektronickej komunikácie sa pre odstup času
rozpamätal na predmetnú udalosť a vzhľadom na správu, ktorú nevedel presnejšie identifikovať, či išlo
o telefonickú alebo elektronickú komunikáciu s pánom L., poskytol po spracovaní vlastnú elektronickú
správu agentúre SITA a vzhľadom na danú situáciu nepovažoval za potrebné podrobnejšie si overiť
informácie uvádzané v správe, pretože je potrebné z hľadiska informovania verejnosti interpretovať

túto spôsobom, aby jedným právo na informácie nebolo zasiahnuté do práv iného. Vzhľadom na to, že
hovorca Lesov SR vo svojom e-maile priamo uvádzal potrebné informácie, prípadne pri tejto správe bola
ešte nejaká ďalšia príloha, v ktorej sa táto správa bližšie rozoberala a preto nepovažoval za potrebné
ďalším spôsobom overovať si obsah tohto textu. Vo svojej výpovedi ako svedok pred súdom (č.l. 438
až č.l. 441) iba podrobnejšie toto svoje stanovisko rozvádzal.

23. Ďalší vypočutí svedkovia P. Q., U.. P. Q., F.., X. P.. O. S., T.. H.. G.. U. P.Ď., F.., G.. Y. H., Y. U.,
O. Q., F. Š., G.. B. O., G.. W., sa vyjadrovali k následkom a určitému postoju k uverejneným správam,
ktoré sú predmetom tohto konania, prípadne k ďalším dôležitým skutočnostiam z hľadiska hodnotenia
osoby navrhovateľa, jeho bezúhonnosti, či pochybnosti o jeho bezúhonnosti a možnosti po skončení

pracovnéhopomerusnavrhovateľomzostranyLesovSRnapracoviskuodštepnéhozávoduX.možnosti
vzhľadom na hodnotenie jeho osoby v médiách nájsť si primerané zamestnanie.

24. Manželka žalobcu P. Q. sa vyjadrovala k dôsledkom zverejnenej informácie o jej manželovi, ktoré ju
hlboko zasiahli nielen ako manželku, ale aj v jej profesii, pretože pracuje ako učiteľka a učí žiakov ctiť a

vážiť si určité hodnoty, či už hodnoty duchovné a učí ich k slušnosti, dodržiavaniu zákonov, morálnych
hodnôt a mnohí žiaci poznali informácie, ktoré sa dotýkali jej manžela, pretože či už samotní žiaci
alebo ich rodinní príslušníci mali tieto informácie z internetu. Uvedené správy zasiahli nielen žiakov a
ich rodinných príslušníkov, ale rozšírili sa v širokom okolí. Kolegyne, s ktorými spolupracuje, sa jej
pýtali na uvedené informácie, ako aj jej 80-ročná matka, ktorá bola z toho zhrozená, pretože sa niečo

v správe uvádzalo aj o údajnej priateľke manžela a teda sa jej pýtali, či sa ide rozvádzať. Pokiaľ ide
o dôsledok týchto informácií, po ukončení pracovného pomeru s Lesmi SR sa navrhovateľ zaujímal o
prácu v podobnej oblasti, napríklad u pána Š., O. a ďalších, ktorí sa k takejto možnosti stavali rozpačito,
pretože nevedeli, akým spôsobom majú spracovať správy, ktoré sa v médiách o jej manželovi šírili.

25. Svedkyňa U.. P. Q., F.., ktorá v čase výsluchu pred súdom pracovala ako odborná asistentka na
O. S. F. O. Y. O. A. S. J., hodnotila tieto správy nielen ako dcéra navrhovateľa, ale aj ako právnička a
odborníčka v oblasti trestného práva a z hľadiska dôsledkov uvedených správ po zverejnení informácie
o jej otcovi, ktorý bol dávaný do súvislosti s bojom s nečestnými a skorumpovanými manažérmi, ju vprvom momente zachvátil obrovský hnev a roztrpčenie voči médiám a vlastne bola zhrozená z toho, že
sa plným menom a priezviskom uvádza meno človeka v informáciách, ktoré vôbec nie sú overené a že v
právnom štáte sa takýmto spôsobom informácie v médiách nemôžu zverejňovať. Táto situácia poznačila

atmosféru v celej úzkej aj širokej rodine a vzťahy v rámci rodiny sa značným spôsobom skomplikovali
a stali sa chladnými. Aj jej osobne v súvislosti so zverejnenými správami určitým spôsobom poškodili
tieto informácie, pretože zhodou mien otca P. Q. - X. P. Q., mnohí kolegovia z predchádzajúcich období
mali informácie o jej otcovi ako o čestnom, spravodlivom a mimoriadne úspešnom človeku a vo vzťahu
k uvedeným správam sa potom správali určitým rozpačitým spôsobom. Ona sama pociťovala a vnímala

celú túto situáciu ako aj svoje vlastné hlboké poníženie.

26. Z rodinného prostredia žalobcu je aj svedkyňa P.. O. S., ktorá ako švagriná žalobcu po uvedených
informáciách rovnako registrovala aj zo širšieho okolia svojich kolegov a priateľov, že mali určité
pomýlené názory a postrehy na celú situáciu.

27. Svedok T.. H.. G.. U. P., F.. uvádzal, že bol v určitom období v pozícii nadriadeného G.. Q., pretože
bol určitý čas generálnym riaditeľom Lesov SR, s prácou navrhovateľa bol spokojný, aj s výsledkami jeho
práce a informácie zverejnené v médiách zachytil, považoval ich za informácie, ktoré neboli založené
na objektívnych skutočnostiach, pretože aj počas jeho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa sa
vykonávali pravidelné kontroly na odštepnom závode v Smoleniciach a neboli zistené závažnejšie

nedostatky okrem nejakých drobností. Považuje tieto informácie za vykonštruované a domnieva sa, že
z radov určitých ľudí bol záujem o obsadenie týchto pracovných miest. Tiež uvádzal, že konkrétne
v Lesoch SR je zvyklosťou, že po každých nových parlamentných voľbách, keď dochádza k výmene
vládnej garnitúry, na niektorých postoch dochádza k výmenám vedúcich pracovníkov bez toho, že by
išlo o nejaké odborné, morálne alebo iné zlyhania týchto ľudí.

28. Svedok G.. Y. H. pracoval v minulosti tiež v pozícii nadriadeného žalobcu v období od 1.10.2009 do
16.7.2010 a poznal spôsob a charakter, akým pristupuje k plneniu pracovných povinností navrhovateľ
a nezaznamenal žiadne závažné negatívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že neskôr, keď si
médiách presnejšie v denníku SME prečítal článok vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý ho opisoval ako

človeka, ktorý netransparentným spôsobom zadával zákazky a boli tam aj ďalšie negatívne údaje, ktoré
boli napísané priamo na osobu navrhovateľa, tak si o tom vytvoril svoju vlastnú mienku, pretože on sám
obdobnú situáciu zažil na vlastne koži, keď bol odvolaný zo svojej funkcie.

29. Svedkyňa Y. U. pracujúca u štátnych lesov, konkrétne na pracovisku odštepného závodu X. v pozícii

hlavnej účtovníčky uvádzala, že od roku 2002 a na ich odštepnom závode vymenilo až deväť riaditeľov
a v čase, keď bola vypočúvaná pred súdom, opäť mala konkrétnu informáciu, že od ďalšieho týždňa
budú mať opäť nového riaditeľa. Svedkyňa uvádzala, že z jej pohľadu sa jej javil spôsob ukončenia
práce navrhovateľa na odštepnom závode zo strany nadriadených ako neseriózny, keď ho porovnávala s
predchádzajúcimi riaditeľmi v spôsobe jeho výkonu práce a podobne. Nezaznamenala žiadne negatívne

poznatky z jeho činnosti. V médiách bola označená ako pracovníčka a priateľka navrhovateľa, pretože
v čase, keď sa G.. Q. stal riaditeľom odštepného závodu, tak si vytvoril určitý úzky pracovný tím, ktorý
zdieľal jeho predstavy a názory na prácu, s ktorými úzko spolupracoval a z toho potom vznikli aj ďalšie
nepravdivé informácie, ktoré sa dotýkali konkrétne jej osoby a aj vzťahu jej osoby a G.. Q., ktoré vôbec
nie sú opodstatnené a pravdivé.

30. Svedkyňa O. Q., bývalá pracovníčka odštepného závodu X., dostala výpoveď pre nadbytočnosť v
čase, kedy navrhovateľ nebol riaditeľom a navrhovateľ sa voči nej pri hľadaní novej pracovnej pozície
nie na odštepnom závode v X., ale na inom pracovisku lesnej správy, zachoval korektne a správal sa
veľmi slušne a po prečítaní si správy v médiách o ňom neverila tomu, že by za taký krátky čas bolo

možné, aby zmenila svoj názor na navrhovateľa.

31. Ďalší vypočutí svedkovia sa vyjadrovali k otázke možného zamestnania navrhovateľa v čase, keď
hľadal pracovné uplatnenie a jednoznačne a otvorene sa vyjadrovali negatívne, správy o ňom aj napriek
tomu, že ho predtým poznali ako čestného človeka, vytvorili v nich určité pochybnosti a nevedeli sa

správne zorientovať v názoroch, ktoré si predtým utvorili a v kontexte so správami, ktoré boli zverejnené
v médiách. Jednoducho sa dostali do určitých pochybností o žalobcovi.

32. Na daný spor súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:Podľa čl. 19 ods.1, ods.2 a ods.3 Ústavy Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení):

(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným
zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obč. zák.“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. § 13 ods.1,2 a 3 Obč. zák.:
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva

na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa ods.2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa Čl. 3 zák. č. 357/2004 Z.z.
(1) Verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl.

2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba,
ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa
skončenia výkonu verejnej funkcie.
(2) Verejný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný
prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

Podľa Čl. 2 ods. 1 písm. zc) zák. č. 357/2004 Z.z. tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie riaditeľa
štátneho podniku a členov dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát,

33. Právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby a v jeho rámci na ochranu súkromia je jedným zo

základných ľudských práv, zaručených a chránených v čl. 19, v čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky a v cit.
ustanoveniach §§ 11 a nasl. Obč. zák. Z hľadiska ochrany pred neoprávnenými zásahmi do tohto práva
nie je podstatné, či takýto neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti bol vykonaný zavinene,
úmyselne či nevedome. Z hľadiska posúdenia, či k takémuto neoprávnenému zásahu došlo alebo nie,
rovnako nie je podstatné ani to, či skutočne vyvolal nepriaznivé následky vo sfére osobnostných práv

dotknutejosoby.Predmetomprávanaochranusúkromiaakoosobnostnéhoprávajevšeobecneochrana
vnútornej intímnej sféry života fyzickej osoby.

34. V prvom rade s prihliadnutím na postavenie žalobcu, do ktorého práv sa malo zasiahnuť v čase
zásahu v postavení riaditeľa (vedúceho) OZ X., súd pristúpil k skúmaniu, či jeho osoba funkcia

ktorú zastával v rozhodnom období spadá do pôsobnosti zák. č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Do osobnej pôsobnosti ústavného zákona č. 357/2004
Z.z. patria aj funkcie štatutárneho orgánu v spoločnostiach so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 513/ 1991 Zb. Obchodného zákonníka odštepným závodom
rozumieme organizačnú zložku podniku zapísanú v obchodnom registri pod názvom odštepný závod.

Štátny podnik je vo všeobecnosti charakterizovaný ako podnik, ktorý patrí štátu a je ním riadený. V
rámci právnej úpravy v Slovenskej republike je štátny podnik právnickou osobou a jeho zriadenie je
upravené zákonom č 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Riaditeľ štátneho podniku je subjekt považovaný
za štatutárny orgán štátneho podniku a súčasne riadi jeho činnosť. Výkon funkcie riaditeľa sa končí jeho
úmrtím, vzdaním sa alebo odvolaním. Žalobca podľa výpisu z Obchodného registra (verejne dostupný

register na stránke www.or.sk ) bol vedúcim žalovaného v rámci organizačnej zložky
zriadenej žalovaným v rade 3) ako Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod X. v období
od 03.02.2007 do 27.08.2010. Z tejto funkcie bol žalobca odvolaný na základe rozhodnutia generálneho
riaditeľa žalovaného v rade 3). K skončeniu pracovného pomeru však nedošlo zo strany žalovaného vrade 3, ale v dôsledku rozhodnutia žalobcu, ktorý ukončil pracovný pomer dohodou a podľa názoru zo
subjektívnych dôvodov sa vzdal svojho zamestnania. Súd s poukazom na ust. Čl. 2 ods. 1 písm. zc)
zák. č. 357/2004 Z.z. považoval žalobcu v čase kedy plnil úlohy na poste riaditeľa OZ pre žalovaného

v rade 3) a bol vymenovaný za vedúceho OZ X. za osobu na ktorú sa v širšom zmysle vzťahuje zákon
č. 357/2004 Z.z. pretože pracoval ako riaditeľ vedúci štátneho organizačnej zložky štátneho podniku a
teda osoba vykonávajúca prácu vo verejnom záujme podľa Čl. 3 ods. 2 tohto zákona.

35. Medzi stranami sporu nebolo sporné a súd toto mal preukázané z vykonaného dokazovania, že

Tlačová agentúra SR vydala vo štvrtok 19.8.2010, webnoviny v správe z 30.7.2010, webnoviny zo dňa
23.8.2010 a ďalšie správy vydané spravodajskými portálmi žalovaných zo dňa 11.8.2010, v ktorých
sa opakovali správy, ktoré sa dotýkali zverejnenia dôvodu odvolania žalobcu ako riaditeľa Lesov SR,
odštepného závodu X.. V správe Tlačovej agentúry SR zo dňa 19.8.2010 sa uvádza: „S účinnosťou od
31.7.2010bolpoverenýriadenímodštepnéhozávoduX.P.O.“aďalejsauvádza:„PodľaslovL.dôvodom
pre toto rozhodnutie bol výsledok kontroly, ktorý poukázal na hrubé porušovanie zákonov, Obchodného

zákonník a vnútropodnikových smerníc, odhad spôsobených škôd sa pohybuje v desiatkach tisícoch
eur a ich presná výška bude uverejnená v protokole o vykonaní kontroly“, informoval hovorca. „V
deň, keď som bol poverený funkciou generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy SR, som vyhlásil
nezmieriteľný boj s korupciou. Odvolanie riaditeľa X. odštepného závodu je vykročením k očisteniu
podniku od nečestných a skorumpovaných manažérov“, povedal Q.. V ďalšej správe uverejnenej na

portáli z 23.8.2010 sa rozšírila správa o tvrdenie webnovín, že prípadný
trestno-právny postih vedenie podniku zváži po presnom vyčíslení škôd. P. Q. pre agentúru SITA
uviedol, že ho v piatok síce odvolali, ale nevie, na základe čoho, keďže ho s výsledkami žiadnej
kontroly neoboznámili, nie je si vedomý žiadnych pochybení. „Myslím si, že moja práca bola vzorová,
neverím, že moji nasledovníci dosiahnu také dobré výsledky ako ja.“ Q. pripomenul, že v deň svojho

poverenia funkciou generálneho riaditeľa Lesov SR vyhlásil nezmieriteľný boj s korupciou a znovu
bola zopakovaná správa, ktorá už bola v predchádzajúcich správach citovaná s tým, že dňa 11.8.2010
rovnako na webovom portáli bolo zopakované tvrdenie, že odhad spôsobených škôd sa pohybuje v
desiatkach tisícoch eur, ktorých presná výška bude uverejnená v protokole o vykonaní kontroly, podľa
toho, čo uviedol L.. Rovnako je zopakovaná správa vyjadrenia nastupujúceho riaditeľa Lesov SR, ktorý

sa vyjadril, že vyhlásil nezmieriteľný boj s korupciou a odvolanie riaditeľa X. odštepného závodu je
vykročením k očisteniu podniku od nečestných a skorumpovaných manažérov. Platnosťou od soboty
poveril vedením odštepného závodu v X. P. O. a avizoval tiež, že s odvolaným riaditeľom ukončenia Lesy
SR pracovný pomer. Uvedené správy sa opakovali na viacerých portáloch niekoľko dní a skutočnosti,
ktoré sa uvádzali v týchto správach, vyplývajú z kópií, ktoré predložil navrhovateľ k žalobnému návrhu

(na č.l. 7 až č.l. 21).

36. V konkrétnom prípade je podľa názoru súdu a ustálenej súdnej praxe v obdobných sporoch vždy
nevyhnutné skúmať mieru tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti žalobcu
a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku

proporcionality uplatňovania týchto práv. Ak k porušeniu základného práva na ochranu dobrej povesti
došlo slovami, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o
skutkové tvrdenie alebo o hodnotiaci úsudok - kritiku. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je
nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti (čo by nebolo možné reálne) ale je postačujúce, aby celkové
vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde. Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna

a primeraná.
37. Vychádzajúc z vyššie uvedených citovaných ustanovení zákona a zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcu zo strany žalovaného v zmysle cit. ust. § 11 Obč. zák. a nasl. v takom rozsahu, aby bolo
možné vyhovieť čo i len v časti jeho žaloby, nedošlo. Žalobca v čase podania žaloby - vo svojom návrhu

na začatie konania i v priebehu konania - tvrdil a preukazoval, že neoprávneným zásahom do práva
na ochranu jeho osobnosti boli urážlivé a nepravdivé výroky žalovaného v rade 3), ktorými došlo k
zníženiu dôstojnosti osoby žalobcu a keďže tieto tvrdenia boli prezentované v rámci tlačovej správy,
utrpela žalobcova vážnosť v spoločnosti a žalobca takýmto správaním sa žalovaného utrpel ujmu v
očiach verejnosti, v dôsledku čoho mal problém zamestnať sa. Žalovaný v rade 3) od počiatku uvádzal,

že vychádzal z výsledkov kontroly, ktorá bola realizovaná v OZ X., ktorého bol žalobca riaditeľom
(vedúcim). V rámci vykonaných kontrol boli jednoznačne konštatované pochybenia, ktoré s prihliadnutím
k ich špecifikácii (v bode 13 a 14 odôvodnenia) reálne nemožno považovať za minimálne, či nepatrné
a za nepravdivé. Hoc predtým zo strany žalovaného v rade 3) voči žalobcovi v rámci vykonanýchkontrol pochybenia zistené neboli, vykonanými poslednými kontrolami na podnet nového generálneho
riaditeľa, ktorý neodvolal všetkých jemu podriadených riaditeľov (zhodne tvrdené, že sa to robí pri
výmene postu bežne v rámci zmeny politickej situácie), ale až na podklade vykonanej kontroly. Kontrola

ako taká preukázala nedostatky, ktoré preto pričítal na vinu zodpovednej osobe - žalobcovi a z
tohto dôvodu ho preto i odvolal. V danom prípade tak realizoval svoje právo žalovaný v rade 3 a
v tom čase generálny riaditeľ prostredníctvom tlačovej správy o tom informoval verejnosť. V tomto
prípade však súd poukazuje, že vyjadrenia samotného žalovaného v rade 3) (jeho štatutára) možno vo
vzťahu k žalobcovi hodnotiť ako kritiku. Podávaním informácií čí už vo virtuálnom (elektronicky) svete

alebo prostredníctvom tlače je snaha novinárskej obce a nielen jej informovať verejnosť o veciach
a záležitostiach verejného záujmu, pričom verejnosť na takéto informácie má právo. Vychádzajúc z
informácií, ktoré mal žalovaný v rade 3) k dispozícii, ktoré boli v tomto spore preukázané z protokolov,
sa javí súdu ako také vyjadrenie, ktoré smeruje kriticky vo vzťahu k hospodáreniu v OZ X. v dobe, kedy
bol žalobca na čele tohto odštepného závodu ako dôvodné, keďže tieto výtky mali podklad v rámci
vykonanej kontroly. Túto kritiku súd hodnotí ako na hranici primeranosti avšak bez toho, aby zasiahli

do práv žalobcu. Žalobca v rámci postavenia, ktoré v tom čase zastával, musel znášať nielen pozitívne
hodnotenie v nadväznosti na ním uvádzané výsledky hospodárenia, ale i negatívne v prípade zistenia
nedostatkov. Vo vzťahu k narušeniu či už kontaktov s blízkou rodinou, kolegami, súd v spore poukazuje
na to, že prevažná väčšina svedkov v spore vypočutých (s výnimkou rodinných príslušníkov) potvrdili,
že poznajú žalobcu a tvrdenia publikované v rámci tlačových správ nepovažovali za pravdivé, svedok

H. uviedol, že to nepovažoval za pravdu ale bulvár. Miera kritiky u žalobcu, ktorú musí tolerovať, je
podstatne širšia vzhľadom na to, že vykonával funkciu v štátnom podniku ako i s prihliadnutím k výkonu
svojej funkcie. Pokiaľ ide o rodinných príslušníkov žalobcu a hodnovernosť ich výpovedí je nutné uviesť
to, že ich nemožno považovať za nedôveryhodných len pre príbuzenský vzťah so žalobcom avšak ako
najbližšie osoby žalobcovi vnímali celú situáciu subjektívne, pocitovo ako ujmu a niečo, čo sa stalo

ich veľmi blízkemu človeku či už ako manželovi, či otcovi. Súd v nadväznosti na okolnosti zverejnenia
informácií poukazuje i na to, že vyváženosť zásahu závisí od toho, či existuje dostatočná skutková
základňa pre napadnuté vyhlásenie, pretože dokonca aj hodnotiaci výrok bez akejkoľvek skutkovej
základne na jeho podporu môže byť prehnaný ( nález ÚS I. ÚS 408/2010 zo dňa 16.6.2011). V
rozhodnutí NS ČR 30Cdo 3024/2011 sa dokonca uvádza, že súdna prax pripúšťa možnosť použitia

kritiky aj relatívne ostrejšie výrazy, ktoré sprevádzajú výmenu polemických výrazov. Nemožno však
zabudnúť na to, že takto použité výrazy sú vo svojej podstate koncentrovaným kritickým hodnotením
osoby, voči ktorej sú namierené. Preto aj v takomto prípade je nevyhnutné, aby takéto hodnotenie malo
svoj základ v príslušných objektívne existujúcich skutkových okolnostiach, pretože v opačnom prípade
by išlo o neoprávnenú kritiku. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nedošlo

k porušeniu práv žalobcu v nadväznosti na ust. § 11, § 13 a nasl. OZ a preto žalobu žalobcu i vo vzťahu
k žalovanému v rade 3) zamietol.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že strana
konania, ktorá v konaní uspela, má podľa § 255 ods. 1 C.s.p. zásadné právo na to, aby sa jej nahradili
všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva. Pokiaľ bola žaloba žalobcu
voči žalovaným v rade 1, 2 (vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby voči žalovaným v rade 1 a 2
súd poukazuje na bod 3 a 4 odôvodnenia rozsudku) a týmto rozhodnutím i voči žalovanému v rade 3)

zamietnutá v celom rozsahu, súd v danom prípade aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej
strane sporu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%).
40. O výške trov konania (konkrétnej sume účelne vynaložených nákladov) po právoplatnosti rozsudku
rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha (odvolacínávrh).Odvolanie
musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.