Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Cb/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613212408
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4613212408.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: DEVELOP GROUP

a. s., Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 44 174 764, zastúpeného Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská
12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966, proti žalovaným v 1./rade: Obec Radošina, Školská 416, 956 05
Radošina, IČO: 00 311 014, v 2./ rade E.. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX K., obom
zastúpeným BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833
533, o zaplatenie sumy 215.084,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovaným v 1./ a 2./rade náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1./ a 2./rade zaplatenia sumy 215.084 eura
s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 21.01.2014 do zaplatenia a zaplatenia paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením nároku vo výške 40 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia záväzok druhého z nich z dôvodu, že sa v r. 2009 prihlásil do verejného
obstarávania na podprahové zákazky na výstavbu nájomných bytových domov v obci Radošina, pričom
sa stal úspešným uchádzačom týchto podprahových zákaziek a následne dňa 31.12.2009 boli so

žalovanou v 1./rade uzavreté 4 zmluvy o dielo týkajúce sa výstavby jednotlivých nájomných bytových
domov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4, ktorých predmetom je realizácia diela v zmysle projektovej dokumentácie
stavby. Vo všetkých 4 zmluvách o dielo bolo dohodnuté, že cena diela za jeden bytový dom je vo
výške 270.975,13 eura bez DPH a žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonať a odovzdať v
čase do 60 týždňov od odovzdania staveniska. Zmluvné strany sa dohodli, že práce na zhotovení
diela budú zahájené po podpísaní zmluvy a na základe pokynu žalovanej v 1./rade ako objednávateľa,
ktorý zápisom do stavebného denníka odovzdá stavenisko. Predpokladaný termín začatia prác bol

stanovený na apríl 2010 a ukončenia prác na jún 2011. Na všetky bytové jednotky boli vydané stavebné
povolenia a žalovaná požiadala Štátny fond rozvoja bývania o poskytnutie podpory na výstavbu a
zároveň Krajský stavebný úrad Nitra o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov. Z dôvodu
rozšírenia nájomných bytových domov č. 1 - č. 4 zo 6 bytových jednotiek na 8 bytových jednotiek v r.
2010 žalovaná v 1./rade uskutočnila opätovne verejné obstarávanie na podprahové zákazky, ktorých
úspešným uchádzačom sa stal žalobca a dňa 08.02.2011 bol medzi žalobcom a žalovanou v 1./rade
uzavretý dodatok k zmluvám o dielo zo dňa 31.12.2009. Podľa týchto dodatkov k jednotlivým zmluvám

o dielo došlo k rozšíreniu predmetu diela zo 6 na 8 bytových jednotiek a cena za dielo sa navýšila
na sumu 316.300,36 eura bez DPH. Predpokladaný termín začatia prác bol stanovený na máj 2011
a termín ukončenia prác na júl 2012. Žalovaná v 1./rade opätovne požiadala ŠFRB o poskytnutie
podpory na výstavbu a Krajský stavebný úrad o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov. Popodpísaní dodatkov k zmluvám o dielo žalovaná v 1./ rade neposkytla potrebnú súčinnosť a neodovzdala
stavenisko žalobcovi v predpokladanom termíne, ani po tomto termíne tak, ako bolo zmluvne dohodnuté
atonapriekvýzvežalobcunaposkytnutiesúčinnostizodňa31.01.2012azodňa12.02.2013.Porušením

zmluvnej povinnosti žalovanej v 1./rade, ktorá spočívala v odovzdaní staveniska po podpísaní zmlúv o
dielo a ich dodatkov vznikla žalobcovi škoda titulom ušlého zisku, nakoľko došlo k zmareniu vyhotovenia
diela. Keďže výška ušlého zisku pri stavebných prácach sa vo všeobecnosti pohybuje cez 25% z
dohodnutej ceny za dielo, tak žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 53.771 eur za jeden
bytový dom, čo pri 4 zmluvách o dielo za 4 bytové domy predstavuje celkovo čiastku 215.084 eura.

Hoci žalovaná v 2./rade mala riadnu vedomosť o tom, že žalovaná v 1./rade má uzavretú platnú zmluvu
so žalobcom, tak vybrala na realizáciu predmetu stavby inú spoločnosť a týmto úmyselným konaním
žalovanej v 2./rade ako starostky obce došlo k zmareniu naplnenia predmetu zmluvy, čo zakladá aj
samostatnú zodpovednosť žalovanej v 2./rade na povinnosť nahradiť škodu, ktorá tým vznikla žalobcovi.

2./ Žalobca sa vo svojich vyjadreniach zo dňa 07.04.2017 (č.l. 246), 19.05.2017 (č.l. 571), 22.02.2018

(č.l. 691) a nakoniec v záverečnom stanovisku zo dňa 03.04.2019 (č.l. 833) postupne vyjadroval k
námietkam zo strany žalovaných, pričom v záverečnom stanovisku predniesol komplexné vyjadrenie k
celej prejednávanej veci a podľa toho stanoviska mal za preukázané, že obecné zastupiteľstvo žalovanej
v 1./rade prerokovalo verejné obstarávanie ako aj úmysel a vôľu uzavrieť zmluvy o dielo na výstavbu
nájomných bytových domov a zároveň schválilo uzatvorenie zmlúv o dielo so žalobcom, ktorý vyhral

riadne výberové konanie a následne boli podpísané zmluvy na výstavbu 4 bytových domov. Podľa
neho v r. 2010 prišlo k zahájeniu výstavby nájomných bytových domov, čo bolo potvrdené v stavebnom
denníku a čo potvrdil aj bývalý starosta otca pri svojom výsluchu na súde a po nástupe novej starostky
prebehlo opätovné schvaľovanie obecného zastupiteľstva, pokračovanie verejného obstarávania ako
aj podpísanie dodatkov k zmluvám o dielo. Napriek uvedenému si starostka obce našla inú firmu a

bez toho, aby ukončila zmluvy so žalobcom, začala s výstavbou bez verejného obstarávania s inou
spoločnosťou. Doterajšie zmluvy o dielo a ich dodatky starostka predkladala na ŠFRB, Ministerstvo
dopravy a výstavby SR, banke a Krajskému stavebnému úradu, pričom nerozporovala ich platnosť a až
po podaní žaloby začali žalovaní napádať platnosť zmlúv o dielo a ich dodatkov. Starostka sa snažila
uzavrieť so žalobcom zmier podľa uznesenia obecného zastupiteľstva a opakovane nerozporovala

platné zmluvy. Podľa žalobcu sa na obecnom zastupiteľstve udialo schvaľovanie, čo by malo byť
potvrdené výpoveďami svedkov a po verejnom obstarávaní už nebol dôvod na opätovné schvaľovanie
zmluvy s víťazom verejného obstarávania obecným zastupiteľstvom. Bývalý starosta obce potvrdil,
že prebehlo obecné zastupiteľstvo a poslanci schválili zámer výstavby bytov, ako aj cieľ uskutočniť
verejné obstarávanie, kde súčasťou boli aj zmluvy o dielo, ktoré sa neskôr po úprave podpisovali a

poslanci schválili aj víťaza súťaže a to žalobcu. Žalovaná v 1./rade prostredníctvom žalovanej v 2./
rade uzavrela s viacerými spoločnosťami zmluvy na výstavby nájomných domov svojvoľne a tieto
svojvoľne aj zrušila, resp. bez zrušenia uzavrela ďalšie. Pokiaľ ide o existenciu predpokladov na vznik
nároku na náhradu škody, tak žalobca poukázal na to, že opakovane vyzýval žalovanú v 1./rade na
poskytnutie súčinnosti a odovzdanie staveniska. Keďže žalovaní nechceli, aby žalobca realizoval dielo,

tak došlo k zmareniu vyhotovenia diela a súčasne k vzniku škody u žalobcu. Zmluvy o dielo nemali
žiaden predbežný charakter ako vo svojich vyjadreniach uviedli žalovaní a neobsahovali odkladacie
alebo rozväzovacie podmienky a rovnako tak ani dodatky k týmto zmluvám, pričom vôľa zmluvných
strán bola jasná a zreteľná a to uzavretie zmlúv o dielo, predmetom ktorých je výstavba bytových
domov. Nešlo o žiadne predbežné zmluvy ani o žiadne zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a pokiaľ by

tomu tak bolo, bolo by to takýmto spôsobom riadne uvedené v texte zmluvy. Žalovaní vo vyjadreniach
zo dňa 11.04.2017 a 26.04.2017 potvrdili, že zmluvy o dielo ako aj dodatky boli riadne podpísané a
platné, avšak vo vyjadrení zo dňa 03.07.2017 ako aj v záverečnom stanovisku zo dňa 09.01.2019
uvádzajú úplný opak, čo len preukazuje účelovosť všetkých vyjadrení žalovaných, ktorí neustále menia
svoju obranu. Pokiaľ žalovaní poukazujú na nedostatok vôle pri vykonaní právneho úkonu z dôvodu

nedodržania § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., tak uvedené ustanovenie sa týkalo v danom období
majetku, ktorý bol vo vlastníctve obce a prevádzal sa na inú osobu a netýkalo sa nehnuteľného majetku,
ktorý ešte neexistoval, ale ktorý sa mal vyhotoviť stavebnými prácami, pričom išlo o nadobudnutie stavby
obcou. V danom prípade nebolo schválenie obecného zastupiteľstva nutné ako zákonná podmienka
pre vykonanie takéhoto úkonu a preto sú predmetné zmluvy a ich dodatky platné. Zástupcovia žalobcu

boli opakovane na obecnom zastupiteľstve Obce Radošina a výsledkom bolo, že poslanci na obecnom
zastupiteľstve schválili výstavbu bytových domov s nájomnými bytmi, ktorú bude realizovať spoločnosť
žalobcu. Žalobca trval na tom, že obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo výsledok verejného obstarávania a
svedokA..Šugra(bývalýstarostaobce)potvrdil,žeposlancimaliinformáciuavedomosť,ktobolvíťazomverejného obstarávania a takto jeho výsledok odsúhlasili. Súčasťou verejného obstarávania bola vždy
súťažná ponuka uchádzača vrátane predloženej zmluvy o dielo a preto pokiaľ obecné zastupiteľstvo
schválilo výsledky verejného obstarávania, tak ho schválilo v celosti aj s tým, že jeho víťazom je

žalobca a uzatvára sa s ním predložená a obecným zastupiteľstvom doplňovaná a upravovaná zmluva
o dielo. Z uvedeného preto jasne vyplýva, že zmluvy o dielo aj dodatky boli obecným zastupiteľstvom
schválené. Pri žiadostiach podávaných na ŠFRB a Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa hovorilo aj
o prílohách, ktorými pri oboch bola podpísaná zmluva o dielo so žalobcom resp. jej dodatok a prílohy
verejného obstarávania. Poslanci teda vedome schválili uzavretie zmluvy resp. dodatku so žalobcom

a následne to vedome odobril štatutár obce svojim podpisom a tento prejav vôle je nevyhnutné
posudzovať v širšom kontexte v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka. Zmluvy o dielo ako aj dodatky
boli výsledkom celého procesu verejného obstarávania a v tomto procese je neprípustné ponechávať
otvorenúotázku,čizmluvabudealebonebudepredjejpodpísanímschválenáobecnýmzastupiteľstvom.
Pri vyhlásení verejného obstarávania musí byť zrejmý zámer a vôľa zo strany obce postupovať na
základe výsledku verejného obstarávania tak, že tento proces bude zavŕšený uzatvorením zmluvy

s úspešným uchádzačom v lehotách podľa § 45 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.
Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná v 1./rade na mimoriadnom zasadnutí obecného
zastupiteľstva dňa 11.06.2014 schválila návrh na mimosúdnu dohodu so žalobcom, čím prejavila vôľu
vyporiadať škodu spôsobenú žalobcovi a táto vôľa bola prejavená aj v uznesení obecného zastupiteľstva
dňa 02.03.2016. Týmto žalovaná v 1./rade uznala svoju zodpovednosť a svoj záväzok odškodniť

žalobcu a takýmto prejavom je viazaná. Išlo o uznanie nároku žalobcu, ktoré nemôže žalovaná v 1./
rade dodatočne meniť alebo stiahnuť späť. V prípade, že by súd uzavreté zmluvy o dielo nepovažoval
za platné, tak žalobca poukázal na ustanovenie § 42 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie §
268 Obchodného zákonníka s tým, že žalovaná v 1./rade uzavretím písomných zmlúv o dielo bez
zabezpečenia súhlasu obecného zastupiteľstva vedome uviedla žalobcu do omylu, že takýto súhlas

existuje a že podpísané zmluvy o dielo sú platné. Na základe podpísaných zmlúv o dielo uzavrel
žalobca subdodávateľské zmluvy s tretím subjektom, s ktorým musí vyriešiť zmluvný vzťah vrátane
sankcií, ktoré vznikli z dôvodu nesprávneho postupu žalovanej v 1./rade. Pokiaľ prejav vôle obecného
zastupiteľstva s uzavretím zmlúv o dielo nebol zachytený písomne do zápisnice, tak za obsah zápisnice
zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zodpovedá jednak žalovaná v 1./rade ako aj žalovaná v 2./

rade ako starosta a preto ide o porušenie povinnosti žalovaných, ktorými spôsobili neplatnosť úkonu
a tým nesú zodpovednosť za vzniknutú škodu žalobcovi. Na námietku žalovaných, že žalobca si
neoveril, či zápisnica z obecného zastupiteľstva obsahuje písomne zachytené schválenie zmluvy o dielo
zo strany obecného zastupiteľstva a tým porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ a nemôže si
uplatňovaťnároknanáhraduškody,žalobcauviedol,ževdanomčasežalovanáv1./radenezverejňovala

zápisnice zo zastupiteľstva a preto ich nemal ako získať a žalobca vykonal všetky obozretné kroky,
keď sa opakovane zúčastnil na zastupiteľstve a bol prítomný, keď obecné zastupiteľstvo opakovane
schvaľovalo žalobcu, či už ako víťaza verejného obstarávania alebo ako zhotoviteľa podľa zmluvy o
dielo, či už ako súčasť žiadosti na ŠFRB a Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Je už nad rámec
bežnej opatrnosti, aby žalobca kontroloval zapisovateľa, či do zápisnice napísal všetko tak, ako sa na

zastupiteľstve udialo. V tomto smere je však nevyhnutné prihliadať aj na ďalšie správanie žalovanej v
1./rade, ktorá mu odovzdala podpísanú zmluvu o dielo, ako aj stavenisko a nechala ho začať realizovať
dielo. Ustanovenie § 268 Obchodného zákonníka upravuje priamu vedomosť poškodeného a prípadná
skutočnosť, že niekto nemal dobrú vieru neznamená, že si bol automaticky vedomý opaku. Iba v prípade,
ak by žalobca škodu zavinil výlučne sám, tak by si ju aj sám znášal a ak by došlo k vzniku škody

spoluzavinením, tak by žalobca znášal škodu len pomerne v zmysle § 441 OZ.

3./ Štatutárny zástupca žalobcu Miroslav Sýkora (predseda predstavenstva) na pojednávaní dňa
28.04.2017 uviedol, že za žalobcu chodili na jednania obecného zastupiteľstva žalovanej v 1./rade, kde
sa rokovalo o výstavbe bytových domov a všetko sa riadne schválilo a na základe toho boli riadne

uzavreté zmluvy o dielo ako výsledok verejného obstarávania. Všetky tieto záležitosti boli prerokované
obecným zastupiteľstvom a podpísané štatutárnym zástupcom. Zabezpečenie finančných prostriedkov
na výstavbu bolo vecou žalovanej v 1./rade, ktorá mala možnosť zobrať si úver zo ŠFRB alebo od iných
subjektov. Žalobca nikdy neriešil, či obec má zabezpečené finančné prostriedky. O tom, že by zmluvy
mali byť neplatné sa dozvedeli až z vyjadrenia žalovaných, nakoľko dovtedy uvedená skutočnosť nebola

namietaná. Podľa neho v r. 2010 nebolo potrebné mať uzavretú zmluvu o dielo pred podaním žiadosti
o dotáciu zo ŠFRB a toto bolo potrebné až neskôr. Na ďalšom pojednávaní dňa 07.12.2018 štatutárny
zástupcažalobcuvypovedal,žeobecnézastupiteľstvopredpodpísanímzmluvypreukázateľneschválilo,
že žalobca bude zhotoviteľom stavby a o tomto prebehlo aj hlasovanie, kde väčšina poslancov bolaza. Hlasovalo sa, že bude podpísaná zmluva, ktorá bola predtým pripomienkovaná. Za túto zmluvu
hlasovala väčšina obecného zastupiteľstva. Následne došlo k podpísaniu zmlúv o dielo a boli podané
zo strany obce žiadosti na ministerstvo a ŠFRB. Spolu s týmito žiadosťami boli predkladané aj zmluvy

o dielo ako prílohy a išlo o zmluvy, ktoré boli uzavreté so žalobcom. Po nástupe novej starostky sa
stavba zo 6 bytovej jednotky zmenila na 8 bytovú a po ďalšom výberovom konaní obecné zastupiteľstvo
schválilo realizáciu výstavby žalobcom ako aj dodatok k zmluve, ktorý sa mal podpisovať a to, že žalobca
bude zhotoviteľom stavieb. Napriek tomu starostka komunikovala s ďalšími subjektmi a uzatvorila nové
zmluvy bez toho, aby vypovedala predchádzajúce zmluvy uzavreté so žalobcom. Až do podania žaloby

na súd starostka nerozporovala zmluvy o dielo a po podaní žaloby poslanci obecného zastupiteľstva
vyzvali starostku na uzavretie dohody medzi obcou a žalobcom, ale napriek tomu starostka uzavrela
nové zmluvy s ďalšími spoločnosťami. Pred podpísaním zmluvy o dielo sa on ako štatutárny zástupca
žalobcu zúčastnil asi troch zasadnutí obecného zastupiteľstva pred samotným hlasovaním a zúčastnil sa
aj zasadnutia, kde bolo priamo hlasované, že žalobca bude zhotoviteľom diela a že budú s ním uzavreté
zmluvy o dielo, ktoré boli predtým pripomienkované. Po odhlasovaní zmlúv o dielo sa starosta k týmto

zmluvám už nikdy nevyjadroval ani k tomu, že by s nimi nebolo niečo v poriadku a jediný problém bol s
projektovou dokumentáciou. Na zasadnutia obecných zastupiteľstiev chodil s ďalšími členmi spoločnosti
aj do iných obcí a teda vie, že zmluva o dielo musí byť ako doklad odhlasovaná obecným zastupiteľstvom
a preto sa aj zúčastňovali týchto zasadnutí a v tomto prípade poslanci odhlasovali, že zhotoviteľom diela
bude žalobca. V tom čase nebola zákonná možnosť dožadovať sa zápisnice z obecného zastupiteľstva,

pričom niektoré obce tieto zápisnice zverejňovali a teda obec nemusela predložiť zápisnicu z obecného
zastupiteľstva. Keďže došlo k podpísaniu zmluvy aj k začatiu výstavby, tak nemali žiadnu pochybnosť
o tom, že niečo nie je v poriadku. Štatutárny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že vo svojej funkcii je asi
od r. 2008 a zúčastňoval sa viacerých zasadnutí obecných zastupiteľstiev vo viacerých obciach, kde
sa robilo verejné obstarávanie, pričom v niektorých obstarávaniach boli úspešní a v iných zasa nie a

pred podpisom zmlúv sa zúčastňovali zasadnutí v každom prípade, pričom v období rokov 2009-2012
to bolo asi 30 prípadov. Len asi v dvoch alebo troch prípadoch sa stalo, že došlo k súdnym sporom
alebo k uzavretiu zmierov, ale nikdy nebola spochybňovaná zmluva o dielo, resp. hlasovanie obecným
zastupiteľstvom. V prípade Obce Preseľany došlo k dohode ohľadne výstavby, i keď táto ešte nebola
započatá. Obdobný súdny spor majú aj na Okresnom súde v Galante, kde by malo dôjsť k uzavretiu

zmieru.

4./ Žalovaní v 1./ a 2./rade s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo
svojom vyjadrení zo dňa 13.01.2017 (č.l. 176) namietali, že vôľa zmluvných strán nikdy nesmerovala
k uzatvoreniu platných zmlúv o dielo, keďže ich úmyslom nikdy nebolo uzatvoriť platnú zmluvu o dielo

a na jej základe výstavbu realizovať, ale spoluparticipovať na zabezpečení finančných prostriedkov
potrebných na realizáciu výstavby a až následne po získaní potrebných finančných prostriedkov
uzatvoriť platnú a záväznú zmluvu o dielo. Zmluvy o dielo boli teda vypracované len za účelom získania
potrebných finančných prostriedkov od príslušných štátnych inštitúcií, o čom mal vedomosť aj samotný
žalobca. Keďže po získaní finančnej podpory mali zmluvné strany uzatvoriť novú zmluvu, podľa ktorej by

sa celá výstavba realizovala, neboli zmluvy o dielo ani dodatky č. 1 prerokované a schválené obecným
zastupiteľstvom. Z rovnakého dôvodu neboli dodatky č. 1 k zmluvám o dielo zverejnené na webovej
stránke obce. Z uvedených dôvodov považujú žalobu za zneužitie situácie zo strany žalobcu, ktorý sa
odovzdaniastaveniskadomáhallenformálne,keďzistil,žecelýdohodnutýprocesnevyšiel.Keďžeprávo
stavby mohlo žalobcovi vzniknúť len z platnej a záväznej zmluvy, žalovanej v 1./rade nikdy nevznikla

povinnosť odovzdať žalobcovi stavenisko. Aj za predpokladu, že by sa vôľa zmluvných strán obsiahnutá
v zmluvách o dielo zhodovala s jej prejavom, boli by zmluvy o dielo a takisto aj dodatky č. 1 absolútne
neplatné z dôvodu ich rozporu so zákonom. V tomto smere žalované poukazovali na ustanovenie § 9
ods. 2 písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2010 s tým, že obecné
zastupiteľstvo nikdy neprijalo uznesenie schvaľujúce uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom a takisto

nikdy neschválilo ani uzatvorenie dodatkov č. 1 so žalobcom. Z uvedených dôvodov žalované popierali
tvrdenie žalobcu, že zmluvy o dielo ako aj dodatky k nim boli platne uzatvorené a že úmysel zmluvných
strán smeroval k uzatvoreniu platných a záväzných zmlúv o dielo. Vo vyjadrení zo dňa 11.04.2017 (č.l.
237) žalované tvrdili, že neporušili žiadne zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o dielo v spojení
s dodatkami a poukazovali na to, že po uzavretí zmluvy o dielo v spojení s dodatkami nebola splnená

odkladacia podmienka obsiahnutá v ustanovení čl. IV odsek 4.2 v podobe pokynu žalovanej v 1./
rade, v dôsledku čoho toto ustanovenie nemohlo nadobudnúť účinnosť a žalovaná v 1./rade nemohla
svojou nečinnosťou porušiť žiadne povinnosti vyplývajúce jej zo zmlúv o dielo namietané žalobcom,
nakoľko jej žiadne povinnosti účinne nevznikli. Formulácia zmlúv o dielo v spojení s dodatkami, v ktorýchbola obsiahnutá odkladacia podmienka je odôvodnená legislatívou platnou a účinnou v čase, kedy
sa žalovaná v 1./rade rozhodla žiadať o poskytnutie finančného príspevku na výstavbu nájomných
domov. Zmluvy o dielo uzavreli zmluvné strany zjavne iba za účelom podania predmetnej žiadosti. Vo

vyjadrení zo dňa 26.04.2017 (č.l. 493) namietali, že žalobca nepreukázal ani jeden z predpokladov
zakladajúcich nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, keďže žalovaná v 1./rade neporušila žiadnu
povinnosť zo záväzku a žalobca taktiež nepreukázal, že by mu vznikla škoda titulom ušlého zisku.
Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi ním tvrdeným
porušením právnej povinnosti zo záväzku a spôsobenou škodou. Aj vo svojich ďalších vyjadreniach zo

dňa 10.05.2017 (č.l. 516), 03.07.2017 (č.l. 628) a zo dňa 20.03.2018 (č.l. 709) sa žalované opakovane
vyjadrovali k samotnému verejnému obstarávaniu, na základe ktorého došlo k uzavretiu predmetných
zmlúv o dielo a hlavne k nevyhnutnosti schválenia týchto zmlúv o dielo v spojení s dodatkami obecným
zastupiteľstvom s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
a predkladali zápisnice ako aj uznesenia zo zasadnutí obecného zastupiteľstva uskutočnených pred
podpisom zmlúv o dielo ako aj po ich podpise a poukazovali na rozhodovaciu prax súdov SR ako aj

súdov v Českej republike ohľadom schvaľovania právnych úkonov obce obecným zastupiteľstvom. Na
základe týchto námietok považovali uzatvorené zmluvy o dielo v spojení s dodatkami za absolútne
neplatné právne úkony. V prípade námietok žalobcu, že tieto zmluvy aj s dodatkami najskôr označovali
za platné uviedli, že až neskôr preukázateľne zistili, že tieto zmluvy neboli pred ich podpísaním
starostom schválené obecným zastupiteľstvom, čo ich potom doviedlo k záveru o absolútnej neplatnosti.

Vzhľadom na absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov ani to, že ich v predošlých vyjadreniach
označili za platné, nevedie ku konvalidácii uvedených právnych úkonov. Zároveň vzhľadom na námietky
žalobcu poukazovali na ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
upravujúcim právomoci obecného zastupiteľstva rozhodovať o základných otázkach života obce s tým,
že je mu najmä vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a schvaľovať

najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku. V záverečnom stanovisku zo dňa 09.01.2019 (č.l. 807)
žalované odkazovali na svoje predchádzajúceho vyjadrenia ohľadom absolútnej neplatnosti zmlúv o
dielo v spojení s dodatkami a vyjadrovali sa k vedomosti žalobcu o tejto absolútnej neplatnosti, pričom
poukazovali na rozhodovaciu prax NS ČR s tým, že v prípade ak zmluvná strana vstupuje do zmluvného
vzťahu s obcou, má si byť v zmysle zásady neznalosť práva neospravedlňuje vedomá toho, že

najdôležitejšie právne úkony týkajúce sa majetku obce podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom
premietnutým do jeho písomného uznesenia, čím sa tvorí vôľa obce konkrétny právny úkon uskutočniť.
Zmluvná strana sa neskôr nemôže odvolávať na svoju dobrú vieru pri uzatváraní tohto právneho úkonu
a od tejto následne odvodzovať svoje nároky, pretože sama zanedbala svoje povinnosti vo vzťahu k
predchádzaniu prípadných škôd spojených s neplatnosťou právneho úkonu. Je nesporné, že žalobca

o nevyhnutnosti schválenia zmlúv o dielo obecným zastupiteľstvom vedel, čo potvrdil jeho štatutárny
zástupca na pojednávaní dňa 07.12.2018 a rovnako aj svedok D.. Uvedené podporuje aj fakt, že žalobca
v rozhodnom čase vstupoval do zmluvných vzťahov nielen so žalovanou v 1./rade, ale aj s inými obcami.
V zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám obecné zastupiteľstvá v čase
uzatváraniazmlúvodielobolipovinnézverejňovaťzápisnicezichschôdzíažalobcovipretoničnebránilo

do týchto zápisníc nahliadnuť resp. si ich k nahliadnutiu vyžiadať. Účasť štatutárneho orgánu žalobcu
prípadne ďalších jeho zamestnancov na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, na ktorých sa rokovalo
o zmluvách o dielo nie je možné v žiadnom prípade považovať za dostatočné overenie toho, či boli
zmluvy o dielo riadne schválené obecným zastupiteľstvom. Z hľadiska prejavu vôle žalovanej v 1./rade
uzavrieť so žalobcom zmluvy o dielo je však rozhodné výlučne to, či bol tento prejav vôle premietnutý

do písomného zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva v podobe jeho uznesenia. Žalobca
sa v súčasnosti nemôže pri uplatňovaní nároku na náhradu škody odvolávať na to, že pri uzatváraní
zmlúv o dielo postupoval v dobrej viere v ich platnosť a splnenie všetkých zákonných podmienok, z
čoho je nevyhnutné odvodiť aj vedomosť žalobcu o absolútnej neplatnosti týchto zmlúv. Žalobca pred
podpisom zmlúv o dielo markantne a bez akejkoľvek relevantnej príčiny zanedbal jeho povinnosti vo

vzťahu k predchádzaniu škôd spojených s prípadnou neplatnosťou predmetných zmlúv.

5./ Žalovaná v 2./rade, ktorá je zároveň aj starostkou obce Radošina, na pojednávaní dňa 28.04.2017
uviedla, že v prípade hospodárenia s majetkom obce je starosta viazaný rozhodnutím obecného
zastupiteľstva, pričom pri výstavbe bytových domov bola bežná prax taká, že obec musela požiadať

o dotáciu Ministerstvo dopravy a zvyšok nákladov sa kryl úverom zo ŠFRB, nakoľko v tom čase
obec nemala dostatok finančných prostriedkov, aby sama realizovala výstavbu bytových domov. Zo
samotnéhoobecnéhorozpočtusatakátovýstavbarealizovaťnedá.Vprípade,žeobecnedostaladotáciu
a nemohla dostať ani úver, žalobca vedel, že obec samotná nemá finančné prostriedky na výstavbu.Kvôli úrokom neprichádzal do úvahy iný úver ako zo ŠFRB. Potvrdila, že neskôr obec zadala výstavbu
bytovky inej firme, nakoľko musela riešiť bytovú otázku niektorých občanov a preto rozhodla o výstavbe
jednej bytovky takým spôsobom, že firme prenajala pozemok a poskytla svoju stavebnú dokumentáciu,

pričom firma na vlastné náklady postavila bytovku, ktorá bola v jej vlastníctve a potom obec požiadala o
poskytnutie úveru zo ŠFRB na odkúpenie tejto bytovky a po jeho poskytnutí bytovku odkúpila. V čase,
keď podpisovala dodatok k zmluvám, bola vo funkcii len dva týždne a bolo jej povedané, že keď dodatok
nepodpíše, tak oberie obec o finančné prostriedky na výstavbu 4 bytoviek a vychádzala z dovtedajšej
praxe ohľadom zabezpečenia finančných prostriedkov, pričom tento dodatok zverejnený nebol. Keďže

zmluvy o dielo z r. 2009 nepodpisovala, tak nebude ani hodnotiť ich platnosť.

6./ Svedok A.. O. Y. vypovedal, že bol starostom obce Radošina v období rokov 1995 až 2010 a
keďže v poslednom volebnom období mala obec záujem o výstavbu bytových domov, tak sa robilo
verejné obstarávanie, podľa ktorého sa mali stavať 4 bytovky a v každej malo byť 6 bytových jednotiek.
Toto verejné obstarávanie vyhral žalobca a preto s ním v r. 2009 prebiehali rokovania, pričom firma

sa prezentovala na obecnom zastupiteľstve a musela odpovedať aj na dotazy poslancov a dohoda
bola taká, že výstavba nájomných bytov sa bude realizovať cez ŠFRB. Pokiaľ ide o uzavretie zmlúv
o dielo, tak tieto boli vlastne výsledkom verejného obstarávania, pričom v čase podávania žiadosti
na ŠFRB už vedeli, že sa bude požadovať, aby sa uskutočnilo aj verejné obstarávanie a z dôvodu
získania času toto verejné obstarávanie urobili už vopred. Už v podmienkach verejného obstarávania

bolo uvedené, že stavba sa bude realizovať z prostriedkov ŠFRB a zmluvy o dielo všetci chápali tak,
že výstavba sa uskutoční až pokiaľ bude úspešná žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov. Na
obecnom zastupiteľstve bola prednesená informácia, že žalobca bol úspešný vo verejnom obstarávaní
a teda idú do tejto výstavby, pričom on zmluvy o dielo podpisoval ako prvý a ďalej to mala na starosti
pracovníčka, ktorá zabezpečovala spisovú agendu týkajúcu sa verejného obstarávania. Pokiaľ ide o

rokovaniasfirmou,takotýchtomalovedomosťobecnézastupiteľstvoazmluvaodielobybolaschválená
na obecnom zastupiteľstve v prípade poskytnutia prostriedkov zo ŠFRB. Obecné zastupiteľstvo malo
schválenú smernicu o predaji obecného majetku, čo sa robilo verejnou súťažou a podľa tejto smernice
obecné zastupiteľstvo schvaľovalo predaj a kúpu majetku. Verejné obstarávanie považoval za právny
úkon s tým, že tento bol ukončený podpísaním samotnej zmluvy a vychádzal z výsledkov verejného

obstarávania, ktoré podpísal obstarávateľ. Podľa jeho názoru už v podmienkach verejného obstarávania
bolo uvedené, že obec si vyhradila právo odstúpiť od zmluvy v prípade neposkytnutia finančných
prostriedkov. Na otázku, či by podpisoval zmluvu o dielo bez súhlasu obecného zastupiteľstva svedok
uviedol, že najskôr prebehlo verejné obstarávanie s určitým výsledkom a preto potom podpisoval zmluvu
o dielo. Pokiaľ ide o súhlas, tak keď bol súhlas zo strany obecného zastupiteľstva s výsledkom verejného

obstarávania, tak sa to bralo ako súhlas na podpis zmluvy. Zástupcovia žalobcu chodili na zasadnutia
obecného zastupiteľstva a odpovedali na otázky, ktoré sa týkali aj budúcej zmluvy o dielo a bodov tejto
zmluvyataktiežsamotnejvýstavby. Poslancimalivedomosťovýsledkuverejnéhoobstarávaniaataktiež
o podpisovaní zmluvy a vedeli, že víťazom verejného obstarávania je žalobca.

7./ Svedok A.. H. D., ktorý je zamestnaný u žalobcu na pozícii projektový manažér asi od r. 2008
alebo 2009 vypovedal, že v rámci svojho zaradenia komunikuje aj so zástupcami obcí po stránke
technickej pokiaľ ide o výstavbu. V dôsledku toho sa zúčastňuje zasadnutí obecných zastupiteľstiev
a pokiaľ ide o uzatváranie samotných zmlúv, tak tomuto prechádza príprava zmluvy a konzultácie
ohľadom projektu, ktoré má na starosti a výsledkom tohto je uzavretie zmluvy o dielo. V prípade obce

Radošinasaniekoľkokrátstretlisozástupcamiobceatietostretnutiaprebiehalieštepredtým,akodošlok
odsúhlaseniu zmluvy. Zúčastnil sa všetkých zasadnutí obecného zastupiteľstva v súvislosti so zmluvami
o dielo a na týchto zasadnutiach sa riešili pripomienky k zmluve a poslancom bolo odpovedané na ich
otázky ohľadom stavby a následne bolo odsúhlasené, že obec ide stavať a že zmluva bude uzavretá
s ich spoločnosťou a s určitým časovým odstupom sa podávala žiadosť na Krajský stavebný úrad. Na

zasadnutia obecného zastupiteľstva do Obce Radošina chodil s p. R. a p. G., pričom koncom roku
2009 sa zúčastnil niekoľkých zasadnutí obecného zastupiteľstva a posledné bolo v decembri 2009. Na
prelome rokov 2010 a 2011 sa uskutočnili stretnutia, keď už bola starostkou žalovaná v 2./rade kvôli
tomu, že ŠFRB menil podmienky a museli na to reagovať. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva v
Radošine sa odsúhlasilo, že žalobca bude stavať bytovky, pokiaľ obec dostane financie a odsúhlasilo sa

uzavretie zmluvy s tým, že obec odošle žiadosti o úver na Krajský stavebný úrad. Zmluva o dielo musí
byť riadne schválená a odsúhlasená obecným zastupiteľstvom, pretože bez toho ďalší mechanizmus
nemôže pokračovať. Peniaze na takúto výstavbu sú účelovo viazané a preto už keď sa podávajú takéto
žiadosti, musí byť známe, kto bude stavať. V dôsledku zmien podmienok výstavby zo strany ŠFRB v r.2010bolanutnázmenaprojektuzo6bytovkyna8bytovku,čosivyžadovalonielenzmenuprojektu,aleaj
zmenu zmluvy o dielo a menila sa aj hodnota stavby a toto všetko sa muselo odsúhlasiť. On bol prítomný
na zasadnutí, keď sa schvaľoval dodatok a vtedy už bola starostkou žalovaná v 2./rade, pričom došlo k

schváleniu dodatku k zmluve a bola odsúhlasená výstavba pre žalobcu a následne sa musela podávať
nová žiadosť na Krajský stavebný úrad. Potvrdil, že bol na takom zasadnutí obecného zastupiteľstva v
čase, keď bol starostom p. Y., kde sa schvaľovala zmluva o dielo ako aj to, že zhotoviteľom bude žalobca.

8./ Svedok H.. H. G. J.. uviedol, že je zamestnaný u žalobcu od r. 2008 vo funkcii personálneho riaditeľa,

ale zúčastňoval sa aj rokovaní ohľadom zmlúv o dielo a zasadnutí obecných zastupiteľstiev, pričom
chodil aj na rokovania a zasadnutia obecného zastupiteľstva v obci Radošina, ale aj do iných obcí. V
Radošine sa zúčastnil viacerých zasadnutí, na ktorých sa preberala výstavba nájomných bytoviek. Na
tieto zasadnutia chodil spolu s p. R. a A.. D., pričom na zasadnutiach sa prerokovalo, čo sa ide stavať, kto
bude zhotoviteľ stavby, resp. zhotoviteľa vybrali v rámci verejného obstarávania a taktiež sa toto všetko
schvaľovalo a kvôli tomu na zasadnutia chodili. Na zasadnutiach obecného zastupiteľstva v Radošine sa

odhlasovali poslancami zmluvy o dielo a toto bolo potrebné, pretože k žiadosti na Krajský stavebný úrad
a ŠFRB sa vždy pripájali uznesenia obecného zastupiteľstva ako príloha. Taktiež sa pripájali zmluvy
o dielo, dodatky a ďalšia dokumentácia. Dodatky sa odhlasovali asi dva roky po roku 2009 a týkali
sa zmeny zmluvy ako aj projektovej dokumentácie. Potvrdil, že bol prítomný na zasadnutí obecného
zastupiteľstva koncom roku 2009 a videl, že poslanci odhlasovali túto zmluvu, ale nepamätá si, aký bol

pomer hlasov.

9./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov sporových strán, svedkov A.. O. Y., A..
H. D., H.. H. G. J.., ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a spisom tunajšieho súdu sp.zn.
4Cb/47/2013 a zistil, že jedným z bodov programu 19.zasadnutia obecného zastupiteľstva v Radošine

zo dňa 30.10.2009 (zápisnica na č.l. 717) bola aj výstavba bytov a v rámci tohto bodu je v zápisnici
uvedené, že rokovania sa zúčastnili hostia z firmy DEVELOP GROUP a.s. , ktorí predniesli ponuku
výstavby nájomných bytov, predstavili bytový dom a jeho financovanie. V uzneseniach schválených na
tomto zasadnutí obecného zastupiteľstva (č.l. 798) však nie je žiadne také, ktoré by sa týkalo výstavby
bytov a ktoré by súviselo s účasťou zástupcov žalobcu na zasadnutí.

10./ Listami zo dňa 18.12.2009 žalovaná v 1./rade informovala žalobcu o výsledku vyhodnotenia ponúk
v zadávaní podprahovej zákazky verejného obstarávania na nájomné bytové domy č. 1,2,3,4 v Radošine
s tým, že žalobca je úspešným uchádzačom a verejný obstarávateľ prijíma jeho ponuku a uzavrie s
ním zmluvu v lehote viazanosti ponúk. Tejto informácii predchádzalo verejné obstarávanie podprahovej

zákazky na uvedené nájomné bytové domy, pričom podľa súťažných podkladov k nájomnému bytovému
domu č. 4 v Radošine (č.l. 639) zo dňa 16.11.2009 v časti všeobecné informácie je okrem iného uvedené,
že financovanie predmetu obstarávania je podmienené poskytnutím dotácie zo ŠFRB prostredníctvom
MVaRR SR s tým, že obstarávateľ (Obec Radošina) neposkytuje preddavok a v prípade neposkytnutia
dotácie zo ŠFRB obstarávateľ si vyhradzuje právo odstúpiť od zmluvy. Podľa súťažných podkladov

predpokladaná hodnota zákazky činila 272.191 eur bez DPH. Zmluva o dielo mala byť uzatvorená podľa
Obchodného zákonníka a práce sa mali uskutočniť v Obci Radošina, pričom lehota na ukončenie prác
mala byť 46 týždňov od odovzdania staveniska. Podľa súťažných podkladov platnosť ponuky zostáva
počas lehoty viazanosti ponúk do 28.02.2010. Úspešnému uchádzačovi malo byť doručené oznámenie
o uzavretí zmluvy a zmluva s ním mala byť uzavretá najneskôr do lehoty viazanosti ponúk. Podľa

zápisnice z 20.zasadnutia obecného zastupiteľstva v Radošine zo dňa 11.12.2009 (č.l. 722) v rámci
programu pod bodom 10 je uvedená došlá pošta, interpelácie poslancov a rôzne, pričom v ďalšej časti
zápisnice pod týmto bodom je len uvedené, že výstavba bytovky sa začne na jar roku 2010. Medzi
uzneseniami z tohto zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 11.12.2009 (č.l. 795) sa pod
bodmi 13 - 40 nachádzajú uznesenia, podľa ktorých obecné zastupiteľstvo schválilo podanie žiadosti o

poskytnutie úveru zo ŠFRB na výstavbu nájomného domu zo 6-bytovými jednotkami v lokalite Školská
ulica v kat.úz. Radošina na parc. č. 446/27 vo výške 80% obstarávacích nákladov ako aj podanie
žiadosti o štátnu dotáciu z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 20% obstarávacích
nákladov a taktiež schválilo ručenie bankovou zárukou v Dexia banke a.s. Topoľčany, použitie vlastných
prostriedkov na technickú vybavenosť, inžinierske siete a prípojky inžinierskych sietí, poistenie stavby,

uplatnenie záložného práva na novopostavené byty a vyčlenenie finančných prostriedkov z rozpočtu
obce na splácanie mesačných splátok poskytnutého úveru. Obsahovo zhodné uznesenia boli schválené
na podanie žiadosti pri výstavbe všetkých 4 nájomných domov aj s rovnakými podmienkami vyššie
uvedenými.11./ Medzi žalovanou v 1./rade ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom boli uzavreté 4
obsahovo zhodné zmluvy o dielo datované dňa 31.12.2009 (č.l. 9 - 20), predmetom ktorých bola

realizácia diela v zmysle projektovej dokumentácie stavby a to nájomných bytových domov č. 1,2,3,4
- 6 b.j. v Radošine v rozsahu podľa ponuky zhotoviteľa zo dňa 15.12.2009, ktorá tvorí prílohu č. 1
každej zmluvy. Podľa čl. IV jednotlivých zmlúv o dielo sa zhotoviteľ zaviazal dielo vykonať a odovzdať
objednávateľovi v čase do 60 týždňov od odovzdania staveniska s prihliadnutím na ustanovenie
bodu 4.2. tohto článku, podľa ktorého sa strany vzájomne dohodli, že práce na zhotovení diela budú

zahájané po podpísaní zmluvy a na základe pokynu objednávateľa, ktorý zápisom do stavebného
denníka odovzdá stavenisko a zhotoviteľ ho prevezme. Predpokladaný termín začatia prác je 04/2010
a ukončenia prác 06/2011. Cena za vykonanie diela bola pri všetkých 4 stavbách dohodnutá v rovnakej
výške 270,975,13 eura bez DPH. V čl. XI zmlúv sú uvedené iné práva a povinnosti zmluvných strán a
podľa bodu 11.7. tohto článku v prípade porušenia povinností v ňom uvedených má každá zo zmluvných
strán právo odstúpiť od zmluvy o dielo. Podľa čl. XIII bod 13.3. zmluvy nadobúda zmluva platnosť a

účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami.

12./ Podľa stavebných povolení vydaných Mestom Topoľčany dňa 08.01.2010 (č.l. 185 - 204 sa
žalovanej v 1./rade ako stavebníkovi povolila stavba nájomných bytových domov č. 1,2,3,4 obsahujúcich
6 bytových jednotiek, pričom uvedené stavebné povolenia mali stratiť platnosť ak sa so stavebnými

prácami nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudli právoplatnosť a všetky 4 stavebné povolenia
sa stali právoplatnými dňa 11.01.2010.

13./ Žalovaná v 1./rade žiadosťami zo dňa 27.01.2010 (č.l. 23 - 30) požiadala ŠFRB o poskytnutie
podpory na výstavbu nájomných bytových domov č. 1,2, 3, 4 a zároveň žiadosťami z toho istého dňa

požiadala Krajský stavebný úrad v Nitre (č.l. 31-38) o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných
bytov. Súčasťou týchto žiadostí boli aj krycie listy rozpočtu vypracované žalobcom dňa 15.12.2009 (č.l.
39-42). Štátny fond rozvoja bývania Bratislava listom zo dňa 11.06.2010 (č.l. 205) oznámil žalovanej v
1./rade, že po posúdení jej žiadosti rozhodol o neposkytnutí podpory z prostriedkov ŠFRB, nakoľko v
schválenom rozpočte ŠFRB na rok 2010 nie sú vyčlenené finančné prostriedky na žiadosti, na ktoré

nebola poskytnutá dotácia z prostriedkov MVaRR SR. Krajský stavebný úrad v Nitre listom zo dňa
26.03.2010 (č.l. 206) oznámil žalovanej v 1./rade vrátenie žiadosti o poskytnutie dotácie na obstaranie
nájomných bytov a technickej vybavenosti, nakoľko v tejto boli zistené nedostatky špecifikované v liste
a z toho dôvodu žiadosť nespĺňa podmienky pre udelenie dotácie.

14./ Podľa zápisnice z 21.zasadnutia obecného zastupiteľstva v Radošine zo dňa 12.02.2010 (č.l.726)
predmetom rokovania nebola výstavba bytoviek a ani v rámci rôzneho sa k tejto veci nič neprejednávalo
a iba z uznesenia z tohto zasadnutia (č.l.800) vyplýva, že obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie
žiadosti o pridelenie nájomných bytov občanov uvedených v tomto uznesení.

15./ Dňa 28.12.2010 žalovaná v 1./rade rozhodla (č.l. 294), že sa mieni opakovane uchádzať o získanie
štátnej podpory na výstavbu nájomných bytov s projektom nájomný bytový dom č. 1 s tým, že použije
postup rokovacieho konania bez zverejnenia so splnením podmienky podľa § 58 ods. 1 písm. i/ zákona
č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a listom z toho istého dňa (č.l. 292) vyzvala žalobcu na rokovanie
o podmienkach zmluvy k zákazke v rámci zadávania podprahovej zákazky s tým, že rokovanie sa

uskutočnídňa04.01.2011vkanceláriistarostkyobce.Predmetomrokovaniamalabyťúpravapodmienok
uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 31.12.2009 formou dodatku č. 1. Lehota viazanosti bola stanovená
do 30.06.2011. Podľa zápisnice z rokovania o podmienkach zmluvy týkajúcej sa nájomného bytového
domu č. 1 konaného dňa 04.01.2011 (č.l. 296) komisia skonštatovala, že návrh dodatku predložený na
rokovanie spĺňa podmienky verejného obstarávateľa a komisia odporučila verejnému obstarávateľovi

prijať ponuku uchádzača DEVELOP GROUP a.s. Bratislava s tým, že tento uchádzač obratom predloží 4
originálnevyhotoveniadodatkuč.1kzmluveodielovrátane4vyhotovenírozpočtustavby.Zažalobcusa
tohto rokovania zúčastnil štatutárny zástupca Miroslav Sýkora. Obsahovo zhodné rozhodnutia a doklady
boli vydané aj v prípade ďalších nájomných bytových domov č. 2,3,4 (č.l. 350 - 358, č.l. 410 - 418, č.l.
470 - 478). Listami zo dňa 05.01.2011 (č.l. 43-46) žalovaná v 1./rade oznámila žalobcovi, že uspel v

zadávaní podprahovej zákazky s výzvou na rokovanie Nájomný bytový dom č. 1, 2, 3, 4 a že prijíma jeho
ponuku a zároveň ho požiadala o predloženie 4 exemplárov dodatku k zmluve o dielo vrátane rozpočtov
k stavbe. Podľa výpisu z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce Radošina konaného
dňa 28.01.2011 (č.l. 289) bol schválený súhlas s investičným zámerom výstavby 4 bytových domovpo 8 b.j. s takým spôsobom financovania, že úver ŠFRB pokryje 75% a dotácia MDV RR SR pokryje
25% a v tomto zmysle bolo schválené aj uznesenie č.l. 4 z tohto zasadnutia (č.l. 802). Zároveň dňa
28.01.2011(č.l.290)žalovanáv1./radevyhlásila,ževýberzhotoviteľadiela Nájomnýbytovýdomč.1bol

uskutočnenýpodľaustanovenízákonač.25/2006Z.z.overejnomobstarávaníazadávaniezákazkybolo
uskutočnené postupmi pre zadávanie podprahových zákaziek, pričom zhotoviteľom diela je úspešný
uchádzač DEVELOP GROUP a.s. Bratislava. Rovnaké vyhlásenia boli vydané žalovanou v 1./rade aj
v prípade výstavby nájomných bytových domov č. 2,3,4 (č.l. 350, č.l. 410, č.l. 470). Dňa 08.02.2011
žalovaná v 1./rade v zastúpení žalovanou v 2./rade podpísala so žalobcom dodatky č. 1 k zmluvám o

dielo Nájomný bytový dom č. 1,2, 3, 4 - 6 b.j. Radošina (č.l. 47 - 54), podľa ktorých sa pôvodné zmluvy
o dielo zo dňa 31.12.2009 nahradili novým textom v názve diela aj v predmete zmluvy s tým, že ide o
bytové domy obsahujúce 8 b.j. a predpokladaný termín začatia prác mal byť 05/2011 a ukončenia prác
07/2012. Taktiež cena za jednotlivé diela sa navýšila na sumu 316.300,36 eura bez DPH. Po podpise
dodatkov k zmluvám o dielo boli žalovanou v 1./rade podané opätovne žiadosti o poskytnutie podpory
zo ŠFRB datované dňa 18.02.2011 (č.l. 55 - 62) a rovnako aj žiadosti z toho istého dňa o poskytnutie

dotácie na obstaranie nájomných bytov (č.l. 63 - 70) adresované Krajskému stavebnému úradu v Nitre
spolu s krycími listami rozpočtu (č.l. 71 - 74) vypracovanými žalobcom dňa 03.01.2011. Listom zo dňa
28.06.2011 (č.l. 209) oznámilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR žalovanej v
1./rade, že žiadosti na obstaranie nájomných bytov v obci Radošina nespĺňajú podmienky zákona č.
443/2001 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a ich posúdenie ako nevyhovujúce

Krajským stavebným úradom v Nitre bolo správne.

16./ Žalobca predložil súdu zmluvy o dielo uzavreté dňa 05.04.2011 (č.l. 306, č.l. 366, č.l. 426 a č.l. 486),
v ktorých vystupuje ako objednávateľ a zhotoviteľom je spoločnosť PH PODHALE SP.Z O.O so sídlom
v Poľsku a podľa týchto zmlúv o dielo mal zhotoviteľ realizovať výstavbu nájomných bytových domov č.

1,2,3,4 - 8 b.j. v Radošine za cenu 285.560 eur bez DPH v prípade každého nájomného bytového domu.

17./ Listom zo dňa 31.01.2012 (č.l. 75) žalobca vyzval žalovanú v 1./rade na poskytnutie súčinnosti v
zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 31.12.2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 08.02.2011 s tým, že z
dôvodu neposkytnutia náležitej súčinnosti zo strany obce dohodnuté dielo nemožno riadne vykonávať

a vyzval žalovanú v 1./rade, aby mu bolo umožnené dielo vykonať v súlade so zmluvou. Výzvou zo dňa
12.02.2013 žalobca opätovne vyzval žalovanú v 1./rade na poskytnutie súčinnosti v zmysle zmluvy o
dielo a na protokolárne odovzdanie staveniska do 20.02.2013 s tým, že v prípade nedodržania uvedenej
lehoty mu vznikne nárok na náhradu škody z titulu ušlého zisku vo výške 215.084 eura + DPH. V
priebehu súdneho konania obecné zastupiteľstvo Obce Radošina na svojom zasadnutí konanom dňa

02.03.2016 schválilo uznesenie č. 7, podľa ktorého výstavbu dvoch bytových domov v Radošine na
Školskej ulici a výstavbu dvoch bytových domov v Radošine na parc.č. 2066/5, 6, 7, 8, 9, 13, 14, 15, 16,
17 bude realizovať žalobca v rokoch 2016 a 2017 pri financovaní formou dotácie z Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR a pôžičky zo ŠFRB.

18./ Podľa správy Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (č.l. 537) žiadosti o
poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov predkladané v roku 2010 boli podávané na tlačive,
ktorého vzor ustanovilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výnose č. V-2/2008, pričom
prílohou k žiadostiam boli doklady uvedené na príslušnom tlačive. Okrem iného povinnou prílohou bola
aj zmluva o dodávke stavebných prác so zhotoviteľom ak ju žiadateľ k termínu predloženia žiadosti

uzatvoril. Žiadosti predkladané v roku 2011 boli podávané na tlačive, ktorého vzor ustanovilo MDV a
RR SR v opatrení č. 453/2010 Z.z., pričom okrem iného povinnou prílohou bola aj zmluva o dodávke
stavebných prác so zhotoviteľom.

19./ Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4Cb/47/2013 vyplýva, že žalobca obsahovo zhodnú žalobu na

náhradu škody v sume 215.084 eura s príslušenstvom podal na súd dňa 18.11.2013, pričom žalovanými
bola Obec Preseľany a starosta obce Juraj Trsťan a uplatnil si náhradu škody z titulu ušlého zisku
z dôvodu, že mu nebolo umožnené realizovať výstavbu nájomných bytových domov č. 1, 2, 3, 4 v
Preseľanoch na základe zmlúv o dielo uzavretých dňa 31.12.2009, ktoré sú obsahovo zhodné aj pokiaľ
ide o cenu so zmluvami o dielo uzavretými s Obcou Radošina dňa 31.12.2009. K žalobe boli doložené

prakticky tie isté doklady ako v prebiehajúcom súdnom spore, pričom vo veci tiež prebiehali mimosúdne
rokovania a uznesením sp.zn. 4Cb/47/2013 - 142 zo dňa 09.03.2015 bolo konanie zastavené, nakoľko
predchádzajúcim uznesením zo dňa 13.02.2014 bolo konanie prerušené a ani jeden z účastníkovnepodal do jedného roka návrh na pokračovanie v konaní. Uznesenie o zastavení konania sa stalo
právoplatným dňa 26.03.2015.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo
v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z

povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa ods. 2 objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 veta prvá ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 381 ObZ, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkami

porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2010, zásady
hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä
a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce,

b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila,
c) postup prenechávania majetku do užívania,
d) nakladanie s cennými papiermi,
e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.
Podľa ods. 2 schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy

a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť
nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu,
b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom,
c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 31.03.2010,
obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať
zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať
najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb., starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych
vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych
vzťahoch je správnym orgánom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 268 ObZ kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol
právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody
platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).

20./ Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
215.084 eura s príslušenstvom z titulu náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku nie je dôvodná a preto
ju v celom rozsahu zamietol.

21./ Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 165/2012 zo dňa 18.04.2012 vyplýva,
že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 odsek 1 dohovoru je taktiež právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právnea skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, ktorá vyplýva z čl. 6 odsek 1 dohovoru, možno podľa záverov Európskeho súdu pre ľudské

práva posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia
nemusí dať odpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku, ktorá nie je
relevantná a nevyhnutná pre dané rozhodnutie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.
Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich
vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,

že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

22./ Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia ÚS SR a vzhľadom na obranu žalovaných namietajúcich v
priebehu konania absolútnu neplatnosť zmlúv o dielo v spojení s dodatkami sa súd musel v prvom rade

vysporiadať s tým, či uvedené zmluvy o dielo uzavreté medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou
v 1./rade ako objednávateľom dňa 31.12.2009 sú platnými právnymi úkonmi a či nárok žalobcu na
náhradu škody titulom ušlého zisku je potrebné posúdiť ako nárok vyplývajúci z porušenia povinnosti zo
záväzkového vzťahu podľa § 373 a nasl. ObZ, alebo v prípade neplatnosti predmetných zmlúv o dielo je
potrebné nárok žalobcu posúdiť podľa § 268 ObZ. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že zmluvy

o dielo uzavreté dňa 31.12.2009 sú výsledkom predchádzajúceho procesu verejného obstarávania
realizovaného žalovanou v 1./rade ako verejným obstarávateľom podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o
verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmlúv o dielo, formou podprahovej zákazky na uskutočnenie stavebných prác a to výstavby Nájomných
bytových domov č. 1,2,3,4 - 6 b.j. v Radošine, pričom podľa § 99 ods. 1 písm. h/ zákona č. 25/2006 Z.z. v

znení účinnom do 31.12.2009 pri zadávaní podprahových zákaziek verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu
v lehote viazanosti ponúk s úspešným uchádzačom a ostatným uchádzačom oznámi, že neuspeli.
Žalobca bol úspešným uchádzačom v procese verejného obstarávania a žalovaná v 1./rade ako verejný
obstarávateľ prijala jeho ponuku, čo mu oznámila písomne dňa 18.12.2009 s tým, že so žalobcom
uzavrie zmluvu v lehote viazanosti ponúk t.j. do 28.02.2010. Od písomnej informácie žalovanej v 1./

rade zo dňa 18.12.2009 až do podpísania predmetných zmlúv o dielo dňa 31.12.2009 sa neuskutočnilo
žiadne zasadnutie obecného zastupiteľstva v Obci Radošina, na ktorom by tento zastupiteľský zbor obce
schvaľoval uzavretie zmlúv o dielo so žalobcom. Podľa predložených dokladov - zápisníc zo zasadnutí
obecného zastupiteľstva a výpisov uznesení z týchto zasadnutí - sa koncom roku 2009 uskutočnili dve
zasadnutia obecného zastupiteľstva v obci Radošina a to dňa 30.10.2009, na ktorom sa zúčastnili aj

zástupcovia žalobcu (z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu Miroslava Sýkoru a svedkov A.. D. a H..
G. je nesporné, že oni boli zástupcami žalobcu na týchto zasadnutiach obecného zastupiteľstva) a dňa
11.12.2009, teda v čase, keď ešte nebol známy úspešný uchádzač v procese verejného obstarávania,
ku ktorému boli súťažné podklady vydané dňa 16.11.2009 (teda ešte neskôr, ako sa uskutočnilo
zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 30.10.2009, na ktorom zástupcovia žalobcu predniesli ponuku

výstavby nájomných bytov a jeho financovania). Na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 30.10.2009
nebolo prijaté žiadne uznesenie, ktoré by schvaľovalo konkrétny právny úkon týkajúci sa výstavby
nájomnýchbytovýchdomov(vskutočnostianiprijaténemohlobyť,keďžeúspešnýuchádzačzverejného
obstarávania bol známy až neskôr) a na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 11.12.2009 bolo
v programe v rámci rôzneho uvedené iba to, že výstavba bytovky sa začne na jar roku 2010 bez

akejkoľvek bližšej konkretizácie. Medzi uzneseniami z tohto zasadnutia obecného zastupiteľstva sa síce
podbodmi13-40nachádzajúuznesenia,podľaktorýchobecnézastupiteľstvoschválilopodaniežiadosti
o poskytnutie úveru zo ŠFRB na výstavbu nájomných domov, ako aj podanie žiadosti o štátnu dotáciu
z Ministerstva výstavby a RR SR a s výstavbou súvisiace ďalšie uznesenia, avšak ani jedno z nich sa
netýkalo schválenia zmlúv o dielo na výstavbu nájomných bytových domov, ktoré boli dňa 31.12.2009

podpísané starostom obce so žalobcom.

23./ Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 31.03.2010
je starosta predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce a podľa § 13 ods. 5 citovanéhozákona je starosta štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce. Obecné zastupiteľstvo je
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. zastupiteľským zborom obce, zloženým z poslancov zvolených
v priamych voľbách obyvateľmi obce a podľa § 11 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona rozhoduje o

základných otázkach života obce a najmä je mu vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce
sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním.

24./ U obce ako právnickej osoby (§ 18 ods. 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 zákona č.
369/1990 Zb.) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch.

Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom,
či, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle
navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho
orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená výhradné oprávnenie konať
menom obce navonok t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o
sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve

v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie
rozhodovať o právnych úkonoch t.j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona
rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo.

25./ Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, schváleniu obecným

zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Rozhodnutie
obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa
individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav
sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak
spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako

sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom
je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí
súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným
v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle
a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada

platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o
majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného
zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil
len starosta bez prechádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali

obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce
majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva
a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva
oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky (rozsudok NS SR 2Cdo/284/2006 zo
dňa 29.01.2008). Rovnako z rozsudku NS SR sp.zn. 3Odo/21/2002 vyplýva záver, že majetkovoprávne

úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade
predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce
nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec.

26./ Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 389/08 zo dňa 01.04.2009, majetok obce ako

majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami
pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu
obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať
s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou
usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred

jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie
a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou
obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.
Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b/ a
c/ zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať

zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného
majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom
alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je
zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a/ zákona SNR č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu
právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami, samotná skutočnosť
neschváleniazásadhospodáreniaanakladaniasmajetkomobceobecnýmzastupiteľstvommuuvedené

právoneodníma.Opačnýprístupkvýkladutýchtozákonnýchustanovenínarúšakoncepciuzákonodarcu
zameranú na ochranu majetkovej základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a
zároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

27./ Problematikou nakladania s majetkom obce sa rovnako zaoberá aj uznesenie Ústavného súdu SR
II.ÚS 630/2017 zo dňa 18.10.2017, podľa ktorého sú obce verejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú
vo veciach práva súkromného, nemožno tvorbu a prejavy ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako
by išlo napríklad o obchodné spoločnosti, ide totiž o samosprávny subjekt sui generis, ktorý pre platnosť
s nakladaním majetku potrebuje schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom).
Schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce predstavuje podmienku platnosti

právneho úkonu obce. Bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva by sa uskutočnenie
majetkovoprávneho úkonu malo považovať zásadne za také, ktoré odporuje zákonu a preto je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Pokiaľ obecné zastupiteľstvo s uzavretím zmluvy o dielo
nevyslovilo súhlas formou uznesenia (pričom úkony v rámci prípravnej fázy projektu, vedomosť členov
zastupiteľstva o existencii projektu, ani následné úkony zastupiteľstva ako napr. schválenie rozpočtu či

iných právnych úkonov nemôžu podľa súdov takýto súhlas nahradiť), chýbalo vyjadrenie vôle ako jednej
z náležitostí právneho úkonu, a teda šlo o absolútne neplatný právny úkon. Všeobecné súdy zároveň
s odkazom na nález sp.zn. III.ÚS 389/08 uspokojivým spôsobom vysvetlili, prečo za daných okolností
uprednostnili výklad smerujúci k ochrane majetku obce pred výkladovými princípmi typickými pre čisto
súkromnoprávne vzťahy (princíp contra preferentem aj princíp preferencie platnosti právneho úkonu).

28./ S poukazom na zistený skutkový stav ako aj citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít
SR, dospel súd k záveru, že predmetné zmluvy o dielo uzavreté medzi žalobcom a žalovanou v 1./
rade dňa 31.12.2009 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z platnej právnej úpravy účinnej v čase podpísania zmlúv mal súd za to, že zmluvy o

dielo boli uzavreté v rozpore s § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení a s § 9 ods. 2 písm.
c/ zákona o majetku obcí a teda takéto právne úkony nevyvolávajú žiadne právne účinky a preto sa
na ne neprihliada. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v 1./rade nemala schválené zásady hospodárenia
s majetkom obce resp. ich existencia v rámci dokazovania preukázaná nebola, tak potom akékoľvek
nakladanie s majetkovými právami podliehalo u nej schváleniu obecným zastupiteľstvom. Podľa názoru

súdu taký právny úkon, akým bola zmluva o dielo, podľa ktorej cena za vykonanie diela predstavovala
aj s DPH sumu 322.460,41 eura (pričom boli uzavreté 4 rovnaké zmluvy o dielo) jednoznačne možno
zaradiť do skupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce a teda iba obecnému
zastupiteľstvu prináleží právo schvaľovať takéto najdôležitejšie úkony týkajúce sa obecného majetku (§
11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1190 Zb. v znení účinnom do 31.03.2010). Starostom obce podpísané

zmluvy o dielo by bolo možné považovať za platné iba v takom prípade, pokiaľ by ich podpísaniu
predchádzalo schválenie obecným zastupiteľstvom na jeho zasadnutí a pokiaľ by toto schválenie bolo
zhmotnené do konkrétneho uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Žalobca však nepredložil
žiaden dôkaz o takomto schválení predmetných právnych úkonov zo strany obecného zastupiteľstva
vo forme uznesenia prijatého na jeho zasadnutí, pričom tvrdenia štatutárneho zástupcu žalobcu

Miroslava Sýkoru a svedkov Ing. H. D. a H.. H. G., podľa ktorých boli zmluvy o dielo schválené obecným
zastupiteľstvom neboli žiadnym spôsobom preukázané a v tomto smere je irelevantné, že sa tieto osoby
ako zástupcovia žalobcu zúčastňovali zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktorých podľa nich mali
vysvetľovať poslancom projekt výstavby nájomných bytových domov a odpovedať na ich otázky. Kým
obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté

do zápisu o priebehu zasadnutia obecného zastupiteľstva, tak nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť
právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov predmetné zmluvy
o dielo podpísané za žalovanú v 1./rade starostom obce bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného
zastupiteľstva je potrebné považovať za také, ktoré odporujú zákonu a preto sú podľa § 39 OZ neplatné.
Rovnako súd považuje za právne irelevantné poukazovanie žalobcu na uznesenia prijaté na zasadnutí

obecného zastupiteľstva dňa 11.12.2009, keďže ani jedno z týchto uznesení neobsahovalo rozhodnutie
obecného zastupiteľstva o schválení zmlúv o dielo uzavretých so žalobcom a všetky uznesenia, na ktoré
žalobca poukazoval sa týkali iba podania žiadosti o poskytnutie úveru a štátnej dotácie na výstavbu ako
aj ďalších úkonov s tým súvisiacich. Žiadne uznesenie však neriešilo zmluvy o dielo, ktoré následnestarosta obce podpísal so žalobcom dňa 31.12.2009. Ani skutočnosť, že podpísaniu týchto zmlúv
predchádzal proces verejného obstarávania, ktorého úspešným uchádzačom bol žalobca nič nemení na
názore súdu o absolútnej neplatnosti zmlúv o dielo, pretože výsledkom verejného obstarávania malo byť

uzavretie konkrétnych zmlúv o dielo, ktorých podpísaniu však malo predchádzať schválenie zo strany
obecného zastupiteľstva. Tvrdenia štatutárneho zástupcu žalobcu ako aj svedkov Ing. D. a H.. G., že
boli prítomní na zasadnutí obecného zastupiteľstva koncom roku 2009 a videli, že poslanci odhlasovali
zmluvy o dielo, resp. tieto schválili, súd považuje iba za účelové bez akéhokoľvek ich preukázania a ako
už bolo vyššie uvedené, v období od 18.12.2009 do 31.12.2009 sa neuskutočnilo žiadne zasadnutie

obecného zastupiteľstva, na ktorom takéto rozhodnutia mohli byť prijaté. Rovnako výpoveď svedka Ing.
O.Y.,ktorývykonávalfunkciustarostuobcevčasepodpísaniapredmetnýchzmlúvodieloaktorýuviedol,
že súhlas zo strany obecného zastupiteľstva s výsledkom verejného obstarávania bral ako súhlas na
podpis zmluvy, nie je možné považovať za dôkaz o schválení právnych úkonov zo strany obecného
zastupiteľstva. V tomto smere je podľa názoru súdu možné považovať za schválenie právneho úkonu
týkajúceho sa nakladania s majetkom obce iba rozhodnutie obecného zastupiteľstva vo forme uznesenia

prijatého spôsobom stanoveným zákonom. Z uvedených dôvodov súd ani nevykonal ďalšie dokazovanie
navrhované žalobcom a to výsluch svedkov, poslancov obecného zastupiteľstva a zabezpečenie ďalších
listinnýchdôkazovtýkajúcichsaverejnéhoobstarávania,akoajsamotnéhostavebnéhokonania,pretože
ani tieto dôkazy by nemohli vzhľadom na absolútnu neplatnosť posudzovaných právnych úkonov pre
chýbajúce predchádzajúce schválenie zo strany obecného zastupiteľstva nič zmeniť na závere súdu,

že iba schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce vo forme zodpovedajúcej zákonu
predstavuje podmienku platnosti právneho úkonu obce.

29./ Vzhľadom na záver súdu o absolútnej neplatnosti predmetných zmlúv o dielo nie je možné
považovať za platné ani dodatky č. 1 k týmto zmluvám podpísané žalovanou v 2./rade dňa 08.02.2011

pretože taktiež neboli schválené obecným zastupiteľstvom na jeho zasadnutí dňa 28.01.2011, kde bol
daný iba súhlas s investičným zámerom výstavby 4 bytových domov po 8 b.j. so spôsobom financovania
v uznesení uvedeným, ale obecné zastupiteľstvo neschválilo žiadne konkrétne dodatky k zmluvám o
dielo zo dňa 31.12.2009. Okrem toho v prípade absolútnej neplatnosti zmlúv o dielo nemôžu byť platnými
ani žiadne dodatky neskôr podpísané, ktoré samostatne bez základných zmlúv nemajú žiaden účinok.

30./ V zmysle § 268 ObZ, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe,
ktorej bo právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu upravuje všeobecne Občiansky zákonník v § 42.
Vzhľadom na to, že zodpovednosť v zmysle § 42 OZ je spojená so všeobecnou úpravou zodpovednosti

za škodu, ktorá je koncipovaná na princípe prezumovaného zavinenia, na obchodné vzťahy, ktoré sú
ovládané objektívnou zodpovednosťou, je nepoužiteľná. Preto Obchodný zákonník má v tomto smere
špeciálnu úpravu zodpovednosti a ide o špeciálnu zodpovednosť vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti
za škodu upravenú v Obchodnom zákonníku (§ 373 a nasl.). Zákon tu záväzkom na náhradu škody
sankcionuje každého, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku ktorej vznikla škoda, ide

teda o objektívnu zodpovednosť. Zákonodarca tu koncipuje špeciálnu úpravu liberačného dôvodu, ktorý
spočíva v tom, že oprávnená osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela, teda ide o nedostatok dobrej
viery oprávnenej strany. Vyžaduje sa skutočná vedomosť o neplatnosti právneho úkonu. Vzhľadom
na túto špeciálnu úpravu liberačného dôvodu, v týchto prípadoch nemožno použiť ustanovenie § 374
upravujúce liberačné dôvody pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu. Takisto je tu špeciálne

koncipovaný protiprávny úkon, ktorým je spôsobenie neplatnosti právneho úkonu. Ide tu o zodpovednosť
mimozmluvnú (deliktuálnu), pretože nie je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti. Povinný subjekt
je ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu. Pritom nie je rozhodujúce, či túto neplatnosť zavinil,
alebo nie. Oprávnenou osobou je osoba, ktorej bol právny úkon určený.

31./ S poukazom na výklad ustanovenia § 268 ObZ a zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalovaným v 1./ a 2./rade nevznikla povinnosť nahradiť škodu žalobcovi a preto žalobu proti nim
v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o žalovanú v 1./rade, mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnená osoba vedel o neplatnosti právneho úkonu t.j. zmlúv o dielo podpísaných dňa 31.12.2009
a preto nebol naplnený predpoklad, aby žalovaná v 1./ rade mohla byť zaviazaná na náhradu škody.

Uvedený záver súdu vyplýva z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu Miroslava Sýkoru, ktorý potvrdil
svoju vedomosť o tom, že zmluva o dielo má byť ako doklad odhlasovaná obecným zastupiteľstvom
a preto sa aj zúčastňoval týchto zasadnutí a podľa neho v tomto prípade poslanci odhlasovali, že
zhotoviteľom diela bude žalobca. Aj skutočnosť, že Miroslav Sýkora je predsedom predstavenstvažalobcu od 27.05.2008 a zúčastňoval sa viacerých zasadnutí obecných zastupiteľstiev vo viacerých
obciach, kde sa robilo verejné obstarávanie a v období rokov 2009 - 2012 to bolo asi 30 prípadov
svedčí o tom, že si musel byť vedomý, že bez schválenia zmluvy o dielo obecným zastupiteľstvom

nemôže byť táto následne platným právnym úkonom, napriek podpisu starostu obce. Jeho tvrdenie o
schválení zmluvy o dielo obecným zastupiteľstvom nebolo preukázané žiadnym uznesením obecného
zastupiteľstva a ako štatutárny zástupca žalobcu, ktorý sa pravidelne zúčastňoval zasadnutí obecných
zastupiteľstiev v súvislosti s verejnými obstarávaniami a následne uzatváranými zmluvami o dielo, mal
preukázateľne vedomosť, že zmluvy o dielo zo dňa 31.12.2009 pre chýbajúce schválenie obecným

zastupiteľstvom sú neplatné. Dokonca z titulu jeho postavenia u žalobcu a dlhoročných praktických
skúseností pri uzatváraní zmlúv o dielo s obcami, ktoré sám potvrdil, bolo jeho povinnosťou preveriť si
pred podpisom zmlúv o dielo, či tieto boli riadne schválené obecným zastupiteľstvom a pokiaľ si takúto
elementárnu povinnosť nesplnil, nemôže sa potom žalobca dovolávať, že zmluvy o dielo uzavrel so
žalovanou v 1./rade v dobrej viere. Aj samotná skutočnosť, že žalobca už v podanej žalobe zdôvodnil
svoj nárok na náhradu škody ustanovením § 268 ObZ, svedčí o tom, že si bol vedomý neplatnosti

zmlúv o dielo a za právne irelevantné súd považuje aj tvrdenie štatutárneho zástupcu žalobcu, že nemal
zákonnú možnosť dožadovať sa zápisnice z obecného zastupiteľstva, keď v období od 18.12.2009 t.j.
od oznámenia obce, že prijíma ponuku žalobcu a uzavrie s ním zmluvu až do 31.12.2009 t.j. podpísania
zmlúv o dielo, sa žiadne zasadnutie obecného zastupiteľstva neuskutočnilo a teda žalobca, ktorý vedel,
že pre platné uzavretie zmluvy o dielo je potrebné jej schválenie obecným zastupiteľstvom a že takéto

uznesenie pred podpisom zmluvy prijaté nebolo, mal vedomosť o neplatnosti predmetných právnych
úkonov. Na základe preukázania uvedeného liberačného dôvodu, ktorý spočíva v tom, že oprávnená
osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela nie je možné zaviazať žalované v 1./ a 2./rade na náhradu
škody a preto žaloba proti ním bola v celom rozsahu zamietnutá. Okrem toho v prípade žalovanej v 2./
rade súd nemal za preukázanú ani jej pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k náhrade škody podľa § 268

ObZ, keďže v čase uzatvárania zmlúv o dielo, ktoré sú neplatnými právnymi úkonmi, nebola starostkou
obce a teda nemohla byť zodpovedná za neplatnosť týchto právnych úkonov a rovnako jej zodpovednosť
nemohla vzniknúť tým, že nerešpektovala absolútne neplatné zmluvy a stavby boli nakoniec realizované
inou spoločnosťou, pretože na základe neplatných zmlúv o dielo nebola obec v žiadnom záväzkovom
vzťahu so žalobcom.

32./ Pokiaľ ide o názor žalobcu, že žalovaná v 1./rade uznala svoju zodpovednosť a svoj záväzok
odškodniť žalobcu s poukazom na mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 11.06.2014, tak
z oznámenia zo dňa 12.06.2014 (č.l. 249) vyplýva iba to, že obecné zastupiteľstvo na tomto zasadnutí
schválilo návrh na mimosúdnu dohodu so žalobcom spôsobom výstavby dvoch bytoviek - 8 b.j. v

Radošine v priebehu rokov 2015 a 2016, čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za uznanie
záväzku v zmysle § 323 ObZ, keďže uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom
a adresovaný veriteľovi, ktorý si vyžaduje písomnú formu a zároveň jednoznačné určenie uznaného
záväzku,čonávrhnamimosúdnudohoduzodňa12.06.2014neobsahujeažalobcatotosvojestanovisko
žiadnym spôsobom ani nezdôvodnil rovnako ako poukázanie na uznesenie obecného zastupiteľstva zo

dňa 02.03.2016 (č.l. 250), ktorým bola schválená výstavba dvoch bytových domov v Radošine na ul.
Školskej a výstavba dvoch bytových domov na ďalších pozemkoch žalobcom v rokoch 2016 a 2017.
Ani tento prejav vôle obecného zastupiteľstva nie je možné považovať za uznanie záväzku na náhradu
škody žalovanou v 1./rade v takom rozsahu, ako bola uplatnená v prebiehajúcom súdnom konaní.
Skutočnosť, že žalovaná v 1./rade mala zámer dohodnúť sa so žalobcom na mimosúdnom vyporiadaní

ešte neznemená, že tento jej prejav je zároveň uznaním záväzku na náhradu škody a preto na žalobcom
poukázané prejavy žalovanej v 1./rade nebolo možné pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu
škody prihliadať.

33./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku tak, že žalovaným v 1./ a 2./rade, ktoré mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia na Okresný súd Topoľčany.Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).