Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/334/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110226679
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3110226679.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.JuditouKnocikovouvsporežalobcov1/M..P.I.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom T., kpt. G. XXX/X a 2/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., kpt. G. XXX/X, obaja zast.
JUDr. Jozefom Kováčikom, so sídlom Trenčín, Legionárska 2 proti žalovanému Nemocnica s poliklinikou
Ilava, n.o. so sídlom Ilava, Štúrova 3, IČO: 36 119 385, zast. Mgr. Erikou Ranušovou, so sídlom Dubnica
nad Váhom, Moyzesova 1200/12 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 802,43 eur s a z a m i e t a .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobkyne 1/ o zapletenie nemajetkovej ujmy vo výške 110.000,- eur z
a m i e t a .

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

V. Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu 2/ o zapletenie nemajetkovej ujmy vo výške 110.000,- eur z
a m i e t a .

VI. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/,2/ sa žalobou, doručenou súdu dňa 22.10.2010, domáhali od žalovaného zaplatenia
náhrady škody spojené s pohrebom mal. M. I. vo výške spolu 802,43 eur a nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške po 150.000,- eur každému zo žalobcov 1/,2/ podľa § 11 a 13 Občianskeho

zákonníka a náhrady trov konania. Uviedli, že žalobcovia 1/,2/ boli manželmi a rodičmi syna mal.
M. I., nar. XX.XX.XXXX a zomretého dňa XX.XX.XXXX. V sobotu dňa 12.12.2009 mal ich syn od
rána vysokú teplotu a preto ho žalobkyňa 1/ zobrala na vyšetrenie do detskej ambulancie Lekárskej
služby prvej pomoci žalovaného. O 14:04 hod. syna vyšetrila službukonajúca lekárka MUDr. N. W.
so záverom, že sa jedná o nešpecifikovaný akútny zápal mandlí a predpísala mu aj príslušný liek,
ktorý začal syn začal užívať. Keďže sa jeho stav nezlepšil, jeho teplota neklesala a začal chrčivo
sťažene dýchať, opätovne ho zobrala na vyšetrenie. Po vyšetrení tou istou lekárkou MUDr. N. W.

o 18:30 hod. táto konštatovala ten istý záver a odporučila pridať ďalšie lieky. Na druhý deň dňa
13.12.2009 o 07:45 hod. zistila, že syn nedýcha, preto privolala rýchlu lekársku pomoc. Následne
lekár konštatoval jeho úmrtie. Z podnetu lekára, vykonávajúceho pitvu, vykonal úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou šetrenie v predmetnej veci so záverom zo dňa 15.04.2010, že synovi nebolaposkytnutázdravotnástarostlivosťvsúladesust.§4ods.3zák.č.576/2004Z.z.,nakoľkonebolisprávne
vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom jeho uzdravenia alebo zlepšenia stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej

vedy. Dňa 27.12.2009 podala aj žalobkyňa 1/ sťažnosť na ÚDZ a odpoveď bola rovnaká. MUDr. N. W.
bolo vznesené obvinenie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1/,2/ písm. a), b) Tr. zák. a podaná
obžaloba na Okresný súd Trenčín. V priebehu trestného stíhania bol vypracovaný znalecký posudok
MUDr. B. C. PhD., ktorý potvrdil závery ÚDZ, nakoľko neboli správne vykonané všetky zdravotné výkony
na správne určenie choroby v dôsledku podcenenia zdravotného stavu syna s tým, že jeho včasnou

hospitalizáciou, kompletným vyšetrením, stanovením diagnózy a následnou intenzívnou liečbou boli
predpoklady úspešnej liečby, čím sa mohlo zabrániť jeho úmrtiu. Žalobcovia 1/,2/ vyzvali dňa 07.09.2010
žalovaného k mimosúdnej pokonávke. Žalovaný v odpovedi uviedol, že si majú svoj nárok uplatniť
priamo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorým je MUDr. N. W. ako držiteľka povolenia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe, vykonávajúcej službu prvej pomoci na základe Zmluvy o zabezpečení
odbornej zdravotnej starostlivosti zo dňa 01.01.2009 a poskytovanej zdravotnej starostlivosti ich synovi

na základe rozpisu, určeného samosprávnym krajom. Na ich dopyt im Trenčiansky samosprávny kraj
( TSK) uviedol, že prevádzkovateľom ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast bol dňa
12.12.2009 žalovaný a MUDr. N. W. v uvedený deň plnila u neho povinnosť vykonávať lekársku službu
na základe rozpisu, určeného TSK. Z tohto im vyplynulo, že jedine žalovaný bol oprávnený prevádzkovať
lekársku službu prvej pomoci pre deti a dorast, pretože MUDr. Eva W. takéto oprávnenie nemala a ani

ho v zmysle zákona nemohla mať a pre žalovaného zabezpečovala výkon lekárskej služby k plneniu
úloh žalovaného t.j. LSPP, pretože bola k tomu odborne spôsobilá t.j. mala povolenie prevádzkovať
ambulanciu všeobecného lekára pre deti a dorast. Žalobcovia 1/,2/ poukázali na to, že prevádzkovanie
ambulancie a prevádzkovanie LSPP sú 2 úplne rozdielne činnosti a ich vykonávatelia nie sú totožné
osoby a každá z nich nesie za svoje konanie samostatnú zodpovednosť.

2.Žalobcovia1/,2/uplatňovaliodžalovanéhopodľa§449ods.2/,3/Občianskehozákonníkanasledovnú
náhradu škody:
- 98,58 eur- pohrebné služby Technickým službám Mesta Ilava,
-75,05 eur - truhla,

- 37,80 eur- smútočné oblečenie: bunda a sveter pre žalobkyňu 1/,
- 22,- eur - dámske nohavice pre žalobkyňu 1/,
- 359,- eur- zimné kabáty pre žalobcovi 1/,2/ a ich syna B. I.,
- 60,- eur - smútočný veniec za nich a brata bez dokladu,
- 150,- eur- smútočné pohostenie - kar bez dokladu, celkom spolu 802,43 eur.

3. Žalobcovia 1/,2/ sa ďalej domáhali podľa § 13 Občianskeho zákonníka zaplatenia nemajetkovej ujmy
vo výške 300.000,- eur za zásah do ich osobností a to do práva na súkromie ( § 11 OZ), zahrňujúceho aj
právo na realizáciu a rozvíjanie rodinných vzťahov. Prípadné primerané zadosťučinenie, dané formou
odsúdenia MUDr. N. W. a prípadné ospravedlnenie nepovažovali pre nich za dostatočné vzhľadom

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Do dňa podania
žaloby sa im nikto neospravedlnil. Závažnosť vzniknutej ujmy videli predovšetkým v neodstrániteľnom
následku úmrtia im najbližšej osoby 4-ročného syna. Túto ujmu znásobila skutočnosť, že po uzavretí
ich manželstva dňa 29.03.1987 sa im narodili postupne 3 deti, z ktorých žije už len syn B. I., nar.
XX.XX.XXXX. V poradí druhý syn M. I., nar. XX.XX.XXXX tragicky zahynul pri dopravnej nehode v

r. XXXX a po tejto tragickej udalosti narodený syn M. I. zomrel v dôsledku neposkytnutia zdravotnej
starostlivosti ako uviedli. Ako rodina žili a snažili sa žiť usporiadaným spôsobom života vo vzájomnej
zhode a láske a syn M. bolo zdravé a bezproblémové dieťa, v rodine veľmi obľúbené. Celá rodina,
vrátane syna B., znášajú stratu svojho blízkeho veľmi ťažko. Žalobcovia 1/,2/ i ich syn B. pracujú.
Okolnosťami, za ktorých došlo k porušeniu ich práva bolo hlavne podcenenie zdravotného stavu M.,

ktorého ochorenie nebolo nevyliečiteľné a v prípade riadneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti mohol
byť vyliečený a bez následkov ďalej žiť. Žalobcovia pri určení žalovanej výšky náhrady vychádzali zo
zverejneného prípadu z roku 1995, v ktorom v r. 2010 bratislavská univerzitná nemocnica vyplatila
rodičom chlapca, ktorému spôsobila invaliditu, sumu 11 mil. Sk t.j. asi 365.133,- eur.

4. Žalobkyňa 1/ ďalej uviedla, že cenu za smútočný veniec a smútočné pohostenie si čiastočne pamätali,
doklad nemali. Nejaká suma z pohrebného im bola vyplatená, nepamätala si koľko. V čase, keď zomrel
syn M., pracovala ako riaditeľka ZŠ v E., dodnes takto pracovala. Po smrti syna boli vianočné prázdniny,
tak si nemusela brať PN. U psychiatra a u psychológa nebola, obvodný lekár jej predpísal lieky naukľudnenie, ktoré užívala asi mesiac. Snaží sa neužívať lieky. Keďže nemala PN, nemala ani stratu na
zárobku. Keď mala psychické problémy, pomáhali jej iba najbližší príbuzní. Veľmi jej pomohol jej otec.
So synom B. nebola po udalosti u psychológa ani u psychiatra, ani neužíval žiadne lieky, napriek tomu

ho to dodnes určite trápi. Po udalosti začala byť viac medzi ľuďmi, viac komunikovať, upla sa na svoju
prácu a to jej pomohlo. Dôsledkom tejto udalosti bolo to, že obidvaja žalobcovia boli depresívni, prestali
spolu komunikovať a ona sa so synom B. dňa XX.XX.XXXX odsťahovala do Tuchyne, kde bývali sami
dvaja. Táto udalosť ich žalobcov nespojila, ale naopak rozdelila. Ona zatiaľ nepodala návrh na rozvod.

5. Žalobca 2/ ďalej uviedol, že pokiaľ ide o následky, nemá čo povedať. Zostal odvtedy uzavretý, stále
pracuje v tej istej firme. Potvrdil, že ich to s manželkou - žalobkyňou 1/ rozdelilo a ona sa odsťahovala.
So synom B. sa stretával.

6. Žalobcovia 1/,2/ svoje skutkové tvrdenia preukazovali úmrtným listom syna, oznámením o výsledku
šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, výzvou na mimosúdnu pokonávku s

odpoveďoužalovaného,informáciouTSK,objednávkoupohrebuspokladničnýmibločkamiapotvrdením
o úhrade, internetovým článkom, trestným rozkazom.

7. Žalovaný bol názoru, že zodpovedným za škodu ako aj za náhradu za nemajetkovú ujmu za zásah
do osobnosti žalobcov 1/,2/ je priamo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a to MUDr. N. W., ktorá

vykonávala v zariadení žalovaného lekársku službu prvej pomoci ( skratka LSPP) na základe Zmluvy o
zabezpečovaní odbornej zdravotnej starostlivosti zo dňa 01.01.2009 podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. a
zák. č. 576/2004 Z.z. ( § 79 ods. 1 písm. v/).

8. Okresný súd uznesením zo dňa 27.09.2012 č.k. 12C/334/2010-106 prerušil toto konanie do

právoplatného skončenia veci vednej na tunajšom súdu pod sp. zn. 4T/127/2010 vo veci trestného
stíhania MUDr. Evy W.. Podľa predloženého trestného rozsudku bola MUDr. N. W. právoplatne
oslobodená spod obžaloby dňom 25.01.2016.

9. Na pojednávaní dňa 04.05.2016 žalobcovia 1/,2/ trvali na podanej žalobe. Žalobkyňa 1/ uviedla, že

v Tuchyni bývala so synom B. asi dva - tri roky, potom sa vrátili späť k manželovi - žalobcovi 2/. Bývajú
spolu všetci traja. Návrh na rozvod nikto z nich nepodal. Vzťahy medzi nimi manželmi sa do určitej miery
upravili, ale nie je to už také ako pred smrťou syna. Ona pracuje ako učiteľka Základnej školy v Tuchyni.
Syn B. má XX rokov, je slobodný, momentálne je sám, pracuje. V určitom období syn B. musel vyhľadať
psychológa, lebo prestal zvládať situáciu. Chodil iba na sedenia, chodil tam asi dva mesiace, potom sa

to zlepšilo. So synom B. si dobre rozumeli, má koníček a to venuje sa koňom, má aj svojich kamarátov.
Stáva sa, že keď sa vyskytne nejaká udalosť alebo nejaká skutočnosť, ktorá im pripomína nebohého,
tak všetci traja majú hneď slzy v očiach, spomínajú na neho, pripomína im, čo sa stalo. Ona nemusela
vyhľadať psychológa, ale sa jej zhoršil zdravotný stav a to sa jej zvýšil krvný tlak a užíva lieky na krvný
tlak. Ani žalovaný ako nemocnica, ani lekárka MUDr. W. sa im ústne ani písomne neospravedlnili, ani

počas trestného konania. Nikto neprejavil ľútosť zo strany žalovaného, ani ošetrujúcej lekárky nad tým,
čosastalo.Jejsubjektívnynázorboltaký,žepočastrestnéhokonania,tátoudalosťnaošetrujúculekárku
ani nedopadla negatívne, čo vyplýva z toho, ako sa vyjadrovala v rámci trestného konania a ignorovala
súd. Stalo sa, že syn B. potreboval ošetriť na pohotovosti, lebo mu nebolo dobre. Šiel na pohotovosť do
nemocnice v T., kde mala službu M.. W., ktorá bola v tíme záchranárov, keď volali sanitku k nebohému

M.. Zo začiatku táto nevedela, kto je syn, potom z druhej miestnosti jej niekto povedal a vrátila sa z nej
a povedala synovi, že tak už vie, kto je a že to urobí inak. Zavolala službukonajúceho lekára a ošetril
ho potom lekár z oddelenia, asi z interného oddelenia. Žalobkyňa 1/ nemala a ani dodnes nemá žiadne
výčitky svedomia, že by niečo ohľadom jej starostlivosti k M. zanedbala. Má iba jednu výčitku a to, že
dôverovala ošetrujúcej lekárke MUDr. N. W..

10. Napojednávanížalobca2/naotázkusudkynesplačomuviedol,žezaposledných 5rokovnajhoršie
bolo to, keď žalobkyňa 1/ so synom B. odišli zo spoločnej domácnosti, pretože nemohli bývať v byte,
kde zomrel ich syn a ani spávať v ich posteli. Po ich odchode so spoločnej domácnosti ešte chvíľu
pracoval, potom mal veľmi vysoký tlak a bol PN asi 5 mesiacov. Dostal lieky na vysoký tlak, bol aj u

psychológa. Mal aj lieky od psychológa, potom sa z toho nejako dostal. Zamestnávateľ mu nepredĺžil
zmluvu a musel si nájsť nové zamestnanie. Bol asi mesiac evidovaný na úrade práce, potom si našiel
zamestnanie cez agentúru a pracoval vo firme Z. v V. n/V. O. posledných 5 rokov ( od 04.05.2016)
chodil do práce, po práci sa staral o byt. Kedysi mal koníček, hrával v kapele na gitaru, ale po smrtisyna sa už nedalo, gitaru zamkol do skrine. Žiadnemu koníčku sa nevenoval. Po návrate manželky so
synom B.om sa mu zdalo, že syn Jakub zostal uzavretý. Keď sa ho so žalobkyňou 1/ na niečo aj pýtali,
odpovedal len "hm, hm". Syn B. sa mu nezdôveroval, málo rozprával, občas povedal, že po práci ide

von, nič viac. Jemu sa nezdôveril výslovne, čo ho trápi. Vedel, že ho trápi M. smrť, pred tým aj M. smrť.
Nevedel, kedy syn B. chodil k psychológovi. Po tejto udalosti, ani po odstupe času so žalobkyňou 1/ sa
nechodia zabávať a ani na žiadne veselé kultúrne podujatia, nemajú ani chuť. On nemal žiadne výčitky
svedomia, že by niečo zanedbal alebo nedodržal, keď bol M. chorý, teda pred jeho smrťou. Dodržali
všetko, čo ošetrujúca lekárka povedala. V noci, keď M. zomrel, žalobkyňa 1/ s ním spala v ich posteli

v spálni a on spal v obývačke. Ráno mu kričala, že M. nedýcha. Snažil sa ho oživovať, masírovať, volal
na pohotovosť, tam mu cez telefón hovorili, ako to mám robiť. Potom, čo sa to stalo, žiaden zástupca
nemocnice nebol za nimi, neprejavil žiadnu ľútosť, ani sa im neospravedlnil, ani ústne ani písomne, ani
v priebehu trestného konania, ani ošetrujúca lekárka. Dívali sa na nich, že čo oni vlastne chcú, že im
ubližujeme. Toto správanie na neho negatívne dopadlo a ešte aj to, že na pojednávaní, keď lekárku
oslobodili, lekári, ktorí boli ako verejnosť v pojednávacej miestnosti začali tlieskať. Od tragédie bol iba raz

u svojho obvodného lekára, ktorý má ambulanciu v T. a to s chrípkou, ale nepocítil nevhodné správanie
sa voči nemu.

11. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní uviedol, že sa zúčastňoval pojednávaní v
trestnej veci ako právny zástupca poškodených žalobcov 1/ a 2/ a videl na pojednávaní, (to si súd

môže zistiť aj zo zápisníc ako aj zo zvukových nahrávok), že ošetrujúca lekárka sa správala nevhodne
aj vo vzťahu k súdu a aj vo vzťahu k poškodeným 1/ a 2/, jej tendencia bola prenášať zodpovednosť
na matku - žalobkyňu 1/, čo vyvolalo aj negatívne reakcie vo verejnosti, ktorá bola na pojednávaní.
Vystupovala nekriticky, povýšenecky, so žiadnym prejavom ľútosti. Vôbec sa neospravedlňovala, cítila
sa absolútne nevinná. Ďalší jeho postreh bol taký, že v trestnom konaní bola vypočutá ako svedkyňa

MUDr. W. a bola horlivou obhajkyňou ošetrujúcej lekárky. Postrehol potom, že ošetrujúca lekárka sa
prestala zúčastňovať trestných pojednávaní a domyslel si ako advokát, že zrejme jej to niekto poradil
vzhľadom na jej nevhodné správanie. Využila svoje zákonné právo a ospravedlňovala sa na základe
svojich zdravotných problémov - psychických, pričom pracovala na plný úväzok vo svojej ambulancii.
Na trestné pojednávania chodili aj novinári. Toto sa udialo na prvom verejnom zasadnutí na Krajskom

súde v Trenčíne, kde sa rozhodovalo o odvolaní lekárky senátom JUDr. Samaša a vo verejnosti sedelo
cca 40 lekárov a sestier, ktorých niekto musel zorganizovať na podporu ošetrujúcej lekárky. Vrcholom
však bolo, čo zaznamenali aj novinári a bolo to uvedené aj v TV asi na TV Joj, že keď bol vyhlásený
zmeňujúci rozsudok a ošetrujúca lekárka bola oslobodená, táto verejnosť začala tlieskať, čo bolo veľmi
nevhodné. Účasť tohto zdravotného personálu zorganizoval MUDr. B., ktorý potom vyhlásil do TV, že

súdni znalci MUDr. Z. a MUDr. C. sa chovali nekolegiálne voči ostatným lekárom, keď napísali niečo
také, že ošetrujúca lekárka je vinná. Takéto momenty im na psychike a sebavedomí nepridali. Poukázal
na tri dôležité momenty a to: 1. žalovaný prevádzkoval lekársku službu prvej pomoci a nie MUDr. W.,
2. ku škode došlo v súvislosti s prevádzkou LSPP a nie pri prevádzkovaní ambulancie MUDr. W., 3.
MUDr. W. bola použitá pre výkon prevádzkovania lekárskej služby prvej pomoci a tým pádom nesie

zodpovednosť podľa § 420 Obč. zákonníka žalovaného.

12. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že ona sa nezúčastňovala týchto trestných pojednávaní.
Trvala na tom, že žalovaný nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Poukázala na skutočnosť, že
lekárke MUDr. N. W., ktorá vykonávala LSPP dňa 12.12.2009, bolo vydané dňa 31.07.2006 povolenie na

prevádzkovanie zdravotného zariadenia - ambulancie v odbore pediatrie, čím sa stala poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti v zmysle § 4 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti a § 4 písm. a zákona č.
578/2004 Z.z. a zároveň podľa § 7 ods. 2 písm. a bod. 1 a ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti
v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti je povinná poskytovať lekársku službu prvej pomoci. V
zmysle § 7 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti sa lekárska služba prvej pomoci prevádzkuje v

ambulancii lekárskej služby prvej pomoci, na ktorú síce MUDr. E. W. nemala vydané povolenie a z
tohto dôvodu mala uzatvorenú zmluvu so žalovaným, ktorý mal povolenie prevádzkovať ambulanciu
lekárskej služby prvej pomoci a tam MUDr. E. W. LSPP vykonávala. MUDr. W. bola teda jednoznačne
poskytovateľkou zdravotnej starostlivosti a v rámci toho aj lekárskej služby - LSPP a nie je podstatné, že
LSPP prevádzkovala v ambulancii iného subjektu. Zodpovednosť za poskytovanie LSPP je na MUDr.

N. W.. Podľa § 2 ods. 20 zákona o zdravotnej starostlivosti LSPP je zdravotná starostlivosť, ktorou sa
zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, všeobecnej
ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast špecializovanej zubno-lekárskej starostlivosti. Podľa § 7
ods. 3 citovaného zákona v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a špecializovanej zubno-lekárskej starostlivosti sa poskytuje LSPP najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.
Podľa § 7 ods. 6 cit. Zákona LSPP vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú
starostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa,

ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej
pomoci. LSPP sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ktorý obsahuje miesto
výkonu LSPP, čas vykonávania LSPP a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením
dátum vykonávania LSPP v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Vzhľadom na uvedené mala
za to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Pokiaľ sa súd nestotožní s uvedeným

skutočnosťami, má za to, že zo strany žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov
na súkromie. V rozsiahlom dokazovaní vykonanom v trestnej veci vedenej proti MUDr. E. W., podanými
znaleckými posudkami a výpoveďami 10 znalcov na hlavnom pojednávaní trestný súd dospel k záveru,
že medzi konaním lekárky a smrťou pacienta v tomto prípade nie je príčinná súvislosť. V konaní teda
nebolopreukázané,ženedostatkyzostranylekárkyboliobjektívnespôsobiléprivodiťsmrťM.I.,pričomv
zmysle zákonnej úpravy o neoprávnený zásah do súkromia pozostalých nepôjde, ak smrť poškodeného

nastala bez toho, aby v príčinnej súvislosti k nej existovalo protiprávne konanie tretej osoby. Nebolo
teda preukázané, že za zásah do osobnostných práv žalobcov 1/,2/, ktorým vznikol úmrtím Michala
I., zodpovedá žalovaný. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nemala vedomosť o tom, či zo
strany žalovaného alebo lekárky došlo k prejaveniu ľútosti alebo ospravedlnenia k žalobcom 1/,2/. Ona
ako právna zástupkyňa žalovaného písomne neprejavila žiadnu ľútosť a ani sa neospravedlňovala

žalobcom 1/ a 2/ ani ústne. Žalovaný je neziskovou organizáciou, určite je jeho finančné hospodárenie
v mínuse, dostáva len platby z poisťovní, vedú sa voči nemu nejaké súdne spory, ale nemala vedomosť,
či sú nejaké právoplatné a vykonateľné exekučné tituly. Nevedela sa vyjadriť, aká suma by bola pre
žalovaného nelikvidačná, podľa nej každá. Žalovaný nebol ani v čase škodovej udalosti poistený, lebo
poisťovne pre takéto poistné udalosti neradi uzatvárajú poistné zmluvy pre prípad neoprávneného

zásahu. Preto by prípadnú náhradu musel zaplatiť žalovaný zo svojich finančných zdrojov. Mala
vedomosť len o jednom právoplatnom rozsudku OS Považská Bystrica spred niekoľkých rokov, kde bol
žalovanýzaviazanýzaplatiťnemajetkovúujmuasi100.000,- Sk(t.j.3.319,39eur).Predložilasúduvýkaz
ziskov a strát za rok 2016 so stratou vo výške - 19.014,23 eur.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením rozhodnutí zo súdnych spisov OS
Trenčín sp. zn. 4T/67/2014, listinami a to žalobou, úmrtným listom syna, oznámením o výsledku šetrenia
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, výzvou na mimosúdnu pokonávku s odpoveďou
žalovaného, informáciou TSK, objednávkou pohrebu s pokladničnými bločkami a potvrdením o úhrade,
internetovým článkom, trestným rozkazom, rozhodnutiami TSK a zistil tento skutkový stav veci :

14. Podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. mája 2015 č.k. 4T/67/2014-698 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. januára 2016 č.k. 2To/113/2015-744, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 25.01.2016, bola M.. N. W. oslobodená spod obžaloby zo dňa 18.10.2010 pre
trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr.

zák. a § 139 písm. a) Tr. zák. z dôvodu, že aj napriek v rozhodnutí uvedeným konštatovaniam o
preukázaných pochybeniach obžalovanej ako lekárky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nebolo
nepochybne preukázané, že toto malo rozhodujúci vplyv na následok, teda smrť u maloletého (pacienta)
M. I.. Žalobcovia 1/,2/ boli odkázaní so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením zo dňa 12.06.2019 sp. zn. 2 Tdo 57/2016

odmietol dovolanie ministerky spravodlivosti SR voči uvedenému rozhodnutia KS Trenčín podľa §
382 písm. c) Tr. por. ( je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371). Z uvedených
rozhodnutí vyplýva, že súdny znalci dospeli k rozdielnym záverom pri určení príčiny smrti pacienta. Bez
rozporov bolo však zistené, že pri vykonávaní pitvy zosnulého mal. M. nebol zabezpečený výsledok
virologického a bakteriologického vyšetrenia, ktorý diagnostický nedostatok už nemožno v súčasnej

dobe odstrániť a teda zopakovať, keďže bola vykonaná iba zdravotná pitva a že absentuje elementárna -
základná diagnostika, teda presná príčina choroby maloletého zosnulého, ktorá nie je presne dostatočne
určená a špecifikovaná. Najvyšší súd poukázal na najpresvedčivejšie vysvetlenie príčiny smrti a to
závery znaleckej organizácie forensic.sk, podľa ktorej najpravdepodobnejšie došlo k smrti maloletého
v dôsledku akútnej asfyktickej príhody na základe spazmu horných dýchacích ciest pri zápalovom

postihnutí pľúc, náhlej poruchy dýchania.

15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia 1/,2/ boli manželmi a rodičmi syna mal. M. I., nar.
XX.XX.XXXX a zomretého dňa XX.XX.XXXX. V sobotu dňa 12.12.2009 mal mal. M. od rána vysokúteplotu, preto ho žalobkyňa 1/ zobrala na vyšetrenie do detskej ambulancie Lekárskej služby prvej
pomoci žalovaného. O 14:04 hod. syna vyšetrila službukonajúca lekárka MUDr. N. W. so záverom, že
sa jedná o nešpecifikovaný akútny zápal mandlí a predpísala mu aj príslušný liek, ktorý začal mal. M.

užívať. Keďže sa jeho stav nezlepšil, jeho teplota neklesala a začal chrčivo sťažene dýchať, opätovne
ho žalobkyňa 1/ zobrala na vyšetrenie. Po vyšetrení tou istou lekárkou MUDr. N. W. o 18:30 hod. táto
konštatovala ten istý záver a odporučila pridať ďalšie lieky. Na druhý deň dňa 13.12.2009 o 07:45
hod. žalobkyňa 1/ zistila, že mal. M. nedýcha, preto privolala rýchlu lekársku pomoc. Následne lekár
konštatoval jeho úmrtie.

16. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. Túto námietku vzniesol
žalovaný. Súd posúdil túto skutočnosť podľa nasledovných ustanovení.

17. Podľa 7 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 587/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení ku
dňu smrti pacienta, (ods. 1) zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

(ods. 2) Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú
na zdravotnícke zariadenia:
a) ambulantnej zdravotnej starostlivosti,

b) ústavnej zdravotnej starostlivosti,
c) lekárenskej starostlivosti.

(ods. 3) Zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú:

písm. a) ambulancia:
1. všeobecná,
2. špecializovaná,
3. lekárskej služby prvej pomoci
3a. lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých,

3b. lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast,
3c. špecializovaná zubno-lekárska služba prvej pomoci,
4. záchrannej zdravotnej služby
4a. ambulancia rýchlej lekárskej pomoci,
4b. ambulancia rýchlej zdravotnej pomoci,

4c. ambulancia rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky,
4d. ambulancia vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.

18. Podľa vyššie cit. § 7 prevádzkovanie lekárskej služby prvej pomoci ( LSPP) či už pre dospelých
alebo pre deti a dorast je možné len na základe povolenia pre zdravotnícke zariadenie, ktoré vydáva

podľa § 11 ods. 2 samosprávny kraj. Ustanovenie § 10 cit. zák. č. 578/2004 Z.z. však rozlišuje medzi
povolenímalicenciou.Podľa§10ods.1lekárnavýkonsvojejsamostatnejzdravotníckejpraxepotrebuje
licenciu ( § 68 ods. 1 písm. a), ktorú vydáva slovenská lekárska komora a zároveň podľa ods. 3 §
10 cit. zák. táto samostatná zdravotnícka prax nie je poskytovanie LSPP. Na prevádzkovanie LSPP je
potrebné povolenie podľa § 7 ods. 2., ktoré vydáva samosprávny kraj podľa § 11 ods. 2 písm. a) cit. zák.

Zároveň na prevádzkovanie špecializovanej ambulancie, kam patrí aj pediatria a dorastové lekárstvo je
potrebné povolenie samosprávneho kraja.

19. Podľa § 10 ods. 1,2 a 3 cit. Zák. č. 578/2004 Z.z. (ods.1) samostatnú zdravotnícku prax
môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka,

fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68
ods. 1 písm. a)].

(ods. 2) Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v

zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie
je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

(ods.3)Samostatnázdravotníckapraxpodľaodseku1niejeposkytovanielekárskejslužbyprvejpomoci.20. Podľa § 68 ods. 1, písm. a) a ods. 2 cit. zák. (ods. 1) licencie sa vydávajú:

písm. a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár,
zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny
pedagóg a masér,

(ods. 2) Slovenská lekárska komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár.

21. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) cit. zák. samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy
vydáva povolenie na prevádzkovanie:

písm. a) ambulancie okrem ambulancie podľa odseku 1 písm. a) = ambulancie záchrannej zdravotnej
služby.

22. Podľa§79ods.1písm.v)cit.zák.poskytovateľ,ktorýjedržiteľompovoleniaalebodržiteľomlicencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať
lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa,
ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo

alebovšpecializačnomodborepediatriaaposkytovateľa,ktorýposkytuješpecializovanúzubno-lekársku
ambulantnú starostlivosť.

23. Podľa iného zákona a to zák. č. 576/2004 Z.z. o a to § 7 ods. 6 sa LSPP tiež vykonáva lekármi, ale
tiež za tej istej podmienky ako podľa zák.č. 578/2004 Z.z., že to môže byť v zdravotníckom zariadení

takého poskytovateľa, ktorý má povolenie na prevádzkovanie LSPP. Ustanovenia tohto iného zák. č.
576/2004 Z.z. a ani zák. č. 578/2004 Z.z. neumožňujú lekárom vykonávať samostatne LSPP svojim
menom, alebo svojou s.r.o. bez špeciálneho povolenia na výkon LSPP na ich meno alebo ich s.r.o.

24. Podľa § 7 ods. 6 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu smrti
mal. M., lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú
starostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení
poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej
služby prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva

aj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa
ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného
samosprávnym krajom, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania
lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov
vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje.

25. Podľa vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že ak by ošetrujúca lekárka MUDr. N. W. mala byť
pasívne vecne legitimovaná v tomto spore a mala by byť nositeľom povinností v zmysle hmotného práva
a to podľa zák. č. 578/2004 Z.z. , zák. č. 576/2004 Z.z. i Občianskeho zákonníka mala by mať dve
(2) povolenia od samosprávneho kraja, či už samostatné alebo v jednom rozhodnutí obsiahnuté, a to

jedno povolenie na prevádzkovanie svojej ambulancie v špecializovanom odbore pediatria a dorastové
lekárstvo a druhé povolenie na prevádzkovanie lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast.

26. Z rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja ( TSK) zo dňa 11.5.2011 č. TSK/2011/05157/
zdrav.-2 vyplýva, že lekárka M.. N. W. mala vydané povolenie prevádzkovať iba ambulanciu v

špecializovanom odbore pediatria a dorastové lekárstvo. V tomto rozhodnutí a ani v žiadnom inom
rozhodnutí ( súdu žiadne nebolo predložené) nebolo tejto lekárke povolené prevádzkovať aj LSPP.
Takéto povolenie na prevádzkovanie LSSP bolo vydané iba žalovanému rozhodnutím TSK zo dňa
25.11.2009 č. TSK/2009/06718/zdrav.-2. Z uvedeného potom vyplýva, že nositeľom práv a povinností
z právneho vzťahu poskytovania LSPP je bez pochybností žalovaný. Vyššie citované ustanovenia

zákonov sú jednoznačné a na uvedený záver nemajú vplyv iné rozhodnutia v trestnom a správnom
konaní. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd týmito rozhodnutia pri posudzovaní pasívnej legitimácie
nezaoberal.27. Žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali náhrady škody ako vecnej škody podľa § 449 ods. 2,3 a § 420
Občianskeho zákonníka vo výške spolu obom 802,43 eur.

28. Podľa § 449 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka (ods. 2) pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané
náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o
nemocenskompoistení.(ods.3)Nákladyliečeniaanákladypohrebusauhradzujútomu,ktoichvynaložil.

29. Podľa § 420 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka (ods. 1) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti. (ods. 2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. (ods. 3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

30. Žalovaný nárok žalobcov 1/,2/ je podľa ustálenej judikatúry možné posúdiť len ako zodpovednosť

za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Táto zodpovednosť je subjektívnou zodpovednosťou,
čo znamená že pri nej je nevyhnutne prítomné zavinenie či už poskytovateľa alebo osôb, ktoré
použil na realizáciu LSPP. V trestnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 4T/127/2010 nebolo bez
pochybností preukázané zavinenie ošetrujúcej lekárky MUDr. N. W. ako osoby použitej žalovaným ako
prevádzkovateľom LSPP pri tejto činnosti. Týmto nebola splnená jedna zo zákonných podmienok vzniku

zodpovednosti žalovaného podľa § 420 Občianskeho zákonníka, preto súd žalobu v tejto časti zamietol
ako nedôvodnú. Z dôvodu hospodárnosti konania sa už nezaoberal tým, či boli alebo neboli splnené
ďalšie zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

31. Žalobcovia 1/,2/ sa okrem náhrady vecnej škody domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy za zásah

do ich osobnosti a to do ich práva na súkromie vo výške každému po 150.000,- eur podľa § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

33. Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka (ods.1) fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili
následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

(ods. 2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(ods. 3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

34. Podľa čl.8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v znení protokolov č. 3, 5
a8,každýmáprávonarešpektovaniesvojhosúkromnéhoarodinnéhoživota,obydliaakorešpondencie.

35. Podľa čl. 17 ods. 1,2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného
paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach ( vyhl. č. 120/1976 Zb.) ( ods.1.) nikto
nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo
korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. ( ods.2.) Každý má právo na zákonnú ochranu proti

takým zásahom alebo útokom.

36. Zodpovednosť podľa § 13 Občianskeho zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, čo znamená, že
jej vznik si nevyžaduje zavinenie a preto nemôže byť vylúčená ani dôkazom ospravedlniteľného omylu
a pod. Vzniknutá nemajetková na osobnosti fyzickej osoby je pre ňu rovnako závažná bez ohľadu na

to, či pôvodca zásahu jednal zavinene alebo nie. Subjektívna stránka zavinenia má význam len pri
určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa ods. 3 § 13 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní
okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva. Podľa judikatúry súdov vrátane ESĽP a dohovorov o
ochrane ľudských práv a základných slobôd súčasťou súkromného života je aj rodinný život, zahrňujúcivzťahy medzi blízkymi príbuznými a rešpektovanie súkromného života, teda aj rodinného života. Zahŕňa
aj právo na vytvorenie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby bolo možné tiež rozvíjať
a napĺňať vlastnú osobnosť.

37. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
jedným z čiastkových a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva a na ochranu
osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie
a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje a hoci

ide o satisfakciu nemateriálnych osobnostných práv (rovnako ako v prípade bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa § 444 Obč. zák. alebo pri určení hodnoty autorského diela alebo
predmetu priemyselného vlastníctva), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide
o osobné právo majetkovej povahy. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do
vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej
nemajetkovej ujmy. Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje inštitút, ktorý nemožno použiť na vyváženie

azmierneniebežnejčilencelkomkrátkodobopôsobiacejnemajetkovejujmynaosobnostifyzickejosoby.
Predpokladom pre jej prisúdenie je nedostatočnosť morálneho zadosťučinenia a vznik nemajetkovej
ujmy. V súčasnosti platná právna úprava neustanovuje rozsah (výšku) peňažného zadosťučinenia.
Výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd. Výška peňažného zadosťučinenia musí byť primeraná,
avšak je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd však musí pri aplikácii svojej úvahy prihliadnuť na dve

kritériá, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (pričom sa predpokladá, že čím závažnejšia
bude táto ujma čo do svojho rozsahu, trvania, dôsledkov, odstrániteľnosti a pod., tým bude vyššia jej
náhrada v peniazoch) a okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby. V citovaných ustanoveniach § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o demonštratívny výpočet
skutočností, ktoré odôvodňujú priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy. Citované ustanovenie

uvádza ako jednu z možných zo skutočností zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti a zároveň
necháva priestor pre použitie ďalších skutočností v závislosti od jednotlivého prípadu.

38. Pokiaľ ide o existenciu závažnej ujmy, za závažnú ujmu treba podľa judikatúry súdov SR považovať
ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu,

jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej
subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase
(v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Čo sa
týka okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva, uvedené kritériá treba odlíšiť od stavu vôle a vedomia
pôvodcu neoprávneného zásahu, pretože nemajetková ujma vznikne a pôsobí na postihnutej fyzickej

osobe vždy nepriaznivo, bez ohľadu na to, či ju pôvodca zásahu zavinil alebo nie.

39. V prejednávanej veci bolo bez pochybností zistené, že mal. M. I. bol 2 razy ošetrovaný pri
vykonávaní LSSP žalovaného a po týchto 2 vyšetreniach došlo k jeho smrti -- smrti pacienta - syna
žalobcov 1/,2/ a v znaleckom dokazovaní v trestnom konaní nebolo zistené spoluzavinenie rodičov-

žalobcov 1/,2/ pri starostlivosti o maloletého v tejto súvislosti. Tým došlo k zásahu zo strany žalovaného
do práva na ochranu súkromia žalobcov 1/,2/ a to konkrétne do ich práva na rodinný život stratou ich
najmladšieho syna - 4-ročného podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Ide o objektívnu zodpovednosť
žalovaného, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie, teda postup v rozpore s lege artis. V trestnom konaní ani
nebolo bez pochybností zistené, že išlo o postup lekárky lege artis. Súd pri určení výšky nemajetkovej

ujmy postupoval podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Súd nepovažoval primerané zadosťučinenie vo
forme ospravedlnenia sa a ani samotné trestné stíhanie ošetrujúcej lekárky za postačujúce vzhľadom
na závažnosť vzniknutej ujmy - smrti najmladšieho a najmilšieho člena rodiny a uznal právo žalobcov
1/,2/ na náhradu nemajetkovej ujmy. Z výsluchu žalobcov 1/,2/ je nepochybné, že stratou ich 4-ročného
syna náhle, nečakane, po krátkej chorobe došlo k podstatnej zmene v ich rodinnom a teda i súkromnom

živote tak, ako to žalobcovia 1/,2/ uviedli vyššie. Pritom ide o nezvratný stav, pričom žalobcovia 1/,2/
prišli o radosť zo života, zmyslu v časti ich života, prišli o časť rodiny stratou jedného zo 4-člennej
rodiny a to za stavu, že už boli poznačení predchádzajúcou stratou ďalšieho syna, v dôsledku čoho
boli ich citové väzby na mal. M. o to silnejšie. Súd považoval stratu syna žalobcov 1/,2/ za hlboko
traumatizujúci zásah do ich rodinného a tým aj súkromného života bez možnosti obnovenia tejto straty.

Súd pri rozhodovaní zohľadnil to, že v tomto prípade bolo náhle a neočakávane zasiahnuté právo na
súkromie a rodinný život žalobcov 1/,2/ stratou veľmi mladého, zdravého syna (v tom čase 4-ročného).
Žalobcovia 1/,2/ v dôsledku straty syna nepochybne prežili šok, mnoho fyzického i psychického trápenia
s následkami až doteraz, v dôsledku ktorých je znížená kvalita ich osobného i spoločenského života.Súd neprihliadal len na subjektívne pocity žalobcov 1/,2/, ale aj na objektívne hľadisko a dospel k
záveru, že predmetnú ujmu by obdobne vnímala aj každá iná fyzická osoba a považovala by ju za
ujmu závažnú. V neposlednom rade súd zohľadnil i fakt, že k neoprávnenému zásahu, za ktorý je v

zmysle vyššie uvedeného zodpovedný žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, došlo pri
výkone jeho povolenej činnosti, na vykonanie ktorej sa podieľala ošetrujúca lekárky. Súd pri určení výšky
náhrady zohľadnil skutočnosť, že samotný žalovaný pri realizácii ošetrenia LSPP nemal dosah na kvalitu
tohto výkonu a všimol si skutočnosť, uvedenú v rozhodnutí NS SR o dovolaní, že v danom prípade
bola vykonaná iba tzv. zdravotná pitva a nebola vykonaná pitva za účelom odberov na zabezpečenie

výsledku virologického a bakteriologického vyšetrenia pre zistenie príčiny smrti. Súd tiež prihliadol na
postoj žalovaného a ošetrujúcej lekárky MUDr. N. W., prezentovaný v súdnom konaní, ktorým absolútne
a bezvýnimočne odmietli pripustiť akýkoľvek podiel zodpovednosti na ujme na osobnostných právach
žalobcov 1/,2/. Do vyhlásenia tohto rozsudku sa výslovne neospravedlnili za nespornú skutočnosť, že
pri poskytovaní LSPP žalobcovia 1/,2/ utrpeli ujmu na osobnostných právach (a to bez ohľadu na to, že
podľa ich procesnej obrany v trestnom i civilnom konaní za tento zásah nezodpovedajú a nezvinili ich).

40. Súd nepovažoval zadosťučinenie vo forme vyjadrenia ľútosti zo strany žalovaného a ošetrujúcej
lekárky za postačujúce, pretože u žalobcov 1/,2/ došlo k značnej miere k zhoršeniu kvality ich citového
i rodinného života, teda aj súkromia ako aj psychického zdravia a priznal žalobcom 1/,2/ aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. U žalobcov 1/,2/ síce nedošlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti

v spoločnosti, ale ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje demonštratívny výpočet
a neviaže priznanie náhrady nemajetkovej ujmy len na podmienku existencie značného zníženia
dôstojnosti fyzickej osoby alebo vážnosti v spoločnosti, ale umožňuje priznanie náhrady aj za iných
podmienok. Z takúto inú podmienku súd považoval práve zhoršenie kvality citového i rodinného života,
teda ich súkromia a nepochybne aj vplyv na psychické zdravie ( i keď časom, za 10 rokov človek

môže čiastočne citovo otupieť pod ťarchou povinností). Výšku náhrady nemajetkovej ujmy súd určil s
prihliadnutím na judikatúru ESĽP pre SR, ekonomické pomery na Slovensku, rodinné a osobné pomery
žalobcov 1/,2/, príbuzenský vzťah medzi žalobcami 1/,2/ a poškodeným - zosnulým synom ako aj
skutočnosť, že žalobcovia 1/,2/ nezanedbali osobnú starostlivosť o syna počas jeho liečby ( v trestnom
konaní pri rozsiahlom znaleckom skúmaní nebol zistený žiadny podiel ich spoluviny na smrti syna).

Účelom náhrady nemajetkovej ujmy je určitá kompenzácia iba v zasiahnutej oblasti osobnosti človeka.
Súd priznal žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy každému vo výške 40.000,- eur, pretože uvedený
zásah do ich práva na súkromie, ktorého súčasťou je aj rodinný život, stále trvá a bude trvať od smrti ich
syna nepretržite do konca ich života. Súd priznanú náhradu vzhľadom na intenzitu zásahu nepovažoval
za neprimeranú. Vo zvyšnej časti súd žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol ako nedôvodnú.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania pre čiastočný úspech
vo veci.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne
písomne, elektronicky.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.