Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517202150
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8517202150.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: E. X., X.. XX.XX.XXXX, L.
Z. XX, XXX XX Č. F., právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, IČO: 42 420 202,
so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne
zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, IČO: 37 928 422, so sídlom Dvořákovo nábrežie
8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 18.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 6C/68/2017-164 zo 6. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku.

Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.000,-
eur od 7. apríla 2017 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol
žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 24. apríla 2017 domáhal
voči žalovanej zaplatenia 18.000,- eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.000,-
eur od 18. októbra 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že
rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2C/284/2014-152 zo 4. júna 2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť14.októbra2016,mubolaakožalovanémuuloženápovinnosťzaplatiťžalobcomH.D.aC.

D.náhraduškodyvovýške18.000,-eur.Vtomtokonaníakovedľajšíúčastníknajehostranevystupovala
žalovaná. Keďže nebolo v jeho možnostiach zaplatiť žalobcom prisúdenú sumu, žalobcovia podali návrh
na vykonanie exekúcie, ktorá je voči nemu vedená na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky JUDr.
Márie Hlaváčovej, so sídlom v Kežmarku, pod sp. zn. EX 98/2016. Mal za to, že ak bol u žalovanej riadne
poistený a žalovaná bola vedľajším účastníkom na jeho strane v konaní o náhradu škody, žalovaná mala
vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o poistnú udalosť, riadne zaplatiť. Jeho právny zástupca listom
z 22. marca 2017 vyzval žalovanú na plnenie, ktorá však ním uplatnený nárok neuznala a listom zo 7.

apríla2017muoznámila,žeplniťnemieni,pričompoukázalanauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 4Cdo 168/2009 z 20. apríla 2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 3Cdo 301/2012 z 31. marca 2016, ako aj na stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky z
31. mája 2016. S názorom žalovanej nesúhlasil a jej právny názor považoval za prekonaný. Pripomenul,že vo viacerých rozhodnutiach okresných a krajských súdov bol vyslovený názor, že povinné zmluvné
poistenie sa plne vzťahuje na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a pokrýva aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Podotkol tiež,

že aj keď si riadne plnil povinnosti z poistnej zmluvy, žalovaná si svoje zákonné a zmluvné povinnosti
nesplnila a táto skutočnosť mu priniesla existenčné problémy a je voči nemu vedená exekúcia, ktorá
podľa jeho predpokladu môže trvať ešte niekoľko rokov. Na záver zdôraznil, že po zaplatení žalovanej
sumy žalovanou, by túto sumu obratom zaslal poškodeným.
2.2 Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 27. decembra 2017. Predovšetkým vzniesla námietku

miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Stará Ľubovňa a následne namietala nedostatok žaloby
spočívajúci v absencii bližšej špecifikácie právneho titulu a obmedzení sa na skutočnosť, že medzi
stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“).
Okrem toho poukázala na rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2C/284/2014-152 zo 4. júna
2015, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu poškodeným výlučne žalobcovi, ako

aj na to, že žalobca zapríčinil dopravnú nehodu a žalobca si svoju povinnosť uloženú mu rozsudkom
nesplnil. Ďalej vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na poistné plnenie, pričom vychádzala z
ustanovenia § 104 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). V tejto
súvislosti konštatovala, že v prípade práv na plnenie z poistenia je začiatok plynutia premlčacej doby
stanovený špecificky, a to rok po poistnej udalosti. Začiatok plynutia premlčacej doby je teda určený

objektívne a jej celá dĺžka je stanovená na štyri roky po poistnej udalosti, a to bez ohľadu na to, kedy
došlo k vzniku nároku. Keďže k dopravnej nehode došlo 27. decembra 2010, žalobca sa podľa nej
mohol prípadného plnenia z poistnej zmluvy domáhať žalobou podanou najneskôr do 27. decembra
2014. Žalobca však podal žalobu až 24. apríla 2017. Mala za to, že žalobca mohol uplynutiu premlčacej
doby zabrániť, či už dobrovoľným plnením poškodeným a následne si mohol pred uplynutím premlčacej

doby uplatniť voči nej nárok súdnou cestou alebo mohol podať žalobu na súd pred uplynutím premlčacej
doby s tým, že v konaní by bolo potrebné počkať na právoplatné skončenie konania o náhradu škody.
Zdôraznila, že žalobca o nároku uplatňovanom poškodenými vedel už v roku 2012 a nič mu nebránilo
postupovaťtak,akotovyššienačrtla.Trvalanatom,ževzmysleplatnejaúčinnejprávnejúpravyrozsahu
krytia bez jeho akejkoľvek relevantnej novelizácie v rozhodnej časti od roku 2001, pri opakovanom

konštatovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o nemožnosti zahŕňať pod pojem škody na zdraví
podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP aj nemajetkovú ujmu podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
vo všeobecnosti nie je v takýchto konaniach pasívne vecne legitimovaná. Žiadala, aby súd žalobu
zamietol a priznal jej náhradu trov konania.
2.3 Súd prvej inštancie najprv rozhodol o žalobe rozsudkom, č. k. 6C/68/2017-78 zo 7. decembra

2018 tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení
tohto rozsudku súd okrem iného uviedol, že žaloba tak ako bola podaná žalobcom neobstojí. Keďže v
zmysle § 823 Občianskeho zákonníka ako aj § 15 zákona o PZP náhradu platí poistiteľ poškodenému,
resp. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, žalobca sa nemôže domáhať žalobou na

plnenie priamo svojej osobe, ale mohol by sa domáhať, aby žalovaná za neho plnila poškodeným.
Totožný záver je uvedený aj v odbornej literatúre - Veľký komentár Občiansky zákonník II., str. 2995 „...
aktívna legitimácia je ponechaná škodcovi, ktorý však musí v petite určiť ako platobné miesto osobu
poškodeného“.
2.4 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 11Co/27/2019-117 z 22. augusta 2019 tak, že zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto
uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o
závere ustálenej rozhodovacej praxe o náhrade nemajetkovej ujmy z PZP. Preto nemá pochybnosti o
tom, že poisťovňa poškodeným priznanú nemajetkovú ujmu mala plniť. Ak túto neplnila a plnil ju sám

poistený, nemožno žalobný návrh zamietnuť len s argumentáciou o nesprávne určenom platobnom
mieste už aj z toho dôvodu, že ak by žalobca uviedol ako platobné miesto poškodených, tým, že títo
boli uspokojení čiastočne už exekúciou z majetku žalobcu, došlo by na ich strane k bezdôvodnému
obohateniu. Je nesporné, že existuje vzťah žalobcu ako poisteného a žalovanej ako poisťovne a
nesporné je aj to, že sa zmenšil majetok žalobcu tým, že plnil za žalovanú, ktorá odmietla plniť, aj keď

vedela, že táto povinnosť jej vznikla. Žalovaná odmietla plniť aj po výzve žalobcu. Týmto postupom
vyvolala situáciu, že voči žalobcovi sa vedie exekúcia a bol nútený podať žalobu vo veci. Žalobcovi
vznikol priamy nárok voči žalovanej, lebo bolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry odmietnutím plniť
žalovanou. Je prísne formalistický záver súdu prvej inštancie, ak napriek zistenému stavu zamietolžalobu žalobcu pre neuvedenie miesta plnenia poškodených. Neobstojí argumentácia žalovanej počas
konania, vo vyjadrení k odvolaniu, ani na pojednávaní pred odvolacím súdom. Z tohto dôvodu odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa §

389 ods. 1 písm. b) a c) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci. Povinnosťou súdu
prvej inštancie bude, aby pri procesnej iniciatíve sporových strán, najviac žalobcu, skutkovo ustálil
zdôvodnenie uplatňovaného nároku. Javí sa totiž, že už pri terajšom nespornom plnení žalobcu
poškodeným, by mohli prichádzať do úvahy alternatívy usporiadania nárokov medzi poisteným a

poisťovňou titulom zmluvne dohodnutých záväzkov (vrátane obsiahnutých v poistných podmienkach);
prípadne nárokov bezdôvodného obohatenia alebo nároku z náhrady škody. Toto všetko závisí od
presného a nespochybniteľného vymedzenia prostriedkov procesného útoku žalobcu, pri rešpektovaní
osobitných ustanovení o dokazovaní v sporoch s ochranou slabšej strany.
2.5 Po vrátení veci súdu prvej inštancie mu právny zástupca žalobcu podaním doručeným 29. októbra
2019 oznámil, že má za to, že právna kvalifikácia uplatneného nároku je výlučne v právomoci súdu.

Avšak podľa neho je možné uplatnený nárok posúdiť ako: 1. nárok z plnenia platnej poistnej zmluvy,
podľa ktorej mala poisťovňa plniť v zákonnej lehote 15 dní od doby, kedy bol rozsah plnenia určený,
a to najneskôr od 14. októbra 2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č. k. 2C/284/2014-152 zo 4. júna 2015; 2. nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 454
Občianskeho zákonníka, keď žalobca vykonaním exekúcie plnil za žalovanú poisťovňu; 3. nárok z titulu

náhrady škody, keď podľa žalobcu sú splnené všetky jej atribúty - škoda ako majetková ujma žalobcu,
ktorý bol postihnutý exekúciou, protiprávny úkon žalovanej, ktorým neplanila v zmysle zákona o PZP a
uzatvorenie poistnej zmluvy, je dané jej zavinenie, ako aj príčinná súvislosť. V tomto prípade však škoda
presiahne žalovanú sumu, nakoľko budú uhradené všetky trovy vrátane trov exekúcie.
2.6 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná ako

poisťovňa a žalobca ako poistník uzatvorili 10. decembra 2010 poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa,
č. k. 2C/284/2014-152 zo 4. júna 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
6Co/385-387/2015 z 28. júna 2016, bola žalobcovi (v pôvodnom konaní žalovanému) uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi H. D. 10.000,- eur a žalobkyni C. D. 8.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy z

dôvodu, že 27. decembra 2010 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla, ktoré riadil žalobca a pri
ktorej zomrel maloletý syn žalobcov Samuel. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa,
sp. zn. 7T/140/2012 z 5. októbra 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
7To/40/2012 z 19. septembra 2013 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 zákona
č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva a pol roka. Súčasne mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu osemnásť mesiacov. Právny zástupca žalobcu
listom z 22. marca 2017 vyzval žalovanú na poistné plnenie. Žalovaná 7. apríla 2017 oznámila právnemu
zástupcovi žalobcu, že odmieta plniť za žalobcu, keďže požadovaný nárok nespadá do rozsahu krytia
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a povinnosť nahradiť poškodeným škodu bola uložená žalobcovi, nie jej. Podľa potvrdenia vydaného
Exekútorským úradom súdnej exekútorky JUDr. Márie Hlaváčovej bolo k 22. máju 2020 od žalobcu
vymožených 19.993,11 eur, z ktorých bolo H. D. vyplatených 7.403,04 eur, C. D. vyplatených 7.403,03
eur,ichprávnemuzástupcovivyplatených441,42euratrovyexekúciesDPHpredstavovali4.685,62eur.
2.7 Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie je nesporné, že pasívna legitimácia žalovanej v konaní

je daná. Čo sa týka skutkového ustálenia zdôvodnenia uplatňovaného nároku, žalobca si túto svoju
povinnosť nesplnil, keďže jeho právny zástupca do svojich vyjadrení len prevzal alternatívy uvádzané
odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení. Žalovaná síce v konaní namietala spôsob procesného
útoku žalobcu a tvrdila, že nevie z akého titulu si žalobca uplatňuje žalobný návrh, avšak žalobcom
uvádzané možné tri alternatívy právneho posúdenia uplatneného nároku sa ani len nesnažila vyvrátiť.

2.8 Súd prvej inštancie posúdil plnenie žalobcu poškodeným vo výške 14.806,07 eur ako bezdôvodné
obohatenie na strane žalovanej, nakoľko žalobca plnil za žalovanú, čo mala podľa práva plnič sama
žalovaná. Hoci na zaplatenie náhrady škody poškodeným bol zaviazaný žalobca, povinnosť žalovanej
vyplýva zo zákona. Postavenie žalovanej ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v konaní o
náhradu škody preukazuje, že išlo o subjekt, ktorý mal právny záujem na výsledku konania a z toho jej

vyplývali aj práva a povinnosti ako účastníkovi konania s tým, že konala sama za seba. Podľa súdnej
praxe poisťovne mali právny záujem na víťazstve poisteného v sporoch o náhradu škody, ktorú spôsobil
žalovaný poistenému. Bolo tomu tak z dôvodu, že poisťovňa ako vedľajší účastník si bola vedomá svojej
povinnosti plniť namiesto poisteného. Na základe uvedeného súd konštatoval, že existovala povinnosťžalobcu plniť titulom náhrady škody voči poškodeným a na druhej strane existovala zákonná povinnosť
žalovanej plniť za poisteného. Ak teda žalovaná neplnila, čo mala podľa zákona a preukázaného nároku
plniť sama, došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Nárok žalobcu súd neposúdil ako náhradu

škody, pretože aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP boli iba
poškodení. Keďže žalobca plnil poškodeným preukázateľné vzniknutú škodu, toto plnenie zakladá jeho
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2.9 Pokiaľ ide o plnenie žalobcu v exekučnom konaní v celkovej výške 6.715,54 eur súd posúdil tento
nárok ako náhradu škody. Táto škoda v podobe nákladov exekučného konania by nevznikla, ak by

žalovaná plnila záväzok vzniknutý na základe zmluvy o PZP v spojení s rozsudkami, ktorými bola
žalobcovi uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu. Podľa názoru súdu boli v tomto prípade
splnené všetky zákonné predpoklady vzniku tejto zodpovednosti: a) protiprávny úkon - neplnenie
zákonnej povinnosti z PZP žalovanou; b) škoda - finančné náklady v exekučnom konaní; c) príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou - ak by žalovaná plnila z PZP nebol by podaný návrh na
výkon exekúcie poškodenými; d) zavinenie - žalovaná bola vedľajším účastníkom na strane žalovaného

(v tomto konaní žalobcu) v konaní o nemajetkovej ujme, bola vyzvaná žalobcom, no neplnila.
2.10 Napriek tomu, že žalobca v exekučnom konaní do rozhodnutia súdu prvej inštancie uhradil
19.993,11 eur, súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalobou uplatnenú sumu vo výške 18.000,-
eur. Keďže v konaní nebolo žalobcom preukázané, či a kedy bolo žalovanej doručené právoplatné
rozhodnutie súdu a žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom z 22. marca 2017 vyzval

žalovanú na plnenie a poskytol jej 15-dňovú lehotu na plnenie, ktorá uplynula 6. apríla 2017, súd priznal
žalobcovi nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie, t.
j. od 7. apríla 2017 a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.
2.11 Súd prvej inštancie námietku miestnej nepríslušnosti právne posúdil podľa § 19 písm. d), § 41, §
42 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a predmet sporu právne posúdil

podľa § 11, § 13, § 100 ods. 1, § 101, § 104, § 107 ods. 1, ods. 2, § 420 ods. 1, § 451, § 454, § 456 prvá
veta, § 563, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. a), ods. 4, § 15 ods. 1 zákona o PZP.
Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

2.12 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov
konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku, samostatným uznesením.

3. 3.1 Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 18.000,- eur s
príslušenstvom a výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná.
Namietala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.2 Namietané porušenie práva na spravodlivý proces žalovaná vzhliadla v nedodržaní zásady
dispozície, zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti procesných strán. Tvrdila, že z dôvodu viazanosti
súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že v konaní nie je skutkovo odôvodnený
nárok ako aj z dôvodu, že žalobca bol aj po tomto výslovnom upozornení nečinný, súd prvej inštancie

mal voči žalobcovi postupovať podľa § 129 ods. 1až 3 CSP. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval
a nechal ju brániť sa proti nezrozumiteľnej žalobe. Mala za to, že umožnením žalobcovi, aby ju úspešne
žaloval bez jednoznačného skutkového odôvodnenia, teda v rozpore s Civilným sporovým poriadkom
došlo k porušeniu zásady rovnosti strán podľa článku 6 ods. 1 CSP. Trvala na tom, že tvrdenie žalobcu
o tom, že sa jedná o právnu kvalifikáciu, ktorá je výhradne na posúdení súdu nemôže obstáť, nakoľko

každý jeden z označených možných zdôvodnení nároku, ktoré uviedol žalobca vo svojom vyjadrení z
28. októbra 2019, zodpovedá úplne iným skutkovým okolnostiam, ktoré sa vzájomne vylučujú. Ďalej
zdôraznila, že v dôsledku neustálenia skutkového zdôvodnenia tvrdeného nároku sa nemohla riadne
brániť proti ucelenému a úplnému procesnému útoku spôsobilému vyvolať vecné prejednanie veci podľa
Civilného sporového poriadku.

3.3 V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie poukázala
na skutočnosť, že ak sám žalobca svoj nárok požaduje z titulu poistného plnenia (pravdepodobne),
tak takýto nárok je premlčaný. Keďže v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie
z poistenia začína plynúť premlčacia doba rok po poistnej udalosti a v danom prípade je poistnouudalosťou dopravná nehoda, ku ktorej došlo 27. decembra 2010, mala za to, že žalobca sa mohol
plnenia z poistnej zmluvy voči nej domáhať žalobou podanou najneskôr 27. decembra 2014. Žalobca
však žalobu podal až 24. apríla 2017. Domnievala sa, že žalobca mohol uplynutiu premlčacej doby

zabrániť, či už dobrovoľným plnením tretej osobe, ktorej vznikla škoda (v prípade, ak mal za to, že nárok
je dôvodný) a následne, pred uplynutím premlčacej doby si uplatniť nárok voči nej súdnou cestou alebo
mohol podať žalobu na súd pred uplynutím premlčacej doby s tým, že v konaní by bolo potrebné vyčkať
na právoplatné skončenie konania, v ktorom tretie osoby - poškodení uplatnili svoj nárok na náhradu
škody voči žalobcovi. Podotkla tiež, že žalobca o uplatňovaní nároku poškodenými voči jeho osobe a o

maximálnej výške tohto nároku vedel už v decembri 2012, a teda nič mu nebránilo postupovať v zmysle
vyššie uvedeného.
3.4 Čo sa týka právneho posúdenia uplatneného nároku žalobcu ako bezdôvodného obohatenia za
nesprávnu považovala aplikáciu § 454 Občianskeho zákonníka, ktorá by podľa nej bola prijateľná len
v prípade, ak plnila osoba, ktorá sama túto povinnosť nemala. Vzhľadom k tomu trvala na tom, že v
prejednávanej veci žalobca mal sám prejudikovanú povinnosť plniť a vymoženie finančných prostriedkov

exekúciou sa nedá nazvať plnením. Zároveň poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR, sp. zn.
Cpj 37/78 (R1/1979), v ktorom súd vyslovil, že podľa ustanovenia § 454 OZ neoprávnený majetkový
prospech má ten, za ktorého sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. K skutkovej podstate tohto
neoprávneného majetkového prospechu sú potrebné dva základné predpoklady. Predovšetkým, aby
išlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana. Tento pojmový znak by nebol daný, keby

osoba, za ktorú sa plnilo, nebola sama povinná plniť. Ďalej je potrebné, aby ten kto plní za iného, nemal
sám právnu povinnosť na toto plnenie.
3.5 Na základe uvedených skutočností žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamieta.

4. 4.1 K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním z 11. septembra 2020. Ohľadom zdôvodnenia
ním uplatneného nároku tvrdil, že žaloba spĺňa všetky náležitosti ustanovené v § 132 CSP, ako aj to, že
nie je povinný presne právne špecifikovať svoj nárok, keďže táto okolnosť je výlučne vecou právneho
posúdenia súdu, a teda aj jeho právna kvalifikácia veci je podľa neho pre súd nezáväzná. Tiež mal za to,
že nemožno považovať za porušenie procesných práv žalovanej neumožnenie vyjadriť sa zapríčinené

zmätočným zdôvodnením nároku žalobcu, pretože podľa jeho názoru žalovaná mala dostatok priestoru
vyjadriť sa k žalobe, ako aj k jeho vyjadreniu z 28. októbra 2019.
4.2 K žalovanou namietanému premlčaniu konštatoval, že o nároku manželov D. na náhradu
nemajetkovej ujmy sa dozvedel až 14. októbra 2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
OkresnéhosúduStaráĽubovňa,č.k.2C/284/2014-152zo4.júna2015vspojenísrozsudkomKrajského

súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/385-387/2015 z 28. júna 2016 a od tohto dňa začala podľa neho plynúť
premlčacia doba. Keďže žalovaná mu v lehote určenej v jeho výzve plnenie neposkytla, 24. apríla
2017 podal predmetnú žalobu na súd. Popritom žalovanou vznesenú námietku premlčania hodnotil ako
nedôvodnú a ako neplatný právny úkon z dôvodu, že sa hrubo prieči dobrým mravom. Navyše podotkol,
že nezaplatenie žalovanej sumy žalovanou zapríčinilo rozpad jeho rodiny a existenčné problémy.

4.3 Vo vzťahu k argumentácii žalovanej týkajúcej sa právneho posúdenia ním uplatneného nároku
uviedol,žežalovanásapočasceléhokonaniasnažilaspochybňovaťnímuplatnenýnárokataksavyhnúť
povinnosti plniť podľa poistnej zmluvy, a to aj napriek tomu, že súdna prax slovenských súdov, ale najmä
Súdneho dvora Európskej únie ustálila, že poisťovňa má povinnosť plniť.
4.4 Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ak
by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamieta,
navrhol, aby s prihliadnutím na sociálne a majetkové pomery sporových strán náhradu trov konania
podľa § 257 CSP nepriznal.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej

nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Odvolaciemu súdu je známy nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10.

septembra 1996, v ktorom ústavný súd vyslovil, že zásada rovnosti občanov pred zákonom ustanovená
v čl. 12 ods. 1 ústavy sa v občianskom súdnom konaní transformuje do zásady rovnosti účastníkov
konania (čl. 47 ods. 3 ústavy) a vzťahuje sa na všetky materiálne a procesné zákony a na každého.
Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán pred zákonom, v tomto prípade pred Občianskym
súdnym poriadkom. Z toho vyplýva, že rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom

toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i
procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti
strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého
procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje občianskoprávny súd.

10. Odvolací súd však v tejto súvislosti považuje za potrebné podotknúť, že v čase vydania tohto
nálezu neboli súčasťou nášho právneho poriadku právne normy, ktoré priznávajú fyzickej osobe -
nepodnikateľovi status spotrebiteľa, na základe ktorého sú takémuto subjektu priznané špecifické práva
upravené nielen hmotnoprávnymi, ale aj procesnoprávnymi normami. V Civilnom sporovom poriadku je
spotrebiteľoznačovanýakoslabšiastranaaspor,vktoromvystupujeakosporovástrana,jenazvanýako

spor s ochranou slabšej strany. Podstatou ochrany slabšej strany v procesnoprávnych vzťahoch je tak
dorovnanie procesného postavenia tejto slabšej stany na tú úroveň, ktorá funkčne koreluje s procesným
postavením protistrany („silnejšej“ procesnej strany).

11. Za týchto okolností je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné aj pri posudzovaní určitosti

uplatneného nároku prihliadať na skutočnosť, že žalobca má status spotrebiteľa. Na druhej strane však
odvolací súd nijako nepopiera fakt, že ak žalobca bol od začiatku konania v tejto veci zastúpený právnym
zástupcom, bolo oprávnené od tohto právneho zástupcu očakávať, že nárok uplatnený žalobcom
špecifikuje, ak už nie v žalobe, tak aspoň vo svojom podaní, ktoré súdu prvej inštancie doručil po viac ako
dva a pol roku od začiatku súdneho konania a po tom ako sa zúčastnil na pojednávaní nielen na súde

prvej inštancie, ale aj na odvolacom súde, ktoré sa prejednaniu danej veci značne venovali. Napriek
tomu má odvolací súd za to, že žalobcu nemožno sankcionovať za nedôslednosť, resp. nevedomosť
jeho právneho zástupcu, ktorý v konaní aj napriek explicitnej formulácii možností zo strany odvolacieho
súdu a následnej výzve súdu prvej inštancie, nedokázal kvalifikovať žalobcom uplatnený nárok.

12. Pokiaľ však žalovaná v odvolaní tvrdila, že v dôsledku neustálenia skutkového zdôvodnenia
tvrdeného nároku sa nemohla riadne brániť proti ucelenému a úplnému procesnému útoku spôsobilému
vyvolať vecné prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, odvolací súd s touto jej
argumentáciou nesúhlasí.13. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že vyjadrenie žalobcu, resp. jeho právneho
zástupcu z 28. októbra 2019, v ktorom namiesto riadnej kvalifikácie ním uplatneného nároku zopakoval

všetky tri alternatívy uvedené odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení, bolo doručené právnemu
zástupcovi žalovanej 13. januára 2020. Právny zástupca žalovanej na toto podanie písomne nereagoval
a na pojednávaniach konaných 11. mája 2020 a 8. júna 2020 sa vyjadril výhradne k tomu, že žalobca
svoj nárok v predmetnom podaní nekvalifikoval, a preto sa on nemôže adekvátne brániť. Odvolací súd
takúto obranu žalovanej považuje za účelovú, pretože zo strany súdu prvej inštancie nebolo nijakým

spôsobom žalovanej bránené v tom, aby na podanie právneho zástupcu reagovala písomne alebo ústne
na pojednávaní, a to v tom smere, že poprie nárok žalobcu na plnenie z poistnej zmluvy, nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok žalobcu na náhradu škody.

14. Vo vzťahu k žalovanej namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd
konštatuje, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

15. Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 cit. zákona poisteným
sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá bez zreteľa na
to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka alebo o osobou zodpovedajúcu za podmienok uvedených v ustanovení § 420

Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má s poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu:
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku (§ 4 ods. 2 cit. zákona).

18. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou
do 15 dní (i) po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo (ii) v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, a to - ako z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva -

bez ohľadu na to, či poškodený žaloval poisťovateľa alebo poisteného (škodcu).

19. Je nesporné, že žalobca so žalovanou ako poisťovňou uzavrel dňa 10.12.2010 poistnú zmluvu o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rozsudkom Okresného
súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2C/284/2014-152 zo dňa 04.06.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. 6Co/385-387/2015 z 28.06.2016 bola žalobcovi (v pôvodnom konaní žalovanému)
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi H. D. 10.000,- eur a žalobkyni C. D. 8.000,- eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy z dôvodu, že 27.12.2010 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla, ktoré riadil
žalobca a pri ktorej zomrel maloletý syn žalobcov Samuel. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu
Stará Ľubovňa, sp. zn. 7T/140/2012 z 05.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove,

sp. zn. 7To/40/2012 z 19.09.2013 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 zákona č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva a pol roka. Súčasne mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 18 mesiacov. Právny zástupca žalobcu listom22.03.2017 vyzval žalovanú na poistné plnenie. Žalovaný 07.04.2017 oznámila právnemu zástupcovi
žalobcu, že odmieta plniť za žalobcu, keďže požadovaný nárok nespadá do rozsahu krytia povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a povinnosť

nahradiť poškodeným škodu bola uložená žalobcovi nie jej. Podľa potvrdenia vydaného Exekútorským
úradom súdnej exekútorky JUDr. Márie Hlaváčovej bolo k 22.05.2020 od žalobcu vymožených 19.993,11
eur, z ktorých bolo H. D. vyplatených 7.403,04 eur a C. D. vyplatených 7.403,03 eur. Ich právnemu
zástupcovi vyplatených 441,42 eur a trovy exekúcie s DPH predstavovali 4.685,62 eur.

20. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k plneniu žalobcu poškodeným vo výške 14.806,07 eur, aj keď správne posúdil z
časti nárok žalobcu na nárok na náhradu škody vo vzťahu k úhradám žalobcu súvisiacim s exekučným
konaním ako takým vo výške 6.715,54 eur.

21. Odvolací súd nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému vo výške 14.806,07 eur ako plnenie žalobcu

považuje za nárok z poistného plnenia podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z.

22. Otázka pasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy bola ustálená
rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, až po rozhodnutí SD sp. zn. C-20/2012 vo veci P..
Táto okolnosť jasne vyplýva z ustanovenia NS SR, sp. zn. 5Cdo/178/2018, v ktorom sa konštatuje, že bol

prekonaný právny názor v rozhodovaní NS SR - napr. 4Cdo/168/2009, 4Cdo/139/2001, 8Cdo/219/2016,
3Cdo/172/2012. K pasívnej legitimácií poisťovne sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojich rozhodnutiach, sp. zn. I. ÚS 474/2016. Odvolací súd zároveň poukazuje na judikát prijatý na
poslednom zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu, zo dňa 09.10.2018, ktorého právna
veta znie: Škodu pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných
práv po zostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o
náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M
Cdo/1/2016).

23. Vychádzajúc z uvedeného ako aj zo skutočností, ktoré vyšli najavo počas konania odvolací súd
konštatuje, že správne postupoval súd prvej inštancie ak vyhovel nároku žalobcu, aj keď nesprávne
posúdil nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka,
keďže je nepochybné, že nárok žalobcu je odvodený od § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a

bolo povinnosťou žalovanej uhradiť poškodeným nemajetkovú ujmu, navyše tejto svojej povinnosti si
bola žalovaná vedomá, dôkazom čoho je aj jej účasť na konaní o náhradu škody v pozícii vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného, v tomto konaní žalobcu. Preto odvolací súd považuje túto námietku
žalovanej za účelovú.

24. Dôvodná je síce námietka žalovanej v súvislosti s nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 454
Občianskeho zákonníka, avšak nárok žalobcu treba považovať ako nárok z poistného plnenia. Žalobca
plnil za žalovanú, aj keď túto povinnosť nemal. Žalovanú vyzval na plnenie listom zo dňa 22.03.2017,
avšak žalovaná odmietla za žalobcu poškodeným plniť.

25. Čo sa týka námietky žalovanej, že nárok žalobcu je premlčaný, súd poukazuje na ustanovenie § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., z ktorého vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou
15 dní (i) po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistnéplneniealebo(ii)vprípade,akonárokupoškodenéhorozhodovalsúdpodoručeníprávoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na

poskytnutiepoistnéhoplnenia,ato-akodôvodovejsprávyktomutozákonavyplýva-bezohľadunato,či
poškodený žaloval poisťovateľa alebo poisteného (škodcu), v danom prípade začiatok lehoty. Odvolací
súd považuje za spravodlivé, aby poisťovňa kompenzovala poistnému ujmu, ktorá mu vznikla výplatou
poisteného.Žalobcamánároknakompenzáciumajetkovejujmyvdôsledkuúhradyoprávnenéhonároku
zo strany poškodeného za poisťovňu. Z toho sa odvíja aj určenie premlčacej lehoty poisteného na

uplatnenie nároku na kompenzáciu vyplateného poisteného. Keďže nárok žalobcu súvisí s poistným
plnením a zároveň sa jedná o nárok na náhradu škody, je namieste aplikácia všeobecnej premlčacej
lehoty podľa § 101 OZ. Premlčacia doba je v takomto prípade trojročná a plynie odo dňa, kedy sa
mohol nárok uplatniť po prvý raz. V tomto prípade si žalobca mohol uplatniť nárok prvý raz, keď nahradilškodu poškodenému. Náhrada škody podľa potvrdenia Exekučného úradu súdnej exekútorky JUDr.
Márie Hlaváčovej bola poškodeným H. D. vo výške 7.403,04 eur a C. D. vo výške 7.403,03 eur vyplatená
Exekútorským úradom po ich vymožení. Podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu na náhradu

plnenia poškodeným spolu vo výške 14.806,07 eur vznikol najneskôr 07.04.2017, kedy žalovanú vyzval
na plnenie poškodeným. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 18.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.000,- eur
od 07.04.2017 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zamietol žalobu
v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania.

26. K odvolacej námietke žalovanej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod predstavuje pochybenie v
procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nemožno subsumovať pod iné odvolacie dôvody a
ktoré je spôsobilé vyvolať následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Z odvolania žalovanej však
žiadne konkrétne porušenie procesného postupu súdu prvej inštancie nevyplýva, preto sa odvolací súd

predmetnou námietkou žalovanej bližšie nezaoberal.

27. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
18.000,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

28. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.

1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná
v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).