Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. máj 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321200754
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6321200754.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
NagypálovejasudcovJUDr.DušanaĎurianaaJUDr.JozefaZlochuakočlenovsenátu,vsporežalobkýň
1/ N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H. a 2/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX
H., obidve právne zastúpené JUDr. Ing. Darinou Králikovou, advokátkou, so sídlom Námestie Štefana
Moyzesa 17A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX

XX H., 2/ O.. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H. a 3/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX, XXX XX H., o určenie neúčinnosti právneho úkonu o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného
súdu Brezno č. k. 2C/12/2021-77 zo 16. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že nariaďuje toto neodkladné opatrenie: Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú
povinní zdržať sa nakladania, scudzenia alebo zaťaženia nehnuteľností evidovaných Okresných úradom
Brezno, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres N., obec H., katastrálne územie H. ako parcely

registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom so
súpisným číslom XX postavený na parcele Y. č. XXX/X do právoplatného skončenia konania vedeného
Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 2C/12/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienávrhžalobkýňnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodanýsúčasnesnávrhom

na určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi V. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX ako darkyňou a žalovanými 1/, 2/ a 3/ ako obdarovanými, predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre
katastrálne územie H. ako pozemok parcela Y. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a
nádvorie, pozemok parcelného čísla Y. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
rodinný dom so súpisným číslom XX postavený na parcele Y. č. XXX/X, vklad ktorej povolil Okresný

úrad Brezno, katastrálny odbor dňa 11.09.2019 pod sp. zn. V XXXX/XXXX v prospech žalovaných v
spoluvlastníckom podiele 1/3 zamietol po jeho posúdení podľa ustanovení § 324 ods. 1 a § 325 ods.
1, 2 písm. c), § 326 ods. 1, 2 a § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „C. s. p.“) s odôvodnením, že žalobkyne neosvedčili existenciu práva, ktorému sa má vo veci
samej poskytnúť ochrana [právo odporovať právnemu úkonu podľa § 42a a nasledujúce zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“)], keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou. Úspešne odporovať
právnemu úkonu podľa § 42a OZ možno len, ak žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou, pričom
pod pojmom „vymáhateľná pohľadávka“ je potrebné rozumieť takú pohľadávku, ktorej splnenie možno
vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo
iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Svoj názor oprel súd prvej inštancie o rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/237/2017 z 24. júna 2020 a uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 39/2015 z 1. júla 2015. Žiadna z pohľadávok, ktoré žalobkyne
uvádzali v žalobe, im zatiaľ nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Lustráciou v súdnomregistrisúdprvejinštanciepreveril,žekonanievedenénaOkresnomsúdeBreznopodsp.zn.5C/6/2016,
v ktorom si uplatňuje žalobkyňa voči dlžníčke V. H. zmluvnú pokutu v sume 33 000,- € skončené nebolo
a v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5C/475/2015 a sp. zn. 6C/6/2016, ktorými

bol žalobkyniam právoplatne priznaný nárok na náhradu trov konania voči dlžníčke V. H. taktiež o
výške náhrady trov konania zatiaľ rozhodnuté nebolo. Pohľadávka vo výške 19 176,- € z titulu užívania
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu nie je predmetom súdneho konania. Ak žalobkyne neosvedčili
existenciu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nie je dôvod na to, aby sa neodkladným opatrením
dočasne upravovali pomery medzi stranami sporu.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobkyne s návrhom, aby odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie vyhovel. Súdu
prvej inštancie vytýkali nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku. Za nesprávny označili právny názor súdu prvej inštancie prezentovaný v bode
11 a 12 napadnutého rozhodnutia, že nie je dôvod na dočasnú úpravu pomerov strán sporu, keď

žalobkyne v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou a preto neosvedčili existenciu práva, ktorému sa má vo veci
samej poskytnúť ochrana. Zopakovali, aké pohľadávky majú voči dlžníčke V. H., ktoré sú predmetom
súdneho konania, v akom štádiu sa súdne konania nachádzajú a zdôraznili, že pohľadávky na trovách
konania sú priznané právoplatnými rozhodnutiami súdu, absentujú iba rozhodnutia o výške náhrady

trov konania. Tvrdili, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vymedzené v § 324 a
nasledujúce Civilného sporového poriadku splnili, keď v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
popísali rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a taktiež opísali
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa poskytnúť ochrana.
Dlžníčka žalobkýň V. H. v úmysle vyhnúť sa plneniu žalobkyniam ako svojim veriteľkám darovala svoj

exekvovateľný majetok svojim blízkym osobám (deťom), čím zmenšila svoj majetok do takej miery, že
znemožnila uspokojenie sa žalobkýň, čo je zrejmé z oznámenia súdnej exekútorky o stave exekúcie z
12.12.2019 vedenej voči V. H. ako povinnej, z ktorého vyplýva, že po prevode nehnuteľností právnym
úkonom, ktorého neúčinnosti sa žalobkyne domáhajú, V. H. nedisponuje exekvovateľným majetkom, z
ktorého by bolo možné uspokojiť nároky žalobkýň a to všetko s ohľadom na skutočnosť, že žalovaní

aktuálne ponúkajú predmetné nehnuteľnosti na predaj prostredníctvom portálu www.bazos.sk ako i realitnej kancelárie.
2.1 Žalobkyne sú toho názoru, že Civilný sporový poriadok v ustanoveniach upravujúcich inštitút
neodkladného opatrenia neukladá pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
povinnosť navrhovateľovi disponovať vymáhateľnou pohľadávkou - právoplatným rozhodnutím súdu

o priznaní nároku, z absencie ktorého rozhodnutia konajúci súd nedôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyvodil, iba povinnosť osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
poskytnúť ochrana, čo žalobkyne osvedčili.
2.2 Žalobkyne súhlasia s názorom súdu prvej inštancie, že výklad pojmu „vymáhateľná pohľadávka“
v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa ustálil a skutočne predstavuje pohľadávku

veriteľovi priznanú vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť
výkon rozhodnutia - exekúciu. Z bodu 31 odôvodnenia súdom prvej inštancie citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/237/2017 z 24.06.2020 však vyplýva, že aktívne
legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku z čoho vyplýva, že postačuje, ak je pohľadávka žalobcu z

odporovacejžalobyvymáhateľnávčaserozhodnutiasúduoodporovacejžalobe.Rovnakýnázorvyplýva
aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky. Žalobkyne majú za to, že tvrdenie súdu
prvej inštancie v bode 12 napadnutého rozhodnutia, že je potrebné zamietnuť návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu, že v čase rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenianavrhovateľkynedisponujúvymáhateľnoupohľadávkoujetvrdeniearbitrárne,nemajúceoporu

v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky.
2.3 Žalobkyne majú zároveň za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia, kedy pre jeho nariadenie vyžaduje splnenie náležitostí (existenciu
vymáhateľnej pohľadávky), ktorej splnenie je nutné vyžadovať až v čase rozhodovania súdu vo veci
samej. Súdom prijatý výklad ustanovení Občianskeho zákonníka o odporovateľnej žalobe popiera

zmysel a podstatu inštitútu nielen neodkladného opatrenia, ale najmä práva na uplatnenie odporovacej
žaloby. Je bežnou praxou súdov SR nariadenie neodkladného opatrenia s uložením povinnosti dlžníkovi
zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorá je ešte lenpredmetom súdneho konania a nie je priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím za situácie, že dlžník
ponúka na predaj svoj exekvovateľný majetok.
2.4 Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 28.10.2020 sp. zn. IV. ÚS 547/2020-16, v zmysle ktorého je nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúce v zákaze nakladať s majetkom uložené žalovanému ako osobe, na ktorú boli
prevedené nehnuteľnosti dlžníka, ktorého odporovateľnosti právneho úkonu sa žalobca ešte len bude
domáhať odporovacou žalobou a to súčasne za stavu, že navrhovateľ nedisponuje právoplatným
súdnym rozhodnutím - vymožiteľnou pohľadávkou, avšak pohľadávka je predmetom súdneho konania,

v ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté primeraným prostriedkom ochrany navrhovateľa ako
veriteľa. Žalobkyne majú za to, že v danom prípade je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami osvedčená. Žalobkyne osvedčili, že sa prostredníctvom súdneho konania domáhajú zaplatenia
pohľadávky voči dlžníčke V. H., ktorá uskutočnila úkon darovania exekvovateľných nehnuteľností na
svoje deti ako blízke osoby, čím znemožnila uspokojenie pohľadávok žalobkýň ako svojich veriteliek
a žalovaní uskutočnili právny úkon smerujúci k scudzeniu nehnuteľností tretej osobe a bez nariadenia

neodkladného opatrenia hrozí zmarenie výkonu rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vytýkajú okrem
nesprávneho právneho posúdenia veci aj porušenie práva na spravodlivý proces jeho nesprávnym
procesným postupom, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nesprávne skutkové zistenia na základe
vykonaných dôkazov.

3. V súlade s § 331 ods. 1 C. s. p. doručil odvolací súd žalovaným uznesenie o zamietnutí návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniaspolusnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniaaodvolaním
žalobkýň s výzvou na vyjadrenie. Žalovaní 1/ až 3/ vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

4. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkýň podľa § 34 C. s. p. po preskúmaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že odvolanie smerovalo len proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a zákonné podmienky pre nariadenie odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli a to v celom rozsahu z hľadiska odvolacích
dôvodov uplatnených žalobkyňami (v súlade s § 379 a § 380 ods. 1, 2 C. s. p.) uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil vyhodnotiac odvolanie žalobkýň ako dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou žaloby vo veci samej, ktorú podali
žalobkyne N. G. a U. G. proti žalovaným O. O., O.. O. H. a A. H., predmetom ktorej je určenie neúčinnosti
právneho úkonu darovacej zmluvy uzavretej medzi darkyňou V. H. a obdarovanými O. O., O.. O. H.
a A. H., ktorou previedla darkyňa na svoje deti nehnuteľnosti v katastrálnom území H. evidované na
LV č. XXXX ako parcely Y. č. XXX/X, Y. č. XXX/X a rodinný dom súpisného čísla XX postavený na

parcele Y. č. XXX/X. V žalobe označili žalobkyne súdne konania prebiehajúce medzi dlžníčkou V. H.
a žalobkyňami na Okresnom súde Brezno, z ktorých vec sp. zn. 5C/6/2016 o zaplatenie 33 000,- €
ukončená nie je, vec sp. zn. 5C/475/2015 je právoplatne skončená a žalobkyniam bol rozhodnutím
súdu právoplatne priznaný nárok na náhradu trov konania voči dlžníčke V. H., vec sp. zn. 6C/6/2016
právoplatne skončená s priznaným nárokom žalobkýň na náhradu trov konania voči dlžníčke V. H..

Žalobkyne označili aj ďalšie konanie vedené pred súdnou exekútorkou JUDr. O. N. pod sp. zn. 404EX
490/19, v ktorom dňa 12.12.2019 exekútorka oznámila žalobkyniam, že povinná V. H. nedisponuje
exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť v prospech žalobkýň ako oprávnených
vymáhaný nárok. Právnemu úkonu darovacej zmluve, vklad ktorej povolil Okresný úrad, katastrálny
odbor Brezno pod sp. zn. V 2104/2019 dňa 11.09.2019 odporujú žalobkyne podľa § 42a Občianskeho

zákonníka s odôvodnením, že úmyslom dlžníčky V. H. bolo právnym úkonom uskutočneným tri mesiace
po právoplatnosti rozhodnutí uvedených v žalobe zbaviť sa svojho majetku jeho prevodom na blízke
osoby s cieľom ochrániť tento majetok pred exekúciou v prospech žalobkýň. Žalobkyne doložili do
súdneho spisu dôkaz, ktorým preukazovali, že žalovaní 1/ až 3/ ponúkajú nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX, katastrálne územie H. na predaj.

7. Žalobkyne sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali uloženia povinnosti
žalovaným 1/ až 3/ zdržať sa nakladania, scudzenia alebo zaťaženia nehnuteľností evidovaných
Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom pre katastrálne územie H. na LV č. XXXX doprávoplatného skončenia konania vo veci samej z dôvodu, že pokiaľ žalovaní 1/ až 3/ scudzia žalované
nehnuteľnosti, žalobkyne nebudú mať uspokojené svoje nároky, ktoré evidujú voči V. H.. Cieľom
navrhovaného neodkladného opatrenia teda bolo zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia. Súd prvej

inštancienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianevyhovelmajúczato,žežalobkyneneosvedčili
nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana (odporovateľnosti právneho úkonu), keď v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponujú vymáhateľnou
pohľadávkou. Pojem „vymáhateľná pohľadávka“ interpretoval v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/237/2017 a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

PL. ÚS 39/2015, v zmysle ktorých sa za vymáhateľnú pohľadávku považuje pohľadávka, ktorá je splatná
a jej existenciu deklaruje exekučný titul ako podklad pre výkon rozhodnutia a aktívne legitimovaným na
podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že
sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.

8. Z odvolania žalobkýň nie je možné explicitne vyvodiť, čím má byť naplnený odvolací dôvod podľa §
365ods.1písm.b)Civilnéhosporovéhoporiadku,čopovažujúžalobkynezanesprávnyprocesnýpostup
znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a nekonkretizujú ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného
sporového poriadku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keď nesprávne skutkové zistenia neoznačujú. Za nesprávny procesný postup nie
je možné považovať prijatie rozhodnutia podľa ustanovení procesného predpisu (Civilného sporového
poriadku o neodkladnom opatrení), keď za nesprávny procesný postup znemožňujúci procesnej strane,
aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia možno považovať len
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená j porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaných dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti) ako to judikuje najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach, napríklad sp.
zn. 7Cdo/19/2021 z 24. februára 2021, sp. zn. 1Cdo/78/2020 z 24. februára 2021 a iné a tento pojem
nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie

súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b) Civilného sporového poriadku podľa názoru odvolacieho súdu nebol dôvodne uplatnený.

9. Odvolací súd nezistil nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyvodené z vykonaných
dôkazov. Za nesprávne skutkové zistenie v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového

poriadku nie je možné považovať záver súdu prvej inštancie, že žalobkyne nemajú voči dlžníčke
V. H. vymáhateľnú pohľadávku. Či pohľadávky konkretizované žalobkyňami v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a v žalobe vo veci samej možno považovať za „vymáhateľné pohľadávky“ je
vecou právneho posúdenia týchto pohľadávok.

10. Odvolateľky v odvolaní poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.
októbra 2020 sp. zn. IV. ÚS 547/2020, ktoré má potvrdzovať dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a prípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia za skutkového a právneho
vzťahu vyplývajúceho z tohto konania vo veci samej.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. IV. ÚS 547/2020 posudzoval ústavnú súladnosť
rozhodnutí všeobecných súdov o nariadení neodkladného opatrenia o uložení povinnosti sťažovateľovi
nenakladať s konkrétne označenými nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že kúpna zmluva, ktorou bolo prevedené vlastnícke
právo k označeným nehnuteľnostiam je voči nej neúčinná. Okresný súd vyhovel návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia majúc za to, že žalobkyňa sleduje dočasnú úpravu pomerov strán počas
konania o odporovateľnosť právneho úkonu a takémuto návrhu vyhovel v čase, keď žalobkyňa
z konania o odporovateľnosť právneho úkonu nedisponovala právoplatným rozhodnutím súdu o
povinnosti dlžníka zaplatiť jej konkrétnu pohľadávku, ale súdne konanie prebiehalo. Po prevodenehnuteľností dlžník nedisponoval žiadnym iným majetkom postačujúcim na uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky žalobkyne. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie; za vymáhateľnú
pohľadávku žalobkyne považoval pohľadávku, o ktorej rozhodoval civilný súd po skončení trestného

konania. Na námietky sťažovateľa, že žalobkyňa z konania o odporovateľnosť právneho úkonu
nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou ústavný súd odpovedal, že sťažovateľ svojou argumentáciou
o vymáhateľnosti pohľadávky v tejto fáze konania predbieha rozhodnutie vo veci samej, kde bude v
konečnom dôsledku rozhodnuté o tom, či ide o vymáhateľnú pohľadávku (čo je jeden z predpokladov
úspešnosti odporovacej žaloby). Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení však nie je automaticky

možné prebrať predpoklady dané hmotným právom pre odporovaciu žalobu a použiť ich ako podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je upravené v Civilnom sporovom
poriadku, kde má rámcovo vymedzené podmienky, splnenie ktorých je vyžadované pre jeho nariadenie.
Ústavný súd ďalej dôvodil, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení navrhovanom v priebehu sporu
vo veci samej o odporovacej žalobe sa nemusí okresný súd a následne ani krajský súd riadiť výkladom
pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v zmysle vykonateľná pohľadávka - súdom právoplatne prisúdená.

Ak použili všeobecné súdy zákonný pojem „vymáhateľná pohľadávka“ (jeho výklad bol predmetom
uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/2015) vo významovom zmysle „žalovateľná pohľadávka“, mohli si to
ako súdy vo fáze konania o neodkladnom opatrení dovoliť a tento ich záver nemožno označiť za
svojvoľný. Z kontextu prejednávaného sporu totiž vyplynulo, že je skutočne vedené konanie na súde o
náhradu škody voči dlžníkovi. V tom zmysle ústavný súd konštatoval, že žalobkyňa podávajúcu žalobu

o odporovateľnosť právneho úkonu vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi má. Ústavný súd upozornil,
že právny názor na existenciu vymáhateľnej pohľadávky vyslovený v procesnom štádiu konania o
neodkladnom opatrení neznamená, že ním budú súdy vo veci samej viazané, nejde o prejudikovanie
konečného rozhodnutia a posúdenie toho, či daný právny úkon je alebo nie je odporovateľný (v jeho
rámci aj posúdenie otázky vymáhateľnosti pohľadávky) je totiž predmetom konania vo veci samej a nie

konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je v konkrétnej veci iba zabezpečenie
budúceho výkonu exekučného titulu v prospech žalobcu zo žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu
do ukončenia konania vo veci samej.

12. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobkýň, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 547/2020 je plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci, kde za vymáhateľné pohľadávky
(v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 547/2020) možno už v
súčasnosti považovať pohľadávku žalobkýň na trovách konania sp. zn. 5C/475/2015 Okresného súdu
Brezno, ďalšiu pohľadávku na trovách konania, ktorá vzišla v konaní sp. zn. 6C/6/2016, o ktorých
už súd rozhodol právoplatným rozhodnutím (o nároku), chýba právoplatné rozhodnutie o výške tejto

pohľadávky. Dopytom na Okresný súd Brezno odvolací súd zistil, že vo veci Okresného súdu Brezno sp.
zn. 5C/475/2015 už bolo rozhodnuté aj o výške trov, ktoré je V. H. povinná zaplatiť N. G. a U. G., avšak
rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. V zmysle výkladu pojmu „vymáhateľná pohľadávka“
pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia Ústavným súdom Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. IV. ÚS 547/2020 je možné za vymáhateľnú pohľadávku považovať aj pohľadávku

žalobkýň, ktorá je predmetom súdneho konania na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5C/6/2016
z dôvodu, že práve pre jej budúce uspokojenie sa domáhajú žalobkyne nariadenia neodkladného
opatrenia spočívajúceho v zákaze dispozície s nehnuteľným majetkom, ktorý ušiel z majetku dlžníčky
V. H..

13. Neodkladné opatrenie môže súd podľa § 325 ods. 1 C. s. p. nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením podľa § 325
ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými
vecami alebo právami a podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Žalobkyne dostatočným spôsobom pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčili právo odporovať právnemu úkonu dlžníčky V. H. (darovacej zmluvy V XXXX/XXXX),
keď napriek existencii súdnych konaní, ktorých výsledkom mohla byť aj povinnosť nahradiť žalobkyniam
trovy konania, v ich priebehu sa dlžníčka zbavila svojho majetku do tej miery, že podľa zistení súdnej

exekútorkyM..O.N.vovecisp.zn.404EX490/2019bolomožnépovažovaťdlžníčkuV.H.zanemajetnú.
Odvolací súd preveril cez verejne prístupný katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. sú ku dňu 19.
mája 2021 vo vlastníctve žalovaných. Doložením kópie inzerátu uverejneného na www.bazos.sk žalobkyne preukázali úmysel žalovaných zbaviť sa tohto majetku, ktorý odporovateľným
právnym úkonom z majetku dlžníčky ušiel. Túto skutočnosť považuje odvolací súd za preukázanú na
základe toho, že dal žalovaným možnosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a v ňom tvrdeným skutočnostiam a rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý a žalovaní 1/ až 3/ túto možnosť nevyužili a skutkové tvrdenia
žalobkýň nepopreli.

15. Odvolací súd sa zaoberal aj primeranosť zásahu do práv žalovaných nariadeným neodkladným

opatrením. Pri posúdení proporcionality zásahu mohol vychádzať len z obsahu súdneho spisu, keď
sa žalovaní k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani odvolaniu žalobkýň nevyjadrili. Zo
spisu nevyplýva, či sú žalovaní obyvateľmi rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne
územie H. ani akým spôsobom tieto nehnuteľnosti využívajú. Nariadeným neodkladným opatrením
bolo obmedzené iba právo žalovaných nakladať s týmito nehnuteľnosťami, scudziť ich a zaťažiť,
nie je obmedzené právo žalovaných užívať nehnuteľnosti, prípadne poberať z ich prenájmu príjem,

preto možno považovať obmedzenie žalovaných v prospech práv žalobkýň za minimálne. Nariadené
neodkladné opatrenie zabezpečí do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Brezno pod
sp. zn. 2C/12/2021 ochranu právu tvrdenému žalobkyňami a na druhej strane zásadným spôsobom
neobmedzuje žalovaných vo výkone vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Trvanie neodkladného
opatrenia obmedzil odvolací súd podľa § 330 ods. 1 C. s. p. do právoplatného skončenia konania vo

veci samej o odporovateľnosť právneho úkonu z dôvodu, že sa navrhované neodkladné opatrenie viaže
práve k tejto veci a má za cieľ eliminovať hrozbu nevykonateľnosti rozhodnutia o odporovacej žalobe
(v prípade jej úspechu).

16. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodol z

dôvodu, že podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Týmto rozhodnutím, keďže neodkladné opatrenie bolo nariadené v rámci
konania vo veci samej, sa konanie nekončí a o trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd
prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).