Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Mario Dubaň
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/89/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418202637
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418202637.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: P. P., A.. X.XX.XXXX, M. XX, W.,
zastúpeného Okenica Šula & Co. s. r. o., Pražská 11, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové
družstvo Bratislava IV, Polianky 9, Bratislava, zastúpenému advokátkou Mgr. Jozefínou Podhradskou,
Račianska 62, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o uloženie
povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 7C/23/2018-137, zo dňa 7.1.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.5.2018 domáha
uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s tým, že ako člen Stavebného bytového
družstva Bratislava IV (ďalej aj „SBD Bratislava IV“) a nájomca bytu Č.. XX, A. X. Q. W. T. M. XX, XX,
XX, Q. M. XX, W., N. na D. Č.. XXXX Q. Okresným Ú. W., O.Á. E., pre E. W. G., E. W. P..Č.. T. A.
Q., O..Ú.. T. A. Q. (ďalej „byt“, alebo aj „družstevný byt“), dňa 15.6.2006 požiadal žalovaného o prevod
vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Žalobca žalovaného na uzavretie Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu vyzval aj listom zo dňa 19.12.2011 a napokon ho požiadal o uzavretie Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu listom zo dňa 25.5.2018. Nakoľko do dnešného dňa nedošlo k uzavretiu predmetnej
zmluvy, žalobca s poukazom na § 28, § 29 ods. 2, § 29b ods. 2, ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. a
§ 229 C.s.p. uplatňuje svoje právo domáhať sa uloženia splnenia tejto povinnosti cestou žalobného
návrhu; návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu 7.12.2018, žalobca prvým
petitom žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť uhradiť spoločnosti DOMING, s.r.o., Nejedlého 51,
Bratislava, IČO: 35 790 768, ako správcovi bytového domu, záväzok 2.781,98 eura titulom nedoplatkov
na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv a nedoplatkov na úhradách za plnenia spojené s užívaním
bytu, ktorý je vyčíslený správcom bytového domu ku dňu 31.5.2018. Druhým petitom žiadal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť uhradiť spoločnosti DOMING, s.r.o., Nejedlého 51, Bratislava, IČO: 35 790
768, ako správcovi bytového domu, záväzok vzniknutý titulom nedoplatkov na tvorbe fondu prevádzky,
údržby a opráv a nedoplatkov na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu Č.. XX,
vyčíslený správcom bytového domu odo dňa 1.6.2018 do dňa vydania tohto rozhodnutia. Tretím petitom
žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť ďalej riadne uhrádzať predpísané mesačné platby
spoločnosti DOMING, s.r.o., Nejedlého 51, Bratislava, IČO: 35 790 768, ako správcovi bytového domu,
titulom platieb na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv a platieb na úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu a k bytu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a
príslušenstve bytového domu vo veľkosti F. XXXX/XXXXXX, až do nadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetnému bytu žalobcom.2. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal na tom základe, že ako člen žalovaného
a zároveň nájomca predmetného bytu sa počas konania vo veci samej dozvedel skutočnosť, ktorá
môže viesť k zmareniu účelu predmetného súdneho sporu vo veci samej; obáva sa, že pre nečinnosť
žalovaného a neplnenie si jeho zákonných povinností dôjde k neúčelnému uplatňovaniu práva z jeho
strany. Žalobca vyslovil domnienku, že je potrebné upraviť pomery a prikázať žalovanému plniť si
zákonné povinnosti; opísal, ako že na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, dostal družstevný byt do užívania ku dňu 1.11.1990 a byt
riadneužívastým,žekdnešnémudňuježalovanýstálevlastníkomdružstevnéhobytu.Správubytového
domu, v ktorom sa byt nachádza vykonáva spoločnosť DOMING, s.r.o. Na objasnenie uviedol, že
ako nájomca družstevného bytu riadne uhrádza náklady spojené s jeho užívaním formou mesačných
zálohových platieb vyčíslených žalovaným, ako vlastníkom a žalobca tieto platby poukazuje v prospech
žalovaného,akovlastníkabytu;ktorýjepovinnýuhrádzaťplatbyzasesprávcovibytovéhodomu.Žalobca
ale zistil, že žalovaný za družstevný byt poplatky správcovi bytového domu riadne neuhrádza. A aj keď
v zmysle vyúčtovania platieb za roky 2010 až 2017 žalovaný eviduje preplatok, správca bytového domu
však voči žalovanému eviduje nedoplatok pre družstevný byt 2.781,98 eura vypočítaný k 31.5.2018.
Žalovaný so žalobcom odmieta komunikovať ohľadom prevodu vlastníctva družstevného bytu, tak
aj ohľadom nedoplatkov na byte evidovaných voči žalovanému zo strany správcu bytového domu.
Argumentoval ďalej tým, že 18.6.2018 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome, na ktorú žalobca nemá prístup, pretože nie je vlastníkom družstevného bytu, ale iba
jeho nájomcom; na schôdzi správca bytového domu oboznamoval prítomných o skutočnosti, že sa
ďalej navyšuje evidovaný nedoplatok na družstevný byt vo vlastníctve žalovaného. Teda žalovaný si
naďalej neplní svoje zákonné povinnosti vlastníka bytu a neuhrádza správcovi bytového domu poplatky
zadružstevnýbyt,pričomvšaktietopreúčtovávažalobcoviakonájomcoviatenichriadnehradí.Nakoľko
žalobca nie je v žiadnom vzťahu so správcom DOMING, s.r.o. a ani s ostatnými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome, nevie sa dostať k zápisnici zo schôdze zo dňa 18.6.2018.
Správca bytového domu zastáva stanovisko, že bude komunikovať iba s vlastníkom bytu, ktorým je
žalovaný. Žalobca sa takto dostal do bezvýchodiskovej situácie, nedokáže prinútiť žalovaného, aby si
plnil svoju zákonnú povinnosť voči správcovi bytového domu a riadne mu uhrádzal platby. V zmysle
uvedeného má žalobca za to, že potreba úpravy pomerov v predmetnej veci je nesporná, a bez
nariadenia neodkladného opatrenia existuje dôvodná obava žalobcu, že celý prebiehajúci súdny spor
bude zmarený; v prípade, ak bude dlh žalovaného u správcu ďalej narastať, správca bytového domu
začne podnikať právne kroky k zabezpečeniu úhrady dlžnej sumy. Takto je vysoká pravdepodobnosť,
že správca podnikne kroky k speňaženiu bytu predajom na dražbe. Žalobca už dostal informáciu od
domového dôverníka, že správca bytového domu, spoločnosť DOMING, s.r.o., má v úmysle postupovať
uvedeným spôsobom v prípade, ak dlh žalovaného ešte viac narastie.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie ex
offo skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia; vo všeobecnosti skonštatoval, že vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom
subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní
rozhoduje. Dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie predmetného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustáleného skutkového stavu svedčí spoločnosti DOMING,
s.r.o., Nejedlého 51, Bratislava, IČO: 35 790 768, ako správcovi bytového domu. Na uvedenom základe
súdprvejinštancienávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniavzmysle§324ods.1,ods.3,§325ods.
1 a § 325 ods. 2 písm. c), písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 C.s.p. z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol; o nároku na náhradu
trov konania nerozhodoval. Záverom poznamenal, že podľa lustrácie vo vyhľadávaní spisov, nie je na
Okresnom súde Bratislava IV zo strany správcu DOMING, s.r.o., IČO: 35 790 768, proti Stavebnému
bytovému družstvu Bratislava IV, o zaplatenie nedoplatku za predmetný byt evidovaná žiadna žaloba.
Mal za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia s
tým, že ide (iba) o jeho domnienku, ako by mal v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. správca v prípade
zisteného nedoplatku postupovať.
4. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci; a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych
argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom súdu prvej inštancie
vyčítal nesprávne tvrdenie o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Z návrhu zopakoval známy
skutkový stav o vzájomných vzťahoch medzi žalobcom, žalovaným a správcom DOMING, s.r.o. a
zdôraznil, že žalovaný ako vlastník družstevného bytu je povinný uhrádzať poplatky správcovi a že
v časoch keď správu bytového domu ešte vykonával žalovaný, tieto platby mu prislúchali, avšak v
súčasnosti je nemysliteľné, aby si žalovaný poplatky uhradené žalobcom ponechal a neuhradil ich
riadne správcovi. Namietal, že k návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností je
potrebné predložiť vyhlásenie správcu bytového domu o tom, že žalovaný, ako vlastník družstevného
bytu nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v
dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len ako „Potvrdenie správcu o nedoplatkoch“).
Vzhľadom na to, že žaloba vo veci samej znie na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so
žalobcom zmluvu o prevode vlastníckeho práva k družstevnému bytu v zmysle zákona č. 182/1993
Z.z., v prípade vyhovujúceho rozhodnutia konajúceho súdu nebude na uzatvorenie zmluvy o prevode
vlastníckeho práva potrebný žiaden ďalší úkon zo strany žalovaného a samotný rozsudok bude
vkladuschopnou listinou do katastra nehnuteľností. Mal za to, že jedinou listinou potrebnou na vykonanie
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností by v tomto prípade bolo iba potvrdenie správcu
o nedoplatkoch. Toto za daného stavu však nebude možné získať, nakoľko žalovaný dané platby
správcovi riadne neuhrádza a existuje dôvodná obava, že tieto ani v budúcnosti riadne uhrádzať
nebude. Za rozhodujúcu skutočnosť považoval fakt, že žalobca tieto platby žalovanému riadne uhrádza
a žalovaný si neplní svoju zákonnú povinnosť. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že aj v prípade úspešného
uplatňovania práva vo veci samej, nebude možné uskutočniť vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prípade nedoplatkov u správcu; nedoplatok žalovaného bol ku dňu 31.5.2018 vyčíslený
na 2.781,98 eura a hoci od vyčíslenia uplynulo už viac ako 1/2 roka, predmetný dlh stále narastá
a do momentu skončenia konania vo veci samej môže dlh narásť do mnohonásobne väčšej výšky
a žalobca, síce disponujúc právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu o nahradení prejavu
vôle žalovaného uzatvoriť s ním zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, nebude môcť
svoje vlastnícke právo skutočne nadobudnúť pre existenciu nedoplatku u správcu; nemá inú možnosť
vyriešenia tejto situácie, ako sa dožadovať jemu prislúchajúceho práva na súdnu ochranu podaným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle uvedeného mal za zrejmé, že existuje
aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; žalovaný je v
danom prípade iba akýmsi prostredníkom medzi žalobcom a správcom, nakoľko žalovaný je v zmysle
dohody o prevzatí bytu priloženej k žalobe vo veci samej, povinný platby prijaté od žalobcu na účely
úhrad plnení v prospech správcu, uhradiť správcovi a nie si tieto ponechať. Nesúhlasil so súdom prvej
inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na nariadení neodkladného opatrenia, keď
argumentoval tým, že lustrovaním spisov spoločnosť DOMING, s.r.o. nepodala proti žalovanému žalobu
o zaplatenie nedoplatku. S poukazom na § 15 ods. 1 v spojení s § 8b ods. 1 písm. h) zákona č. 182/1993
Z.z. oponoval, že správca nie je povinný podávať žalobu o zaplatenie nedoplatku, nakoľko v prípade
odsúhlasenia nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome,jesprávcapovinný,nieibaoprávnený,speňažiťbytnadobrovoľnejdražbe.Vprípade,akbyktejto
situáciidošlo,bolbyvprvomradezmarenýúčelkonaniavovecisamejavdruhomradebyboloporušené
jeho zákonné právo na odkúpenie družstevného bytu za hodnotu nesplateného investičného úveru s
príslušenstvom pripadajúci na družstevný byt. Napokon vyslovil názor, že nenariadením neodkladného
opatrenia a speňažením bytu na dražbe by došlo k nezvratnému porušeniu jeho zákonom priznaných
práv; nakoľko nedokáže ovplyvniť skutočnosť, či sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome rozhodnú schváliť predaj bytu na dražbe.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť; zdôraznil, že súd prvej inštancie správne posúdil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, keďže jemu ako nájomcovi družstevného bytu aktívna legitimácia neprináleží.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10.Podľa§329ods.1,ods.2C.s.psúdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy.
12. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
13. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
14. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať
(§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s
poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k
zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia s požadovaným obsahom.
15. Odvolací súd podotýka, že úspech strany domáhajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia si
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide
o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má
povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.
16.Jenotorietou,žepreúspechstranyjenevyhnutnéajto,abynavrhovateľneodkladnejúpravypomerov
bol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ide.
Z hľadiska posúdenia tejto tzv. aktívnej vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa navrhovateľ neodkladného opatrenia len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Preskúmavanie aktívnej vecnej
legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).17. Žalobca (nájomca družstevného bytu) sa proti žalovanému SBD Bratislava IV (ako vlastníkovi
družstevného bytu) neodkladným opatrením domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť
správcovi bytového domu - DOMING, s.r.o., záväzok 2.781,98 eura titulom nedoplatkov na tvorbe fondu
prevádzky, údržby a opráv a nedoplatkov na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu; druhým
petitom žiadal, aby súd uložil žalovanému (opäť v pozícii vlastníka družstevného bytu) povinnosť uhradiť
správcovi bytového domu - spoločnosti DOMING, s.r.o., záväzok vzniknutý titulom nedoplatkov na
tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv a nedoplatkov na úhradách za plnenia spojené s užívaním
predmetného bytu a okrem toho, aby žalovanému SBD Bratislava IV bola uložená povinnosť ďalej
riadne uhrádzať predpísané mesačné platby správcovi bytového domu DOMING, s.r.o., titulom platieb
na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv a platieb na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a k
bytu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového
domu vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, a to až do nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu žalobcom.
18. Odvolací súd pri riešení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dospel zhodne súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca nie je nositeľom
tohto základného predpokladu tak, aby sa o jeho návrhu ďalej konalo. V tejto súvislosti je nevyhnutné
dôsledne rozlišovať medzi jednotlivými subjektmi práv a povinností podľa Občianskeho zákonníka v
súvislosti s nájmom bytu a medzi subjektmi práv a povinností podľa zákona č. 182/1993 Z.z. pri výkone
správy.
18.1. V prvom prípade má prenajímateľ (žalovaný SBD Bratislava IV ako vlastník družstevného bytu)
právonaúhradyzaplneniaposkytovanésužívanímbytualebopreddavkynaneodžalobcuakonájomcu
bytu (§ 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
18.2. Zákon č. 182/1993 Z.z. zase ustanovuje inštitút povinnej správy bytového domu, ktorého realizácia
prostredníctvom tretej osoby - správcu, je jedným zo spôsobov výkonu správy; činnosť správcu
bytového domu (v danom prípade spoločnosti DOMING, s.r.o.) je vykonávaná v rozsahu a v medziach
stanovených zákonom (§ 8 veta posledná zákona č. 182/1993 Z.z.) s tým, že vzájomné práva a
povinnosti správcu (DOMING, s.r.o.) a žalovaného (SBD Bratislava IV) upravuje aj zmluva o výkone
správy (§ 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.).
18.3.Subjektmiprávapovinnostívzmyslezákonač.182/1993Z.z.(ajpokiaľideopovinnosťnavrhovanú
neodkladným opatrením) sú vlastník bytu v bytovom dome (žalovaný) v pozícii dlžníka a správca
bytového domu DOMING, s.r.o. v pozícii veriteľa. Do obsahu tohto pomeru sa zásadne nepremietajú
právne vzťahy založené nájomnou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným, ale ani vzťahy vyplývajúce
z nárokov podľa § 28, § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý je predmetom konania vo veci samej
(nárok žalobcu ako nájomcu družstevného bytu požadovať v zmysle cit. zákona od žalovaného na súde
splnenie povinnosti uzatvoriť s ním zmluvu o prevode vlastníctva bytu).
19. Z právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou, ale ani z iného právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným ako vlastníkom družstevného bytu, ktorého správu vykonáva DOMING, s.r.o., tak žalobcovi
nevyplýva procesné právo uplatňovať si neodkladným opatrením voči žalovanému, aby plnil správcovi
bytového domu titulom nedoplatkov na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv a nedoplatkov na
úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu; žalobcovi ako navrhovateľovi neodkladného
opatrenia z ničoho nevyplýva procesné právo na uplatňovanie uvedeného hmotnoprávneho nároku.
20. Záverom sa žiada osobitne zdôrazniť, že ani samotný Civilný sporový poriadok upravujúci postup
súdu a strán sporu pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. C.s.p.), normatívne
neupravuje neodkladné opatrenie o splnení povinnosti v prospech tretej osoby, resp. takú formuláciu
petitu neodkladného opatrenia, podľa ktorej má byť žalovaným plnené tretej osobe (osobe odlišnej od
žalovaného).
21. S poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia v jeho navrhovanom znení, odvolací súd námietky žalobcu uplatnené v odvolaní vyhodnotil
ako právne irelevantné a preto sa s nimi ani bližšie nezaoberal.22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.