Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1721200564
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1721200564.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov
senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: W. J., R.. XX.XX.XXXX,
T. D.T. Ľ. U. X, D., proti žalovanému: Ľ. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. A. XXX, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo
dňa 06.04.2021, č. k. 4C/14/2021-24, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325
ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a vecne tým, že návrhom zo dňa 23.03.2021, doručeným prvoinštančnému súdu
dňa 29.03.2021, sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil (prikázal)

žalovanému zdržať sa úkonov smerujúcich k vysťahovaniu žalobcu z predmetu nájmu - rodinného domu/
rekreačnej chaty na ulici A. XXX, XXX XX A., súpisné číslo XXX, V. N., zapísaného na LV č. XXX,
katastrálne územie A., okres N., postavený na parcele číslo XXXX/X (ďalej aj len ako „nehnuteľnosť“)
a udržať nehnuteľnosť v stave spôsobilom na jej užívanie, a to najmä zabezpečiť prívod vody a
elektriny do predmetu nájmu (nehnuteľnosti). Súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosti uvedené v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné, v intenciách výkladu príslušných zákonných

ustanovení,považovaťzaskutočnostiodôvodňujúcenariadeniepožadovanéhoneodkladnéhoopatrenia
vo vzťahu k žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti, nakoľko žalobca neosvedčil v prvom rade danosť
práva, teda nároku, ochrany ktorého sa domáha požadovaným neodkladným opatrením a neosvedčil ani
naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným, či nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia odôvodňuje podaný návrh tvrdením
o existencii nájmu nehnuteľnosti (rekreačnej chaty), ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a

ktorú žalobca (ako nájomca) od 15.06.2019 užíva na bývanie na základe nájomnej zmluvy písomne
uzavretej so žalovaným (ako prenajímateľom), s dobou trvania nájmu do 15.06.2020. Následne mala byť
platnosť písomne uzavretej nájomnej zmluvy po vzájomnej ústnej dohode zmluvných strán predĺžená do
15.06.2022, čo by však bolo v rozpore s ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne
uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne, v dôsledku čoho mal súd prvej inštancie za
to, že žalobca neosvedčil základný zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to

tvrdenú existenciu nájomného vzťahu medzi stranami. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobca ani nepripojil samotnú písomnú nájomnú zmluvu, z ktorej by súd prvej inštancie mohol vyvodiťinú možnú dohodu zmluvných strán ohľadom trvania nájmu, prípadne za akých okolností mohol byť
nájom platne predĺžený (odchýlne od zákonnej úpravy). Na základe vyššie uvedených skutočností
dospel súd prvej inštancie k záveru, že nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia,

spočívajúceho v zákaze vysťahovania žalobcu z nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného,
by bolo poskytnutím súdnej ochrany neexistujúcemu právu žalobcu, keďže nájomný vzťah žalobcu so
žalovanýmkudňu15.06.2020zanikolanatomzáverepodľasúduprvejinštancieničnemenískutočnosť,
že bol žalobca žalovaným vyzvaný predmet nájmu, užívaný po 15.06.2020 bez právneho dôvodu,
vypratať v čase aktuálnej epidemiologickej situácie. Vyhovenie návrhu žalobcu by bolo nedôvodným

a neprimeraným zásahom do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti.
Skutkové tvrdenia žalobcu, uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčujú
také skutočnosti, pre ktoré by súd prvej inštancie mal/mohol vyhovieť jeho návrhu nariadením ním
požadovaného neodkladného opatrenia a z dôvodu absencie kumulatívneho splnenia základných
zákonných predpokladov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 1 a čl. 17 CSP

tak, že keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že písomná zmluva
nevyžadovala povinnosť písomného dodatku, lebo sa automaticky predlžovala - preto žalovaný nechal
žalobcu riadne užívať nehnuteľnosť aj po vypršaní prvej lehoty na ktorú bola zmluva podpísaná,

automaticky sa predĺžila o ďalšie obdobie. Písomnú zmluvu žalobca nepredložil, nakoľko mu ju
prenajímateľ zobral v čase jeho neprítomnosti v dome, aby zmaril uplatnenie jeho práv. Na priloženom
videu a dokumentoch (k odvolaniu pripojený USB kľúč) je očividné, že prenajímateľ doručenou
výpoveďou potvrdil, že si želá, aby žalobca nehnuteľnosť vypratal, ale za iných podmienok, ako boli v
zmluvečiaképredpokladázákon-tedavdostatočnejlehotevopredaodôvodnene.Žalobcatakpovažuje

pochybnosťoexistenciinájomnéhovzťahuzavyriešenúanemôžesúhlasiťsozáveromprvoinštančného
súdu, že by išlo o nedôvodný a neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, lebo prenajímateľ
nehnuteľnosti musí rešpektovať jeho práva nájomcu, ktorý si v prenajatej nehnuteľnosti vytvára riadne
rodinné zázemie a život, nehnuteľnosť užíva s vyhliadkou na niekoľko rokov (dlhodobo) za účelom
nerušeného bývania, preto považuje rozhodnutie vlastníka zbaviť sa ho bez riadnych lehôt, odôvodnenia

a náhle za v rozpore so zákonom. Vlastník nehnuteľnosti podal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na
súde v Pezinku sp. zn. 45C/8/2021 a v rovnaký deň 07.04.2021 v noci namiesto toho, aby vyčkal, ako
rozhodne súd, vypratal žalobcu s deťmi na ulicu drastickým spôsobom, prišiel večer bez ohlásenia,
vypol energie, vodu a fyzicky na žalobcu aj útočil, na miesto bola privolaná polícia a žalobca podal
trestné oznámenie. Do času, kým žalobca od žalovaného nežiadal vystavenie potvrdeniek o úhrade

nájomného v hotovosti za posledné mesiace, bolo všetko v poriadku, potom sa začal žalovaný správať
agresívne a vyvolalo to u neho tendenciu sa žalobcu čo najskôr zbaviť. V ten deň umožnil žalobcovi
odfotiť si súpis platieb, preddavkov, doplatkov, ktorý priložil k odvolaniu, posledné platby nájomného platil
žalobca žalovanému na účet, na čo sa ohradil, že takáto dohoda nebola, čím potvrdil, že príjmy zrejme
nepriznával príslušným orgánom. Žalobca uviedol, že nehnuteľnosť neobýva neoprávnene, riadne platil

nájom, žalovaný prijal od neho viac ako 10.000 eur. Žalovaný má len v mieste nájmu tri domy - v jednom z
nich býva, má tam množstvo luxusných motorových vozidiel, ktoré užíva a existuje predpoklad, že štedré
zárobky sú umocnené tým, že si neplní daňové povinnosti. Žalobca žiadal o poskytnutie ochrany jemu
a jeho rodine, poukázal na to, že je ochotný riadne opustiť dom, ale po zákonom splnení podmienok,
žalovaný nemôže sám vykonávať právo súdu a vyhadzovať ho ako riadne platiaceho nájomcu na ulicu

v čase núdzového stavu. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 17.05.2021 a
uviedol, že žalobca užíval nehnuteľnosť (predmet nájmu) - celoročne obývateľnú rekreačnú chatu v k.ú.

A. zapísanú na LV č. XXX na základe zmluvy o nájme uzavretej na dobu jedného roka do 15.06.2019,
po ukončení ktorej žalobcu viackrát ústne vyzval na vypratanie nehnuteľnosti, keď ho žalobca stretol
osobne, vyhýbal sa mu, nikdy sa spolu nedohodli na predĺžení zmluvy o nájme, a to ani písomne
ani ústne. Žalobca bol arogantný, povedal, že tam bude bývať do kedy chce, dobrovoľne neodíde,
nebude platiť a žalovaný s tým nič nespraví, nevyhodí ho. Žalobca po hádkach uhradil časť nájomného,

keďže energie za neho už odmietol platiť a hrozilo ich vypnutie, od tej doby nezaplatil nič. Žalovaný
písomne požiadal žalobcu dňa 22.02.2021, aby dom vypratal, keďže tam býva bez právneho titulu, on
to ale nepovažuje za platné a vysťahovať sa odmietol. V dome býval žalobca so svojimi deťmi (16 a
17 r.), tieto tam boli zväčša samé, žalobca za nimi chodil cca 2x do mesiaca. Na žalovaného, ktorýbýva oproti vykrikoval, keď prišiel, provokoval ho, a keď sa neovládol, začal ho rýchlo nahrávať a volať
políciu, ktorá asi 3x prišla, ale tí videli, že nie je čo riešiť. Žalovaný priznal, že je trocha výbušnejšej
povahy, preto sa so žalobcom vždy pohádali a kričali po sebe, ale nie je si vedomý žiadneho vyhrážania,

naopak bol to žalobca, kto stále vykrikoval, že dá žalovaného na súd a udá na polícii, provokoval aj
susedov. Žalovaný do domu nikdy nevstúpil, nezobral žalobcovi nájomnú zmluvu, veď túto predložil na
súd v Pezinku, stále sa snažil dohodnúť a nemá žiadne zbrane. Keďže slušnou cestou sa so žalobcom
nedalo dohodnúť, podal na Okresný súd Pezinok žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, vedenú pod sp.
zn. 48C/8/2021, kde výslovne uviedol, že nehnuteľnosť žalobca užíva bez právneho titulu, nie je tam

uvedené, že nájomný vzťah trvá, toto si žalobca vymyslel. Momentálne je situácia taká, že deti žalobcu
saodsťahovalizačiatkomaprílaakdnešnémudňujeajžalobcareálneodsťahovaný,ikeďkľúčenevrátil,
už koncom marca žalovaný videl, že žalovaný (pozn. odvolacieho súdu - správne má byť uvedené
žalobca) chodí do domu tak, aby ho nestretol, chodil po tme a z domu vynášal veci do auta, od polovice
apríla ho už nevidel vôbec, v dome nikto nebýva, ale žalovaný zatiaľ do neho nevstúpil, nechce prísť so
žalobcom do sporu, že ho obviní, že niečo odcudzil. Len cez okno žalovaný videl, že dom je prázdny

a zdevastovaný, ostali tam iba 2 bicykle, ktoré si žalobca neodviezol. Napriek tomu, že sa odsťahoval,
čaká žalovaný na rozhodnutie súdu o vyprataní, nemá záujem konať protiprávne. Na základe uvedeného
navrhol žalovaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu.

5. Žalovaný podaním zo dňa 25.05.2021 doplnil, že komunikoval so žalobcom a na jeho list zo dňa

13.03.2021 odpovedal listom zo dňa 17.03.2021, následne mu ešte poslal správu. Uviedol, že žalobca
bez jeho súhlasu vyhotovoval obrazové a zvukové záznamy a namieta takýto žalobcom predložený
dôkaz. Žalovaný doplnil, že za drevo, ktoré spálil žalobca nezaplatil a k vypnutiu elektriny uviedol, že
vypol poistky potom, ako po odchode z domu nechali žalobca a jeho syn svietiť a on nemohol do domu
vstúpiť. Keď po pár dňoch prišli domov, nešli mu povedať, že nemajú prúd, ale začali zasahovať do

rozvodnej skrine. Bola tma, svietili si iba mobilom, a keďže žalobca nevedel, kto to je, zavolal políciu,
ktorej žalobca tvrdil, že je elektrikár. Rozvodná skriňa ostala po ich zásahu poškodená. Ďalej žalovaný
opísal, že dňa 09.04.2021 prišiel žalobca údajne s právnikom a policajtom, že sa chcú dohodnúť,
zastrašovali ho, po príchode polície tvrdili, že nič neriešia a len šli okolo, žalovaný sa od policajtov
dozvedel, že to bol K. A., ktorý o sebe tvrdí, že je novinár, on všetko aj natáčal, toto video ale žalobca

nepredložil. Žalovaný mal za to, že žalobca konal cielene, chcel ostať bývať v dome, najlepšie zadarmo,
a robil všetko preto, aby ho dostal do pozície, že urobí chybu. Poukázal na to, že žalobca nemá žiadnu
nájomnú zmluvu, žiadny titul na bývanie, dom mal podľa zmluvy vypratať už dávno a niekoľko mesiacov
neplatí ani energie, nie to ešte nájomné.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.
1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.

7. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa ust. § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.13. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

15. Podľa ust. § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa

dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

16. Podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu

sa obnovuje na túto dobu.

17. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom
rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok

na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia
neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli

vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných

skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

19. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP). Citované zákonné ustanovenie má osobitný význam pre odvolacie konanie v

tom zmysle, že odvolací súd nemôže v rámci podaného odvolania prihliadať na prípadné dodatočné
odpadnutie dôvodov - na túto situáciu slúži osobitný prostriedok nápravy, ktorým je návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie je viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania
svojho rozhodnutia (nie v čase podania návrhu) a v rámci preskúmavania správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako aj pre odvolací

súd rozhodujúci stav v čase vydania prvoinštančného rozhodnutia. Odvolací súd teda nemôže založiť
svoje rozhodnutie a prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní uznesenia súdu prvej
inštancie o neodkladnom opatrení. To však neznamená, že odvolací súd bude pri svojom rozhodovaní
vychádzať len z dôkazov predložených stranou, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhla, a
nezohľadní dôkazy predložené protistranou spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

nariadení neodkladného oparenia. Vylúčené je len to, aby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na
skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.

20. Právnou podstatou nájomnej zmluvy je prevod jedného z oprávnení vlastníka, a to práva vec užívať
a brať z nej plody, na tretiu osobu. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prevádza právo užívať, brať úžitky

alebo obe tieto práva na tretiu osobu - nájomcu. Občiansky zákonník obsah tzv. užívacieho práva
nedefinuje, rozumie sa ním využívanie úžitkových vlastností veci bez jej podstatnej zmeny, čo však
neznamená, že by nájomca musel skutočne vykonávať užívanie a nemohol ho neužívať. Základné práva
a povinnosti z nájomného vzťahu zahŕňajú (i) na strane prenajímateľa povinnosť prenechať predmetnájmu nájomcovi do užívania (čo zahŕňa povinnosť predmet nájmu odovzdať, udržiavať a zdržať sa
zásahov do riadneho užívania vrátane povinnosti zaistenia takéhoto výkonu aj zo strany tretích osôb),
za čo má prenajímateľ právo na nájomné a právo na to, aby sa vec užívala riadnym spôsobom a (ii) na

strane nájomcu povinnosť uhrádzať nájomné, po zániku nájmu predmet nájmu vrátiť, za čo má nájomca
právo vec riadne užívať.

21. Jedným z pojmových znakov nájmu je jeho dočasnosť. Občiansky zákonník upravuje osobitné
spôsoby zániku nájmu, k zániku nájmu však môže dôjsť aj na základe iných skutočností, vymedzených

vo všeobecnej časti záväzkového práva (§ 559 a nasl. Občianskeho zákonníka) alebo iných skutočností,
s ktorými Občiansky zákonník spája zánik záväzkovo-právnych vzťahov (napr. § 48 Občiansky
zákonník). Čo sa týka doby trvania nájomného vzťahu, rozlišuje sa nájomný pomer na dobu určitú a na
dobu neurčitú. Ust. § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje spôsob zániku nájmu dojednaného
na dobu určitú tak, že k jeho zániku dôjde uplynutím doby, na ktorú sa nájom dojednal, pričom
zákon pripúšťa aj inú dohodu (napr. privodenie zániku nájomného vzťahu výpoveďou pred uplynutím

dojednanej doby, dojednanie spôsobu predĺženia doby nájmu a pod.). Ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka predstavuje úpravu inštitútu relocatio tacita (konkludentne vykonané obnovenie nájomného
vzťahu),ktorýspočívavzákonompredpokladanomriešenísituácie,keďdošlokuplynutiunájomnejdoby,
na ktorú bola nájomná zmluva uzatvorená, ale aj napriek uplynutiu doby sa pokračuje v plnení záväzku.
Citované ustanovenie stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku obnovy nájomného vzťahu dojednaného na

dobu určitú tak, že po splnení zákonných podmienok dôjde k obnove nájomného vzťahu okamžite
po uplynutí doby nájmu, pričom na obnovenie nie je potrebná vzájomná dohoda zmluvných strán. K
vzniku nevyvrátiteľnej domnienky obnovy dochádza automaticky na základe konkludentného správania
zmluvných strán, t.j. konania nájomcu a opomenutia prenajímateľa. Konanie nájomcu spočíva v tom, že
nájomca pokračuje v užívaní veci aj po skončení nájmu (po uplynutí doby nájmu), za ktoré sa považuje

najmä jeho faktické užívanie, ale aj stav, keď nájomca predmet nájmu nevypratal alebo vec nevrátil
prenajímateľovi. Za užívanie nájomcu sa považuje užívanie predmetu nájmu aj osobami, ktoré majú
od neho odvodené právo užívania, napríklad spolužijúce osoby. Opomenutie prenajímateľa spočíva v
jeho nečinnosti, t.j. v nepodaní návrhu na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Ide o hmotnoprávnu lehotu, ktorá sa považuje

za zachovanú vtedy, ak v 30 dňovej lehote dôjde k podaniu (žaloby) návrhu, smerujúcej k vydaniu
alebo vyprataniu veci (podľa povahy predmetu) alebo iným obdobným účinkom. Účinky podania návrhu
nevyvoláva prípadná mimosúdna výzva na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti. Po splnení
uvedených podmienok dochádza k obnoveniu nájomného pomeru automaticky a bez prihliadnutia
na vôľu zmluvných strán, ani prípadný nesúhlas zmluvných strán s obnovením nájomného vzťahu

nevyvoláva právne účinky. Obnovený nájomný vzťah sa nepovažuje za nový právny vzťah medzi
nájomcom a prenajímateľom, ale ide len o pokračovanie predchádzajúceho nájomného vzťahu, pre
obsah ktorého bude rozhodujúci obsah práv a povinností z pôvodného nájomného vzťahu s výnimkou
doby nájmu. V prípade obnovy nájomného vzťahu dochádza k zmene v obsahu týkajúcej sa doby
nájmu tak, že nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na

kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. K obnove nájmu môže dochádzať aj opakovane, ak sú splnené
podmienky uvedené v ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a do uplynutia predĺženej doby nájmu
nedošlo k jeho zániku iným spôsobom.

22. S ohľadom na uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu možné dovodiť, že názor súdu prvej

inštancie o zániku nájmu uplynutím doby nájmu z dôvodu neuzavretia písomného dodatku, nie je
správny. Napriek tomu však podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel správne k
záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil danosť práva, teda nároku, ochrany ktorého sa domáha
požadovaným neodkladným opatrením a neosvedčil ani naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov
medzi ním a žalovaným, či nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

23. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako
prenajímateľ uzavreli dňa 15.06.2019 nájomnú zmluva, predmetom nájmu podľa ktorej bola rekreačná
chata vo výlučnom vlastníctve žalovaného s dobou trvania nájmu 1 rok (od 15.06.2019 do 14.06.2020).
Nesporné medzi stranami bolo rovnako aj to, že žalovaný výzvou zo dňa 22.02.2021 vyzval žalobcu o

vypratanie rekreačnej chaty do 31.03.2021 s poukazom na to, že nájomná zmluva skončila v r. 2020,
nedohodli sa nej predĺžení a žalobca neplatí riadne a včas nájomné.24. Z verejne dostupného katastrálneho portálu odvolací súd zistil, že na LV č. XXX pre k.ú. A.
sú zapísané dve stavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to rekreačná chata so súp. č. XXX
(postavená na pozemku parc. č. XXXX/X) a rekreačná chata so súp. č. XXX (postavená na pozemku

parc. č. XXXX/X). Dôsledným preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil rozpor medzi skutkovými
tvrdeniami žalobcu a listinnými dôkazmi, ktoré žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a k odvolaniu pripojil. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal uloženia
povinnostížalovanémuvovzťahuknehnuteľnosti-rekreačnejchatesosúp.č.XXX,avšaknímpripojené
listinné dôkazy sa vzťahujú k rekreačnej chate so súp. č. XXX. Rovnako i zo žalobcom predloženej

výzvy zo dňa 22.02.2021 vyplýva, že žalovaný žiada o vypratanie nehnuteľnosti na adrese A. XXX.
Uvedený rozpor žalobca neodstránil ani v podanom odvolaní, ku ktorému pripojil fotokópiu žaloby,
ktorou sa žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok, sp. zn. 45C/8/2021 domáha proti
žalobcovi vypratania nehnuteľnosti. Zo znenia priloženej žaloby vyplýva, že v danom konaní sa žalovaný
(v postavení žalobcu) domáha vypratania rekreačnej chaty so súp. č. XXX (a pozemok parc. č. XXXX/XX
o výmere 653 m2, pozn. nejde o pozemok zastavaný rekreačnou chatou so súp. č. XXX). Jednoznačné

vymedzenie a označenie rekreačnej chaty ako predmetu nájmu nevyplýva ani z čl. I Zmluvy o nájme
domu zo dňa 15.06.2019, podľa ktorého je predmetom zmluvy prenájom nehnuteľnosti zapísanej
Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na LV č. XXX, bez vymedzenia súp. č. stavby, ktorú si
odvolací súd zabezpečil pripojením znenia žaloby s prílohami, podanej v konaní vedenej Okresným
súdom Pezinok pod sp. zn. 42C/8/2021.

25. Zohľadniac tak skutočnosť, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu nájomného vzťahu práve
k tej nehnuteľnosti (rekreačnej chate so súp. č. XXX), vo vzťahu ku ktorej sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia (založeného Zmluvou o nájme domu zo dňa 15.06.2019), má odvolací súd
za to, že chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu (navrhovateľa) nemožno ničím nahradiť, lebo

je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia
predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami
prípadu, t.z, že o to viac musia byť dané aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z
ohrozenia výkonu pre navrhovateľa priaznivého rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý musí
byť riadne osvedčený. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom

neodkladného opatrenia.

26. K ostatným odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP v zmysle ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a plne úspešnému žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť vdovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).