Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809203926
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8809203926.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: N. J., Y.. XX.XX.XXXX, I. XX,
XXX XX G. Y. L., v mene spoločnosti LPH Vranov nad Topľou, s.r.o., Pod Dolami 838, 093 02 Vranov
nad Topľou, IČO: 31 706 029, právne zastápeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV
KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému:
JÁ. N.R., Y.. XX.XX.XXXX, Y. J. XX, XXX XX G. Y. L., právne zastúpenému JUDr. Katarínou Hroncovou,
advokátkou so sídlom Dr. Clementisa 4, 977 01 Brezno, IČO: 37955322, , o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10Cb/93/2009-782 zo dňa 9. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou, ktorá bola na súd doručená dňa
23.06.2009, spolu s ďalšími upresneniami podanej žaloby, domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 1.000,- eur spôsobenú porušením zmluvy a
ustanovení § 135a a 122 Obchodníka zákonníka za roky 2003 až 2009 a nahradiť trovy konania.
Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou s.r.o.
s obchodným podielom 5 miliónov slovenských korún a žalovaný je spoločníkom spoločnosti LPH
Vranov nad Topľou s.r.o. s obchodným podielom vo výške 5 miliónov slovenských korún a zároveň
vykonáva funkciu konateľa spoločnosti od 23.08.1999. Konateľ spoločnosti je pri výkone svojej funkcie
povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti

a všetkých jej spoločníkov (§ 135a ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalovaný ako konateľ uvedenej
obchodnej spoločnosti konal v rozpore so zákonom. Počas výkonu svojej funkcie vedome porušoval
tak svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, ako aj zákon, keď žalobcovi, ktorého podiel v
spoločnosti predstavuje 50 %, vedome znemožňoval oboznamovať sa s dokumentmi spoločnosti, byť
informovaný o činnosti spoločnosti, výsledkoch podnikania. Žalovaný v pozícii konateľa konal v rozpore
so zmluvou a toto jeho konanie nebolo v súlade nie len so spoločenskou zmluvou, ale aj so záujmom
žalobcu ako spoločníka. Konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 1000 eur. Od

času, kedy žalobcovi a 50 % spoločníkovi nie je umožnené oboznamovať sa s fungovaním spoločnosti
prostredníctvom dokumentácie súvisiacej s chodom spoločnosti, jej hospodárením, riadením a pod.,
žalobca zaznamenal skutočnosť, že zisky spoločnosti napriek porovnateľnej činnosti a porovnateľným
tržbám z predaja, prudko klesli, pričom nie je zrejmé, aké faktory tento pokles spôsobili. V r. 2005spoločnosť dosiahla zisk 11.792.000,- Sk, v r. 2006 zisk 3.016.000,- Sk, v roku 2007 už len 890.000,-
Sk. Žalobca vyslovuje podozrenie, že hospodárenie v LPH Vranov n.T., s.r.o. (ďalej len spoločnosť LPH)
nie je v súlade so zákonom. S podanou žalobou žalovaný nesúhlasil, nakoľko podľa neho nedošlo k

porušeniu povinností žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, ani ku konaniu, ktoré by bolo v
rozpore so zákonom. Tvrdenia žalobcu o znemožnení výkonu jeho práv spoločníka sú nepravdivé a
pokles zisku spoločnosti v rámci trhového hospodárstva je opodstatnený. Taktiež k dôvodom pôvodne
podanej žaloby uviedol, že zo žaloby nie je jasné, ako žalobca došiel k výpočtu škody, na základe čoho
táto škoda bola spôsobená. Pre neúplnosť žaloby na pojednávaní súd vyzval pôvodného právneho

zástupcu, aby upresnil dôvody podanej žaloby, na čo právny zástupca žalobcu uviedol, že obe strany
sporu majú v spoločnosti LPH zhodné podiely 50 % ku 50 %. Dodatok k spoločenskej zmluve z roku
1999 hovorí, že na všetky úkony nad sumu 50.000,- DM je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Táto
klauzula spoločenskej zmluvy bola dodržiavaná do roku 2004, kedy nastal zlom po tom, čo žalobca
odmietol predať svoj podiel za podhodnotenú cenu, a následne mu po valnom zhromaždení v auguste
roku 2004 bola doručená výpoveď zo spoločnosti. V rokoch 2003 až 2005 spoločnosť LPH dosahovala

zisk vo výške medzi 12 až 15. miliónmi Sk, pričom v rokoch 2008 až 2009 spoločnosť LPH už dosahovala
zisk rádovo medzi 800 tisíc až 2,1 miliónov SK. Tieto tvrdenia mali preukázať listinné dôkazy a to
kontroly z účtovníctva vykonané účtovníkmi žalobcu, ktoré mali preukázať niekoľko desiatok porušení
spoločenskej zmluvy ako aj podozrenia z tunelovania spoločnosti. Žalovaná suma 1.000,- eur nie je
presná, nakoľko z dôvodu, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť a oboznamovať sa s dokladmi

spoločnosti, nevie uviesť presnú výšku škody. Aj keď sa žalobca pokúšal písomne požiadať spoločnosť
o nahliadnutie do dokladov, všetky tieto zásielky sa mu vrátili ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote,
prípadne, ak bola táto žiadosť osobne doručená do podateľne, odpoveď na túto žiadosť žalobcovi
nebola doručená. Písomným podaním zo dňa 26.1.2011 vtedajší právny zástupca žalobcu upresnil
podanú žalobu, kde uviedol, že žalovaný porušil povinnosti stanovené Obchodným zákonníkom ako aj

spoločenskou zmluvou a preto zodpovedá za škodu v zmysle § 757 Obchodného zákonníka objektívne
bez ohľadu na zavinenia a to konkrétne porušil ustanovenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a
na preukázanie tohto tvrdenia preukázal a predložil záznamy z overenia správnosti vedenia účtovníctva
vo firme LPH Vranov nad Topľou s.r.o. zo dňa 11.1.2011 vypracované spoločnosťou W. C..B..W.. R.,
kde sú vypracované desiatky porušení spoločenskej zmluvy a zákona za roky 2005 až 2009. Žalobca

pri podaní žaloby na súd a po jej podaní predložil tieto dôkazy: spoločnosť W. C..B..W., so sídlom
Rastislavova 8 Košice v správe zo dňa 29.6.2007 označenej ako „Priebežná kontrola účtovníctva za
rok 2006 v spoločnosti LPH Vranov n.T. s.r.o.“ podala v tejto správe zoznam skutočností, ktoré zistili pri
priebežnejkontroleatobezvyčísleniaškody, bezpredloženiadôkazov ktýmtoskutočnostiam.Zostrany
žalobcu nebolo preukázané, že by došlo ku konkrétnej výške škody konkrétnymi porušeniami konateľa

spoločnosti a že by sa to dialo v príčinnej súvislosti. K vyčísleniu predbežnej škody a to uvedením zmluvy
o sprostredkovaní, faktúrou od spoločnosti E., vyúčtovanie ceny za printovú prezentáciu a uvedenie
zmluvy o pôžičke, uviedla, že takto vyčíslená predbežná škoda predstavuje sumu zrátanú na základe
jednotlivých faktúr, čo nie je vyčíslenie škody. Žalovaný konal s odbornou starostlivosťou Rozsudkom,
ktorým bola zrušená účasť žalobcu N. J. v spoločnosti LPH, bola založená na dlhodobých rozporoch

medzi spoločníkmi, čo je diametrálne odlišné od toho, či konateľ spoločnosti spôsobil spoločnosti škodu.
Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom podaní k žalobe zo dňa 7.4.2011 uviedla, že konateľ pri
výkone svojej pôsobnosti zodpovedá za porušenie povinností a v prípade vzniku škody je obchodná
spoločnosť oprávnená uplatniť voči konateľovi nárok na náhradu škody, ktorá vznikla z jeho konania.
Právny základ zodpovednosti konateľa je daný v § 757 Obchodného zákonníka v spojení s § 373

a nasl. Obchodného zákonníka a špeciálnej úpravy zodpovednosti uvedenej v § 135a Obchodného
zákonníka. Pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje splnenie predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, ktorými sú vznik škody spoločnosti, porušenie právnej povinnosti a príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Prvým predpokladom zodpovednosti
za škodu je vznik škody ako majetkovej ujmy, ktorú je možné vyjadriť peniazmi. Spôsob a rozsah

náhrady škody je nutné presne špecifikovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Spoločník
N. J. mal vždy možnosť nahliadať do dokladov spoločnosti a toto právo mu nebolo upierané a rovnako
mal právo žiadať informácie o činnosti a výsledkoch podnikania spoločnosti, ku ktorým mal prístup
pri každom jednom nahliadnutí do dokladov spoločnosti i mimo neho. Žalobca nepreukázal existenciu
žiadnych dôvodov, ktoré by zakladali oprávnenosť jeho nároku. Nepreukázal ani nedoložil súdu také

dôkazy, ktoré by vôbec mohli viesť súd k úvahám o konkrétnom porušení určitej konkrétnej povinnosti
ako škodovej udalosti, z ktorej vznikla konkrétna škoda. V podaní zo dňa 22.12.2015 právny zástupca
žalobcu k otázke aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že celá koncepcia žaloby je postavená na
škode, ktorú spôsobil konateľ spoločnosti LPH. Konaním žalovaného ako štatutára sa znížila hodnotaobchodného podielu žalobcu v spoločnosti LPH ako aj podielu na zisku, vyrovnávacieho podielu (§ 123,
§ 150 Obch. zák.) a preto má žalobca naliehavý právny záujem o aktívnu legitimáciu v tomto súdnom
spore o náhradu škody cez všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne § 373-386.

Z podkladov, ktoré súdu predložili vyplýva, že žalovaný nevykonával činnosť v mene spoločnosti s
odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, že pri výkone
svojej pôsobnosti uprednostňoval svoje záujmy ako jedného zo spoločníkov, ale aj záujmy tretích osôb.
Keďže žalobca už nie je spoločníkom, stratil oprávnenie naďalej konať v mene spoločnosti, a poukázala
aj na závery rozsudku Krajského súdu Bratislava sp.zn. 29Cb/17/2001, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 62/2014. Ďalej uviedla, že vznik nároku na
náhrady škody nebol preukázaný a to z týchto dôvodov: Pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu
musia byť splnené nasledovné predpoklady: a/ vznik škody - len ak vznikne škoda možno sa domáhať
jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady
škody, b/ porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať
funkciu s odbornou starostlivosťou, úmyselným ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci

bol konateľ povinný konať a príčinnú súvislosť, ktorá predstavuje priame spojenie medzi porušením
povinnosti a vznikom škody. Žalobca neuviedol príčinnú súvislosť medzi akým porušením povinností a
vznikom akej škody žalovaný zodpovedá za škodu pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. Škoda
nie je preukázaná. Stanovenie výšky nemôže byť ľubovoľné.

3. Súd spor právne posúdil podľa ust. § 122 ods. 1,2,3,4 Obchodného zákonníka, § 133 ods. 1,2, § 135
ods. 1,2, § 135a ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, § 150 ods. 1,2, § 373 Obchodného zákonníka, ods.
51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 63, 64, 64, 65, 66. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP.

4. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná z viacerých dôvodov.
Prvým je nedostatok, resp. strata aktívne procesnej legitimácia na podanie žaloby. Ako vyplýva z
citovaných zákonných aktívne legitimovaným na podanie žaloby je v zmysle ust. § 122 ods. 3 ObZ každý
spoločníkspoločnosti,ktorýjeoprávnenývmenespoločnostiuplatniťnárokynanáhraduškodyaleboiné
nároky. Čiže nárok na náhradu škody voči konateľom spoločnosti si môže uplatniť spoločnosť (v jej mene

jupodávaspoločníkspoločnosti),ktorájevpozíciipoškodeného.Vdanomprípadespoločníkspoločnosti
LPH Vranov n/T N. J. počas konania prestal byť spoločníkom uvedenej spoločnosti, nemôže mať preto
spôsobilosť túto spoločnosť aj naďalej zastupovať. Tým, že prestal byť spoločníkom uvedenej obchodnej
spoločnosti, došlo k strate jeho aktívnej legitimácie ako aj k procesnej spôsobilosti konať v mene
spoločnosti v zmysle citovaných ustanovení obchodného zákonníka (§ 122 ods. 3 ObZ) ako aj Civilného

sporového poriadku. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že žaloba je nedôvodná
aj z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Ak
spoločnosť žaluje svojho konateľa o náhradu škody, tak musí preukázať existenciu všetkých prvkov,
ktoré zákon vyžaduje pre úspešne domáhanie sa tohto nároku. Pre vznik zodpovednosti za vznik škody
sa vyžaduje splnenie všetkých zákonných predpokladov a to vznik škody (skutočná škoda a/alebo ušlý

zisk v zmysle § 379), porušenie povinnosti konateľa a napokon príčinnú súvislosť (tzv. kauzálny nexus)
medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Tieto tri podmienky splnené neboli. Čo sa týka vzniku
škody, len ak vznikne škoda možno sa domáhať jej náhrady, ak by škoda nevznikla aj keď by reálne
hrozila, nemožno sa úspešne domôcť náhrady škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaná
škoda reálne spoločnosti vznikla. Ani správa Q.. S. z nahliadnutia do účtovníctva, ani správa spoločnosti

W. C..B..W.. v žiadnom prípade nepreukazuje ani škodu a ani príčinnú súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody. Skutočná škoda (damnum emergens) sa prejavuje zmenšením majetku
poškodenej strany oproti stavu pred údajnou škodnou udalosťou. Ani uvedenie predbežnej výšky škody
nie je preukázaním, že žalobcovi vznikla škoda, nakoľko táto suma je len súčtom jednotlivých súd, na
ktoré boli uzavreté zmluvy spoločnosti LPH s ďalšími i zmluvnými partnermi.

5. Pokiaľ ide o porušovanie povinností konateľom podľa § 135a Obchodného zákonníka, ide o osobitnú
situáciu, ktorá sa líši od situácií podľa tvrdenia žalobcu „o ukracovaní druhého spoločníka“. Žalobca
nepreukázal, že žalovaný nepostupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a nepreukázal,
že žalovaný nemal dobrú vieru v tom, že koná v záujme spoločnosti, kde je záujem spoločnosti

vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Vecná správnosť manažérskeho rozhodovania závisí
od mnohých okolností a nemôže byť priradená bez splnenia ďalších podmienok automaticky na vrub
konateľa.6. Ďalej z pripojeného spisu sp. zn. 13Cb/79/2015 súd zo svojej činnosti zistil, že v tomto konaní žalobca
N. J. voči žalovanému LPH Vranov nad Topľou s.r.o. si uplatnil vyplatenie časti vyrovnacieho podielu vo
výške 200.000,- eur, kde dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že účasť žalobcu N. J. ako spoločníka

v spoločnosti LPH Vranov nad Topľou bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 10Cb/64/2009-470 zo dňa 8.2.2012 a bol mu vyplatený vyrovnací podiel vo výške 625.000,- eur.
Z dôvodu, že žalobca má podozrenie, že zo strany konateľa Q.. N. dochádzalo k opakovanému a
sústavnému porušovaniu spoločenskej zmluvy, kde konateľ Q.. N. začal uprednostňovať svoje záujmy
ako aj záujmy iných subjektov a spoločností, čo v konečnom dôsledku viedlo k zníženiu hodnoty

obchodného majetku spoločnosti LPH s.r.o. a následne aj k možnému zníženiu vyrovnacieho podielu
žalobcu po zrušení jeho účasti v spoločnosti žalovaného. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne
skončené. Z obsahu podanej žaloby sp. zn. 13Cb/79/2015 a po porovnaní dôvodov podanej žaloby sp.
zn. 10Cb/93/2009, kde sa žalobca domáha náhrady škody voči Q.. K. N. z dôvodu, že jeho konaním bol
porušený zákon a spoločenská zmluva, súd zistil, že po obsahovej stránke ide o totožný nárok, nakoľko
aj predmetná žaloba následne potom, čo bola zrušená účasť žalobcu v spoločnosti LPH s.r.o. by mohla

viesť iba k tomu, že akýkoľvek nárok a to označený ako náhrada škody, po zrušení účasti spoločníka
v spoločnosti by mohol byť uplatnený len ako nárok na doplatenie vyrovnacieho podielu, ak by bývalý
spoločník mal zato, že konaním konateľa a to porušením zákona alebo spoločenskej zmluvy by došlo
k zníženiu výsledku hospodárenia spoločnosti.

7. Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a taktiež aj ďalšie
návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré by bolo nadbytočné.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/,
f/, h/ CSP. K namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva,
aké dokazovanie súd prvej inštancie vykonal a z akých dôkazov vychádza jeho záver o zamietnutí
žaloby. Tento fakt spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a už sám o sebe je postačujúcim dôvodom

na zrušenie rozsudku v odvolacom konaní. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že aj keby
existovala možnosť, že sa dá v priebehu takéhoto konania stratiť aktívna vecná legitimácia na
pokračovanie v riadne začatom konaní, znamenalo by to, že niektoré nároky sú ohrozené zmenou
faktického postavenia účastníka konania. Takáto aplikácia práva súdom prvej inštancie je zjavne
nesprávna. Samotný Civilný sporový poriadok nepozná inštitút straty aktívnej vecnej legitimácie. § 80

CSP, ktorý hovorí aj o možnosti zmeny v účastníkovi konania, sa uvádza vymedzenie tohto postupu
za situácie, keď nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, u
ktorých sa koná. Toto nenastalo v tomto konaní. Žalobca je stále tým istým subjektom práva. Na začiatku
konania bol spoločníkom spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. a v jej mene uplatňoval tento nárok na
náhradu škody. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žalobca je zároveň veriteľom spoločnosti

LPH Vranov n/T, s.r.o. a o zaplatenie svojej pohľadávky vedie súdne konanie pred tunajším súdom
pod č. k. 7Cb/33/2015. Žalobca je veriteľ spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. a vedie o zaplatenie tejto
pohľadávky súdne konanie. K možnosti dokázania vzniku škody - reálnych súvislosti uviedol, že v konaní
bolo nesporne preukázané, že žalobca žiadne potrebné ekonomické údaje od žalovaného, ktoré sa
týkajú obchodnej spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. nemal nikdy k dispozícii. Žalovaný sám v tomto

konaní potvrdil, že umožnil žalobcovi takýto výkon jeho práv spoločníka spoločnosti pri oboznamovaní
sa s účtovnými dokladmi spoločnosti a to:
- môže nahliadnuť na dobu jednej hodiny,
- môže nahliadať len jedna osoba (on sám alebo niekto splnomocnený),
- žiadne doklady si nesmie kopírovať ani fotografovať,

- žiadne kópie nebudú nahliadajúcemu poskytnuté,
- nahliadajúci si mohol robiť len poznámky z nahliadnutia,
- požadované dokumenty neboli nahliadajúcim predložené, pretože vraj boli súčasťou obchodného
tajomstva.
Nemal teda možnosť získať nevyhnutné doklady pre preukázanie všetkých skutočností, ktoré teraz

súd prvej inštancie považuje za nepreukázané. Závery súdu prvej inštancie sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Žalobca a následne listiny vyhotovené Q.. S. veľmi presne a konkrétne popísali súdi prvej
inštancie z akých obchodných vzťahov a z akých právnych úkonov vzniká spoločnosti škoda. Poukazom
na rozhodnutie Najvyššie súdu SR, v uznesení zo dňa 15.3.2011 č. k. 3Obo/33/2010-455 z obsahuodôvodnenia, ktorého vyplýva, že „v tomto smere treba prisvedčiť žalovanému, že pre správny záver o
výške vyrovnacieho podielu treba preskúmať správnosť údajov, ktoré sú podkladom pre výpočet, keď
podľa jeho tvrdenia okrem iného za roky 1996-1997 vzrástol objem účtovaných rezerv z 2,5 mil. Sk

na 15,6 mil. Sk. Pokiaľ jeho tvrdenie zodpovedá skutočnosti, môže to bez vysvetlenia dôvodu takéhoto
výraznéhozvýšeniabyťdôvodomnapochybnosťosprávnostiúčtovania.“.Ajvtomtokonanísavyskytuje
potreba preveriť a zistiť najprv správne reálne účtovné údaje o spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o.,
preveriť ich správnosť a tieto skutkové zistenia následne premeniť na odborné údaje a výpočty, na
ktoré je potrebná špecializovaná odbornosť znalostí, ktorými disponujú znalci predmetných znaleckých

odboroch. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne vykonal dokazovanie. Súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním zabezpečil množstvo listín, ktoré vytvorili súdny spis v rozsahu vyše 750
strán. Ak už súd prvej inštancie nemal dostatok listín, ktoré mohol predložiť súdnemu znalcovi mohol
predsa zistiť, že znalecké dokazovanie v tomto konaní je možné. Navyše sám žalovaný predložil súdu
znalecký posudok znalkyne Q.. N. ohľadne rekonštrukcie vrátnice, predložil aj výročné správy. A práve z
týchto výročných správ mohol súd prvej inštancie zistiť koľko obchodov žalovaný ako konateľ spoločnosti

vykonal so spriaznenými osobami. Toto všetko postačovalo na ustanovenie súdneho znalca, ktorému by
aj súd, aj sporové strany predložili sumár svojich otázok. Namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie,
že konanie vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou č. k. 13Cb/79/2015 je po obsahovej stránke o
totožnom nároku ako v tomto konaní. Tu súd prvej inštancie v konaní o doplatení vyrovnávacieho podielu
nemôže predsa ako predbežnú otázku vyhodnocovať to, či konateľ spoločnosti spôsobil samotnej

spoločnosti škodu alebo nie. V tomto konaní musí byť najprv daná preukázaná odpoveď a výsledky
tohto konania budú mať nepochybne vplyv na výpočet správnej výšky škody spôsobenej konateľom pre
spoločnosťLPHVranovn/T,s.r.o..Tietodvekonanianemožnopovažovaťzakonaniaototožnomnároku.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom
rozsahuazaviažežalovanéhonahradiťžalobcovitrovyceléhokonaniaalebo,abyodvolacísúdrozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správne právny potvrdiť. Uviedol, že návrhu žalobcu nie je možno vyhovieť z dôvodu, že žalobca
nepreukázal ani jeden zo zákonných predpokladov ním uplatneného nároku na náhradu škody vo

výške 1.000,- eur, t.j. nepreukázal z porušenia akej povinnosti táto škoda vo výške 1.000,- eur mala
vzniknúť, jej samotný vznik ako ani príčinnú súvislosť medzi porušením a vznikom predmetnej škody
a z dôvodu, žeby tým došlo k nerešpektovaniu základných princípov Civilného sporového poriadku,
a to princípu hospodárnosti konania a princípu arbitrárneho poriadku/koncentrácie konania, pričom
argumentácia podporujúca nevyhovenie žalobcovej žalobe je obšírne uvedená nie len v mnohých

minulých podaniach žalovaného ale správne a vecne aj v odôvodnení samotného rozsudku. K
namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku uviedol, že súd v odôvodnení rozsudku plne rešpektoval ust.
§ 220 CSP a tvrdenie žalobcu je neopodstatnené, nakoľko nezodpovedá textu odôvodnenia rozsudku,
ktorý jasne preukazuje opak. K aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalobu podal žalobca ako
N. J. s dodatkom ako spoločník v mene spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o. s tým, že v čase podania

žaloby žalobca bol spoločníkom spoločnosti LPH Vranov n/T, s.r.o.. Je toho názoru, že súd nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu posúdil správne a práve naopak žalobca je ten, kto nesprávne aplikoval ust.
§ 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pri označení účastníka konania na strane žalobcu, keď si chcel
žalobou uplatniť právo spoločníka zakotvené v ust. § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobcom
je N. J. fyzická osoba. Žiaden dodatok k označení žalobcu, ktorý by spomínal spoločnosť v žalobe

uvedený nebol a žalobca si to zrejme mýli s iným konaním. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR č. 5Cdo/130/01 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004. Namietal, že v danom
prípade žalobca môže mať subjektívny pocit, že má právo, ktorého sa domáha v tejto žalobe, avšak
objektívne mu toto právo - nárok na náhradu škody voči spoločnosti podľa § 122 ods. 3 Obchodného
zákonníka ako ani žiadneho iného všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva. Je preukázané,

že N. J. ako fyzická osoba nemá aktívnu legitimáciu byť žalobcom v žalobnom návrhu na náhradu
škody voči konateľovi podľa § 122 a § 135a Obchodného zákonník a teda žaloba v tomto spore
bola podaná neoprávnenou osobou. Žalobca v doterajšom konaní ani v odvolaní žiadnym spôsobom
neuviedol skutočnosti zakladajúce jeho postavenie veriteľa, ako ani žiadnym spôsobom nepreukázal.
K ďalšiemu bodu odvolania - možnosti dokázania vzniku škody - reálne súvislosti uviedol, že bolo

práve povinnosťou žalobcu si zabezpečiť napr. ešte pred podaním žaloby také dôkazné prostriedky
procesného útoku, ktoré by mohol v tomto konaní využiť, prípadne predložiť na preukázanie svojich
tvrdení, pričom disponoval právne dostupnými prostriedkami ako si ich zadovážiť. Rovnako tak mohol
urobiť aj v priebehu konania. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne a právne opodstatnene vysvetlilv bode 62 odôvodnenia rozsudku, prečo nevykonal dôkazy navrhované žalobcom a žalovaný sa s
týmto názorom súdu plne stotožňuje. Žalobca bremeno dôkazu neuniesol, len zhrnul obchodné prípady
bez toho, aby jednoznačne zadefinoval a preukázal predpoklady vzniku ním tvrdenej škody. Žalobca

nešpecifikoval nevýhodnosť označených obchodných prípadov, v čom táto nevýhodnosť spočíva ako
ani, či táto nevýhodnosť predstavuje pre spoločnosť škodu a v akej výške. Nie je na mieste tvrdenie
žalobcu, že presne popísal súdu z akých obchodných vzťahov vznikla spoločnosti škoda, nakoľko
výpočet,čižesumarizáciaobchodnýchprípadovniejeanemôžebyťtohodôkazom-t.j.samotnývýpočet
obchodných prípadov nepreukazuje vznik škody. Rovnaký záver vyslovil aj súd prvej inštancie v bode

62 odôvodnenia rozsudku. Žalobca nemôže požadovať škodu vo výške 1.000,- eur s tým, že presne
nevie uviesť, pri akom konkrétnom konaní vznikla, nakoľko sa od toho odvíja aj dokazovanie. Žalobca v
konaní neidentifikoval základné náležitosti podstatné pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Nielenže
neuniesol dôkazné bremeno, ale neuniesol ani bremeno tvrdenia. Žalobca nemôže požadovať náhradu
škody vo výške 1.000,- eur s tým, že nevie pri akom konaní vznikla a následne podľa vypracovania
nejakého znaleckého posudku túto sumu priradiť k niečomu, čo možno znalec zistí. Len samotné

zhrnutie a vymenovanie obchodných prípadov nie je pre takýto záver postačujúce.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v
odvolaní.

12. Žalovaný v ďalšom svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu jeho vyjadreniu k odvolaniu
zotrval na svojej argumentácii.

13. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obdo/99/2019 zo dňa 29.04.2020 bol
zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 3Cob/53/2018-837 zo dňa 04.12.2018 a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie.

14. Dovolací súd sa stotožnil s dovolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení o nevysvetlení
dôvoduprečosadňa04.12.2018nekonalopojednávanienaodvolacomsúdevytýčenépôvodneúpravou
na č. l. 830 súdneho spisu, ale konalo sa verejné vyhlásenie rozsudku podľa upovedomenia na č. l.

831 súdneho spisu. Tento dôvod nevyplýva zo zápisnice o vyhlásení rozhodnutia na č. l. 834 súdneho
spisu ani z odôvodnenia samotného rozhodnutia odvolacieho súdu na č. l. 837 a nasl. spisu. Preto
žalobca ako sporová strana v konaní majúca záujem na riadnom zdôvodnení všetkých svojich námietok
sa môže len domnievať, resp. si vytvárať vlastné verzie zodpovedania svojich otázok. Dospel k záveru,
že z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je tento nepreskúmateľný, majúci

za následok jeho arbitrárnosť, v dôsledku ktorej okolnosti je nepochybné, že odvolací súd zaťažil svoje
konanie procesnou vadou podľa § 420 písm. f/ CSP.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinný od 01.07.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané sporovými stranami podľa

ustanovení § 378 a nasl. CSP.

16. Na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom po podaní správy
o priebehu konania pred súdom prvej inštancie po oboznámení s napadnutým rozsudkom, odvolaním,
vyjadreniami sporových strán vrátane replík a duplík podľa ustanovenia § 378 ods. 1 CSP (za splnenia

podmienok daných v ustanovení § 204 CSP) zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, s obsahom
odvolania a vyjadrením k odvolaniu.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu, vypočutia
žalobcu, jeho právneho zástupcu a právneho zástupcu žalovaného dospel k záveru, že súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

18. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonanom dokazovaní a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil.Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku
súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne (§ 220 ods. 2 až 4 CSP) opísal skutkový a právny základ
rozhodnutiaarozhodnutieplnerešpektujezákladneprávoúčastníkovnaspravodlivýsúdnyproces(pozri

III. ÚS 115/2003). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

19. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom
skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súčasne sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v

podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uviedol v
odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených
skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, skutkové závery založil na logickom vyhodnotení
dôkazov, na základe ktorých aj rozhodol.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd
uvádza:

21. Podľa ust. § 122 ods. 3 ObZ, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na
náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie

vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia
vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje.
Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní
robiť úkony v mene spoločnosti.

22. Podľa ust. § 122 ods. 4 ObZ spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku
3, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten,
ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky
za spoločnosť.
23. Podľa ust. § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri

výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie
valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi
predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu.Akmáspoločnosťzriadenúdozornúradu,konateľovnezbavujezodpovednosti,akichkonanie

dozorná rada schválila.
24. Podľa § 150 ods. 1 a 2 ObZ, spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol
vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny
nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116). Vyrovnací podiel sa vypočíta
pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom

všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak
25. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcim
26. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, odvolací súd

poukazujenaustanovenie§122ods.3Obchodnéhozákonníka,zktoréhovyplýva,žežalobunanáhradu
škody môže podať spoločník v mene spoločnosti voči konateľovi spoločnosti. Zo žaloby vyplýva, že
žalobu podal žalobca ako fyzická osoba vo svojom mene. V čase podania žaloby mala spoločnosti
LPH Vranov nad Topľou, s.r.o. dvoch spoločníkov, a to žalobcu a žalovaného, ktorý bol aj zároveň
konateľom tejto spoločnosti. Žalobca prestal byť spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou,

s.r.o. k 15.05.2012. Aj keby žalobca neprestal byť spoločníkom spoločnosti LPH Vranov nad Topľou,
s.r.o. počas konania, nebol by vo veci aktívne legitimovaný na podanie žaloby, lebo ju nepodal v mene
spoločnosti, ktorej bol spoločníkom a žalovaný konateľom. Už len táto skutočnosť bola dôvodom pre
zamietnutie žaloby.
27. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 2Cdo/3677/2012, podľa

ktorého ak zanikne spoločníkovi účasť v spoločnosti, zaniká jeho oprávnenie zastupovať spoločnosť
podľa § 131a Obchodného zákonníka, a to aj v konaniach, v ktorých za spoločnosť už podal žalobu.
Podľa tohto rozhodnutia ak zanikne spoločníkovi účasť spoločnosti s ručením obmedzeným, zaniká mu
aj právo podieľať sa na konaní v spoločnosti a kontrole jej činností podľa § 122 ods. 1 Obchodnéhozákonníka a tiež právo na poskytnutie informácii o záležitostiach spoločnosti ako aj právo nahliadať do
dokladu spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo/2189/2012, podľa ktorého ak zanikne spoločníkovi jeho účasť

na spoločnosti podľa § 148 Obchodného zákonníka, prestáva byť spoločníkom a jeho obchodný podiel
prechádza na spoločnosť. Spoločníkovi zaniká (okrem iného) aj právo podieľať sa na riadení spoločnosti
a kontrole jej činnosti podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda aj právo na informácie
podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Inak povedané spolu s obchodným podielom spoločník
zásadne stráca i práva s tým súvisiace. Ďalej súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej

republiky 29Cdo/3677/2012, podľa ktorého, ak zanikne spoločníkovi účasť v spoločnosti, zaniká jeho
oprávnenie zastupovať spoločnosť podľa § 131a Obchodného zákonníka, a to aj v konaniach, v ktorých
za spoločnosť už podal žalobu.
28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca, ktorý žalobu podal vo vlastnom
mene, nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v čase jej podania. Ak by súd aj pripustil možnosť,
že žalobu podal žalobca v mene spoločnosti, tým, že prestal byť spoločníkom uvedenej obchodnej

spoločnosti (účasť žalobcu N. J. ako spoločníka v spoločnosti LPH Vranov nad Topľou bola zrušená
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Cb/64/2009-470 zo dňa 8.2.2012), došlo k
strate jeho aktívnej legitimácie ako aj k procesnej spôsobilosti konať v mene spoločnosti v zmysle
citovaných ustanovení obchodného zákonníka (§ 122 ods. 3 ObZ) ako aj Civilného sporového poriadku.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu

žalobcu zamietol a odvolacia námietka žalobcu v tomto smere je nedôvodná.
29. K ďalším odvolacím námietkam považuje odvolací súd uviesť, že súd prvej inštancie sa napriek
záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zaoberal aj podmienkami nároku na náhradu škody
a správne konštatoval, že podmienky nároku neboli preukázané, t.j. nebol preukázaný vznik škody
(skutočná škoda alebo ušlý zisk) podľa § 379 Obchodného zákonníka, porušenie povinnosti konateľa

a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Vznik škody žalobca nepreukázal
a nevyplývala ani z dôkazov ním predložených. Takisto nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného
ako konateľa a ani súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v bodoch 56 a 61, s ktorou sa plne
stotožňuje a nepovažuje za potrebné ju zopakovať. S tým súvisí aj výška sumy, ktorej zaplatenia sa

žalobca domáha. Suma 1.000,- eur ktorej zaplatenia sa žalobca domáha nie je nijak konkretizovaná
a nemá súvis s konkrétnym konaním žalovaného ako konateľa. Teda aj v prípade, keby bol žalobca
aktívne legitimovaný vo veci, pripadne ak by mu aktívna legitimácia nezanikla počas konania, odvolacia
námietka žalobcu by bola nedôvodná
30. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu spočívajúcej v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku

z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil. Prijaté závery vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie
zrozumiteľne a podrobne (§ 220 ods. 2 až 4 CSP) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia

a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III.ÚS
115/2003). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná

31. K odvolacej námietke v súvislosti s nevykonaním všetkých navrhnutých dôkazov súd poukazuje na
bod 5 až 13 napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol dôkazy, s ktorými sa oboznámil.

S nevykonaním dôkazov - znaleckému dokazovaniu sa súde prvej inštancie vysporiadal v bode 62
napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sa s touto argumentáciou stotožňuje. Vzhľadom na zistenie
nedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcuvoveci,prípadnejejstratypočaskonania,bolobynehospodárne
vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci a následnej z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobu
zamietnuť. Teda aj túto odvolaciu námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú.

32. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
žalobyonáhraduškodyvočikonateľovispoločnostiazároveňnepreukázal,žežalovanýprivýkonesvojej
funkcie nepostupoval s odbornou starostlivosťou a spôsobil spoločnosti, v ktorej je konateľom, škodu.
33. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba žalobcu nie
je dôvodná. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukázal

žalovaný nie sú opodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca mal voči žalovanémunárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 362 ods. 2 CSP).
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).