Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209442
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312209442.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Z. E., bytom N., I. XXXX/X proti žalovanému ARDEM
Slovakia, spol. s r. o. so sídlom v Snine, Komenského 2651/1 o zaplatenie sumy 3 045,71 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 27. 05. 2013, č. k. 17Cpr/3/2012-54
v spojení s uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 07. 08. 2013, č. k. 17Cpr/3/2012-80 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením zamietol žalobu nad sumu 192,09
Eur a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 788,23 Eur a z iných trov vo výške 182,50 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej pracovnou zmluvou zo dňa 30.
06. 2008 vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer na skúšobnú dobu 3 mesiacov na
pracovnú pozíciu stavbyvedúci s miestom výkonu práce v Slovenskej republike a v štátoch Európskej
únie. V zmluve bol dohodnutý mesačný hrubý príjem 200 Sk/hod. a týždenný pracovný čas 40 hodín.
Pracovný pomer sa dohodol na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce od 01. 07. 2008. Dňa 31.
03. 2011 účastníci uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru podľa ust. § 60 Zákonníka práce,

pričom pracovný pomer sa skončil dňa 31. 03. 2011 na žiadosť žalobcu.

Za prácu nadčas sa považuje v súlade s ust. § 97 ods. 1 Zákonníka práce akákoľvek práca
vykonávaná na príkaz alebo po dohode so zamestnávateľom nad rozsah 40 hodín. Prácu nadčas môže
zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť, avšak za splnenia podmienok určených zákonom, t. j.
dohodou so zamestnancom aj o prípadnom zvýšení zákonného limitu nadčasovej práce ročne. Výkon

práce zamestnanca mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad rozsah ustanoveného týždenného
pracovného času, ktorá nebola zamestnávateľom nariadená, resp. dohodnutá sa nepovažuje za
prácu nadčas. Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po predchádzajúcej dohode
so zamestnancom. Základnou podmienkou pre nariadenie práce nadčas je existencia prechodnej a
naliehavej potreby pre zvýšenie rozsahu práce. Zákonník práce neumožňuje zamestnávateľom, aby
nariaďovali výkon nadčasovej práce v prípadoch a pri prácach, ktorých výkon je potrebný stále a nielen

v prechodnom období.

Podľa tvrdení žalobcu konateľ žalovaného mu vydal príkaz na vykonanie práce nadčas ústne a
tento príkaz dával priebežne. Žiadny listinný dôkaz svedčiaci o uzavretí dohody zamestnávateľa so
zamestnancom na vykonanie práce nadčas, v ktorom by boli uvedené podmienky a rozsah práce nadčas
v konaní predložený nebol. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3 045,71 Eur s prísl. z titulu

nevyplatenia mzdového zvýhodnenia vo výške 25 % a 50 % priemerného zárobku za prácu nadčas
za obdobie od októbra 2008 do februára 2011. Pokiaľ by žalovaný za takéto časové obdobie žiadalod žalobcu vykonanie práce nadčas, pretože bola daná existencia prechodnej a naliehavej potreby
pre zvýšenie rozsahu práce, je málo pravdepodobné, aby za tým účelom aj z dôvodu právnej istoty
neuzatvoril ako zamestnávateľ so zamestnancom dohodu o vykonaní práce nadčas. Žalobca svoje

tvrdenia o tom, že vo výplatnej listine evidovaný údaj v položke odmena odráža mzdu za prácu nadčas
žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca listinné dôkazy, ktorými preukazoval opodstatnenosť svojho
nároku vypracoval sám (denné záznamy o počte odpracovaných hodín), pričom ako stavbyvedúci
sám viedol montážny denník a ďalšie záznamy na jednotlivých stavbách. Žalobca svoje tvrdenia
nepreukázal príkazom na vykonanie práce nadčas, resp. uzavretou dohodou medzi ním a žalovaným.

Za predpokladu uzatvorenia dohody medzi účastníkmi konania o nadčasovej práci, žalovaný by bol v
súlade s ustanoveniami Zákonníka práce povinný viesť okrem iného aj evidenciu dohodnutej nadčasovej
práce. Predmetom dohody by potom za prácu nadčas bolo mzdové zvýhodnenie, resp. dohoda o
tom, že zamestnanec uprednostnil za prácu nadčas náhradné voľno. Pri existencii dohody o vykonaní
práce nadčas evidenciu pracovného času by mal viesť zamestnávateľ. Inštitút práce nadčas môže byť
vykonaný zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. V konaní sa

žalobcovi nepodarilo preukázať, aby zamestnávateľ vydal príkaz na vykonanie práce nadčas, resp., že
uzatvoril dohodu o vykonaní práce nadčas. Z dôvodu nepreukázania uplatnených mzdových nárokov
spočívajúcich v práci nadčas, súd prvého stupňa vo zvyšku žalovanej sumy žalobu zamietol, keď
predtým v dôsledku späťvzatia žaloby konanie v časti istiny 192,09 Eur uznesením zo dňa 25. 06. 2012
zastavil.

Proti tomuto rozsudku v spojení s uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2 853,62
Eur s prísl.. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod
uviedol, že pri rozhodovaní sa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní neboli

vypočutí navrhovaní svedkovia, vrátane žalovaného, čím bola porušená rovnosť účastníkov konania a
zároveň sa náležite neskúmali a nesprávne vyhodnotili predložené dôkazy. Aj keď zo strany žalovaného
mu písomný príkaz na vykonanie práce nadčas daný nebol, tento príkaz mu bol daný ústne a
ústne mu bol daný aj súhlas na výkon práce nadčas a žalobca s týmto výkonom práce nadčas
súhlasil. Žalovaný súhlasil s počtom hodín, ktoré žalobca odpracoval nad rámec počtu pracovných

hodín v tom ktorom mesiaci a tieto žalobcovi aj zaplatil vo forme odmeny. O počte odpracovaných
hodín za žalované obdobie bola predložená evidencia vychádzajúca z reálneho podkladu. Išlo o
výkazy odpracovaných hodín za jednotlivé mesiace a denné záznamy stavby. Žalobca v predložených
denných záznamoch uvádzal okrem popisu pracovnej činnosti počas celého dňa a menného zoznamu
pracovníkov podieľajúcich sa na výkone práce aj počet odpracovaných hodín u každého pracovníka za

daný deň. Na konci každého mesiaca žalovaný prevzal zo stavby montážny denník a osobne spracoval
výkaz odpracovaných hodín každého pracovníka, vrátane žalobcu na danej stavbe. V prípade nesúladu
s počtom odpracovaných hodín zo strany pracovníkov na stavbe, ktoré vznášali jednotliví pracovníci
voči žalovanému sa postupovalo podľa údajov nachádzajúcich sa v montážnych denníkoch. Evidencia
o počte odpracovaných hodín a počte hodín práce nadčas vypracovaná žalobcom sa neodlišovala od

celkového počtu hodín uvedených vo výkazoch odpracovaných hodín za jednotlivé mesiace a v denných
záznamoch stavby. V objednávkach spoločnosti UNIMONT Čajkov, s. r. o. zo dňa 01. 05. 2009 a zo dňa
19. 04. 2010 sa jasne definovala pracovná doba od 6:00 hod. do 18:00 hod.. Žalovaný tým, že podpísal
tieto objednávky mal vedomosť o tom, že žalobca bude pracovať nad denný, resp. týždenný limit, čo bolo
vrozporespracovnouzmluvouuzatvorenousožalobcom.Tvrdeniežalovaného,žebolsprácoužalobcu

spokojný, a preto mu dával odmenu, neobstojí. Odmena uvádzaná vo výplatných listinách v skutočnosti
predstavovala mzdu za prácu nadčas a forma odmeny bola použitá len preto, aby žalovaný nemusel
viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce a ďalších náležitosti. Tieto skutočnosti
mala objasniť svedkyňa S. Q., ktorá ale vypočutá nebola. Pre žalovaného bolo jednoduchšie zaplatiť
odpracované hodiny za prácu nadčas formou odmeny ako viesť príslušnú legislatívu vzťahujúcu sa na

prácu nadčas v zmysle právnych predpisov.

Žalovaný navrhol rozsudok v spojení s uznesením ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok a uznesenie spolu s

konaním, ktoré im predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O. s. p. a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené.V danom prípade zamietnutie žaloby bolo odôvodnené tým, že žalobca nepreukázal, aby zo strany
žalovaného mu bol daný príkaz na vykonanie práce nadčas a ani existencia dohody o vykonaní
práce nadčas. Zákonník práce v ust. § 97 ods. 1 umožňuje vykonávať prácu nadčas buď na príkaz

zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom. Podmienkou pre udelenie príkazu alebo súhlasu nie je písomná
forma. Príkaz alebo súhlas s vykonaním práce nadčas je preto možné urobiť i ústne alebo konkludentne.
Platí totiž ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle sa môže urobiť konaním
alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť. Možnosť použitia tohto ustanovenia i na pracovnoprávne vzťahy priamo vyplýva

z ust. § 1 Zákonníka práce upravujúceho pôsobnosť tohto právneho predpisu.

Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, týždenný pracovný čas žalobcu ako
stavbyvedúceho bol dohodnutý na 40 hodín. Podľa objednávok zo dňa 01. 05. 2009 a zo dňa 19. 04.
2010 uzatvorených medzi objednávateľom UNIMONT Čajkov, s. r. o. a žalovaným ako zhotoviteľom bola
pracovná doba dohodnutá od 6:00 hod. do 18:00 hod. a podľa potreby. Žalovaný teda vopred vedel,

že pracovná doba žalobcu a iných zamestnancov sa bude odvíjať od potrieb objednávateľa, pričom
rozsah pracovného času dohodnutý s objednávateľom prevyšoval pracovný čas vyplývajúci z pracovnej
zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Je len veľmi ťažko uveriteľné, aby žalobca ako stavbyvedúci sa riadil
pracovnou dobou stanovenou objednávateľom bez príkazu svojho zamestnávateľa.

Tvrdeniam žalobcu sa neuverilo tiež z dôvodu, že denné záznamy o počte odpracovaných hodín
vypracoval sám. Či žalobca ako stavbyvedúci mal oprávnenie takéto záznamy viesť z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva. Podľa zmluvy o dielo zo dňa 01. 01. 2009 (č. l. 46 spisu) uzatvorenej medzi
žalovaným a S. V.hrada za dielo sa mala realizovať na základe faktúry, ktorej prílohou mal byť montážny
denník podpísaný žalobcom s uvedením počtu hodín a súpisom vykonaných prác podľa schváleného

rozpočtu prác. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že počet odpracovaných hodín schvaľovali aj
spoločnosti, pre ktoré sa práce vykonávali. Z predložených výplatných lístkov za obdobie od októbra
2008 do marca 2011 spracovaných samotným žalovaným je zrejmá skutočnosť, podľa ktorej spôsob
výpočtu odmeny vyplatenej žalobcovi v zásade zodpovedal počtu odpracovaných hodín nad rámec v
zmluveustanovenéhopracovnéhočasuvtomktorommesiacipozohľadnenídohodnutejhodinovejmzdy

žalobcu.

S týmito právne významnými listinnými dôkazmi podporujúcimi žalobcom uplatnený nárok sa konajúci
súd dôsledne nevyrovnal. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ani to, prečo sa nevykonalo
navrhované dokazovanie výsluchom svedkov S. Q. a P. E., ktorý mali potvrdiť skutočnosti uvádzané

žalobcom. Rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý

záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O. s .p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na
súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa
uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.
s. p. napadnutý rozsudok a uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu
prvého stupňa podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby jeho štruktúra zodpovedala zásadám
vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. s tým, že jednotlivé dôkazy musia byť podľa ust. § 132 O. s. p.

vyhodnotené jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach.

Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.