Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200924
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319200924.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Z. súd U. sudkyňou D.. D. tomášovou v právnej veci žalobkyne: A. C., rod. P., nar. XX.XX.N., bytom Š.
Č.. N./XX, N. XX J., zast. D.. L. P., advokátkou so sídlom Z. č. 3, XXX XX U., proti žalovanému: H. C.,
nar. XX.XX.N., bytom H. N., N. XX J., zast. D.. O.. S. R., advokátkou so sídlom A. č. 1, XXX XX U., o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

J. vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva

žalovaného prikazuje:

1. rodinný dom bez súpisného čísla na parcele P. „.“ č. N./X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
N. m2, zapísaný na LV č. N. v katastrálnom území J., obec J., okres J., vo všeobecnej hodnote XXX
XXX,- eur,
2. osobné motorové vozidlo Z. I. J. v zostatkovej hodnote X XXX,- eur,
3. hnuteľné veci:

- zariadenie kuchyne: kuchynská linka v hodnote X XXX,- eur, digestor v hodnote XXX,- eur, elektrická
rúra v hodnote XXX,- eur, elektrická platňa v hodnote XXX,- eur, dres v hodnote XXX,- eur, chladnička
v hodnote XXX,- eur, taniere v hodnote XX,- eur, mixér v hodnote XX,- eur, hrnce v hodnote XX,- eur,
poháre v hodnote XX,- eur, konvica v hodnote XX,- eur, hriankovač v hodnote XX,- eur,
- zariadenie obývačky: gauč rozkladací v hodnote XXX,- eur, jedálenský stôl v hodnote XXX,- eur, X
ks stoličiek v hodnote XXX,- eur, X ks lampy na stene v hodnote XX,- eur,

- zariadenie spálne: trojdverová skriňa, komoda a X ks nočných stolíkov v hodnote XXX,- eur, posteľ v
hodnote XXX,- eur, matrac v hodnote XXX,- eur, televízor v hodnote XXX,- eur, žehlička v hodnote XX,-
eur, žehliaca doska v hodnote XX,- eur,
- zariadenie prvej detskej izby: dvojdverová skriňa poličková, otvorená poličková skriňa, dvojdverová
vešiaková skriňa, posteľ s úložným priestorom, matrac, písací stôl, závesná skrinka dvojdverová, rošt,
spolu v hodnote XXX,- eur,
- zariadenie druhej detskej izby: dvojdverová poličková skriňa, poličková otvorená skriňa, dvojdverová

vešiaková skriňa, nočný stolík, posteľ s úložným priestorom, rošt, písací stôl, spolu v hodnote XXX,- eur,
- zariadenie kúpeľne: práčka v hodnote XXX,- eur, zrkadlo v hodnote XX,- eur, umývadlo so skrinkou
v hodnote XXX,- eur,
- ďalšie bytové zariadenie: žalúzie v hodnote XXX,- eur, kotol v hodnote X XXX,- eur, bojler v hodnote
XXX,- eur,
spolu veci hnuteľné v hodnote XX XXX,- eur.

Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje hnuteľné veci: posilňovací stroj v hodnote XXX,- eur.

W. je povinný na vyrovnanie podielu z podielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni sumu
XX XXX,- eur, a to v lehote X mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

W. je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu toho, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok v hodnote

X XXX,XX eur, a to v lehote XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.W. zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. H. žaloby odôvodnila tým, že so
žalovaným sú bývalí manželia. E. uzavreli dňa XX.XX.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev E. úradu
J. vo zväzku X, ročník N., na strane X, pod por.č. XX. S. Z. súdu U., sp. zn. N./N./N. zo dňa XX.XX.XXXX
bolo manželstvo rozvedené. S. súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom XX.X.XXXX a k
uvedenému dátumu zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu.

Po rozvode manželstva nedošlo medzi ňou a žalovaným k dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, preto navrhuje, aby vyporiadanie vykonal v súlade s ustanovením § 150 Z.
zákonníka súd na základe tohto návrhu.

H. trvania manželstva manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle
ustanovenia § 143 Z. zákonníka nasledujúce hnuteľné a nehnuteľné veci s takouto hodnotou ku dňu
zániku T.:
- rodinný dom bez súpisného čísla na parcele P. č. N./X - zastavané plochy a nádvoria o výmere N. mX
zap. na LV č. N. v katastrálnom území J., obec J., okres J. XXX.XXX,- eur,

- osobné motorové vozidlo Z. I. J. X.XXX,- eur,
- zariadenie kuchyne: kuchynská linka X.XXX,- eur, digestor XXX,- eur, elektrická rúra XXX,- eur,
elektrická platňa XXX,- eur, drez XXX,- eur, chladnička XXX,- eur, taniere XX,- eur, mixér XX,- eur, hrnce
XX,- eur, poháre XX,- eur, konvica XX eur, hriankovač XX,- eur,
- zariadenie obývačky: gauč rozkladací XXX,- eur, jedálenský stôl XXX,- eur, X ks stoličky XXX,- eur, X

ks lampy na stene XX,- eur, posilňovací stroj XXX,- eur,
- zariadenie spálne: trojdverová skriňa, komoda a X ks nočné stolíky XXX,- eur, posteľ XXX,- eur, matrac
XXX,- eur, televízor XXX,- eur, žehlička XX,- eur, žehliaca doska XX,- eur,
- zariadenie 1. detská izba: dvojdverová skriňa poličková, otvorená poličková skriňa, dvojdverová
vešiaková skriňa, posteľ s úložným priestorom, matrac, písací stôl, závesná skrinka dvojdverová, rošt,

spolu XXX,- eur,
- zariadenie 2. detská izba: dvojdverová poličková skriňa, poličková otvorená skriňa, dvojdverová
vešiaková skriňa, nočný stolík, posteľ s úložným priestorom, matrac, rošt, písací stôl, spolu XXX,- eur,
- zariadenie kúpeľne: práčka XXX,- eur, zrkadlo XX,- eur, umývadlo so skrinkou XXX,- eur,
- ďalšie bytové zariadenie: žalúzie XXX,- eur, kotol X.XXX,- eur, bojler XXX,- eur

J. hodnota vecí patriacich do T. činí XXX.XXX,- eur.

Od rozvodu manželstva spoločný rodinný dom, v ktorom manželia bývali od roku XXXX, spolu s bytovým
zariadením a auto užíva výlučne žalovaný. Z. sa odsťahovala k svojim rodičom. W. žalobcu, aby si veci
patriace do T. rozdelili, alebo jej umožnil zobrať si aspoň zariadenie do detských izieb pre deti, žalovaný

s tým nesúhlasil. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby všetky veci nadobudnuté počas trvania manželstva
a patriace do zaniknutého T. pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť jej
polovicu hodnoty T..

V súlade s ustanovením § 150 Z. zákonníka požaduje, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na

spoločný majetok. L. pred uzavretím manželstva v roku XXXX ako neplnoletá v zastúpení svojou matkou
ako zákonnou zástupkyňou uzavrela zmluvu o stavebnom sporení. M. prostriedky na sporenie vkladala
jej matka žalobkyne. Z tohto stavebného sporenia jej bola v roku XXXX vyplatená našetrená suma so
štátnou prémiu spolu vo výške X.XXX,XX eur, ktorá patrila do jej výlučného vlastníctva a bola použitá
na zakúpenie okien spoločného rodinného domu, preto žiada, aby sa jej nahradilo to, čo zo svojich

výlučných prostriedkov vynaložila na spoločný majetok.

X. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil čiastočne a to pokiaľ sa jedná o spôsob vyporiadania
hnuteľných vecí, namietal, že motorové vozidla je jeho výlučným vlastníctvom a rozporoval všeobecnú
hodnotu rodinného domu patriaceho do T..X. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to rozsudkom vo veci sp. zn. N./N./N., výpisom z LV
č. N., potvrdením spol. J. S., s.r.o., stavebným povolením, zmluvou o stavebnom sporení, avízom o
odoslaní šekovej poukážky na poštu, prednesmi práv. zást. strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

X. Z rozsudku Z. súdu U. č.k. N./N./N.-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo
právoplatne rozvedené ku dňu XX.XX.N..

X. Z výpisu z LV č. XXXX, okr. J., obec J., kat. územie J. vyplýva, že vlastníkom parcely č. N./X o výmere

N. mX - zastavaná plocha a nádvorie je žalovaný a titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je darovacia
zmluva zo dňa XX.XX.XXXX.

X. Podľa vyjadrenia spoločnosti J. S., s.r.o., zo dňa XX.XX.XXXX, týmto spoločnosť potvrdila, že obvyklá
trhová cena nehnuteľnosti: stavby - rozostavaný rodinný dom, k.ú. J., okres J., XXX XXX,- eur a parc.
č. N./X, na ktorej je dom postavený je X N.,- eur.

X. Zo stavebného povolenia č. J.-N./XX/N.-XXX, stavebný úrad povolil žiadateľom H. C. a manželka A.
stavbu: rodinný doma v obci J. na pozemku parc. č. N./X.

X. Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená zmluva o stavebnom sporení, stavebný sporiteľ A. P., pri výške

minimálneho mesačného vkladu XXX,- Sk.

Z avíza o odoslaní šekovej poukážky na poštu vyplýva, že na meno žalobkyne bol zaslaný šek na výber
sumy X XXX,XX eur a to dňa XX.XX.XXXX.

X. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese uviedla, že jej klient sa snažil o mimosúdne
vyrovnanie a navrhol na vyrovnanie sumu XX XXX,- eur. F. od neho žalobkyňa žiadala vyrovnanie iba
vo výške X XXX,- eur. H. sa jedná o motorové vozilo značky Z. I. J., tak toto nepatrí do T., pretože bolo
zakúpené z finančných prostriedkov, ktoré boli žalovanému darované. V ďalšom uviedla, že pokiaľ sa
jedná o hnuteľné veci a to konkrétne spálňu, tak navrhuje, aby boli prikázané žalobkyni. H. sa jedná o

ostatné hnuteľné veci, tak uviedla, že tieto už boli žalobkyni odovzdané. Q. uviedla, že pokiaľ sa jedná o
posilňovací stroj, tak ten si môže žalobkyňa zobrať. H. sa jedná o rodinný dom, tak ten patrí do masy T.,
avšak namieta jeho všeobecnú hodnotu uvedenú žalobkyňou a v tomto smere navrhla, aby súd nariadil
znalecké dokazovanie s tým, že žalovaný uhradí preddavok na vykonanie tohto dôkazu.

XX. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese uviedla, že pokiaľ sa jedná o hnuteľné veci, tak
sa najprv jej klientka snažila so žalovaným dohodnúť, teda žiadala od neho vydať určité veci. Q. žalovaný
odmietol. H. po rozvode manželka žalobkyňa bola nútená zabezpečiť si vlastné bývanie prenájmom
bytu, kde si zabezpečila aj jeho vybavenie, a teda hnuteľné veci z T. už nepotrebuje. H. navrhla, aby
všetky hnuteľné veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného. W. vyslovila súhlas s tým, aby

posilňovací stroj bol prikázaný do vlastníctva žalobkyne.

H., že konanie je už vedené viacej ako XX mesiacov a za to obdobie nedošlo k zmene pomerov medzi
stranami sporu. F. je medzi stranami sporu možná dohoda. W. v konaní predložila všetky relevantné
dôkazy preukazujúce jednak masy T., jednak hodnotu masy T.. V konaní bolo sporné iba to, či do masy T.

patrí dom, ale na ostatnom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný súhlasil s
tým,resp.savyjadriltak,žetentodomdomasyT.patrí,atedamábyťvrámcitohtokonaniavyporiadané.
H. sa jedná o samotné hnuteľné veci, tak poukázala, že po tom, ako žalobkyňa opustila spoločný dom,
musela si zariadiť vlastné bývanie, kde vlastne si zariadila kompletný nový byt, a to vzhľadom na to,
že má dve maloleté deti, o ktoré sa musí starať, zobrala si hypotéku a z tejto hypotéky financovala

toto zariadenie bytu. R. na uvedené, aj keby nejaké hnuteľné veci z domu jej bol ochotný žalovaný
vydať, tak tieto veci nemá kde umiestniť a účelne využiť, a preto navrhla, aby všetky hnuteľné veci, ktoré
sa nachádzajú v dome, boli prikázané práve žalovanému. H. sa jedná o tvrdenia žalovaného o tom,
že okrem spálne si ostatné hnuteľné veci žalobkyňa odniesla, tak toto tvrdenie žalovaného je iba jeho
tvrdením, ktoré v konaní nebolo ničím preukázané, nebol predložený žiaden dôkaz, pričom žalobkyňa

prehlasuje, že žiadne hnuteľné veci si z predmetného domu po tom, ako z neho odišla, ani neodniesla
a dokonca, keď mala snahu tieto veci si zobrať, tak tieto veci jej žalovaný odoprel vydať.XX. Podľa § 143 zákona č. XX/XXXX Zb. Z. zákonníka ( ďalej len ,,Z. zákonník“), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,

ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

H. § X49 ods. 1 a X Z. zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná súd
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

H. § 150 Z. zákonníka , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. P.
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok,

a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. E. sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. H. určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

XX. Súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
strán spor, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda v zmysle § 150 Z. zákonníka, nakoľko
medzi stranami sporu konania nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového, pričom
vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké.
XX. Súd poukazuje, že pri rozhodovaní o vyporiadaní T. nie je viazaný návrhmi strán sporu pokiaľ sa týka

hodnoty (ceny) vyporiadavaných vecí, ako aj toho ako ma vyporiadať spoluvlastníctvo manželov, teda
ktorému z manželov konkrétne veci prikáže. H. stanovení ceny vyporiadavaných vecí súd vychádzal v
prvom rade z tvrdení strán sporu.

XX. V prvom rade súd poukazuje, že rozsah masy T., t.j. ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci boli

nadobudnuté počas trvania manželstva strán sporu, až na motorové vozidlo zn. Z. I. J., nebol v tomto
konaní sporný.

W. namietal, že motorové vozidlo značky Z. I. J. bolo síce zakúpené za trvania manželstva so
žalobkyňou, avšak výlučne z finančných prostriedkov rodičov žalovaného, ktoré mu boli darované, teda

je v jeho výlučnom vlastníctve. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol vykonať výsluch jeho matky.
J. uložil povinnosť žalovanému zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní a to opakovane, napriek tomu
žalovaný účasť svedka nezabezpečil. Z. tohto dôkazu na preukázanie ním tvrdených skutočností v
konaní nenavrhol vykonať žiaden iný dôkaz.

R. na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k uneseniu dôkazného
bremenaohľadompreukázaniajehovýlučnéhovlastníckehoprávakpredmetnémumotorovémuvozidlu,
súd dospel k záveru, že motorové vozidlo patrí do masy T. strán sporu a bude predmetom súdneho
vyporiadania T. medzi stranami konania.

XX. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to,
že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci
samej v jeho neprospech. W. dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola
pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia

dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť
bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. XX B. zo dňa XX.X.XXXX). C. bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

XX. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Q. norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré
musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Q. napríklad v konaní o zaplatenie dlhuz určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. H. sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol
tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. W. (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa
vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť,
že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Q. v tejto súvislosti hovorí o

tzv. presúvaní dôkazného bremena. O. tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp. zn. N. X/N.
z XX.XX.XXXX).

XX. V civilnom sporovom sa uplatňuje prejednacia zásada. J. má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. F. spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. E. povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. H. strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. C. bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom
konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti,

ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Z. rozhodujúcich
skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení,
je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Q. norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

XX. V ďalšom súd poukazuje, že cena vyporiadavaných vecí v konaní, až na hodnotu rodinného domu,
nebola sporná. W. v konaní za účelom preukázania ceny rodinného domu predložila odborné vyjadrenie
realitnejkancelárie.W.žiadalvykonanieznaleckéhodokazovaniasúdomustanovenýmznalcom.J.tento
dôkaz pripustil. K. zo dňa XX.XX.XXXX uložil žalovanému povinnosť zložiť na účet súdu preddavok

na znalecké dokazovanie. W. v lehote určenej súdom preddavok nezložil. J. žalovaného urgoval na
zaplatenie preddavku. W. však uloženú povinnosť nesplnil. J. preto rozhodol tak, že tento dôkaz v konaní
vykonaný nebude.

H. vyporiadavaní T. medzi stranami sporu preto vychádzal z hodnoty rodinného domu XXX XXX,- eur.

XX. Pre určenie, ktoré konkrétne veci majú byť každému z bývalých manželov pridelené, zákon
neustanovuje nijaké hľadiská. V praxi sa uplatňuje aj zásada, aby pokiaľ možno boli veci prikázané tej
strane sporu, ktorá ich mala naposledy v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. K. by malo byť účelné
využitievecítak,abynebolopotrebnévyrovnaniepodielovfinančnousumou.F.všakvylúčiťvyporiadanie

podielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom by boli všetky veci prikázané do vlastníctva jedného
z manželov, ktorému by bolo uložené vyrovnať celý podiel druhého manžela v peniazoch. E. je dôležité,
ktorý z manželov sa pričinil o nadobudnutie veci, ktorý je na vec väčšmi odkázaný a napokon je dôležitá
aj solventnosť účastníka v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi.

XX. Súd pri určení ktoré veci majú byť prikázané do výlučného vlastníctva tej ktorej strane sporu
vychádzal najprv zo zhodných tvrdení strán sporu. W. vyslovila súhlas, aby posilňovací stroj bol
prikázaný do jej výlučného vlastníctva, žalovaný prikázanie rodinného domu a motorového vozidla do
jehovlastníctvavzmyslenávrhužalobkynenerozporoval.J.pretoposilňovacístrojprikázaldovýlučného
vlastníctva žalobkyne, rodinný dom a motorové vozidlo do výlučného vlastníctva žalovaného.

XX.Pokiaľsajednáoostatnévyporiadavanéhnuteľnéveci,žalovanýuviedol,žespálňunepožadujeaže
ostatné hnuteľné veci si žalobkyňa už zobrala. Z. tomu žalobkyňa tvrdila, že žiadne veci si nezobrala. Zo
strany žalovaného na preukázanie ním tvrdených skutočností v konaní nedošlo k uneseniu dôkazného
bremena. V konaní navrhol vypočutie svedka p. P. a súd tento dôkaz pripustil. T. mu uložené zabezpečiť
účasť svedka na pojednávanie a to opakovanie. F. uvedenému z jeho strany nebola účasť svedka

zabezpečená. O. dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností na vykonanie nenavrhol. I. v časti
týchto tvrdení na strane žalovaného nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.XX. Právna úprava v rámci vyporiadania T. nestanovuje presné kritériá pre určenie toho, ako majú byť
veci každému z manželov prikázané, ani hľadiská, ku ktorým má súd pri vyporiadaní prihliadať. J. praxou
sa však ustálilo pre prikázanie veci rozhodujúce hľadisko, ktorým je účelnosť využitia veci. W. sa ustálila

aj zásada, že súd pri vyporiadaní T. má veci zo zaniknutého T. rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden
z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia. H.
má súd možnosť rozdeliť veci patriace do T. medzi každého z manželov, má usporiadať majetkové
pomery medzi nimi tak, aby minimalizoval finančnú výplatu medzi manželmi. V posudzovanej veci súd
pri prikázaní hnuteľných veci do výlučného vlastníctva zohľadnil hľadisko jednak účelného využitia veci

a jednak vyššie uvedenú zásadu.

R. ostatné hnuteľné veci tvoria súčasť zariadenia rodinného domu, ktorý súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného. Po rozvode manželstva tieto veci v rodinnom dome zostali a výlučne ich užíva
žalovaný. R. na účelné využitie týchto hnuteľných vecí, ich preto súd prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu.

XX. Hodnota všetkých veci patriacich do T. bola spolu XXX XXX,- eur (XXX XXX,- eur + X XXX,-
eur + XX XXX,- eur). H. z tejto sumy predstavuje čiastku XX XXX,- eur, čo je hodnota, v akej by mal
každý z manželov nadobudnúť veci patriace do T.. Na základe vyššie uvedeného, keďže žalobkyňa
nadobudla veci v celkovej hodnote XXX,- eur, žalovaný je tak titulom vyplatenia vyrovnacieho podielu

povinný zaplatiť sumu XX XXX,- eur. J. preto žalovanému uložil povinnosť, aby vyrovnací podiel vo
výške XX XXX,- eur žalobkyni uhradil v lehote X mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
J. určil žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie a to vzhľadom na výšku určeného vyrovnacieho podielu.

XX.Súdmalďalejvkonanípreukázanúskutočnosť,žežalobkyňapočasmanželstvavložilasvojevlastné

finančné prostriedky vo výške X XXX,XX eur do spoločného majetku strán konania a to rodinného domu.
Q. skutočnosť v konaní nebola sporná.

H. vysporiadaní zákonného majetkového spoločenstva manželov je každý z manželov oprávnený žiadať
úhradu toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť to, čo sa vynaložilo zo

spoločného majetku na jeho ďalší majetok. Q. každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradiloto,čozosvojhovynaložilnaspoločnýmajetok.O.opohľadávkukaždéhozmanželovnazáklade
majetkových presunov z ich oddeleného majetku do spoločného majetku oboch manželov. Na túto
pohľadávku prihliadne súd pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva iba na návrh oprávneného.

F. na úhradu toho, čo bolo vynaložené na spoločný majetok, vzniká v okamihu, kedy bol oddelený
majetok jedného z manželov takto vynaložený, aj keď ho možno uplatniť až po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v súvislosti s jeho vysporiadaním. Ak má toto plnenie z oddeleného majetku
podobu finančného plnenia (napr. ak sú čiastočne použité úspory jedného z manželov na kúpu veci,
ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), dochádza k nemu už v okamihu kúpy veci

a pri určení náhrady v zmysle § XX0 druhej vety Z. zákonníka sa vychádza z výšky takto vynaloženej
finančnej sumy.

J. preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,XX eur a to do X5 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

XX. H. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. B. sporového poriadku ( ďalej len ,,B.“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 B., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danej právnej bola každá zo strán sporu čiastočne úspešná, nakoľko došlo k pomernému uspokojeniu
oboch z nich a preto poukazujúc na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že žiadna
zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.