Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720010258
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3720010258.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému K.. N. D., nar. XX.XX.XXXX v N.
D., trvale bytom N. D., A. XXXX/X, okres N. D., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona,
na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 11. mája 2021, o odvolaní prokurátora Okresnej

prokuratúry Považská Bystrica v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 07. decembra 2020 pod sp. zn. 12T/62/2020 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 07. decembra 2020 pod sp. zn. 12T/62/2020, na
podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 31. augusta 2020 pod č.

k. Pv 701/19/3306-26, doručenej okresnému súdu dňa 02. septembra 2020 uznal obžalovaného K.. N.
D., nar. XX.XX.XXXX vinným zo spáchania trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek
1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 06. novembra 2019 asi o 06.20 h v Považskej Bystrici riadil osobné motorové vozidlo značky
Mazda 3, evidenčného čísla PB-XXX CX, po miestnej komunikácii ulice Okružnej, smerom od kostola

k železničnej stanici, kde v úseku cesty pri autoservise Považan, v dôsledku nevenovania sa plne
vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, pri rýchlosti jazdy 42 km/h, za zníženej
viditeľnosti aj vplyvom dažďa, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a nedal prednosť chodkyni
A. S., prechádzajúcej cez vozovku spolu so psom na vôdzke po priechode pre chodcov vyznačenom
zvislou dopravnou značkou, ako i vodorovným dopravným značením, a to z ľavej strany cesty na
pravú v smere jazdy vozidla, pričom pri strede vozovky vo svojom jazdnom pruhu, bez akejkoľvek

reakcie, ľavou prednou časťou nárazníka narazil do psa a súčasne narazil do chodkyne ľavým spätným
zrkadlom, v dôsledku čoho došlo k odhodeniu chodkyne a jej pádu na vozovku. Pri
dopravnej nehode chodkyňa A. S. utrpela kompresívnu zlomeninu piateho stavca driekovej chrbtice bez
straty stability stavcového tela, s miernou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, bez jeho posunutia
do miechového kanála a bez poškodenia nervových štruktúr tejto časti chrbtice, s konzervatívnym
spôsobom liečby a výraznejšie pomliaždenie pravého lakťa, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie

a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 06.11.2019 v trvaní 3 mesiace,
spočívajúcom v hospitalizácii, v bolestivosti zranení a v obmedzení pohyblivosti. Obžalovaný
K.. N. D. porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, e/, f/ Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,v
znení neskorších zmien a doplnkov.

Za to bol odsúdený nasledovne:Podľa § 157 odsek 2 Tr. zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), písm. l),
písm. n) Tr. zákona, § 56 odsek 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 2.000 (slovom: dvetisíc) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
okresnýsúduložilobžalovanémunáhradnýtrestodňatiaslobodyna 4(slovom:štyri)mesiace.

V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol takto:

Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej A. S.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, N. D. vo výške -6.179,30 €.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní napadol odvolaním intervenujúci a dozorový prokurátor Okresnej prokuratúry Považská
Bystrica v neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s napadnutým

rozsudkom okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch, ale nestotožnil sa s tým, že okresný súd
obžalovanému neuložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, čím sa dôsledne
neriadil ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona. V tejto súvislosti poukázal na príčinu predmetnej
dopravnej nehody, ktorá má oporu vo vykonanom znaleckom dokazovaní a ktorá spočíva v porušení
konštatovaných ustanovení cestného zákona obžalovaným a v podrobnostiach aj na priebeh dopravnej

nehody, čo odôvodňuje aj vzhľadom na skutkové okolnosti, navyše keď obžalovaný poznal dopravnú
situáciu v inkriminovanom mieste, aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu. Preto navrhol, aby odvolací súd obžalovanému uložil navyše aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na dva roky.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom
zvoleného obhajcu tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje vo všetkých jeho výrokoch
i v neuloženom výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu za správny a
zákonný. Podľa jeho názoru sa okresný súd dôsledne zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami,
ktoré ho správne neviedli aj k uloženiu tohto trestu. V tejto súvislosti poukázal na to, že od času získania

vodičského oprávnenia bol iba jedenkrát priestupkovo riešený v cestnej premávke uložením finančnej
pokuty vo výške 10,- Eur. Ďalej poukázal aj na všetky u neho existujúce poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zákona a na neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti a tiež na
skutočnosť, že po predmetnej dopravnej nehode mu nebolo správnym orgánom - políciou zakázané
jazdiť motorovým vozidlom, pričom doposiaľ sa už ničoho ako vodič motorového vozidla nedopustil.

Ďalej tiež poukázal na skutkové okolnosti prípadu, že poškodenej bola z jeho strany poskytnutá pomoc
aj v súvislosti s uplatnením jej náhrady škody, ako aj to, že je fixovaný na jazdu motorovým vozidlom,
keďže ako lekár stomatológ je odkázaný dochádzať do značnej vzdialenosti na svoje pracovisko v
Bánovciach nad Bebravou, kde je veľký počet pacientov a nedostatok stomatológov. S prihliadnutím na
ním uvádzané skutočnosti preto nepovažuje za účelné, aby mu bol ukladaný aj trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá. Preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku
zamietnuť.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu
uviedla, že sa stotožnila s podaným odvolaním podriadeného prokurátora a s nimi uvádzanými dôvodmi

v písomnom podaní a navrhla rozhodnúť tam spôsobom uvedeným.

Zvolený obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
poukázal na svoje písomné vyjadrenie v prospech obžalovaného k odôvodneniu odvolania prokurátora
a navrhol jeho odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sa právom konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr.

poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 11. mája 2021, na podklade podaného odvolania prokurátora v
neprospech obžalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste a ktoré
mu spolu so spisom bolo predložené dňa 07. apríla 2021, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mupredchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Pritom prihliadol i na
chyby, ktoré neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania v posudzovanom prípade výlučne
iba z dôvodu uvedeného v § 371 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku (zásadné porušenie práva na obhajobu).

Krajský súd tak dospel tak potom k záveru, že okresný súd nepochybil, ak obžalovanému neuložil aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, pretože uloženie i takejto trestnoprávnej sankcie
v posudzovanom prípade nebolo nevyhnutné a uvedená skutočnosť nie je v rozpore so zákonom.

Už úvodom krajský súd uvádza, že v prípadoch, kde dochádza k spáchanej trestnej činnosti obvinenými

v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s ich
vedením a v tomto ohľade je možné súhlasiť, že takýto trest má nepochybne svoj význam z hľadiska
naplneniaočakávanéhoúčelutrestu.Uvedenékonštatovaniejevšakvšeobecnéhocharakteruanemôže
znamenať, že takýto druh trestu bude v takýchto prípadoch ukladaný vždy obligatórne. Takýto postup
by bol v príkrom rozpore s platnou zásadou individualizácie trestu pri jeho ukladaní podľa Trestného
zákona. Preto nemožno vylúčiť aj prípady, kedy k uloženiu tohto druhu trestu nedôjde.

Krajský súd ďalej uvádza, že takýmto prípadom je aj posudzovaný prípad. Okresný súd správne
a zákonne dospel k záveru, keď neuložil obžalovanému aj tento druh trestu, čo vecne správne,
v dostatočnej miere, zrozumiteľne a zákonne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Aj krajský súd i
napriek odvolacím námietkam prokurátora, ktoré napokon neakceptoval, považoval v posudzovanom

prípade viaceré okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ktoré svedčili v jeho prospech, pre správny
záver o neuložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu obžalovanému.
Skutkové okolnosti prípadu a konkrétne porušenie ustanovenia Cestného zákona obžalovaným síce
vo všeobecnosti indikujú uloženie takéhoto trestu, na druhej strane však ostatné okolnosti, svedčiace
však v jeho prospech, výnimočne odôvodňujú neuloženie aj tohto trestu. Už okresný súd správne

poukázal na viaceré tieto okolnosti a osobu obžalovaného, preto krajský súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti. Osobitne však je potrebné zdôrazniť, že u
obžalovaného, s výnimkou jedného preukázateľného drobného (viď výška pokuty -10,- Eur) porušenia
Cestného zákona za dobu, odkedy má vodičského oprávnenie, ide prakticky stále o disciplinovaného
vodiča. Od času spáchania žalovaného skutku mu ani nebolo predbežne zakázané jazdiť ako vodič

motorovéhovozidla adoposiaľsatakužničohovsúvislostisjazdouvodičamotorovéhovozidla
v cestnej premávke nedopustil. Nepochybne treba v prospech obžalovaného vziať do úvahy aj pomerne
dlhší čas odkedy došlo k predmetnej dopravnej nehode i jeho kontinuálny od prvopočiatku vyšetrovania
predmetnej trestnej veci sebareflexívny postoj k svojej nepozornosti vodiča v inkriminovanom čase a na
inkriminovanom mieste, ktorá síce mohla mať tragickejší následok, ale našťastie k takémuto následku

nedošlo, aj keď zranenie, ktoré utrpela poškodená, zanedbateľné určite nebolo. Ako už krajský súd
uviedol, aj napriek tomu to nemôže samo o sebe znamenať obligatórny dôvod k postihu obžalovaného
aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, hoci aj na dolnej hranici zákonného
rozpätia, keďže u obžalovaného bolo viacero ďalších už okresným súdom v odôvodnení napadnutého
rozsudku uvedených okolností svedčiacich v jeho prospech a na ktoré i sám obžalovaný poukázal v

rámci svojho písomného vyjadrenia k odôvodneniu odvolania prokurátora.

Krajský súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci žalovaného skutku,
okresný súd právoplatným uznesením, za splnenia všetkých procesných podmienok prijal vyhlásenie
obžalovaného o uznaní jeho viny zo spáchania žalovaného skutku podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr.

poriadku a po právnej stránke bol tento skutok, ktorý spáchal obžalovaný, posúdený ako trestný čin
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Tr. zákona a krajský súd v dôsledku takéhoto procesného stavu preto ani nemohol preskúmavať v
odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu v tejto časti, t. j. pokiaľ ide o vinu, ako aj právne
posúdenie žalovaného skutku. Okresný súd potom po vykonanom dokazovaní v nevyhnutnom rozsahu

pre svoje rozhodnutie (trestnoprávne sankcie a náhrada škody) správne identifikoval u obžalovaného
iba existujúce tri poľahčujúce okolnosti. Pochybil však, ak procesný postup podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona uplatnil pri uložení predmetného peňažného trestu (navyše
ako jediného trestu), pretože v prípade tohto trestu nie je možné výnimočne uplatniť takýto postup,
pretože by mohol viesť k absurdnej výmere, v pomere k závažnosti páchaného skutku. V zásade ale

toto pochybenie, vzhľadom na prevažujúce poľahčujúce okolnosti, nespôsobuje nezákonnosť výroku
o tomto uloženom treste v napadnutom rozsudku. Správnym a zákonným výrokom, majúcim oporu
vo vykonanom dokazovaní, má výrok o uloženom peňažnom treste a eventuálnom (náhradnom treste
odňatia slobody) i výrok adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody. Krajský súd však svojuprieskumnú povinnosť v zmysle zákona predovšetkým zameral iba napadnutým smerom v zmysle
dôvodov podaného odvolania prokurátorom.

Vzhľadom na uvedené, neakceptujúc odvolacie námietky prokurátora, potom jeho odvolanie ako
nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.