Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csp/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317209185
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2317209185.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne:

I. G., F.. X.X.XXXX, T. R. Ú., A. Č.. XXXX, v konaní právne zastúpená advokátom: Mgr. Peter Baran,
IČO: 50 280 899, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 538/16, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 48, v konaní právne zastúpený advokátskou
kanceláriou: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslavova
10625/23B, o zaplatenie 1 593,98 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou cestou právneho zástupcu a súdu doručenou dňa 8.4.2017 a jej
úpravou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.6.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu vo výške 1 593,98 Eur s prísl. a nahradiť trovy predmetného konania. V podanej
žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX,nazákladektorejjejposkytolžalovanýúvervovýške3651,33Eur.Zobsahupredmetnej
úverovej zmluvy je zrejmé, že táto neobsahuje náležitosti, ktoré v čase jej uzavretia vyžadoval platný a
účinný zákon č. 250/2001 Z.z., a síce neobsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov, chýba počet a

termíny splátok poplatku za správu úveru, prípadne iných poplatkov a napokon chýba aj správna výška
splátky istiny. Rovnako tak nie je v zmluve uvedená správne ani výška celkových nákladov spotrebiteľa
spojenýchsospotrebiteľskýmúveromaúverovázmluvaneuvádzaaniadresu,naktorejmôžespotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 3
poslednávetazákonač.250/2001Z.z.poskytnutýspotrebiteľskýúverjemožnépovažovaťzabezúročný
a bez poplatkov, nakoľko uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 2
písm. a), b), d) až j), k) a l) zákona č. 258/2001 Z.z. Z úverovej zmluvy a z predložených výpisov z úveru

vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 3 651,33 Eur. Z jednotlivých výpisov z úveru
za obdobie rokov 2009 až 2016 a dokladov o hotovostnom vklade vyplýva, že žalobkyňa žalovanému
uhradila spolu 5 245,31 Eur. Keďže poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, na strane žalovaného
došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 1 593,98 Eur. Okrem uvedenej sumy si žalobkyňa
v predmetnom konaní uplatňuje aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy, a
to od 11.3.2017 do zaplatenia (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom mal byť vzniknutý preplatok
uhradený).

2. V danej právnej veci Okresný súd Galanta vydal dňa 13.7.2017 platobný rozkaz č.k.
15Csp/110/2017-39, voči ktorému však žalovaný podal vecne odôvodnený odpor. Preto súd uznesenímč.k. 15Csp/110/2017-96 zo dňa 13.10.2017 vydaný platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil a vo veci
konal ďalej.

3. Žalovaný v podanom odpore cestou svojho právneho zástupcu uviedol, že nárok žalobkyne v
celom rozsahu neuznáva a považuje ho v celom rozsahu za neopodstatnený. V
žalobnom návrhu je uvedených množstvo (prevažne) právnych tvrdení (za absencie podstatných tvrdení
skutkových, vrátane skutkových tvrdení preukázaných), pričom viacero uvádzaných tvrdení nie je len
nerelevantných vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, ale tiež sa jedná o tvrdenia, ktoré sú v

rozpore s právnym stavom veci a na viacerých miestach žaloby dochádza zo strany žalobkyne k tomu,
že sú prezentované tvrdenia či už zavádzajúce, alebo relevantne neindividualizované a nepreukázané
a tak procesne nerelevantné. Žalobkyňa ani len netvrdí, čo má byť bezdôvodným obohatením, netvrdí
(neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, je žalobkyňa povinná preukázať
akékoľvek plnenie a zároveň je povinná presne uviesť vo vzťahu ku každej platbe, kedy a koľko

zaplatila a z akého právneho titulu, čo konkrétne má byt bezdôvodným obohatením. Len voči takému
kvalifikovanému tvrdeniu žalobkyne môže žalovaný rozvinúť náležitú procesnú obranu, napr. preveriť, či
skutočne išlo o platby na poskytnutý úver, alebo iné, rovnako je taká špecifikácia nevyhnutná z hľadiska
ďalších prostriedkov procesnej obrany, napr. uplatnenia hmotnoprávnej námietky premlčania. Žalovaný
zdôrazňuje, že predmetná úverová zmluva má všetky náležitosti vyžadované všeobecne záväznými

právnymi predpismi a bola uzavretá spôsobom plne konformným s platným právom. Vzhľadom na
čas, ktorý uplynul od plnenia, však žalovaný vznáša výlučne z dôvodu právnej opatrnosti námietku
premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky, z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby.
Predmetná úverová zmluva v celom rozsahu odráža vôľu zmluvných strán, je vyvážená, neobsahuje
žiadne neprijateľné podmienky, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je v celom rozsahu

platná. Žalovaný považuje za potrebné poukázať na nutnosť rešpektovania autonómie vôle jednotlivých
subjektov práva, rešpektovanie ktorej je jednou zo základných zásad demokratického právneho štátu.
Princípom zmluvnej slobody (autonómie vôle) v oblasti súkromnoprávnych vzťahov je neoddeliteľne
spätá aj ďalšia požiadavka, a síce požiadavka riadne dodržiavať uzatvorené zmluvy. S ohľadom
na všetko uvedené je bez reálneho právneho významu zaoberať sa ďalšími neúplnými, prípadne

neexistujúcimi tvrdeniam pôvodcu podania, ak tento uvádza, že zmluva údajne neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok úrokov, nejedná sa o tvrdenie pravdivé, zmluva obsahuje ako splatnosť
úrokov (mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca), tak aj počet súborných splátok (119, pričom
vzhľadomnadohodnutýspôsobnakladaniasúrokmi,mácelásplátkapovahuistiny),údajnechýbapočet
atermínysplátokpoplatkuzasprávuúveru(nechýba,súdohodnutézakaždýmesiacexistencieúveruvo

výške60,-Sk/1,99Eur),prípadneinýchpoplatkov(nevednoaképoplatkymápôvodcapodanianamysli,
nie je tak možné sa k uvedenému, procesne neúplnému tvrdeniu, vyjadriť, všetky poplatky sú uvedené v
sadzobníku poplatkov), údajne chýba aj správna výška splátky istiny (nevedno v čom je nesprávna, ani
k uvedenému neúplnému tvrdeniu sa tak nie je možné vyjadriť), správne tiež nemá byť uvedená údajne
ani výška celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (rovnako uvedené

tvrdenie je neurčité, nevedno v čom má byť celková výška nesprávna, žalovaný uvádza, že výška
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom správne uvedená je a to vo výške
97 131,80 Sk), resp., že úverová zmluva údajne neuvádza ani adresu, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (ani uvedené tvrdenie nie je pravdivé, uvádza, a
to v Reklamačnom poriadku, ktorý je súčasťou zmluvy, kde je uvedené, že Klient podáva Reklamáciu a

Banka Reklamáciu prijíma: a. ústne v ktoromkoľvek Obchodnom mieste Banky, b. písomne s pripojeným
vlastnoručným podpisom doručením Banke, c. elektronicky prostredníctvom elektronickej služby alebo
e-mailovej správy na adresu Banky, d. prostredníctvom služby SporoTel. Úverová zmluva a všetky jej
súčasti sú podmienene navrhované ako dôkaz. Je úplne evidentné, že žalobkyňa postupuje šikanózne,
že poznala rozsah svojho záväzku a napriek tomu sa snaží vyhnúť plneniu svojich riadne dojednaných

záväzkov.

4.Podanýodporbolzaslanýnavyjadreniežalobkyni,ktorásaknemuvyjadrilapodanímsúdudoručeným
dňa 24.11.2017 cestou jej právneho zástupcu. S tvrdením žalovaného v žiadnom prípade nesúhlasí a
podľa ich názoru boli rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe dostatočne uvedené. Ak teda žalovaný

v odpore tvrdí, že žalobkyňa neuviedla v žalobe rozhodujúce skutočnosti, nemožno jeho argumentáciu
vyhodnotiť inak ako účelovú, s cieľom odviesť pozornosť súdu od niekoľkých porušení zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Účelovosť
tvrdení žalovaného o absencii rozhodujúcich skutočností je zrejmá o to viac, že žalovaný nepopreltvrdenia žalobkyne o tom, že od nej prijal platby v celkovej výške 5 245,31 Eur. Zreteľne to vyplýva z
predložených dôkazov a nie je vôbec potrebné, aby žalovaný musel hádať, ktoré platby tvoria predmet
sporu. Určite nie v prípade, keď samotný žalovaný je pôvodcom predložených listín a musí sa v nich

veľmi dobre orientovať. Napriek uvedenému žalobkyňa žalovanému zrekapitulovala jednotlivé platby (v
počte 132) zrealizované za účelom splnenia dlhu z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu,
tak ako vyplývajú z predložených výpisov a potvrdení o hotovostných vkladoch a vo vyjadrení uviedla
presný dátum úhrady a k tomu prislúchajúcu uhradenú sumu. Žalovaný sám neuvádza aká je výška
splátok úrokov a aký je počet týchto splátok, aj napriek tomu, že v odpore popiera, že by uvedené v

zmluvechýbalo.Tátonáležitosťpritomzreteľnevzmluveabsentujeasámžalovanýsavosvojomodpore
obmedzuje iba na konštatovanie splatnosti týchto splátok (mesačne k poslednému dňu v mesiaci).
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa neuviedla v čom spočíva nesprávnosť výšky splátky istiny. Výška
poskytnutého úveru, a teda istiny predstavuje podľa zmluvy 3 651,33 Eur (pôvodne 110 000,- Sk). Ak
bol dojednaný počet splátok istiny 119, výška splátky istiny by mala predstavovať cca
30,70 Eur (pôvodne 925,- Sk). Ak je teda splátka istiny 56,79 Eur (pôvodne 1 711,- Sk) je zrejmé, že v

sebe pravdepodobne zahŕňa aj výšku úrokov prípadne iných (im neznámych) poplatkov. K nesprávnej
výške celkových nákladov žalobkyňa uviedla, že v zmluve je uvedené, že výška celkových nákladov
spotrebiteľa je 3 224,19 Eur (pôvodne 97 131,90 Sk). Avšak ak predpokladáme, že mesačne musel
spotrebiteľ zaplatiť minimálne sumu 56,79 Eur (pôvodne 1 771,-Sk) (suma splátky istiny plus poplatku za
správu úveru) a túto sumu vynásobíme počtom splátok (119), dostaneme výslednú sumu 6 995,59 Eur

(pôvodne 210 749,- Sk), ktorá predstavuje celkovú čiastku, ktorú by mal spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi
pri riadnom splácaní. Ak od tejto sumy (6 995,59 Eur - pôvodne 210 749,-Sk) odpočítame výšku istiny
(poskytnutého úveru 3 651,33 Eur - pôvodne 110 000,- Sk) dostaneme rozdiel vo výške 3 676,19 Eur
(pôvodne 110 749,- Sk), ktorý predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na poskytnutý úver. Napokon
žalovaný uviedol, že adresa pre uplatnenie reklamácie je uvedená v Reklamačnom poriadku, ktorý je

súčasťou zmluvy. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z
2.7.2015 č.k. 2Co 56/2014, z ktorého vyplýva, že súčasťou zmluvy nemôžu byť také dokumenty, ktoré
účastník zmluvy nepodpísal.

5. Vo vyjadrení žalovaného doručeného súdu 3.4.2018 sa žalovaný opätovne venoval procesným

náležitostiam podanej žaloby. Uviedol, že ak ten, kto sa označuje za žalobcu, dopĺňa podstatné skutkové
tvrdenia vo vzťahu k ním tvrdenému "nároku", tieto môže dopĺňať len vo vzťahu k žalobe, ktorá je
úplná a riadna a len s privolením (vo forme uznesenia) súdu. Označený žalovaný v podanom odpore
jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol a zdôvodnil, prečo nie je podanie označeného žalobcu
podaním úplným a riadnym. Pri jednotlivých uvedených a rozpísaných platbách nie je uvedené, kto

uvedené platby zrealizoval, čo je okrem iného podstatná skutočnosť umožňujúca posúdenie vecnej
legitimácie. Označený žalovaný (ale ani súd) sa stále nedozvedeli, čo konkrétne má byť bezdôvodným
obohatením, ktoré časti z ktorých konkrétnych nevedno kým realizovaných úhrad má byť bezdôvodným
obohatením na strane žalovaného a prečo. Žalobkyňa údajne uhradila žalovanému "spolu" 5 245,31
Eur, avšak domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 593,98 Eur. V sume (plneniach)

v "spoločnej" výške 5 245,31 Eur je tak nekonečné množstvo možností, ako z
uvedeného "vyčleniť" sumu 1 593,98 Eur. Žalobkyňa je povinná uviesť dostatočne určite tvrdenia, tak,
aby mohol byť riadne vymedzený predmet konania (údajný nárok, uvedené - požiadavka určitosti -
sa vzťahuje nielen na procesnoprávne úkony, prípadne s hmotnoprávnymi účinkami, ale aj na úkony
hmotnoprávne). Z uvedeného vyplýva, že do doby, kým podanie označené ako žaloba neobsahuje

všetkyzákonomvyžadovanénáležitosti,niejemožnéoňomakoožalobekonať.Žalovanývužpodanom
odpore poukázal na nesplnenie základných procesných predpokladov ďalšieho konania, resp. postupu
v konaní. Žalobkyňa bezdôvodné obohatenie vymedzila výlučne matematicky, prostým odpočítaním
ňou uvádzaných číselných hodnôt, ktoré už sami osebe nie sú relevantným tvrdením o konkrétnom
plnení (žalobkyňa v žalobe jasne uviedla, že od žalovaného jej bol poskytnutý úver v celkovej výške

3 651,33 Eur, pričom žalobkyňa uhradila spolu 5 245,31 Eur). Keďže sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov, suma, ktorú žalovaný prijal nad sumu 3 651,33 Eur, prijal bez právneho
dôvodu, a preto je suma vo výške 1 593,98 Eur (rozdiel medzi sumou 5 245,31 Eur a 3 651,33
Eur) bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Uzatvorená zmluva obsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti, čo by bolo zrejmé, keby označená žalobkyňa, súdu predložila všetky listinné

dôkazy (vrátane kompletnej zmluvy, jej súčastí a príslušenstva, obchodných podmienok, reklamačného
poriadku, sadzobníka poplatkov atď.). Rovnako tak zmluva obsahuje uvedenie splátky v jej súbornej
výške, ako aj výšku a periodicitu splátok poplatkov za správu úveru, obsahuje správnu výšku splátky
istiny (žalobkyňa uviedla, že žalovaný neuviedol v čom spočíva nesprávnosť výšky splátky istiny). Výškaposkytnutého úveru, a teda istiny predstavuje podľa zmluvy 110 000,- Sk. Ak bol dojednaný počet
splátok istiny 119, výška istiny by mala predstavovať cca 925,- Sk. Ak je teda splátka istiny 1 711,-
Sk je zrejmé, že v sebe pravdepodobne zahŕňa aj výšku úrokov pripadne iných poplatkov. Rovnako je

správneuvedenácelkovávýškanákladovspotrebiteľa(ktorásaurčujezákonomstanovenýmspôsobom)
i adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo/a sťažnosť (tá je uvedená priamo v záhlaví
zmluvy a je tu i Reklamačný poriadok, na ktorého použitie je v záverečných ustanoveniach zmluvy
odkazované a tento je do obsahu zmluvy inkorporovaný). S ohľadom na všetko vyššie uvedené nie je
podanie ("žaloba") žalobou riadnou, o.i. neobsahuje základné meritórne tvrdenia, a preto musí byť alebo

odmietnutá alebo zamietnutá. Zároveň žalovaný navrhuje, aby bolo rozhodnuté, že označený žalobca
je povinný uhradiť žalovanému náhradu trov konania.

6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 19.4.2018. Na pojednávanie sa osobne dostavila žalobkyňa,
jej právny zástupca ako aj právny zástupca žalovaného.

7. Právny zástupca žalobkyne pred súdom poukázal a pridržiaval sa obsahu žaloby a doterajších
písomných vyjadrení. Žalobkyňa sa pridržiavala tvrdení svojho právneho zástupcu, iné k veci uviesť
nemala čo. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že bezdôvodným obohatením sú všetky plnenia, ktoré
žalobkyňa žalovanému poskytla nad sumu 3 651,33 Eur. Žalobkyňa tak považuje, že do určitého dátumu
plnila žalovanému na poskytnutú istinu, ktorú k tomuto dátumu aj uhradila, pričom všetky plnenia

poskytnuté po tomto dátume je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie. Poukázal na to, že zo
zmluvy vyplýva, že výška splátky istiny je 56,79 Eur, pričom žalobkyňa zastáva názor, že od zaplatenia
prvej splátky od roku 2009 bola splácaná iba istina, a to až do zaplatenia sumy 3 651,33 Eur. Z tohto
dôvodu boli všetky splátky zaplatené žalovanému iba splátkami istiny. Za bezdôvodné obohatenie je
preto potrebné považovať všetky splátky uhradené po dátume, ku ktorému došlo k zaplateniu sumy 3

651,33 Eur. Súčasne opätovne poukázal na to, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, ktorá
sa odvíja od nesprávneho uvedenia celkových nákladov spojených s úverom.

8. Právny zástupca žalovaného pred súdom taktiež poukázal na obsah písomných úkonov v konaní,
osobitne na ustanovenie § 132 C.s.p., ustanovujúce, že úplná žaloba musí obsahovať tvrdenie všetkých

podstatných skutočností. V prípade bezdôvodného obohatenia je povinnosťou uviesť, čo bolo plnené a
ktoréplneniemábyťbezdôvodnýmobohatením.Napojednávanízaznelaveta,žeplneniektoréžalovaný
prevzal od žalobkyne bolo bez právneho dôvodu, avšak svoje podanie označené ako žaloba odôvodňuje
žalobkyňa tým, že poskytnutý úver má byť bezúročný a bez poplatkov. Uvedené tvrdenia sa vzájomne
vylučujú. Uvedené okrem iného vylučujú i listiny predložené samotným pôvodcom podania. Je zrejmé,

že žalobca si zamieňa pojmy splátka a pojmy plnenia, pričom každé osobitné plnenie má v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe samostatný právny osud. Podanie žalobkyne je nespôsobilé na meritórne
prejednanie, nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazné a z uvedeného dôvodu mu
v žiadnom prípade nemôže byť vyhovené. V žalobe nie je obsiahnuté tvrdenie, že plnila žalobkyňa.
Nielenže toto tvrdenie neexistuje, ale aj keby existovalo je vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými

žalobkyňou.PoukázalnauznesenieUNSČRsp.zn.33Odo/52/2005,podľaktoréhokaždázčiastkových
platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj samostatný právny osud, pričom tento záver nie je nijako
spochybňovanýanivrozhodovacejpraxisúdovSlovenskejrepubliky.Beztohoabyžalobkyňapristúpilak
uvedenej špecifikácii a neprodukovala len hypotetické a súčtové tvrdenia nie je možné osud konkrétnych
plnení jednoznačne preskúmať. Tvrdenia o tom, že od začiatku splácania úveru malo byť údajne plnené

na istinu v celom rozsahu sú v celom rozsahu nepravdivé, práve naopak, bolo plnené v sume, ktorá
sa súčtom rovná výške dohodnutého anuitného plnenia a zo samotných listín predložených žalobkyňou
vyplýva, akým spôsobom bola táto platba účtovaná. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že zmluva
má všetky požadované náležitosti, tak ako vykladajú všeobecné súdy Slovenskej republiky, tak ako
inštruovala banky Národná banka Slovenska, ako aj tak ako to vyplýva zo zákona č. 258/2001 Z.z.,

pričom navyše nielen tzv. nerozčlenenie splátky nie je správnym právnym názorom, navyše ani údajné
tvrdenia o zlých celkových nákladov a ďalšie tvrdenia týkajúce sa nedostatkov zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú natoľko neurčité odhliadnuc od ich nepravdivosti, že netvoria relevantný proces konania.
Právny zástupca žalovaného k spisovému materiálu založil vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo
dňa 11.1.2017, ktoré sa týkalo inej zmluvy toho istého typu, z ktorého je zrejmé, že formulácia použitá

v zmluve bez ťažkostí umožňuje identifikovať presné dátumy splátok, nakoľko nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky zmluvy umožňujú s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. K členeniu splátky na istinu
a príslušenstvo, v danom vyjadrení bolo uvedené, že zákon o spotrebiteľských úveroch (účinný včase zatvorenia zmluvy) neobsahoval ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere členenie
zmluvne dojednanej mesačnej splátky na istinu a príslušenstvo spotrebiteľského úveru a následné
použitie týchto úhrad na splatenie zostatku spotrebiteľského úveru. Právnemu zástupcovi žalovaného

nie je zrejmé, ktorý deň je deň, kedy žalobkyňa splácaním dosiahla sumu 3 651,33 Eur a čo to je všetky
splátky nad túto sumu. To sú neurčité a nijako nešpecifikované, generické pojmy. To, že nebolo plnené
na istinu vyplýva z predložených výpisov, z ktorých je úplne zrejmé že neplnila len žalobkyňa a že bolo
plnené na úrok, ktorý bol uvedenými spôsobmi zaúčtovaný každomesačne. Uvedené je dôsledkom toho,
žežalobkyňapodstatnéskutočnostivúplnostinetvrdilaaniichnepreukázala.Kebyuvedenýmspôsobom

postupovala, bolo by ako zo zmluvy tak i z formuláru zrejmé, že úroky sú splatné vopred mesačne
posledný kalendárny deň mesiaca. Istina je splatná k dvadsiatemu dňu v mesiaci. Súčasťou zmluvy sú
aj produktové obchodné podmienky pre poskytovanie úverov a v zmysle ustanovenia čl. 5.5.7.1 POP
uzatvorením úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úroky, náklady a poplatky sa dňom ich
splatnosti pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. Rovnako tvrdenia o tom, že zmluva údajne
neobsahuje správne RPMN, lebo údajne neobsahuje správne celkové náklady, je procesne neurčité a

žalobkyňa je povinná uviesť v čom je RPMN zlá a aké majú byť správne náklady, v čom sú nesprávne
tie ktoré sú uvedené v zmluve t.j. 97 131,80 Sk á 15,74 % .

9. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a
to: Zmluva o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Výzva na úhradu preplatku -

pokus o zmier zo dňa 27.2.2017, výpisy z účtu žalobkyne, Vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa
11.1.2017, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.
15Csp/110/2017-404 zo dňa 15.5.2018, ktorým rozhodnutím podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že túto v plnom rozsahu priznal žalobkyni. Voči
vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd Trnava, ako
súd odvolací, ktorý svojím rozhodnutím č.k. 11Co/164/2018-479 zo dňa 28.6.2019
rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia a
vrátenie veci na ďalšie konanie bolo predovšetkým neuvedenie predbežného právneho posúdenia veci

a skutočností, ktoré sú medzi stranami sporné a ktoré sporné nie sú, a tým odňal možnosť stranám
konať pred súdom. Uvedeným postupom bolo teda konanie zaťažené procesnou vadou, pri výskyte
ktorej zákon nedáva odvolaciemu súdu inú možnosť, než rozhodnutie napadnuté odvolaním zrušiť a
vrátiť súdu prvej inštancie (tunajšiemu súdu) na ďalšie konanie.

11. Po zrušení rozhodnutia tunajšieho súdu bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 28.11.2019,
ktorého sa osobne zúčastnil právny zástupca žalobkyne ako aj právny zástupca žalovaného, v
prítomnosti ktorých súd vo veci pojednával.

12. Právny zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach.

Stotožňuje sa taktiež s právnym posúdením veci, ktoré je obsiahnuté v rozhodnutí súdu
2. inštancie. Pre spresnenie dodal, že žalobkyňa požaduje vydať bezdôvodné obohatenie, pričom jeho
výšku je možné ustáliť jednoduchým matematickým výpočtom. K splateniu poskytnutej istiny žalobkyňou
došlo dňa 20.11.2014, čiže platbou označenou č. 92 vo vyjadrení zo dňa 23.11.2017. Časť z tejto
platby vo výške 27,44 Eur ako aj všetky nasledovné platby označené vo vyjadrení zo dňa 22.11.2017

pod č. 93 a č. 132 považuje za bezdôvodné obohatenie sa žalovaného. Súčasne poukázal na to, že
je irelevantné akým spôsobom žalobkyňa účtovala plnenia v prospech žalovaného. Žalobkyňa nikdy
neplnila na úrok alebo na poplatky. Rozčlenenie v jej vyjadrení zo dňa 23.11.2017 je spôsobené tým,
že pri jeho vypracovaní vychádzala z výpisov z úveru, v ktorých žalobkyňou hradenú splátku takýmto
spôsobom rozčlenil žalovaný.

13. Právny zástupca žalovaného pred súdom primárne poukázal na závery vyplývajúce z rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít, v zmysel ktorej síce je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou
súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov
jetaktiežnutnéinterpretovaťtriezvo,neutrálneakoakékoľvekinéprávneinštitúcie(plenárnerozhodnutie

US SR, PL US 11/2016). Povinnosť strany tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných
princípov civilného procesu (čl. 8 ZP CSP, 1US 246/19). Obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl.
46 Ústavy okrem iného znamená, že jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov
a iných orgánov SR (IUS/26/94). Zároveň podľa čl. 3, 11 a 16 ZP CSP právne predpisy sa vykladajú vovzájomnej súvislosti a zároveň výklad zákona nesmie odporovať tomu, čo jednoznačne vyplýva z jeho
slov a nikto sa nemôže dovolať výkladu proti zmyslu a významu takéhoto ustanovenia. Zároveň uviedol,
že na danom pojednávaní opäť došlo k pokusu o popretie zákonnej úpravy, keď zákon stanovuje, že po

doručení žaloby je zmena alebo doplnenie skutkových tvrdení zmenou žaloby, ide o povinne písomný
úkon, ktorý predpokladá písomný návrh žalobcu a jeho relevancia nenastala podaním ale až súdnym
rozhodnutím o pripustení zmeny. Žalobkyňa opakovane uvádza skutočnosti, ktoré nie sú uvedené v
žalobe ani neboli do konania vnesené predpokladaným spôsobom. Čo sa týka dôsledkov odkazujem
práve na uvádzané závery z rozhodnutí ÚS SR. Každé jednotlivé plnenie má svoj právny osud a bez

špecifikácie toho ktorého konkrétneho plnenia, a to špecifikácie procesne predpokladaným spôsobom,
nie je možné skutkovo zistiť výšku plnenia, čas plnenia, čo sú skutočnosti, bez ktorých nie možné
posúdiť, či bolo plnené riadne, včas a akým spôsobom bolo prípadne s takýmto plnením naložené.
Bez uvedenia toho, čo sa konkrétne žiada vydať nie je okrem iného možné vôbec pojmovo uvažovať o
určitosti prípadného právneho úkonu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako však nie je možné
ani akýmkoľvek spôsobom posúdiť otázku splatnosti takéhoto nároku, pretože splatnosť možno skúmať

len pri nároku, ktorý je dostatočne určitý; splatnosť záväzku z bezdôvodného obohatenia nevyplýva
ani zo zákona ani zo zmluvy, a preto je nevyhnutné uvedené zosplatniť zosplatňovacím úkonom, ktorý
doručí údajný veriteľ dlžníkovi. Žiaden takýto právny úkon žalovanému v čase pred podaním žaloby
doručený nebol, pretože tak ako sa sám právny zástupca žalobkyne odvoláva na svoje vyjadrenie z
23.11.2017vtomtokonanížiadneurčitévymedzenietohoktoréhokonkrétnehoplneniaktoréžiadavydať

Slovenskej sporiteľni nedoručil, a to vrátane času po začatí tohto konania, kedy osobitne uvádza, že
zosplatňovací úkon je úkonom hmotno-právnym a napr. i právny zástupca žalovaného žiadnym hmotno-
právnym zástupcom Slovenskej sporiteľni a.s. nie je, je len zástupcom procesným. V žiadnom prípade
nie je možné hovoriť o tom, že by žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, či predovšetkým bremeno
tvrdenia, ako základnej procesnej povinnosti. Uviedol, že výklad, že by nejaké rozčlenenie peňažnej

povinnosti dlžníka na viacero čiastok, ktoré v súhrne dávajú alebo sa rovnajú výške jeho súbornej
povinnosti, by mohol mať akýkoľvek vplyv na jeho ekonomické rozhodovanie sú doslova absurdné,
pretože finančný náklad dlžníka je v prípade napr. 300,- Eur a 100 + 100 + 100,- Eur úplne rovnaký.
Takisto tvrdenia o tom, že nie sú údajne splnené ďalšie náležitosti, ktoré sú povinnou náležitosťou
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú nesprávne, keďže okrem iného vyplývajú z úplného nepochopenia

obsahu konkrétnych právnych noriem, pričom konkrétne má okrem iného na mysli tvrdenie o tom, že
zmluva údajne neobsahuje povinnú náležitosť, ktorou je výška celkových nákladov spotrebiteľa, pričom
žalobca si zjavne zamieňa pojmy neexistencie údaju a nesprávnosť údaju. Ide o dve právne odlišné
kategórie, čo okrem iného úplne jasne vyplýva napr. i zo súčasného znenia zákona o spotrebiteľských
úveroch, kedy v § 11 ods. 1 písm. a/ sa uvádza, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, ak zmluva

neobsahuje požadované náležitosti a v písm. b/ je uvedené, že je bezúročná a bezpoplatková len v
prípade, ak je RPMN uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. Takisto je úplne evidentné, že
celkové náklady v zmluve uvedené sú, to nikto ani nejakým spôsobom nepopiera. Takisto je na úplne
nesprávnom výklade založená premisa o tom, že v zmluve nemá byť uvedená adresa, na ktorej má
spotrebiteľ možnosť uplatniť reklamáciu, keďže z textácie zákona je úplne zrejmé, že táto povinnosť sa

týka výlučne predávajúceho a nie veriteľa. Uvedená požiadavka sa však týka úverovania pri splátkovom
predaji, nie pri poskytovaní úverov bankou. Toto všetko je uvedené naozaj bezohľadu na to, že všetky
údajne vytýkané nedostatky v zmluve uvedené sú, pričom opätovne poukazuje na rozhodnutie SD
EÚ vo veci C 42/15, z ktorého vyplýva, že i v prípade ak sú požadované náležitosti obsiahnuté vo
viacerých dokumentoch, pričom konkrétne sa uvádza okrem iného VOP uvedené plne spĺňa požiadavky

Európskeho práva. Reklamácie (hoci to nie je povinnosť veriteľa) sú riešené v osobitnom reklamačnom
poriadku, ktorý bol riadne inkorporovaný a na ktorý zmluva odkazuje v čl. II/2. Takisto celkové náklady
spotrebiteľa sú uvádzané správne. Je zrejmé, že medzi sporovými stranami bola zmluva uzatvorená
dňa 10.12.2008, splatnosť splátky istiny bola k 20.-temu dňu v kalendárnom mesiaci, t.j. najbližší
prípustný termín splátky bol 20.12.2008. Avšak zo zmluvy vyplýva, že prvá splátka bola dohodnutá až

na 20.1.2009 a logicky z uvedeného vyplýva, že do doby od začatia splácania po poskytnutí úveru
akcentujúc dojednanie o splatnosti úrokov v posledný deň v mesiaci došlo pred splatením prvej splátky
istiny k prvej splatnosti úrokov, a to dňa 31.12.2008. Uvedené úroky boli vo výške 870,60 Sk, čo okrem
iného zreteľne vyplýva z výpisu za rok 2008. Celkové náklady dlžníka sú tak tvorené nasledujúcim
súčtom je to spracovateľský poplatok vo výške 2 699,- Sk, prvý úrok vo výške 870,60 Sk a kvantitatívne

vyjadrenie príslušných splátok, pričom v tomto smere je dôležité uviesť ako už bolo podrobne uvedené
v písomnom vyjadrení, že vzhľadom na skutočnosť že nie je možné s ohľadom na amortizáciu uviesť
všetky splátky tak, aby boli v rovnakej hodnote, na uvedené pamätá ustanovenie POP, ktoré boli riadne
inkorporované už uvádzaným článkom II/2., kde sa v ustanovení bodu 5.5.3. stanovuje, že poslednásplátka,vtomtoprípadeč.119jevovýškezostatkupohľadávky,pričomuvádza,žetentozostatokjenižší
ako je regulérna splátka, tzn. že nemôže byť v neprospech spotrebiteľa. Takže pokračujúc vo výpočte
celkových nákladov k výške prvého úroku a spracovateľského poplatku je pripočítaných 118 splátok

po 1 711,- Sk a posledná znížená splátka vo výške 1 664,30 Sk. Čo v súčte dáva presne
uvedených 97 131,90 Sk. Tieto celkové náklady sú vypočítané bankovým informačným systémom, ktoré
banka povinne vedie podľa zákona o bankách, a ktorý je minimálne raz ročne auditovaný NBS. Takisto,
ak bolo uvádzané že nemá byť uvedená akási splatnosť poplatkov v prvom rade nie je zrejmé, o aké
poplatky má ísť. Ale predovšetkým, ak je dohodnutá splatnosť mesačne, je zrejmé ako i podľa zákona

( § 122 OZ) že splatnosť je v posledný deň v mesiaci, čo sa explicitne uvádza i v Sadzobníku, ktorý
bol riadne predložený a v uvedenom ustanovení označené. Zo všetkých predložených výpisov predsa
jednoznačne vyplýva, že presne uvedeným spôsobom bolo uvedené i zúčtované. Takisto, ak žalobkyňa
vyslovuje akési špekulatívne tvrdenia o tom, že má byť nesprávne uvedená výška istiny, je uvedené
rovnako dôsledkom toho, že reálne nepoukazuje na obsah dohodnutého záväzku na splatnosť úrokov
a istiny v odlišný deň a na dojednanie, že splatné úroky sa stávajú súčasťou istiny. Presne takýmto

istým spôsobom je tvorená anuitná splátka. Len preto sa uvádza výška súbornej istiny, ako vyplýva
z predložených výpisov, žalovaný nikdy ani nič iné nepožadoval. Žalovaný z opatrnosti vzniesol aj
námietkupremlčania.Zpredloženýchvýpisovzúčtujezrejmé,žesjednotlivýmiplneniamibolonaložené
tak, že časť bola použitá na istinu, časť na platenie úroku, časť na úhradu poplatku za správu úveru,
časť na úhradu úroku z omeškania. Zároveň je z uvedeného zrejmé, že tieto plnenia alebo neboli plnené

len žalobkyňou alebo boli hradené z prostriedkov patriacich do podnikania z čoho jednoznačne vyplýva,
keďže v rámci hospodárenia podnikateľa možno uhrádzať len záväzky ktoré súvisia s podnikaním, že je
vysoko pravdepodobné, že sa o žiaden úver podľa zákona č. 258 /2001 Z.z. nejedná, keďže ako uvádza
SD EÚ okrem iného v rozsudku vo veci Johan Gruber, že dôležité je reálne použitie prostriedkov nie to,
čo je prípadne uvedené v zmluve. Za tejto situácie žalobkyňa sama predložila dôkazy, ktoré vyvracajú

domnienku o tom, že úver bol použitý spôsobom, ktorý zmluva predpokladá. Žalobkyňa si nemôže
spätne vykonštruovať nejakú realitu, ak je z výpisu z účtu zrejmé, že nejaké plnenie bolo reálne použité
na poplatok či úrok z omeškania, nemôže predsa tvrdiť, že bolo použité na istinu. Pri tvrdení ohľadom
použitia úveru na podnikateľské účely vzchádza právny zástupca žalovaného z výpisu úverového účtu,
kde časť splátok je hradená podnikateľským subjektom I. J. - H. A., čo jednoznačne evokuje hradenie

záväzku z podnikateľskej činnosti, pretože je vylúčené, aby sa legálne hradil nepodnikateľský záväzok z
podnikateľských prostriedkov a táto skutočnosť ako aj plnenia vykonané ďalším subjektom, Ladislavom
Szalaiom, jednoznačne vedú k záveru, že tu nie je preukázaná ani aktívna vecná legitimácia údajne
poškodeného z bezdôvodného obohatenia.

14. Právny zástupca žalovaného napokon do spisu súčasne založil reklamačný poriadok žalovaného,
platný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, výpis z úveru z roku 2008 (účtovné obdobie od 1.1.1980 -
31.12.2008)arozhodnutiavšeobecnýchsúdovvinýchveciach,ktorésazaoberaliapojednávaliootázke
poslednej zníženej splátky.

15. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu na pojednávaní nemali a v záverečnej reči
obidve strany sporu poukázali na svoje doterajšie prednesy a záverečné stanoviská podané vo veci pred
zrušením rozhodnutia vo veci samej odvolacím súdom. nevyužil.

16. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd uviedol, že uplatnený nárok je potrebné skúmať

s prihliadnutím na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom sú tu poukazuje, že súčasná
judikatúra smeruje k tomu, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá. Aj keď v danom konaní ide
o konanie so slabšou stranou, nie je možné ani v tomto konaní ignorovať požiadavku tvrdenia. Nárok je
potrebné riadne špecifikovať, a to v každom konaní.

17. Sporné medzi stranami nebolo, že došlo medzi nimi k uzatvoreniu zmluvy o úvere, na základe ktorej
bol žalobkyni poskytnutý úver, a rovnako tak nebola sporná ani poskytnutá či splatná čiastka. Sporným
však ostalo to, či na strane žalovaného došlo, alebo nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia,
pričom toto malo byť spôsobené tým, že v dôsledku absencie zákonných náležitostí úverovej zmluvy,
sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom dodatočne predložených listinných
dôkazov, a to reklamačný poriadok žalovaného, platný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, výpis z úveru
z roku 2008 (účtovné obdobie od 1.1.1980 - 31.12.2008), ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcimspisovým materiálom a prednesmi na poslednom vo veci konajúcom pojednávaní a zistil tento skutkový
a právny stav veci:

19. Dňa X.XX.XXXX došlo medzi žalovaným ako bankou a žalobkyňou ako dlžníkom k podpisu Zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy sa zaviazal žalovaný poskytnúť
žalovanej úver formou spotrebného bezúčelového úveru vo výške 3 651,33 Eur. Z
uvedenej zmluvy vyplýva, že bol stanovený spracovateľský poplatok vo výške 89,50 Eur, poplatok za
správu úveru vo výške 1,99 Eur mesačne, výška splátky istiny bola dohodnutá na 56,79 Eur, pričom táto

splátka bola dohodnutá ako mesačná a bola splatná v 20.-ty deň v kalendárnom mesiaci. Počet splátok
bol dohodnutý na 119,- Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.1.2009 a splatnosť
poslednej splátky na 20.11.2018. Splatnosť úrokov pričom úroková sadzba bola dohodnutá na 12,95 %
ročne. Bola mesačná, pričom splatnosť úrokov bola dohodnutá na posledný deň kalendárneho mesiaca.
Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 15,74 %, celkové náklady spojené s úverom
mali byť vo výške 3 224,19 Eur a priemerná hodnota RPMN bola stanovená na 17,05 %.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

23. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko
neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy
medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na

súkromné účely a nie na účely podnikania alebo
obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka,
ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27.Podľaods.3cit.ustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 5 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

30. Úver poskytnutý žalobkyni je úverom spotrebným, ktorý podlieha právnej regulácii vyplývajúcej
z vtedy platného zákona o spotrebiteľských úverov č. 258/2001 Z.z. Taktiež je potrebné uviesť, že
konanie v ktorom si žalobkyňa uplatnila svoje práva voči žalovanému, ktorý je bankou z titulu, ktorý

vznikol nesporne z existujúceho spotrebiteľského vzťahu, je sporom s ochranou slabšej strany. Avšak
je potrebné poukázať aj na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity, a nemôže byť bezbrehá a na
úkor chránených práv a záujmov protistrany.

31. Predmetom daného konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na úvere

poskytnutom zmluvou č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva je bezúročná a bezpoplatkov,
nakoľko neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V prvom rade sa súd
zaoberal tvrdenou absenciou uvedenia výšky počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov. Tu súd
poukazuje na odklon od pôvodnej rozhodovacej praxe, podľa ktorej absencia rozpísania zložiek splátok
bola považovaná na nedostatok majúci za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľských

úverov. Najvyšší súd SR v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C/42/15 vo svojich
rozhodnutiach pod sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23.4.2018, sp. zn.
4Cdo/187/2017 z 23.4.2018 a sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo 17.4.2018, opakovane konštatoval, že nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V súvislosti s výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch

treba uviesť, že úmyslom zákonodarcu, bolo transponovať Smernicu 2008/48/ES v celom rozsahu.
Nemožno od dodávateľov žiadať, aby v spotrebiteľských zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z., uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termínysplátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu nutné dospieť k záveru,
že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Vzhľadom k uvedeným záverom má súd
za to, že zmluva o splátkovom úvere, uzatvorená medzi stranami sporu túto náležitosť obsahovala a

obsahuje, a teda tvrdenie žalobkyne preukázané nebolo.

32. Pri určení splatnosti istiny, úrokov a poplatkov ako aj hodnotení, či zmluva obsahuje výšku celkových
nákladov, súd poukazuje na prednes právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní vo veci konanom
dňa 28.11.2019, kde poukázal na to, že aj tieto požadované náležitosti zmluva obsahuje a sú uvedené

správne. Medzi sporovými stranami bola zmluva uzatvorená dňa 10.12.2008, splatnosť splátky istiny
bola k 20.-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Zo zmluvy vyplýva, že prvá splátka bola dohodnutá až na
20.1.2009atedazuvedenéhojezrejmé,žedodobyodzačatiasplácaniapoposkytnutíúveruakcentujúc
dojednanie o splatnosti úrokov v posledný deň v mesiaci došlo pred splatením prvej splátky istiny k
prvej splatnosti úrokov, a to dňa 31.12.2008. Uvedené úroky boli vo výške 870,60 Sk, čo okrem iného
zreteľne vyplýva z výpisu za rok 2008. Celkové náklady dlžníka sú tak tvorené nasledujúcim súčtom -

spracovateľský poplatok vo výške 2 699,- Sk + prvý úrok vo výške 870,60 Sk + kvantitatívne vyjadrenie
príslušných splátok. Je dôležité uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné s ohľadom na
amortizáciuuviesťvšetkysplátkytak,abybolivrovnakejhodnote,nauvedenépamätáustanoveniePOP,
ktoré boli riadne inkorporované článkom II/2., kde sa v ustanovení bodu 5.5.3. stanovuje, že posledná
splátka,vtomtoprípadeč.119jevovýškezostatkupohľadávky,pričomuvádza,žetentozostatokjenižší

ako je regulérna splátka, tzn. že nemôže byť v neprospech spotrebiteľa. Takže pokračujúc vo výpočte
celkových nákladov k výške prvého úroku a spracovateľského poplatku je pripočítaných 118 splátok
po 1 711,- Sk a posledná znížená splátka vo výške 1 664,30 Sk. Čo v súčte dáva presne uvedených
97 131,90 Sk. Tieto celkové náklady sú vypočítané bankovým informačným systémom, ktoré banka
povinne vedie podľa zákona o bankách, a ktorý je minimálne raz ročne auditovaný NBS. Z uvedeného

má teda súd zato, že ustanovenia úverovej zmluvy týkajúce sa splatnosti istiny, splatnosti úroku ako aj
výšky celkových nákladov sú zo zmluvy zistiteľné a určiteľné, a teda sú v zmluve uvedené. Opätovne
žalobkyňa ani v prípade uvedených náležitostí dôkazné bremeno neuniesla. Neuniesla ho ani pri tvrdení,
že zmluva neobsahuje údaj o RPMN, keď v zmluve je jasne uvedené, že ročná percentuálna miera
nákladov bola stanovená na 15,74 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola

stanovená na 17,05 %.

33. K namietanej skutočnosti, že v zmluve o splátkovom úvere nie je jednoznačne uvedená adresa
predávajúceho, na ktorej mohla žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, súd
uvádza, že reklamácie sú riešené v osobitnom reklamačnom poriadku (súdu predložený), ktorý bol

riadne inkorporovaný do zmluvy, a na ktorý zmluva odkazuje v čl. II/2. Zmluva o splátkovom úvere bola
žalobkyňou riadne podpísaná, a teda jej obsah jej musel byť známy, a teda jej musel byť známy aj
obsah inkorporovaného reklamačného poriadku. To či žalobkyňa sa s obsahom písomností aj skutočne
oboznámila je a bolo len na nej, pričom to že tak neurobila nemôže byť sankcionované bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Vyššie uvedené písomnosti boli teda dostatočne transparentné

a ani absencia tejto náležitosti súdu preukázaná nebola.

34. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. V odôvodnení vyššie súd uviedol dôvody, pre ktoré neposúdil zmluvu o úvere ako bezúročnú a
bez poplatkov. Súd ďalej konštatuje, že zo skutkových tvrdení žalobkyne nevyplývajú žiadne ďalšie
skutočnosti odôvodňujúce vydanie plnenia, ktoré od nej mal žalovaný získať bez právneho dôvodu.

Zo zmluvy č. XXXXXXXXXXX (na ktorej malo k vzniku bezdôvodného obohatenia dôjsť) vyplýva, že
žalobkyňa ako úver čerpala sumu 3 651,33 Eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na splatenie úveru
uhradila sumu 5 245,31 Eur, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval a medzi stranami nebolo sporné
ani to, že zo strany žalobcu došlo k splateniu úveru. Keďže súd vylúčil, že by zmluvu bolo možné
považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vychádzajúc z toho, že ide o zmluvu odplatnú, v podmienkach

ktorej sa žalobkyňa zaviazala, že úver vo výške 3 651,33 Eur vráti spolu s úrokmi a dojednanými
poplatkami, súd mal za to, že žalovaný prijal od žalobkyni plnenia v súlade so zmluvou. Okrem námietky
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie zákonných náležitostí, žalobkyňa žiadne
skutočnosti vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia neuviedla, pričom súd má za to,že ani v spotrebiteľských sporoch nemôže v prospech strany, ktorá je spotrebiteľom, dopĺňať skutkové
tvrdenia, či meniť uplatnený nárok.

36. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že žalobkyňa v konaní neuniesla
bremeno tvrdenia a rovnako tak ani dôkazné bremeno, a preto jej žalobu zamietol v celom rozsahu, ako
žalobu podanú nedôvodne. Nakoľko uplatnený nárok súd zamietol v celom rozsahu ďalšími námietkami
(premlčanie, úhrada splátok z podnikateľského účtu) žalovaného sa súd nezaoberal, nakoľko pre
rozhodnutie vo veci samej to pre súd nebolo potrebné.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov
vznikol žalovanému ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej
výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných
trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.