Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200532
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8819200532.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: D.. O.. D. J., F..

XX. XX. XXXX, Q. T. K. XXX, XXX XX K., proti žalovanému: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik
Odštepný závod Vranov nad Topľou, Čemernianska 136, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 360 383 51,
zastúpený JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, IČO: 42 327 491,
o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.736,30 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.736,30 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom I. inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa dňa 19.02.2019 podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume
1736,30 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parcely registra
„E" parcelné číslo XXX, zapísanej na A. Č..XXXX, P..Ú..: U. F. B., Z. U.. V súvislosti s realizáciou stavby
„Prepojovací VTL plynovod Poľsko-Slovensko, líniová časť" v katastrálnom území U. F. B., F. H. S.
„. H. Č. XXX, zapísanej na A. Č.. XXXX, P..Ú..: U. F. B., Z. U., žalovaný LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, OZ (odštepný závod) Vranov nad Topľou, v súčinnosti s investorom stavby eustream, a.s.,

Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35910712, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka číslo:3480/B, vyrúbal v priebehu mesiaca november 2018 drevnú hmotu
na základe príslušného povolenia objeme: drevina objem v m3 Bk 30,36 CS 1,48 LM 0,80 SC 6,36
BO 7,21. Celkový objem výrubu je 46,21 m3 a drevnej hmoty určenej na výrobu biomasy (štiepky) v
množstve cca 70 t a to aj napriek tomu, že žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 22.11.2018, aby sa
žalovaný zdržal akejkoľvek činnosti, ktorá by zasahovala do vlastníckych práv žalobcu k nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, P.. Ú..: U.F. F. B., Z.: U. F. B., Z.: U.. Žalobca ďalej vyzval

listom zo dňa 29.11.2018 žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo v hodnote
odpredanej vyrúbanej drevnej hmote, ktorá bude vzájomne odsúhlasená. Žalovaný OZ Vranov nad
Topľou, k predmetnej výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia, zaslal svoje stanovisko listom zo dňa
30.11.2018 žalobcovi, v ktorom poukazuje na to, že je užívateľom pozemkov, ktoré sa nachádzajú na
parcele P. XXX P.. Ú..: U. F. B. na základe nájomného vzťahu, ktorý vznikol v zmysle § 22 ods. 2 zákona
229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a je evidovaný ako obhospodarovateľ lesných porastov,
nachádzajúcichsanaparceleP.XXXP..Ú..:U.F.B.vedenýmOkresnýmúradomPozemkovýmalesným

odborom Humenné. Žalovaný ďalej navrhol vykonanie spoločného rokovania, predmetom ktorého bude
doplnenie informácií súvisiacich s obsahom jeho stanoviska. Spoločné rokovanie sa uskutočnilo dňa
11.12.2018 v budove Lesov SR, š.p., OZ Vranov nad Topľou, na ktorom zástupca žalovaného podal
informáciu o rozsahu a objeme výrubu drevnej hmoty z časti parcely registra „L. H. Č. XXX, W. F.A. Č..XXXX, P.. Ú..: U.F. F. B., Z. U. a poukázal na to, že trvajú na svojom písomnom stanovisku zo
dňa 30.11.2018. Žalobca je toho názoru, že tvrdenie žalovaného že je užívateľom pozemkov, ktoré sa
nachádzajú na parcele P. XXX P.. Ú..: U. F. B. na základe nájomného vzťahu, ktorý vznikol v zmysle §

22 ods. 2 zákona 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku nemá právne opodstatnenie. Žalobca má za to, že podľa § 22 ods. 2 zákona 229/1991 Zb.
„Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej
dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo, dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto
zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k l. októbru bežného roka. V roku

1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1.
októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred tým dňom" nájomný vzťah
nevznikol. Podľa druhej časti zákona 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku § 5 ods. 1 „Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré
ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou..." Podľa § 5 ods. 2 zákona 229/1991
Zb. „Osobou. ktorá nehnuteľnosť podľa ods. 1 drží, sa rozumie: a) právnická osoba, ktorá mala ku

dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania, b) pri
ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník. Parcelu registra „. H. Č. XXX, W. F. A. Č..XXXX, P..Ú..: U.
F. B., Z. U. som odkúpil v roku 2002 od Agrodružstvo Kamenica nad Cirochou (predtým JRD), ktorý
bol vlastníkom predmetnej parcely a aj užívateľom a predmetná parcela nikdy nebola vo vlastníctve

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky. Z vyššie
uvedeného jednoznačne vyplýva, že podľa druhej časti zákona 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku žalovaný LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, OZ (odštepný závod) Vranov nad Topľou, nebol povinnou osobou a teda podľa § 22 ods. 2
zákona 229/1991 Zb. nájomný vzťah nevznikol a nikdy nedošlo ani k inej dohode medzi užívateľom

a vlastníkom. Žalobca ma ďalej za to, že pre posúdenie a rozhodnutie vo veci samej je podstatné
ustanovenie § 2 ods. 2 zákona 229/1991 Zb. „Vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na ňom
vzišli; tým nie je dotknuté vlastnícke právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na pozemkoch
ich členov podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve. Pri pozemkoch daných zmluvne do
užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak." a keďže žalobca je

vlastníkom pozemku je aj vlastníkom porastov, ktoré na ňom vzišli; Pri objeme výrubu drevnej hmoty
žalobca vychádza z informácií, ktoré mu poskytol zástupca žalovaného na rokovaní dňa 1 1.12.2018 a
pri určení hodnoty z ceny, za ktorú sa drevná hmota predáva na trhu, teda 30.- €/m3 pri drevnej hmote
a 5,- €/t štiepky, čo pri výrube drevnej hmote v objeme 46.21 m3 je 1386,30 € (46,21 x 30 = 1386.30)
a pri štiepke v množstve 70 t je 350.-€ (70 x 5 = 350). Celková hodnota bezdôvodného obohatenia je

1736,30 € (1386,30 + 350,- = 1736,30 €). Podľa § 451 Občianskeho zákonníka ods. 1 „ Kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí. Musí obohatenie vydať.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí , uviedol, že žalobou
zo dňa 18.02.2019 sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.736,30 eur

s príslušenstvom z dôvodu, že v súvislosti s realizáciou stavby „Prepojovací VTL plynovod Poľsko-
Slovensko, líniová časť v katastrálnom území U. F. B., F. H. S. „. H. Č. XXX W. F. A. Č.. XXXX,
P..Ú.. U. F. B., Z. U., žalovaný LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Vranov nad
Topľou (ďalej len „OZ“) v súčinnosti s investorom stavby eustream, a.s. v priebehu mesiaca november
2018 na základe príslušného povolenia vyrúbal drevnú hmotu v celkovom objeme 46,21 m3 a drevnú

hmotu určenú na výrobu biomasy (štiepky) v množstve cca 70 t. Žalobca ďalej tvrdí, že má za to,
že OZ nie je oprávneným užívateľom parcely P. XXX z dôvodu, že nevznikol nájomný vzťah podľa
§ 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., keďže OZ nie je povinnou osobou podľa § 5 ods. 1 zákona č.
229/1991 Zb. Žalobca tiež tvrdí, že parcelu registra „E“ parcelné číslo XXX W. F. A. Č.. XXXX, P..Ú..
U. F. B., Z. U. odkúpil v roku 2002 od Agrodružstvo Kamenica nad Cirochou (predtým JRD), ktorý bol

vlastníkomazároveňužívateľompredmetnejparcely.Podľa§22ods.2zákonač.229/1991Zb.oúprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov:
„Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k
inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti
tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka.

V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný
vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca
pred týmto dňom.“ Z uvedeného znenia je zrejmé, že nájomný vzťah podľa § 22 ods. 2 tohto zákona
vzniká dňom účinnosti tohto zákona medzi všetkými užívateľmi a oprávnenými vlastníkmi bez ohľaduna to, či ide o vlastníka, ktorému bol alebo nebol vydaný pozemok podľa druhej časti tohto zákona.
Na rozdiel od žalobcu je teda žalovaný toho názoru, že LESY Slovenskej republiky, štátny podnik je
užívateľom pozemkov nachádzajúcich sa na parcele P. XXX P.. Ú.. U. F. B., a to na základe nájomného

vzťahu, ktorý vznikol v súlade s § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Uvedené tvrdenia žalovaný
preukazuje aj Výpisom z katastra nehnuteľností - evidenčného listu č. 2 z r. 1996, z ktorého vyplýva,
že parcela P. XXX (F. P. J. F. I. H. P. XXX) je lesným pozemkom, v ktorom je ako nájomca označený
právny predchodca žalovaného: Východoslovenské lesy Košice - Lesný závod Humenné. V zmysle

zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov je žalovaný zároveň evidovaný aj
ako obhospodarovateľ lesných porastov, nachádzajúcich sa na parcele P. XXX (P. XXX/X), v registri
obhospodarovateľov pre Lesný celok: Lesy Humenné, vedenom Okresným úradom Pozemkovým a
lesným odborom Humenné. Ťažba dreva bola vykonaná v lesnom dielci 1140A, ktorý bol v roku 2002
označený ako 140A a patril do Lesného celku: Neštátne neodovzdané Humenné, v súčasnosti patrí
do Lesného celku: Lesy Humenné, teda tak v čase kúpy predmetnej parcely žalobcom, ako aj v

súčasnosti boli jeho obhospodarovateľom LESY Slovenskej republiky, š.p., teda žalovaný. Uvedené
žalovaný preukazuje Rozhodnutím Krajského lesného úradu v Prešove Č.j. 10/00097 - 2/SZ zo dňa
19.03.2010 a Výpisom z Plánu starostlivosti o les platnom na obdobie rokov 2012 až 2021. Tieto
skutočnosti jednoznačne vyvracajú tvrdenia žalobcu, že v čase jeho kúpy pozemku bol predávajúci
zároveň užívateľom tejto parcely. To, že žalovaný je platným a zákonným obhospodarovateľom vyššie

uvedenej parcely, potvrdzuje aj Rozhodnutie Okresného úradu Humenné, pozemkový a lesný odbor Č.
sp.: Z.-U.-H.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 24.05.2018 o dočasnom vyňatí lesných pozemkov na dobu 4
rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia z plnenia funkcií lesov, v ktorom je žalovaný
špecifikovaný ako obhospodarovateľ predmetného pozemku. Z vyššie uvedených skutočností podľa
názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že LESY Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Vranov

nad Topľou užívajú lesné pozemky a lesné porasty na parcele KNE 239 na základe nájomného vzťahu,
ktorývznikolvsúlades§22ods.2zákonač.229/1991Zb.oúpravevlastníckychvzťahovkpôdeainému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov aj preto mimoriadna
ťažba, ktorú žalovaný vykonal na základe Rozhodnutia Okresného úradu Humenné, pozemkový a lesný
odbor Č. sp.: Z.-U.-H.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 24.05.2018, bola zákonná a úžitky z nej v zmysle § 21

ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov patria žalovanému ako nájomcovi. Na uvedené
skutočnosti žalovaný poukazoval aj vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 30.11.2018 Č.. XXXXX/
XXXX, ako aj pri osobnom rokovaní so žalobcom dňa 11.12.2018. Uvedené písomné stanovisko, ako
aj záznam z daného rokovania sú súčasťou príloh žaloby. Okrem predložených listinných dôkazov

žalovanýnapreukázaniesvojichtvrdenínavrhujevdanejprávnejvecinariadiťpojednávanieaakodôkaz
vykonať výsluch žalobcu a zamestnanca žalovaného povereného rokovať so žalobcom Ing. J. F..

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to výpisom z A. Č..
XXXX, P..Ú.. U. F. B., výpisom z obchodného registra žalovaného, výzvou žalobcu zo dňa 22.11.2018,

z 29.11.2018, odpoveďou žalovaného z 30.11.2018, záznamom z 11.12.2018, písomným vyjadrením
žalovaného z 15.04.2019 a prílohami, výpisom z evidenčného listu na čl. 23, rozhodnutím Krajského
lesného úradu z 19.03.2010 č. 10/00097-2/SZ, plánom starostlivosti o les na čl. 25, rozhodnutím
OU Humenné z 24.05.2018, č. Z.-U.-H.-XXXX/XXXXXX-X a vrátane spisu, a to znaleckého posudku
č. 10, vyjadrením žalobcu zo dňa 10.06.2019, vyjadrením žalovaného z 22.07.2019, vyjadrením

žalobcu z 21.10.2019, na čl. 58-59, výsluchom žalobcu a svedka, výpisom z Obchodného registra
Východoslovenské lesy, štátny podnik a výpisom z Obchodného registra LESY KOŠICE, štátny podnik.

4. Z LV č. 1594 vyplýva, že žalobca je vlastníkom teraz parcely Č.. XXX/X o výmere 81 m2. Na tomto liste
vlastníctva sú zapísané parcely č. XXX R. R. XXXXXX E., druh pozemku trvalý trávny porast, pôvodné

k.ú.0, umiest. pozemku 2, parcela č. XXX/ X vo výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pôvodné
k. ú. 0, umiest. pozemku 2.

5. Z LV č. XXXX F. Č.. XX v spise (nového) vyplýva, že na tomto LV sú zapísané parcely Č.. XXX/ X,
výmera556m2,druhpozemkutrvalýtrávnyporast,spôsobvyuž.p.7,umiest.pozemku2,parcelač.XXX/

X, výmera 614 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, spôsob využ.p. 7, umiest.pozemku 2, parcela č.
XXX/ X, výmera 15 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, spôsob využ.p. 7, umiest.pozemku 2, parcela
č. XXX/ X, výmera 256 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, spôsob využ.p. 7, umiest.pozemku
2, parcela č. XXX/ X, výmera 403081 m2, druh pozemku lesný pozemok, spôsob využ.p. 38,umiest.pozemku 2, parcela č. XXX/ X, výmera 81 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
spôsob využ.p. 17, umiest.pozemku 2, parcela č. XXX/ X, výmera 1994 m2, druh pozemku lesný
pozemok, spôsob využ.p. 38, umiest.pozemku 2, parcela č. XXX/X, výmera 8284 m2, druh pozemku

lesný pozemok, spôsob využ.p. 38, umiest.pozemku 2, parcela Č.. XXX/X, výmera 171391 m2, druh
pozemku lesný pozemok, spôsob využ.p. 38, umiest.pozemku 2, parcela č. XXX/X, výmera 10259 m2,
druh pozemku lesný pozemok, spôsob využ.p. 38, umiest.pozemku 2, parcela č. XXX/X, výmera 5192
m2, druh pozemku trvalý trávny porast, spôsob využ.p. 7, umiest.pozemku 2, parcela č. XXX/X, výmera
76 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, spôsob využ.p. 7, umiest.pozemku 2, parcela č. XXX/X,

výmera 40 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, spôsob využ.p. 7, umiest.pozemku 2.

6. Z výpisu z katastra na čl. 23 vyplýva, že ako nájomca pozemkov okrem iných aj parcely č. XXX, k.
ú. U.Ž. F. B. je uvedený Východoslov. SL Košice, závod Humenné, IČO: 256671 113, ako to z výpisu
vyplýva, t.j. iný subjekt ako žalovaný.

7. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že žalovaný Lesy Slovenskej republiky š.p. má
zriadený odštepný závod vo Vranove n/T na adrese Čemerianska 136.

8. Z výpisu obchodného registra spoločnosti Východoslovenské lesy štátny podnik vyplýva, že zanikli
a boli zrušené rozdelením, záväzky prevzali Lesy Košice, štátny podnik a Lesy Prešov štátny podnik.

9. Z výpisu obchodného registra spoločnosti Lesy KOŠICE, štátny podnik vyplýva, že tento podnik bol
vymazaný dňa 29.10.1999, jeho IČO je XXXXXXXX, je iné ako je IČO uvedené na evidenčnom liste
na ktorom je tiež uvedené iné označenie nájomcu, nie Lesy KOŠICE štátny podnik a zanikol zlúčením
s LESY Slovenskej republiky, š.p..

10. Z výzvy žalobcu zo dňa 22.11.2018 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zdržanie sa
zasahovania do jeho vlastníckych práv k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, P..Ú.. U. F. B. P. H.
Č.. XXX. Ide o trvalý trávny porast, ktorý je v jeho vlastníctve.

11. Z rozhodnutia Krajského lesného úradu v Prešove zo dňa 19.3.2010 č. 10/00098-2/SZ vyplýva, že
Krajský lesný úrad v Prešove v zmysle ustanovenia § 39 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v
znení neskorších predpisov na základe Žiadosti Lesov SR, S. p., OZ Vranov n/Topľou zo dňa 25.02.2010
určuje lesný celok s názvom ,,Lesy Humenné" o celkovej výmere 4633,12 ha lesných pozemkov, ako
jednotku priestorového rozdelenia lesa, pre ktorý sa vyhotoví lesný hospodársky plán na obdobie rokov

2012 - 2021 na LHC Humenné. V rámci lesného celku Lesy Humenné sa vytvára vlastnícky celok
Humenné štátne lesy o výmere 3983,75 ha a vlastnícky celok Humenné neštátne neodovzdané lesy
o výmere 649,97 ha. Zoznam lesných pozemkov podľa dielcov s udaním parcelných čísel KN-C tvoria
neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Grafický nákres hranice lesného celku je uložený na Krajskom
lesnom úrade v Prešove. Prílohou rozhodnutia sú zoznamy lesných pozemkov podľa dielcov s udaním

parcelných čísel KN-C (kópie) - Humenné štátne lesy, zoznamy lesných pozemkov podľa dielcov s
udaním parcelných čísel KN-C (kópie) - Humenné neštátne neodovzdané lesy. Tieto však predložené
neboli.

12. Z rozhodnutia zo dňa 24.05.2018 č. č. Z.-U.-H.-XXXX/XXXXXX-X vyplýva, že podľa ust. § 5 ods.

1 a § 7 ods. 1. písm. b) zákona č. o lesoch sa dočasne odníma na dobu 4 rokov od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia lesné pozemky z plnenia funkcii lesy, ide o viaceré pozemky a medzi
nimi boli aj parcely č. 239/1, 139/4, k.ú. Hažín nad Cirochou (čl. 28 druhá strana) a podľa ust. § 5 ods.
1 a § 7 ods. 1. písm. c) zákona č. o lesoch sa dočasne vyníma na dobu 4 rokov z plnenia funkcii lesy
a obmedzuje využívanie funkcii lesov na dobu technickej životnosti plynovodu na lesných pozemkoch a

to okrem iných parciel aj na parcele č. XXX/X, P..Ú.. U. F. B. (čl. 30 druhá strana).

13. Zo spisu OU Humenné č. Z..U. -H.-XXXX/XXXXXX, a to zo znaleckého posudku č. 10/2017
vyplýva, že znalec stanovil hodnotu náhrady za stratu mimoprodukčných funkcii lesa a výšku náhrady
za obmedzenie vlastníckych práv, pokiaľ ide o pozemky žalobcu parcela registra L. XXX (R. S. B. P.

XXX/X, XXX/X XXX/X) túto určil v sume 265,26 eur (čl. 14 znaleckého posudku č. 10/2017). Z obsahu
vyplýva, že nejde o výpočet vyťaženej drevnej hmoty. Znalec vychádzal pri výpočte z viacerých údajov.14. Z výzvy žalobcu zo dňa 29.11.2018 adresovaného žalovanému vyplýva, že už listom zo dňa
22.11.2018 ich vyzval, aby sa zdržali akejkoľvek činnosti, ktorá by zasahovala do vlastníckych práv k
nehnuteľnosti zapísanej na A. Č.. XXXX, P..Ú..: U. F. B., Z.: U.F. F. B., Z. U., H. Č. XXX, druh pozemku:

trvalý trávnatý porast, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve. Jeho výzva nebola nimi akceptovaná a
v súvislosti s realizáciou stavby „Prepojovací VTL plynovod Poľsko - Slovensko, líniová časť" Lesy
SR š.p., OZ Vranov nad Topľou, LS Humenné, bez súhlasu vlastníka na vyššie uvedenej parcele v
období od 21.11.2018 do dnešného dňa vyťažili a vyviezli drevnú hmotu v objeme cca 50-100 m3 v
prevažnom zložení borovica-buk, čím na strane Lesy SR š.p. došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré

po vzájomnom vyčíslení dohodou žiada ako vlastníkovi predmetného pozemku bezodkladne vydať.

15. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.06.2019 k vyjadreniu žalovaného vyplýva, že žalovaný vo svojom
vyjadrení poukazuje na znenie § 21 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov podľa, ktorého nájomca lesného
pozemku prenechaného na hospodárenie v lesoch je oprávnený využívať ho a brať z neho úžitky v

súlade s osobitným predpisom a s lesným hospodárskym plánom a inými opatreniami podľa osobitných
predpisov. Žalovaný podľa názoru žalobcu zrejme úmyselne nepoukazuje na znenie § 20 zákona č.
504/2003 Z. z. podľa ktorého „Nájomná zmluva o nájme lesného pozemku na hospodárenie v lesoch
sa spravuje ustanoveniami prvej a druhej časti tohto zákona“, ak nie je v tejto časti zákona ustanovené
inak,čojednoznačnevyžadujeuzatvorenienájomnejzmluvymedziprenajímateľomanájomcom.Žiadna

nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným nie je uzatvorená a preto vyjadrenie žalovaného, že je
oprávnený brať úžitky z lesného pozemku nemá v tomto prípade právne opodstatnenie. Žalovaný taktiež
vo svojom vyjadrení poukazuje aj na rozhodnutie Okresného úradu Humenné, pozemkový a lesný odbor
Č. sp.: Z.-U.-H.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 24.05.2018 o dočasnom vyňatí lesných pozemkov z funkcii
lesov, v ktorom je žalovaný špecifikovaný ako obhospodarovateľ predmetného pozemku a ktorý predložil

súdu ako dôkaz, ale nepredložil súdu znalecký posudok číslo 10/2017 W. O.. D. Š., H. XXXX/XX, XXX
XX J., odbor Lesníctvo, odvetvie Odhad hodnoty lesov, ktorý bol súčasťou k žiadosti o dočasné vyňatie
lesných pozemkov z funkcii lesov a je uvedený na strane 13 rozhodnutia Okresného úradu Humenné.
pozemkový a lesný odbor č. sp.: Z.-U.-H.-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 24.05.2018. Podľa predmetného
znaleckého náhrada za stratu mimoprodukčných funkcii lesa patrí vlastníkovi, teda žalobcovi. Žalobca

ma za to, že rozhodnutia Okresného úradu Humenné, pozemkový a lesný odbor č. sp.: Z.-U.-H.-XXXX/
XXXXXX-X zo dňa 24.05.2018, je zmätočné a bolo vydané bez zistenia právneho skutkového stavu
veci a bez oboznámenia a vyjadrenia účastníka konania vlastníka pozemku. na ktorého časť stavby.
Prepojovací VTL plynovod Poľsko - Slovensko, líniová časť" v katastrálnom území Hažín nad Cirochou
sa realizuje a bolo vydané v rozpore s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení tvrdí, že nájomný vzťah vznikol podľa § 22 zákona č.229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov a pritom nerešpektuje ustanovenie § 2 ods. 2 predmetného zákona podľa, ktorého vlastník
pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na ňom vzišli. Na základe uvedených skutočnosti v žalobe a
vo vyjadrení žalobcu, žalobca je toho názoru, že podaná predmetná žaloba je opodstatnená a navrhuje

súdu aby jej vyhovel v celom rozsahu.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2019 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca rovnako
ako v žalobe odmieta uznať existenciu nájomného vzťahu, vzhľadom k jeho tvrdeniu, že neexistuje
nájomná zmluva. Upriamujú preto pozornosť na koncept zákonného nájmu, ktorý pozná tak právny

poriadok SR, ako aj právna veda. Nájom môže v zásade vzniknúť z viacerých dôvodov, pričom
najtypickejšie sú: a) Zmluvný nájom, t.j. nájomný vzťah, ktorý vznikol napr. na základe nájomnej zmluvy
podľa zákona o nájme, nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z.z. (§ 24 zákona o nájme) alebo § 663 až 684
Občianskeho zákonníka (OZ), a i., b) Zákonný nájom, t.j. nájomný vzťah medzi užívateľom (nájomcom)
a vlastníkom, ktorý vznikol priamo zo zákona a nie na základe nájomnej zmluvy (napr. § 22 ods. 2 zákona

č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov - ďalej len „zákon o pôde“) a i. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný nie je oprávnený
brať úžitky z lesného pozemku, čo v predposlednom odstavci svojho vyjadrenia podopiera ustanovením
§ 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., kde cituje iba jeho neúplnú časť: „Vlastník pozemkov je vlastníkom
porastov, ktoré na ňom vzišli.“ Celé znenie predmetného ustanovenia znie: „Vlastník pozemkov je

vlastníkom porastov, ktoré na ňom vzišli; tým nie je dotknuté vlastnícke právo poľnohospodárskych
družstiev k porastom na pozemkoch ich členov podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve.3)
Pri pozemkoch daných zmluvne do užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom
nedohodne inak.“ Zákon č. 229/1991 Zb. však okrem tohto ustanovenia, ktoré má skôr všeobecnýcharakter, upravuje priamo vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, a to v § 24 ods. 2 zákona:
„V prípade, že trvalé porasty vzišli na pozemkoch v čase ich užívania poľnohospodárskymi alebo
lesnými organizáciami podľa osobitných predpisov,24) stávajú sa vlastníctvom vlastníka pozemku

dňom skončenia práva užívania; užívateľovi pozemku však patria úžitky z nich po dobu užívania.“
Predmetné ustanovenie § 24 (Náhrady za trvalé porasty) teda nepochybne deklaruje za vlastníka úžitkov
z lesného pozemku lesnú organizáciu, ako užívateľa a teda v tomto konkrétnom prípade žalovaného. Z
uvedeného je nepochybné, že v tomto prípade nie je vlastníkom porastov vlastník pozemku, ale je ním
užívateľ. Postavenie žalovaného ako užívateľa sme podľa nášho názoru dostatočne podložili dôkazmi

vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 04.2019. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej napáda rozhodnutie
Okresného úradu Humenné, pozemkový a lesný odbor č. sp.: Z.-U.-H.-XXXX/XXXXXX-X (ďalej len
„rozhodnutie úradu“), ktoré je podľa jeho názoru zmätočné a bolo vydané bez zistenia právneho
skutkového stavu veci a bez oboznámenia a vyjadrenia účastníka konania. K tomuto uviedli, že im nijako
neprislúcha hodnotiť rozhodnutie úradu, ako príslušného orgánu štátnej správy. Pre nich ako užívateľa
a obhospodarovateľa je uvedené rozhodnutie úradu záväzné. Preto konajú v súlade s jeho závermi.

Ďalej žalobca žiada vykonať ako dôkaz Znalecký posudok číslo 10/2017 znalca O.. D. Š., H. XXXX/
XX, XXX XX J., odbor Lesníctvo, odvetvie Odhad hodnoty lesov, ktorý bol súčasťou žiadosti o dočasné
vyňatie lesných pozemkov z funkcii lesov. A v predmetnom znaleckom skúmaní žalobca upozorňuje
na náhradu za stratu mimoprodukčných funkcií lesa, ktorá patrí vlastníkovi. K uvedenému uviedli, že
žiadateľom o dočasné vyňatie lesných pozemkov bol investor eustream, a.s., Votrubova 11/A, 821 09

Bratislava, ktorý je realizátorom stavby „Prepojovací VTL plynovod Poľsko - Slovensko“. Rozhodnutie
úradu priamo určuje investora ako povinného aj v súlade s vyššie uvedeným znaleckým posudkom na
hradenie náhrad za stratu mimoprodukčných funkcií lesa. Žalovaný stojí mimo tohto právneho vzťahu
a nie je oprávnený ani povinný nijako vstupovať do právneho vzťahu medzi žalobcom a eustream, a.s.
Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava. Rovnako žalovanému nevyplývajú v súvislosti s náhradami za stratu

mimoprodukčných schopností lesa žiadne povinnosti a to ani zo zákona, ani z rozhodnutia úradu. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj listinné dôkazy predložené v písomnom vyjadrení zo
dňa 15.04.2019, žalovaný naďalej navrhuje na preukázanie svojich tvrdení v danej právnej veci nariadiť
pojednávanie a ako dôkaz vykonať výsluch žalobcu a zamestnanca žalovaného povereného rokovať
so žalobcom Ing. J. F., ktorého účasť na pojednávaní žalovaný zabezpečí. Po vykonanom dokazovaní

žalovaný navrhuje žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

17. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.10.2019 na pojednávaní konanom dňa 21.10.2019 vyplýva, že
chce v krátkosti reagovať k vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.07.2019, v ktorom cituje ustanovenie

§ 2 ods. 2 zákona č. 229/91 Zb. podľa ktorého - Vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré
na ňom vzišli; tým nie je dotknuté vlastnícke právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na
pozemkoch ich členov podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve. Pri pozemkoch daných
zmluvne do užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak,: a že
žalobca uviedol vo svojom vyjadrení iba jeho neúplnú časť. Toto vyjadrenie žalovaného je nepravdivé a

zavádzajúce, nakoľko sa vo vyjadrení žalobcu zo dňa 10.06.2019 vôbec neuvádza, ale je celé citované
v žalobnom návrhu. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na vznik nájmu dvoma spôsobmi
a to na zmluvný nájom a zákonný nájom a že podľa uvedeného citovaného ustanovenia § 2 ods. 2
zákona č. 229/91 Zb. pri pozemkoch daných zmluvne do užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ
sa s vlastníkom nedohodne inak. Z citovaného predmetného znenia však zákonodarca jednoznačne

stanovil, že pozemky musia byt' dané do užívania na základe zmluvy a nie na základe vzniku nájomného
vzťahu. Žalobca ako vlastník pozemku uvedeného v žalobnom návrhu nikdy nedal predmetný pozemok
zmluvne do užívania žalovanému z čoho vyplýva, žalovaný nemôže byt vlastníkom porastov. Žalovaný
poukazuje aj na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 229/91 Zb., ale cituje, § 24 ods. 1 „V prípade, že trvalé
porasty vzišli na pozemkoch v čase užívania poľnohospodárskymi alebo lesnými organizáciami podľa

osobitných predpisov, 24) stavajú sa vlastníctvom vlastníka pozemku dňom skončenia práva užívania;
užívateľovi pozemku však patria úžitky z nich po dobu užívania" a že podľa tohto ustanovenia deklaruje
za vlastníka úžitkov z lesného pozemku lesnú organizáciu teda v tomto prípade žalovaného. Žalobca
ma zato, podľa ustanovenia § 22 /Zánik niektorých užívacích práv/ zákona č. 229/91 Zb., ods. 1 „Dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú práva k majetku uvedenému v §1 ods. 1 :" písm. c) právo

užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcii lesa 20) z čoho jednoznačne vyplýva, že
po nadobudnutí účinnosti zákona č. 229/91 Zb. užívacie právo žalovanému zaniklo a nové nevzniklo na
základezmluvyanizozákonapreabsenciujednejzpodstatnejnáležitostinájomnéhovzťahuatourčenia
výšky nájmu. Vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.07.2019 je podľa žalobcu nejednoznačné. Raz tvrdí, ževlastníkom porastov je užívateľ a raz, že užívateľovi pozemku patria úžitky z nich po dobu užívania,
pričom nedefinuje aké úžitky má na mysli. Žalobca vyžiadaním znaleckého posudku uvedeného vo
vyjadrení zo dňa 10.06.2019 chcel poukázať na skutočnosť, že náhrada za stratu mimoprodukčných

funkcií lesa podľa posudku patrí vlastníkovi, lebo je spojená s vlastníctvom lesa, nie s jeho užívaním
žalovaným, lebo keby bol vlastníkom porastov na pozemku žalovaný, náhrada by mala patriť jemu.
Žalobca vo svojom návrhu poukazuje aj na ustanovenie § 5 /Povinné osoby/ ods. 2 zákona 229/1991
Zb., kto sa rozumie „Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa ods. 1 drží". Ak žalovaný tvrdí, že má právo
užívania je teda povinnou osobou a teda podľa ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 229/91 Zb. Povinná

osoba je povinná s nehnuteľnosťou až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou
riadneho hospodára. odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstva
previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná
osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinnosti, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté."
Žalovaný vyrúbal a odpredal vyťaženú drevnú hmotu aj napriek tomu, že mu to zákon č. 229/91 Zb. v § 5
ods.3zakazuje,tedakonalprotiprávneaajnapriektomu,žehožalobcavyzvallistomzodňa22.11.2018,

aby sa zdržal akejkoľvek činnosti, ktorá by zasahovala do vlastníckych práv žalobcu k nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č.XXXX, P.. Ú..: U. F. B., Z.: U. F. B., Z.: U.. čím spôsobil žalobcovi
majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku žalobcu. Vlastnícke právo má v našom právnom
poriadku väčšiu ochranu ako právo užívacie a žalobca ho k lesnému pozemku kúpou nadobudol v dobrej
viere so všetkým. tak ako stal a ležal. Ďalej dáva do pozornosti súdu aj rozsudok OS Rimavská Sobota

sp. zn.: 9C/2/1993 o náhradu škody navrhovateľa proti odporcovi Lesy SR. š.p.. ktorý určil odporcovi
Lesy SR. š.p. zaplatiť uvedenú sumu navrhovateľovi ako vlastníkovi lesa za vyťažené drevo po účinnosti
zákona č. 229/91 Zb. Prvostupňový súd najprv rozsudkom návrh zamietol. ale po zrušení rozsudku
krajským súdom rozhodol po dokazovaní v prospech navrhovateľa, pričom súd ani neskúmal, či nájomný
vzťah bol medzi navrhovateľom a odporcom alebo či bolo treba nájomný vzťah vypovedať. Na základe

uvedených skutočnosti v žalobe a vo vyjadrení žalobcu, žalobca je toho názoru, že podaná predmetná
žaloba je opodstatnená a navrhuje súdu aby jej vyhovel v celom rozsahu.

18. Z výpovede žalobcu vyplýva, aby sa vyjadril odkiaľ vychádzal pri určení ceny bezdôvodného
obohatenia, a to z ceny drevnej hmoty, uviedol, že vychádzal z ceny, ktorú mu dal žalovaný. Ide o

cenu, ktorá je cenou obvyklou na trhu s ktorou súhlasil. Nevyjadroval sa k tomu, či išlo o drevo vyššej
alebo nižšej kvality. Po vyťažení drevnej hmoty bolo ťažko zistiť o aký strom sa jednalo, či išlo o strom
rovný alebo iný. Žalobca na dotaz súdu, či uzatváral so žalovaným nejakú nájomnú zmluvu ohľadom
užívania predmetných lesných pozemkov, ktoré uvádza v žalobe za ktoré žiada vydať bezdôvodné
obohatenie, uviedol, že nie, žiadnu zmluvu neuzatváral. Je to uvedené aj v žalobnom návrhu. Žalobca

na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si v zmysle znaleckého posudku uplatnil náhradu za
stratu mimoprodukčných funkcií lesa u investora spoločnosti eustream, žalobca uviedol, že nie. Žiadnu
náhradu za mimoprodukčných funkcií lesa si neuplatnil. K znaleckému posudku mu bola predložená
kópia zamestnanca pána O.. F.. Keďže mal len kópiu, nevedel zistiť, či sa s ňou súd uspokojí, preto
navrhoval vykonať ako dôkaz tento znalecký posudok. Investor v žiadnom rokovaní s ním, ako s

vlastníkom pozemku, nebol. To, že došlo k výrubu drevnej hmoty, sa dozvedel náhodou, pri ceste do
Sniny, nakoľko vie, kde má pozemok a videl, že sa tam ťaží. Boli tam pracovníci, myslí si, že z Lesnej
správy Humenné, meno si nespomína. Povedali, že v súlade s povolením ťažby, túto ťažbu vykonávajú,
na čo som vyzval žalovaného, aby sa zdržal zasahovaniu do mojich vlastníckych práv. Chce poukázať
na to, že predmetný pozemok bol evidovaný na katastri nehnuteľnosti ako parcela č. E s uvedením trvalé

trávnaté porasty. Po všetkých týchto skutočnostiach dal pozemok zapísať na LV do kategórie C s tým,
že bol vyhotovený geometrický plán, trvalé trávne porasty boli špecifikované ako lesný pozemok, čo sa
dá overiť na internetovej stránke. Súdu predkladložil výpis z listu vlastníctva.

19. Žalobca ďalej uviedol, že rozdiel medzi zápisom v E-čkovom stave a C-čkový stav spočíval v tom, že

pri C-čkovom stave sú presne vytýčené hranice a zanesené do súradnicového systému katastra. Pri E-
čkovom sa hranica môže pohybovať. Nebola stanovená presná. Žalobca na otázku právneho zástupcu
žalovaného, aby uviedol, kto je v súčasnosti obhospodarovateľom pozemkov, nakoľko bolo preukázané,
že v čase kúpy tohto pozemku bol žalovaný užívateľom predmetného pozemku a majú za to, že sú
stále obhospodarovateľom tohto pozemku, žalobca uviedol, že predmet sporu nespočíva v tom, kto

je obhospodarovateľ lesa ale v tom, kto je vlastníkom porastov, ktoré na ňom vzišli a kto utrpel ujmu.
Žalobca na otázku súdu, či bola žalovanému poskytnutá náhrada v súvislosti s výrubom drevnej hmoty
zo strany investora, právny zástupca žalobcu uvádza, že o tomto vedomosť nemajú, na čo poukazovali.
Vychádzali z rozhodnutí, ktoré súdu doložili, kde boli uložené povinnosti investorovi poskytnúť náhradyMinisterstvu vnútra sa mu zdá. To, či reálne došlo k výplate nejakých náhrad, neskúmali. Podľa
predloženého rozhodnutia v súvislosti s výrubom drevnej hmoty bolo uložené investorovi vykonať
úhradu, pričom nie je zrejmé, komu táto náhrada za výrub drevnej hmoty bola vyplatená.

20. Žalobca ďalej k veci uviedol, že čo sa týka náhrady za straty mimoprodukčných funkcií lesa, to je
jedna stránka veci. Druhá strana sa týka predmetu sporu, nakoľko je nepochybné, že žalovaný drevo
vyrúbal a odpredal, čo vyplýva z rokovania s Ing. Novákom. Získal majetkový prospech odpredajom tejto
drevnej hmoty a týmto došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Má za to, že uvedené

skutočnosti a dokazovanie nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

21. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že išlo o mimoriadnu ťažbu v súvislosti s výstavbou
plynovodu. Majú za to, ako uviedli, že zo zákona vznikol nájomný vzťah, preto aj úžitky, ktoré sme si
z toho ponechali, boli zákonné.

22. Z výpovede svedka O.. J. F. vyplýva, že vie, čo je predmetom konania, a strany sporu pozná.
Svedok na dotaz súdu, či je alebo bol zamestnancom žalovaného, podľa informácií, ktoré sú v spise,
uviedol, že bol zamestnancom do 31.07.2019. Na otázku súdu, ako ukončil pracovný pomer, uviedol, že
dohodou. Pracoval ako referentom správ a lesných pozemkov a reprivatizácie lesov. Svedok na dotaz
súdu, aby ozrejmil čo vie o predmete konania, o uplatnenom nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia a okolnosti výrubu, svedok uviedol po nazretí do svojich poznámok. Uviedol, že poznámky
si robil ešte v čase, keď bol zamestnancom žalovaného. Svedok uviedol, že v súvislosti s realizáciou
výstavby plynovodu prepojovací plynovod Poľsko - Slovensko v k. ú. Hažín na parcele č. KNN 239 v
rámci prípravy pracovného pruhu Lesy SR mali zabezpečiť výrub drevín. Tento výrub sa mal vykonať
na základe rozhodnutia Okresného úradu, odboru pozemkového a lesného. Bolo to rozhodnutie o

dočasnom vyňatí lesných pozemkov s plnením funkcie lesa. V súvislosti s týmto rozhodnutím bol daný
aj súhlas s vykonaním mimoriadnej ťažby na týchto pozemkov. Lesy SR túto plánovanú ťažbu sami
nerealizovali. Táto bola zadaná externej firme, presný názov neviem, ktorá túto ťažbu zrealizovala, a to
v rozsahu v akom bol vyznačený investorom stavby. V novembri 2018 ich vlastník pozemku pán C.. J.
vyzval k zastaveniu tejto činnosti a zároveň ich vyzval aj k náhrade škody, ktorá mu vznikla. Táto výzva

boladanávčase,keďužprácebolirealizované.Drevoužboloodvezenéaboloumiestnené,myslí,žena
expedičnom sklade v Kochanovciach. Je to sklad, ktorý je vo vlastníctve Lesov SR. Následne odpovedali
pánovi J. na jeho výzvu, pričom reagovali aj na jeho podnet týkajúci sa náhrady škody. Poukazovali
na to, že sú užívateľom uvedených lesných pozemkov a že toto užívacie právo im vzniklo v súlade so
Zákonom č. 229/91 ako nájomný vzťah zo zákona. Zároveň ho vyzvali na prevzatie užívacích práv k

jeho pozemkom. Ponúkli mu aj formu osobného rokovania a prejednania jeho žiadosti. Toto stretnutie
sa uskutočnilo, presný dátum si nepamätá, niekedy v roku 2019, začiatkom roka, kde skonštatovali tie
isté skutočnosti, ktoré mu aj písomne oznámili, že ťažba bola legálna v zmysle rozhodnutia a že ich
užívanie je takisto legálne. Pokiaľ sa pamätá, nejaký konkrétny záver sa z rokovania neurobil. Následne
v tejto veci rokovali ešte raz, a to za prítomnosti aj zástupcov firmy eustream ako investora stavby. Aj na

tomto rokovaní všetky strany skonštatovali to, čo bolo v písomnom. Vlastník si uplatnil tie isté nároky.
Oni zdôvodňovali tie isté argumenty, takže k žiadnej dohode nedošlo.

23. Žalobca k výpovedi svedka poukázal, že nehovorí pravdu, pri ohliadke svojich pozemkov drevo bolo
vyťažené pod lesom a uložené na kope, teda nebolo odvezené.

24. Svedok na otázku žalobcu, prečo uvádzal, že rokovanie bolo až v roku 2019 - svedok uviedol že
stretli sa na základe výzvy, ktorú poslal na Štátne lesy. Žalobca poukazuje, že bolo to 11.12.2018, kde si
ozrejmili objem vyťaženej drevnej hmoty. Uviedol, že je možné, že sa pomýlil, nakoľko to bolo na sklonku
roka. V zmysle tohto záznamu potvrdil to, čo uviedol žalobca. Je možné, že si termín pomýlil. Nemá

k dispozícií všetky listiny. Svedok ďalej poukazuje, že z jeho úlohy nevyplývala povinnosť zabezpečiť
výrobné úlohy. Informácie, kde v danom čase sa drevná hmota nachádzala, ktorá bola vyťažená, mal
iba z toho, čo mu boli poskytnuté informácie od iných organizačných zložiek. Časový sled podľa dní
už teraz nemôže vedieť. V danom čase mal informáciu o tom, že ťažba bola zrealizovaná a drevo
odvezené. Z toho vychádza. Aj množstvo dreva, ktoré špecifikovali v zázname mal v podstate na základe

podkladov od organizačnej zložky, ktorou bola lesná správa. Svedok na otázku žalobcu, či mal v ruke
a čítal predmetné rozhodnutie okresného úradu, odboru pozemkového a lesného, svedok uviedol, že
áno. Na otázku, či bol súčasťou rozhodnutia aj znalecký posudok č. 10/2018 O.. Š., svedok uviedol, žeznalecký posudok bol súčasťou celého konania. Nie je si istý, ale myslí si, že bol citovaný aj v texte
rozhodnutia. Na otázku, či čítal predmetný posudok, svedok uviedol že čiastočne.

25. Žalobca poukázal na stranu 11 tohto znaleckého posudku a cituje ustanovenie - 4.odsek so
začiatkom: „Za odstránené lesné porasty je investor povinný poskytnúť...“ - žalobca dotazuje svedka,
prečo nerešpektovali odborný záver znalca, ktorý je uvedený v tomto znaleckom posudku, uviedol: myslí
si, že toto ustanovenie sa vzťahuje vo všeobecnosti na celý znalecký posudok, kde predmetom nie je
len jeden konkrétny pozemok, ale teda všetky zasiahnuté pozemky. Znalec nemal úlohu riešiť vzťahy -

užívacie vzťahy mám na mysli. Špecifikoval znalecký posudok podľa vlastníctva, nie podľa užívania.

26. Žalobca poukázal, že tento znalecký posudok č. 10 sa vzťahuje na tieto konkrétne pozemky. Je
zrejmé z označenia o ktorú parcelu sa jedná.

27. Svedok uviedol, že úlohou znalca, teda znaleckého posudku bolo určiť výšku náhrad za realizáciu

týchto ťažieb. Nebolo úlohou znalca určiť komu presne patrí náhrada. Svedok na otázku žalobcu, či
súhlasí s tým názorom, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyňatí z mimoprodukčných
funkcií lesa, žalovaný Štátne lesy nemali právo obhospodárovať na týchto pozemkoch, svedok uviedol,
ženesúhlasístým.Rozhodnutieokresnéhoúradubolorozhodnutímodočasnomvyňatízplneniafunkcií.
Predmetné pozemky stále ostali a sú lesnými pozemkami.

28. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

29. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 299/1991 Zb. zákon sa vzťahuje na
a)pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len „pôda“),
b)obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
včítane zastavaných pozemkov,
c)obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou
súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,

d)iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20 .

30. Podľa ust. §1 ods. 2,3 zákona č. 299/1991 Zb.zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov,
pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a

užívacích práv k pozemkom. Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa právne vzťahy k majetku
uvedenému v odseku 1 osobitnými predpismi.

31. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 299/1991 Zb. okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len
na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom,

ak nie je zákonom ustanovené inak alebo, pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe
do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav,2a) na základe zmluvy s touto osobou.

32. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 299/1991 Zb. vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na ňom

vzišli; tým nie je dotknuté vlastnícke právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na pozemkoch
ich členov podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve. Pri pozemkoch daných zmluvne do
užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak.

33. Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona č. 299/1991 Zb. povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až

do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti
tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také
právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe
porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

34. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 299/1991 Zb. dňom účinnosti tohto zákona
zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1 :c)právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa,

35. Podľa ust. § 22 ods. 2 zákona č. 299/1991 Zb. ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom

poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona
alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý
možno vypovedať k 1. októbru bežného roka; to neplatí, ak ide o lesné pozemky, na ktoré sa vzťahujú
odseky 3 a 4. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať
nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného

mesiaca pred týmto dňom.

36. Podľa ust. § 22 ods. 3 zákona č. 299/1991 nájomný vzťah k lesnému pozemku, ktorý vznikol podľa
odseku 2, zaniká
a)výpoveďou vlastníka,
b)dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav

alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí, alebo
c)dohodou.

37. Podľa ust. § 22 ods. 4,5,6 zákona č. 299/1991 Zb. nájomný vzťah k lesnému pozemku, ktorý
vznikol podľa odseku 2, možno vypovedať k 1. januáru, ak § 34e ods. 2 neustanovuje inak. Výpovedná lehota je jeden rok, ak odsek 5
neustanovuje inak. Ak sa na pozemku nachádzajú trvalé kultúry patriace k nevyhnutnému rastlinnému
genofondu, ak pozemok slúži výlučne na vyšľachtenie nových odrôd rastlín alebo ak sú na pozemku
semenné sady lesných drevín alebo lesnícke arboréta, výpovedná lehota pri výpovedi z nájomného
vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, podanej vlastníkom sa nemôže skončiť skôr, ako sa dosiahne

účel, na ktorý sa pozemok užíval k 1. februáru 1992. Na lesný pozemok, ku ktorému vznikol nájomný
vzťah podľa odseku 2, sa primerane vzťahuje § 5 ods. 3 .

38. Podľa ust. § 22a ods. 1,2,3 zákona č. 299/1991 Zb. lesné pozemky užívané podľa doterajších

predpisov sa odovzdávajú vlastníkom predovšetkým v ucelených lesných častiach, ktorými sú jednotky
priestorového rozdelenia lesa podľa osobitného predpisu, bez vyznačovania jednotlivých pozemkov.
Najmenšia odovzdávaná výmera pozemku alebo ucelenej lesnej časti je 0,5 ha, ak odsek 10
neustanovuje inak. Na obstaranie spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním lesného pozemku podľa
odseku 1 si vlastníci môžu založiť združenie. Na ďalšie využívanie odovzdaného lesného pozemku sa

uplatňuje osobitný predpis.

39. Ak je daná výpoveď podľa § 22 ods. 3 písm. a) , o odovzdaní a prevzatí lesného pozemku sa medzi doterajším užívateľom a
vlastníkom alebo združením uzatvorí písomná dohoda o odovzdaní a prevzatí lesného pozemku (ďalej

len „dohoda o odovzdaní a prevzatí“), ktorá obsahuje
a)spôsob úhrady nájomného,
b)lehotu na úhradu nájomného, ktorá nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa jej uzatvorenia, ak nie je
dohodnuté inak,
c)kópiu nájomnej zmluvy podľa odseku 13, ak súčasťou odovzdávaných lesných pozemkov sú pozemky

alebo podiely vo vlastníctve štátu alebo nezistených vlastníkov,
d)spôsob zabezpečenia úloh podľa osobitného predpisu a
e)dátum, ku ktorému dôjde k odovzdaniu a prevzatiu obhospodarovania lesa.

40. Podľa ust. § 22a ods. 7 zákona č. 229/1991 Zb. ak nedôjde k uzatvoreniu dohody o odovzdaní

a prevzatí, výpovedná lehota uplynula a nevzniká iný nájomný vzťah, orgán štátnej správy lesného
hospodárstva na základe oznámenia doterajšieho užívateľa rozhodne o osobitnom obhospodarovaní
lesa;doterajšíužívateľjedovykonateľnostitohtorozhodnutiapovinnýzabezpečiťodbornéhospodárenie
v lesoch.

41. Podľa ust. § 20 zákona č. 504/2003 v znení účinnom k 11.1.2004, nájomná zmluva o nájme lesného
pozemku na hospodárenie v lesoch sa spravuje ustanoveniami prvej a druhej časti tohto zákona, ak nie
je v tejto časti zákona ustanovené inak.42. Podľa ust. § 21 ods. 1, 2 zákona č. 504/2003 v znení účinnom k 11.1.2004, ak je predmetom nájmu
lesný pozemok vo vlastníctve štátu, okrem lesných pozemkov nadobudnutých do vlastníctva štátu podľa
osobitného predpisu, na uzavretie zmluvy o nájme sa vyžaduje súhlas ministerstva podľa osobitného

predpisu. Ak nie je dohodnuté inak, lesný pozemok sa nájomcovi prenecháva najmenej na desať
rokov. Ak je zmluva o nájme lesného pozemku uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 30 rokov.
Ustanovenie § 8 ods. 2 sa
nepoužije.

43. Podľa ust. § 21 ods. 3 zákona č. 504/2003 v znení účinnom k 1.1.2004 nájomca lesného pozemku
prenechaného na hospodárenie v lesoch je oprávnený využívať ho a brať z neho úžitky v súlade s
osobitnými predpismi a s lesným hospodárskym plánom a inými opatreniami podľa týchto osobitných
predpisov.

44. Zákon č. 504/2003 hovorí o nájme poľnohospodárskych a lesných pozemkoch. Ako vyplýva aj

obsahu a z textu zákona upravuje zmluvný nájom pozemkov. Ustanovenia § 20 a nasl. upravujú
nájom lesných pozemkov, tieto ustanovenia boli neskôr prijatím novely (zákona č. 158/2019) zmenené
od 1.7.2019, štvrtá časť bola vypustená (týkajúca sa nájmu lesných pozemkov). Zákon č. 158/2019
novelizoval aj zákon č. 229/1991 Z.z.

45. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

46. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

47. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

48. Podľa ust. § 153 ods. 1,2,3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

49. Podľa ust. čl. 3 ods. 1,2 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách

a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu
a zmyslu podľa odseku 1.

50. Podľa ust. čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

51. Podľa ust. čl. 15 ods. 1,2 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

52. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a. a)splnení povinnosti,
b. b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,c. c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d. d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

53. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prejednal vec postupom podľa Civilného
sporového poriadku.

54. Zámerom nového Civilného sporového poriadku je snaha o zrýchlenie konania a vytvorenie takých

pravidiel, ktoré priebeh konania zhospodárnia, a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého
spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.

55. Jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou
zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu je tiež zvýšenie požiadaviek na
procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami

v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku
aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy
a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na
skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty.

56. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou

povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených
a vykonaných dôkazov.

57. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

58. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

59. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na
základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto
plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné závisí od posúdenia všetkých okolností,

za ktorých došlo k plneniu.

60. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatil vydať toto obohatenie tomu na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Právny úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne

vzťahy. Možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu na základe zákona. Záväzkový právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení nasledujúcich predpokladov a to vznik bezdôvodného
obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane obohateného, k získaniu
majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočnosti, ktoré sú
výslovne upravené v zákone, vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú

osobu (oprávnený) pričom táto ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane
obohateného a nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu
vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.

61. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je naplnenie všetkých vyššie uvedených

predpokladov. Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 OZ je rozhodujúce to, že
došlo k obohateniu určitej osoby na úrok iného a pre toto obohatenie nebol daný právny dôvod (v
danom prípade došlo k plneniu v prospech žalovaného bez právneho dôvodu). Podstatnou je existencia
konkrétnej skutkovej podstaty s ktorou zákonom spája vznik tohto právneho vzťahu. Každý sa môžedomáhať vydania bezdôvodného obohatenia len do tej výšky do ktorej bolo bezdôvodné obohatenie
získané na jeho úkor.

62. Medzi základné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí plnenie bez právneho dôvodu,
plnenie z neplatného právneho dôvodu, plnenie z právneho dôvodu ktorý odpadol, majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov a bezdôvodné plnenie za iného ,,kde ten kto mal plniť, neplnil a ten kto
plnil túto povinnosť v skutočnosti nemal. Ak určitý vzťah nemožno posúdiť podľa jednotlivých podmienok
bezdôvodného obohatenia, je potrebné použiť všeobecnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia

aj na prípad výslovne neupravený zákonom. Pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči tomu komu sa plnilo.

63. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za vyťaženú drevnú
hmotu na jeho pozemku v sume 1.736,30 eur s tvrdením, že mu patria, pretože je, resp. bol vlastníkom
drevín a žalovaný nemal dôvod ponechať si toto plnenie, kúpnu cenu ním vyťaženého a následne

predaného dreva.

64. V konaní bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom parcely č. 239 neskôr preparcelovanej z ktorej
mala byť podľa jeho tvrdenia vyťažená drevná hmota. V žalobe uvádzal parcelu č. 239. Toto žalovaný
nerozporoval.

65. Za nespornú skutočnosť v konaní je potrebné považovať to, že žalobca uvedenú parcelu (239)
nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 18.07.2002, ako to vyplýva z listu vlastníctva. Sám žalobca uviedol,
že ju nadobudol od Agrodružstva Kamenica nad Cirochou. Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. K
tomu, či predchádzajúci vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu v zmysle ust. zákona č. 299/1991 Zb. alebo

lesnýpozemoksámobhospodaroval,respektíve,čizozákonanevznikolnájomnývzťahvzmyslezákona
č. 299/1991 Zb. uviedol to, že podľa neho nájomný vzťah nevznikol. Žalovaný sa bránil, že podľa neho
vznikol zo zákona nájomný vzťah.

66. Z evidenčného listu č. 2 na čl. 23 z 27.03.1996 vyplýva, že ako nájomca spornej parcely č. XXX

je poznamenaný subjekt Východoslov. SL Košice, závod Humenné, IČO: 256671 113. Z výpisu z
obchodného registra nevyplýva, ako je to uvedené, že by žalovaný bol právnym nástupcom tohto
subjektu s takýmto IČO-m.

67. Neskôr žalovaný uviedol, že je právnym nástupcom a že uvedené IČO sedí len chýbajú k číslu nulky,

číslo 13 je podľa neho počet parciel. Sám žalovaný uviedol, že tieto evidenčné listy boli neskôr zrušené.

68. Žalovaný ďalej predložil plán starostlivosti o les k 25.01.2019 a rozhodnutie z 19.03.2010 č.
20/00097-2/SZ o určení lesného celku s názvom „Lesy Humenné“, no predložil len prvú stranu, zoznam
pozemkov nepredložil. Nie je teda zrejmé, že tam patrili aj pozemky žalobcu. Pokiaľ ide o žalovaným

predložený plán starostlivosti o les na obdobie rokov 2012 až 2021 na čl. je 25 bol žalovaným predložený
len plán - stav k 25.01.2019, kde tiež nie je uvedená žiadna parcela.

69. Z rozhodnutia zo dňa 24.05.2018 vyplýva, že podľa ust. § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1. písm. b) zákona č.
o lesoch sa dočasne odníma na dobu 4 rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia lesné

pozemky z plnenia funkcii lesy, ide o viaceré pozemky a medzi nimi bola aj parcely Č.. XXX/X, XXX/X ,
P..Ú.. U. F. B. (čl. 28 druhá strana) a podľa ust. § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1. písm. c) zákona č. o lesoch sa
dočasne vyníma na dobu 4 rokov z plnenia funkcii lesy a obmedzuje využívanie funkcii lesov na dobu
technickej životnosti plynovodu na lesných pozemkoch, a to okrem iných parciel aj na parcele č. XXX/
X, P..Ú.. U. F. B. (čl. 30 druhá strana).

70.Vkonaníakospornouskutočnosťoumedzistranamisporuboloto,čivznikolohľadomspornejparcely
č. 239 na ktorej došlo k vykonaniu ťažby dreva účinnosťou zákona č. 299/1991 zb. nájomný vzťah,
či zmluvne alebo zo zákona v poukazom na platné znenie zákona č. 299/1991Zb.. a teda spornou
skutočnosťou je to, komu v zmysle citovaných zákonných ustanovení patria porasty, ktoré vzišli na

pozemku žalobcu, respektíve komu patria úžitky za vyťaženú drevnú hmotu ( porasty) a kto je teda
vlastníkom drevín, porastov.71. Žalovaný sa bránil tým, že je zákonným obhospodarovateľom spornej parcely a že zo zákona mu
vznikol nájomný vzťah podľa ust. § 22 ods. 2 zákona č. 299/1991 zb. a preto mu patria úžitky v zmysle
ust. § 21 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z.

72. Súd má za to, že toto tvrdenie žalovaný v konaní ním predloženými dôkazmi, ako je to vyššie
uvedené, nepreukázal. Vyplýva to hlavne z evidenčného listu č. 2 na čl. 23 z 27.03.1996, ktorým chcel
žalovaný preukázať to, že je poznamenaný ako nájomca, čo nie je pravda. Z evidenčného listu vyplýva,
že je tam uvedený subjekt Východoslov. SL Košice, závod Humenné, IČO: 256671113. Žalovaný tvrdil,

že je to jeho právny predchodca.

73. Podľa výpisu z obchodného registra mali Východoslovenské lesy, štátny podnik však iné IČO, ako
to, čo je uvedené v evidenčnom liste, je to IČO: 00156671. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že
Východoslovenské lesy, štátny podnik zanikli a boli zrušené rozdelením, záväzky prevzali Lesy Košice,
štátny podnik a Lesy Prešov štátny podnik. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že Lesy Košice

štátny podnik má tiež iné IČO, a to 36 175 889.

74. Teda z listinných dôkazov nie je jednoznačne povedať, že žalovaný je naozaj skutočne právny
nástupca poznamenaného nájomcu v evidenčnom liste. Aj keď z vyjadrenia žalovaného a samotného
výpisu vyplynulo, že číslo čiastočne sedí a že len chýbajú nulky, sú tu stále pochybnosti aj vzhľadom na

to, že z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva tieto skutočnosti nevyplývajú. Tieto skutočnosti nevyplývajú
ani z ďalších listín predložených žalovaným, rozhodnutia z 19.03.2010 (bol predložený bez príloh k
rozhodnutiu, a to zoznamu lesných pozemkov) a hospodárskeho plánu, kde v nich chýba identifikácia
obhospodarovaných parciel. Žalobca poukázal, že pôvodný vlastník parcely bol aj jej obhospodarovateľ.
Žalovaný toto poprel, no jednoznačne tieto svoje skutočnosti nepreukázal.

75.Zvykonanéhodokazovania nevyplýva,že byžalovanýmoholbyťnájomcomatiežznehonevyplýva,
že by vznikol, ako tvrdí, nájomný vzťah zo zákona v zmysle ustanovení § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991
Zb. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by nájomný vzťah vznikol na základe nájomnej zmluvy. Na
základe uvedeného je preto nesporné, že žalovanému, ako to tvrdí s odkazom na ust. § 21 ods. 3 zákona

č. 504/20003 Z.z., nepatria úžitky, t.j. cena predaného a vyťaženého dreva z pozemku žalobcu.

76. Naopak v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 299/1991 Zb. vlastník pozemkov, t.j. žalobca je vlastníkom
porastov, ktoré na ňom vzišli, pretože tvrdenia uvedené druhej vete, t.j. že pozemky boli dané zmluvne
do užívania neboli v konaní preukázané. Žiadna nájomná zmluva uzavretá nebola.

77. Navyše, ako to zo zákona vyplýva, druhá veta citovaného zákonného ustanovenia hovorí o prípade,
kedy je nájomca, užívateľ je vlastníkom porastov, no znenie zákona hovorí o vlastníctve len v tom
prípade, ak ide o pozemky, ktoré boli dané zmluvne do užívania, t.j. ak bola uzavretí nájomná zmluva,
čo v danom prípade nesporne nebolo. Ani pôvodný vlastník a ani súčasný žiadnu nájomnú zmluvu so

žalovaným neuzavrel. Preto nie je možné skonštatovať, že žalovaný je vlastníkom porastov, a to ani v
prípade vzniku zákonného nájmu.

78. Spornou skutočnosťou nebolo to, že došlo k vykonaniu výrubu drevín v dôsledku stavby plynovodu
a ani ich hodnota, ktorú žalobca žiada v tomto konaní vydať, a to z dôvodu, že tieto skutočnosti žalovaný

nepoprel(§151ods,1,2CSPskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné).

79. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalobca bol vlastníkom vyťažených stromov, drevnej hmoty
špecifikovanej v žalobe, ktorú žalovaný vyťažil a predal a výťažok si ponechal, čo nepoprel a preto

sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 1.736,30 eur, tak ako to žalobca tvrdí. Toto
bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi v žalovanej sume vydať. Súd poukazuje, že žalovaný
výšku bezdôvodného obohatenia a ani skutočnosť o vyťažení drevenej hmoty samotným žalovaným
nerozporoval. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z vykonaného dokazovania.

80. Súd má za to, že v konaní boli preukázané všetky podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo plnením bez právneho dôvodu, t.j. tým, že žalovaný predal vyťaženú drevnú hmotu, ktorá
patrila žalobcovi, túto si ponechal, pričom na takýto postup, ako je to vyššie uvedené a v zmysle
citovaných zákonných predpisov nemal oprávnenie - právny dôvod, tak ako je to vyššie uvedené.Svoje tvrdenia žalovaný, že takto mohol postupovať v konaní a v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení a predloženými dôkazmi v konaní nepreukázal.

81.Tvrdeniažalovanéhootom,že bolouloženéinvestoroviuhradiťsumyuvedenévznaleckomposudku
za stratu mimoprodukčných funkcii lesy a tvrdenie o tom, že boli pozemky dočasne vyňaté z lesných
pozemkov nemajú s vecou súvis a ani význam pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Je to iný inštitút
určený v zmysle zákona o lesoch a nezodpovedá a ani nemôže zodpovedať bezdôvodnému obohateniu
za ponechanie kúpnej ceny predaného drevnej hmoty, na čo nemal žalovaný právny nárok ako je to

vyššie zdôvodnené.

82. Na základe uvedeného preto súd žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel. Žalovaný v konaní
listinnými dôkazmi svoje tvrdenia nepreukázal, tak ako to súd vyššie zhodnotil, súd má za to, že žalovaný
neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Súd poukazuje, že žalobca nežiadal úroky z omeškania.

83. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

85. Keďže žalobca bol v celom rozsahu úspešný, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení
rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku.