Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205191
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115205191.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne T. G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
D. XX, zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti
žalovanému I. G., nar. X.X.XXXX, bytom J. - O., S. C. X/XXXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Tarabčák, s.r.o.,Hlavná 13, Prešov, o zaplatenie 9.000 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 25C 86/2015-300 zo dňa 31.1.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol.
Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške,
ktorá bude presne špecifikovaná v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o ďalšej časti žalobkyňou uplatneného nároku. Prvým rozsudkom

Okresného súdu Prešov č.k. 25C 86/2015-159 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 25C 86/2015-176
prvoinštančný súd dňa 30.6.2016 priznal žalobkyni právo na zaplatenie 8.962,36 eur s prísl. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Zamietavý výrok sa stal právoplatným dňa 2.8.2016.
Vec v rozsahu priznanej sumy 8.962,36 eur s prísl. bola odvolacím Krajským súdom v Prešove pod č.k.
17Co 173/2016-193 zo dňa 16.11.2017 zrušená a vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Preskúmavaným rozsudkom prvoinštančný súd žalobu vo zvyšku zamietol (č.k. 25C 86/2015-300).

V zamietavom rozsudku prvoinštančný súd skonštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo zistené,
že žaloba žalobkyne bola podaná predčasne, pretože čas plnenia pôžičky, ktorá bola dohodnutá medzi
stranami sporu, bol daný na vôli žalovaného ako dlžníka, preto, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vrátenia
požičanej finančnej čiastky, takáto žaloba je predčasná. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka sa musí
žalobkyňa najskôr domôcť určenia splatnosti pôžičky žalovaného voči nej a až následne sa môže
domáhať jej vrátenia. Preto aj posudzovanie otázky premlčania, ktoré namietal žalovaný, je predčasné.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 251 CSP pri aplikácii ust. § 255 ods. 1, 2
CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd mu priznal
právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala výrok

o trovách konania. Nesúhlasila s aplikáciou ust. § 255 ods. 2 CSP, keď poukázala na to, že v
priebehu konania žalovaný v závislosti od priebehu dokazovania menil svoje argumentácie a ďalej bolojednoznačne zistené, že uplatnený nárok je čo do základu a jeho výšky opodstatnený, o čom nemal
súd prvej inštancie, ani odvolací súd žiadne pochybnosti. Preto by bolo namieste aplikovať ust. § 255
ods. 2 CSP.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že sú tu dané výnimočné dôvody pre aplikáciu (§ 257 CSP). Poukázala na
obdobné rozhodnutia odvolacích súdov.
Poukázala ďalej aj na to, že jej pomery nie sú dobré, pretože je zdravotne hendikepovaná - nepočujúca,
čo ovplyvňuje aj jej pracovnú spôsobilosť a zárobkové možnosti. Je na rodičovskej dovolenke s mladším
synom, spolu má dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Jej príjem predstavuje čiastočný

invalidný dôchodok 169 eur, rodičovský príspevok s rodinnými prídavkami 269,38 eur a výživné platené
žalovaným vo výške 200 eur. Príjem manžela žalobkyne z pracovného pomeru je 675 eur mesačne v
čistom. Výdavky rodiny predstavujú mesačné výdavky, a to inkaso za byt 177,89 eur, splátka úveru na
bývanie 2x a jeden spotrebný úver (193,98 eura, 223,62 eura a 232 eur), úhrada mobilu 20 eur, internetu
9,49 eura, poistenie detí 30 eur, 2x sporenie 10 a 12 eur, bežné výdavky na stravu, hygienu, oblečenie
a obuv. Ročne platí daň z nehnuteľností 86,82 eur, poplatok za odpad vo výške 60,11 eur, poistenie

bytu vo výške 83,57 eur a poistenie motorového vozidla 162,94 eur. Na mal. C. uhrádza v základnej
škole 22 eur stravu, poplatok za tenis 100 eur polročne a oblečenie, obuv, pomôcky a vreckové. Za
mladšieho syna Robina uhrádza poplatok v materskej škole 20 eur, stravu 22 eur, uhrádza náklady na
vzdelávanie 42 eur polročne. Bez finančnej pomoci matky a starej matky by navrhovateľka tieto výdavky
nezvládla. Uviedla, že žalovaný predtým zarábal ako SZČO 1.000 eur mesačne, v súčasnej dobe sa

presťahoval do Bratislavy, kde predpokladá, že jeho príjem je vyšší, od 1.500 do 2.000 eur mesačne.
Kúpil si jazdené motorové vozidlo značky Mercedes a býva v byte, ktorý kúpil. Uhrádza náklady na
výživu mal. C. mesačne po 200 eur. Preto žiadala, aby súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
prípadne aby žalovanému priznanú náhradu trov konania adekvátne a vo významnom rozsahu znížil.
Predložila doklady o svojich výdavkoch.

4. K odvolaniu žalobkyne zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý namietal náležitosti odvolania a
ďalej uviedol, že v danom prípade nie sú dané dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Toto ustanovenie
žalobkyňa v priebehu konania nežiadala aplikovať a ani netvrdila, že sú tu dané na jej strane dôvody
existujúce pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Aplikácia ust. § 257 je možná iba vtedy, ak ide o

výnimočný prípad, čo v danej veci nie je. Poukázal na to, že aj on je hendikepovaný, nepočujúci, našiel si
prácu, má príjem, čo mu nemôže byť na ujmu. Preto žiadal napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného
súdu ako vecne správny potvrdiť.

5. V odvolacej replike žalobkyňa na podanom odvolaní trvala. Poukázala na to, že v danom prípade sú

tu dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP a poukázala na existujúci komentár k citovanému zákonnému
ustanoveniu. O zamietnutí žaloby sa dozvedela až vtedy, keď bol rozsudok vyhlásený, do tej doby
nemala dôvod tvrdiť a preukazovať sociálne, majetkové a osobné pomery a okolnosti dôležité pre
aplikáciu ust. § 257 CSP. Prvoinštančný súd mal však dostatok skutkových okolností svedčiacich o tom,
že je v danom prípade dôvodné aplikovať ust. § 257 CSP. Žiadala, aby odvolací súd odvolacie dôvody

zobral do úvahy a rozhodol tak, ako to navrhla vo svojom odvolaní.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v danom prípade aplikácia ust. § 257 CSP je možná iba vo
výnimočných prípadoch a neboli zistené žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa pre ich aplikáciu a
vôbec neboli zistené výnimočné okolnosti, pretože zákon stanovuje nutnosť kumulovať obidva dôvody

súčasne. Poukázal na to, že aj jeho príjmy a výdavky nie sú vysoké, dostáva invalidný dôchodok vo
výške 290,20 eura, ďalej mzdu vo výške 876,44 eura, teda spolu 1.166,64 eura. Z toho uhrádza 200
eur výživné, 223,25 eur splátka úveru na auto, sumu 90,64 eura telefón a internet, sumu 74,45 eura
notebook, sumu 27,50 eura elektrinu, sumu 4 eurá plyn, sumu 195 eur uhrádza za správu bytu, sumu
12,84eurazaTVMagioasumu60eurzaprenájomgaráže.Pretožiadalprvoinštančnýrozsudokpotvrdiť

vo výroku o trovách konania.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok rozsudku
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu vo výroku o trovách
konania. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa si vo vzťahu k žalovanému uplatňovala úhradu sumy 9.000
eurztituluzmluvyopôžičke,ktorúmalistranysporumaťuzatvorenúaďalejpoukázalanato,žežalovaný
jej požičanú finančnú čiastku nezaplatil.Prvým rozsudkom prvoinštančný súd čiastočne žalobu zamietol, ktorý výrok sa stal právoplatným
dňa 8.12.2017. Predmetom preskúmavaného rozsudku bolo zamietnutie žaloby čo do sumy 8.962,36
eur s úrokmi z omeškania, teda vo zvyšku, keď prvoinštančný súd zistil, že splatnosť pôžičky medzi

stranami sporu bola daná na vôli žalovaného ako dlžníka s prihliadnutím na jeho finančné možnosti
ešte nenastala. Preto prvoinštančný súd dospel k záveru, že tým, že sa žalobkyňa v tejto veci domáha
vrátenia pôžičky, podala žalobu predčasne, pretože sa najskôr, keďže bolo ponechané plnenie na vôli
dlžníka, musí podľa § 564 Občianskeho zákonníka domáhať splatnosti pôžičky voči žalovanému a až
tak sa môže, pokiaľ jej pôžičku nezaplatí, domáhať jej vrátenia. Z uvedeného vyplýva, že rozsudkom bol

nárok na zaplatenie 9.000 eur zamietnutý pre predčasnosť.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania zásadne platí aplikácia ust. § 255 ods. 1 CSP, kde
je potrebné úspech vo veci skúmať čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Platí
totiž zásada zodpovednosti za výsledok sporu, čo je charakteristické pre sporové konanie. Neúspešná
strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.
Procesný úspech či neúspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu. Predmetom tohto sporu bolo

zaplatenie pôžičky vo výške 9.000 eur. Keďže žaloba vo vzťahu k tejto sume s príslušenstvom bola v
celom rozsahu zamietnutá nie pre to, že nárok na vrátenie sumy nie je daný, ale pre jeho predčasnosť
uplatnenia žalobcu, žalobkyňa vo vzťahu k predmetu sporu nemala úspech. Tu nie je možné aplikovať
úvahu o základe uplatneného nároku a o výške uplatneného nároku, pretože výška plnenia nezávisela
od úvahy súdu ani od znaleckého posudku, ale len od procesného útoku a obrany strán sporu. Žaloba

v tejto veci nemala byť vôbec podaná, pretože nebol dodržaný postup podľa § 564 OZ.
Preto aplikácia ust. § 255 ods. 1 CSP je základnou normou pre posúdenie zodpovednosti za trovy
konania. Nie je možné uvažovať ani o prípadnom čiastočnom úspechu, resp. neúspechu žalobkyne,
resp. žalovaného v tejto veci. Úspech žalovaného je v rozsahu 100 %. Žalobkyňa úspešná nebola.
Pre prípadnú aplikáciu ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, je možné pristúpiť súdom, pokiaľ súd bude mať preukázané
kumulatívne, že sú dané osobitné okolnosti konkrétneho prípadu a ďalej že existujú tu výnimočné
okolnosti, resp. charakter konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti musia byť
splnené súčasne. Len vtedy je možné pristúpiť k aplikácii ust. § 257 CSP. Pri aplikácii ust. § 257 CSP
odvolací súd zistil, že v danom prípade sú naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti

so zodpovednosťou za trovy konania, keď sociálne pomery žalobkyne, vzhľadom na to, čo tvrdila
a preukázala, sú dané. Na druhej strane je potrebné však skúmať aj majetkové a sociálne aspekty
žalovaného, ktorý taktiež uviedol, že jeho sociálna situácia nie je dobrá. Aj na jednej aj na druhej
strane teda boli zistené okolnosti hodné osobitného zreteľa. S aplikáciou ust. § 257 CSP v neprospech
žalovaného žalovaný nesúhlasil.

Preto skúmal odvolací súd aj splnenie ďalšieho predpokladu, a to podmienky výnimočnosti okolností v
prejednávanej veci, ktoré by mohli ovplyvniť priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov konania úspešnej
strane v spore.
Odvolací súd zistil, že žalobkyňa podala žalobu na súd predčasne, keď nebola žalobkyni známa
splatnosť uplatňovanej pohľadávky. Pri podaní žaloby si túto okolnosť žalobkyňa mala ozrejmiť.

To, že žalobkyňa namiesto žaloby podľa § 564 Občianskeho zákonníka podala žalobu na plnenie,
teda na vrátenie požičanej sumy, nemôže zasiahnuť žalovaného tým spôsobom, že mu nebude
priznaná náhrada trov konania voči žalobkyni, ktorá bola v tomto konaní neúspešná pre predčasnosť
podania žaloby o vydanie veci, resp. na plnenie. Táto otázka bola podstatnou pri posudzovaní obrany
žalovaného, ktorý namietal, že uplatnený nárok je premlčaný. Preto žaloba bola ako predčasná

zamietnutá. Žalobkyňa preto musí niesť zodpovednosť za vzniknuté trovy.

8. Keďže odvolací súd nezistil, že v prejednávanej veci ide o celkom výnimočný prípad, výnimočnosť
nebola zistená ani na strane strán sporu ani z okolností uplatneného nároku, napadnutý výrok
prvoinštančného rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako správny.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu žalovaný, preto
mu odvolací súd priznal voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Opäť sa
odvolací súd riadil zásadou úspechu v prejednávanej veci v odvolacom konaní a nezistil dôvody hodné

osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti pre prípadnú aplikáciu ust. § 257 CSP.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.