Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117217925
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117217925.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcov: 1. P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXX, 2. Y.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 3. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, všetci
zastúpení: Advokátska kancelária HUSOVSKÁ, s.r.o., IČO: 51 590 901, Weberova 2, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, IČO: 37870475,

zastúpený: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, Prešov, o
zaplatenie peňažnej náhrady za zriadenie vecného bremena a prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 11C/29/2017-181 z 31.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

žalobu zamietol s tým, že žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3d ods. 2 zák. č. 135/1961Zb., § 6 ods.
1, ods. 3 zák. č. 446/2001Z.z., § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, ods. 3, § 4 ods. 1 zák. č.
66/2009Z.z., § 151n ods. 1, ods. 2, § 151o ods. 1, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka.
Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Svoje rozhodnutie založil na závere, nárok žalobcov - peňažná náhrada - za obmedzenie ich
vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom, je jednorazová, nemajúca charakter opakujúceho
sa plnenia, ktorá sa premlčuje tak v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť deň
nasledujúci po účinností zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. dňa 02.07.2009, a uplynula dňa 02.07.2012, a s
poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného a dátum podania žaloby, je tak

nárok žalobcov podľa súdu prvej inštancie premlčaný. Okrem toho súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobcom v 2. a 3. rade nesvedčí ani aktívna legitimácia v spore, lebo v čase účinnosti zákona
č. 66/2009Z.z. neboli vlastníkmi nehnuteľnosti a nárok na náhradu za zaplatenie odplaty za užívanie
vecného bremena vzniká iba tým vlastníkom, ktorí nehnuteľnosť vlastnili v čase účinnosti citovaného
zákona.

4. Tento rozsudkom včas podaným odvolaním napadli žalobcovia majúc za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Podstatnou odvolacou
námietkou je názor, že peňažná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným
bremenom má povahu opakujúceho sa plnenie ( nie jednorazovú povahu), ktorá trvá až do doby
ukončenia pozemkových úprav, ktoré zákon č. 66/2009Z.z. predpokladá, čím je potom daná i aktívna

legitimácia žalobcov v 2. a 3. rade. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť majúc za to, že peňažná náhrada za obmedzenie
vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom má povahu jednorazovú, premlčuje sa, a má na

ňu nárok iba prvý vlastník nehnuteľnosti po vzniku zákonného vecného bremena. Súčasne namietal
nepredloženie plnej moci žalovaným v 3. rade, čoho dôsledkom by malo byť odmietnutie odvolania. Inak
navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Žalobcovia v reakcii na vyššie uvedené zotrvali na dôvodoch svojho odvolania s tým, že u právneho

zástupcu žalobcov došlo iba k formálnej zmene spôsobu výkonu advokácie, nie o nové právne
zastupovanie, preto postačuje iba oznámenie o tejto skutočnosti, nie predloženie nových plných mocí,
ktoré boli u žalobcov v 1. a 2. rade doložené iba z opatrnosti.

7. Ďalšie podania strán sporu dané neboli.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či

riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. Žalobcovia tvrdia, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z

vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. Žalobcovia ďalej tvrdia, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

13. Ak je v tomto spore posudzovaným obdobie od 11.07.2014 do 11.07.2017, správne potom súd prvej
inštancie uzavrel, že na nehnuteľnosti z tohto sporu je potrebné aplikovať zákon č. 66/2009Z.z..

14. Nesprávny je však záver súdu prvej inštancie o tom, že pri týchto nehnuteľnostiach by patrilo

žalobcom právo iba na jednorazovú náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva zákonným vecným
bremenom, ktoré sa premlčuje v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť deň
nasledujúci po účinností vyššie citovaného zákona, a s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo
stranyžalovanéhoadátumpodaniažaloby,jetaktentonárokžalobcovpremlčaný.Akideoopakujúcesaplnenie, potom to nepatrí iba vlastníkovi pozemku vlastniaceho ho ku dňu účinnosti citovaného zákona,
ale i ďalším nasledujúcim vlastníkom, a to až do doby uskutočnenia cit. zákonom predpokladaných
pozemkových úprav.

15. Zákon č. 66/2009Z.z. napráva krivdy spáchané na vlastníkoch a teda povahovo ide o určitý
druh reštitúcie. Zásah do vlastníckeho práva je len dočasný a vlastník môže očakávať náhradné
riešenie, pričom nemožno vylúčiť lukratívny náhradný pozemok. Náhrada za zaberanie pozemku je len
provizórnym riešením (§ 4).

16. Odvolací súd tak naproti názoru súdu prvej inštancie cez prizmu prevažujúcej aplikačnej praxe v
rámci súdov Slovenskej republiky a zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove z 15.05.2018 dospel k názoru, že náhrada podľa zákona č. 66/2009 Z.z. sa má
posudzovať ako opakujúca, a to predovšetkým z dôvodu jej dočasnosti. Za problematické však považuje
odvolací súd priznanie náhrady ako pri vecnom bremene na neurčitú dobu v rozsahu 20-násobku ceny

ročnej výhody spojenej s bremenom, keďže definitívne riešenie môže byť ponúknuté už pred uplynutím
20 rokov (vyhláška 492/2004 Z.z.; F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:
a) Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú
oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo
neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo

ešte trvať, najviac však dvadsiatimi“.

17. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho sa potom
vôbec nezaoberal priznaním náhrady za vecné bremeno.

18. Poukázaním na § 33b Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje kogentné spôsoby zániku
plnomocenstva, námietka žalovaného v odvolaní o potrebe odmietnutia odvolania pre nepredloženie
plnej moci žalobcu v 3. rade, po zmene právnej formy výkonu advokácie jeho zástupcu, je nedôvodná
(pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 6 Cdo 186/2012).

19. K výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že výrok o nároku na náhradu trov konania
musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov
konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude
splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s

rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre
prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V
súdenom spore vo výroku rozsudku o trovách konania súd prvej inštancie opomenul uviesť, kto a akou
formou o výške tejto náhrady rozhodne. Toto robí uvedený rozsudok v tejto časti nevykonateľným.

20. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušiťnapadnutýrozsudokapostupompodľa§391CSPvrátiťvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí

vytýkanými nedostatkami, teda nanovo posúdiť právo na náhradu za vecné bremeno ako právo
opakujúce, vyporiadať sa nanovo so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, ako i so žalobcami
namietaným jej rozporom s dobrými mravmi, pri stanovení výšky náhrady prihliadnuť na všetky dostupné
okolností prípadu, najmä na dočasnosť zásahu do práv žalobcov, a následne vo veci znova rozhodnúť,
a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

22. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).