Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8Pc/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117201293
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117201293.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

H. H., X.. X.X.XXXX, V. L. J. XXX, Š. S. R., J.ávne zastúpený: Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom
so sídlom Hodžova 13, Žilina, proti žalovanej: L. H., K.. E., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J. XXX, štátna
občianka SR, právne zastúpená: Mgr. Ladislav Švaňa, advokát so sídlom Veľká Okružná č. 39, Žilina, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava L. R. Ž. C. Ž., B. K. Okresného R. Ž. R.. B.. XC/XXX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX
S. K. H., F. X. J. G. X.XX.XXXX, X.:

A.. G. Y. Y. Ž. R. J. X.:

C.. R.M. J. 1.-A. X. X.Ľ. - K. G. R.. Č.. XXX, J. X. J. Č.. XXX, X. R. Y. F. Ú. J., S. J., okres F. X. H., U.
Okresným Ú. F. X. H., F. S. X. Z. Č.. XXX,
L.. R.M. J. XX/XX -A. X. X. - J. F.-M. Č.. XXX - B. J. C. X. S. Y. XXX H.X, J. F.-M. Č.. XXX - B. S. Y. XXX
H., X. R. Y. F. Ú. J., S. J., okres F. X. H., U. Okresným Ú. F. X. H., F. S. X. Z. Č.. XXX,
M.. Pozemok F.-M. Č.. XXX - S. J. S. Y. XXX H.X, X. R. Y. F. Ú. J., S. J., okres F. X. H., J. U. Okresným

Ú. F. X. H., F. S. X. Z. Č.. XXXX.

III. Súd J. P. Y. V. B. G.Á. Y. K. G. R. R.. Č.. XXX Y. F. Ú. J., C. V. Y. S., G. A. Č.. X, G. A. Č.. X, R., M.,
F., Y. J. C. H., H. F.F., F., H. J., J., X., N. L., K. J., J. K. J., C. J., K., Y. Č. (W.), F. C. S. X.Á. C. F. X., Y.
M. R. 2.110,- Eur, do výlučného vlastníctva žalobcu.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej z titulu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu 55.512,72 Eur, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Slovenskej republike súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % .

VII. Slovenskej republike súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

Ž. R. Ž. G. R. G.C. XX.X.XXXX G., C. R. Y. L. R. Ž. C. Ž. V., Ž. J. G. Y.P. Y. Ž. K. G. (Y. 1.-A., F. E. J. H.

L.) R. R.. Č.. XXX Y. F..Ú.. J. U. X. Z. Č.. XXX, J. J. (Y. J. XX/XX-A.) U. X. Z. Č.. XXX J. F..Ú.. J., C. C.
B. C. Y. G. R. J. Ž. Y. Ž. R. XX.XXX,- Eur.. B. R. N. X. X. X. V. F..X. G. X.X.XXXX G. Ž. R. G. Ž., Y. F. N. P. E. P. C. X. Y. J. G. L., J. J. K. G. S. R. X.XXX,- Eur, R. J. X. J.
Y. R. J. X.XXX,- Eur X. F. J.. B. E. N. P. P. H. - Y. G., B. C. U.. S. V. Ž. N., Ž. E. A. G. K. G. J. P. XXX,- Eur.

X. G. XX.X.XXXX G. Y. F. Ž. Ž. (Č..Z.. XX), Y. F. X. R. N. P. X. Ž. C. J. X. M. Y. J. J. S. J. Č.. XXX, R.Y.
H. L. XXX C. V. R. J. X. V. X. Y. Y. XX/XX-A.. R. R. V., C. R. J. X. J. X. L. J. X. Y.P. Y. Ž.. B. J. J. P. G.
Y. R. XXX.XXX,- Eur C. P. J. Y. R. XX,- Eur B. X H., V..E.. N. J. Č.. XXX J. B. J. P. X.XXX,- Eur C. N. J.
Č.. XXX P. X.XXX,- Eur. Y. Y. F. P. Y. J. G. L. Ž. X. A. Ú. P. X.XXX,- Eur, K. R. R. J. P. Y. G. Y. Y. Ž.C.
R. Y. J. X.), C. V. F. X., G., R., S. J. B. S., J. L., B. C. S. Y. Ú. P. XXX,- Eur, F. X. J. G. E. Y.É. Y.. Ž. X.

A. Ž. G. K. G., X. V. L. Y. Y. B. J. Y. L. C. X. K. Y. R. Ž.. S. Ž. N.Á. H. L. X. Y. K. F. Y. C. X. U. X. Z. Č..
XXXX J. F..Ú.. J., C. V. J..Č.. XXX - S. J. S. Y. XXX H.. Ž. V., Ž. X. V., Ž. J. X. E. B. X. Z. Y.M. Y. Y. J.
Ž., J. G. L. X. L. Y. Y. Č. V. H.. X. S. R. XX.XXX,- Eur C. X. E. J. G. Y. Y. Ž.. Ž.C. V. X. B. E. A. - R. F.
C. Y. (B. H. Ž. B. V. H.). B. J. X. V., Ž. Y. K. Y. L. E. X. Y. C. P. J. Ž., X. L. Ž. F. G. K. Ž. Y. Č. K., X. V.
Ú. X. Y. B. G.. X. R. Y. Ž.C. X. R. X. Y. L. C. Z. X. J..

X. G. XX.X.XXXX G. Y. F. Y. Ž. Ž. (Č..Z.. XX), Y. F. X. B. G. B. Ú. S. X.. F. Ž. V. R., Ž. G. H. L. J. C. X.
U. X. Z. Č.. XXXX X., Ž. A. S. J. X. V. Y. X. B. B. G. XX.XX.XXXX, C. J. X. G. L.. X. S. Y. - J. Y.M. X. K.
G. X. Y. R.. S. J. X. Y. C. J. S. X., C. V. C. X. F. G. R. R..

X. G. XX.X.XXXX G. Ž. Y. F. Y. Ž. (Č..Z.. XX), Y. F. N., Ž. X. X. F. X. X. X. B. G. X. S. X., X. Ž. B. C.

X. Y. Ž. U. X. Z. Č.. XXXX. S. X. J. F. R. B. Ú. J. P. J. X. - J. K. G., X. R.C. F. R. H. L. C. B. J.. X., C.
R. N. Ž. J. J. F. Ú. U. J. B. Y. P. J..

6. Po zmene zákonného sudcu súd vo veci nariadil pojednávanie na 5.3.2018, ktoré vykonal iba za
účasti žalovanej a jej právneho zástupcu. Žalobca a jeho právny zástupca sa bez ospravedlnenia

na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalovanej zopakoval tvrdenia uvedené v písomných
podaniach a žiadal o zabezpečenie účtovej evidencie žalobcu a katastrálneho spisu. Súd preto
pojednávanie odročil na 25.4.2018.

7. Na pojednávaní dňa 25.4.2018 súd vec prejednal v prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov.

Strany sporu zotrvali na ich písomných vyjadreniach a žiadali nariadiť znalecké dokazovanie, a to
vo vzťahu k oceneniu nehnuteľností patriacich do masy BSM ako aj ocenenie hodnoty podniku. Súd
pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

8. Dňa 20.12.2018 doručila znalecká organizácia súdu znalecký posudok č. 104/2018. Následne dňa

18.1.2019 doručila vyjadrenie žalovaná (č.l. 191), v ktorom uviedla, že nemá námietky voči záverom
znaleckého dokazovania a upresnila a vyčíslila svoje nároky v konaní, pričom vyporiadací podiel vyčíslila
v sume 94.594,10 Eur.

9. Dňa 25.1.2019 doručil žalobca súdu sťažnosť voči znalečnému a zároveň uviedol, že bude žiadať o

doplnenie znaleckého dokazovania (č.l. 202). Dňa 18.3.2019 doručil žalobca vyjadrenie k znaleckému
posudku, v ktorom namietal výsledky znaleckého dokazovania. Žiadal, aby súd neprihliadal na ocenenie
vydržaného pozemku a zohľadnil, že súčasťou kúpnej zmluvy bolo zriadenie vecného bremena. Navrhol
tiež doplnenie znaleckého posudku, pretože znalec použil podnikateľskú metódu neadekvátnu na tento
typ ocenenia podniku. K vyjadreniu predložil odberné stanovisku Ing. Ivety Sedlákovej, PhD.

10. Súd následne nariadil doplnenie znaleckého posudku v zmysle námietok žalobcu. Dňa 11.3.2020
doručila znalecká organizácia doplnenie č. 1 znaleckého posudku (č.l. 283), z ktorého vyplýva
všeobecná hodnota podniku vo výške 25.130,- Eur, oproti záverom znaleckého posudku č. 104/2018,
kde bola určená všeobecná hodnota podniku v sume 116.890,- Eur.

11. Dňa 27.3.2020 doručila vyjadrenie žalovaná (č.l. 390), v ktorom žiadala, aby súd na závery doplnenia
č. 1. znaleckého posudku č. 104/2018 neprihliadal. Namietala, že určenie hodnoty podniku pomocou
majetkovej metódy považuje za nespravodlivé, neobjektívne, nesprávne a nezákonné. Spochybnila
skutočnosť, že žalobca predkladal znalcovi podklady, o ktorých je dôvodná pochybnosť, či sú pravdivé

a správne.

12. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 29.7.2020, na ktoré predvolal právnych zástupcov
stránsporuaznalcaznaleckejorganizáciezaúčelomvýsluchukekonomickejčastiznaleckéhoposudku.Dňa 8.6.2020 doručila vyjadrenie žalovaná (č.l. 414), ktorého obsahom sú aj otázky na znaleckú
organizáciu. Dňa 21.7.2020 doručil vyjadrenie žalobca. Na pojednávaní dňa 29.7.2020 súd vypočul
znalca zo znaleckej organizácie expertizy.sk, ktorý zároveň predložil vyjadrenie k hodnote podniku

vypočítanej kombinovanou metódou. Súd pojednávanie odročil na 12.10.2020 za účelom posúdenia
predložených dôkazov v kontexte vykonaného dokazovania. Pojednávanie dňa 12.10.2020 súd odročil
na 23.11.2020 na základe žiadosti žalobcu, ktorý sa pre opatrenia súvisiace ochorením COVID-19
nemohol dostaviť na pojednávanie.

13. Na pojednávaní dňa 25.11.2020 súd vec prejednal a rozhodol za účasti strán sporu a ich právnych
zástupcov. Sudkyňa zhrnula masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sporné a nesporné
položky ako aj hodnotu jednotlivých položiek patriacich do masy BSM. Následne právny zástupca
žalobcu zotrval na vyjadreniach a aj v tomto štátu bol ochotný sa o predmete sporu dohodnúť. Ako
primeranú výšku vyrovnávacieho podielu považoval sumu 45.000,- Eur. Právny zástupca žalovaného
súhlasil s masou BSM v časti nehnuteľnosti, rovnako hnuteľných vecí a namietal ohodnotenie podniku.

Opätovne vytkol procesný postup súdu vo vzťahu k nariadeniu doplnenia znaleckého posudku a tiež
za jedinú správnu považoval podnikateľskú metódu ohodnotenia podniku. Vo vzťahu rekonštrukčným
prácamzotrvalnazáverochznaleckéhodokazovaniaažiadal,abysúdpriznalžalovanejsumu94.594,10
Eur. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu
a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

14.Podľaustanovenia§143Občianskehozákonníkač.40/1964Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a
čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného

z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.

15. Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

16. Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

17. Podľa ust. § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na

požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

18. Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

19. Podľa ust. 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach

a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

20. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh na vyporiadanie BSM po
rozvode manželstva bol doručený súdu dňa 18.1.2017 s jeho doplnením doručeným súdu dňa 7.3.2017.
Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo uzavreté 16.4.1988 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Žilina sp.zn. 2C/246/2013, právoplatným dňa 5.11.2014. Zánikom manželstva rozvodom zaniklo ajbezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po rozvode manželstva sa žalobca so žalovanou nedohodli
na vyporiadaní BSM, preto žalobca podal voči žalovanej žalobu na súd. Z uvedeného vyplýva, že bola
zachovaná 3-ročná lehota na podanie návrhu na vyporiadanie BSM v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože sporové
strany sa po rozvode manželstva nedohodli na vyporiadaní majetku patriaceho do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a preto na základe žaloby žalobcu muselo byť vyporiadanie realizované
súdom.

22. J. G. C. J. J. R. L., C. H. R. J. G. H. L. R. H. C. X.R. J. B. G. L. S. V. H.. Ž. Y. J. Ž. N., Ž. G. H. L.
J. X. Y. - C. V. J. K. G. R. R.. Č.. XXX Y. F.. Ú. J., J. J..Č.. XXX C. Č.. XXX Y. J. XX/XX-A. C. P. Y. V. B.
C. Y. G. (R., X.). Ž. X. J. G. R. Y. Y. R. J.Ť. Y. Ž. R. XX.XXX,- Eur. Ž. R. R. J. X. G. Y. Y. Ž., X. Y. R. Y.
J. X. C. G. H. L. B. C. V.. Y., R. H. C. J. J..Č.. XXX B. X. Z. Č.. XXXX J. F..Ú.. J. C. C. P. J. Ž., X. L. Y.
Č. V. L. Ž. Y. Č. K.. Sporná tak bola masa BSM ako aj výška vyporiadavacieho podielu, resp. hodnota
majetku patriaceho do masy BSM.

23. B. Y. B. Z. Č.. XXX H. R. B. J., Ž. Ž. E. Y. R. J. 1.-A. K. G. R. R.. Č.. XXX J. X. J.. Č.. XXX Y. F..Ú.. J.,
Ž. C. Ž. R. R. G. J. J. X., V..E.. V. J. G. L. R.Í. H.. N. L. H. R. X.. B. Y. B. Z. Č.. XXX J. F..Ú.. J. H. R. B. J.,
Ž. Ž. J. R. XX/XX-A. X., C. R. R. Ž. E. J. R. XX/XX-A. V. X., V..E.. R.M. J. XX/XX-A. X. V. X. J. G. L.. N.
E. K. H. R. X.. B. Y. Z. Č.. XXXX Y. Y. J. Ž. B. Y. J. X/X-A.. J. Y. J. X. L. H. R. R., X. Ž. Ž. X.X. B. G. H. L..

XX. B. X. R. J., Ž. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí rodinný dom R. R.. Č.. XXX J. X.
J..Č.. XXX Y. F..Ú.. J., evidovaný X. Z. Č.. XXX. K. B. X. R. J., Ž. G. L. R. H.Ž. J. R. J. X. X. U. X. Z. Č..
XXX J. F..Ú.. J., C. V. J..Č.. XXX - B. J. C. X. S. Y. XXX H. C. J..Č.. XXX - B. S. Y. XXX H., C. V. Y. J. XX/
XX-A.. Obe strany sporu súhlasili s prikázaním týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu.

Sporná bola v tejto časti iba hodnota nehnuteľnosti.

25. Sporné medzi stranami bolo, či do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí nehnuteľnosť
evidovaná X. Z. Č.. XXXX J. F..Ú.. J., J..Č.. XXX - S. J. S. Y. XXX H.. Ž. V., Ž. N. X. G. L. R. H. X., J. E.
X. Ž. Y. Y. K. XXXX. R. J. R., Č. H. J. X. B. G. H. L.. Na tieto účely súd konštatuje, že manželstvo strán

sporu bolo uzavreté v roku 1988, a tak celá doba vydržania uplynula počas manželstva. Súd navyše
poukazuje na nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. II ÚS 219/1995, v zmysle ktorého „pretože vydržanie
nie je zahrnuté medzi výnimkami uvedenými v § 143 OZ, ak sa oprávnený držiteľ stane vydržiteľom veci,
tá takisto prejde do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ obaja žijú v trvajúcom manželstve
za existujúceho bezpodielového spoluvlastníctva“. Súd preto konštatuje, že aj nehnuteľnosť evidovaná

na LV č. 4005 patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

26. Ďalej súd skúmal, či hodnota podniku žalovaného patrí do masy BSM. Predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov môžu byť aj iné majetkové hodnoty ako obchodný podiel alebo podnik
za predpokladu, že bol nadobudnutý za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM,

bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zdrojom
tvorby bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy, výnosy a iný majetok získaný počas trvania
manželstva, s výnimkou tých príjmov, ktoré zákon výslovne vylučuje alebo ak nedošlo k dohode o
zúžení rozsahu tohto majetku. To znamená, že ak podnikateľ získal svoj obchodný podiel z vecí
nepatriacich do BSM (napríklad z peňazí získaných z dedičstva), obchodný podiel nepatrí do BSM. Ak

ho ale získal napríklad za peniaze našetrené zo svojej mzdy, obchodný podiel patrí do BSM. V prípade
sporu o tom, či vec, právo alebo iná majetková hodnota patrí do BSM je možné domáhať sa na súde
žalobou o určenie. V prejednávanej veci však nebol predmetom BSM obchodný podiel žalobcu, ale
hodnota podniku žalobcu. Podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek
podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia

na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podnik je teda
hromadnou vecou, ktorá je možným predmetom prevodu, a teda aj bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva je však podnik len vtedy, ak ide o podnik patriaci
obidvom manželom ako podnikateľom. Najvyšší súd ČR v rozhodnutiach 22 Cdo 2545/2003 a 22
Cdo 2281/2006 zaujal názor, že cenu podniku (pokiaľ nebol vytvorený aj vynaložením oddelených

prostriedkov podnikajúceho manžela) predstavuje kladný rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania
manžela ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko nemožno opomenúť ani výdavky a
záväzky podnikajúceho manžela, vzniknuté v súvislosti s jeho podnikaním, ktoré nemožno oddeľovať
od podnikania, z ktorého má prospech aj druhý manžel. Ak sú výnosy z podnikania, ktoré patria dobezpodielového spoluvlastníctva manželov, vložené späť do podnikania, ide o použitie prostriedkov
bezpodielového spoluvlastníctva manželov na oddelený majetok jedného z manželov, avšak nemožno
opomenúť, že vec, ktorá slúži len na podnikanie jedného z manželov, slúži aj na vytváranie ďalších

výnosov, ktorými je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov obohacované, ak sú tieto výnosy použité na
spoločné účely. Podnikanie je teda treba chápať ako činnosť, z ktorej výnosy patria obidvom manželom
a ktorá obvykle slúži aj na získavanie hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Potom však nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu vznikli v
súvislosti s jeho podnikaním. Pri vyporiadaní BSM je každý z manželov oprávnený požadovať, aby mu

bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo zo spoločného
majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok (§ 150 OZ). Majetok je súhrn majetkových hodnôt
(vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi) patriacich určitému subjektu. Za majetok
manžela je treba považovať aj jeho podnik a preto je podnikajúci manžel povinný nahradiť prostriedky
vynaložené zo spoločného majetku na jeho podnik, aj keď tieto prostriedky v rámci podnikania investoval
do cudzej veci (napr. do zriadenia prevádzkarne v objekte, ktorého je nájomcom). Aj tu je potrebné

prihliadnuť na to, že táto investícia slúžila na zárobkovú činnosť, rozmnožujúcu spoločný majetok
manželov a preto nemožno od podnikajúceho manžela požadovať, aby vrátil do BSM celú jej výšku
bez ohľadu na stav aktív a pasív jeho podnikania. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 22 Cdo 1052/2004. NS ČR v ňom uvádza, že v porovnaní so zamestnaneckým pomerom
je podnikanie rizikovejším zárobkovým spôsobom, a to už len preto, že podnikateľ musí okrem svojej

práce vynaložiť aj materiálne a iné náklady. Pre BSM má podnikanie manžela významný ekonomický
dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah: veci slúžiace výkonu povolania - resp.
podnikania manžela sú jeho oddeleným majetkom a tiež neúspešné podnikanie môže mať vplyv na
rozsah BSM. Podľa § 147 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Preto tiež § 148a ods. 1 OZ vyžaduje súhlas druhého manžela k prvému
použitiu spoločného majetku podnikateľom k podnikaniu. Výnos z podnikania rovnako ako mzda z
pracovného pomeru patriaca jednému z manželov je najčastejším zdrojom BSM, z ktorého je potom
získavaný spoločný majetok manželov. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva,
že spoločným majetkom by mal byť len zisk, chápaný ako rozdiel medzi výnosom z podnikania a

nákladmi na podnikanie v súvislosti s ním vynaložené. Nie je teda žiadny zákonný dôvod, aby akýkoľvek
výnos z podnikania manžela bol vylučovaný z režimu bezpodielového spoluvlastníctva. Napokon, podľa
štandardnej judikatúry (R 42/1972) aj výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do BSM.
Pokiaľ sú však z výnosu podnikania získané veci slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným vlastníctvom
podnikajúceho manžela, nakoľko tak stanovuje zákon v § 143 OZ. Ak sú potom výnosy vložené späť

do podnikania (napríklad na nákup materiálu, mzdy zamestnancov, platenie darí a pod.), ide o použitie
prostriedkovBSMnaoddelenýmajetokjednéhozmanželov,ktorýbymalnažiadosťdruhéhozmanželov
do BSM nahradiť. Ku dňu zániku manželstva by tak podnikajúci manžel mal podľa § 150 OZ vrátiť, čo
zo spoločného bolo na tieto jeho veci (prípadne jeho podnikanie) vynaložené. Pritom však nemožno
opomenúť, že vec, ktorá slúži len podnikaniu jedného z manželov, slúži aj na vytváranie ďalších výnosov,

ktorými je BSM účastníkov obohacované, ak sú tieto výnosy použité ku spoločným účelom (napríklad
príspevok na spoločnú domácnosť, získanie vecí slúžiacich obidvom manželom, zaplatenie dovolenky
a pod.). Rovnako tak by sa nemalo prehliadať, že cena vecí slúžiacich na podnikanie sa ich používaním
(a vytváraním výnosov, ktoré patria do BSM) znižuje. Podnikanie je teda treba chápať ako činnosť, z
ktorej výnosy patria obidvom manželov a ktorá obvykle slúži aj na získavanie hodnôt patriacich do BSM.

Potom však nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu vznikli v
súvislosti s jeho podnikaním, nakoľko ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech
aj druhý manžel. Z vyššie urobených záverov potom vyplýva značná obtiažnosť vyčíslenia toho, čo
by mal podnikajúci manžel nahradiť v prospech BSM v zmysle § 150 vety druhej OZ. Zo sporu o
vyporiadanie BSM nemožno však urobiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy

a výdavky s ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť ku spoľahlivým záverom. Preto súd
vychádza z názoru, že by podnikajúci manžel bol povinný nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá by sa
rovnala pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku
BSM, čo spravidla bude predstavovať cenu podniku (pokiaľ nebol vytvorený aj vynaložením oddelených
prostriedkov podnikajúceho manžela). Zistenie takejto čiastky, ktorá by mala byť vrátená (nahradená) do

BSM, sa iste nezaobíde bez odborného znaleckého posudku znalca pôsobiaceho v odbore ekonomiky,
odvetvie ceny a odhady, oceňovanie podnikov.27. Súd teda konštatuje, že do masy BSM jednoznačne patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. 416,
417 a 4005 tak ako je uvedené v bodoch 23 až 25 odôvodnenia tohto rozsudku. Rovnako do masy
BSM patrí aj hodnota podniku. Medzi stranami bolo nesporné, že žiadajú, aby nehnuteľnosti boli

prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu. V tomto smere súd rozhodol o prikázaní nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalobcu. Súd na pojednávaní dňa 25.11.2020 opätovne vyzval strany sporu, aby
sa vyjadrili k zaradeniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome súp.č. 288 v k.ú. Povina,
ktoré boli špecifikované v žalobe a jej doplnení a zhodne sa k ich hodnote vyjadrila aj žalovaná. Na
výzvu súdu žalobca uviedol, že netrvá na zaradení hnuteľných vecí do masy BSM. Naopak, žalovaná

žiadala hnuteľné veci zahrnúť do masy BSM a prikázať ich do výlučného vlastníctva žalobcu, tak ako
žiadal v žalobe a v sume uvedenej v žalobe. Išlo predovšetkým o zariadenie a vybavenie domácnosti,
a to vybavenie obývačky, detskej izby č. 1, detskej izby č. 2, spálne, chodby, kuchyne, vrátanie práčky
a mrazničky, motorovú kosačku, krovinorez, motorovú pílu, počítač, náradie, uhlovú brúsku, ručnú pílu,
priamu ručnú pílu, akuvŕtačku príklepovú, rozbrusovačku, vysokotlakové čističe (wapky), kompresor a
ostatné náradie a kuchynské náradie. Medzi stranami bol nesporný zoznam hnuteľných veci ako aj ich

celkováhodnotavovýške2.110,-Eur.Žalobcažiadaloprikázanievecídovýlučnéhovlastníctvažalobcu,
s čím žalovaná súhlasila. Súd s ohľadom na uvedené rozhodol v zmysle zhodného návrhu strán sporu
a hnuteľné veci tvoriace vybavenie a zariadenie domácnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.

28. Okrem vyššie uvedených nehnuteľností a hodnoty podniku súd ustálil, že do masy BSM je nutné

zahrnúť hodnotu stavebného materiálu. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, nakoľko sa strany
zhodli, že išlo o drevo a strešnú krytinu v celkovej sume uvedenej žalovanou vo výške 1.000,- Eur. Súd
preto do masy BSM zahrnul stavebný materiál ako vnos z majetku BSM v danej výške. Súd osobitným
výrokom nerozhodoval o prikázaní stavebného materiálu v prospech tej-ktorej strany sporu, nakoľko
bolo nesporné, že ide o stavebný materiál určený (prípadne spotrebovaný) na zveľadenie rodinného

domu prikázaného do výlučného vlastníctva žalobcu. Hodnotu tohto materiálu ustálenú medzi stranami
v sume 1.000,- Eur započítal na účely výpočtu výšky vyrovnávacieho podielu.

29. Sporné bolo zahrnutie stavebných a rekonštrukčných prác do masy BSM a ich hodnota. Žalovaná
trvala na tom, že rekonštrukčné a stavebné práce patria do masy BSM. Žalobca tvrdil, že vykonanie prác

si zabezpečil svojpomocne. V konaní súd nemal preukázaný, ba dokonca ani žalovanou tvrdený, aký
bol skutočný rozsah vykonaných stavebných a rekonštrukčných prác. Rovnako žalovaná nepreukázala
súdu ani nenavrhla vykonať dokazovanie za účelom zistenia toho, aké práce boli vykonané, iba žiadala
určiť ich hodnotu, a to bez ohľadu na ich špecifikáciu. Vo vzťahu k preukázaniu rozsahu rekonštrukčných
a stavebných prác a zveľadenia polovice rodinného domu patriaceho do BSM žiadala zabezpečiť

katastrálny spis a znalecký posudok, na základe ktorého odkúpili v roku 1999 spolu s manželom polovicu
rodinného domu od matky žalobcu. Súd na žiadosť žalovanej vykonal dopyt na príslušný katastrálny
odbor Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste o zapožičanie katastrálneho spisu sp.zn. V č.
1052/99, avšak z jeho vyjadrenia zo dňa 15.3.2018 (č.l. 88) vyplýva, že uvedený katastrálny spis nie
je možné zapožičať, pretože v budove, kde sídli Centrálne elektronické registratúrne stredisko, bráni

vlastník budovy prístupu k listinám. Na základe uvedeného bola súdu zaslaná iba kúpna zmluva (č.l.
89), v zmysle ktorej bola kúpna cena určená na základe znaleckého posudku vo výške 292.062,- Sk (za
polovicu prevádzanej nehnuteľnosti). Predmetným znaleckým posudkom nedisponovala ani znalkyňa,
nakoľko uplynula zákonom určená 10-ročná archivačná doba. Žalovaná však trvala na začlenení vnosov
predstavujúcich stavebné a rekonštrukčné práce do masy BSM, no nijakým spôsobom nekonkretizovala

ich rozsah, iba všeobecne uviedla, že išlo o rekonštrukciu majúcu za následok zveľadenie nehnuteľnosti.
Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že pojednávanie dňa 25.4.2018 odročil na neurčito za
účelom nariadenia znaleckého dokazovania za účelom určenia hodnoty podniku žalobcu a ocenenia
hodnoty nehnuteľnosti, pričom následne stranám sporu poskytol priestor na položenie otázok znalcovi.
Žalovaná nad rámec výzvy súdu žiadala oceniť hodnotu rekonštrukčných a stavebných prác. V tomto

smere žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu formulovala aj otázku na znalca (č.l. 127
rub), pričom znenie otázky bolo iba všeobecné a nekonkretizovalo, o aké reálne vykonané práce malo
ísť. Nebolo preto zrejmé, aké konkrétne práce mali byť v rámci rekonštrukcie vykonané a čo konkrétne
malo byť predmetom znaleckého dokazovania. Žalovaná k stavebným a rekonštrukčným prácam na
pojednávaní dňa 25.11.2020 uviedla, že vo vzťahu k žiadnej z uvedených položiek nebola žalobcom

poskytnutá akákoľvek súčinnosť, ani na výzvu súdu, ani samotného znalca. V dôsledku toho, že
žalobca, neposkytol žiadnu súčinnosť vo vzťahu k týmto stavebným prácam, teda nebolo v objektívnych
možnostiach žalobkyne preukázať nejakými dokladmi, teda náklady na tieto stavebné práce. Tvrdila,
že medzi stranami je však nesporné, že tieto stavebné práce boli vykonané. Správne právny zástupcažalovanej na pojednávaní dňa 25.11.2020 konštatoval, že sporná je iba skutočnosť, či za tieto práce
bolo zaplatené, alebo sa jednalo o svojpomocné práce. No opomenul skutočnosť, že síce realizácia
rekonštrukcie medzi stranami nebola sporná, no jej rozsah ostal nešpecifikovaný, pričom práve žalovaná

mala rozsah rekonštrukčných prác špecifikovať tak, aby bolo možné ich následné ohodnotenie znalcom.
Ď. Ž. X. Č. J. J. Ž.C., V..E.. Č. J. Y. K. C. J. K. L., Y. F. J., Ž. L. J. J. K. J. X. R. K. G., J. X. K. B.É. J., v
ktorom znalec uvádzal rôzne odborné práce, pričom je vylúčené, že tie by boli vykonávané odborníkmi
bezodplatne.Zdôraznila,ženiejemožnévobjektívnychschopnostiachžalovanejpreukázaťvynaloženie
uvedených nákladov, a teda je nesporné, že tieto stavebné práce boli realizované. S ohľadom na

uvedené tvrdenia a vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že rekonštrukcia rodinného domu
patriaceho v jednej polovici skutočne prebehla, čo je medzi stranami nesporné. Sporné a nepreukázané
však je to, o aké rekonštrukčné a stavebné práce malo ísť, nakoľko žalovaná ich v žiadnom svojom
písomnom podaním nešpecifikovala. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že žalovaná navrhla, aby stavebné
a rekonštrukčné práce boli zaradené do masy BSM. S ohľadom na posudzovanie tohto vnosu, má
súd za to, že má ísť o investície zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z

manželov, pričom v takom prípade „pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do
jeho ostatného majetku v čas, keď boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty alebo všeobecnej
hodnoty zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z manželov“ (citované z rozsudku NS SR sp.zn.
6M Cdo 10/2011). V prejednávanej veci je nutné zdôrazniť, že stavebné a rekonštrukčné práce mali
byť vykonané na rodinnom dome, ktorý patri do podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1-

ica, pričom druhá polovica rodinného domu bola v BSM strán sporu. Súd má za to, že majoritným
vlastníkom nehnuteľností mal žalobca, a tak je nutné posudzovať prípadné vnosy ako vnosy z majetku
patriacehodoBSMnaostatnýmajetokžalobcu.Napriektomubezdostatočného,jasnéhoarelevantného
tvrdeniažalovanej(akostranysporu,ktorátvrdí),súdnemalzapreukázané,akéstavebnérekonštrukčné
práce a v akej hodnote mali byť vykonané z majetku patriaceho do BSM. Žalobca tvrdil, že práce

boli vykonávané svojpomocne a bezodplatne. Žalovaná nepreukázala opak a nenavrhla vykonať taký
relevantný dôkaz, z ktorého by bolo jednoznačne preukázané aké práce a predovšetkým v akej hodnote
boli vykonané. Navyše, súd poukazuje na to, že v zmysle rozsudku NS ČR sp.zn. 22Cdo/1128/2005
vyplýva, že „investíciami vynaloženými zo spoločného na ostatný majetok jedného z manželov nie je
práca jedného manžela vynaložené pri rekonštrukcii domu druhého manžela“. Vo vzťahu k uvedenému

súd konštatuje, že dôkazné bremeno preukázania toho, či boli vykonané stavebné a rekonštrukčné
práce z finančných prostriedkov BSM leží na žalovanej, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. Obdobne uvedené
konštatoval aj Krajský súd v Nitre v uznesení sp.zn. 25Co/5/2007, v ktorom výslovne uviedol: „Rovnako
tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z
jeho oddeleného majetku.“ Súd navyše zdôrazňuje, že ohodnotenie rekonštrukčných a stavebných prác

bolo predmetom znaleckého dokazovania výlučne na základe návrhu a otázok položených žalovanou,
ktoré rovnako nešpecifikovala, aké práce majú byť predmetom ohodnotenia. Znalec sa vyjadril, že
uvedenéprácenepodliehajúcenovejregulácií,podliehajúdohode,vypracovalrozpočetzatýmtoúčelom.
Preto aj záver znaleckého posudku v časti B bol iba konštatovaním vo všeobecnej rovine a na účely
rozhodnutia vo veci samej takéto všeobecné závery bez preukázania skutočného stavu, súd nemohol

akceptovať. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností má súd za to, že vo vzťahu k zahrnutiu a
preukázaniuhodnotyrekonštrukčnýchastavebnýchprácžalovanáneuniesladôkaznébremeno,pretože
nešpecifikovala jasne a zrozumiteľne rozsah rekonštrukčných a stavebných prác, čoho dôsledkom bolo
nepreukázanie skutočnej výšky nákladov vynaložených z majetku v BSM na výlučný majetok žalobcu
v rozhodnom čase. Na základe uvedeného súd hodnotu rekonštrukčných a stavebných prác nezahrnul

do masy BSM, a to ani napriek jej odhadu stavenom znalcom v znaleckom posudku.

30. Po ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd zisťoval hodnotu majetku v BSM.
Za týmto účelom súd nechal vypracovať znalecký posudok č. 104/2018 (č.l. 164), ktorý v časti spojení
s jeho doplnením č. 1 k znaleckému posudku (č.l. 283) a vyjadrením k znaleckému posudku (č.l. 435).

31. Medzi stranami nebolo sporné, že všetky nehnuteľnosti majú byť prikázané do výlučného vlastníctva
žalobcu. Sporná bola ich hodnota. P. X. N. B. J. Č.. XXX/XXXX (Č..Z.. XX J.) L. R. Y. R. XX.XXX,- Eur, J.
P. K. G. U. X. Z. Č.. XXX J. R. XX.XXX,XX Eur, V..E.. J. K. G. R. R.. Č.. XXX J. F..Ú.. J. H. P. XX.XXX,XX
Eur. V. Y. J. X. H. V. N. H. X. X. B. R. XX.XXX,XX Eur. J. U. X. Z. Č.. XXX H.Ú. Y. B. B. J. Y. P. X.XXX,XX

Eur, J. R. J. J. G. L. E. XX/XX-A., V..E.. E. P. J. X.XXX,XX Eur. B. V. R. R. G. F. B., Ž. J. B. X. H. J. X. X. J.
X. V. Y. L., V..E.. R. XXX,XX Eur. P. X. U. X. Z. Č.. XXXX (Y. B. J. N. M. C. Z. Č.. XXXX, J. B. J..Č.. E. B., Ž.
A. S. Z. Č.. XXXX) L. R. Y. R. X.XXX,XX Eur. B. V. R. J. J. R. XXX,XX Eur. Súd preto dospel k záveru, žežalobca ako ten, ktorému budú nehnuteľností prikázané do výlučného vlastníctva je povinný žalovanej
zaplatiť vyrovnávací podiel v sume 18.952,72 Eur titulom vyporiadania nehnuteľností patriacich do BSM.

32. Vo vzťahu k ohodnoteniu stavebných a rekonštrukčných prác, tejto položke je venovaná časť II B
znaleckého posudku (č.l. 28 a nasl. Znaleckého posudku), podľa ktorého je cena určená rozpočtom,
nakoľko stavebné práce nepodliehajú cenovej regulácii. V zmysle tohto rozpočtu je hodnota stavebných
prác 85.558,- Eur. Súd však uvedenú časť a závery znaleckého posudku s ohľadom na bod 29
odôvodnenia rozsudku považuje za irelevantnú, nakoľko stavebné a rekonštrukčné práce, ktoré boli

predmetom oceňovania v tomto bode, pre neunesenie dôkazného bremena žalovanou, nezahrnul do
tzv. vnosov.

33. Vo vzťahu k hodnote podniku bola vypracovaná časť II C znaleckého posudku - ekonomika, v ktorej
bola hodnota podniku určená podnikateľskou metódou, pričom hodnota podniku bola stanovená v sume
116.890,- Eur. Uvedenú hodnotu namietal žalobca a predložil odborné stanovisko Ing. Ivety Sedlákovej

PhD. Žalobca tvrdil, že podnikateľská metóda zvolená na tento typ podniku nebola vhodná, vhodnejšia
by bola majetková metóda, ku ktorej sa vyjadrila Ing. Sedláková. Súd nariadil za týmto účelom doplnenie
znaleckého dokazovania. Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku vyplýva, že hodnota podniku určená
majetkovou metódou je 25.130,- Eur (č.l. 301). Takto určenú hodnotu podniku namietala žalovaná. Súd
následne vo veci nariadil pojednávanie a za účelom odstránenia rozporov predvolal na pojednávanie

znalca znaleckej organizácie, ktorý vypracoval ekonomickú časť znaleckého posudku. Práve procesný
postup súdu vo vzťahu k nariadeniu doplnenia znaleckého posudku a prípadného výsluchu znalca na
pojednávaní,bolpredmetomnámietokzostranyžalovanej.Vovzťahuktýmtonámietkamsúdkonštatuje,
že procesný postup súdu vychádza z § 206 a 207 CSP, pričom zdôrazňuje, že súd v zmysle § 207
ods. 1 CSP nariadil znalecké dokazovanie na návrh strán sporu. Nakoľko žalobca namietal závery

znaleckého posudku (čo sa následne preukázalo ako čiastočne dôvodné), súd ako zadávateľ znaleckej
úlohy v zmysle § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch požiadal
o jeho doplnenie, pretože boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré
neboli zohľadnené v podanom znaleckom úkone. Navyše súd zdôrazňuje, že žalovaná konštatovala,
že žalobca nepodal návrh na doplnenie znaleckého dokazovania, iba že žalobca vo vyjadrení zo dňa

25.1.2019 (č.l. 202) uviedol, že predloží návrh na doplnenie znalecké dokazovania spolu s odborným
posúdením. Súd má však za to, že v podaní zo dňa 18.3.2019 (č.l. 216) žalobca namietal správnosť
záverov a použitej metódy. Okrem toho výslovne v tomto podaní žalobca žiadal o doplnenie znaleckého
dokazovania, čo odôvodňoval odborným vyjadrením Ing. Sedlákovej a jej prípadným výsluchom v
konaní. Súd uvedené podanie vyhodnotil podľa jeho obsahu a mal za to, že je daný dôvod na doplnenie

znaleckého posudku aj bez vypočutia Ing. Sedlákovej na doplnenie znaleckého posudku, pretože
z vyjadrenia žalobcu a nim predloženého odborného vyjadrenia vyplývali skutočnosti, ktoré viedli k
záveru súdu o možných vadách znaleckého posudku, ktoré by jeho doplnením boli odstránené.
Súd postupoval v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, keď nedôvodne nevypočúval
navrhnutú svedkyňu, ale priamo nariadil doplnenie znaleckého posudku. Súd sa nestotožňuje s názorom

žalovanej, že nariadenie doplnenia znaleckého posudku bolo svojvoľné a nemá oporu v Civilnom
sporovom poriadku, či je v rozpore s princípmi kontradiktórnosti konania. Naopak, súd zdôrazňuje, že
znalecké dokazovanie bolo vykonané na návrh strán (v časti určenia hodnoty podniku výlučne na návrh
žalovanej). Navyše, samotný zákonodarca konštatuje, že práve zadávateľ (ktorým je v prejednávanej
veci súd) žiada o prípadné doplnenie znaleckého posudku. Súd má za to, že vo veci bol podaný

relevantný návrh na doplnenie znaleckého posudku žalobcom (č.l. 216), a tak argumentácia právneho
zástupcu žalovanej neobstojí. Zároveň má súd za to, že doplnenie znaleckého posudku nie je totožné
s úkonom nariadenia znaleckého dokazovania či kontrolného znaleckého dokazovania, pre ktoré sa
vyžaduje osobitný návrh strany. Rovnako má súd za to, že aj predvolanie a následný výsluch znalca
na pojednávaní dňa 29.7.2020 bol v konaní dôvodný a predovšetkým účelný, pretože výsluch znalca

k hodnote podniku a spôsobe jeho ohodnotenia a využitia metódy na ohodnotenie podniku odstránil
pochybnosti a ustálil skutočnú hodnotu podniku. Okrem toho uvedené má oporu v § 208 ods. 3 CSP.

34. Súd odstránil rozpory a námietky strán sporu vypočutím znalca na pojednávaní dňa 29.7.2020. Z
výsluchu znalca Ing. Jozefa Mesároša vyplynul prioritne rozdiel medzi majetkovou a podnikateľskou

metódou v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Vo vzťahu k podkladom znaleckého posudku uviedol, že
prvotne neboli predložené všetky relevantné doklady, a tak sa vychádzalo z listín, ktoré boli podkladom
pre znalecké dokazovanie, preto výsledky a závery znaleckého posudku z roku 2018 v tomto smere
považuje za správne, a to vzhľadom na rozsah podkladov, ktoré boli predložené. Vo vzťahu k doplneniuč. 1 došlo na základe uznesenia súdu, kde bola predložená otázka na predloženie listinných dokladov
zo strany žalobcu a po ich predložení vychádzal znalec z relevantných dokladov a využil majetkovú
metódu ohodnotenia podniku. Zdôraznil, že keby pri zadaní znaleckej úlohy boli už v roku 2018

poskytnuté pre vypracovanie znaleckého posudku všetky podklady, bola by za účelom vypracovania
znaleckého posudku použitá kombinovaná metóda, ktorá vychádza rovnako z vyhlášky č. 492/2004
Z.z.. Uvedená kombinovaná metóda vychádza z podnikateľskej metódy ako aj z majetkovej metódy.
Pri použití kombinovanej metódy by došlo k váženiu jednotlivých koeficientov, a tak ako je to v tomto
prípade, kde bol rozdiel medzi podnikateľskou metódou a metódou majetkovou by sa vychádzalo

z jednoduchého aritmetického priemeru a v danom prípade by bol výsledok ohodnotenia podniku
v sume 71.010,- Eur. Navyše zdôraznil, že rovnako je správny výsledok v znaleckom posudku pri
použití podnikateľskej metódy, ako aj v doplnení znaleckého posudku za použitia majetkovej metódy.
Znalec sa ďalej vyjadril k vplyvu aktuálneho prerušenia živnosti žalobcu na výsledky znaleckého
dokazovania. Z jeho odpovede vyplynulo, že uvedené je irelevantné, nakoľko predmetom skúmania
v rámci znaleckého dokazovania bolo ohodnotenie podniku vo vzťahu k novembru 2014. Skutočnosť,

že následne takmer 3 roky po relevantnom dátume došlo k prerušeniu živnosti, nemá vplyv na
výsledky znaleckého dokazovania. Znalec tiež konštatoval, že na výsledok znaleckého dokazovania
nemá vplyv nepredloženie podnikateľského plánu, pretože v 80 % prípadov podnikatelia nemajú
vypracovaný podnikateľský plán. Preto v danom prípade znalec vychádza z relevantne predloženej
účtovnej dokumentácie, ako sú uzávierky, súvaha a iné účtovné podklady. Pri vypracovaní znaleckého

posudku na jeho závery nemá vplyv ani účtovná položka nerozdelený zisk z minulých rokov, ktorá
predstavuje iba účtovú položku, ktorá neodzrkadľuje aktuálnu hodnotu, resp. aktuálny stav hotovostných
prostriedkov v podniku. Pre znalca je podstatná iba reálna hodnota majetku podniku, od ktorej sa
odpočíta stav záväzkov a následne dospeje k výslednej hodnote. K dokresleniu výsledku znaleckého
dokazovania pri predložení všetkých podkladov znalec predložil súdu krátkou cestou ohodnotenie

podniku kombinovanou metódou, ktorá by bola v danom prípade použitá. Výška hodnoty podniku touto
metódou predstavuje sumu 71.010,- Eur. Súd mal z výsluchu znalca za preukázané, že adekvátnou
a vhodnou metódou na určenie hodnoty podniku je práve kombinovaná metóda, ktorá predstavuje
kombináciu podnikateľskej a majetkovej metódy. Jej použitiu pri prvotnom vypracovaní znaleckého
posudku bránilo nepredloženie dostatočných podkladov zo strany žalobcu, a tak znalec vychádzal z

dostupných podkladov, na ktoré bolo možné použiť podnikateľskú metódu. Súd preto dospel k záveru,
že hodnota podniku stanovená kombinovanou metódou je primeraná a správna s ohľadom na predmet
sporu a vychádzal zo sumy 71.010,- Eur. Titulom vyporiadania BSM tak mal súd za to, že žalovanej patrí
vyrovnávací podiel v jej polovici, t.j. v sume 35.505,- Eur.

35. Súd pri stanovení hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu dospel k záveru,
že hodnota nehnuteľností (37.905,43 Eur), hodnota hnuteľných vecí (2.110,- Eur), hodnota stavebné
materiálu (1.000,- Eur) a hodnota podniku (71.010,- Eur) predstavuje celkovo sumu 111.025,43 Eur.
Vyrovnávací podiel, ktorý je žalobca povinný zaplatiť žalovanej v zmysle § 150 OZ polovicu z tejto
hodnoty, t.j. sumu 55.512,72 Eur. Na základe uvedeného súd zaviazal žalobcu, aby žalovanej z titulu

úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatil sumu 55.512,72 Eur.

36. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP): Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

37. Súd v závere konštatuje, že nehnuteľnosti tvoriace masu BSM nachádzajúce sa v kat. území
Povina evidované na LV č. 416, 417 a 4005 na základe zhodného návrhu strán sporu prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu. Súd zohľadnil výšku vecného bremena viaznuceho na rodinnom dome
v prospech otca žalobcu, t.j. tej strany sporu, ktorej bol spoluvalsntícky podiel v BSM prikázaný do

výlučného vlastníctva, preto zohľadnenie tejto skutočnosti nie je pre potreby posúdenia určenia hodnoty
nehnuteľnosti dôvodné. Pri zohľadnení skutočností, že do masy BSM patrí aj hodnota podniku a
vyrovnávací podiel predstavuje sumu 55.512,72 Eur, súd žalobcu zaviazal, aby vyrovnávací podiel
zaplatil žalovanej v zmysle druhej vety § 232 ods. 3 CSP v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd určil dlhšiu lehotu na splnenie si povinnosti žalobcu s ohľadom na samotnú výšku primeranej

náhrady a potreby finančného zabezpečenia tejto sumy zo strany žalobcu.

38. Súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutiabez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu
sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska
skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

39. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo, nakoľko vzhľadom na povahu sporu nie je možné jednoznačne vyčísliť
úspech niektorej strany sporu.

44. O trovách štátu, ktoré vznikli v spojení s vypracovaním znaleckého posudku č. 104/2018, jeho
doplnenia, hradených zo štátnych prostriedkov (po odpočítaní preddavku zloženého stranami sporu),
súd rozhodol v zmysle § 253 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP a štátu - Slovenskej republike priznal
voči žalobcovi a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % u každého z nich, nakoľko tí
mali vo veci iba čiastočný úspech, ktorý nie je možné vzhľadom na povahu sporu jednoznačne vyčísliť.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude rozhodnuté v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o celkovej výške
trov štátu vzniknutých v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.