Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320202399
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320202399.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobkyne: C. Č., nar. XX.XX.XXXX,

bytom R. XX, práv. zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobkyni uspokojenia svojej pohľadávky
zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 31.8.2012 na základe dohody o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX, ktorá je súčasťou tejto zmluvy.

P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu
s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 21.07.2020 žalobu, ktorou žiadala určiť, že žalovaný nemá právo
domáhať sa voči nej uspokojenia svojej pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
z 31.8.2012 na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Súčasne žiadala žalovaného zaviazať na náhradu
trov konania.

2. Z obsahu žaloby vyplýva, že jej podaniu predchádzalo uznesenie Okresného súdu Humenné sp.
zn. 12Csp/19/2020-6 zo dňa 12.03.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
23CoCsp/22/2020-29 zo dňa 04.06.2020, ktorým bolo žalobkyni uložené podať žalobu vo veci samej o
určenie, že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobkyni uspokojenia svojej pohľadávky zo zmluvy
o revolvingovom úvere na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhla preto pripojenie uvedeného
spisu k tomuto konaniu. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy
zamestnanca a poukazovanie mesačných zrážok v maximálnej možnej miere na účet žalovaného s

poukazom na uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.08.2012, a
to listom zo dňa 05.12.2019. Podľa žalobkyne dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvná podmienka, ktorá
spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť na majetok bez toho, aby
mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Žalobkyňa považuje dohodu o zrážkach zo mzdy
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu 12Csp/19/2020 - dohodou o zrážkach zo mzdy ( iných

príjmov ) dlžníka, listom žalovaného zo žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, uznesením
o vydaní neodkladného opatrenia, vyjadrením žalovaného, a zistil tento skutkový stav:.4.Žalovanýažalobkyňadňa31.08.2012podpísaliDohoduozrážkachzomzdyč.XXXXXXXXXX;strany
sporu sa dohodli, že súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná
v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok

výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad
dohodnutú výšku, a to najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov
upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých
pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.

5. Z uznesenia tunajšieho súdu pod sp. zn. 12Csp/19/2020-6 zo dňa 12.03.2020 vyplýva, že v spore
žalobkyne C. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.08.2012, zamestnávateľovi žalobcu povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa dohody a súčasne súd uložil žalobcovi povinnosť podať na

súdžalobuourčenie,žežalovanýnemáprávodomáhaťsavočižalobcoviuspokojeniasvojejpohľadávky
zo zmluvy o revolvingovom úvere na základe dohody o zrážkach zo mzdy v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Listom zo dňa 05. 12. 2019 spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. požiadala

spoločnosť PANED s. r. o. Trenčín o vykonávanie zrážok zo mzdy u dlžníka C.
C., a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia jeho
pohľadávky vo výške 4 024,99 eur.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.09.2020 žiadal žalobu v celom rozsahu

zamietnuť. Podľa neho tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná
podmienka, neobstojí, nakoľko ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho
zákonníka), pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani
nepredpokladá. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza,
že k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany

súdu. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od
zákona v neprospech spotrebiteľa, a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu
v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/
preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej
sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú

zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 ods. 2 smernice „Zmluvné
podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady
medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä
v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.“ Poukázal na to, že dňa 23.12.2015
nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch

a v zmysle jeho ust. § 9 ods. 13 bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné
zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. V zmysle uznesenia KS
v Bratislave č.k. 6Co/142/2016-86: „Odvolací súd je zhodne s odporcom toho názoru, že dojednanie
dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie
pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku

v zmysle ust. § 53 Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje
práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľka zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah
dohody o zrážkach zo mzdy. Názor navrhovateľky, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť
budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch“.

8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila, ďalšie dôkazy nenavrhla. Jej zástupca na
pojednávaní trval na podanej žalobe, pretože žalobkyňa má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je neplatná, a na základe takejto neplatnej dohody nemôže

zamestnávateľ zrážať zamestnancovi zrážky zo mzdy. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní sa
ospravedlnil a súhlasil s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Ďalšie dokazovanie nenavrhol.9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi stranami sú sporné
skutkové tvrdenia, pretože žalovaný nárok žalobcu neuznáva, dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za
platnúapovažujejuza legálnyspôsobzabezpečeniazáväzkuaniezaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.

Právne vec súd posúdil ako nárok na určenie neplatnosti právneho úkonu, pričom žalobkyňu považuje
za spotrebiteľa, dohodu o zrážkach zo mzdy za spotrebiteľskú zmluvu, preto pri rozhodovaní použije
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky

zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo
na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa ustanovenia § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné
príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

12. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že žalovaný nemá právo domáhať sa voči nej

uspokojenia svojej pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 31.8.2012 na
základe dohody o zrážkach zo mzdy, pretože táto dohoda je neplatná. Súd skúmal, či u žalobkyne
existuje naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, pričom konštatuje, že v konaní žalobkyňa
preukázala naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Právne postavenie žalobkyne by bolo bezrozhodnutia súdu o tejto určovacej žalobe neisté, pretože mimosúdnym vymáhaním nároku veriteľa
(žalovaného) bez existencie exekučného titulu, dochádza k poškodeniu majetku žalobkyne, keďže na
základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ môže vymáhať ním určený a vyčíslený dlh

aj bez predchádzajúceho riadneho súdneho konania, v ktorom by žalobkyňa mohla prípadne uplatniť
svoju obranu voči vymáhaným nárokom. Súd teda dospel k presvedčeniu, že zo strany žalobkyne bol
preukázaný v tomto spore naliehavý právny záujem.

13. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným

je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú

neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti, a že oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za

porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, táto je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

14. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť

a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla

obsah zmluvy nemení.

15. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o

zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka
a boli zamestnávateľom vyplácané.

Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že jej
uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo
mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi, a to bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.

16. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

Jepotrebnétiežzdôrazniť,žesúdnakontrolaštandardnýchzmlúvjepostavenánaabsolútnejneplatnosti
neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa

21. 01. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

17. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii
primeranosti, a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z
jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, ako je to v tomto
prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon

zrážok. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej listine. Z jej obsahu
vyplýva jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. V oblasti ochrany spotrebiteľa je
pritom potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany
spotrebiteľa.

Ústavný súd ČR v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že
uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho
života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy,
osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne

čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi
nemôžepodľaodvolaciehosúduzodpovedaťkontraktačnýproces,obsahktorého,vkonkrétnomprípade
Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere, bez objasnenia jej významu a
dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s

požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom
dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§ 53ods.5 Občianskeho zákonníka),
aj keď má základ v zákone. Dôležité je, kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými
podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé, a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa
aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív

plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

20. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za
predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov,
podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa

takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy
vyhodnotil ako neprijateľnú, neurčitú, a tým aj neplatnú, a keďže v tomto spore bol preukázaný aj
naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, podanej žalobe o určenie, že žalovaný nemáprávo domáhať sa voči žalobkyni uspokojenia svojej pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX z 31.8.2012 na základe dohody o zrážkach zo mzdy, vyhodnotenej ako neplatnej,
vyhovel.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 C.sp.. Súd žalobe žalobkyne vyhovel
v plnom rozsahu, a teda žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto jej patrí náhrada
trov konania. Súd rozhodol o práve žalobkyne na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.