Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105212709
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6105212709.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu 1/ W.. C. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX J. J., žalobkyne 2/ I.. K. E., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.
X, J. J. a žalobcu 3/ C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX J. J., v konaní právne zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. Františka Vavrača, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému 1/ W.. G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX J. J. a žalovanej 2/ W.. W. E., rod.
C., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX J. J., v konaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou
Kašuba, spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o nahradenie prejavu

vôle uzavrieť kúpnu zmluvu a určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 12C/75/2005-236 zo dňa 05. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/75/2005-236 zo dňa 05. 06. 2017 p o t v r
d z u j e .

II. Súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 3/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol. V odôvodnení rozsudku
poukázal na ust. § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ďalej na § 140 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka a tiež na ust. § 229 Civilného sporového poriadku. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa
žalobou doručenou súdu dňa 04. 07. 2005 domáhali nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu
a určenia vlastníctva. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia 1/ až 3/ sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností registrovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území J. J.,
zapísaných na Okresnom úrade Banská Bystrica, odbor katastra, ako pozemok KN parcela č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ďalej stavba - obytný dom, L. X, súpisné číslo XXXX,
postavený na KN parcele č. XXXX/X. C. J. ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností odpredala

žalovaným 1/ a 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 04. 05. 2005 svoj podiel XX/XXX, ktorého vklad bol povolený
dňa 01. 06. 2005. Výzvou zo dňa 14. 06. 2005, doručenou dňa 18. 06. 2005 si žalobcovia uplatnili
predkupné právo na predmetný odpredaný podiel. Na základe uvedených skutočností sa domáhali
nahradiť vôľu žalovaných v kúpnej zmluve. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ dňa 29. 06. 2005 platne odstúpili od
predmetnejkúpnejzmluvy.Odstúpenieodzmluvybolodňa29.06.2005doručenéC.J.,ktoráodstúpenie
prevzala a akceptovala ho. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
15C/182/2005 a v dôsledku podaného odvolania do veci samej, bolo v odvolacom konaní rozhodnutím

odvolacieho súdu sp. zn. 14Co/58/2008 určené, že na určení odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy
nebol daný naliehavý právny záujem. Súd preto v prejednávanej veci rozhodol čiastočným rozsudkom č.
k. 12C/75/2005-193 tak, že v časti, v ktorej žalobcovia žiadali určiť, že žalovaní 1/, 2/ sú spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností, žalobu zamietol. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uviedol,že len pokiaľ by žalobe žalobcov o rozšírenom nároku bolo vyhovené a žalovaní 1/ a 2/ sa stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej sa predmet sporu týka, len potom by bolo možné
rozhodovať o pôvodnej žalobe na nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu ohľadom prevodu

spoluvlastníckeho podielu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní po rozhodnutí čiastočným rozsudkom
zostalo sporným, či je možné vyhovieť petitu tak, ako navrhujú žalobcovia v pôvodnej žalobe a takisto v
rozšírenom petite a nahradiť prejav vôle žalovaných k právnemu úkonu - kúpnej zmluve. Z vykonaného

dokazovania mal súd za to, že nakoľko žalobcovia neuplatnili námietku relatívnej neplatnosti, na
predmetný úkon (uzatvorenú kúpnu zmluvu) sa pozerá ako na úkon platný, od ktorého mohli žalovaní
odstúpiť v zmysle § 597 ods. 2 OZ. Následne aj darovaciu zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi C. J.
a P. C., bolo potrebné považovať za platnú zmluvu. Súd mal za to, že žalovaní nadobudli vlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam riadne, na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 25D 769/2006, a to
do podielového spoluvlastníctva, nie do režimu BSM. Vzhľadom aj na nadobúdací titul a odôvodnenie

odvolacieho súdu, má súd za to, že nárok žalobcov je nedôvodný. Súd poznamenal a zdôraznil
rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa ktorého len pokiaľ by súd rozšírenému návrhu vyhovel a žalovaní
1/ a 2/ sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, len potom by bolo možné rozhodovať o
pôvodnom návrhu na nahradenie prejavu vôle, čo je za daných okolností nedôvodné, preto súd žalobu
zamietol.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným
žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú v
rozsahu čistého úspechu v konaní 100%.

4. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 3/. Uviedli, že s
odôvodnením rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, nemôžu súhlasiť. Súd v konaní nemá dôvod
uvádzať a posudzovať to, čo vo veci neurobili, ale má skúmať to, čo vo veci urobili a či postup žalobcov
bol v súlade so zákonom a ak áno, či v dôsledku tejto skutočnosti mal právo právny predchodca
žalovaných od zmluvy odstúpiť. V konaní je nepochybné, že došlo k porušeniu predkupného práva

žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa 01. 06. 2005. Táto skutočnosť umožnila žalovaným zvážiť, aké
právo z takéhoto porušenia predkupného práva budú uplatňovať. Do úvahy prichádzali dve paralelné
práva, ktoré sa vzájomne vylučujú, a to právo namietať relatívnu neplatnosť a právo požadovať od
nadobúdateľapodľatejtozmluvyuzavrieťsnimizmluvuzarovnakýchpodmienok,zaakýchjuporušením
predkupného práva nadobudol tento nadobúdateľ. Teda práva sú rovnocenné a vzájomne sa vylučujú,

tzn. že uplatnenie jedného práva vylučuje súčasné uplatnenie druhého práva. V čase takejto voľby
práva nebránila uplatneniu žiadna skutočnosť, a preto žalobcovia zvolili uplatnenie takého práva, ktoré
bolo pre nich výhodnejšie. Týmto právom bola výzva nadobúdateľovi na podpis kúpnej zmluvy. Táto
výzva bola doručená právnemu predchodcovi žalovaných dňa 18. 06. 2005. Doručenie takejto výzvy
znamená, že došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcami a právnym predchodcom

žalovaných, obsahom ktorého bola povinnosť takúto zmluvu uzavrieť. V čase vzniku neexistovala žiadna
prekážka, ktorá by bránila jeho existencii. Ak raz takýto záväzkovo-právny vzťah vznikol, mohol zaniknúť
len takými spôsobmi, aké zákon uvádza v šiestom oddiely, druhej hlavy, ôsmej časti záväzkové právo a v
podnadpise uvádza zánik záväzkov. V ustanoveniach 559 až 587 sú uvedené spôsoby zániku záväzkov,
ani jeden spôsob zániku záväzkov sa vo vzťahu k záväzku žalobcov 1/ až 3/ uplatniť nemôže. Dňa

29. 06. 2005 právny predchodca žalovaných od zmluvy odstúpil. Súd nevysvetlil, či takéto odstúpenie
od pôvodnej kúpnej zmluvy mohlo byť platné. Ďalej žalobcovia chceli uviesť k veci, že ich právo na
nahradenie prejavu vôle, resp. uzavrieť zmluvu sa dostalo do kolízie s právom na odstúpenie od zmluvy.
Ide o hodnotovo rovnaké práva, lebo obidve tieto práva sa týkajú práva vlastníckeho. Ak tu dochádza
ku kolízii, súd by mal zvažovať, ktoré právo má prednosť, lebo obidve práva súčasne platiť nemôžu.

Ak by súd situáciu vyhodnotil tak, že právo žalobcov má prednosť, lebo bolo z časového hľadiska
uplatnené skôr a tým z práva vznikol nárok uplatnením práva (dňa 18. 06. 2005), následné odstúpenie
by bol úkon neplatný, lebo jeho odstúpením bolo zasiahnuté do existujúceho a trvajúceho práva. Toto
je dôvod absolútnej neplatnosti. Na strane druhej, všeobecne právny predchodca žalovaných mal právo
odstúpiť od zmluvy, ak na to dôvod existoval. Z obsahu zmluvy vyplýva, že tento existoval, konkrétne

vo vzťahu k existujúcemu právu a existujúcemu nároku však odstúpenie od zmluvy znamená zmarenie
uplatňovania nároku žalobcov 1/ až 3/. Tvrdiť, že žalobcovia mali uplatniť relatívnu neplatnosť kúpnej
zmluvy je absurdné, lebo v čase vzniku dôvodu na takéto právo mali žalobcovia 1/ až 3/ voľbu práva,
ktorá vylučovala uplatnenie oboch práv súčasne. Ak bolo jedno právo uplatnené, druhé bolo vylúčené.Pred odstúpením od zmluvy žalobcovia 1/ až 3/ takéto právo uplatniť nemohli, preto lebo uplatnili
iné právo a po odstúpení od zmluvy relatívnu neplatnosť žalobcovia 1/ až 3/ uplatniť nemohli, lebo
zmluva už neexistovala. Založiť preto argument na zamietnutí žaloby v tom, že žalobcovia 1/ až 3/

mali uplatniť relatívnu neplatnosť znamená, že súd núti žalobcov do toho, aby uplatnili také právo,
na ktoré v čase uplatnenia neboli povinní a pri vykonanej voľbe ani oprávnení. Ak súčasne existuje
kolízia dvoch práv a dvoch nárokov, tak vec nemožno vyriešiť tým, že súd bude tvrdiť, že žalobcovia
mali uplatniť iné právo, ktoré neuplatnili a ktoré uplatnili popri prv uplatnenom práve a ani uplatniť
nemohli. Uplatnenie odstúpenia od zmluvy sa týka vzťahu k tretej osobe, ktorá nebola účastníkom

ich skôr vzniknutého a dovoleného záväzkovo-právneho vzťahu nahradenia prejavu vôle. Tým, že
právny predchodca žalovaných sa chcel dostať mimo záväzkovo-právny vzťah, použil krok, ktorým je
odstúpenie od zmluvy treťou osobou, ale tu u neho existuje vnútorný rozpor v konaní, keď má povinnosť
plniť a tomuto plneniu sa chce vyhnúť konaním mimo tohto záväzkovo-právneho vzťahu tým, že s treťou
osobou od zmluvy odstúpi. Podľa § 39 Občianskeho zákona neplatný právny úkon je ten, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V danej

súvislosti právny úkon odstúpenia od zmluvy nebol formálne v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi
dôsledkami k takému rozporu viedol, lebo zmaril, resp. urobil neúčinným existujúci nárok žalobcov na
nahradenie prejavu vôle. Povinnosť plniť z platného záväzkovo-právneho vzťahu bola vylúčená dohodou
s treťou osobou o odstúpení od zmluvy. Išlo tu o taký časový posun odstúpenia, kde výhodu z tohto
úkonu získal odstúpením, čoho dôsledkom bolo, že platný záväzok už nebolo možné uplatniť. Ak súd

uviedol právny dôvod na zamietnutie žaloby, že žalobcovia mali uplatniť relatívnu neplatnosť, tak tento
dôvod vo vzťahu k uplatnenému nároku je irelevantný, lebo súd mal vychádzať z toho, čo žalobcovia
1/ až 3/ urobili a tu odôvodniť dovolenosť konania alebo zákaz konania, vo svojej podstate sa týmto
odôvodnením nedostal k podstate kolízie dvoch záväzkovo-právnych vzťahov, kde jeden vzťah vylučuje
druhý.

5. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 1/ až 3 podané nebolo.

6.Vdôsledkupodanéhoodvolaniakrajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti
rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ až 3/. Žalovaní odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie nepodali.

7. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcov 1/ až 3/, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle
§ 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej

inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP,
rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti
podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcov 1/ až 3/ a odvolacie dôvody
žalobcov uvedené v ich odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel

odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej
inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na
tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k

záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcov dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia
súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.10. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 04. 07. 2005 žalobcovia 1/ až 3/ podali žalobu o
nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu rozhodnutím súdu podľa ust. § 161 ods. 2 O.s.p.. Kúpna
zmluva medzi C. J. a manželmi E., ktorí sú žalovanými 1/, 2/ v predmetnom konaní, bola uzavretá dňa

04. 05. 2005, pričom vklad vlastníckeho práva bol správou katastra povolený dňom 01. 06. 2005. Dňa 29.
06. 2005 manželia E. (žalovaní 1/, 2/) odstúpili od zmluvy s odôvodnením, že na predmete kúpy viazne
zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov uvedených nehnuteľností. Toho istého dňa, t. j.
29. 06. 2005 C. J. prevzala odstúpenie od zmluvy manželov E. a odstúpenie od zmluvy akceptovala. V
nadväznosti na to žalovaní 1/, 2/ podali (dňa 12. 09. 2005) návrh na zápis zmeny vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností záznamom, čo príslušná správa katastra i urobila. Dňa 04. 07. 2005 žalobcovia
1/, 2/, 3/ podali žalobu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu rozhodnutím súdu podľa §
161 ods. 3 O.s.p.. V priebehu konania vzhľadom na zistený skutkový stav žalobcovia svoj žalobný
návrh upravili tak, že tento rozšírili o určujúci návrh, že žalovaný 1/ W.. G.R. a žalovaná 2/ W.. W.R.
sú spoluvlastníci nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele XX/XXX v režime BSM. Súd prvej inštancie
uznesením č. k. 12C/75/2005-130 zo dňa 05. 12. 2013 rozšírenie žaloby pripustil.

11. Paralelne žalobcovia 1/, 2/, 3/ dňa 16. 12. 2005 podali osobitnú žalobu v inom konaní, vedenom
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/182/2005 o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, kde
sa domáhali určenia, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2005 medzi žalovanými 1/, 2/ a
3/ (manželmi E. a C. J.), ktorá sa týka kúpnej zmluvy zo dňa 04. 05. 2005, vklad ktorej bol na správe

katastra povolený dňa 01. 06. 2005 pod VXXXX/XXXX, je neplatné v spoluvlastníckom podiele XXX/XX
XXX. V uvedenom konaní krajský súd, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 14Co/123/2009 zo dňa 04.
11. 2009 zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/182/2005-155 zo dňa 15. 11.
2007 tak, že návrh o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2005 medzi odporcami
1/, 2/ a 3/ je neplatné, zamietol.

12. V dôsledku dovolania podaného žalobcami 1/ až 3/, ako aj žalovanými 1/ až 3/ vo veci rozhodoval
Najvyšší súd SR a rozsudkom č. k. 3Cdo/173/2010 zo dňa 11. 12. 2012 dovolanie žalobcov 1/ až 3/
zamietol a dovolanie žalovaných 1/ až 3/ odmietol. V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo
konštatované, že „Ak už došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov 1/ až 3/ uzavretím kúpnej

zmluvy zo 04. 05. 2005, na základe ktorej žalovaní 1/ a 2/ nadobudli od žalovanej 3/ jej spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach, od ktorej zmluvy nadobúdatelia odstúpili, nemôže byť za tejto situácie daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto odstúpenia a tým na existencii tohto vzťahu, pretože
takéto určenie neumožňuje vytvoriť komplexný základ pre vzťahy medzi účastníkmi a tým predísť žalobe
na plnenie. So zreteľom na uvedené žalobcovia 1/ až 3/ nemôžu mať naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, pretože nimi požadované určenie nerieši (vlastnícku)
podstatu sporu, ktorý sa snažia predmetnou žalobou vyriešiť. V porovnaní s existujúcim stavom
žalobcovia nemôžu dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia, odstránenie neistoty rozhodujúceho
(vlastníckeho) vzťahu žalovaných 1/, 2/, ktorá trvá naďalej aj v prípade vyhovenia žalobe. Správny
je preto záver odvolacieho súdu, že určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nevedie k

definitívnemu odstráneniu spornosti vzťahu žalobcov a žalovaných. Určenie neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy má pre žalobcov len predbežný charakter a má (môže) slúžiť pre účely iného súdneho
konania (o určenie vlastníctva).
Z uvedeného možno vyvodiť, že otázka neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, vyriešenia ktorej sa
žalobcovia 1/ až 3/ domáhajú predmetnou žalobou, má povahu iba predbežnej otázky vo vzťahu k žalobe

o nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ previesť z nimi nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu
predmetných nehnuteľností do ich vlastníctva podiely uvedené vo výzve zo 14. 06. 2005. Na vyriešení
takejto predbežnej otázky v samostatnom konaní nemôžu mať žalobcovia naliehavý právny záujem.
Podľa názoru dovolacieho súdu, žalobcovia 1/ až 3/ na ochranu svojich práv zvolili procesne neprípustnú
určovaciu žalobu, preto správne odvolací súd nepristúpil k posúdeniu jej opodstatnenosti. Keďže

žalobcom 1/ až 3/ sa v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť správnosť právneho posúdenia veci
odvolacím súdom, dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2, písm. c) O.s.p. uplatnili neopodstatnene.“

13. V žalovanej veci už bolo niekoľkokrát konštatované, že porušenie predkupného práva nemá za
následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak dôjde k

porušeniu povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, spoluvlastník,
ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má na výber, či:
a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo
spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípadesmerovaťvočivšetkýmúčastníkomzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu,priktorejboloporušené
jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní,
b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi

pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak
nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou
voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu
nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa ,

c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto
riešení zvolí.

14. Taktiež bolo opakovane konštatované, že v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali voči
nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu (žalovaným 1/ a 2/), aby im nadobudnutý spoluvlastnícky

podiel ponúkli na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpili od pôvodného podielového
spoluvlastníka - C. J.. Žalobcovia relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ neuplatnili. Ak
teda v prípade kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ a C. J., existoval dôvod
relatívnej neplatnosti, ktorú navrhovatelia neuplatnili, pozerá sa naň ako na platný, pričom následky
neplatnosti nastanú až po uplatnení práva domáhať sa neplatnosti z uvedeného dôvodu. Je nesporné,

že navrhovatelia sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená
medzižalovanými1/a2/aC.J.oodkúpeniespoluvlastníckehopodieluzodňa04.05.2015,nedomáhali.
Za týchto okolností sa na daný právny úkon hľadelo ako na platný právny úkon. Aj keď vo vzťahu k
žalobcom bolo porušené predkupné právo, táto okolnosť neznamená, že toto právo by bolo silnejšie a
zabraňovalo by žalovaným 1/ a 2/ odstúpiť od kúpnej zmluvy.

15. Právny úkon žalovaných 1/ a 2/ odstúpenie od zmluvy smerom k C. J. a jej následná akceptácia
odstúpenia od zmluvy bol tým úkonom, ktorým sa C. J. opäť stala vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu
k predmetnej nehnuteľnosti a takýmto zákonným spôsobom bolo odstránené porušenie práva, pričom
zákon takýto postup na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/, 2/ a C. J. umožňoval

z dôvodu, že uvedený právny úkon nebol napadnutý relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Žalovaní
1/, 2/ od kúpnej zmluvy odstúpiť riadne mohli, ich vôľa a možnosť od takejto zmluvy odstúpiť nebola ničím
obmedzená. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcov 1/ až 3/ obsiahnutom v odvolaní, že smerom
k žalobcom vznikol žalovaným 1/, 2/záväzkovo-právny vzťah, ktorý by nejakým spôsobom obmedzoval
možnosť žalovaných od zmluvy odstúpiť. Žalovaným nevznikla povinnosť zotrvať vo vzťahu založenom

smerom od C. J. (a teda od zmluvy neodstúpiť). Pokiaľ sa žalobcovia 1/ až 3/ nedomáhali určenia
relatívnej neplatnosti úkonu - kúpnej zmluvy, potom sa takýto úkon (kúpna zmluva) považuje za platný
a od tohto mohli žalovaní 1/, 2/ bez obmedzenia vôle odstúpiť, čo aj dňa 29. 06. 2005 urobili. Práve v
dôsledku tohto právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy žalovanými 1/ a 2/ bolo odstránené porušenie
predkupného práva žalobcov 1/ až 3/ a vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu sa opätovne stala C. J..

Účastníci zmluvného vzťahu si navzájom vrátili plnenia a došlo k navráteniu do pôvodného stavu. Pokiaľ
žalovaní 1/ a 2/ neboli vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu v dôsledku odstúpenia od uzavretej kúpnej
zmluvy, potom žaloba o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu žalobcov 1/ a 2/ (v čase, keď
títo už nie sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu) nie je žalobou procesne prípustnou a dôvodnou,
nakoľko takúto žalobu možno podať len voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, na ktorého bol

spoluvlastnícky podiel prevedený porušením povinnosti vyplývajúcej vlastníkovi z predkupného práva.
Práve s poukazom na uvedené skutočnosti nemožno sa stotožniť s odvolacími dôvodmi žalobcov
1/ až 3/ uvedenými v podanom odvolaní. Nejde totiž o otázku voľby dvoch rovnocenných práv, tak
ako to namietali v podanom odvolaní žalobcovia 1/ až 3/, ale o otázku procesnej prípustnosti žaloby.
Pokiaľ totiž ešte pred podaním žaloby (dňa 04. 07. 2005) došlo k odstúpeniu od zmluvy (dňa

29. 06. 2005) a k navráteniu do pôvodného stavu, v dôsledku čoho manželia E. - žalovaní 1/, 2/
už neboli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pričom takýto úkon bol zákonom aprobovaný) za takého
stavu nebolo dôvodné žalovať manželov E. o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, tak
ako to urobili dňa 04. 07. 2005 žalobcovia 1/ až 3/, nakoľko takúto žalobu možno podať len voči
nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že po podaní žaloby

predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nim, ktorých sa vedené konanie týka, boli
následne dotknuté viacerými právnymi skutočnosťami: V dôsledku obnovenia pôvodného vlastníckeho
stavu C. J., svedčilo predkupné právo ostatným spoluvlastníkom, nielen žalobcom1/ až 3/ na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu, ak by táto ponúkla svoj podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom. C.J. mohla nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom a takto aj konala, keďže dňa 27. 12. 2005
darovacou zmluvou previedla spoluvlastnícky podiel na P. C.. Takýto úkon však nik zo spoluvlastníkov
nenamietal ako porušenie predkupného práva. Preto sa na takýto úkon hľadí ako na platný právny úkon,

v dôsledku ktorého prešlo vlastníctvo vo výške spoluvlastníckeho podielu C. J. na P. C.. Táto následne
testamentomporučilasvojnadobudnutýspoluvlastníckypodielmanželomE.(žalovaným1/,2/)každému
v polovici, ktorí sa riadne stali vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu, avšak na základe iného právneho
titulu a v režime podielového spoluvlastníctva.

16. Záverom odvolací súd dodáva, že žalobcovia 1/ až 3/ v podanom odvolaní namietali, že súd
nevysvetlil, či odstúpenie od pôvodnej kúpnej zmluvy mohlo byť platné. Súd prvej inštancie sa v
odôvodnení rozsudku bližšie nezaoberal otázkou platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy (a teda
nevysvetlil, či takéto odstúpenie mohlo byť platné), nakoľko táto otázka bola predmetom samostatného
konania vedeného na základe žaloby podanej žalobcami 1/, 2/, 3/ na Okresnom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 15C182/2005. V uvedenom konaní v dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodol

rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh o
určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2005 medzi odporcami 1/, 2/, 3, ktoré sa týka
kúpnej zmluvy zo dňa 04. 05. 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Banská Bystrica dňa 01.
06.2005podVXXXX/XXXX vspoluvlastníckompodieluXXX/XXXXX jeneplatné,zamietol. Vdôsledku
podaného dovolania vo veci následne rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom č.

k. 3Cdo 173/2010 zo dňa 11. 12. 2012 dovolanie žalobcov 1/ až 3/ zamietol a dovolanie žalovaných 1/ až
3/ odmietol. Otázka neplatnosti odstúpenia od zmluvy tak bola predmetom rozhodovania v inom konaní,
pričom právne názory boli podrobne a precízne argumentované v odôvodnení rozhodnutí okresného
súdu, súdu odvolacieho a tiež súdu dovolacieho. Opätovné riešenie otázky neplatnosti odstúpenia od
zmluvy, ktorá je už právoplatne rozhodnutá by bolo právnou úvahou duplicitnou a nadbytočnou.

17. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu o nahradenie prejavu
vôle uzavrieť kúpnu zmluvu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené
dôvody napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

18. Odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, nakoľko sa jedná
o závislý výrok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným 1/ a 2/ ako procesne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom 1/ až 3/ v celom rozsahu.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc
ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli síce v odvolacom konaní úspešnou
stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by im prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže však odvolací súd mal za preukázané, že žalovaným žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím
konanímnevznikli,žalovanýmnevznikolaninároknanáhradutrovodvolaciehokonania,apretoodvolací

súd žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).