Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208205258
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8208205258.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: 1. I. I., T.. XX.XX.XXXX, C.
R. X, XXX XX Ľ., 2. Y. D., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., 3. D. Y., T.. XX.XX.XXXX, I. X. XXXX/
XX, XXX XX Y., 4. V.. C. D., T.. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX Y., 5. N. Š., T.. XX.XX.XXXX, O. H. XXXX/
X, C., Č. M., 6. J. R., T.. XX.XX.XXXX, S. XX, N., Č. M., 8. I. D., T.. XX.XX.XXXX, G. XXXX, C. - Č., Č.
M., 9. F. N., T.. XX.XX.XXXX, O. R. XXXX/X, C. - G., Č. M., 10. D. W., T.. XX.XX.XXXX, C. R. XXX, C. -
T., Č. M., zastúpení Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom Hlavná 94, Prešov, IČO: 42419174, 7. Y.
S., T.. XX.XX.XXXX, Č. X, XXX XX Y., proti žalovaným: 1. Obec Vaniškovce 38, IČO:00595756, 086 41

Raslavice, 2. Z. D., T.. XX.XX.XXXX, N. X, H., N., Č. M., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalovaného 1 proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 5C/186/2008-508 z 26. novembra
2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1 v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že parcela
registra C evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné č. XXX/X o výmere 132m2 - ostatné plochy,

zapísaná na LV č. XXX katastrálneho územia Vaniškovce patrí do dedičstva po nebohom C. D., T..
XX.XX.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. X. Priznal žalobcom voči žalovanému
1 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.ZrozhodnutiaOkresnéhosúduBardejov,sp.zn.D287/75súdprvejinštanciezistil,žedňaXX.X.XXXX
zomrel C. D., T.. XX.XX.XXXX vo D., naposledy bytom D. X. Ako dedičia prichádzali do úvahy manželka
J.D.,M..W.adetiI.S.,R.M.,V..D.D.,V..X.D., I.I.,označenáakožalobkyňa1/,V..Y.D.-označenýako

žalobca 2/. Predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. X, č. XX, č. XX, k.ú. Vaniškovce,
LV č. XXX, č. XX, č. XX, k.ú Vaniškovce. Tieto nadobudli X. D., R. M., I. S. na základe dedičskej dohody
rozhodnutím štátneho notárstva zo dňa 27.06.1975, právoplatného dňa 24.07.1975.
Z rodného listu žalobkyne 1/ I. I. vyplýva, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX rodičom J., M.. W. a C.
D.. Dedičstvo po nebohej I. S. (dcére C. D.) bolo prejednané Okresným súdom Bardejov pod sp. zn.
5D/40/2017 a uznesením zo dňa 29.11.2017 bolo vyporiadané v prospech jediného dediča - syna V.. D.
Y., žalobcu 3/. Z rodného listu žalobcu 4/ V.. C. D. vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX rodičom

R. D.Y. a X. D., nar. XX.XX.XXXX (synovi C. D.). Z dedičského rozhodnutia Okresného súdu Košice,
sp. zn. 23D/634/2002 zo dňa 01.08.2005 súd zistil, že bolo vyporiadané dedičstvo po nebohom V.. X.
D. (synovi C. D.) a dedičmi sú syn V.. C. D. - žalobca 4/ a dcéra Y. S. - žalobkyňa 7/. Z dedičského
rozhodnutia Štátneho notárstva pre Prahu 10, sp. zn. 10D/1811/76 zo dňa 15.04.1977 bolo zistené, žebolo vyporiadané dedičstvo po nebohej R. M., (dcére C. D.) a jej dedičom je J. M., T.. XX.XX.XXXX,
teraz priezviskom R. a N. M., T.. XX.XX.XXXX, teraz priezviskom Š. , označené ako žalobca 5/ a
6/. Dedičským rozhodnutím Mestského súdu v Brne, sp. zn. 258/772/2011 zo dňa 18.04.2011 bolo

vyporiadané dedičstvo po nebohom V.. D. D. ( synovi C. D. ) a dedičstvo bolo vydané jeho manželke Z.
D. označenej ako žalovaná 2/. Z výpisu z lustrácie v Centrálnom registri obyvateľov Obvodného súdu
pre Prahu 7 súd zistil deti po V.. D. D., ktorými sú I. D. označený ako žalobca 8/, F. N. označená ako
žalobca 9/ a D. W. označená ako žalobkyňa 10/.

3. Z uvedených dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia 1 až 10 sú deťmi, resp.
právnymi nástupcami - dedičmi detí C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, teda im svedčí
aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. Žalovanej 2 svedčí ako právnej nástupkyni po nebohom
V.. D. D. pasívna vecná legitimácia v spore, nakoľko nevyslovila súhlas so vstupom do konania na strane
žalobcov.

4. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn. E 907/35 zo dňa 19.05.1938 súd zistil, že sa konala
exekúcia majetku exekvovaného H. S. vo Vaniškovciach. Na dražbe dňa 14.03.1938 získal nehnuteľnosť
v zápisnici číslo XXX pod Z. V. M..Č.. X.X.X-XX.XX a knihované pod H. za kúpnu cenu 32.590,- Kč C.
D.. Na dražbe dňa 26.04.1938 získali nehnuteľnosti v záp. XXX pod Z. V. M..Č.. X.X.XX.XX-XX pod H.
za kúpnu cenu 33.600,- Kč - C. Z. J. D. (rod W.). Proti licitácii neboli podané predostretia, ani vyšší

sľub. Podľa textu uznesenia malo toto „ slúžiť licitačnému kupcovi za kúpne svedectvo podľa § 180 čl.
LX. 1881, na základe ktorého kupec kúpenú nehnuteľnosť do svojho majetku prevziať môže a keby mu
bolo prekážané, môže si žiadať pomoc vrchnosti.“ Následne sa vytýčil termín poradového pojednávania
(teraz tzv. rozvrhové pojednávanie) s výzvou na dostavenie sa osôb, v prospech ktorých sa licitovalo
(finančný úrad, dane, hypotekárne dane a pod., vrátane osôb, ktoré majú určité práva k veciam), podľa

zák. čl. LX. 1881 a XLI 1908.

5. Vo veci E 907/35 bolo dňa 01.06.1938 vydané aj upovedomenie o odovzdaní dražených nehnuteľností
v zápisnici číslo XXX C. Z. V. M..Č.. X.X.X-XX.XX, I.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX,
XXX/X C. H. na základe uznesenia zo dňa 19.05.1938, sp. zn. E 907/5 a to dňa 10.06.1938. Dražba

sa konala dňa 14.03.1938.

6. Geometrickým plánom zo dňa 23.01.1995 č. 14288842-10/95 bola vytvorená parcela č. XXX/X o
výmere 132 m2 z neknihovanej mpč. XXXX, k.ú. Vaniškovce s poznámkou, že pred zápisom vložkárov
bola označená ako parcela mpč. XXX/X zo záp. č. XXX a po zápise zabudnutá.

7. Z kópie katastrálnej mapy spornej parcely vyplýva, že táto sa nachádza vedľa cesty a pred parcelou
č. XXX. Súdu bol predložený aj nákres na rozdelenie pozemkov v obci Vaniškovce, kde sa nachádza
parcela č. XXX/X. Z LV č. XXX vyplýva, že parcela C KN č. XXX/X o výmere 132 m 2 - ostatné
plochy patria žalovanému (prechod neknihovaného majetku na obce), čím je daná jeho pasívna vecná

legitimácia v spore.

8. Geometrickým plánom zo dňa 24.07.2009 č. 36494429-26/09 bola vytvorená parcela č. XXX/X o
výmere 132 m2 z neknihovanej mpč. XXXX, k.ú. Vaniškovce. Ako vlastník je evidovaný žalovaný 1 na
základe žiadosti žalovaného o jeho zápis zo dňa 01.10.2009. Z predloženej aktuálnej mapy spojenej so

stavom mpč. vyplýva, že parc. XXX/X je totožná s časťou mpč. XXXX. Na mape z roku 1932 je viditeľné
to že uvedená parcela je súčasťou mpč. XXXX (viditeľný výklenok). Súd poukázal na vyjadrenie zo dňa
22.11.2010, z ktorého vyplýva, že v geometrickom pláne č. č. 14288842-10/95 je uvedená poznámka, že
pred zápisom vložkárov bola označená ako parcela mpč. XXX/X zo záp. č. XXX a po zápise zabudnutá.
Ale vo výkaze výmer je uvedená len mpč. XXXX, z ktorej bola parc. č. XXX/X vytvorená. Poznámka nie je

pre geodetov smerodajná. Nie je zrejmé odkiaľ mal zhotoviteľ geometrického plánu podklady, na základe
ktorých túto poznámku zapísal, nakoľko v záp. XXX sa takáto parcela nenachádza. Bol prešetrený celý
mapový operát, avšak takáto parc. č. XXX/X sa v ňom nevyskytuje, ani v parcelnom protokole, ani v
pozemnoknižnom operáte. Na mieste bola mpč. XXXX.

9. Zo znaleckého posudku znalca z odboru geodézia a kartografia N. K. č. 9/2013 vyplýva, že po
preštudovaní spisu, vykonanom šetrení a zadovážení potrebných listín a informácii ( aj súradnicových
systémov ) a vykonaní grafických stotožnení sporných parciel ( mpč. XXXX, označenej parcely XXX/X a
CKN. Č. XXX/X; porovnaním terajšieho stavu, stavu zachyteného v poľnom náčrte a kópie z mapy z roku1869 poskytnutej GaKÚ Bratislava, prílohy č. 9 - bloku XIX, kde sa nachádza znázornená parcela mpč.
XXX/X vedľa parc. mpč. XXXX, prílohy č. 6 a ďalších listín, ktoré sú obsahom posudku a jeho príloh )
znalec dospel k záveru, že parcela mpč. XXX/X k.ú. Vaniškovce, ktorú kúpil pán D. na verejnej dražbe

dňa 14.03.1938 a ku ktorej vlastníctvo potvrdil Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 19.05.1938,
sp. zn. E 907/35 je identická s parcelou CKN č. XXX/X zapísanou na LV č. XXX, k.ú. Vaniškovce ako
ostatná plocha o výmere 132 m2. Znalec sa podrobne zaoberal vznikom parciel podľa stavu starej PK a
novej PK, pričom zistil, že pôvodným parcelám mpč. XXX/X, X, X-XX zo starej PK zodpovedajú parcely
novej PK mpč. Č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X ( vl. č. X ), avšak parcele

mpč. XXX/X nebola zistená priradená parcela vo vl. č. X, došlo k jej zlúčeniu s parcelou mpč. XXXX.
Momentálne sú parcely z PKV č. X zapísané na LV č. XXX, k.ú. Vaniškovce a ich vlastníkom je I. S.,
rod. D. na základe dedenia D 287/75.

10. Predmet sporu prvoinštančný súd posúdil podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
Všeobecného Občianskeho zákonníka (946/1811 sb. z. s.).

11. V nadväznosti na citované ustanovenia súd uviedol, že podľa Všeobecného občianskeho zákonníka
(946/1811 sb.z.s.) platného na území Uhorska (ktorý sa uplatňoval popri práve obyčajovom) vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo vpisom do pozemkovej knihy, obdobne ako momentálne,
vkladom vlastníckeho práva. Listinou spôsobilou na vklad boli verejné a súkromnoprávne listiny.

Rovnako platilo, že na zápis musel byť daný právny titul (napr. zmluva, licitácia, reálna držba a iné).
Zápis v pozemkovej knihe mal trocha iný charakter, ako je tomu v súčasnosti. Platilo, že aj dražobný
kupiteľ sa stane vlastníkom kúpenej veci, avšak rovnako sa vyžadoval zápis do pozemkovej knihy na
základe príkazu súdu, z úradnej moci - úradným rozhodnutím (§ 182 Ex.zák. LX/1881).

12. Postup pri exekúciách v tom čase upravoval Exekučný zákon, zák. čl. LX/1881 ( na ozrejmenie zák.
čl. XLI 1908 bol jeho novelou ). Podľa § 180 Ex. zák. ak nebol proti dražbe podaný rozklad, dražobnému
kupiteľovi sa vydalo vysvedčenie o kúpe, na jej základe toho môže vziať kúpenú vec do svojej držby
dokonca za pomoci vrchnosti, ak by mu v tom ktokoľvek prekážal. Do držby teda mohol byť uvedený
aj výkonným orgánom. Avšak ako je uvedené vyššie, aj tu platilo, že vlastníkom sa stane kupiteľ len

knihovým zápisom. Podľa § 182 Ex. zák. ak sa dražba stala právoplatnou, boli kupiteľom splnené
dražobné podmienky, menovite ak vyplatil kúpnu cenu, nariadi pozemnoknižný súd z úradu vklad
vlastníckeho práva pre neho k nehnuteľnosti. Proti licitácii mohli byť podané akési námietky či opravné
prostriedky: predostretia, vyšší sľub, rekurz, rozklad, ak podané neboli dražba sa stala právoplatnou.
Následne po právoplatnosti dražby pozemnoknižný súd nariadi tzv. poradové pojednávanie ( § 188 Ex.

Zák. a nasl. ), na ktorom sa určovalo poradie uspokojenia pohľadávok, teda obdobne ako v tomto čase
postup pri rozvrhu výťažku z dražby. Prítomný mohol byť aj kupiteľ.

13. Po vyriešení otázky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu súd prvej inštancie uviedol, že
z uvedených uznesení súdu jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/

X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X boli zapísané v zápisnici č. 190 a že tieto pred dražbou v exekúcii patrili
H. S.. Tieto na dražbe dňa 14.03.1938 získal C. D., pričom jeho kúpa bola súdom potvrdená, proti
licitácii neboli námietky, ujal sa reálnej držby nehnuteľnosti. Všetky tieto skutočnosti bral na vedomie
súd. Skutočnosť, že D. nadobudli majetok od S. (za dlhy) potvrdila aj výpoveď svedka N. (tvrdil okrem
cípu, avšak o tomto nemôže mať svedok vedomosti, keďže nebol účastný dražby, mal nízky vek a vôbec

nemal vedomosť o vlastníckych vzťahoch, len o tom, že cez spornú parcelu prechádzal a aj iní ľudia).

14. S poukazom na vtedy platnú právnu úpravu konštatoval, že dražba musela nadobudnúť
právoplatnosť (keďže bolo nariadené poradové pojednávanie za účelom uspokojenia veriteľov), a teda
dražobný kupiteľ pán D. musel splniť všetky podmienky dražby a zaplatiť kúpnu cenu, pričom z úradnej

povinnosti na príkaz súdu muselo byť zapísané jeho vlastnícke právo do pozemkovej knihy, dokonca mal
právo byť prítomný na prejednaní poradia. Až po splnení týchto podmienok mohol pozemnoknižný súd
vykonávajúci exekúciu nariadiť rozvrhové pojednávanie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že okrem
iných aj mpč. XXX/X zo záp. č. XXX, ktorá bola predmetom dražby sa stala vlastníctvom dražobného
kupiteľa, teda C. D..

15. Súdny znalec jednoznačne stotožnil - identifikoval parcelu mpč. XXX/X s parcelou CKN č. XXX/X.16. Z vyššie uvedených dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že parcela mpč. XXX/X existovala
a že bola zapísaná v starej pozemkovej knihe - zápisnici č. 190, bola súčasťou majetku S., ktorý bol
predmetom exekúcie a licitácie a že vlastnícke právo licitáciou a zápisom do pozemkovej knihy získal

C. D.. To, že došlo zrejme nedopatrením k nezapísaniu mpč. XXX/X do novej pozemkovej knihy, nemôže
byť na ujmu jeho práv. Je možné pripustiť, že sa tak udialo z dôvodu, že bola polohovo inde ako ostatné
parc. mpč. č. XXX a že bola využívaná ako vstup k pozemkom, preto ju vložkári, ktorí pracovali na mieste
samom a mapovali skutočný stav, mohli pripísať k mpč. XXXX. Rovnako nemôže byť na ujmu práv,
ak sa nezachovala pôvodná záp. č. XXX (tieto sa po uzavretí vložkármi skartovali), ani exekučný spis

Okresného súdu Bardejov E 907/35. Na vyslovenie záveru súdu postačili aj z neho predložené dôkazy.

17. Na základe zisteného súd uzavrel, že C. D. sa stal vlastníkom spornej parcely mpč. XXX/X po
jeho zápise do pozemkovej knihy, pričom právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola licitácia
na dražbe nehnuteľnosti. Teda menovanému svedčí právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva a k
skutočnému prevodu došlo zápisom do pozemkovej knihy, pričom uvedené na základe uhorského práva

musel nariadiť pozemnoknižný súd (nie vkladom) po právoplatnosti dražby (čo vyplýva z predložených
uznesení vo veci E 907/35). Vlastnícke právo mu svedčilo aj ku dňu jeho smrti, keďže neboli zistené
skutočnosti, ktoré by uvedené vyvrátili (mpč. XXX/X bola stále súčasťou mpč. XXXX).

18. Žalobu žalobcov posúdil ako dôvodnú a nehnuteľnosť - parc. č. XXX/X určil do dedičstva po C.

D.. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného a zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania.
Dokazovanie vyžiadaním právnych predpisov považoval za neprípustné (zásada iura novit curia - súd
pozná právo). Námietky voči znaleckému posudku súd rovnako neakceptoval, keďže znalec podrobne
popísal vývoj vlastníckych vzťahov a ich zápisov a zobrazenia v mapových podkladoch, pričom jeho
tvrdenia vyplývajú z predložených listinných dôkazov, ktoré vyplývajú zo spisu, či boli zistené pri

vykonávaní znaleckej činnosti. Znalec vyargumentoval každý listinný dôkaz, ktorý v znaleckom posudku
použil. Táto argumentácia je v súlade so zisteným stavom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania,
preto sa s ňou súd stotožnil. Znalec zodpovedal na súdom položené otázky v dostatočnom rozsahu.
Rovnako sa znalec dostatočne vyjadril k zrušeniu parcely mpč. XXX/X. Pre posúdenie predmetu sporu
považoval súd prvej inštancie vykonané znalecké dokazovanie za postačujúce, preto nemal žiaden

dôvod ho dopĺňať. Zdôraznil, že jeho povinnosťou nie je reagovať na každý argument strany sporu -
konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP) v spojení s § 262 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu úspešným žalobcom voči
žalovanému 1, keďže tento bol v konaní neúspešný v celom rozsahu. Súd žalobcom nepriznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej 2, nakoľko táto bola označená ako strana sporu len z procesných
dôvodov pre úspešnosť žalobcov v spore, aj pre jej nevyhnutnú procesnú účasť v konaní. Za správne
považoval nezaväzovať žalovanú 2 na náhradu trov konania v prospech úspešných žalobcov, v čom

zároveň vzhliadol dôvody osobitného zreteľa podľa § 257 CSP ).

20. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný 1.
Poukazom na ustanovenie § 181 CSP namietal, že súd prvej inštancie toto ustanovenie nerešpektoval
a svoje právne posúdenie veci uviedol až na svojom poslednom pojednávaní. Takýmto procesným

postupom súd zvýhodnil žalobcom do takej miery, že vo vzťahu k žalovanému 1 porušil právo na
spravodlivý proces. Súdu prvej inštancie tiež vytkol porušenie ustanovenia § 160 CSP s poukazom na
to, že súd prvej inštancie od roku 2008 nevedel právne posúdiť žalobu a rozhodol tak až po tom, čo mu to
povedal odvolací súd na základe odvolacích námietok zo strany žalovaného 1. Ak by súd prvej inštancie
poznalprávo,potombycelékonanienetrvalo12rokov,alevecbymeritórnerozhodolzamietnutímžaloby

hneď na prvom pojednávaní pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Namietal, že súd o hmotných
právach poučoval žalobcov zastúpených advokátom, ktorí od počiatku sporu nevedeli, kto a koho má
žalovať. Súdu prvej inštancie žalovaný 1 tiež vytkol, že o jeho návrhoch na vykonanie dokazovania
vôbecnerozhodolnapriektomu,žetietonávrhybolipredkladanépísomne.Poukázalnasvojepodaniezo
dňa 20.04.2015, ktorým navrhol ako dôkaz oboznámenie sa s obsahom uhorských právnych predpisov

za účelom zistenia, či a akým spôsobom, za akých podmienok a ku ktorému okamihu bolo možné v
danom období nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na dražbe. V odôvodnení rozsudku súd
uviedol, že tento návrh na doplnenie dokazovania je neprípustný, pretože vychádza zo zásady, že súd
pozná právo. Poukazom na § 186 ods. 1 CSP však odvolateľ namietal, že právne poznatky sú poznatkysúdu o objektívnom práve. Tieto poznatky sa predpokladajú s výnimkou právnych predpisov, ktoré nie
sú uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzných aktov,
ktoré boli uverejnené v úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v úradnom vestníku Európskej

únie. Trval na tom, že ak sa právne poznatky majú čerpať zo všeobecne záväzných nariadení obce
alebo všeobecne záväzných nariadení samosprávneho kraja, z vyhlášok krajských úradov a ostatných
miestnych orgánov štátnej správy, zo všeobecne záväzných vyhlášok špecializovaných orgánov štátnej
správy, z cudzieho práva, stávajú sa tiež predmetom dokazovania. Keďže zákonné články platiace na
území Uhorska a neskôr aj na území Slovenska v bývalom Československu, na ktoré poukazuje súd,

nie sú právnymi predpismi uverejnenými alebo oznámenými v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
a už vôbec nie sú právne záväznými aktmi, ktoré boli uverejnené v úradnom vestníku Európskych
spoločenstievalebovúradnomvestníkuEurópskejúnie.Pretosanedápredpokladať,žebytietouhorské
predpisy boli skutočnosťami všeobecne známymi alebo známymi súdu z jeho činnosti. Preto je treba
ich dokazovať.

21. Vo vzťahu k výroku o trovách konania poukázal žalovaný 1 na dlhotrvajúci spor, čo zapríčinila
žalobkyňa 1, či ďalší žalobcovia, resp. ich právni nástupcovia. Znovu poukázal na nevedomosť žalobcov,
kohoaktomávystupovaťvkonaní,čospôsobiloneuveriteľnéprieťahy.Rozhodnutieotrováchpovažoval
za nespravodlivé, keďže žalovaný 1 sa žiadnym spôsobom nepodieľal na existencii a navyšovaní
trov, ktoré vznikli žalobcom. Vyslovil názor, že v danom prípade je prinajmenšom dôvod na aplikáciu

ustanovenia § 257 CSP. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

22. K odvolaniu žalovaného 1 sa vyjadrili žalobcovi podaním z 11.03.2020. Vo vzťahu k namietanej
absencii predbežného právneho posúdenia veci poukázali žalobcovia na to, že aj na prvom pojednávaní

po zrušení predchádzajúceho rozsudku zo 04.05.2005 súd prvej inštancie predmet sporu predbežne
právne posúdil, čo by štatutár žalovaného 1 vedel, keby sa pojednávaní zúčastňoval. Zdôraznili,
že súd prvej inštancie žalobcov počas konania nepoučoval o žiadnych ich hmotných právach a
ani o ich procesných právach, keďže predbežné právne posúdenie veci súdom nie je poučením
sporovej strany, ale vyjadrením, podľa ktorých ustanovením právnych predpisov by v danom čase

na základe dovtedajších prednesov sporových strán a vykonaných dôkazov daný spor posudzoval.
Po zrušení rozsudku a vrátení veci žalobkyňa 1 akceptovala právny názor odvolacieho súdu o
nerozlučnom spoločenstve do úvahy prichádzajúcich dedičov a ich aktívnej vecnej legitimácii v konaní
o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a sama, resp. prostredníctvom právneho zástupcu
vykonávala potrebné úkony, aby do konania pristúpili všetci ostatní súčasní dediči poručiteľa C. D..

Rozsudok súdu prvej inštancie považovali za dostatočne odôvodnený, vysporiadajúci sa so všetkými
námietkami žalovaného 1. Zdôraznil, že rozhodujúcim dôkazom a podkladom pre rozhodnutie súdu bol
znalecký posudok znalca N. K., správnosť ktorého záverov žalovaný 1 žiadnym relevantným spôsobom
nespochybnil.

23. Za správne považovali žalobcovia aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Vyslovili názor,
že vo veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže dôvodom pre aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP nemôže byť dĺžka konania. Mali za to, že najneskôr zo znaleckého posudku N. K. bolo
zrejmé, že sporná parcela patrila poručiteľovi C. D., teda že žaloba ako taká je dôvodná, no napriek
tomu žalovaný 1 túto skutočnosť neuznával, teda jeho pričinením konanie trvá doposiaľ. Aj keby bola

žaloba zamietnutá z dôvodu, že by sa žalobkyni nepodarilo ustáliť okruh dedičov po jej otcovi, po zistení
aktuálnehookruhudedičovbyžalovanýnárokbolnapodkladeuvedenéhoznaleckéhoposudkudôvodne
uplatnený na súde opäť kedykoľvek v budúcnosti. Skutkové zistenia súdu vyhodnotili žalobcovia ako
správne, preto navrhli rozsudok potvrdiť a priznať žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Žalovaný 1 v odvolacej replike zo 04.05.2020 zotrval na odvolaní v celom rozsahu a argumentáciu
žalobcov považoval za nedôvodnú. Opakovane navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Žalobcovia podaním z 05.06.2020 zotrvali na svojom vyjadrení z 11.03.2020 a navrhli rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdiť.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil

na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného 1 nie je dôvodné.

27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

29. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k
správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na výstižní a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

30. Žalovaný 1 svoje odvolacie námietky upriamil na porušenie procesných práv, konkrétne na porušenie

ustanovenia § 181 ods. 1, 2 CSP.

31. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah
žalobyavyjadrenípodľa§167.Žalovanýmáprávovyjadriťsakprednesužalobcu.Stranamôžeodkázať
na svoje písomné podanie.

32. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

33. Citované ustanovenie bolo možné aplikovať až za účinnosti Civilného sporového poriadku, teda
počnúc dňom 01.07.2016. Takúto povinnosť Občiansky súdny poriadok účinný do 30. júna 2016
súdu neukladal. Predmetné konanie bolo začaté dňa 07.11.2008, teda za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, pričom aj väčšina dôkazov a skutkových tvrdení strán sporu bolo realizovaných, či

prednesených za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu. Preto aplikácia ustanovenia § 181
CSP je bez právneho významu. Porušenia práva na spravodlivý proces sa preto súd prvej inštancie
nedopustil.

34. Odvolací súd nevzhliadol pochybenie súdu ani v porušení práva na spravodlivý súdny proces

žalovaného 1, ku ktorému porušeniu malo dôjsť porušením ustanovenia § 160 CSP. Z obsahu
spisu nevyplýva, že súd prvej inštancie poskytol pôvodnej žalobkyni, resp. žalobcom poučenie iného
charakteru, než procesného, preto nie je možné vyhodnotiť ani túto odvolaciu námietku ako dôvodnú.
Pokiaľ po zrušení prvého rozhodnutia zo 04.05.2015 došlo k úprave okruhu strán sporu, stalo sa
tak v dôsledku právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného uznesením, č.k. 13Co/72/2016-302 z

08.02.2018, a to len za základe odvolacej námietky žalovaného, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná.

35.Odvolacímsúdnemôžesúhlasiťsožalovaným1vtvrdení,žeuhorskéobyčajovéprávojepredpisom,
vo vzťahu ku ktorému bolo potrebné vykonať dokazovanie jeho oboznámením. Je nesporným, že až
do účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. bolo v platnosti uhorské obyčajové právo aj na území Slovenska

(predtým Uhorska), podľa ktorého boli posudzované (a sú aj v súčasnosti, hoci zriedkavejšie) spory
vlastnícke. Takýto predpis je teda všeobecne známym predpisom aj z rozhodovacej činnosti súdov a nie
je potrebné vo vzťahu k nemu vykonať osobitné dokazovanie.36. Vychádzajúc z obsahu spisu dospel odvolací súd aj k záveru, že žalovaný 1 v priebehu celého
konania popieral akékoľvek vlastnícke nároky, či už pôvodnej žalobkyne 1 alebo ďalších žalobcov,
teda zaujímal jednoznačne záporne stanovisko k nároku žalobcov a od tohto neupustil ani pod tlakom

vykonaných dôkazov svedčiacich v prospech dôvodnosti nároku žalobcov. Za takejto situácie, teda pre
samotný postoj žalovaného 1 nie je dôvodné pristúpiť k zmene rozhodnutia o náhrade trov konania.

37. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane
zodpovedajúceho výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
teda úspešným žalobcom bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1
neúspešnému v odvolacom konaní.

39. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).