Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. máj 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200638
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:1419200638.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne: P.. G. Q.,

rod. F., nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX W. - O. Q., Q. XXXX/XX, občan SR, zast.
Y. kancelária, U.. M. P., s.r.o., so sídlom N. XX, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F..
U. Q., rod. Q., nar. X.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX W. - O. Q., Q. XXXX/XX, občan SR,
zast. advokátkou U.. D. W., O. XX/B, XXX XX W. 2, o určenie že vec patrí do BSM, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti a to parcela registra ,,C“ č. XXXX -zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX mX a rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele registra ,,C“ č. XXXX,
nachádzajúce sa v katastrálnom území H., zapísané na LV č. XXXX, vedenom na E. úrade A. N., odbor

katastrálny, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manžela F.. U. Q., rod. Q., narodený X.X.XXXX,
rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX W. - O. Q., Q. XXXX/XX, občan SR a jeho manželky
P.. G. Q., rod. Petrášová, narodená XX.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bytom R. XX W. - O. Q.,
Q. R.X/XX, občan SR a to v podiele X/X.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 6.3.2019 v tomto konaní pôvodne domáhala určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej jej manželom - žalovaným, ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v katastrálnom území H., zapísané E. úradom A. N., odbor katastrálny, na LV č.
XXXX. Následne návrhom doručeným súdu dňa 25.07.2019 žalobkyňa požiadala o to, aby súd pripustil
vstup ďalších účastníkov na strane žalovaných a to U. F. a U. F., ktorí boli predávajúcimi nehnuteľností
špecifikovaných v žalobe. Súd o tomto procesnom návrhu rozhodol uznesením tunajšieho súdu sp.zn.
5C/18/2019-99 zo dňa 12.9.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2020 tak, že pripustil, aby
do tohto súdneho konania na strane žalovaných pristúpili : U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/
X, XXX XX Q. ako žalovaný v 2. rade, a U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX T. Ohaj

ako žalovaný v 3. rade. Následne podaním doručeným súdu dňa 2.10.2020 žalobkyňa cestou právnej
zástupkyne súdu oznámila, že voči v tom čase žalovaným v rade 2 a 3 berie žalobu späť. Súd preto
uvedené podanie v tejto časti posúdil ako späťvzatie žaloby voči v tom čase žalovaným v rade 2 a
3 a konanie voči nim podľa § 144 a nasl. C.s.p. zastavil. Okrem uvedeného čiastočného späťvzatia
žaloby súd podanie žalobkyne doručené súdu dňa 2.1.2020 sčasti vyhodnotil aj ako návrh na zmenu
žaloby. Namiesto určenia neplatnosti zmluvy sa žalobkyňa v ďalšom konaní domáhala podľa § 146
ods. 1 a § 143 Občianskeho zákonníka určenia, že ,, nehnuteľnosti -rodinný dom so súpisným číslom

XXX, postavený na parcele KN C č. XXXX a parcela KN C č. XXXX o výmere XXX m2, zastavaná
plocha a nádvorie, v katastrálnom území H., vedené na LV č. XXXX E. úradom A. N., katastrálnym
odborom na meno F.. U. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W. -O. Q., Q. XXXX/XX patria dobezpodielového spoluvlastníctva manželov: F.. U. Q. a P.. G. Q.. Súd tomuto návrhu na zmenu žaloby
vyhovel uznesením sp.zn. 5C/18/2019-208 zo dňa 7.10.2020 a to podľa § 140 ods. 1 C.s.p..

2. Následne súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 4.5.2021.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a okrem uvedeného vypočul žalobkyňu.

4. Z listinného dôkazu a to sobášneho listu súd zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 4.10.1997.

Ako vyplynulo z vyjadrenia strán, toto manželstvo, napriek rôznym problémom v súčasnosti trvá a k
nemu viažuce sa bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo nijakým relevantným spôsobom ani zrušené ani
modifikované. Z internetového výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a z kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovaným ako kupujúcim a U. F. a U. F. ako predávajúcimi súd zistil, že dňa 28.12.2017 bola uzavretá
kúpna zmluva , na základe ktorej žalovaný nadobudol vyššie uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území H., zapísané na LV č. XXXX.

5. Ako bolo uvedené, aj keď sa pôvodne žalobkyňa v tomto konaní domáhal určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, z jej následných vyjadrení a procesných podaní vyplynulo, že v podstate žiadala, aby súd
rozhodol o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a
v tomto zmysle požiadala aj o zmenu petitu, ktorej bolo súdom vyhovené. Z vykonaného dokazovania

totiž vyplynulo, že žalobkyňa vedela o tom, že jej manžel, t.j. žalovaný túto nehnuteľnosť chce kúpiť
a na pojednávaní v rámci svojho výsluchu potvrdila, že kúpu týchto nehnuteľností odsúhlasila. Nie je
sporné, že žalobkyňa bola v čase, keď žalovaný predmetné nehnuteľnosti kupoval jeho manželkou,
manželstvo ktoré bolo uzatvorené dňa 4.10.1997 trvá doposiaľ. K manželstvu viažuce sa bezpodielové
spoluvlastníctvo, ktoré vzniká uzavretím manželstva, nebolo nijakým relevantným spôsobom zrušené,

respektíve obmedzené. Žalovaný síce kúpnu zmluvu uzavrel sám, manželka nebola účastníčkou tohto
zmluvného vzťahu, táto zmluva však bola uzavretá počas manželstva a manželka ju odsúhlasila. Teda
je pravda, že podľa výpisu z katastra nehnuteľností boli kúpnou zmluvou nadobudnuté nehnuteľnosti
zapísanélendovlastníctvažalovaného atonapriektomu,žebol vtomčaseženatý ajehobezpodielové
spoluvlastníctvo manželov zrušené ani obmedzené nebolo. A súd nemal preukázané ani to , že by

existovalakýkoľvekinýdôvod,zákonnávýnimkapodľa§143Občianskehozákonníka,vzmyslektorejby
mohol tieto nehnuteľnosti žalovaný nadobudnúť len do svojho výlučného vlastníctva. Preto vychádzajúc
aj z výsluchu žalobkyne, ktorá pred súdom uviedla, že ako manželka túto kúpu nehnuteľností manželovi
odsúhlasila cca pred štyrmi rokmi dozadu, má súd za to, že túto v zmysle § 143 a § 145 ods. 1
veta druhá Občianskeho zákonníka nadobudla žalobkyňa do bezpodielového spoluvlastníctva spolu s

manželom / žalovaným/. Uvedené žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil, naopak aj on mal za to,
že nehnuteľnosti patria do BSM. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa ako manželka a žalovaný
ako manžel nadobudli nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XXXX o
výmere XXX mX a stavba postavená na uvedenej parcele, rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktoré
nehnuteľnosti sa nachádzajúcu v kat. území H., do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
predmet bezpodielového spoluvlastníctva tvorí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, avšak s výnimkou vecí ktoré manžel alebo manželka získali či už dedičstvom, alebo
darom, prípadne s výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu

povolania len jedného z manželov a tiež s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Akékoľvek iné výnimky
bez uvedenej zákonnej úpravy môžu vzniknúť iba vtedy, ak dôjde k dohode manželov za podmienok
uvedených v ustanovení § 143a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia takáto prípadná

dohoda o zúžení, alebo rozšírení bezpodielového spoluvlastníctva však vyžaduje formu notárskej
zápisnice a musí spĺňať príslušné formálne náležitosti. Ich nedodržanie má za následok absolútnu
neplatnosť dohody. Ako už bolo opakovane uvedené, súd nemal preukázané, že by takáto dohoda o
zúžení alebo rozšírení BSM medzi manželmi uzatvorená bola, prípadne že by bolo BSM zrušené za
trvania manželstva. Z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že pre vznik BSM je

potrebné, aby bolo uzatvorené manželstvo v zmysle zákona o rodine, čo v tomto konaní sporné nebolo.
A takto uzavreté manželstvo musí trvať aj v čase, kedy došlo k nadobudnutiu veci a nadobudnutá
vec nie je vylúčená z bezpodielového spoluvlastníctva. Ani toto sporné nebolo, t.j. nebolo sporné, žekúpou nadobudnuté nehnuteľnosti boli nadobudnuté v čase trvania manželstva, teda v čase existencie
podielového spoluvlastníctva a nebolo sporné ani to, že tieto veci nie sú z BSM vylúčené.

7. Je teda zrejmé, že vyššie uvedený dom spolu s parcelou na ktorej bol postavený bol nadobudnutý
počas manželstva strán sporu. V konaní bolo preukázané, splnenie všetkých podmienok pre
nadobudnutie predmetného rodinného domu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov- žalobkyne
a žalovaného. Ako bolo uvedené žalobkyňa pred súdom potvrdila, že kúpu nehnuteľnosti žalovanému
odsúhlasila. Žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré podľa

kúpnej zmluvy kupoval len žalovaný patria do BSM, má charakter určovacej žaloby. Preto bolo potrebné
skúmať,čižalobkyňamalanaliehavýprávnyzáujemnaňounavrhovanomurčení.Priskúmaníexistencie
naliehavého právneho záujmu, ktorý musí preukázať žalobca v civilnom sporovom konaní, ide o
posúdenie či žaloba je vhodný, t.j. účinný a správne zvolený nástroj pre ochranu práv žalobcu. Musí
byť preukázané, pri takejto žalobe, či ňou skutočne môže byť dosiahnuté odstránenie spornosti práv.
Spravidla je takýto naliehavý právny záujem daný v prípadoch, ak by bez tohto určenia bolo právo

žalobcu či už ohrozené, alebo ak by bez takéhoto určenia bolo jeho právne postavenie neisté. Z
rozhodovacej činnosti súdov taktiež vyplýva, že za nedovolenú sa považuje taká určovacia žaloba, ktorá
neslúži potrebám praktického života a naopak vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov.
Súd rešpektujúc všetko vyššie uvedené dospel v tomto prípade k záveru, že žalobkyňa mala naliehavý
právny záujem na určení toho, že vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré podľa kúpnej zmluvy kupoval len

jeden z manželov, žalovaný, patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Bez takéhoto určovacieho
konania a rozsudku totiž nie je možné v súčasnosti dosiahnuť zápis žalobkyne ako bezpodielovej
spoluvlastníčky týchto nehnuteľností, do katastra nehnuteľností. Je pritom nepochybné, že žalovaný
kupoval tieto nehnuteľnosti ako manžel žalobkyne, s jej súhlasom a to v čase trvania ich manželstva,
t.j. tieto nadobudli kúpnou zmluvou obidvaja manželia do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov

( § 143 Občianskeho zákonníka, § 145 odsek 1 veta druhá Občianskeho zákonníka).

8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku rozsudku a určil že
nehnuteľnosti patria do BSM strán sporu.

9. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd o týchto rozhodol v zmysle § 257 C.s.p. v spojení
s článkom II odsek 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto
veci išlo o spor medzi manželmi, kde manželstvo trvá doposiaľ. Spor sa týkal spoločnej veci oboch
manželov, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ zrušené, ani inak modifikované
nebolo. Preto aj prípadné trovy jedného z manželov konania, by mohli byť znášané z majetku patriaceho

do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. A toto súd považuje za dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý v zmysle § 257 C.s.p. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, a
to aj napriek tomu, že podľa úspechu v konaní, by za iných okolností na ne podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
mala mať nárok žalobkyňa, ako úspešná strana sporu. Okrem toho súd vychádzal aj z priebehu tohto
konania a to najmä z procesných úkonov žalobkyne, ktorá svojimi počiatočnými zmätočnými úkonmi

sama vyvolala niektoré trovy na strane žalovaného. Súdu sa preto nejavilo spravodlivé priznať žalobkyni
aj z uvedeného dôvodu akýkoľvek nárok na náhradu len jej trov konania a to bez ohľadu na to, že bola
v konaní plne úspešná ( potom ako zmenila žalobu, upresnila žalobu ).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.