Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204007
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719204007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej
veci žalobcu EVITA INTERNATIONAL, s.r.o., Odbojárov 456, 955 88 Tovarníky, IČO: 31 343 066,
zastúpenéhoadvokátomJUDr.PeteromLukáčkom,PhD.Februárová1608/5A,95801Partizánske,proti
žalovanému BGM-impex, s.r.o. Mlynská 159, 962 33 Budča, zastúpenému advokátskou kanceláriou
Kašuba, s.r.o. so sídlom Horná 41, P.O.BOX 60, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.920,--eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/14/2019-155
zo dňa 27.augusta 2020 takto

r o z h o d o l :

I. V písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/14/2019-155 zo dňa 28.augusta
2020 opravuje dátum vyhlásenia rozsudku tak, že správny je: 27.augusta 2020.

II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/14/2019-155 zo dňa 27.augusta 2020 potvrdzuje.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovisumu1.920,--eurspolus8%úrokom zomeškaniaročnezosumy1.920,--eurod12.5.2019do

zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I.
inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Treťou výrokovou vetou
zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi sumu 40,--eur titulom paušálnej náhrady nákladov, spojených s
uplatnením pohľadávky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 26. 8. 2019 domáhal od

žalovaného zaplatenia sumy 1 920,--eur s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný si objednal
u žalobcu prepravu tovaru na základe sprostredkovateľskej zmluvy o preprave vecí č. 20190164.
Žalobca pre žalovaného dopravu v celkovej hodnote 1 920,--eur vykonal, jej realizácia je potvrdená
v medzinárodnom nakladacom liste CMR č. SK0011077 a prepravných dokladov. Žalobca dopravu
fakturoval žalovanému faktúrou č. 9000364, splatnou dňa 11.5.2019, ktorú žalovaný neuhradil. V odpore
proti platobnému rozkazu právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nárok žalobcu neuznáva v
celom rozsahu, nakoľko faktúra žalobcu žalovanému doručená nebola a tvrdenia uvádzané v žalobnom

návrhuniesúvsúladesoskutočnosťou,nakoľkomedzižalobcomažalovanýnedošlokuzavretiudohody
a suma ktorá je uplatňovaná žalobou nie je uplatňovaná dôvodne a oprávnene.3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
prostredníctvom emailovej korešpondencie si žalovaný najprv objednal vykonanie žalovanej prepravy
u firmy DH Logistic, s.r.o., ktorá následne túto prepravu posunula na žalobcu, čo vyplynulo z

tvrdenia svedka Tibora Stasinku ako špeditéra firmy DH Logistic, s. r. o. Z emailovej korešpondencie
medzi firmami žalovaného a DH Logistic, s. r. o. vyplýva, že firma žalovaného si objednala žalovanú
prepravu a zaslala objednávku č. 20190164. K tejto objednávke bola pripojená sprostredkovateľská
zmluva o preprave veci č. 20190164, z ktorej vyplýva, že objednávateľom je firma žalovaného a
dopravcom je žalovaný. Z pripojeného medzinárodného nákladného listu vyplýva, že uvedená preprava

bola uskutočnená tak, ako je to uvedené v objednávke. Súd ďalej z vyjadrenia svedka Tibora Stasinku
zistil, že tento zisťoval u firmy v Nemecku, ktorá si objednala prepravu u žalovaného, ako to bolo s
touto prepravou, pričom nemecká firma mu potvrdila, že žalovaný si túto prepravu voči nim vyúčtoval
a oni mu za túto prepravu zaplatili. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že preprava nebola vyúčtovaná, považoval
súd toto tvrdenie za nepravdivé, pretože tieto skutočnosti vyplývajú jednak z podacieho hárku žalobcu,
podľa ktorého on zásielku pod podacím číslom RE234545577SK žalovanému poslal a z vyjadrenia

zákazníckeho servisu Slovenskej pošty vyplýva, že táto zásielka bola žalovanému doručená. Súd
konštatoval, že celé konanie žalovaného sa mu javí ako účelové, keďže na viaceré pojednávania,
ktoré boli vo veci vytýčené sa nedostavil, vždy svoju neprítomnosť ospravedlnil a ohľadom vyúčtovania
prepravy, doručenia faktúry tvrdil nepravdu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto faktúra bola
žalovanému doručená. Súd poukázal aj na správu Finančného riaditeľstva SR, z ktorej vyplýva, že

žalovaný v kontrolnom výkaze DPH za obdobie 03/2019 žalovanú faktúru uviedol. Keďže tak žalovaný
urobil, túto faktúru evidentne má a žalobcovi ju nevrátil. Uviedol si ju v KV DPH. Súd z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalovaný si najskôr dopravu objednal u firmy DH Logistic, s.
r. o., následne na to bola preprava posunutá pre spoločnosť žalobcu, takto bola urobená emailová
korešpondencia a aj objednávka medzi týmito troma stranami. Žalobca túto prepravu vykonal, vyúčtoval,

faktúru zaslal žalovanému, tento ju prevzal a následne aj uviedol v KV DPH. Z uvedených dôvodov súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celú dlžnú čiastku vo výške
1.920,--eur (základ 1.600,--eur + 320,--eur DPH).

4. Spolu s istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne odo

dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do dňa zaplatenia. Súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. aj
paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur.

5. O trovách konaniach rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný

úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením.

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok

napáda vo všetkých jeho výrokoch pre jeho nesprávnosť a nezákonnosť z dôvodov, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštatncie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Uviedol, že trvá na všetkých námietkach proti žalobe prednesených v konaní pred súdom prvej

inštancie s osobitným dôrazom na námietku preukázania žalobou požadovaného peňažného plnenia,
pretože žiadny z dokladov predložených žalobcom nie je potvrdený žalovaným, žalovaný navyše
namietol ich pravosť a pravdivosť a žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalovaný nie je povinný
preukazovať negatívnu skutočnosť, t. j., že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca. Súd prvej inštancie nesprávne
postupoval, keď neočakávane nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, ktoré súd mienil vykonať (čo vyplýva z písomností súdu adresovaných žalovanému),
a to výsluch Mgr. Mariany Bartošej a Márie Gábrišovej, ktorých výsluch navrhol žalobca a žalovaný
sa k tomuto návrhu na vykonanie predmetných dôkazov pripojil, avšak súd na pojednávaní, potom
ako žalobca uviedol, že na tomto návrhu na vykonanie dokazovania netrvá a uvedené osoby užnežiada vypočuť, predmetné dôkazy, resp. ich výsluchy nevykonal, hoci žalovaný sa k návrhu žalobcu
na vykonanie týchto dôkazov pripojil a práve vykonaním týchto dôkazov by sa objasnili rozhodujúce
skutkové okolnosti, ktoré žalobca v tomto konaní preukazoval listinami, z ktorých ani jedna nie je

potvrdená žalovaným, na čo žalovaný poukazoval, resp. čo žalovaný namietal v každom svojom
vyjadrení.
8.Namietal,žesúdprvejinštancienesprávnepostupoval,keďvykonaldokazovaniečestnýmvyhlásením
Tibora Sasinku a čestným vyhlásením Milana Hrčku, ktorých vykonanie žalovaný namietal a trval na
ich osobnom výsluchu ako svedkov na pojednávaní, pričom z ich výsluchov na pojednávaní vyplynuli

dokonca rozpory medzi obsahom ich čestných vyhlásení a obsahom ich výpovedí, čo súd prvej inštancie
nijako nezobral do úvahy pri hodnotení vierohodnosti a pravdivosti ich výpovedí. Súd prvej inštancie
nesprávne postupoval, keď vykonal dokazovanie Správou finančného riaditeľstva SR zo dňa 29.7.2020
bez toho, aby o jej existencii a obsahu oboznámil žalovaného a dal žalovanému možnosť sa k nej
vyjadriť, t.j. vyjadriť sa najmä k jej správnosti, resp. pravdivosti. Podľa názoru žalovaného súd prvej
inštancie nesprávne postupoval, keď vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi o ďalších objednávkach

od žalovaného adresovaných k spoločnosti DH Logistic, s. r. o., ktoré žalovaný tejto spoločnosti po ich
vybavení zaplatil, nakoľko to nemá nijaký súvis s predmetom tohto konania iniciovaného žalobcom a
nemôže preukázať tvrdenia žalobcu.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam.Nesprávnetiežsúdvyhodnotilobranužalovanéhoakoúčelovúasúdprvejinštancietaksvojim
vyššie uvedeným nesprávnym a netransparentným postupom porušil aj rovnosť zbraní strán sporu v
neprospech žalovaného a porušil tak práva žalovaného vrátane práva na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil otázku dôkazného bremena v neprospech žalovaného, čím tiež
porušil aj rovnosť zbraní strán sporu v neprospech žalovaného a porušil tak práva žalovaného.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich
skorších tvrdení a prednesov v priebehu tohto konania. Domnieva sa, že Okresný súd Zvolen sa v
rámci tohto konania dôsledným, ba až detailným spôsobom oboznámil s predmetom sporu a s listinnými
dôkazmi a vykonal rozsiahle dokazovanie. Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol v

súlade so zákonom a domnieva sa, že napadnutý rozsudok je v plnom rozsahu po právnej ako aj po
vecnej stránke správny.

11. Žalovaný v odvolaní uvádza mnoho odvolacích dôvodov bez toho, aby relevantne odôvodnil, aký
spôsobom malo dôjsť zo strany súdu prvej inštancie k ich naplneniu. Žalovaný napríklad namieta, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej zmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K uvedenému odvolaciemu dôvodu
žalobca uviedol, že žalovaný sa ani jedenkrát nedostavil na pojednávanie pred súdom prvej inštancie
a nepreukázal žiadne relevantné dôvody pre odročenie pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný.
Má za to, že týmto neaktívnym prístupom k predmetnému sporu sa sám žalovaný pripravil o možnosť

uplatňovať procesné práva, ktoré mu inak Civilný sporový poriadok ponúka. Zároveň platí, že v prípade
sporového konania tento zákon priorizuje procesnú aktivitu procesných strán, z čoho vyplýva, že strana
sporu má právo, ale nie povinnosť sa aktívne zúčastňovať sporového konania.

12. Žalovaný ďalej namieta, že žiadny z dokladov žalobcu, ktoré v priebehu konania predložil nie

je potvrdený žalovaným, ktorú námietku považuje žalobca za účelovú bez opory vo vykonanom
dokazovaní. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, výsluchom svedkov, ktorých výpovede
potvrdzujú tvrdenia žalobcu a rovnako vykonal aj viacero listinných dôkazov, ktoré jednoznačne
potvrdzujú tvrdenia žalobcu, že si žalovaný u neho objednal prepravu, za ktorú nezaplatil. V konaní bolo
vyvrátené aj tvrdenie žalovaného, že žiadnu faktúru od žalobcu neprijal.

13. Z uvedeného a najmä z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva,
že žalovaný dobrovoľne nevystupoval aktívne v predmetnom konaní, čím de facto sa rozhodol nevyužiť
prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré mu inak priznáva Civilný sporový poriadok, žalovaný si u
žalobcu riadne objednal vykonanie prepravy, ktorú aj žalobca pre žalovaného riadne vykonal a žalovaný

vystavenú faktúru, ktorá je predmetom tohto sporu prevzal a uviedol aj vo výkaze DPH.

14. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Zvolen potvrdil a
zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100%.15. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu zaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovanému, tento
sa už k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v
ňom uvedených (ust. § 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario
CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že odvolací súd dostatočne zistil skutkový
stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stráne, a to z dôvodov

uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Skôr ako pristúpil odvolací súd k prejednaniu odvolania žalovaného, v súlade s § 224 a § 378

ods. 1 CSP opravil dátum rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/14/2019-155, ktorý správne
znie 27.augusta 2020. Okresný súd Zvolen v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol nesprávny dátum
28.augusta 2020, keď zo zápisnice o pojednávaní na č. l. 152 až 154 spisu vyplýva, že rozsudok bol
vyhlásený dňa 27.augusta. 2020.

20.Z uvedenéhodôvoduodvolacísúddátumrozsudkuOkresnéhosúduZvolenvzmysle§224vspojení
s § 378 ods. 1 CSP opravil.

21. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku I. rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.920,--eur s príslušenstvom,

výroku II., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému trovy konania v rozsahu 100% a výroku III., ktorým
zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi sumu 40,--eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky. Napadnutému rozhodnutiu odvolateľ vytýka, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Odvolateľ primárne namietol, že súd prvej inštancie nevykonal neočakávane navrhnuté dôkazy

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevypočul svedkyne Mgr. Marianu Bartošovú a
Máriu Gabrišovú. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vykonal dokazovanie
čestným vyhlásením Tibora Stasinku a Milana Hrčku, tiež tým, keď vykonal dokazovanie Správou
finančného riaditeľstva SR bez toho, aby o jej existencii a obsahu oboznámil žalovaného a nepostupoval
tiež správne, keď vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi o ďalších objednávkach od žalovaného

adresovaných spoločnosti DH Logistic, s. r. o., ktoré nemajú nijaký súvis s predmetom tohto konania.
Mal za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a svojim
netransparentným a nesprávnym postupom porušil rovnosť zbraní strán v neprospech žalovaného a
porušil jeho práva na spravodlivý súdny proces.

23. K námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Obsahom práva na spravodlivý proces
(čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces
je naplnený tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a na základe výkladu a použití relevantných

právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastníkkonania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/04).

24. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe
riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Náležite vysvetlil, prečo
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.920,--
eur spolu s úrokom z omeškania a podrobne opísal akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti
nároku žalobcu riadil. V spise sa nachádza sprostredkovateľská zmluva o preprave veci č. 20190164,

na základe ktorej zmluvy si žalovaný u žalobcu objednal prepravu tovaru, jedná sa o objednávku
žalovaného zo 6.3.2019. Cena prepravného bola stanovená na 1.600,--eur a adresa pre doručenie
faktúry a dokladov uvedená ako adresa žalovaného: BGM - Impex, s. r. o. Zvolenská cesta 21, 974
05 Banská Bystrica. Žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 9000364
vystavenú dňa 12.3.2019, splatnú dňa 11.5.2019 na sumu 1.920,--eur. K námietke žalovaného, že
faktúra ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku na peňažné plnenie mu nebola doručená, vykonal

súd prvej inštancie dokazovanie, požiadal Daňový úrad Zvolen o zaslanie dokladu o preverenie či sa v
kontrolnom výkaze žalovaného za obdobie marec 2019 až december 2019 nachádza faktúra vystavená
žalobcom - č. 9000364 s dátumom dodania služby 8.3.2019 na sumu 1.600,--eur bez DPH. Finančné
riaditeľstvo SR súdu oznámilo, že žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze DPH uviedol za zdaňovacie
obdobie 3/2019, ako dodávateľ vystupovala spoločnosť žalobcu, ako odberateľ spoločnosť žalovaného

č. faktúry 9000364, základ dane 1.600,--eur, daň 120,--eur.

25. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovanému predmetná faktúra doručená bola. Na doplnenie
odvolací súd uvádza, že faktúra je len daňovým dokladom, ako taká nepreukazuje skutočnosti ohľadne
vykonania prepravy, avšak súd prvej inštancie na doplnenie dokazovania vzhľadom na námietku

žalovaného, že mu faktúra nebola doručená vykonal dopyt na Finančné riaditeľstvo SR, ktoré toto
tvrdenie žalovaného vyvrátilo.

26. Čo sa týka zisťovania oprávnenosti nároku žalobcu, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj
výpoveďami svedkov, a to Milana Hrčku - konateľa a majiteľa firmy DH Logistic, s. r.o., ktorý uviedol,

že so spoločnosťou žalovanému mal približne šesť prepráv a vždy im žalovaný všetko zaplatil, uviedol,
že to, či firma BGM - Impex, s. r. o. zadala spoločnosti DH Logistic, s. r. o. nejakú zákazku, ktorú táto
firma ďalej posunula na žalobcu sa bude vedieť vyjadriť špeditér pán Stasinka. Svedok Tibor Stasinka -
špeditérvofirmeDHLogistic,s.r.o.akosvedoknapojednávaníuviedol,žemáemailovúkorešpondenciu
medzi firmou DH Logistic, s. r. o. a firmou žalovaného, kde sú objednávky, ktoré on realizoval pre firmu

BGM- Impex, s.r.o. za firmu DH Logistic. Ďalej uviedol, že on prepravu posunul priamo firme žalobcu,
o čom bola firma žalovaného upovedomená a je to úplne bežná prax, že sa takto vykonáva preprava
a aj táto preprava bola takto realizovaná. Uviedol, že firma žalobcu túto prepravu vykonala, fakturovala
firme žalovaného, žalovaná firma BGM - Impex, s.r.o. si túto prepravu vyfakturovala u firmy Allgaier
v Nemecku, a táto nemecká firma im za prepravu aj zaplatila. Pri faktúre bola aj CMR s firmou Evita

International. Uviedol, že on do tejto nemeckej firmy volal a potvrdili mu, že firma žalovaného si túto
prepravu vyfakturovala a za túto prepravu im Nemci zaplatili. Uviedol, že on túto konkrétnu prepravu
vybavoval len pre žalobcu. Uvedené výpovede svedkov potvrdili aj ich čestné vyhlásenia (č.l. 58 - 59
spisu).

27. K námietke žalovaného, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Mgr. Mariany
Bartošovej a Márie Gábrišovej už odvolací súd uviedol, že súd nie je viazaný návrhmi strán na
vykonanie dokazovanie a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, najmä v prípade, ak
by výpoveďami navrhovaných svedkov nebola preukázaná rozhodujúca skutočnosť, teda vykonanie
konkrétnej prepravy. O vykonaní prepravy svedčia najmä dôkazy predložené žalobcom, okrem iného

Sprostredkovateľská zmluva o preprave veci č. 20190164, z ktorej vyplýva, že objednávateľom je firma
žalovaného a dopravcom žalobca a tiež medzinárodný nákladný list č. SK0011077, z ktorého vyplýva,
že uvedená preprava bola uskutočnená tak, ako je to uvedené v objednávke žalovaného. Nákladný list
je podpísaný jednak firmou žalobcu, ako aj firmami, kde sa mali uskutočniť nakládky a vykládky tovaru,
teda firmou Gestamp Nitra, s. r. o. a EBZ Systec GmbH Ravensburg.

28. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný sa nezúčastnil ani jedného z pojednávaní konaných pred
Okresným súdom Zvolen. Z pojednávania konaného dňa 16.6.2020 sa žalovaný ospravedlnil emailovým
podaním zo dňa 16.6.2020 (deň pojednávania), keď uviedol, že právny zástupca žalovaného svojuúčasť na pojednávaní ospravedlňuje zo zdravotných dôvodov (akútne respiračné ochorenie - nádcha
a kašeľ), zároveň súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu
a zotrval na všetkých svojich námietkach voči žalobcom uplatňovanému nároku uvedených v odpore.

Namietol čestné vyhlásenie Tibora Stasinku a Milana Hrčku a trval na ich výsluchu ako svedkov
na pojednávaní. Následne súd vytýčil pojednávanie na deň 16.7.2020, z ktorého neúčasti sa v deň
pojednávania, 16.7.2020 opätovne ospravedlnil právny zástupca žalovaného zo zdravotných dôvodov
a opätovne súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu. Súd
toto pojednávanie odročil za účelom zabezpečenia účasti svedkov. Súd vytýčil pojednávanie na deň

27.8.2020. V deň konania pojednávania sa právny zástupca žalovaného emailovým podaním z neúčasti
na pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a uviedol, že súhlasí s návrhom na vypočutie
Mgr. Mariany Bartošovej a Márie Gábrišovej, resp. sa pripája k návrhu na ich vypočutie, avšak nevie
zabezpečiť účasť Mgr. Martiny Bartošovej na pojednávaní dňa 27.8.2020 a ďalej uviedol, že Mária
Gábrišová nie je zamestnancom žalovaného a jej adresu nevie oznámiť.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný bol v celom konaní
pred súdom prvej inštancie pasívny, v konaní neuplatňoval žiadne prostriedky procesnej obrany,
pojednávaní sa nezúčastňoval, ani k jednému ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní právny
zástupca žalovaného nepredložil dôkaz o tom, že by sa pojednávania nemohol zúčastniť zo zdravotných
dôvodov.

30. Súd prvej inštancie tak podľa názoru odvolacieho súdu neporušil právo žalovaného na spravodlivý
proces. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred
súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

31. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými
aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1
a 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa ust. § 262

ods. 2 CSP.

34. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).