Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213234046
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7213234046.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v exekučnej právnej veci oprávneného: Mesto
Košice - Mestská polícia, so sídlom Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: D. M.,
nar.: XX. XX. XXXX, bytom T. X, K., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský
úrad so sídlom Mlynárska 16, Košice, pod č. EX 2990/2013, pre vymoženie pohľadávky vo výške 10,00

eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v konaní
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 38Er/4216/2013-8 zo dňa 20.
12. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Jánovi Ondášovi, Exekútorský úrad so sídlom Mlynárska 16, Košice, trovy exekúcie vo výške
46,00 eur,

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie
zo dňa 10. 12. 2013 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803 184460, vydaného Okresným súdom
Košice II dňa 07. 01. 2014 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš, Exekútorský úrad
so sídlom Mlynárska 16, Košice.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš dňa 16. 03. 2018 doručil
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekučného
konania v celkovej výške 43,00 eur. Súdny exekútor v predmetnom podnete uviedol, že vykonanou
lustráciou majetkových pomerov povinného zistil, že povinný je nemajetný, dlhodobo nezamestnaný,
pričom u neho nebolo zistené vlastníctvo nehnuteľností na území SR. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
proti povinnému je vedených 26 ďalších exekúcií a že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že napriek všetkým vykonaným
zisťovaniam a úkonmi súdneho exekútora sa nepodarilo vymôcť vymáhaný nárok, a to ani v rozsahu
na uspokojenie trov exekúcie.

5. Citujúc ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.6. Súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš si uplatnil v predmetnom konaní náhradu trov exekúcie
pozostávajúcich z odmeny podľa ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), pozostávajúcu z odmeny vo výške 33,19 eur,
hotových výdavkov vo výške 2,65 eur a DPH vo výške 7,16 eur, teda spolu vo výške 43,00 eur.

7. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 5 Exekučného poriadku,
ako aj ustanovenie § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. a súdnemu exekútorovi

JUDr. Jánovi Ondášovi priznal odmenu vo výške 33,19 eur, hotové výdavky vo výške 2,65 eur a tomu
zodpovedajúcu DPH vo výške 7,16 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 43,00 eur.

8. Vzhľadom na to, že súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných
trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi zaviazal v zmysle ustanovenia § 203 ods.
1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.

9. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

10. Proti citovanému uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
odvolanie oprávnený.

11. Uviedol, že podľa jeho právneho názoru malo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu uvedenom v
ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a tože exekúcia je neprípustná, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Uviedol, že predpokladom zastavenia exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, je zistenie skutočnosti, že majetok povinného

nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky spis. zn. II. ÚS 321/09 zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom tento konštatoval, že na
vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

12. Ďalej oprávnený poukázal na skutočnosť, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy možno
pri zastavení exekúcie rozhodnúť, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa, aby exekúcia
bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. V danom prípade, podľa jeho názoru, nemohlo dôjsť
k zastaveniu exekúcie z dôvodu jeho pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas,
pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k

vymoženiu pohľadávky. Oprávnený preto zastáva názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy
zastaveného exekučného konania znášal on, keďže zastavenie exekúcie nezavinil.

13. Oprávnený poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010-11- zo dňa 31.
08. 2010, v ktorom sa uvádza, že súdny exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť

ho splnomocnil štát. Na druhej strane je však skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné
povolanie. V súlade s uvedeným súd zastáva názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do
značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto
súvislosti konštatuje, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny

názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci "Van der Mussele proti
Belgicku", t. j. rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70, podľa ktorého, riziko spojené s výkonom určitej
profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené
výhodamisúvisiacimisvýkonomtejtoprofesie(m.m.IV.ÚS27/2008),atobezohľadunato,žeEurópsky
súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta.

14. Uviedol, že v danej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného po začatí
exekučného konania, a teda nie je daný žiadny dôvod na to, aby trovy zastaveného exekučného konania
v tomto prípade znášal oprávnený, ktorý nezavinil zastavenie exekúcie, ako to vyplýva z ustálenej
súdnej praxe. Na základe uvedeného sa oprávnený nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie

o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Priznaním trov exekúcie by došlo podľa jeho názoru len
k zvýhodneniu súdneho exekútora a k znevýhodneniu oprávneného.15. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd zastavil exekúciu podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a rozhodol, že trovy exekúcie bude znášať súdny
exekútor.

16. Súdny exekútor a ani povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného v tsnaovenej lehote písomne
nevyjadrili.

17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

"CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle ustanovenia § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach
ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP
ako nový procesný predpis.

18. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je vecne správne a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

20. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

21. Oprávnený svojím odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.

22. Odvolací súd z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 15. 03. 2018 zistil, že

tento na základe lustrácii mal za preukázané, že sa jedná o povinného, ktorý je nemajetný, dlhodobo
nezamestnaný a v súčasnosti je proti nemu vedených 26 exekučných konaní. Ďalej súdny exekútor
zistil, že povinný nie je ani vlastníkom nehnuteľnosti a nebol u neho zistený majetok, ktorý by postačil
na náhradu trov exekúcie.

23. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

24. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

25. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

26. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

27. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

28. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je

spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať
oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená.29. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn.:
II. ÚS 321/09 zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o
zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže
byť prejavom svojvôle."

30. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v
zmysle príslušných právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím

tento uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž
nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej veci súdny exekútor vykonal všetky
potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym výsledkom. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je
možné zistiť, v akom rozsahu bolo uvedené šetrenie súdnym exekútorom reálne vykonané, vzhľadom na
ktorúskutočnosťjezrejmé,žepovinnýniejevlastníkomžiadnehonehnuteľnéhoanihnuteľnéhomajetku.

31. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v naznačenom smere považuje za dostatočné,
ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako

vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

33. Oprávnený ďalej nesúhlasil ani s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu súd uložil povinnosť
nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

34. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný zákon).

35. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

36. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

37. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov

konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

38. Z uvedeného vyplýva, že 1. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná

pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti
výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.

39. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
Oprávnenýpodalodvolaniezodňa15.01.2019protiuzneseniusúduprvejinštancievčastitrovexekúcie

elektronicky dňa 17. 01. 2019.

40. V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie
proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31. 10. 2013.

41. Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému zákon odvolanie
výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia §386 písm. c)
CSP.

42. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s

ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).