Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. apríl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119209917
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6119209917.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

MinksaaJUDr.OliveraKolenčíka,vsporežalobcu:Weis&Partnerss.r.o.,sosídlomBratislava,Ivánska
cesta 30/B, IČO: 47 234 776, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o.,
so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Pribinova 20, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: Dr. E.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I. XXXX/X, zastúpený: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom
Bernolákovo, Gróbska 19, IČO: 36 860 646, o zaplatenie 173,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 8. decembra 2020, č. k. 6Csp/25/2019-182, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd v zmysle § 12 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom z 8. decembra 2020, č. k.
6Csp/25/2019-182 („napadnutý rozsudok“) rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 173,82
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 173,82 eura od 09.06.2017 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2.1. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1,
2, § 101, § 112, § 488, § 489, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu omeškania, § 1 ods. 2, 3, 4, § 11 ods.1 písm. a/, § 13 ods. 3 písm. a/

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb), § 29 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov, podľa čl. 1 Uznesenia predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č.
29/11/2011 z 01.02.2011 o odporúčanom spôsobe vedenia spisovej agendy, podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7
Návrhuspisovéhoporiadku,ktorýtvoríprílohuUzneseniapredsedníctvaSlovenskejadvokátskejkomory

číslo 29/11/2011 z 01.12.2011.

2.2. Výrok rozsudku o trovách konania oprel o ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že dňa 09.04.2019 bola Okresnému súdu Komárno z
upomínacieho konania postúpená žaloba, na základe ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 173,82 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom ako

advokátskou kanceláriou a žalovaným ako klientom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní právnych
služieb, ktorej predmetom bolo odplatné poskytovanie právnych služieb žalovanému, a to v rozsahu,
za odplatu dohodnutú zmluvnými stranami. Žalobca si splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy
o poskytovaní právnych služieb, na základe čoho žalovanému vystavil faktúru č. 20170233 zo dňa
25.05.2017, splatnú dňa 08.06.2017, znejúcu na sumu vo výške 173,82 eura. Napriek skutočnosti, že

faktúra je po lehote splatnosti a napriek opätovným výzvam zo strany žalobcu, žalovaný svoj dlh do
dnešného dňa neuhradil.

4. V odpore, ktorý bol žalovaným podaný proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný namietal, že v
celom rozsahu neuznáva nárok žalobcu, keďže ho nesplnomocnil na úkony v trestnom konaní. Uviedol,
že nemá vedomosť o akejkoľvek zmluve uzatvorenej so žalobcom v tejto veci, pričom všetky plné moci

vystavené ním žalobcovi odvolal listom zo dňa 23.05.2017. Položky uvedené vo faktúre sú všeobecné,
bez možnosti ich priradiť, teda identifikovať s konkrétnou vecou.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že na osobnom stretnutí dňa 21.01.2016 bola
medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená ústna zmluva o poskytovaní právnych služieb, výrazom čoho

bolo aj podpísanie generálneho plnomocenstva zo strany žalovaného pre žalobcu a bola dohodnutá
aj tarifná odmena za poskytovanie právnych služieb. Na základe uzavretej zmluvy a generálneho
plnomocenstva vypracoval žalobca pre žalovaného trestné oznámenie. Keď došlo k ukončeniu
poskytovania právnych služieb, bol žalovanému dňa 23.05.2017 riadne protokolárne odovzdaný celý
spisový materiál súvisiaci s vecou. Následne mu bola doručená faktúra za poskytnuté právne služby,

pričom výška odmeny vyčíslená vo faktúre bola v súlade so zákonom o advokácii ako aj s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, žalobca sa snažil vyriešiť
vzniknutú situáciu aj mimosúdne, a preto zaslal žalovanému dňa 28.11.2018 upomienku.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré
predvolal strany sporu, avšak žalovaný sa napriek predvolaniu nedostavil na pojednávanie.

7.1. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazov, súd prvej inštancie z
hľadiska skutkového stavu zistil, že medzi žalobcom ako advokátskou kanceláriou a žalovaným ako

klientom došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorej predmetom
bolo poskytovanie právnych služieb žalovanému, dôsledkom čoho bolo podpísanie Generálneho
plnomocenstva medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.01.2016. Na základe udeleného plnomocenstva
bolo na pokyn žalovaného vypracované trestné oznámenie. Žalobca má za to, že žalovaný si
preukázateľne objednal poskytovanie právnych služieb a tieto služby mu boli poskytnuté s odbornou

starostlivosťou a včas. Odmena bola žalovanému fakturovaná za dva úkony právnej služby, pričom išlo
o tarifnú odmenu.

7.2. Rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 6Csp/25/2019-102 zo dňa 26.11.2019 bol uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoCsp/5/2020-143 zo dňa 28.02.2020 zrušený a vec bola súdu prvej

inštancie vrátená z dôvodu, že vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, keď vychádzal z
nesprávneho označenia pošty na doručenke adresovanej žalovanému do vlastných rúk.

8.1. Na nariadenom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.11.2020, zástupkyňa žalobcu zotrvala
na podanej žalobe a uviedla, že žalobca má za to, že v konaní preukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy

o poskytovaní právnych služieb, ako aj udeleniu generálneho plnomocenstva na zastúpenie žalovaného
na základe čoho boli žalovanému poskytované právne služby. V tomto smere poukázala najmä na
listinnédôkazyato-generálneplnomocenstvo,preberacíprotokol,vypracovanétrestnéoznámenie,ako
aj e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným. Mala za to, že jednoznačne žalobca preukázal,
že žalovaný si objednal právne služby. Tieto služby mu boli poskytnuté s odbornou starostlivosťou, na

základe čoho bola žalovanému vystavená faktúra, ktorá do dnešného dňa nebola uhradená. uviedla, že
žalobca má za to, že jednoznačne preukázal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k poskytovaniu
právnych služieb. Uvedené potvrdzuje najmä dokument vypracovaný samým žalovaným a to odvolanie
plnomocenstva zo dňa 23.05.2017, ktorým žalovaný odvolal plnomocenstvo na zastupovanie klientazo dňa 02.12.2016, ako aj generálne plnomocenstvo zo dňa 21.01.2016. Poukázala na koncentračnú
zásaduanato,že vpriebehuroka2020zostranyžalovanéhobolažalobcovidoručenážiadosťovydanie
listín, pričom žalobcovi nebolo zrejmé, čo žalovaný touto žiadosťou sleduje a z uvedeného dôvodu mu

vrátil listiny, ktoré mu boli doručené zo strany žalovaného v priebehu roka 2020. Pokiaľ by si žalovaný
neobjednal u žalobcu právne služby, nie je potom zrejmé, na základe čoho mu pospisoval generálnu
plnú moc. Odvoláva plnú moc a osobne sa dostavil do sídla žalobcu dňa 23.05.2017 za účelom prevzatia
spisovej dokumentácie, o čom svedčí v spise založený preberací protokol.

8.2. Zástupca žalovaného namietal, že skutočnosti tvrdené žalobcom v tomto konaní neboli žalobcom
do dnešného dňa žiadnym relevantným spôsobom preukázané. Údajný úkon právnej služby spočívajúci
v spísaní trestného oznámenia je podľa dôkazov predložených žalobcom datovaný 11.02.2016. Faktúra,
ktorej uhradenie je predmetom tohto sporu, je datovaná 25.05.2017, t. j. viac ako rok a 3 mesiace
po údajnom poskytnutí právnych služieb. V tejto súvislosti upriamil pozornosť konajúceho súdu na
uznesenie predsedníctva SAK č. 29/11/2011, konkrétne na články 6 a 7 v zmysle ktorých advokát aj v

prípade ústnych pokynov klienta má o všetkých úkonoch týkajúcich sa konkrétnej právnej veci založiť a
viesť klientsky spis. Žiaden doklad preukazujúci objednávku alebo prijatie plnenia zo strany žalovaného
žalobca nepredložil. Naopak, na základe žiadosti žalovaného mu žalobca listom zo dňa 08.06.2020
predložil všetky fotokópie všetkých listín, ktorými žalobca disponuje, na ktorých sa nachádza podpis
žalovaného. V dvoch vyhotoveniach tento dokument predložil konajúcemu súdu, pričom prílohou tohto

dokumentu sú všetky listiny, ktorými žalobca podľa svojho vlastného vyjadrenia disponuje, na ktorých sa
nachádza podpis žalovaného. Žiaden z týchto dokumentov, resp. fotokópií nie je v akejkoľvek súvislosti
so zastupovaním, resp. prípravou predmetného trestného oznámenia, úhrada ktorých právnych služieb
je predmetom tohto súdneho sporu. Z uvedených skutkových tvrdení žalovaného vyplýva, že žalobca v
tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, kedy žiada od žalovaného úhradu

faktúry vystavenej v roku 2017 za údajne poskytnuté plnenie podľa údajných pokynov žalovaného z roku
2016. Poukázal taktiež na zjavný rozpor so zákonom o účtovníctve, kedy predmetná faktúra za údajné
plnenie mala byť vystavená ešte v roku 2016 a nie až v roku 2017.Zástupca žalovaného dal opätovne
do pozornosti sprievodný list žalobcu predložený na pojednávaní. Uviedol, že údajné plnenie žalobcu
malo byť poskytnuté v roku 2016 a v tejto súvislosti žalovaný vzniesol námietku premlčania.

8.3. Zástupkyňa žalobcu namietla, že právny zástupca žalovaného vzniesol všeobecnú námietku
premlčania a súd by sa ňou ani nemal zaoberať. Avšak zároveň uviedla, že trestné oznámenie bolo
vypracované vo februári 2016, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol na upomínacie konanie
podaný v januári 2019, pričom PR bol vydaný dňa 05.02.2019.

8.4. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou premlčania a z pripojených listinných dôkazov
založených v spise zistil, že generálne plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného žalobcom bolo
podpísané dňa 21.01.2016. Z potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica na č. l. 25 vyplynulo, že návrh
na začatie konania v predmetnej veci bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený dňa 10.01.2019,

žalobca si teda v zákonom stanovenej trojročnej lehote uplatnil svoje právo na príslušnom súde a v
konaní sa riadne pokračovalo, preto dospel k záveru, že v danej veci nebolo preukázané uplynutie
trojročnej lehoty od kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a ani nebolo preukázané, že nárok žalobcu
je premlčaný.

9.1. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi
žalobcom ako advokátskou kanceláriou a žalovaným ako klientom došlo k ústnemu uzatvoreniu
zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorej predmetom bolo odplatné poskytovanie právnych
služieb žalovanému, dôsledkom čoho bolo podpísanie Generálneho plnomocenstva medzi žalobcom a
žalovaným dňa 21.01.2016.

9.2. Dňa 11.02.2016 žalobca podal v mene žalovaného na Okresnú prokuratúru Pezinok trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného
zákona. Listom zo dňa 23.05.2017 žalovaný odvolal žalobcovi generálne plnomocenstvo zo dňa
21.01.2016. Faktúrou č. 20170233 zo dňa 25.05.2017 splatnou dňa 08.06.2017 žalobca žalovanému

fakturoval právne služby spolu vo výške 173,82 eura, ktorá suma pozostávala z nasledovných úkonov
- príprava a prevzatie právnej veci 76,30 eura, spísanie trestného oznámenia pre podozrenie zo
spáchania trestného činu krivého obvinenia 76,30 eura, a 2 x režijný paušál vo výške 2 x 10,61
eura, ktorá suma bola určená v súlade s Vyhláškou MS SR o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb. Žalovaný uvedenú faktúru nezaplatil. Žalobca dňa 28.11.2018
vypracoval pre žalovaného upomienku, ktorú podal na poštovú prepravu ako doporučený list druhej
triedy dňa 29.11.2018 a ktorá bola žalovanému doručená dňa 07.12.2018. Súd neuveril tvrdeniam

žalovaného, že žalobcu nesplnomocnil na úkony v trestnom konaní, keďže v spise sa nachádza kópia
generálneho plnomocenstva ako aj trestné oznámenie vypracované žalobcom v mene žalovaného.

10.1. Žalovaný listami zo dňa 11.03.2020, 09.04.2020 a 28.05.2020 žiadal žalobcu o zaslanie fotokópií
listín, ktorými disponuje žalobca a na ktorých sa nachádza podpis žalovaného. Na tieto žiadosti reagoval

žalobca listom zo dňa 08.06.2020 a zaslal žalovanému kópie žiadostí žalovaného zo dňa 11.03.2020,
09.04.2020 a 28.05.2020. Žalovaný namietal, že žiaden z týchto dokumentov,
resp. fotokópií nie je v akejkoľvek súvislosti so zastupovaním, resp. prípravou predmetného trestného
oznámenia, úhrada ktorých právnych služieb je predmetom tohto súdneho sporu. V tomto smere sa však
súdu javí obrana žalovaného ako účelová, a to predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný sám v rámci
svojej obrany spolu s podaným odporom, ktorý je v spise založený na č. l. 32, pripojil aj listinu označenú

ako „Odvolanie plnomocenstva“ zo dňa 23.05.2017, z ktorej listiny vyplynulo, že žalovaný odvoláva
žalobcovi plnomocenstvo na zastupovanie zo dňa 02.12.2016 ako aj Generálne plnomocenstvo zo dňa
21.01.2016. Naviac, dňa 23.05.2017 bol vypracovaný Preberací protokol (č. l. 46 spisu), z ktorého
vyplynulo, že žalovaný prevzal v protokole označenú dokumentáciu v ich origináloch a v nepoškodenom
stave (t. j. predvolanie osoby zo dňa 22.12.2015, Trestné oznámenie zo dňa 11.02.2016, Oznámenie

o postúpení veci zo dňa 16.12.2016, potvrdenie o prijatí trestného oznámenia zo dňa 17.03.2016,
uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia zo dňa 29.04.2016, zápisnicu o výsluchu osoby zo dňa
19.09.2016 a kópie dokumentov od klienta dňa 19.09.2016), čo potvrdil žalovaný vlastným podpisom.

10.2. Súd preto neuveril obrane žalovaného, že žalobca žiaden doklad preukazujúci objednávku alebo

prijatie plnenia zo strany žalovaného nepredložil, keďže v konaní bolo preukázané, že dňa 21.01.2016
bola uzatvorená generálna plná moc na zastupovanie (č.l. 48 spisu), žalovaný sám podaním zo dňa
23.05.2017 odvolal generálnu plnú moc zo dňa 21.01.2016 udelenú žalobcovi a následne mu bola
dňa 23.05.2017 odovzdaná aj príslušná dokumentácia. Len všeobecné tvrdenie žalovaného o tom, že
predmetná faktúra za plnenie mala byť vystavená ešte v roku 2016 a nie až v roku 2017 a je v zjavnom

rozpore so zákonom o účtovníctve, podľa názoru súdu nezakladá bez ďalšieho rozpor so zákonom
o účtovníctve, a to predovšetkým na zistený skutkový stav, keď k ukončeniu generálnej plnej moci
žalovaným došlo 23.05.2017 a žalobca žalovanému faktúru za poskytnuté právne služby vystavil dňa
25.05.2017.

11. Súd nemal za dôvodné vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté žalovaným, a to predovšetkým výsluch
svedka, keďže z listinných dôkazov predložených žalobcom mal dostatočne za preukázaný skutkový a
právny stav veci. Na základe uvedeného preto žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie
sumy 173,82 eura. Keďže sa žalovaný s plnením svojho záväzku dostal do omeškania, súd mu uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 173,82 eura od 09.06.2017

do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, pričom výška úroku z omeškania
bola uplatnená v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z.

12. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni

a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom
prípade súd nevzhliadol dôvody k tomu, aby žalovanému na splnenie povinnosti určil dlhšiu lehotu ako
tri dni.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v
konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnej výške. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods.1 písm. f/ a h/, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.15.1. Poukázal na to, že v bode 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol,
že mal za ustálené, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej dohody o poskytovaní
právnychslužiebatonazákladegenerálnehoplnomocenstvaudelenéhožalovanýmžalobcovi.Vkonaní

však vôbec nebol preukázaný a pritom žalovaným namietaná absencia konsenzu medzi žalovaným
a žalobcom ohľadne konkrétneho (fakturovaného) úkonu právnej pomoci žalobcu pre žalovaného
- spísania predmetného trestného oznámenia, resp. zastupovania v konkrétnom trestnom konaní.
Udelenie generálnej plnej moci samo o sebe ešte nezakladá právo ani povinnosť splnomocnenca, v
tomtoprípadeadvokátskejkancelárie,riešiťakékoľvekprávneúkonybezvýslovnéhoazrejméhopokynu

klienta -žalovaného.

15.2. V danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom dal žalobcovi pokyn
na právne služby a žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz preukazujúci hodnoverným spôsobom
jeho konanie v intenciách podľa pokynov klienta - žalovaného. Žalobca nepredložil dokonca ani len
časť klientskeho spisu, naopak, žalovaný v konaní preukázal, že všetky listiny, na ktorých je pri jeho

mene podpis a ktoré mu boli doručené od žalobcu na jeho žiadosť nijakým spôsobom nesúvisia s
fakturovanými úkonmi.

16.1. Žalovaný má za to, že argumentácia súdu prvej inštancie výhradne generálnou plnou mocou pri
týchtokonkrétnychúkonochneobstojí,pretožetátoplnámocnebolaudelenánakonkrétnuvecatakznej

nie je možné odvodiť, že žalobca mal pre žalovaného vykonať právny úkony, ktorých úhrady sa domáha
v tomto konaní. V tejto súvislosti potom konštatovanie súdu prvej inštancie: „Súd neuveril tvrdeniam
žalovaného, že žalobcu nesplnomocnil na úkony v trestnom konaní, keďže v spise sa nachádza
kópia generálneho plnomocenstva a rovnako tak trestné oznámenie vypracované žalobcom v mene
žalovaného“ vyznieva ako porušenie zásady nepreukazovania negatívnych skutočností. Žalovaný v

konaníniejepovinnýpreukazovaťčoneurobil-stačíjehotvrdenieajenažalobcovi,abyuniesoldôkazné
bremeno ohľadne svojich tvrdení - t. j., že bol na podanie trestného oznámenia nielen oprávnený,
ale že na takýto pokyn od žalovaného aj dostal - v opačnom prípade by konal nad rámec udeleného
plnomocenstva. Žalovaný považuje za bezpredmetné, čo od žalobcu prevzal, dôležité je výlučne to,
či žalobca konal na základe pokynu od žalovaného alebo nie a to žalobca v konaní nepreukázal ani

nepriamo.

16.2. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, lebo napriek absencii dôkazov preukazujúcich
tvrdenia žalobcu ustálil povinnosť žalovaného zaplatiť odplatu žalobcovi za plnenie, ktorého
opodstatnenosť nebola v konaní preukázaná. Súd prvej inštancie vyhodnotil existenciu právneho

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným výlučne na základe generálnej plnej moci a podaného trestného
oznámenia bez akéhokoľvek dôkazu o existencii prejavu vôle žalovaného realizovať tieto právne
kroky. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Komárno zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

17.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozsudok č. k. 6Csp/25/2019
- 182 zo dňa 08.12.2020 za vecne správny a riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie veľmi správne
na základe vykonaného dokazovania ustálil, že medzi žalobcom ako advokátskou kanceláriou a
žalovaným došlo na k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorej predmetom
bolo odplatné poskytovanie právnych služieb žalovanému, na základe ktorej bolo medzi žalobcom a

žalovanýmpodpísanégenerálneplnomocenstvodňa21.01.2016.Dňa11.02.2016žalobcapodalvmene
žalovaného na Okresnú prokuratúru Pezinok trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona. Listom zo dňa 23.05.2017 žalovaný odvolal
žalobcovi generálne plnomocenstvo zo dňa 21.01.2016. Faktúrou č. 20170233 zo dňa 25.05.2017
splatnou dňa 08.06.2017 žalobca žalovanému fakturoval právne služby spolu vo výške 173,82 eura,

ktorá suma pozostávala z nasledovných úkonov - príprava a prevzatie právnej veci 76,30 eura, spísanie
trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia 76,30 eura, a 2
x režijný paušál vo výške 2 x 10,61 eura, ktorá suma bola určená v súlade s Vyhláškou MS SR o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Avšak žalovaný uvedenú faktúru
do dnešného dňa nezaplatil.

17.2. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie veľmi správne vyhodnotil tvrdenia žalovaného (ktoré
posúdil ako nepravdivé), že žalobcu nesplnomocnil na úkony v trestnom konaní, keďže v spise sa
nachádza kópia generálneho plnomocenstva a rovnako tak trestné oznámenie vypracované žalobcom vmene žalovaného. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie veľmi správne vyhodnotil účelové konanie
žalovanéhoohľadnelistovzodňa11.03.2020,09.04.2020a28.05.2020,ktorýmižalovanýžiadalžalobcu
o zaslanie fotokópií listín, ktorými disponuje žalobca a na ktorých sa nachádza podpis žalovaného. V

tomto smere je obrana žalovaného účelová, a to predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný sám v rámci
svojej obrany spolu s podaným odporom, ktorý je v spise založený na č. l. 32, pripojil aj listinu označenú
ako „Odvolanie plnomocenstva“ zo dňa 23.05.2017, z ktorej listiny vyplynulo, že žalovaný odvoláva
žalobcovi plnomocenstvo na zastupovanie zo dňa 02.12.2016 ako aj Generálne plnomocenstvo zo
dňa 21.01.2016. Naviac, dňa 23.05.2017 bol vypracovaný Preberací protokol, z ktorého vyplynulo, že

žalovaný prevzal v protokole označenú dokumentáciu v ich origináloch a v nepoškodenom stave (t. j.
predvolanie osoby zo dňa 22.12.2015, Trestné oznámenie zo dňa 11.02.2016, Oznámenie o postúpení
veci zo dňa 16.12.2016, potvrdenie o prijatí trestného oznámenia zo dňa 17.03.2016, uznesenie o
odmietnutí trestného oznámenia zo dňa 29.04.2016, zápisnicu o výsluchu osoby zo dňa 19.09.2016
a kópie dokumentov od klienta dňa 19.09.2016), čo potvrdil žalovaný vlastným podpisom. Súd preto
správne neuveril obrane žalovaného, že žalobca žiaden doklad preukazujúci objednávku alebo prijatie

plnenia zo strany žalovaného nepredložil, keďže v konaní bolo preukázané, že dňa
21.01.2016 bola udelená generálna plná moc na zastupovanie (č. l. 48 spisu), žalovaný sám podaním
zo dňa 23.05.2017 odvolal generálnu plnú moc zo dňa 21.01.2016 udelenú žalobcovi a následne mu
bola dňa 23.05.2017 odovzdaná aj príslušná dokumentácia.

17.3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný počas celého súdneho konania na podporu svojich
tvrdení neprodukoval a nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Podľa názoru žalobcu možno konanie
žalovaného v tejto právnej veci posúdiť ako špekulatívne konanie, ktorého cieľom bolo, v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania, iba účelovo odďaľovať vydanie rozsudku vo veci samej. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žalobca žiada odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Komárno č. k.

6Csp/25/2019 - 182 zo dňa 08.12.2020 ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania.

18.1. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že samotný žalobca vo svojom vyjadrení
uvádza a čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania, že faktúra, ktorej úhrada je predmetom tohto sporu,

bola vystavená 25.05.2017, pričom ňou mali byť fakturované úkony právnej služby, ktoré mal žalobca
pre žalovaného vykonať vyše 15 mesiacov pred fakturáciou a to bez osobitného , na to udeleného
plnomocenstva a taktiež bez akéhokoľvek dokladu preukazujúceho, že si žalovaný u žalobcu takúto
právnu službu objednal, dal na ňu pokyn alebo túto službu odsúhlasil.

18.2. Žalovaný opakovanie poukazuje na skutočnosť, že žalobca si riadne neplnil povinnosti advokáta
a o ním tvrdených úkonoch pre žalovaného neviedol spis, respektíve žiadne doklad z takéhoto spisu
napriek argumentácii žalovaného v tomto konaní nepredložil. Má za to, že v súdnom konaní je
povinnosťou sporovej strany preukázať, resp. uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových
tvrdení. Žalovaný nespochybňuje fakt, že žalobca mu vystavil faktúru, avšak má za to, že žalobca v

konaní nepreukázal, že túto faktúru vystavil dôvodne. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil so skutkovými
tvrdeniami žalobcu bez toho, že by so žalobcom predložených dôkazov vyplývalo, že žalobca konal
na základe pokynu žalovaného alebo že žalovaný tieto (fakturované) úkony žalobcu aspoň dodatočne
schválil. Naopak, je zjavné, že žalobca vystavil faktúru až po úkone žalovaného smerujúcemu v
rámci jeho primeranej obozretnosti k ukončeniu akéhokoľvek právneho vzťahu k žalobcovi, o ktorého

riadnom zastupovaní práv žalovaného mal žalovaný dôvodné pochybnosti. Žalobca totiž poskytoval
a zrejme naďalej poskytuje právne služby aj obchodným spoločnostiam, ktorých je síce žalovaný 50
%-ný spoločník, avšak v týchto obchodných spoločnostiach sú mu dlhodobo odopierané jeho práva
spoločníka, naopak, osoba, resp. osoby konajúce za tieto spoločnosti nielenže usilujú o vylúčenie
žalovaného zo spoločností, ale dokonca usilujú o páchanie trestnej činnosti na žalovanom. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Žalobca v duplike k replike žalovaného konštatoval, že vyjadrením zo dňa 16.02.2021 sa
žalovaný vyjadril vo veci samej, pričom vo vyjadrení uvádza opätovne rovnaké skutočnosti, ktoré
tvrdil počas súdneho konania a opätovne na podporu svojich tvrdení nepoukazuje na žiadne dôkazy.

Zároveň žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že žalobca poskytoval právne služby
aj obchodným spoločnostiam, ktorých je žalovaný 50 % spoločníkom, avšak v týchto spoločnostiach
sú údajne žalovanému odopierané jeho práva spoločníka a údajne osoby, ktoré za tieto spoločnosti
konajúsadokoncausilujúopáchanietrestnejčinnosti.Spoukazomnavyššieuvedenéžalobcapovažujetvrdenia žalovaného za irelevantné a nesúvisiace s predmetom konania, a preto nepovažuje za potrebné
sa ku nim vyjadrovať. Žalobca žiada odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Komárno č. k.
6Csp/25/2019 - 182 zo dňa 08.12.2020 ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania.

20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
žalovaným ako stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a po zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle
ust. § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario
CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

21.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods.2 CSP).

22. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom dospel k záveru, že
súd prvej inštancie za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonal vo veci potrebné dokazovanie,

z ktorého dospel k správnym skutkovým záverom a následne aj k správnemu právnemu posúdeniu
veci. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 220
ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa

s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré vyhovel žalobe žalobcu.

24.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že podľa čl.

2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

24.2. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej

praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo
(čl. 2 ods. 2 CSP).25. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

26. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhované dôkazy ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27.1. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 220
ods. 2 CSP). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv sporovej strany na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz
proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak,
že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Judikatúra ESĽP však nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia.

27.2. K otázke riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorý vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.

j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Do práva na spravodlivý
súdny proces však nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to,
aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

28. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého medzi
žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej dohody o poskytovaní právnych služieb a to na základe
generálneho plnomocenstva udeleného žalobcovi žalovaným, pričom namietal, že v konaní nebol vôbec
preukázaný konsenzus medzi žalovaným a žalobcom ohľadne konkrétneho (fakturovaného) úkonu

právnej pomoci žalobcu pre žalovaného, ktorým bolo spísanie predmetného trestného oznámenia.

29. Zákon o advokácii č. 586/2003 Z. z. neupravuje formálnu stránku právnych úkonov medzi
advokátom a klientom, vôbec neukladá povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právnych služieb , ani
výslovne neustanovuje, že uzatvorením tejto zmluvy vzniká právny vzťah medzi klientom a advokátom.

Právna veda aj judikatúra zmluvu o poskytovaní právnej pomoci považuje za zmluvu príkaznú (§ 724 a
nasl.Občianskehozákonníka).Odmenaadvokáta,ktorýposkytujeprávneslužbyzaodmenusaspravuje
zmluvou, ktorú uzavrel s klientom a v prípade, že absentuje dohoda o odmene, platia ustanovenia o
advokátskej tarife (§ 24 zákona o advokácii).

30.1. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v
ktorom sa musí uviesť rozsahu splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia ak je
potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne
sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

30.2. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za
niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak splnomocneneckoná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo
splnomocniteľovi.

31.1. V prejednávanej veci prvoinštančný súd dospel k právnemu záveru, že medzi žalobcom ako
advokátskou kanceláriou a žalovaným došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych
služieb, ktorej predmetom bolo odplatné poskytovanie právnych služieb žalovanému, na základe ktorej
bolo medzi žalobcom a žalovaným podpísané generálne plnomocenstvo dňa 21.01.2016. Žalobca
dňa 11.02.2016 podal v mene žalovaného na Okresnú prokuratúru Pezinok trestné oznámenie pre

podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona a po odvolaní
generálneho plnomocenstva zo strany žalovaného listom z 23.05.2017 žalobca faktúrou z 25.05.2017,
splatnou 08.06.2017 žalovanému fakturoval za poskytnutie uvedenej právnej služby odmenu 173,82
eura, ktorú mu žalovaný napriek výzve na zaplatenie neuhradil.

31.2. Z hľadiska rozsahu oprávnení udelených splnomocnencovi rozlišujeme medzi plnou mocou

všeobecnou (generálnou), ktorá oprávňuje splnomocnenca k všetkým právnym úkonom v mene
splnomocniteľa (okrem tých, ktoré vyžadujú osobitnú plnú moc), a osobitnou (špeciálnou) plnou mocou,
ktorá splnomocnenca oprávňuje iba na určitý konkrétny právny úkon, poprípade na určitý druh právnych
úkonov.Okremprípadu,kedyzákonvyžaduješpeciálnuplnúmocnavykonanieurčitéhoprávnehoúkonu
(napr. na odmietnutie dedičstva), je vecou splnomocniteľa, či ku každému právnemu úkonu, ktorý má

byť vykonaný v jeho mene vystaví splnomocnencovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí všeobecnú
plnú moc.

33. Pokiaľ ide o právny úkon žalobcu z 11.02.2016 - podanie trestného oznámenia v mene žalovaného
na Okresnú prokuratúru Pezinok pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa §

345 Trestného zákona, Občiansky zákonník ani zákon o advokácii nemá žiadne špeciálne ustanovenie,
ktoré by kládlo na obsah plnej moci v tomto prípade nejaké osobitné požiadavky (náležitosti). Pokiaľ
by dovolací súd pripustil výklad, že splnomocnenie na právny úkon týkajúci sa podania trestného
oznámenia na príslušnú prokuratúru v mene žalovaného vyplývajúce z generálnej plnej moci musí
obsahovať ešte ďalší súhlas klienta, bolo by to nad rámec obsahu právnych noriem a navyše by to

poprelo samotnú existenciu generálnych plných mocí. Takýto výklad by znamenal založenie ďalšej,
zákonu nezodpovedajúcej, obsahovej náležitosti generálnej plnej moci. Generálnu plnú moc uzatvorenú
dňa 21.01.2016 medzi žalovaným ako klientom (splnomocniteľom) a žalobcom ako Advokátskou
kanceláriou (splnomocnencom), žalovaný odvolal advokátskej kancelárii žalobcu listom z 23.5.2017 (č.
l. 33).

34. Z vykonaného dokazovania na prvoinštančnom súde nepochybne vyplýva, že žalovaný si
preukázateľne objednal uvedené poskytovanie právnej služby, o čom svedčí tá skutočnosť, že
žalovanému zo strany žalobcu bol dňa 11. februára 2016 o 15:39 hod. zaslaný na vedomie e-
mail o trestnom oznámení smerovanom voči M. (č. l. 42), čo žalovaný v konaní nepoprel. Aj v

Preberacom protokole z 23.05.2017 (č. l. 46), ktorý žalovaný podpísal, je v rámci odovzdanej a
prebratej dokumentácie uvedené aj Trestné oznámenie -podozrenie zo spáchania trestného činu
Krivého obvinenia s dátumom vyhotovenia 11.02.2016 a ani pre preberaní uvedených dokumentov
žalovaný nenamietal nič voči trestnému oznámeniu, ktoré v jeho mene žalobca realizoval. Žalobca tak
v konaní nepochybne preukázal poskytnutie právnej služby žalovanému, teda si splnil svoje povinnosti

vyplývajúce zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe čoho žalovanému vystavil faktúru č.
20170233 zo dňa 25.05.2017, splatnú dňa 08.06.2017 na sumu vo výške 173,82 eura, a preto ak súd
prvej inštancie podanej žalobe žalobcu vyhovel, rozhodol správne a spravodlivo a v súlade so zákonom.

35. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého

rozsudku, preto ho procesným postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

36.1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

36.2. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).