Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014711
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119014711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 04.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaného

O. Q., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom I. ulica XXX/X, U. H., prechodne bytom W. XXX

spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv 570/18 ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 04.08.2018 v čase o 18:30 hodine

došlo k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom značky DACIA DUSTER, EČV: TV
XXXCS, ktoré viedol obvinený O. Q. a motocyklom značky Yamaha MT- 09, EČV: IL XXXCS, ktoré viedol
poškodený K. J. a to tak, že obvinený jazdiaci po ceste 1/57 v úseku 151,26 km v smere od Dubnice nad
Váhom na Nemšovú,v katastri obce Nemšová, pri odbočovaní vľavo na diaľnicu DI nedal prednosť oproti
jazdiacemu motocyklu poškodeného, ktorý jazdil v smere od Nemšovej, pričom došlo k zrážke v jazdnom
pruhu obvineného, ktorý narazil prednou časťou motocykla do pravej časti vozidla DACIA DUSTER,
pri nehode utrpel poškodený ťažké zranenia polytraumu brucha, hlavy a panvy, otvorenú posunutú
nestabilnú zlomeninu panvy s dvojitým prelomením panvového kruhu vpredu s rozostúpením lonovej

spony panvy a odtrhnutím úponu ľavého priameho predného brušného svalu vzadu s rozvoľnením
pravého krížovobedrového kĺbu a blízkou zvislou zlomeninou krížovej kosti so zapobrušnicovým krvným
výronom, ťažké devastačné dilaceračné poranenie hrádze prenikajúce do malej panvy až pod a pred
podbrušnicu a do okolia spodiny pomliaždeného močového mechúra s jeho odchlípením do Retziovho
priestoru, roztrhanie vonkajších a vnútorných ritných zvieračov na prednej stene ritného kanála, úplné
odtrhnutie ľavého kavernozneho dutinkatého toporivého telesa penisu, vykĺbenú zlomeninu bázy IV.
záprstnej kosti pravej ruky, otras mozgu stredného (II.) stupňa, šok úrazový kombinovaný so šokom z

vykrvácania III. (ťažkého) stupňa, zlomeninu bočného výbežku L - 5. driekového stavca, maloletá Q.
C., narodená XX.XX.XXXX, sediaca vo vozidle DACIA DUSTER vzadu vpravo utrpela pri dopravnej
nehode ťažké zranenia polytraumu štyroch dôležitých systémov ľudského tela (hlava, hrudník, brucho,
chrbtica) so sprievodným život ohrozujúcim šokom, viacpočetné trhliny pravého laloka pečene s jej
pomliaždením a podpúzdrovou podliatinou aj menším vnútrobrušným krvným výronom, zakrvácame
do pravej nadobličky liečené neoperačne, pomliaždenie a podpúzdrový krvný výron pravej obličky,
pomliaždenie pľúc obojstranne - bez rozvoja druhotného zlyhania dýchania, zlomeninu pravej hlavice

záhlavovej kosti na spodine lebky bez posunu úlomkov, otras mozgu I. stupňa, zlomeninu priečnych
výbežkov hrudného stavca Th-2 obojstranne a Th - 3 vpravo, mnohopočetné drobné rezné ranky beznutnosti ich zošitia a odreniny tváre viac vpravo, zlomeniu I. - IV. rebra vpravo a I. rebra vľavo, zlomeninu
stredného článku V. prsta pravej ruky bez posunu, podozrenie na cudzie teleso V. prsta pravej ruky
- operačne revidované, ale nepotvrdené, s chirurgickým zošitím rany, čím obvinený svojim konaním

porušil § 19 ods. 4 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov s poukazom
na § 137 ods. 2 písm. c), písm. h) citovaného zákona.

Súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodený K. J., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom A. nad
C., P. I XX/XXX, poškodená T. C., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom W. XXX a poškodená spoločnosť
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, IČO 35 937 874, s
uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie

uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh procesných strán
výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného K. J., znalcov Ing. Marcela Janca, Ing. Bc. Milana
Holéciho, prečítaním znaleckých posudkov z odboru Zdravotníctvo a farmácia č. 11/2018, z odboru
Doprava cestná č. 25/2019 a č. 201802930185, a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „K dopravnej nehode zo dňa 04.08.2018 uvádzam, že sme
išli do Dubnice nad Váhom behať, ja s S. H. a Q. C. a K. H. prišiel priamo do Dubnice nad Váhom a

išiel s nami len naspäť. Po pretekoch som si doplnil tekutiny, išiel som oproti S., nejaké tri kilometre,
potom sme sa vrátili. Následne bolo vyhodnotenie, trvalo to cca 1,5 hodiny a potom sme išli domov. Išli
sme na Dacii Duster s EČV: T smerom z Dubnice nad Váhom domov do Trnavy. Išli sme smerom na
diaľnicu, ja som odbočil do ľavého pruhu, vyhodil som smerovku, čo je pripojovací pruh na diaľnicu, kde
som sa pozrel pred seba, na pravú stranu, nevidel som pred sebou žiadne vozidlá, smerovku som mal

stále pustenú. Potom keď som prechádzal do toho vedľajšieho pruhu, tak prednú časť som už mal na
pripájacom pruhu, keď som zrazu počul náraz. Potom asi na sekundu som zavrel oči, ako bol ten náraz,
držal som sa volantu, videl som auto akoby sa vracalo späť, ja som zabrzdil, vypol som blinker, auto
mám na plyn, tak všetko musí byť vypnuté, keby sa náhodou niečo stalo. V prvom momente som vedel,
že niekto do nás narazil, nemal som ale predstavu odkiaľ. Ja som vystúpil z vozidla a zistil som, že do

nás narazil motocykel. Hneď som išiel do auta po telefón a volal som 112-ku. Najprv som sa nevedel
nejako dovolať, volali tam viacerí, potom sa mi podarilo spojiť a hlásil som stav Q., že krváca z ruky,
obviazala sa jej s nejakým tričkom ruka, tvár mala zakrvavenú, nevedela poriadne dýchať, oči sa jej
točili, takže sme ju upokojovali. Medzitým som stále išiel za motorkárom, ako som k nemu išiel, on sa
normálne postavil, tak sme ho hneď dávali dole. Aj na telefonickej linke nám povedali, že ho máme dať

na zem, nesmie sa hýbať, že mu máme niečo dať pod hlavu a čakalo sa na pomoc. Ja som pri nehode
neutrpel žiadne zranenia.“

Svedok poškodený K. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach
ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „K dopravnej nehody uvádzam, že vzhľadom na

utrpené zranenia si priebeh nepamätám. Vyrazil som z miesta prechodného pobytu v Kolačíne smerom
na Pruské, resp. Nemšovú. Išiel som cez Dubnicu smer Nemšová a Bolešov. V Horčiciach prerábali
cestu, robili asfaltku, na ceste boli kamienky. Uvedomil som si to v Nemšovej, kde som sa otočil smerom
na Dubnicu. Potom si už nepamätám, zobudil som sa až v nemocnici. Ja som jazdil na motorke Yamaha
MT - 09 s EČV: X

Zo znaleckého posudku z odboru Doprava cestná č. 25/2019, na ktorý sa na hlavnom pojednávaní
odvolal znalec Ing. Marcel Janco, vyplýva:

Kompletná analýza priebehu dopravnej nehody.V čase t = 4,7 s pred zrážkou začal rozjazd vozidla Dacia Duster z odbočovacieho jazdného
pruhu cesty I/57 smerom na diaľničný privádzač D1. Technicky prijateľná vzdialenosť vozidla od
miesta zrážky s = 17,6 m. Motocykel Yamaha sa pohyboval po ceste I/57 v smere od Nemšovej k

Dubnici nad Váhom. Technicky prijateľná rýchlosť motocykla bola podľa dostupných informácií a
nasimulovaného nehodového deja v = 128,46 km/h a vzdialenosť vozidla od miesta zrážky s = 164,7
m. Vzhľadom na dostupné informácie o dopravnej situácii, rozhľade a poveternostných podmienkach je
technicky prijateľné predpokladať, že vodič motocykla Yamaha K. J. na danú vzdialenosť ešte nemusel
rozpoznať rozjazd vozidla Dacia Duster smerom na_diaľničný privádzač. Taktiež je vzhľadom na

dostupné informácie o dopravnej situácii, rozhľade a poveternostných podmienkach technicky prijateľné
predpokladať, že vodič vozidla Dacia Duster O. Q. na danú vzdialenosť ešte nemusel rozpoznať
prichádzajúci motocykel Yamaha zo smeru od Nemšovej do Dubnice.

V čase t = 2,2 s pred zrážkou jazdilo vozidlo Dacia Duster smerom z odbočovacieho jazdného pruhu
cesty I/57 na diaľničný privádzač D1. Technicky prijateľná rýchlosť vozidla bola podľa dostupných

informácii a nasimulovaného nehodového deja v = 13,5 km/h a vzdialenosť vozidla od miesta zrážky
s = 12,4 m. Motocykel Yamaha sa pohyboval po ceste I/57 v smere od Nemšovej k Dubnici nad
Váhom. Technicky prijateľná rýchlosť motocykla bola podľa dostupných informácii a nasimulovaného
nehodového deja v = 128,46 km/h a vzdialenosť vozidla od miesta zrážky s = 75,5 m. Vzhľadom
na dostupné informácie o dopravnej situácii, rozhľade a poveternostných podmienkach je technicky

prijateľnépredpokladať,ževodičmotocyklaYamahaK.J.nadanúvzdialenosťužmoholrozpoznaťjazdu
vozidla Dacia Duster smerom na diaľničný privádzač. V tomto čase sa vozidlo Dacia Duster nachádzalo
cca 0,5 metra v protismernom jazdnom pruhu. Vzhľadom na dostupné informácie o dopravnej situácii,
rozhľade a poveternostných podmienkach je technicky prijateľné predpokladať, že vodič vozidla Dacia
Duster O. Q. na danú vzdialenosť už mohol rozpoznať prichádzajúci motocykel Yamaha zo smeru od

Nemšovej do Dubnice.

V čase t = 1,9 s pred zrážkou jazdilo vozidlo Dacia Duster smerom z odbočovacieho jazdného pruhu
cesty I/57 na diaľničný privádzač D1. Technicky prijateľná rýchlosť vozidla bola podľa dostupných
informácii a nasimulovaného nehodového deja v = 15,4 km/h a vzdialenosť vozidla od miesta zrážky

s = 11,2 m. Motocykel Yamaha sa pohyboval po ceste I/57 v smere od Nemšovej k Dubnici nad
Váhom. Technicky prijateľná rýchlosť motocykla bola podľa dostupných informácii a nasimulovaného
nehodového deja v = 128,46 km/h a vzdialenosť vozidla od miesta zrážky s = 64,8 m. Vzhľadom na
dostupné informácie o dopravnej situácii, rozhľade, poveternostných podmienkach a skutočnostiach
zistených analýzou nehodového deja je technicky prijateľné predpokladať, že v danom čase začala

reakcia vodiča motocykla Yamaha K. J. na vozidlo Dacia Duster odbočujúce smerom na diaľničný
privádzač. V tomto čase sa vozidlo Dacia Duster nachádzalo cca 0,9 metra v protismernom jazdnom
pruhu.Vzhľadomnadostupnéinformácieodopravnejsituácii,rozhľadeapoveternostnýchpodmienkach
technicky prijateľné predpokladať, že vodič vozidla Dacia Duster O. Q. na danú vzdialenosť mohol
rozpoznať prichádzajúci motocykel Yamaha zo smeru od Nemšovej do Dubnice.

V čase t = 1,1 s pred zrážkou jazdilo vozidlo Dacia Duster smerom z odbočovacieho jazdného pruhu
cesty I/57 na diaľničný privádzač D1. Technicky prijateľná rýchlosť vozidla bola podľa dostupných
informácii a nasimulovaného nehodového deja v = 20,3 km/h a vzdialenosť vozidla od miesta zrážky
s = 7,2 m. Motocykel Yamaha sa pohyboval po ceste I/57 v smere od Nemšovej k Dubnici nad
Váhom. Technicky prijateľná rýchlosť motocykla bola podľa dostupných informácii a nasimulovaného

nehodového deja v = 128,46 km/h a vzdialenosť vozidla od miesta zrážky s = 36,3 m. Vzhľadom na
dostupné informácie o dopravnej situácii, rozhľade, poveternostných podmienkach a skutočnostiach
zistených analýzou nehodového deja je technicky prijateľné predpokladať, že v danom čase začal nábeh
plného brzdného účinku motocykla Yamaha.
V čase t = 0 s v čase zrážky vozidla Dacia Duster a motocykla Yamaha. Na základe dostupných

informácii, simulácie a následnej analýzy nehodového deja je technicky prijateľné predpokladať, že
rýchlosť vozidla Dacia Duster v čase zrážky bola v = 27 km/h, rýchlosť motocykla Yamaha 105 km/h.
V čase t = 0,6 s po zrážke vozidla Dacia Duster a motocykla Yamaha. Na základe informácii zo spisového
materiálu, fotografií poškodeného vozidla/motocykla a analýzy nehodového deja možno usudzovať, že
najskôr došlo ku nárazu prednej časti motocykla Yamaha do pravej zadnej časti vozidla Dacia Duster

(zadných dverí), následne došlo ku sklzu motocykla a deformácii zadného pravého blatníka vozidla
Dacia Duster, ďalej k pretočeniu vozidla Dacia Duster do koncovej polohy a k odhodeniu motocykla
Yamaha a motocyklistu J. do konečných polôh.
Technická príčina dopravnej nehody.Technickou príčinou dopravnej nehody sú iba tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore
s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo
znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. Aby nejaký prvok mohol byť technickou príčinou dopravnej

nehody musí spĺňať súčasne dve kritéria:
- musí vzniknúť v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky
- musí to byť prvok, ktorý buď vyvolá kolíznu situáciu, alebo znemožní zabrániť dopravnej nehode

Na základe vyššie uvedených skutočností uvedených v zákone č. 8/2009 Z. z. a taktiež zistených

analýzou nehodového deja možno konštatovať, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody
bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla Yamaha K. J. (§ 4 ods. 1 písm. c, § 16 ods. 5 Zákona
č. 8/2009 Z. z.), ktorá bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorý vodičovi
znemožnil zabrániť dopravnej nehode.
Technika a spôsob jazdy obžalovaného.
Techniku a spôsob jazdy (začiatok rozjazdu vozidla Dacia Duster) vodiča Q.a na osobnom motorovom

vozidle Dacia Duster, EČV: TV XXXCS na mieste udalosti, v danom čase a vzhľadom k situácii v cestnej
premávke možno považovať vzhľadom na max. dovolenú rýchlosť 70 km/h za bezpečnú a to z dôvodu,
že pri zahájení rozjazdu vozidla Dacia Duster v čase približne 4,7 sekundy pred zrážkou bol motocykel
Yamaha resp. motocyklista vzdialený od miesta zrážky 164,7 metrov.
Technika a spôsob jazdy poškodeného.

Techniku a spôsob jazdy vodiča J. na motocykli Yamaha MT-09, EČV: IL XXXCS na mieste udalosti, v
danom čase a vzhľadom k situácii v cestnej premávke nemožno považovať za bezpečnú a to z dôvodu,
že v prípade včasnej reakcie a pri dodržaní maximálne dovolenej rýchlosti zo strany motocyklistu by
došlo k zastaveniu motocykla pred miestom zrážky resp. by došlo k bezpečnému minutiu vozidla Dacia

Duster a motocykla Yamaha.
V danom prípade nebola vodičovi motocykla Yamaha K.ovi J. vytvorená prekážka náhla, nakoľko by
pri správnej technike jazdy (včasnej reakcii, rýchlosti pre daný úsek maximálne dovolenej) zastavil do
miesta zrážky.
Možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody vodičom Q.om.

Zabránenie DN zo strany vodiča vozidla Dacia Duster O.a Q.a by bolo možné len takým spôsobom, ak
by dal motocyklistovi prednosť v jazde a nevošiel by vozidlom Dacia Duster do križovatky a jazdnej dráhy
resp. koridoru pohybu motocykla Yamaha. Pri zahájení rozjazdu vozidla Dacia Duster v čase približne
4,7 sekundy pred zrážkou však bol motocykel Yamaha resp. motocyklista vzdialený od miesta zrážky
164,7 metrov a vzhľadom na max. dovolenú rýchlosť 70 km/h tak možno začiatok rozjazdu vozidla Dacia

Duster považovať za bezpečný.

Možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody vodičom J..

Na základe dostupných informácii zo spisového materiálu a tiež simulácie nehodového deja je technicky

prijateľné predpokladať, že vodič motocykla Yamaha K. J. reagoval na rozjazd vozidla Dacia Duster
približne 1,9 s pred miestom zrážky resp. 64,8 metra, kedy bolo vozidlo Dacia Duster už približne 0,9
metravprotismernomjazdnompruhu.Vznaleckejpraxisazazačiatokreakcievodičapovažujeokamžik,
kedy je zrejmý resp. rozpoznateľný rozjazd druhého vozidla, čo v predmetnom prípade znamená miesto
resp. okamžik, kedy sa vozidlo Dacia Duster nachádzalo cca 0,5 metra v protismernom jazdnom pruhu.

V okamžiku kedy sa vozidlo Dacia Duster nachádzalo cca 0,5 metra v protismernom jazdnom pruhu,
sa motocykel Yamaha vedený K.om J. nachádzal 2,2 sekundy resp. 75,5 metra pred miestom zrážky. Z
tohto dôvodu možno považovať reakciu vodiča K. J. na odbočujúce vozidlo Dacia Duster za oneskorenú.
Vzhľadom na rýchlosť motocykla 128,46 km/h by však ani včasnou reakciou - 2,2 s pred MZ nedošlo
k zastaveniu motocykla do MZ.

Ak by vodič motocykla Yamaha K. J. reagoval o 1,49 s skôr oproti pôvodnej reakcii pri rovnakej rýchlosti
128,4 km/h, tak by zastavil pred miestom zrážky. V čase 3,39 pred MZ sa však vozidlo Dacia Duster
ešte nachádzalo mimo protismerného jazdného pruhu a napriek predpokladu aktivovaného smerového
svetla, je technicky prijateľné predpokladať, že vodič motocykla Yamaha K. J. na danú vzdialenosť 118
m a pri danej rýchlosti 128,46 km/h ešte nemusel rozpoznať rozjazd vozidla Dacia Duster.

Vodič motocykla Yamaha J. začal reagovať na vozidlo Dacia Duster pri rýchlosti 128,46 km/h a
vzdialenosti 64,8 m od miesta zrážky.Pri pôvodnej reakcii by bolo možné zastaviť motocykel Yamaha do miesta zrážky s vozidlom Dacia
Duster iba v prípade, ak by sa motocykel Yamaha vedený vodičom J. pohyboval maximálnou rýchlosťou
89 km/h.

V prípade ak by jazdil vodič motocykla Yamaha K. J. pre daný úsek maximálne dovolenou rýchlosťou 70
km/h, zastavil by pri včasnej reakcii a plnom brzdnom spomalení 30,97 metrov pred miestom zrážky s
vozidlom Dacia Duster. V prípade, ak by vodič motocykla Yamaha K. J. reagoval na vjazd vozidla Dacia
Duster tzv. nenáhlou zmenou rýchlosti jazdy, teda s polovičnou hodnotou brzdného spomalenia, zastavil
by pri včasnej reakcii 7,34 metrov pred miestom zrážky s vozidlom Dacia Duster.

Pre vyhodnotenie technickej príčiny dopravnej nehody je tiež potrebné posúdiť, k akej situácii by došlo,
ak by sa vodič motocykla Yamaha K. J. pohyboval v okamžiku počiatku rozjazdu resp. v okamžiku kedy
bolo vozidla Dacia Duster min. 0,5 metra v protismernom jazdnom pruhu a na vjazd vozidla Dacia Duster
by reagoval tzv. nenáhlou zmenou rýchlosti jazdy, teda s polovičnou hodnotou brzdného spomalenia.
Z vykonaného výpočtu posúdenia dania prednosti vjazde z technického hľadiska vyplýva, že ak by
sa motocykel Yamaha vedený K.om J. pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou (v

okamihu kedy bolo vozidla Dacia Duster min 0,5 metra v protismernom jazdnom pruhu), došlo by k
bezpečnému minutiu vozidiel - motocykel Yamaha vedený K.om J. by pri danej reakcii zastavil 7,34
metrov pred miestom zrážky s vozidlom Dacia Duster. Možno teda konštatovať, že vodič vozidla Dacia
Duster O. Q. z technického hľadiska dal prednosť vjazde motocyklu Yamaha, ktorý viedol vodič K. J..
Zároveň však možno konštatovať, že vodič vozidla Dacia Duster O. Q. z technického hľadiska nedal

prednosť v jazde motocyklu Yamaha, ktorý viedol vodič K. J. a to vo vzťahu k skutočnej rýchlosti jazdy
motocykla Yamaha 128,46 km/h - teda vo vzťahu k nesprávnej technike jazdy vodiča motocykla Yamaha
K. J..

Znalec Ing. Marcel Janco na hlavnom pojednávaní doplnil, že ním uvádzané rýchlosti v znaleckom

posudku je potrebné posudzovať s odchýlkou plus mínus 10 %.

ZoznaleckéhoposudkuzodboruDopravacestnáč.201802930185,naktorýsanahlavnompojednávaní
odvolal znalec Ing. Bc. Milan Holéci, vyplýva:

Kontrola technického stavu vozidla DACIA bola vykonaná stanicou technickej kontroly dňa 24.07.2018
s výsledkom spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách.
Kontrola technického stavu motocykla YAMAHA bola vykonaná stanicou technickej kontroly dňa
30.04.2018 s výsledkom spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách.
Na základe vykonanej obhliadky na mieste vzniku DN a vyššie uvedených informácií, možno

konštatovať, že technický stav motocykla YAMAHA a vozidla DACIA nemal z technického hľadiska vplyv
na vznik dopravnej nehody.

Okolnosti vzniku a priebeh dopravnej nehody.

Na začiatku nehodového deja sa vozidlo DACIA rozbiehalo v odbočovacom jazdnom pruhu vľavo na
diaľnicu D1 smerom do obce Bratislava rýchlosťou v = 0 km.h, vzdialenosť do miesta zrážky s = 18 až
19m a čas do zrážky t = 4,0 až 4,7 s. V tom čase sa po ceste označená ako hlavná od obce Nemšová
pohyboval motocykel YAMAHA rýchlosťou v = 90 až 110 km.h čo je rýchlosť vyššia ako je v danom
úseku povolená, vzdialenosť do miesta zrážky s = 101 až 144 m a čas do zrážky t = 4,0 až 4,7 s. V

čase začiatku vjazdu vozidla DACIA do protismerného jazdného pruhu sa vozidlo DACIA pohybovalo
rýchlosťou v = 20 až 24 km.h, vzdialenosť do miesta zrážky s = 8,45 m a čas do zrážky t = 1,1 až
1,26 s. Motocykel YAMAHA sa v tom čase pohyboval rýchlosťou v = 90 až 110 km.h, vzdialenosť do
miesta zrážky s = 27 až 38 m a čas do zrážky t = 1,07 až 1,26 s. Keď sa vozidlo DACIA nachádzalo
vo vzdialenosti s = 1,2 m v protismernom jazdnom pruhu, pohybovalo rýchlosťou v = 24 až 28 km.h,

vzdialenosť do miesta zrážky s = 4,9 m a čas do zrážky t = 0,58 až 0,68 s. Vodičovi motocykla YAMAHA
muselo byť v tom čase zrejmé, že vozidlo DACIA vykonáva odbočovací manéver a na túto situáciu mal
povinnosť reagovať (lit. 8). Motocykel YAMAHA za sa v tom čase pohyboval rýchlosťou v = 90 až 110
km.h, vzdialenosť do miesta zrážky s = 14 až 21 ma čas do zrážky t = 0,58 až 0,68 s. V čase t = 0 s sa
vozidlo DACIA pohybovalo rýchlosťou v = 28 až 33 km.h, miesto stretu je totožné s miestom tak ako je

zaznamenané v Zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody. Vodič motocykla YAMAHA sa
v čase stretu pohyboval rýchlosťou v = 90 až 110 km.h.

Technika a spôsob jazdy vodiča vozidla zn. DACIA Duster.Technika a spôsob jazdy vodiča vozidla zn. DACIA Duster, EČV: TV XXX CS, O. Q., boli v danom
mieste a čase vysoko kolízne a technicky neprijateľné, nakoľko v danom prípade možno konštatovať,

že technickou príčinnou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla DACIA a to
skutočnosť, že vodič s vozidlom uskutočnil odbočovací manéver z hlavnej cesty v okamihu, kedy sa
motocykel YAMAHA, pohybujúci sa po hlavnej ceste v protismere, nachádzal v takej vzdialenosti a
pohyboval sa takou rýchlosťou, že nemohol zastaviť do miesta zrážky a to ani v prípade, ak by sa
pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou.

Technika a spôsob jazdy vodiča motocykla zn. YAMAHA.

Technika a spôsob jazdy vodiča motocykla zn. YAMAHA MT-09, EČV: IL XXX CS, K. J., neboli v danom
mieste a čase primerané a bezpečné, prekročenie rýchlosti pre daný úsek maximálne dovolenej, čo ale
v danom prípade nemá príčinný súvis so vznikom dopravnej nehody, lebo i v prípade, že by sa vodič
motocykla YAMAHA pohyboval pre daný úsek maximálne dovolenou, k dopravnej nehode by došlo.

Z vykonaných výpočtov vyplynulo, že nedôjde k zastaveniu motocykla YAMAHA pred miestom zrážky,
nakoľko motocykel YAMAHA nie je schopný zastaviť na dráhe s = 14 až 21 m (potrebná dráha na
zastavenie z rýchlosti v = 70 km.h je, s = 39,8 až 43,3 m) a možno konštatovať, že vodič Q. z technického
hľadiska vodičovi J. vytvoril prekážku náhlu. Ďalej vodič Q. nedal z technického hľadiska prednosť v

jazde vodičovi J..

Znalec Ing. Bc. Milan Holéci na hlavnom pojednávaní doplnil, že vlastne jediné v čom sa so znalcom
Ing. Marcelom Jancom rozchádzajú je spôsob rozjazdu vozidla obžalovaného a tiež dohľad a rozhľad
na motocykel v momente rozjazdu vozidla obžalovaného. Teoreticky mohli na seba obžalovaný a

poškodenývidieť.Rozoznaťrýchlosťmotocyklanavzdialenosťzhruba200metrovjeveľmiťažké.Znalec
nevylúčil trajektóriu pohybu motorového vozidla obžalovaného, zistenú znalcom Ing. Marcelom Jancom,
tiež nevylúčil rýchlosť motocykla poškodeného pred začatím nehodového deja v rozpätí 90 km/h až 120
km/h. Znalec doplnil, že ako náhle zmeníme miesto stretu, zmenia sa nám časy, zmenia sa nám dráhy a
tým pádom sa nám zmenia definície, či vytvoril obžalovaný poškodenému prekážku náhlu z technického

hľadiska, alebo či dal prednosť jazde alebo nedal prednosť v jazde.

Zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia č. 11/2018 vyplývajú zranenia poškodených,
popísané v predmetnom skutku.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: záznam z dopravnej nehody
+ fotodokumentácia + náčrtok, EKV, vyčíslenie nákladov VšZP, odpis z RT a lustrácia CESDAP.

Obžalovaný bol v posledných štyroch rokoch štyrikrát priestupkovo prejednávaný za priestupky na úseku
cestnej dopravy. Doposiaľ nebol súdne trestaný.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov
procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením
týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných
strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený

vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Predovšetkým
výpoveďami obžalovaného, svedka poškodeného K. J., znalcov Ing. Marcela Janca, Ing. Bc. Milana
Holéciho, prečítaním znaleckých posudkov z odboru Zdravotníctvo a farmácia č. 11/2018, z odboru
Doprava cestná č. 25/2019 a č. 201802930185 bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa

vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani
nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy
vrátane niektorých listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich
priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný.

Avšak z vyššie uvedených dôkazov, najmä z dvoch znaleckých posudkov z odboru Doprava cestná,
zároveň vyplynuli dva rôzne opisy priebehu nehodového deja, relevantné pre právne posúdenie
predmetného skutku, a to vo vzťahu k spôsobu jazdy motorového vozidla obžalovaného po rozjazde z
odbočovacieho jazdného pruhu cesty I/57 smerom na diaľničný privádzač D1. Znalec Ing. Marcel Jancov rámci prednesu svojho znaleckého posudku skonštatoval, že obžalovaný po rozjazde z odbočovacieho
jazdného pruhu cesty I/57 pravdepodobne ihneď smeroval plynulo šikmo cez protismerný jazdný pruh na
diaľničný privádzač D1. Uvedené znalec oprel jednak o konečné polohy motorového vozidla a motocykla

po nehode, ale aj o praktické skúsenosti so spôsobom jazdy iných motorových vozidiel po rozjazde
na predmetnej križovatke, pričom zároveň znalec skonštatoval, že takýto spôsob jazdy je v súlade so
Zákonom o cestnej premávke. Odlišne spôsob jazdy obžalovaného popísal znalec Ing. Bc. Milan Holéci,
podľa ktorého sa obžalovaný po rozjazde pohyboval najskôr vo svojom odbočovacom jazdnom pruhu a
až následne zatočil so svojim vozidlom cez protismerný jazdný pruh na diaľničný privádzač D1. Ustálenie

spôsobu jazdy obžalovaného je nevyhnutne potrebné pre určenie momentu, kedy sa obžalovaný s
vozidlom dostal do protismerného jazdného pruhu, kedy bolo povinnosťou obžalovaného vyhodnotiť
situáciu v cestnej premávke takým spôsobom, aby neporušil niektoré z ustanovení Zákona o cestnej
premávke. Ďalším relevantným rozporom medzi znaleckými posudkami z odboru Doprava cestná bola
znalcami zistená rýchlosť motocykla poškodeného v priebehu nehodového deja, pričom však znalec
Ing. Bc. Milan Holéci na hlavnom pojednávaní nevylúčil skutočnosť, že motocykel poškodeného sa v

priebehu nehodového deja pohyboval rýchlosťou, ktorú určil znalec Ing. Marcel Janco. Po následnom
vyhodnotení jednotlivých znaleckých posudkov z odboru Doprava cestná je potrebné poznamenať, že
znalecký posudok Ing. Marcela Janca je komplexnejší a navyše precízne a presvedčivo prednesený
na hlavnom pojednávaní, pričom napr. okolnosti rozhľadu účastníkov predmetnej nehody v priebehu
nehodového deja znalec Ing. Bc. Milan Holéci vo svojom posudku ani neskúmal. Z vyššie uvedených

dôvodov, tiež po aplikácii zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného sa súd priklonil k analýze
nehodového deja znalcom Ing. Marcelom Jancom.

Po ustálení priebehu predmetného nehodového deja a tým aj predmetného skutku súd vyhodnocoval, či
tento skutok naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, prípadne iného

trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Jednu zo základných znakov skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a to objektívnu stránku,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou žalovaného skutku, charakterizuje spôsob spáchania trestného činu
a jeho následky, vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu. Obligatórnymi znakmi sú konanie,

následok a príčinný vzťah medzi nimi a len preukázaním všetkých týchto obligatórnych znakov sa
stáva preukázanou a naplnenou objektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Čo
sa týka konania, toto je prejavom vôle vo vonkajšom svete. Konanie obžalovaného, kladené mu za
vinu v zmysle obžaloby, bolo po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov jednoznačne bez akýchkoľvek
pochybností preukázané. Ďalej následok ako ďalší obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej

podstaty žalovaného trestného činu je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom, t.j. objektu trestného činu. Následok v prípade poškodeného vyplýva zo záveru Znaleckého
posudku č. 11/2018 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, ale aj z
ďalších listinných dôkazov a výsluchov svedkov, teda skutočnosť, že zranenia, ktoré poškodený utrpel
dňa 04.08.2018 majú charakter ťažkej ujmy na zdraví. A napokon kauzálny nexus (príčinný vzťah) ako

posledný obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu je vlastne
proces vnútorného prepojenia konania s následkom. Pritom príčinou následku je len také konanie,
bez ktorého by následok nenastal. Trestná zodpovednosť je obmedzená len na tie následky, ktoré
páchateľ svojím konaním zavinil. Pokiaľ na pričítanie následku stačí nedbanlivosť, vyžaduje sa, aby
páchateľ vývoj príčinnej súvislosti a následok predvídal a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to,

že ho nespôsobí, alebo by páchateľ príčinný priebeh a následok podľa okolností a svojich pomerov
predvídaťmalamohol.Príčinnývzťahmedzikonanímanásledkomvšaknebolvpredmetnejtrestnejveci
po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov preukázaný. Znalec z odboru
Doprava cestná Ing. Marcel Janco sa k najrelevantnejšej skutočnosti, kto z technického hľadiska vyvolal
kolíznu situáciu a čo bolo jej príčinou jednoznačne vyjadril, že technickou príčinou predmetnej dopravnej

nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla Yamaha K. J. (§ 4 ods. 1 písm. c, § 16 ods.
5 Zákona č. 8/2009 Z. z.), ktorá bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a
ktorý vodičovi znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Znalec z odboru Doprava cestná Ing. Marcel
Janco ďalej ustálil, že technicky prijateľná rýchlosť motocykla poškodeného bola v momente rozjazdu
vozidla obžalovaného podľa dostupných informácií a nasimulovaného nehodového deja v = 128,46

km/h a vzdialenosť motocykla od miesta zrážky s = 164,7 m. Vzhľadom na dostupné informácie o
dopravnej situácii, rozhľade a poveternostných podmienkach je technicky prijateľné predpokladať, že
vodič vozidla Dacia Duster O. Q. na danú vzdialenosť ešte nemusel rozpoznať prichádzajúci motocykel
Yamaha zo smeru od Nemšovej do Dubnice. Navyše po aplikácii zásady v pochybnostiach v prospechobžalovaného je potrebné vychádzať z rýchlosti motocykla poškodeného + 10%, teda v = 141,31 km/
h a tým aj z predĺženej vzdialenosti motocykla poškodeného od miesta zrážky. Týmto sa pochybnosti o
možnom rozpoznaní prichádzajúceho motocykla obžalovaným v momente jeho rozjazdu len zvýrazňujú.

Napokon pokiaľ by súd aj pripustil skutočnosť, že obžalovaný v momente rozjazdu svojho vozidla
mohol rozpoznať prichádzajúci motocykel poškodeného, nemôže vyžadovať od obžalovaného splnenie
povinnosti predvídať, že motocykel jazdiaci v protismernom jazdnom pruhu, ktorý má prednosť v jazde,
sa pohybuje rýchlosťou, ktorá dvojnásobne prekračuje dovolenú rýchlosť. Takýto výklad pravidiel cestnej
premávkybybezpochýbspôsobilkolapsvcestnejdoprave.Súdpretodospelkzáveru,žepríčinnývzťah

medzi konaním obžalovaného a následkom nebol v predmetnej trestnej veci po zhodnotení všetkých na
hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov preukázaný.

Súd preto na základe vyššie uvedeného uvádza, že dokazovaním v predmetnej trestnej veci
neboli jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané všetky obligatórne znaky,
konkrétne príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a následkom, objektívnej stránky skutkovej

podstaty žalovaného trestného činu, prípadne iných trestných činov uvedených v osobitnej časti
Trestného zákona. Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku
obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín oslobodil.

Súd v zmysle ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal poškodených s ich uplatnenými

nárokmi na náhradu škody na civilný proces, keďže bol obžalovaný spod predmetného skutku
oslobodený.
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania a to porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.