Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/263/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118216067
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118216067.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Mgr. V. A., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, J., zastúpeného JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so
sídlom M. P. XXXX/XX, J., proti žalovanému: GRAND, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 1, Žilina, IČO: 36
377 619, o vylúčenie vecí z exekúcie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.

6C/91/2018-85 zo dňa 21. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 55 ods. 1 EP zamietol v celom rozsahu
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vylúčenia hnuteľných vecí v nej uvedených pod č. 1 až 96 z exekúcie
vedenej Mgr. Bernardom Janíkom, súdnym exekútorom so sídlom V. V. XXX/X, J. na základe poverenia

vydaného Okresným súdom Žilina 06. 04. 2017 v konaní sp. zn. 24Er/1395/2016 a žalovanému
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Vychádzal z toho, že § 55 ods. 1 EP vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to,
že oprávnený má byť uspokojený výlučne z majetku povinného, pričom ak úkony exekútora postihnú
aj veci, ktoré povinnému nepatria, ale svedčí im právo tretej osoby, má táto právo podať žalobu na ich
vylúčenie z exekúcie. Na vylučovaciu (excindačnú) žalobu je teda aktívne procesne legitimovaná iba

tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému. Za nedôvodné považoval námietky žalobcu
ohľadom nezákonnosti, resp. neprípustnosti vedenia exekúcie súdnym exekútorom, keďže okresný
súd uznesením č.k. 24Er/1395/2016-80 z 26. 02. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07. 03. 2018
námietky povinného Y. A. proti exekúcii a trovám exekúcie zamietol. Mal za to, že v tomto spore nie
je oprávnený prejudiciálne riešiť otázku zákonnosti, resp. prípustnosti vedenia dotknutého exekučného
konania, a to aj s poukazom, že stranou sporu nie je povinný z exekúcie Y. A., pričom rovnako je

viazaný už zmieneným uznesením okresného súdu č.k. 24Er/1395/2016-80 z 26. 02. 2018 (§ 194 ods.
2 CSP). Ťažiskovo sa zaoberal otázkou, či žalobca je vlastníkom označených vecí, pričom dôkazné
bremeno spočívalo na tom. Žalovaný pritom skutkové tvrdenia žalobcu o jeho vlastníckom práve v
spore nenamietal. Žalobca tvrdil, že vlastnícke právo nadobudol darovaním od svojej starej matky N. Z.
niekedy v roku 2009 pri rodinnom stretnutí, na ktorom bol on, otec Y. A., jeho matka, stará matka N. Z.
a jeho sestra R. A.. Na unesenie dôkazného bremena k označeným veciam pritom žalobca produkoval

jediný dôkaz, a to výsluch svojho otca, pretože na vykonaní ďalšieho dôkazu, a to výsluchu svojej
sestry napokon netrval. Vykonaný výsluch svedka hodnotil spôsobom podľa ust. § 191 ods. 1 CSP a v
súvislosti s vykonaným dokazovaním mal vážne pochybnosti o vierohodnosti tohto svedka, keďže ide
o osobu so vzťahom k spornej veci, pretože za predpokladu jeho vlastníctva k označeným hnuteľným
veciam by sa úspechom žaloby vylúčilo uspokojovanie peňažných nárokov v exekúcii z tohto majetku.
Ďalej ide o osobu so vzťahom k strane sporu, a to k žalobcovi, keďže je jeho syn, s ktorým má podľa

vlastného vyjadrenia dobré vzťahy. Naopak k osobe žalovaného, resp. osobe jeho štatutárneho orgánu
Ing. Rieckému má negatívne vzťahy z dôvodu sporov, ktoré medzi sebou majú. Vierohodnosť svedkaspochybňuje aj viacero dôkazov, ktoré vykonal, a to výsluch svedka Mgr. Bernarda Janíka (súdneho
exekútora), ktorý vypovedal, že počas úkonu oceňovania hnuteľných vecí dovolil povinnému (svedkovi)
Y. A. niektoré hnuteľné veci odniesť, a to za jeho stáleho tvrdenia, že sú to jeho veci po predkoch a

rodičoch, a to za účelom, aby ich predal a vyrovnal trovy exekúcie. Súčasne uvedený svedok vypovedal,
že 08. 09. 2018 ho telefonicky kontaktoval Y. A., pričom tvrdil, že v objekte priestoru v budove D sa
nachádzajú hnuteľné veci, ktoré má po svojich rodičoch a predkoch. Z listu právneho zástupcu Y. A.
adresovaného súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi označenému ako „výzva povinného na
prevzatie veci - vyjadrenie“ zo 17. 09. 2018 vyplýva, že právny zástupca JUDr. Václav Jaroščiak, advokát

vyzýval súdneho exekútora k bezodkladnému vydaniu dotknutých hnuteľných vecí povinnému, pretože
ide o protiprávne zexekvované veci. Obsah výpovede svedka Mgr. Bernarda Janíka, ako aj obsah listu
právneho zástupcu povinného nasvedčujú tomu, že v danom čase považoval povinný Y. A. dotknuté veci
zasvojevlastníctvo,čojevlogickomrozporesobsahomjehovýpovedenapojednávaní,kedyvypovedal,
že jeho matka dotknuté hnuteľné veci ešte za svojho života, teda do svojej smrti XX. XX. XXXX, t. j. pred
dňom 17. 09. 2018 mala darovať žalobcovi. Ak sa žalobca k tejto listine vyjadril tak, že v tomto liste žiadal

vydať predmetné hnuteľné veci povinnému z dôvodu, že povinný bol jedinou osobou v SR, ktorá bola
schopná prevziať predmetné hnuteľné veci žalobcu z dôvodu jeho dlhodobej neprítomnosti na území
SR, a teda nebolo týmto zo strany povinného tvrdené, že je on vlastníkom predmetných hnuteľných vecí,
súd toto zdôvodnenie považoval v kontexte všetkých aj v ďalšom uvedených skutočností za vyslovene
účelové. Ďalej poukázal na rozpory skutkových tvrdení žalobcu uvedených na pojednávaní, kedy tento

najskôr uviedol, že predmetom daru od jeho starej matky N. Z. ako darkyne boli obrazy a starý nábytok
a až následne po otázke svojho právneho zástupcu uviedol, že predmetom daru boli všetky hnuteľné
veci označené v žalobe. Naproti tomu svedok Y. A. na otázku, či všetky hnuteľné veci označené v
žalobe sú z bytu jeho matky N. Z., vypovedal, že nevie, niektoré veci si možno žalobca priviezol z
Nemecka. Na ďalšiu otázku, aby sa vyjadril, či hnuteľná vec - kuchynská linka drevená je z bytu jeho

matky, Y. A. uviedol, že túto vyhotovil v predmetných priestoroch on za nemalé prostriedky, aby mali
kde bývať, pričom ide o súčasť uvedeného bytu (priestoru na adrese trvalého pobytu svedka). Na
ďalšiu otázku, či hnuteľné veci, a to koberec plyšový, vankúše, video, satelit, kuchynský riad svedok Y.
A. vypovedal, že všetko je vo vlastníctve žalobcu, keďže tam mal trvalý pobyt, tak teda (svedok) mu
(žalobcovi) to všetko daroval. Ďalej svedok Y. A. na otázku, aké obrazy puzzle sa jedná, vypovedal,

že toto sú skladačky, teda nejde o obrazy jeho matky. Žalobca kúpil v Bratislave puzzle a tieto sa
zložené zarámovali. Uvedené rozpory, okrem vierohodnosti výpovede svedka Y. A. spochybňujú aj
vierohodnosť samotných skutkových tvrdení žalobcu. Vzhľadom na uvedené hodnotenie dôkazov mal
za to, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho skutkových tvrdení o jeho
spornom vlastníctve dotknutých hnuteľných vecí. Naopak sa mu javilo, že žaloba bola žalobcom ako

synompovinnéhozdotknutejexekúciepodanáúčelovovsnahevyhnúťsavykonaniuexekúciepredajom
označených hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného. Vychádzajúc z uvedeného žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol, nezaoberajúc sa argumentáciou strán sporu týkajúcou sa štátneho občianstva
žalobcu a jeho trvalého pobytu a pobytu svedka (povinného z exekúcie) Y. A., keďže tieto formálne
okolnosti nemohli mať akýkoľvek vplyv na otázku sporného vlastníckeho práva k hnuteľným veciam

označeným v žalobe. Keďže žalovaný mal plný úspech vo veci, priznal mu nárok na ich náhradu v plnom
rozsahu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené

a priznaný mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Všetky zexekvované veci uvedené v
žalobe sú v jeho vlastníctve a nadobudol ich darom od svojej starej matky na základe ústnej darovacej
zmluvy. Stará matka v podstate veci darovala tak, že oslovila svoje vnúčatá, žalovaného a jeho sestru R.
a ponúkla im, nech si vyberú z vecí, ktoré má, že im ich daruje, čo sa aj stalo. Fakt pôvodného vlastníctva
N. Z., t. j. jeho starej matky žalovaný v konaní nespochybnil, nepoprel, a tým sa táto skutočnosť stala v

konaní nespornou. Veci sa pôvodne nachádzali v jej byte, odkiaľ si ich po darovaní priebežne odnášal
do svojho bytu, a týmto z jej vlastníctva prešli darovaním do vlastníctva jeho. Žalovaný priamo, či
nepriamo poprel jeho tvrdenie, že je vlastníkom zexekvovaných vecí. Pretože však neuviedol žiadne
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, treba jeho popretie vyhodnotiť ako popretie
neúčinné. Ak súd pri svojom rozhodovaní dospel k záveru, že nemá právo, ktoré nepripúšťa exekúciu

zexekvovaných vecí, mal by mať vyriešenú otázku, kto je ich vlastníkom. Pritom v podstate rozhodoval
len na základe toho, že vlastníkom zexekvovaných je povinný Y. A., a preto by mal mať vyriešenú otázku,
na základe akej právnej skutočnosti prešlo vlastnícke právo z N. Z. do vlastníctva povinného. Súd pritom
spochybnil vierohodnosť svedka Y. A. z ním uvádzaných dôvodov, pričom svedkom vo veci darovaniamôže byť iba osoba, ktorá svojimi zmyslami vnímala skutočnosti, ktoré sú predmetom konania. Keď ide
o darovanie medzi blízkymi osobami, bude to, resp. budú to predovšetkým iné blízke osoby účastníkov
darovaciehovzťahu,pričompodľasúdutietoosobysúpriamozosvojhopríbuzenskéhovzťahusvedkami

nevierohodnými. Naproti tomu súd nijako nespochybnil vierohodnosť svedka Mgr. Bernarda Janíka,
súdneho exekútora, napriek tomu, že má takisto vzťah nielen k spornej veci, ale tiež k osobe štatutára
žalovaného Ing. Jánovi Rieckemu. Mgr. Janík vedie nezákonné exekučné konanie spôsobom, ktorý je
v rozpore s exekučným titulom a ktorý zexekvoval hnuteľné veci v rozpore s Exekučným poriadkom. Z
osobou Ing. Jánom Rieckym, konateľom žalovaného má veľmi blízky vzťah, tykajú si a majú spoločné

aktivity. Preto Mgr. Janík má nesporne väčší záujem na výsledku sporu, pretože cez výsledok sporu je
hodnotená jeho práca a vedenie exekúcie a pri pre žalovaného nepriaznivom výsledku možná majetková
či disciplinárna zodpovednosť. Napriek tomu však ide o hodnoverného svedka. Preto nemal problém
vyfabulovať svoje svedectvo o tom, že pri telefonickom hovore 08. 09. 2018 mu Y. A. tvrdil, že v
objekte priestoru D sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré má po svojich rodičoch a predkoch. Už iba Y.
A. údajne použitá terminológia „v objekte priestoru v budove D“ spochybňuje hodnovernosť svedeckej

výpovede,pretožepresvedkapriestory,kdesaspornévecinachádzajú,súavždybolibytomanikdytieto
neoznačoval ako nejaké priestory budovy D. Namietol súdom ničím nepodložený názor, že žalobu podal
účelovo v snahe vyhnúť sa vykonaniu exekúcie predajom označených hnuteľných vecí vo vlastníctve
povinného. Jedná sa o názor, ktorý nemá vo výsledkoch konania žiadnu oporu. Už len logicky, na čo
by dlhodobo pracujúc v cudzine podával účelovú žalobu v prípade, že by nebol vlastníkom týchto vecí.

Čo by tým sám získal a ako by to pomohlo povinnému Y. A.. Žalobcovi je známe, že zexekvované
veci nie sú jediný majetok povinného a v prípade ich vylúčenia z exekúcie môže exekútor exekvovať
iné veci povinného, ktoré sú v jeho nespornom vlastníctve a nachádzajú sa o 5 až 40 m ďalej v iných
priestoroch areálu Sklenárstva na adrese Žilina, Kuzmányho. V prípade, že exekúcia je vedená na
majetok povinného Y. A. oprávnene, povinný nemôže nijako zabrániť, aby nedošlo k predaju jeho iného

majetku. Práve naopak žalobca (ale aj povinný) sú presvedčení, že exekúcia bola účelová a zameraná
na zexekvovaný majetok, a to z dôvodu, aby to čo najviac zasiahlo povinného, najmä citovo, ale aj
majetkovo tým, že bude znášať aj náklady potrebného znaleckého ocenenia tohto majetku. Nestotožnil
sa so záverom súdu, že tento nie je oprávnený prejudiciálne riešiť otázku zákonnosti, resp. prípustnosti
vedenia dotknutého exekučného konania, sp. zn. 24Er/1395/2016 a je viazaný uznesením okresného

súdu v ňom zo dňa 26. 02. 2018. Súd v občianskom súdnom konaní je viazaný iba rozhodnutím vydaným
v trestnej veci, či bol spáchaný trestný čin, a preto bol oprávnený namietanú otázku oprávnenosti
a zákonnosti vedenia exekúcie prejudiciálne posúdiť. Už iba z tohto pohľadu, aby svoje rozhodnutie
nezaložil na inom nezákonnom súdnom rozhodnutí. To, že otázku zákonnosti a prípustnosti vedenej
exekúcie prejudiciálne neriešil, vyhodnotil ako nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu znemožnil,

aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tvorí súčasť

základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo znemožňuje strane,
aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento mal pochybnosti o vierohodnosti
žalobcom navrhnutého svedka Y. A., a to pre jeho vzťah k veci, keďže za predpokladu jeho vlastníctva
k predmetným hnuteľným veciam by sa úspechom žaloby vylúčilo uspokojenie peňažných nárokov v
exekúcii z tohto jeho majetku a pre jeho vzťah k žalobcovi, keďže je jeho otcom, s ktorým má podľasvojho vyjadrenia dobré vzťahy, keď naopak k žalovanému, resp. jeho štatutárnemu zástupcovi Ing.
Jánovi Rieckemu má negatívne vzťahy z dôvodov sporov, ktoré medzi sebou majú.
Pri posudzovaní vierohodnosti svedka vo vzťahu k veci sa však nevysporiadal s jeho tvrdením, že

mal dostatok iných vecí, čo vyplýva aj zo súpisu nachádzajúceho sa v exekučnom spise, pričom
niektoré v jeho vlastníctve (obrazy) mu dovolil zobrať samotný exekútor, čo tento pri svojom výsluchu aj
potvrdil, t. j. nevysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami, ktoré jeho nevierohodnosť vo vzťahu k veci
spochybňujú, keďže exekúcia mohla byť vykonaná predajom vecí, ktoré mu patria, čo spochybňuje aj
jeho nevierohodnosť pre negatívny vzťah ku konateľovi žalovaného.

7. Čo sa týka údajnej rozpornosti výpovede žalobcu a svedka Y. A., z ich výpovedí vyplýva, že títo
zhodne tvrdili, že starožitné obrazy a starožitný nábytok boli žalobcovi darované starou matkou (matkou
svedka), ktorá ich vlastnila a z bytu ktorej si ich odniesol na adresu trvalého bydliska (jeho, aj otca),
pričom aj keď žalobca na otázku zástupcu, či predmetom darovania zo strany starej matky boli všetky
veci uvedené v žalobe uviedol áno, následne opätovne objasnil, že sa jednalo o veci, ktoré mali nejakú

historickú a umeleckú hodnotu. Svedok Y. A. ďalej uviedol, že pri obrazoch puzzle nejde o obrazy jeho
matky, žalobca ich kúpil v K. a po zložení sa zarámovali, kuchynskú linku vyhotovil on, aby mali kde
bývať a ide o súčasť bytu, pričom plyšový koberec, vankúše, video, satelit, kuchynský riad sú žalobcu,
keďže tam mal trvalý pobyt od roku 2006 (v byte v budove D) a tieto veci mu daroval, ktoré skutočnosti
strany nenamietali. Pritom ani z listu zo 17. 09. 2018 nevyplýva ako dôvod vydania vecí ich vlastníctvo

povinným. S uvedenými skutočnosťami potvrdzujúcimi vlastníctvo žalobcu k predmetným veciam sa
však súd prvej inštancie nevysporiadal.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že vierohodnosť žalovaným navrhnutého svedka
exekútora Mgr. Bernarda Janíka vo vzťahu k veci a k štatutárnemu zástupcovi žalovaného Ing. Jánovi
Rieckemu napriek tomu, že si s ním tyká, majú spoločné aktivity v charitatívnej organizácii a práve u

neho podal návrh na vykonanie exekúcie, nevyhodnocoval. Pritom z jeho výpovede mal preukázané, že
predmetnévecipatriaY.A.,ktorýho08.09.2018kontaktoval,pričomtvrdil,ževbudoveDsanachádzajú
veci,ktorémáposvojichpredkocharodičoch,očomvyhotovilúradnýzáznam,napriektomu,žeuvedené
Y. A. pri výpovedi, aj konfrontácii poprel, keď samotný svedok Mgr. Bernard Janík vo svojej výpovedi
uviedol, že nemôže presne uviesť slová, ktoré Y. A. použil. Pritom aj z exekučného spisu vyplýva, že

úradný záznam (z 08. 09. 2018) je v ňom založený na č.l. 106, pričom pred ním je na č.l. 91 založené
vyjadrenie povinného k výzve na prevzatie veci zo 17. 09. 2018, na č.l. 92 exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie predajom hnuteľných vecí z 24. 09. 2018, na č.l. 97 pribratie znalca z 24. 09. 2018, na č.l.
101 upovedomenie o čase a mieste oceňovania z 24. 09. 2018, keď pôvodne na č.l. 106, 107, 108 boli
založené námietky žalobcu ako vlastníka vecí proti exekvovaniu vecí a návrh na zastavenie exekúcie a

plná moc pre jeho právneho zástupcu, pričom došlo aj k prepisovaniu č.l. 110, 111, 112, kde pôvodné
číslovanie bolo vymazané, na ktorých sa nachádza postúpenie podania a vyjadrenie súdneho exekútora
ajehoúradnýzáznamz10.10.2018,čovyvolávapochybnostiočaseskutočnéhovyhotoveniaúradného
záznamu a jeho obsahu vzhľadom na možnosť exekútora pamätať si, čo mu presne mal Y. A. povedať.
S uvedenými skutočnosťami týkajúcimi sa vierohodnosti výpovede exekútora Mgr. Bernarda Janíka sa

však súd prvej inštancie nijako nevysporiadal.
Súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia ani s tvrdeniami žalobcu
o nezákonnosti vykonávanej exekúcie, keďže z ust. § 194 ods. 2 CSP vyplýva, že ak ide o otázku,
o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci a o tejto bolo rozhodnuté, súd na takéto
rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia, t. j. a contrario s § 193 CSP nie

je ním viazaný, z ktorého dôvodu neobstojí konštatovanie súdu prvej inštancie, že je viazaný uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 24Er/1395/2016-80 z 26. 02. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07. 03.
2018 a ktorým boli námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie zamietnuté.
8. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušil, keďže sa nevyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo

veci podstatné a právne významné, z ktorého dôvodu sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným a
vzhľadom na princíp dvojinštančnosti súdneho konania mu vec vrátil na ďalšie konanie, počas ktorého
po zopakovaní dokazovania vo veci v uvedenom smere vo veci opätovne rozhodne vysporiadajúc
sa korektným spôsobom so všetkými hore uvedenými skutkovými a právnymi skutočnosťami a v
nadväznosti na ne námietkami žalobcu či už počas prvoinštančného alebo odvolacieho konania tak, aby

jeho odôvodnenie spĺňalo kritériá ust. § 220 CSP a bolo preskúmateľné.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).