Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206057
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2318206057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman v spore žalobcu: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa I. XX/X, XXX
XX P. P., zastúpeného advokátskou kanceláriou: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o.,
IČO: 50 217 020, so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, proti žalovanej: Mgr. B. F., nar. XX.XX.XXXX,
adresa L., zastúpenej advokátskou kanceláriou: Nagy & Partners, s.r.o., IČO: 36 869 341, so sídlom
Športová 470/11, Galanta, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Galanta z 25.06.2020, č. k. 18C/35/2018 - 139, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej proti výroku I napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odmieta.

II. Rozsudok vo výrokoch II a III potvrdzuje.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania (výrok I),
uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na 3. poschodí vo vchode č. X bytového
domu so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemkoch parcely registra „C“ s parcelným č. 346/82,
346/142 a 346/143, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie L. a odovzdať ho žalobcovi v lehote

do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na plnú
náhradu trov konania (výrok III).

2. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. L.
je žalobca vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúceho sa 3. poschodí vo vchode č. X
bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. 346/82, 346/142, 346/13 a podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku

vo veľkosti 189/10000, a to titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 03.07.2018 pod V
3158/2018.Žalovanábolapredchádzajúcimvlastníkompredmetnéhobytu,ktorývydražilavdražbespol.
V-REAL SK s.r.o. a žalobca ho nadobudol kúpnou zmluvou od vydražiteľa nehnuteľnosti. Výzvou zo
dňa 12.07.2018 vyzval žalobca žalovanú na vypratanie a odovzdanie vyššie uvedenej nehnuteľnosti.
Rozsudkom zo 04.10.2018, č. k. 17C/18/2017-355, právoplatným dňa 23.04.2020, tunajší súd zamietol
žalobu žalobkyne (tu: žalovanej) podanú proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., 2/ Platiť sa oplatí
s.r.o., 3/ V-REAL SK s.r.o., ktorou sa domáhala určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby z

10.03.2017, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísané na LV
č. XXXX pre katastrálne územie L., ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so
súpisným číslom XXXX, vchod X na P. ulici v L. spoločne so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti
189/10000 viažucim sa k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu s. č. XXXX a k pozemkom- parcelám registra „C“, a to parcela č. 346/82, vo výmere 187m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, parcela č. 346/142, vo výmere 186m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela
č. 346/143, vo výmere 186m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. O odvolaní žalobkyne proti

predmetnému rozsudku odvolací súd rozhodol rozsudkom z 26.02.2020, č. k. 10Co/34/2019-408, tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dňa 27.05.2020
dovolaním. V poznámke na výpise z LV č. XXXX z 23.06.2020 je uvedené „k bytu č.XX/X/III P2/147/2020
- Mgr. B. F. - dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 10Co/34/2019 zo dňa 27.05.2020 -
č.z. 1127/20“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej len „OZ“), § 38 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách, a dospel k záveru, že žalovaná bola povinná sa z predmetného vysťahovať
a odovzdať ho v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vydražiteľovi. V

podstatejedináprocesnáobranažalovanejspočívalavtom,žemáaždovyčerpaniavšetkýchopravných
prostriedkov proti rozhodnutiu, ktorým súd zamietol jej žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
právo predmetný byt užívať. Z tohto dôvodu žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť alebo konanie
podľa § 164 CSP prerušiť do právoplatného skončenia konania o dovolaní. V ust. § 164 CSP ide o takú
predbežnú otázku, ktorú si súd pre svoje rozhodnutie posúdiť môže. Súd v takomto prípade je oprávnený

takúto otázku si pre účely sporu vyriešiť ako prejudiciálnu, môže však tiež konanie prerušiť. Je však na
vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto
konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší.
Súd pritom (v záujme ochrany práv žalovanej) konanie fakultatívne prerušil do právoplatného skončenia
konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

bolo právoplatne skončené tak, že žaloba bola zamietnutá. V prejednávanej veci teda toho času nie sú
dané žiadne dôvody na prerušenie konania, nakoľko podanie dovolania voči právoplatnému rozhodnutiu
odvolacieho súdu takýmto dôvodom nie je (a samozrejme nie je ani dôvodom pre zamietnutie žaloby
ako sa mylne domnieva žalovaná), preto súd prvej inštancie tento návrh žalovanej zamietol. Súd prvej
inštancie zaujal názor, že tento postup žalovanej nemožno hodnotiť inak ako obštrukčný, motivovaný

úmyslom oddialiť rozhodnutie súdu o vyprataní bytu.

4. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 OZ sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého
sa realizuje subjektívny nárok vlastníka veci na ochranu. Súčasne ide o relatívne právo vlastníka na
vydanie neprávom zadržiavanej veci, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Aktívnu legitimáciu na

podanie vypratávacej žaloby má vlastník nehnuteľnosti (bytu), čo v prejednávanej veci preukázané bolo.
Skutočnosť, že okresný úrad, katastrálny odbor vyznačil na návrh žalovanej poznámku o podanom
dovolaní voči rozhodnutiu odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastnícke právo
žalobcu, keďže poznámka je úkonom okresného úradu, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik
práva k nehnuteľnosti a v daným súvislostiach ide len o poznámku, ktorá informuje o nehnuteľnosti

alebo práve k nehnuteľnosti (§ 38 katastrálneho zákona). V súdenej veci teda žalobca preukázal svoje
vlastnícke právo k predmetnému bytu a tiež preukázal, že žalovaná neoprávnene zasahuje do jeho
vlastníckeho práva, keďže byt užíva bez právneho dôvodu. Žalovaná totiž nemá k jeho užívaniu žiaden
právny titul a nie je oprávnená byt užívať. Pokiaľ tak napriek tomu robí, je žaloba žalobcu na ochranu
jeho práv (vypratanie bytu) dôvodná, preto súd prvej inštancie nariadil vypratanie bytu a jeho odovzdanie

žalobcovi. Podľa výsledku konania bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie v
súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči
žalovanej.

5. Žalovaná sa voči tomuto rozsudku odvolala v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods.

1 písm. e), f) a h) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy - podané dovolanie vo
veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, neprihliadol na ne pri svojom rozhodovaní, a teda nezistil
skutkový stav riadne a následne vec nesprávne právne posúdil a vo veci rozhodol, a domáhala sa, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

6. Žalovaná namietala, že závery prvoinštančného súdu nie sú vôbec založené na skutočnosti, že
žalovaná sa do dnešného dňa sporí o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Potom, čo Krajský súd v Trnave
svojim rozhodnutím č.k. 10Co/34/2019 zo dňa 26.02.2020 potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta
č.k. 17C/18/2017 zo dňa 04.10.2018, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražbyzamietnutá, podala žalovaná dňa 27.05.2020 dovolanie. Je to zákonná možnosť, ako sa domôcť
neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to mal súd prvej inštancie v tomto konaní zhodnotiť a prihliadnuť
na to, keďže to má zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Ak v konaní o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby bude určené, že predmetná dobrovoľná dražba je neplatná, tak vlastnícke právo k
bytu, ktorého vypratania sa žalobca dožaduje, prejde späť na žalovanú, resp. minimálne bude sporné a
žalovaná sa bude dožadovať jeho určenia, a následne teda právny dôvod na vypratanie nehnuteľnosti
nebude existovať. Je nezanedbateľná aj tá skutočnosť, že žalobca keď predmetný byt kupoval vedel,
že vlastnícke právo k predmetnému bytu je neisté a je predmetom súdneho konania a napriek tomu

tento byt kupoval. V takomto prípade, je však zrejmé, že žalobca musí znášať riziko a nebezpečenstvo
toho, že jeho vlastnícke právo k bytu je sporné a môže o neho prísť, a teda že do tej doby, kým
jeho vlastnícke právo nebude nesporné po vyčerpaní všetkých zákonných možností žalovanej, vrátane
dovolaniaakoopravnéhoprostriedku,muselpočítaťajstoumožnosťou,žepredmetnýbytužívaťnebude
môcť, alebo s ním inak nakladať ako vlastník. Stále existuje dôvod na prerušenie tohto konania, a to
ten istý, ako tu bol aj v roku 2019 počas prvostupňového konania, tak aj počas odvolacieho konania

a tak aj tomu aj počas konania dovolacieho. je však stále sporné či vôbec dražba, ktorá prebehla
v súvislosti s predmetným bytom prebehla v súlade so zákonnými ustanoveniami. Išlo o konanie v
rozpore so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“), na základe ktorého
bola žalovaná nie v súlade so zákonom pozbavená svojho vlastníckeho práva k vyššie uvedenej
nehnuteľnosti. Prostredníctvom podaného dovolania žalovaná žiada v zmysle ustanovenia § 444 CSP

aby dovolací súd odložil právoplatnosť dovolaním napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 26.02.2020, č. k. 10Co/34/2019, pretože sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná je
presvedčená, že samotné dôvody podaného dovolania osvedčujú predpoklad jeho úspešnosti, a teda
sa jedná o prípad, keď možno predpokladať zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože otázka vlastníctva
k spornému bytu je vyriešená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu prvej inštancie v
spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu. Skutočnosť, že žalovaná podala vo veci mimoriadny opravný
prostriedok, nemá žiadnu relevanciu k prejednávanej veci. Podanie dovolania proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu nie je dôvodom na prerušenie konania a rovnako nie je dôvodom ani na zamietnutie

žaloby o vypratanie bytu a nemá ani vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Konanie žalovanej je účelové a obštrukčné s úmyslom oddialiť rozhodnutie o vypratanie bytu, čo
konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. O účelovosti konania
žalovanej svedčí aj podané odvolanie, ktoré neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti o dôvodnosti
podanej žaloby. Žalobca sa domáha vypratania bytu žalobou podanou ešte pred vyše dvomi rokmi,

odkedy žalovaná užíva predmetný byt bez právneho titulu, čím žalobcovi ako vlastníkovi bytu
znemožňuje s nehnuteľnosťou nakladať, a preto konanie žalovanej nemôže požívať právnu ochranu a
od žalobcu ani nemožno spravodlivo požadovať, aby trpel tento pretrvávajúci protiprávny stav až do
rozhodnutia súdu o dovolaní žalovanej, a to o to viac, keď aj tento mimoriadny opravný prostriedok
podaný žalovanou je podaný nedôvodne. Prvoinštančný súd zhodnotil podanie žaloby žalovanej o

neplatnosť dobrovoľnej dražby len ako pokus žalovanej „o obštrukčné správanie“ v snahe znemožniť
vydražiteľovi užívať jeho vlastníctvo, pričom dôkazom jej obštrukčného správania je aj nepreberanie
zásielok počas dražby, za čo však žalovaní v danom konaní nemôžu niesť zodpovednosť a nemôže im to
byťaninaujmu.SuvedenýmnázoromsavplnomrozsahustotožnilajKrajskýsúdvTrnavearozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pričom senát odvolacieho súdu prijal rozsudok

jednohlasne. Námietky žalovanej v dovolaní už boli súdmi vyvrátené a vyhodnotené ako nedôvodné.
Žalovaná používa rovnakú právnu argumentáciu ako v podanom odvolaní voči rozsudku Okresného
súdu Galanta, s ktorou sa nestotožnil ani Krajský súd v Trnave. Z dokazovania pred konajúcimi
súdmi vyplynul jednoznačný záver o zákonnom postupe dražobníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v
prejednávanej veci žalobca nepochybne preukázal svoje vlastnícke právo k predmetnému bytu, ako

aj to, že žalovaná neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, keďže byt užíva bez právneho
dôvodu, považuje žalobca žalobu o vypratanie bytu za dôvodnú.

8. Žalovaná v odvolacej replike podanej prostredníctvom svojho advokáta zotrvala v celom rozsahu na
svojich tvrdeniach a skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní, ako aj v rámci prvostupňového

konania, poukázala na to, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu neuvádza nič nové. Žalovaná nesúhlasí
s argumentáciou žalobcu. Žalovaná bola jednoznačne poškodená postupom dražobnej spoločnosti v
rámci dobrovoľnej dražby, a ňou iniciovaným súdnym konaním sa snaží zjednať nápravu vo veci. Kým
žalovaná nevyužije právne možnosti, ktoré jej právny poriadok SR umožňuje a v rámci ktorých žalovanákonávsúdnomkonaníourčenieneplatnostidobrovoľnejdražby,niejedôvodné,abybolazpredmetného
bytu vyprataná.

9. Žalovaná v časti odvolacej repliky tvorenej jej priamym vyjadrením poprela tvrdenia žalobcu v celom
rozsahu. Otázka vlastníctva k predmetnému bytu nebola vyriešená. Žalobca sa nikdy nedomáhal pred
súdom určenia vlastníctva k bytu žalovanej a o tomto vlastníctve žiaden súd nerozhodoval. Výrokom
rozhodnutia o určení neplatnosti dražby sú viazané iba strany sporu, a nie súd prvej inštancie v tejto
veci. Dražba nebola dobrovoľná, pretože žalovaná s ňou nesúhlasila. Do notárskej zápisnice o dražbe

bol pojatý neplatný právny úkon, z ktorého nemohlo žalobcovi vzniknúť právo nadobudnúť sporný byt.
Žalobca mal vedomosť o tom, že byt žalovanej mala nadobudnúť tretia osoba v dražbe, bez súdnej
kontroly, bez súhlasu žalovanej dražiť, v dôsledku čoho žalobca nekonal dobromyseľne pri nadobúdaní
tohto bytu. Keďže žalobcovi neboli odovzdané nehnuteľnosti, ktoré mal kúpiť, musel vedieť, že ani
predchádzajúci vlastník ich neodovzdal. Žalobca svoje tvrdené vlastníctvo opiera výlučne o formálne
ustanovenia právnych predpisov. Z § 29 ods. 2 ZoDD nevyplýva povinnosť predchádzajúceho vlastníka

odovzdať predmet dražby konkrétnej osobe, ani veriteľovi, ani dražobníkovi, ani vydražiteľovi. Zákon
žalovanejneukladá,abysvojbytkomukoľvekodovzdalaatakúpovinnosťniejeoprávnenýuložiťanisúd.
Dražobník mal povinnosť predmet dražby odovzdať vydražiteľovi podľa cit. ustanovenia, ale neodovzdal
mu ho. Vydražiteľ nedisponoval predmetom dražby a nemohol ho odovzdať žalobcovi. Žalobca nikdy
nenadobudol do faktickej moci byt žalovanej ani predmetné nehnuteľnosti. Tvrdenia žalobcu sa opierajú

o zápis v katastri, ktorý je sporný. Súd žalovanej doposiaľ neposkytol ochranu a žalovaná musí čeliť
nepoctivému konaniu, ktoré má základ v nekalých podmienkach spotrebiteľskej zmluvy uzavretej s
dodávateľom Slovenská sporiteľňa, a.s. Súd prvej inštancie neskúmal všetky okolnosti prípadu, a tak je
jeho rozhodnutie formálne. Žalovaná ďalej odkázala na princíp materiálneho právneho štátu a judikatúru
Ústavného súdu SR. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s právom žalovanej na ochranu podľa § 126

ods. 2 OZ ako osoby oprávnenej mať vec (sporný byt) u seba a odvolávala sa na právo na obydlie a
právo na ľudskú dôstojnosť (čl. 19 a 21 Ústavy SR a čl. 1 Charta základných práv únie). Konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie porušil právo
žalovanej na spravodlivý súdny proces, nevysporiadal sa s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje
rozhodnutie, ktoré je preto arbitrárne. Žalovaná ďalej cituje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.

b), e), f), g) a h) CSP.

10. Žalobca sa v odvolacej duplike pridržal svojich doterajších tvrdení a namietol tvrdenia žalovanej,
ktoré sú chaotické, nelogické a právne irelevantné vo vzťahu k tomuto konaniu.

11. Podaním z 20.04.2021 žalobkyňa doložila uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.02.2021, sp. zn.
9Co/269/2020, právoplatné 26.04.2021, ktorým bolo dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 26.02.2020, sp. zn. 10Co/34/2019 odmietnuté.

12. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP], preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalovanej smeruje sčasti proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) a v zostávajúcej časti
nie je dôvodné, v dôsledku čoho treba odvolanie v príslušnej časti odmietnuť [§ 386 písm. c) CSP] a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalovanou uplatnenú
odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď vo veci rozhodol
skôr, než bolo rozhodnuté o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26.02.2020,
sp. zn. 10Co/34/2019.15. V prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s prípustnosťou odvolania žalovanej proti výroku I
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania. V tejto časti

nebolisplnenépodmienky,abyodvolacísúdpreskúmavalvecnúsprávnosťnapadnutéhovýroku,pretože
odvolanie v tejto časti nie je prípustné. Ustanovenie § 357 CSP obsahuje taxatívny výpočet uznesení
súdu prvej inštancie, voči ktorým je odvolanie prípustné. Pokiaľ ide o prerušenie konania, z tohto
ustanovenia vyplýva , že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP. To znamená (arg. a contrario), že odvolanie proti iným

uzneseniam týkajúcim sa prerušenia konania sa nepripúšťa. Medzi takéto iné prípady patrí aj uznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým sa návrh na prerušenie konania zamietol. Pokiaľ by mal zákonodarca
v úmysle pripustiť odvolanie aj proti takémuto uzneseniu, vyjadril by to rovnako, ako v prípade, keď
súd prvej inštancie zamieta návrh na doplnenie rozsudku [písm. g)], či keď zamieta návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie [písm. h)]. Na týchto záveroch nič nemení ani to, že o návrhu žalovanej na
prerušenie konania bolo rozhodnuté v rámci rozsudku, pretože takýto postup vyplýva z § 161 ods. 3

CSP a výrok I napadnutého rozsudku preto treba na účely odvolania považovať za uznesenie. Keďže
odvolanie proti výroku I rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie žalovanej
v tomto rozsahu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol (výrok I).

16. Čo sa týka odvolania žalovanej proti výrokom II a III napadnutého rozsudku týkajúcich sa posúdenia

samotného žalobcom uplatňovaného nároku a súvisiacich trov konania, voči ktorým je odvolanie
prípustné, odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov, na ktorých ho súd prvej inštancie
založil (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových

alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, ani nezistil v odvolaní namietané vady konania a
rozhodnutia a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

17. Odvolací súd sa v prvom rade nestotožňuje s námietkou žalovanej, že napadnutý rozsudok je
arbitrárny. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí celkom jasne

uviedol, aký skutkový stav zistil a z akých dôkazov. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, z čoho
dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom sporného bytu a že žalovaná je povinná ho vypratať. To, že
napadnutý rozsudok neobsahuje odôvodnenie podľa predstáv žalovanej, neznamená, že je arbitrárne.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok plne vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 CSP, keďže
z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k tomu,

že žalobe vyhovel. To, že žalovaná s týmito závermi nesúhlasí, ale ani to, keby boli aj nesprávne,
neznamená arbitrárnosť napadnutého rozsudku.

18. Prvoinštančný súd dostatočným spôsobom vysvetlil aj dôvody, ktorého ho viedli k tomu, aby vo veci
rozhodol skôr, než sa rozhodne o dovolaní žalovanej voči rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn.

10Co/34/2019, ktorým bola zamietnutá jej žaloba o určenie neplatnosti dražby sporného bytu. Žalovaná
v odvolaní len zopakovala argumenty, ktoré už použila v konaní na súde prvej inštancie a na ktoré jej bola
daná adekvátna odpoveď. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu prednesené v žalobe, takže
tieto treba považovať za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Nespornosť skutkového stavu medzi stranami
správne konštatoval aj súd prvej inštancie (bod 14 napadnutého rozsudku). Na tom nič nemení ani

nová procesná obrana použitá žalovanou v odvolacej replike (bod 8 vyššie), v ktorej poprela skutkové
tvrdenia žalobcu a predniesla nové skutkové tvrdenia, teda uplatnila prostriedky procesnej obrany (§ 149
CSP), ktoré v konaní na súde prvej inštancie nepoužila a uplatnila ďalšie odvolacie dôvody. Žalovanou
použité prostriedky procesnej obrany treba z hľadiska § 366 CSP považovať za tzv. novoty v odvolacom
konaní, ktorých uplatnenie je ale práve citovaným ustanovením výrazne obmedzené. Odvolacie konanie

sa riadi neúplným apelačným princípom, ktorý v zásade predpokladá, že skutkový stav veci sa ustáli na
súde prvej inštancie na základe procesnej aktivity strán konania, ktoré sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas (čl. 8 základných princípov), najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Ustanovenie § 366 CSP síce
umožňuje odvolateľovi za výnimočných okolností použiť aj ďalšie prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, no v každom
prípade sa tak musí udiať najneskôr v odvolaní. Rovnosť strán (čl. 6 ods. 1 základných princípov CSP)
sa potom prejavuje v tom, že protistrana v odvolacom konaní má právo uplatniť prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, zasplnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Po uplynutí lehoty
na vyjadrenie k odvolaniu tak uplatnenie prostriedkov procesného útoku, či prostriedkov procesnej
obrany neprichádza vôbec do úvahy. V prejednávanej veci zastáva žalovaná v dôsledku podaného

odvolania postavenie odvolateľa, čo znamená, že novoty mohla uplatniť najneskôr do uplynutia lehoty na
odvolanie proti rozsudku. Rovnako to platí aj pre odvolacie dôvody, ktoré možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Napadnutý rozsudok bol žalovanej doručený
01.07.2020, takže posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 16.07.2020, čo je zároveň
najneskorší okamih na uplatnenie prípadných novôt a na doplnenie, či zmenu odvolacích dôvodov.

Žalovaná však spomenuté novoty a odvolacie dôvody uplatnila až v odvolacej replike, ktorá bola súdu
prvej inštancie doručená 16.10.2020 (č. l. 187), teda zjavne oneskorene. Z tohto dôvodu odvolací súd
nemohol na takto uplatnené prostriedky procesnej obrany a odvolacie dôvody prihliadnuť. V dôsledku
toho nebolo potrebné sa zaoberať ani tým, či by boli splnené materiálne podmienky na použitie novôt
podľa § 366 písm. a) až d) CSP.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa ešte tieto úvahy.

20. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania bytu z dôvodu, že žalovaná nemá k nemu užívacie
právo. Takúto žalobu predpokladá § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý poskytuje
vlastníkovi ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Vlastník sa môže

predovšetkým domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Takéto oprávnenie má
podľa druhého odseku citovaného ustanovenia aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Z tejto úpravy
je zrejmé, že prvoradou podmienkou pre úspech žaloby o vypratanie nehnuteľnosti je, aby žalobca
preukázal svoje vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti z napadnutého rozsudku
vyplýva, že prvoinštančný súd z dokazovania vykonaného listinou - výpisom z listu vlastníctva č. XXXX

pre k. ú. L., zistil, že vlastníkom sporného bytu je žalobca. Údaj o vlastníckom práve žalobcu evidovaný
na výpise z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. L. je v zmysle § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údajom
o vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý tvorí obsah katastra. Údaje katastra sú podľa § 70 katastrálneho
zákonahodnoverné,aksanepreukážeopak.Citovanéustanoveniezakladátedavyvrátiteľnúdomnienku

existencie vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností, z ktorej súd v zásade vychádza aj
pri rozhodovaní vecí, na ktoré sa vyžaduje preukázanie vlastníckeho práva. Tak to je aj v prejednávanej
veci, pretože v prospech žalobcu svedčí domnienka existencie jeho vlastníckeho práva k spornému
bytu podľa údajov katastra nehnuteľností. Žalovaná sa mýli, ak sa domnieva, že žalobca mal povinnosť
sa domáhať na súde určenia, že je vlastníkom sporného bytu. Takýto postup by sa bezpochyby priečil

zmyslu § 70 katastrálneho zákona. Z hľadiska rozloženia dôkazného bremena bolo práve na žalovanej,
aby svojou procesnou aktivitou vyvrátila domnienku existencie vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaná v
tomto smere zvolila obranu založenú na spochybňovaní dražby, ktorá viedla k tomu, že jej vlastnícke
právo k spornému bytu prešlo na V-REAL SK s.r.o. (vydražiteľa). Keďže medzi stranami nebolo sporné,
že vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, v zmysle § 27 ods. 1 ZoDD treba

vychádzať z toho, že udelením príklepu vlastnícke právo prešlo zo žalovanej na vydražiteľa, ktorý preto
bol oprávneným vlastníkom sporného bytu. Tento zákonom stanovený následok príklepu možno vyvrátiť
len žalobou o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD. Žalovaná síce toto svoje právo využila,
ale jej žaloba bola právoplatne zamietnutá. Názor žalovanej, že súd prvej inštancie mal pred vydaním
napadnutého rozsudku vyčkávať na skončenie dovolacieho konania vyvolaného žalovanou v spore o

určenie neplatnosti dražby, neobstojí. Odhliadnuc od toho, že Najvyšší súd SR dovolanie žalovanej
medzičasom uznesením z 24.02.2021, sp. zn. 9Cdo/269/2020 (č. l. 219) odmietol, v dôsledku čoho sa
táto argumentácia žalovanej stala bezpredmetnou, takýto postup súdu prvej inštancie by poprel zmysel
ustanovenia § 226 CSP, ktoré pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumie vlastnosť, ktorá spôsobuje
záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Citované ustanovenie teda predpokladá, že aj

právny stav určený právoplatným rozhodnutím je zásadne nezmeniteľný, a preto je takéto rozhodnutie
dostatočným východiskom pre súd aj v súvisiacom konaní. Výhrady žalovanej voči spornej dražbe sú
pre jej neúspech so žalobou o určenie neplatnosti dražby už v konaní o vypratanie sporného bytu
nerozhodné.

21. V dôsledku absencie súdneho rozhodnutia, ktoré by určilo neplatnosť dražby, niet relevantného
dôvodu spochybňovať účinky dražby, a teda prechod vlastníckeho práva zo žalovanej na vydražiteľa.
Žalovanej sa ani osobitnou žalobou nepodarilo vyvrátiť vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka
(vydražiteľa), v dôsledku čoho neuspela ani pri spochybnení údajov katastra nehnuteľností vrátaneúdaja o výlučnom vlastníckom práve žalobcu, ktorý treba preto podľa § 70 katastrálneho zákona naďalej
považovať za hodnoverný. To zároveň nevyhnutne znamená, že žalovaná nie je vlastníkom sporného
bytu, pretože výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemôže naraz patriť dvom odlišným subjektom.

Žalobcovi tak svedčí vlastnícke právo, ktoré ho oprávňuje sporný byt užívať (§ 123 OZ). Na rozdiel od
názoru žalovanej odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že otázka vlastníctva k predmetnému bytu
bola vyriešená. Opačný názor žalovanej ignoruje platnú právnu úpravu, na ktorú odvolací súd vyššie
poukázal.

22. Vlastnícke právo žalobcu mu umožňuje domáhať sa vydania sporného bytu od toho, kto mu ho
neoprávnene zadržiava (§ 126 ods. 1 OZ). Keďže žalovaná nepreukázala existenciu žiadneho iného
práva, ktoré by ju oprávňovalo sporný byt mať u seba a užívať ho, je povinná ho vydať vlastníkovi, v
tomtoprípadežalobcovi.Odkazžalovanejna§126ods.2OZjezároveňzrovnakéhodôvodunenáležitý.
Citovanéustanovenieposkytujeochranulentomu,ktomávecusebaoprávnene.Okremtohoposúdenie
otázky oprávnenia žalovanej mať sporný byt u seba zahŕňa už aj prvý odsek § 126 ods. 1 OZ, pretože

toto ustanovenie umožňuje vec vydať len vtedy, ak sa zadržuje neprávom. Ak by teda súd prvej inštancie
zistil, že žalovaná zadržuje sporný byt oprávnene, nemohol by vlastníckej žalobe podľa § 126 ods.
1 OZ vôbec vyhovieť. Súd prvej inštancie však správne uzavrel, že žalobca preukázal, že žalovaná
neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, keďže byt užíva bez právneho dôvodu, nemá k jeho
užívaniu žiaden právny titul a nie je oprávnená byt užívať (bod 17 napadnutého rozsudku). Odvolací súd

sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje a rovnako považuje všetky podmienky na vypratanie
sporného bytu podľa citovaného ustanovenia za splnené.

23. Žiada sa dodať, že právom mať vec u seba nie je v kontexte okolností prejednávanej veci ani
nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 ústavy, na ktorú žalovaná odkazuje v odvolacej replike. Ani

nedotknuteľnosť obydlia nie je totiž absolútna, čo plynie z toho, že zákonom možno dovoliť zasiahnuť
do nej okrem iného v prípadoch, keď je to nevyhnutné na ochranu majetku, či ochranu práv a slobôd
iných (čl. 21 ods. 3 ústavy). Jedným zo zákonom ustanovených zásahov do nedotknuteľnosti obydlia
je nepochybne aj vypratanie bytu, v ktorom má dotknutá osoba svoje obydlie, na základe vlastníckej
žaloby podľa § 126 ods. 1 OZ. Žalovaná sa počas konania na súde prvej inštancie sústredila na

vyvracanie vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu prostredníctvom žaloby o
určenie neplatnosti dražby a netvrdila žiadne osobitné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k obavám, že by
zásah v podobe vypratania nespĺňal požiadavku primeranosti. Odvolací súd len pripomína, že aj tvrdenie
o tom, že sporný byt je jej jediným obydlím, ako i obydlím jej rodiny, predniesla až v odvolacej replike a
odvolací súd už vyššie vysvetlil, prečo toto tvrdenie nemôže mať vplyv na posúdenie veci.

24. Obdobne to platí aj pre odkaz žalovanej na právo na ľudskú dôstojnosť (čl. 19 ústavy a čl. 1 Charty), v
súvislostisktorýmsaobmedzilalennavšeobecnézáveryacitácieprávnychpredpisov,tedanepredložila
žiadnu relevantnú skutkovú ani argumentáciu.

25. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je vo výroku II, vrátane závislého a správneho výroku III o trovách konania, vecne správny, v dôsledku
čoho ho v tejto časti podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil (výrok II).

26. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP)

vychádzal odvolací súd plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní, a preto mu podľa § 255 ods.
1 CSP priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na ich plnú náhradu (výrok III). O výške náhrady trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

27. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).