Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204760
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120204760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: N. F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX, zastúpená: JUDr. Peter Čurilla, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 11, p r o t
i žalovanému: SPARTAN GROUP s.r.o., so sídlom Prešov, Prostejovská 4843/44, IČO: 47099071,
o určenie splatnosti dlhu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
01.07.2020 č.k. 11C 32/2020-35 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že
I. Súd určuje, že pohľadávka žalobkyne ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 17.10.2014 vo výške 10.000 eur s príslušenstvom je splatná dňom právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou z 20.4.2020 sa domáhala určenia
splatnosti jej pohľadávky voči žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.10.2014 vo výške
10.000 eur s príslušenstvom a to ku dňu právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Nárok uplatnila podľa §
564 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že plnenie predmetného dlhu podľa písomnej zmluvy o pôžičke
uzavretej v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka bolo ponechané na vôli dlžníka.

3. Žalovaný sa k žalobe doposiaľ nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená spolu s výzvou na vyjadrenie

ešte dňa 13.5.2020. Podobne nedostavil sa ani na pojednávanie konané 1.7.2020, hoci predvolanie mu
bolo doručené 17.6.2020 a svoju neúčasť neospravedlnil. Boli preto splnené zákonné podmienky na
uskutočnenie pojednávania v jeho neprítomnosti.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 17.10.2014 bola
uzavretá a stranami podpísaná písomná zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ktorou
žalobkyňa poskytla žalovanému peňažnú pôžičku 10.000 eur. Pôžička bola poskytnutá prevodom na

konkrétne číslo bankového účtu zadaného žalovaným (články I., II. Zmluvy).

5. V článku III. bol dohodnutý zmluvný úrok 4,9% ročne.6. Článok IV. sa týka dohody o vrátení pôžičky. Podľa neho žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v
pravidelných mesačných splátkach po 200 eur. Úhrnná výška ročnej splátky predstavovala 2.400 eur,
pričom sa môže navýšiť alebo ponížiť v závislosti od ročného obratu dlžníka. Nesmie však byť nižšia ako

2.000 eur. Napokon bola dohodnutá splatnosť prvej splátky a to od okamihu dosiahnutia mesačného
obratu dlžníka vo výške 7.500 eur.

7. Žalobkyňa k žalobe pripojila aj potvrdenie o bankovom prevode sumy 10.000 eur zo zmluvy o pôžičke
na účet žalovaného, ktorý bol uvedený v predmetnej zmluve a to dňa 27.10.2014.

8. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného k
splácaniu predmetnej pôžičky, avšak bezvýsledne. Žalovaný pri osobnom jednaní tvrdil, že nie sú
splnené podmienky pre zročnosť pohľadávky žalobkyne a túto doposiaľ ani čiastočne neuhradil.

9. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia uvedené v žalobe nepoprel, preto platí fikcia o ich nespornosti podľa

§ 151 ods. 1 C.s.p.

10. Strany uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, postačuje ústna a dokonca aj konkludentná forma. Podstatnými
náležitosťami dohody o pôžičke je označenie zmluvných strán, označenie predmetu pôžičky, povinnosť
dlžníka vrátiť predmet pôžičky. Navyše zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, čo znamená, že
k jej uzavretiu dôjde až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Nepochybne

pritom nemusí dôjsť k fyzickému odovzdaniu peňazí, ale postačuje poukázanie finančných prostriedkov
bezhotovostným platobným stykom (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR 29 Odo 475/2006 zo dňa
24.7.2008). Nevylučuje sa ani možnosť odovzdania požičanej sumy prevodom na bankový účet tretej
osoby, čo by predstavovalo platobné miesto dohodnuté účastníkmi zmluvy o pôžičke (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR 28 Cdo/3790/2008 zo dňa 11.11.2008). Pri zmluve o pôžičke si jej účastníci

nemusia dohodnúť konkrétny termín vrátenia pôžičky, môžu ponechať plnenie dlhu na vôli dlžníka alebo
dokonca sa vôbec nedohodnúť na splatnosti, v tomto poslednom prípade by plnenie sa stalo splatným
nasledujúcim dňom po výzve veriteľa ako je to upravené v § 563 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

15. Ak ide o plnenie ponechané na vôli dlžníka, splatnosť vyplýva z § 564 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa

okolností prípadu tak, aby bolo v súlade s dobrými mravmi.

16. Dohoda o plnení ponechanom na vôli dlžníka môže byť formulovaná rôzne. Najčastejšie tým, že
dlžník splní dlh „ak bude môcť“ alebo „ak bude chcieť“ alebo „ak bude mať“ a pod. Za prípad, na
ktorý sa vzťahuje § 564 Občianskeho zákonníka sa však považuje aj dohoda, podľa ktorej splatnosť

záväzkuzávisínaokolnosti,ktorúmôžeovplyvniťlendlžník(napr.rozsudokNajvyššiehosúduČR33Cdo
3481/2009 zo dňa 26.1.2011). Najvyšší súd ČR takýmto spôsobom riešil aj prípad, keď účastníci zmluvy
si dohodli splatnosť pôžičky tak, že dlžník ju vráti, ak bude ziskový. Ide totiž o iné vyjadrenie slovného
obratu „až bude môcť“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Cdo 1869/13 zo dňa 24.7.2013). Záver o
nutnosti postupu podľa § 564 Občianskeho zákonníka vyslovil Najvyšší súdu ČR aj v prípade, keď dlžník

sa v zmluve o pôžičke zaviazal ju vrátiť bezprostredne po tom, keď odpredá nehnuteľnosti, ktoré kúpi za
požičané peniaze. Aj v tomto prípade Najvyšší súd ČR nedospel k záveru o neplatnosti tejto časti dohody
a posudzovaní splatnosti podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ale podľa § 564 Občianskeho zákonníka,keďže išlo o plnenie ponechané na vôli dlžníka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Cdo 3176/2012 zo
dňa 24.1.2013).

17. Dohodu o splatnosti pôžičky uvedenú v predmetnej zmluve možno považovať za podobný prípad
riešený vyššie uvedenými rozsudkami Najvyššieho súdu ČR pri totožnej právnej úprave. Aj v tomto
prípade si totiž strany dohodli splácanie od prvej splátky, ktorá v podstate bola ponechaná na vôli
žalovaného, keďže len žalovaný mohol ovplyvniť splnenie mesačného obratu 7.500 eur, žalobkyňa ako
veriteľ tento predpoklad nemohla vôbec ovplyvniť a dokonca ani zistiť kedy by bol splnený. Preto je

odôvodnený postup podľa § 564 Občianskeho zákonníka a teda určenie splatnosti dlhu žalovaného
súdom. Súd považoval za dostatočnú lehotu splatnosti tak ako ju žiadala určiť žalobkyňa, keďže
výška pôžičky nie je zvlášť vysoká, žalovaný ako obchodná spoločnosť má možnosť získať finančné
prostriedky za účelom vrátenia pôžičky formou úveru a zohľadnený bol aj dátum uzavretia zmluvy o
pôžičke, keďže od jej uzavretia uplynulo už takmer 6 rokov a preto je v súlade so zásadou dobrých
mravov, aby splatnosť dlhu žalovaného bola určená čo najskôr.

18.Onárokunanáhradutrovkonaniabolorozhodnutépodľa§262ods.1a§255ods.1CSP. Žalobkyňa
bola v spore v celom rozsahu úspešná a preto má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému,
keďže súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
zamietol. Má za to, že neporušil ustanovenia dohody o pôžičke a tieto ustanovenia sú v súlade so

zákonom v rámci slobody zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami.

21. Žalovaná strana má za to, že body 15., 16. a 17. napadnutého rozsudku sú nesprávnou
právnou kvalifikáciou predmetnej sporovej veci, nakoľko v predmetnej zmluve o pôžičke je dojednané
ustanovenie podmieňujúce začatie splácania záväzku, avšak jeho definícia je striktne taxatívna a to

„Splatnosť prvej splátky je nastavená progresívne od okamihu dosiahnutia mesačného obratu dlžníka
vo výške 7.500 eur“. Takéto dojednanie dojednané v dobrej viere oboch zmluvných strán, je vzhľadom
na subsidiárnu funkciou zákona a voľnosť zmluvných dojednaní nad jeho rámec žalovanou stranou
vnímanáakopodpornédojednanievzmluveopôžičke,kedydlžníkzačnesplácaťokamihomdosiahnutia
jednorazového obratu. Dosiahnutie obratu nemožno považovať za „plnenie ponechané na vôli dlžníka“,

nakoľko taxatívne vymedzený mesačný obrat nedokáže dlžník svojou vôľou ovplyvniť, ani manipulovať.
Tento bod dohody má za cieľ definovanie zmluvného vzťahu a začatie splácania záväzku okamihom
dosiahnutiakonkrétnejadopreduzmluvnýmistranamidojednanejúrovnepodnikateľskejčinnostiavýšky
mesačného obratu, tak, aby bola dlžná strana primerane zaťažená splácaním záväzku.

22. Všetky tieto dojednania v predmetnej dohode o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou stranou boli
dojednané v dobrej vôli, v súlade so zákonom a dobrými mravmi a s prihliadnutím na príbuzenský a v
tej dobe nadštandardne dobrý vzťah žalobcu a žalovanej strany.

23. Žalovaná strana nerozporuje existenciu záväzku ako takého, rozporuje len nesprávnu interpretáciu

konkrétneho zmluvného dojednania a povinnosti začatia splácania od okamihu podpisu zmluvy, aj
napriek tomu, že táto podmienka bola zmluvnými stranami v dobrej viere dojednaná inak a podmienená
taxatívne vymedzeným údajom a nie „vôľou dlžníka“.

24. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť.

25. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.

26. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnychzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

28. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že v zmluve o pôžičke uzatvorenej medzi
stranami sporu bol čas splnenia určený „striktne taxatívne“ vyjadrením, že „Prvá splátka je splatná od
okamihu dosiahnutia mesačného obratu dlžníka vo výške 7.500 eur“.

29. Za „striktne taxatívnu“ by bolo možné považovať dohodu o čase plnenia určenú nielen určitým
dátumom, ale aj podľa dní, týždňov, mesiacov a rokov.

30. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 17.) náležitým spôsobom vysvetlil, že len
žalovaný mohol ovplyvniť splnenie mesačného obratu 7.500 eur. Žalobkyňa ako veriteľ tento predpoklad

nemohla vôbec ovplyvniť a dokonca ani zistiť, kedy by bol splnený.

31. Za tohto stavu je potrebné uzavrieť, že záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti postupu podľa § 564
OZ a teda určenie splatnosti dlhu žalovaného súdom je správny.

32. V zmysle R č. 47/1993: „Domáhať sa určenia doby plnenia dlhu návrhom na súde (§ 564 OZ) môže
veriteľ nielen vtedy, keď je plnenie výslovne ponechané na vôľu dlžníka, ale aj v tých prípadoch, v ktorých
splnenie záväzku závisí na okolnosti, ktorú môže ovplyvniť iba dlžník.“

33. V tejto veci nepochybne splnenie záväzku záviselo na okolnosti, ktorú môže ovplyvniť iba dlžník.

34. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o jej výške rozhodne súd prvej inštancie.

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).