Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. október 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Pc/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220202985
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2220202985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v rodinnoprávnej veci navrhovateľky:

J.. K. W., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Š. (bez adresy), t. č. M. XX, Š., štátna
občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: J.. Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A. (bez adresy),
t. č. C. XXX/XX, W. A., štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T.P. a zapísané v knihe manželstiev
býv. rady mestského národného výboru v T.P., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX, sa
rozvádza.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým 20.08.2020 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s
odporcom bližšie označené vo výroku, z ktorého nepochádzajú žiadne maloleté deti. Svoj návrh

odôvodnila tým, že spolu nežijú už 8 rokov a minimálne 13 rokov ani intímne. Odporca na domácnosť
neprispieva, nemajú spoločné aktivity ani známych a nekomunikujú spolu. Manželstvo je len formálne,
neplní žiadnu funkciu.
2. Odporca sa k návrhu na rozvod, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk 26.08.2020, nijako nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 33 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej
len „CSP“), na ktorom v prítomnosti účastníkov konania vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a
rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi -- sobášnym listom (č. l. 4), rodnými listami (č. l. 5 a 6),
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 6C/108/2011 (č. l. 7) a výsluchom účastníkov
konania (zápisnica z pojednávania, č. l. 32 až 34) a zistil tento skutkový stav.
5. Účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX v T. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev

býv. rady mestského národného výboru v T., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX (sobášny
list, č. l. 4).
6. Z manželstva pochádzajú dve, ktoré sú už plnoleté (rodné listy, č. l. 5 a 6). Rozsudkom z 28.07.2011,
sp. zn. 6C/108/2011, Okresný súd Považská Bystrica na návrh navrhovateľky zrušil bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania z dôvodu získaného podnikateľského oprávnenia
odporcu (rozsudok, č. l. 7).
7. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania je v Š., okres F. B. (nesporná skutočnosť).

8. Z výsluchu účastníkov konania a tvrdení navrhovateľky v návrhu na rozvod mal súd za preukázané,
že pred uzavretím manželstva navrhovateľka bývala v T. u mamy a odporca v W. A.. Keď sa narodila ich
prvá dcéra, nasťahovali sa do bytu v W. A., ktorý spoločne dosali. Keďže dcéra mala zdravotné ťažkosti,
operovali jej srdce a bola astmatička, navrhovateľka s ňou žila doma asi 10 rokov. Navrhovateľka v W.A. nemala priateľov ani kolegov, išlo pre ňu o cudzie mesto. Podporu mala od rodiny odporcu, ktorá im
pomáhala s deťmi. Odporca je vorkoholik a chodil domov neskoro večer. Manželia mali na seba málo
času. Odporca podľahol alkoholizmu. Chodil s kamarátmi na pivo, čo sa ale zmenilo v roku 1994, keď

odporca, ktorý bol pôvodne ateista, vstúpil do Apoštolskej cirkvi. Bol to zlom v ich vzťahu, pretože vtedy
sa názory manželov rozišli. V roku 2005 navrhovateľka po vážnom úraze dočasne ochrnula od krku dole
a pomoc jej poskytovali hlavne kamaráti a jej rodina. Pred 13 rokmi (v roku 2007) navrhovateľa našla
listy od inej ženy, ktorej odporca písal básničky a emaily. Navrhla mu vtedy rozvod, s čím nesúhlasil. Tak
to ešte ako manželia skúsili, ale intímne prestali spolu žiť. Odporca sa rozhodol odísť za prácou do A.,

chodil tam na týždňovky. Navrhovateľka mu vtedy povedala, že má odísť natrvalo, lebo ho nemá rada.
V roku 2009 sa navrhovateľke naskytla príležitosť práce v F. R.. Odporca súhlasil a išli spolu pozrieť
rodinný dom, ktorý sa navrhovateľke veľmi páčil, a preto si ho manželia prenajali. Navrhovateľka tam
bola šťastná, blízko bola vodná nádrž, mohla chodiť na prechádzku so psom. V roku 2010 sa vyhrotili
vzťahy v jej práci. Aj u odporcu hrozilo, že ju bude musieť zmeniť. Napriek tomu sa odporca rozhodol, že
prenájom budú platiť dlhšie, kvôli čomu sa aj zadlžil. Nakoniec z rodinného domu odišli do trojizbového

bytu v Š.P.. Odporca nedostal prácu v A., ale v roku 2012 mu ponúkli prácu v W. A., ktorú prijal a
využil možnosť bývať u rodičov. Odvtedy (8 rokov) spolu manželia nežijú v spoločnej domácnosti, o
svojich životoch vedia len to, čo sa dozvedia od spoločnej dcéry, ktorá žije v zahraničí. Navrhovateľka
žije v podnájme v Š. so svojím bratom, spolu si vypomáhajú s platením nájmu. Odporca pravidelne platí
výživné na dcéru. Navrhovateľka odmieta ísť do W. A. a odporca sa nechce vrátiť do Š.. Ako pokus o

nápravu vzťahu odporca navrhoval navrhovateľke dovolenku v E.. Aktuálne získal trvalú prácu a jeho
cieľom je získať vlastné bývanie. Navrhovateľka však obnovu manželstva vylučuje bez ohľadu na to, či
by mal odporca vlastný byt alebo veľa peňazí.
9.Vovyššieuvedenomrozsahuopisurozhodujúcichskutočnostísiúčastnícivpodstateneprotirečili.Súd
si tieto zhodné skutkové tvrdenia účastníkov osvojil podľa § 37 CMP, pretože nemal pochybnosti o ich

pravdivosti a neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním. Tvrdenia sa nezhodovali v rozsahu, v akom
odporca namietal, že medzi stranami nie sú veľké názorové rozdiely, manželstvo nie je trvalo rozvrátené
a možno ho zachrániť. Z dokazovania však plynie pravý opak. Už len samotná (nesporná) skutočnosť,
že manželia roky žijú v mestách vzdialených od seba takmer 200 km je dôkazom výraznej názorovej
nezhody o tom, kde by mali mať manželia spoločné bydlisko, ktorú podčiarkuje aj na pojednávaní

výslovne potvrdená pretrvávajúca neochota oboch manželov odsťahovať sa do miesta aktuálneho
bydliska druhého manžela. Z rovnakého dôvodu niet pochybností o trvalom rozvrate manželstva, ktorý
sa zvýrazňuje aj absenciou intímneho styku medzi manželmi počas posledných 13 rokov manželstva. V
tomto smere preto nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie.

B. Právne posúdenie

10. Súd po konštatovaní svojej príslušnosti vzhľadom na posledné spoločné bydlisko manželov (§ 92
CMP) a zistení, že z manželstva účastníkov konania nepochádzajú maloleté deti (§ 100 CMP), posúdil
návrh navrhovateľky na rozvod z hľadiska kritérií stanovaných zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej

len „zákon o rodine“) a dospel k záveru, že je dôvodný.
11. Manželstvo možno rozviesť na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 zákona o rodine). Účelom manželstva pritom je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 zákona o

rodine). V konaní o rozvod je súd povinný zisťovať príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a prihliadať na ne (§ 23 ods. 2 zákona o rodine). Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov
medzi manželmi sa prihliada na porušenie povinností manželov (§ 23 ods. 3 zákona o rodine). Tieto
povinnosti vymedzuje predovšetkým § 18 zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať

zdravé rodinné prostredie.
12. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že problémy v manželstve účastníkov konania možno
vidieť hneď na samom počiatku manželstva, keď navrhovateľka opustila svoje pôvodné bydlisko v T.
a prisťahovala sa do regiónu, odkiaľ pochádzal odporca a kde navrhovateľka mimo odporcovej rodiny
nemala žiadne zázemie. Odporca trávil s rodinou málo času kvôli práci a podľahol alkoholizmu. Hoci

od užívania alkoholu odporca upustil v roku 1994, keď vstúpil do Apoštolskej cirkvi, túto životnú zmenu
navrhovateľka nevnímala kladne a považovala ju za výrazný zlom v ich vzťahu. Navrhovateľka úvodné
roky manželstva venovala rodine, keď sa v W. A. starala o spoločnú dcéru 10 rokov. Hoci odporca tvrdil,
že po úraze navrhovateľky v roku 2005, keď dočasne ochrnula, sa im naskytla príležitosť na zmenu, zdokazovania nevyplynulo, že by sa manželom podarilo preklenúť dovtedajšie problémy a napraviť svoj
vzťah. Práve naopak, v roku 2007 bola dôvera navrhovateľky voči odporcovi naštrbená jej odhalením, že
odporca udržiaval kontakt k inou ženou. To je zjavné z toho, že navrhovateľka už vtedy navrhla rozvod a

od toho času sa už s odporcom ani intímne nestýkala. V tomto období teda došlo k vážnemu narušeniu
manželského vzťahu, ktorý už nebolo možné považovať za harmonický. Pozitívna zmena v podobe
premiestnenia spoločného bydliska do rodinného domu v F. R. a s tým spojeného zlepšeného citového
prežívania navrhovateľky trvala príliš krátko na to, aby zabránila definitívnemu úpadku manželstva, ktorý
sa dostavil po tom, ako odporca v roku 2012 využil novú pracovnú príležitosť v W. A. a opustil spoločnú

domácnosť. Účastníci konania už nekomunikovali ako manželia, prestali vnímať svoje vzájomné potreby
a hospodária oddelene.
13. Všetky vyššie uvedené okolnosti treba potom považovať za príčiny, ktoré viedli k odcudzeniu
manželov,atojednakpofyzickej(intímnej),akoajpopsychickejstránke(oddelenébývanie,komunikácia
len cez dcéru, nezáujem o druhého, neprejavovanie náklonnosti). Účelom manželstva je predovšetkým
vedeniespoločnéhoživota,vktoromsamanželiavzájomnepodporujú.Tovyplývazpovinnostímanželov

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V danej veci manželia tieto povinnosti porušujú, lebo nežijú v
jednej domácnosti (12 rokov) a intímny život nevedú (8 rokov). Za tento čas sa ani jeden z nich nijakým
významným spôsobom nepričinil o záchranu svojho manželstva. To všetko dotvára obraz o vzťahoch
medzi manželmi, ktoré treba posúdiť ako vážne narušené tak, ako to má na mysli § 23 ods. 1 zákona

o rodine.
14. Dlhodobá pasivita účastníkov konania, ktorí po dlhé roky neboli ochotní zmeniť svoje bydlisko s
cieľom obnoviť manželské spolužitie, sa nezmenila ani po tom, ako si odporca našiel v W. A. nové
pracovné uplatnenie, ani následne po doručení samotného návrhu na rozvod. Je to dôkaz toho, že ide
o nenapraviteľný stav. V intenciách § 23 ods. 1 zákona o rodine to znamená trvalý rozvrat manželstva,

ktoré tak nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Na tom nič nemení ani to, že na pojednávaní odporca vyhlásil, že šanca na zmenu závisí od
navrhovateľky. Okrem toho, že navrhovateľka to vzápätí razantne odmietla s odkazom na viacročný
nemenný stav, z dokazovania nevyplynulo, že by za rozpad manželstva mohla navrhovateľka a ani
súd nezistil, že by záchrana manželstva závisela práve od nej. Odhliadnuc od toho podľa názoru súdu

z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, že by odporca mal naozaj v úmysle aktívne sa
podieľať na obnovení manželstva, preto tento odporcov prejav nepovažoval za úprimný. V konečnom
dôsledkujehoodkaznato,že„zázrakysadejú“,jelenprejavomtoho,žesaspoliehananiečovýnimočné,
neštandardné, nadprirodzené, a teda neisté. Ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o rodine však bezpochyby
nemá za cieľ vylučovať rozvod v prípadoch, keď existuje len teoretická možnosť obnovenia manželského

spolužitia, pretože o takejto teoretickej (zázračnej) možnosti sa dá uvažovať vždy, čo by viedlo k
absurdnému výsledku, pretože tým by boli rozvody vylúčené en bloc. Citované ustanovenie sa opiera o
možnosť očakávania obnovenia manželského spolužitia, teda o odôvodnenú predpoklad, že manželstvo
sú schopní a ochotní napraviť práve manželia, a nie nadprirodzené sily. V tejto veci to tak nie je. Odporca
nedokázal dokonca ani predostrieť konkrétnu predstavu o tom, ako by malo dôjsť k obnove manželského

spolužitia. Spoliehať sa na to, že niekedy v budúcnosti bude jeho bytová situácia vyriešená, je príliš
neurčité a z hľadiska možnosti očakávať obnovenie manželského spolužitia nepodstatné už aj len z
toho dôvodu, že navrhovateľka odmietla, že by nové bývanie a majetok bolo spôsobilé viesť k záchrane
manželstva.
16. Vzhľadom na to mal súd za dostatočne preukázané, že medzi manželmi došlo k takému citovému

ochladeniu a intímnemu odcudzeniu, ktoré neposkytuje priestor pre nádej, že dôjde k náprave.
Keďže manželstvo už nemôže napĺňať svoju funkciu, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo (§ 1 ods. 2 zákona o rodine) a obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať, sú
splnené všetky podmienky na rozvod manželstva podľa § 22 a 23 zákona o rodine. V dôsledku toho súd
manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I).

17. Konanie o rozvod manželstva je konaním, v ktorom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Ich náhrada prichádza do úvahy vtedy, ak niektorý zo subjektov
zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli (§ 53 CMP), alebo aj vtedy, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé (§ 54 CMP). V každom prípade, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak
nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh (§ 57 CMP). Pretože v tomto konaní štátu žiadne

trovy nevznikli a návrh na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nebol podaný, súd o trovách
vzhľadom na citované ustanovenia nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie odporcu.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V

odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie navrhovateľky, pretože navrhovateľka sa práva na
odvolanie vzdala.