Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/532/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5304899888
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5304899888.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa C. U., bytom E. č. XX, okres M. O. U.,
právne zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Záhumenským, so sídlom v I., Ul. I. M. XXXX, proti
odporcom 1/ U. E., predtým U., rod. L., bytom E. č. XX, okres M. O. U. a 2/ C. U., rod. U., bytom Ul. U.
F.. XXX, M. O. U., 3/ Ing. L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č. XX, okres M. O. U., všetci právne zastúpení
spoločnosťou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., Nová Bystrica č. 850, kancelária so sídlom

v Čadci, Ul. Fraňa Kráľa č. 2080, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 6C/262/2004-377, zo dňa 25. februára 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že

navrhovateľ a odporkyňa v rade 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1-ici nehnuteľnosti zapísanej
v katastri nehnuteľností, Správy katastra Kysucké Nové Mesto, pre katastrálne územie E., na LV č. XXX,
a to: parcela KNC 668 - záhrady o výmere 1026 m2, parcela KNC 669 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 581 m2, parcela KNC 670 - záhrady o výmere 260 m2, parcela KNC 671 - záhrady o výmere
448 m2, garáž, hospodársky domček, letná kuchyňa, prístrešok pod domom, ploty, vonkajšie úpravy a
prípojkavody,kanalizácie,plynu,elektriny,spevnenéplochy,žumpa,opornémúry,vonkajšieschody,ako

ajbytovýdomsúp.č.XX postavenýnaparceleKNC669,zapísanýnaLVč.XXXX,katastrálneúzemieE.
(ďalej len „nehnuteľnosti“). Navrhovateľovi uložil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť odporcom
trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 17.199,89 Eur, do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že na základe výsluchu
svedkov sa nepreukázalo tvrdenie navrhovateľa, že pôvodný starý dom, ktorý nadobudla odporkyňa

1/ podľa zmluvy o predaji nehnuteľností jej starými rodičmi ako maloletej, zanikol, práve naopak,
podstatná časť svedkov potvrdzovala, že z pôvodného rodinného domu zostali zachované podstatné
časti pôvodného starého domu. Odporkyňa 1/ tak nadobudla sporné nehnuteľnosti na základe zmluvy
zo dňa 20.11.1957. Navrhovateľ a odporkyňa 1/ uzavreli manželstvo až v roku 1968, v apríli 1969 sa
rozhodli realizovať prístavbu rodinného domu č. XX, k čomu bolo vydané rozhodnutie MNV v Rudine
o stavebnom povolení. Uvedené povolenie bolo vydané na novú stavbu z dôvodu potreby splnenia

podmienok na získanie novomanželskej pôžičky. V skutočnosti sa realizovala prestavba a prístavba
rodinného domu, tak ako to bolo preukázané v konaní. Navrhovateľ navyše nepreukázal, že by jemu a
odporkyni 1/ sporné nehnuteľnosti darovali starí rodičia (ktorých mená tiež neuvádzal). Okresný súd tiež
poukázal na viaceré zmeny skutkového základu, od ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok v tomto
konaní. Pokiaľ navrhovateľ za trvania manželstva investoval do predmetných nehnuteľností spoločne s
odporkyňou 1/, ktorá bola v období rekonštrukcie predmetného domu jeho manželkou, týchto nárokov

sa môže domáhať v osobitnom konaní.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zmeny a vyhovenia návrhu, resp. zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil so
závermi vyslovenými okresným súdom, ktorý nerešpektoval stanovisko odvolacieho súdu vyjadrené

v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/337/2010 zo dňa 23.11.2011, v ktorom
bola vyjadrená potreba opätovného vypočutia účastníkov za účasti znalca z odboru stavebníctvo. Pri
hodnotení rozsahu stavebných prác na spornom rodinnom dome bolo nutné skúmať, či týmito prácami
nedošlo k zániku veci a k výstavbe novej veci. Zároveň odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu
skúmať, či garáž, hospodársky domček, letná kuchyňa, prístrešok pod domom, ploty, vonkajšie úpravy, a

to prípojka vody, kanalizácie, plynu, elektriny, spevnené plochy, žumpa, oporné múry a vonkajšie schody
sú súčasťou veci alebo samostatnými vecami. Odvolateľ uviedol, že nadobudnutie vlastníckeho práva
spracovaním je možné aj k nehnuteľnosti, a to tým spôsobom, že sa zrealizujú také zmeny v základných
stavebných prvkoch, že treba hovoriť o novej stavbe. Otázka, či vznikla v prípade sporného rodinného
domu nová vec, je odborná a možno ju vyriešiť len znaleckým dokazovaním.

Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcomzustanovenia§212ods.1O.s.p.abeznariadeniapojednávania podľa§214ods.2O.s.p.
toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť,
odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia
v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné

obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými
princípmi logického myslenia.

Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je
povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné práve závery. Ak súd prijme právne
závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných
otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku.

V posudzovanej veci rozhodol okresný súd už skorším rozsudkom č. k. 6C/262/2004-227 zo
dňa 8.9.2009, ktorý bol zrušený v odvolacom konaní uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
6Co/337/2010-251 zo dňa 23.3.2011. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí zdôraznil, že „Ku
zhotovovanej veci nadobúda zásadne vlastnícke právo zhotoviteľ, ak nejde o prípad spracovania cudzej
veci (§ 135b Občianskeho zákonníka). Pri nadobúdaní vlastníckeho práva ku zhotovovanej stavbe, resp.

pri riešení otázky vlastníckeho práva pri zásadnej prestavbe budovy je potrebné zdôrazniť, že stavba
ako samostatný predmet v právnych vzťahoch (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom
je vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú
už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza
vytvorenímstavu,kdejeužjednoznačneanezameniteľnýmspôsobomzrejméaspoňdispozičnériešenie

prvého nadzemného podlažia. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, lebo
vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Uvedené pravidlo sa obdobne uplatní pri
posúdenízánikustavbyakoveci.Nadzemnástavbazanikáaprestávabyťvecouvprávnomslovazmysle
vtedy, ak nie je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby. Ak tedapôvodná stavba bola celkom demolovaná - minimálne do toho štádia, keď už prestalo byť poznateľné
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia - a na jej mieste bola vybudovaná nová stavba, hoci i
druhovo zhodná, ide o zriadenie novej stavby na pozemku na mieste zaniknutej pôvodnej stavby. Objem

novovybudovaných konštrukcií na mieste - základoch pôvodnej stavby je v tejto súvislosti nerozhodný.
Vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju
pre seba (stavebník). Vlastníkom stavby sa stáva stavebník bez ohľadu na to, či staval z vlastného alebo
cudzieho materiálu. Pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je treba vychádzať z obsahu dohody uzatvorenej medzi týmito osobami.

Takáto dohoda nemusí byť písomná.
K stavbe nemožno nadobudnúť vlastníctvo jej ´prepracovaním´, teda spracovaním (§ 135b Občianskeho
zákonníka). Ustanovenie § 135b Obč. zákonníka výslovne rieši prípady, keď sa z cudzej veci, prípadne
viacerých cudzích vecí, spracovaním vyhotoví nová vec a zmluvou nie je dohodnuté niečo iné.
Predmetom spracovania môže byť aj nehnuteľnosť. Ustanovenie § 135b Obč. zákonníka to nevylučuje.
Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci ale zrejme môže mať praktický

význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných
prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie vlastníctva k ´spracovanej
´ stavbe je možné, len pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba
považovaťtakúdeštrukciupôvodnejstavby,poktorejprestalobyťpoznateľnédispozičnériešenieprvého
nadzemného podlažia (R 29/1999).“

Krajský súd na základe uvedeného posúdenia uložil okresnému súdu skúmať, či prestavbou rodinného
domu realizovanou za trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/ došlo k zániku pôvodnej stavby,
alebo len k jej rekonštrukcii, pričom na zodpovedanie tejto otázky mal byť ustanovený znalec, keďže ide
o odbornú otázku. Pokiaľ ide o ďalšie stavby, tieto mali byť vyhodnotené z hľadiska ich charakteru - či
sa jedná o súčasť veci alebo len príslušenstvo a či boli predmetom prevodu nehnuteľností, ktoré získala

odporkyňa 1/ pred uzavretím manželstva.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zjavné, že okresný súd pri posudzovaní otázky, či sporná
nehnuteľnosť zanikla (resp. nezanikla) v čase jej rekonštrukcie po uzavretí manželstva navrhovateľa
a odporkyne 1/, nerešpektoval vyslovený právny názor druhostupňového súdu, keďže za základ

svojich záverov zobral vyjadrenia svedkov, ktoré v žiadnom prípade nemôžu znamenať relevantný
podklad pre hodnotenie jednoznačne odbornej otázky. V zmysle uvedeného tak odvolací súd považoval
prvostupňové rozhodnutia za nepreskúmateľné a zároveň (keďže nerešpektovalo vyslovený názor
krajského súdu v zrušujúcom uznesení) aj vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti fakt, že v spojitosti s obsahom žaloby bude nevyhnutné tiež
zaoberať sa otázkou naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
a to najmä v kontexte zmeny povahy spornej stavby, ktorá je aktuálne evidovaná ako „bytový dom“,
s čím súvisí potreba rozhodnutia spôsobom súladným s evidenciou katastra. Zisťovanie prítomnosti
naliehavého právneho záujmu musí byť realizované aj vo vzťahu k určeniu vlastníctva voči odporkyni 1/

(keďže ide o osobu v opačnom procesnom postavení ako navrhovateľ). Pre úplnosť treba tiež dodať, že
v súčasnosti už na úseku správy katastra vykonávajú štátnu správu okresné úrady, ktorá okolnosť sa
musí prejaviť aj pri správne formulovanom výroku rozhodnutia súdu.

Ak sa súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadal s právnou stránkou veci a rozsudok riadne

neodôvodnil, potom si taký súd nesplnil ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať
účastníkovi konania obsah základného práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu jeho práv
a oprávnených záujmov. Takýto komplexne chybný postup súdu prvého stupňa by nemal naprávať súd
vyššieho stupňa, ktorý je spravidla určený na to, aby správne vykladal a aplikoval právo v opravných
konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitativne vyššej úrovni, na základe opravných

prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvého stupňa dosiahol účel Občianskeho súdneho poriadku
vyjadrený v § 1 v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe
prvostupňového súdu. Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých pochybení v nadväznosti na vyššie
formulovaný právny názor odvolacieho súdu a k zhodnoteniu všetkých zistených skutočností, pričom

výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti prejavia v novom rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.