Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/380/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411221671
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4411221671.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: T. I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Y. V. XXX/XX,
zastúpená: JUDr. Ervin Erdélyi, advokát so sídlom Nové Zámky, P. Blahu 7/A, proti odporcovi: L. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T., P. T., J. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. novembra 2013, č. k. 5C/242/2011-110,
v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. marca 2015, sp. zn. 5C/242/2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdNovéZámky(súdprvéhostupňavzmysle§9ods.1OSP)rozsudkomzodňa12.11.2013,č.
k. 5C/242/2011-110 určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí domová nehnuteľnosť
vedená v Správe katastra nehnuteľností, katastrálneho úradu Nitra, Správa katastra Nové Zámky, v kat.

území P. T., C. T., vedená na LV číslo XXXX ako parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape
ako: parc. číslo 1926/341 zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, parc. číslo 1926/354 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 73 m2, parc. číslo 1926/355 zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2,
parc. číslo 1926/354 druh stavby 21 rozostavaný rodinný dom a parc. číslo 1926/355 druh stavby 21
rozostavaná stavba v celkovej hodnote 67.100,- €.

Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov predmetnej nehnuteľnosti vyporiadal tak, že uvedenú
nehnuteľnosť vedenú v Správe katastra nehnuteľností, katastrálneho úradu Nitra, Správa katastra Nové
Zámky, v kat. území P. T., C. T., vedená na LV číslo XXXX ako parcela registra „C“, evidovaná na
katastrálnej mape ako: parc. číslo 1926/341 zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, parc. číslo
1926/354 zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, parc. číslo 1926/355 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 20 m2, parc. číslo 1926/354 druh stavby 21 rozostavaný rodinný dom a parc. číslo

1926/355 druh stavby 21 rozostavaná stavba v celkovej hodnote 67.100,-€ p r i k a z u j e do
výlučného vlastníctva L. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom J. XX, T..
Odporcovi uložil povinnosť titulom úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zaplatiť navrhovateľke 27.000,-€ do 60 dní po právoplatnosti rozsudku. Účastníkom nepriznal náhradu
trov konania.

Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil podľa ustanovení § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150
Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľka sa návrhom podaným
na súd dňa 03.11.2011 domáhala vyporiadania spoločne nadobudnutého majetku, ktorý nadobudla
spolu s odporcom počas trvania manželstva. V návrhu uviedla, že jej manželstvo s odporcom bolo

rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod spisovou značkou 4C/246/2010 zo dňa 09.02.2011
rozvedené a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2011. V čase od právoplatnéhorozvodového rozsudku do podania návrhu sa s odporcom nevedela vyporiadať i napriek tomu, že sa
snažili o mimosúdnu dohodu, avšak sa nedohodli na výške finančnej hodnoty vecí, ktoré nadobudli
počas trvania manželstva. Počas trvania manželstva s odporcom nadobudli nehnuteľnosť v kat. území

P. T., vedenú na LV číslo XXXX ako parcelu číslo 1926/341 zastavané plochy a nádvoria o výmere 351
m2, parc. číslo 1926/354 zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, parc. číslo 1926/355 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 20 m2. Na uvedené nehnuteľnosti je zapísaná ťarcha záložného veriteľa
v prospech VÚB, a.s.

Odporca súhlasil s návrhom navrhovateľky aby súd zrušil spoločne nadobudnutý majetok počas trvania
manželstva s tým, že v skutočnosti počas trvania nadobudli domovú nehnuteľnosť. Taktiež uviedol, že
sa snažili obaja o mimosúdnu dohodu, ktorá bola na jeho podnet vypracovaná, v rámci ktorej sa dohodli,
že nehnuteľnosť v celosti zostane odporcovi, ktorý na seba prevezme splatenie všetkých záväzkov a
ako kompenzáciu vyplatí navrhovateľke 7.000,-€.

Súd po vykonanom dokazovaní z prednesu účastníkov ako aj obsahu celého spisu zistil, že účastníci
po zániku BSM, ktorý nastal po rozvode ich manželstva, sa o spoločnom majetku nevedeli dohodnúť
a vysporiadať. V súlade s citovaným ustanovením § 150 O. z.
určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí domová nehnuteľnosť, ktorú znalkyňa
ohodnotila ku dňu rozvodu účastníkov na sumu 67.100,-€.

Vychádzajúc z hodnoty znaleckého posudku, týkajúceho sa domovej nehnuteľnosti, predmetnú
nehnuteľnosťprikázaldovýlučnéhovlastníctvaodporcuazároveňodporcuzaviazaltitulomvyporiadania
zaplatiť navrhovateľke sumu 27.000,-€ do 60 dní po právoplatnosti rozsudku.

O trovách predmetného konania rozhodol podľa § 142 ods. 2, 3 OSP a účastníkom nepriznal náhradu
trov konania, keďže výška plnenia závisela od znaleckého posudku.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na to, že už
po obdržaní návrhu navrhovateľky poslal Okresnému súdu Nové Zámky písomné vyjadrenie zo dňa

06.02.2012, v ktorom okrem iného, dal súdu na vedomie, že navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza,
že ich majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve tvoria iba „aktíva“, a to predmetné nehnuteľnosti.
Navrhovateľka účelovo neuviedla existenciu dvoch pôžičiek, jednej vo výške 300.000,-Sk a druhej -
bankového úveru vo výške 750.000,-Sk. Tieto pôžičky sú nepopierateľné a je ich možné dokladovo a
svedecky preukázať. A on ich už niekoľko rokov „spláca“ sám, čo by sa v rámci celkového vyrovnania

malo započítať na jeho stranu, avšak okresný súd na to vôbec nepristúpil. Zdôraznil, že navrhovateľka
v priebehu súdneho konania vôbec nepopierala existenciu týchto pôžičiek a že práve peniaze z týchto
pôžičiek boli vnesené a v prevažnej miere vytvárali hodnoty ich nehnuteľného majetku. Súd prvého
stupňa tento ich „pasívny majetok“ vôbec nevzal do zreteľa, neriešil a nerozhodoval o tom, kto z nich a
akou mierou sa má podieľať na „vyrovnaní“ tohto pasívneho majetku.

Odporca ďalej namietal znalecký posudok č. 38/12 znalkyne Ing. Zuzany Vadkertiovej ohľadne
nehnuteľného majetku, ktorý však mal preukázateľné nedostatky, resp. nebol vypracovaný odborne,
kvalifikovane a nestranne. Nedostatky znaleckého posudku namietal vo svojom liste zo dňa 05.10.2012
a tieto spočívali hlavne v tom, že znalkyňa hodnotila nehnuteľnosti z hľadiska „polohovej diferenciácie“

tak, že „stavba nie je ohrozená mimoriadnymi vplyvmi súvisiacimi s terénom, hladinou podzemnej vody,
atď“. Znalkyňa sa určite nevenovala, alebo ani venovať nechcela zodpovednej príprave podkladov a
údajov o tom, čo má oceniť. Z jej strany je nehorázne, nezodpovedné a diletantské tvrdenie, ak je
„všeobecne“ známe, že naše nehnuteľnosti sa nachádzajú v „záplavovej oblasti“. Táto skutočnosť sa
potvrdila aj v roku 2010, keď aj novostavba nášho rodinného domu bola zaplavená. Znalkyňa ako osoba

pochádzajúca z tejto „oblasti“ určite vie o týchto skutočnostiach, ak nie z iných zdrojov, tak z masmédií,
ktoré v čase záplav denne vysielali a ukazovali následky povodní z ich obce. Skutočnosť o záplavovej
oblasti môže potvrdiť aj „oblastný krízový štáb“, obecné zastupiteľstvo v T. a tiež samotní obyvatelia
obce. To, že znalkyňa nebrala uvedenú skutočnosť pri určovaní trhovej ceny nehnuteľností a tieto
ocenila tak, akoby sa nachádzali v centre Nitry alebo Bratislavy, je pre neho značne „poškodzujúce“

z hľadiska celkového finančného vyrovnania sa s navrhovateľkou. Je presvedčený, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v záplavovej oblasti majú z hľadiska trhovej hodnoty podstatne nižšiu cenu ako
nehnuteľnosti v „nezáplavovej oblasti“. Reálna hodnota nehnuteľností nemôže byť taká, aká sa uvádza
v znaleckom posudku, preto okresný súd mal nariadiť „revíziu“ posudku s cieľom určiť jej dopad nacenu nehnuteľností. Prvostupňový súd aj so súhlasom navrhovateľky uznal, že má „výlučný“ podiel
na tvorbe určitej časti majetku, a preto mu započítal čiastku vo výške 12.000,-eur, avšak táto čiastka
do určitej miery zohľadňuje iba jeho výlučný prínos, ale ani zďaleka nezahŕňa a nezapočítava všetok

jeho výlučný podiel na tvorbe nehnuteľného majetku. Odporca poukázal na to, že až po rozchode s
navrhovateľkou „prikupoval“ ešte pozemok o výmere 114 m2 ako aj „hotovú“ garáž, ktorá je osadená na
predmetnom pozemku. Obidve tieto veci boli znalkyňou ocenené a súdom nesprávne započítané do
celkovej hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Má za to, že objektívnosť a nestrannosť
okresného súdu pri rozhodovaní v danej veci bola ovplyvnená i tým, že právny zástupca navrhovateľky

JUDr.ErvinErdélyiboleštepredčasomdlhoročneokresnýprokurátornaprokuratúrevNovýchZámkoch
a bol dlhoročne blízky „kolega“ a mohlo sa „prihliadať“ na túto okolnosť. So zreteľom na všetky uvádzané
skutočnosti má za to, že súd nesprávne a neúplne určil, čo pripadá do bezpodielového spoluvlastníctva
a na základe „neobjektívneho a chybného“ znaleckého posudku nesprávne stanovil hodnotu majetku
sumou 67.000 eur, v nedostatočnej miere „odpočítal“ z hodnoty majetku to, čo sám odporca vytvoril a
zabezpečil, v nesprávnej výške toto započítal na jeho stranu a nadväzne nesprávne určil hodnotu jeho

„vyrovnania“ (27.000 eur) s navrhovateľkou, nerozhodol o pasívach, atď.

Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie
Okresnému súdu Nové Zámky, pretože neúplne zistil skutkový stav veci , na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolanie považuje za
nedôvodné a vychádza z nepodložených tvrdení, ktoré produkoval v celom súdnom konaní bez toho,
aby hmotnoprávne a konkrétne materiálnymi dôkazmi oprel svoje tvrdenia, pretože okresný súd pri

rozhodovaní bral do úvahy všetky jeho návrhy, pokiaľ sa týkali jeho peňažných vkladov do spoločného
majetku, ktorým je rodinný dom a priľahlé nehnuteľnosti. Ing. Zuzana Vadkertiová vypracovala znalecký
posudok pod číslom 38/2012 vysoko odborne, kvalifikovane a so znalosťou veci a vo svojom posudku
podrobne poukázala na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výpočet celkovej hodnoty nehnuteľnosti
spadajúcej do BSM.

Pokiaľ odporca vo svojom odvolaní uvádza, že zástupca - advokát navrhovateľky bol dlhoročný okresný
prokurátor, tak táto skutočnosť je síce pravdivá, avšak na vec a rozhodnutie Okresného súdu Nové
Zámky nemala žiadny dopad.

Vzhľadom k tomu, že rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5C/242/2011 zo dňa 12.11.2013
je zákonný a dôvodný, navrhla, aby Krajský súd v Nitre v rámci odvolacieho konania odvolanie odporcu
L. X. zo dňa 16.01.2014 zamietol.

Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 23. marca 2015, č. k. 5C/242/2011 opravil záhlavie

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12.11.2013 č. k. 5C/242/2011-110 tak, že má správne
znieť: v právnej veci navrhovateľky: T. I. S., nar. XX.XX.XXXX. Toto opravné uznesenie odôvodnil tým,
že Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 11.03.2015 vrátil okresnému súdu spis 5C/242/2011 za účelom
rozhodnutia o úprave úvodnej časti predmetného rozsudku, a keďže pri vyhotovovaní rozhodnutia došlo
k pisárskej chybe, súd podľa § 164 OSP vykonal opravu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212
ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Podľa § 221 ods. 1 súd rozhodnutie zruší, len ak f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré
je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový
stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odporca v odvolaní dôvodne tvrdí, že napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci; odvolací súd ale dospel
k záveru, že nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva aj v niečom inom, než tvrdí odporca.

Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 3 OSP občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a
rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky

a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) (Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 4/2009 zo dňa 29. júna 2010).

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a
inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie

má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho
poriadku možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr.
prečoniektoréznichpokladázanevierohodné,prečoniektoréodmietolvziaťpriformulovanírozhodnutia

doúvahy,prípadneajprečosaniektorýmidôkaznýminávrhmiodmietolzaoberaťvôbec.Tietonedostatky
odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu(prvostupňového,aleajodvolacieho),ktoréstručneajasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým
v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať
procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia ide len
vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva
priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje
návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom,právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci
výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa
k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods.

1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3, § 123, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 OSP).

Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie
BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania

vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka
hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do
tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a
dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia; toto vyporiadanie sa
však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania

o vyporiadanie.

Základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je zásada rovnosti (parity) podielov, z čoho vyplýva, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Ide však o vyvrátiteľnú právnu domnienku, a preto súd má možnosť
určiť podiely v inom pomere, v závislostí od ďalších hľadísk určených v § 150 OZ. Túto zásadu je

povinný rešpektovať predovšetkým súd, ktorý na základe § 149 ods.3 OZ vyporiadava bezpodielové
spoluvlastníctvo.

Treba vytknúť súdu prvého stupňa, že dlhy ako pasíva BSM nezahrnul do vyporiadania BSM, hoci ich
odporca ako účastník konania urobil predmetom konania v zmysle § 153 ods. 2 OSP. Do ostatného

spoločného majetku manželov patria najmä iné majetkové časti, ako napr. pohľadávky a ich rub, t. j. dlhy
a záväzky, prosto všetky aktíva a pasíva manželov, ktoré majú majetkovú povahu a nejde o veci.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva osôb nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a
dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva (R 46/66).

Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie
BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania
vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka

hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do
tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky
a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia; toto vyporiadanie
sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi

konania o vyporiadanie. Prostriedky získané zmluvou o úvere získané účastníkmi počas trvania ich
bezpodielového spoluvlastníctva z VÚB predstavuje majetok, ktorý tvorí BSM účastníkov. Preto záväzok
účastníkov z tohto úveru voči uvedenej banke sa mal stať predmetom vyporiadania ako pasívum, a
keďže v čase zániku BSM účastníkov nebol splnený, mal byť prikázaný k úhrade jednému z účastníkov
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2010, sp. zn. 5 Cdo 276/2009).

Do výroku rozhodnutia patrí, ktoré veci komu zostanú vo výlučnom vlastníctve (event. v podielovom) a
kedy patria i naďalej, komu pripadne tá ktorá pohľadávka a kto komu bude platiť ten ktorý spoločný dlh.

Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a

dlhy manželov, ktoré vznikli počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva, preto je potrebné použiť
ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie (§ 853 OZ), teda ustanovenia
§ 149 a 150 OZ. Manželia by sa mali zásadne podieľať na spoločných dlhoch v rovnakom pomere, v
akom sa podieľajú na spoločnom majetku (B 4/1976).

Súd rozhodujúci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí do tohto konania
zahrnúť všetok majetok, ktorý bol manželom spoločný a ktorý existoval ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva(RNSSRsp.zn.2Cdo83/1998).Predmetomvyporiadaniasúpredovšetkýmveci,práva
a záväzky, ktoré tvoria súčasť bezpodielového spoluvlastníctva.Súdna prax teda zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne
vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a

dlhov, analogicky s použitím ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, i keď predmetom BSM
podľa § 143 Občianskeho zákonníka sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy. Podľa Občianskeho
zákonníka i ustálenej judikatúry možnou zavrieť i takú dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá nevyporiadava
všetky hodnoty patriace do BSM, ale iba ich časť, pokiaľ táto dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM
obsahuje i dojednanie o vyrovnaní podielov spoluvlastníkov. Podľa predchádzajúcej judikatúry bolo

vyporiadanieBSMdohodouplatnélenvtedy,keďsatýkalovšetkýchvecípatriacichdotohtomajetkového
spoločenstva. Avšak od účinnosti novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. sa objavili
argumenty, že nie je účelné postupovať podľa dovtedajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala
výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. Predovšetkým k uvedenému
odklonudošlozdôvodupresadzovaniavôleúčastníkovvykonaťvyporiadanieajlenkjednotlivýmveciam
patriacim do BSM (čiastočná dohoda) a tiež v súvislosti s doplnením § 149 Občianskeho zákonníka o

ods. 4 z dôvodu právnej istoty a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní
BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne
nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150
Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov, ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a
pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor

s § 150 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa v zmysle hore uvedených zásad dôsledne nepostupoval. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo k bytu zaniklo právoplatnosťou rozsudku
o rozvode ich manželstva dňa 23.02.2011, a keďže medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podala navrhovateľka dňa 03.11.2011 návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, pričom predmetom vyporiadania mala
byť len nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parc. č. 1926/341 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 351 m2, parc. č. 1926/354 - zastavané plochy a nádvoria o výmer 73 m2,
parc. č. 1926/355 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 a rozostavaný rodinný dom na parc.

č. 1926/355.

Odporca sa dňa 06.02.2012 písomne vyjadril k návrhu na začatie konania a za zarážajúce považoval
tú skutočnosť, že navrhovateľka sa vôbec nezaoberá tým, akým spôsobom sa majú riešiť pôžičky
a úver, ktoré mali počas trvania manželstva, pričom išlo o pôžičku vo výške 300.000,-Sk a bankový

úver vo výške 750.000,-Sk. Existenciu uvádzaných pasív vo výške 1.050 000,- Sk navrhovateľka veľmi
dobre pozná, a preto by mala „navrhovať“ aj riešenie tejto záležitosti. To znamená, že z celkovej sumy
1.050 000,- Sk jej prináleží úhrada jednej polovice týchto záväzkov, čo predstavuje čiastku 525.000,-Sk
(17.747,- eur). Aj na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 29.03.2012 odporca uvádzal, že im
bol poskytnutý úver 750.000,- Sk, ktorý on splácal a ešte má z neho zaplatiť 23.422,- eur. Pred začatím

stavby si požičal od pána T. 200.000,- Sk a na dokončenie strechy si požičal od T. W. 100.000,- Sk a
tieto peniaze boli vrátené počas trvania manželstva z úveru, ktorý im bol poskytnutý.

Z uvedeného vyplýva, že odporca v priebehu konania žiadal vyporiadať aj spoločné dlhy, avšak
súd prvého stupňa sa tým vôbec nezaoberal, čím odňal odporcovi možnosť konať pred súdom a v

odôvodnení napadnutého rozsudku sa ani o dlhoch účastníkov vôbec nezmienil, čo robí napadnutý
rozsudok nepreskúmateľným. Nepreskúmateľnosť rozsudku je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto
rozhodnutia. Súdna prax zastáva stanovisko, že dlhy možno v rámci BSM vyporiadať medzi účastníkmi
pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, avšak pri existencií aktív. Vyporiadanie spoločných záväzkov, ktoré
sú spojené s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov a vznikli za jeho trvania, sa týka vzťahov

medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania
a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva vo vzťahu k dlžníkovi. Určenie osoby preberajúcej
záväzokjeúpravouvnútornýchvzťahovspoludlžníkov,ktorívprípademanželovmajúspravidlasolidárne
postavenie. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov aj
pokiaľ ide o námietku odporcu k znaleckému posudku, v ktorej uvádzal, že domová nehnuteľnosť,

ktorá tvorí predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa nachádza v záplavovej
oblasti obce T. a mala by mať nižšiu trhovú hodnotu, preto nesúhlasil so znaleckým posudkom, ku
ktorému mal námietku aj v tom smere, že znalecký posudok nebol robený ku dňu rozvodu, kedy
išlo iba o rozostavanú stavbu rodinného domu, ktorá síce bola obývateľná, ale on ju dorábal sámvýlučne zo svojich prostriedkov, ale bol robený až o dva roky neskôr. Ani s týmito námietkami sa však
prvostupňový súd vôbec nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo je ďalší dôvod jeho
nepreskúmateľnosti.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h / OSP zrušil
a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude odstrániť vytýkané nedostatky a až potom vo veci rozhodnúť a

rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP tak, aby bolo preskúmateľné.

Podľa § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.