Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/262/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5304899888
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5304899888.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu: C. Ď., nar. X.X.XXXX, bytom

E. Č.. XX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ U. E., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Č.. XX, XXX XX E.,
2/ C. U., rod. Ď., nar. X.X.XXXX, bytom H.. U. F. Č.. XXX, XXX XX M. O. U., 3/ C.. L. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. Č.. XX, XXX XX E., žalovaní v 1. až 3. rade všetci právne zast. JUDr. Bohuslav Majchrák,
advokát, spol. s.r.o., IČO: 34 416 52, so sídlom Nová Bystrica č. 850, pracovisko ul. Fraňa Kráľa č. 2080,
022 01 Čadca, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v rade 1/ až 3/ m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

III. Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe doručenej súdu 14.12.2004 sa voči v tom čase označenej žalovanej v rade
1) U. Ď. domáhal určenia, že on ako i žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností ( pozn.
súdubezšpecifikáciepodielu)zapísanýchnaLV č.XXXvedenéhoKatastrálnymúradomvŽiline,Správa
katastra Kysucké Nové Mesto, kat. úz. E. ako parcela č. XXX - záhrady o výmere 1026 m2, parcele
č. XXX - zastavané plochy nádvoria o výmere 581 m2, parcele č. XXX - záhrady o výmere 260 m2,

parcele č. XXX - záhrady o výmere 448 m2 a rodinného domu č. XX postaveného na parcele č. XXX.
Žalobu po skutkovej stránke žalobca v tom čase prostredníctvom právneho zástupcu L.. Y. odôvodňoval
tým, že v roku XXXX právna predchodkyňa žalovanej darovala žalovanej nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX vedené v kat. úz. E. a následne žalovaná neformálne bez písomného vypracovania
darovacej zmluvy na naliehanie svojej matky darovala polovicu predmetných nehnuteľností žalobcovi
s tým, že k vypracovaniu písomnej darovacej zmluvy dôjde dodatočne. Následne potom na základe
vydaného rozhodnutia o prípustnosti stavby vydaného bývalým ONV-odborom výstavby v Čadci začali

prestavbu, prístavbu a nadstavbu ako aj opravu rodinného domu. Uvedené rozhodnutie bolo vydané dňa
XX.X.XXXX pod č. X../.-XX-XXX-XXXX-R. a v súlade s týmto rozhodnutím v nasledujúcom období, ktoré
presne časovo neohraničil, uskutočnili rekonštrukciu domu a po jeho dokončení dom aj ostatné pozemky
užívali spoločne ako svoje vlastné. Na preukázanie tvrdení žalobca predložil doklady a to rozhodnutie
o prípustnosti stavby zo dňa 15.5.1969, znalecký posudok č. XX/XXXX na ocenenie nehnuteľnosti
rodinného domu č. XX, kde bola všeobecná cena stanovená v sume 1.782.000,- Sk. Žalobca v podaní
doručenom súdu 15.6.2005 (podanie zo dňa 8.10.2014) žiadal upraviť rozsudočný petit tak, aby bolo

určené, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi každý v jednej polovici 1 (pozn. išlo o
doplnenie na výzvu súdu).2. Žalovaná v rade 1) vo vyjadrení k pôvodnej žalobe prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že
došlo k zmene vlastníckych vzťahov, zo strany žalobcu nebol upravený okruh účastníkov na strane
žalovaných, nie sú splnené podmienky na konanie.

3. Súd vo veci po realizácii procesných úkonov pre prípravu pojednávania stanovil termín pojednávania
dňa 28.6.200. Právny zástupca žalobcu v rámci skutkových prednesov uvádzal, že žalovanej v 1. rade
darovala jej matka v roku XXXX predmetné nehnuteľnosti s tým, že žalobca a žalovaná mali v úmysle
tento dom následne potom rekonštruovať, ale ešte predtým žalovaná neformálnou ústnou darovacou

zmluvou so súhlasom jej matky previedla na žalobcu jednu polovicu darovaných nehnuteľností. Potom
už spoločne ako manželia požiadali príslušný stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby,
avšak nebolo možné takéhoto rozhodnutie vydať, v podstate potom ani nešlo o rekonštrukciu, ale išlo o
novostavbu, pretože z pôvodného starého domu ostalo iba evidenčné číslo XX, ale stavba mala vlastne
charakter novostavby nie rekonštrukcie. Bližšie nezdôvodnil, z akého dôvodu nešlo o rekonštrukciu ale
o novostavbu. Následne po dobudovaní tejto novostavby sa podieľali na jej údržbe a dá sa povedať, že

žalobca vo väčšej miere ako žalovaná. Z akých skutočností vychádzal žalobca pri takomto tvrdení, súdu
nešpecifikoval a žiadne dôkazy na takéto tvrdenia súdu nepredložil. Žalobca predložil súdu sobášny
list preukazujúci uzatvorenie manželstva XX.X.XXXX medzi C.. L. E. a žalovanou v rade 1) U. Ď., nar.
XX.X.XXXX. Za trvania súdneho sporu došlo k prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na
dcéru účastníkov (žalobcu a žalovanej v rade 1) C. U. a z týchto dôvodov žiadal žalobca (v podaní

doručenom súdu 6.7.2006 č.l. 49 spisu ako i priamo na pojednávaní 28.6.2006) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, aby pripustil rozšírenie účastníkov na strane pasívnej legitimácie o žalovanú v 2.
rade C. U. a žiadal upraviť rozsudočný návrh tak, že bude určené, že žalobca a žalovaná v 2. rade, teda
C. U., sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 1-ice zapísaných na LV č. XXX
Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Kysucké Nové Mesto ako dom č. XX postavený na parcele

KN XXX, ďalej parcele č. XXX - záhrady o výmere 1026 m2, č. XXX - záhrady o výmere 260 m2 a č.
XXX - záhrady o výmere 448 m2.

4. Vzhľadom na takúto úpravu rozsudočného návrhu následne potom právny zástupca písomne
odôvodnil zmenu (č.l. 49 a nasl. spisu), ktorú predniesol na pojednávaní pred súdom a v písomnom

vyhotovenínávrhunaúpravurozsudočnéhonávrhuzo6.7.2006uvádzal,žeobidvežalované1a2včase
uzavretia darovacej zmluvy, ktorou boli tieto nehnuteľnosti v časti prevedené na žalovanú v 2. rade a to
X. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vedeli, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam je predmetom
súdneho konania a zároveň spresnil dôvody svojho návrhu pokiaľ ide o tvrdenie, že išlo o novostavbu
domu č. XX (nie rekonštrukciu ako bolo uvedené omylom právnym zástupcom). V žalobnom návrhu

omylom bolo toto uvedené ako rekonštrukcia stavby, pričom pôvodný rodinný dom bol z technických
príčin zbúraný a na jeho mieste bol postavený nový rodinný dom súce pod tým istým súpisným číslom,
avšak tento má zo stavebného hľadiska charakter novostavby.

5. Žalované v 1. a 2. rade k takejto úprave rozsudočného návrhu a tvrdeniam žalobcu v písomnom

stanovisku doručenom súdu 7.8.2006 (č.l. 52 a nasl.) uvádzali, že žalovaná v 1. rade nikdy v minulosti
svojimi úkonmi nemala záujem a ani nepreviedla žiaden podiel v sporných nehnuteľnostiach na žalobcu.
Popierala, že v období po uzavretí manželstva a potom, ako nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou,
by došlo k demolácii stavby a výstavbe rodinného domu ako novostavby z prostriedkov tvoriacich BSM.
Tvrdila, že potom ako nehnuteľnosti nadobudla, boli vykonané už za trvania manželstva so žalobcom

určité rekonštrukčné práce na domovej nehnuteľnosti, tieto však nikdy neboli vykonané v rozsahu takom,
aby vznikla nová stavba, ako to tvrdí žalobca. Pri rekonštrukcii stavby došlo k tomu, že k pôvodnej
stavbe bola pristavená určitá časť bez podpivničenia k jej nadstrešeniu, pričom boli zachované všetky
konštrukčné prvky pôvodnej stavby, teda na stavbe boli vykonané iba úpravy priečkami tak, aby sa tieto
dve časti prepojili a skutočnosti týkajúce sa vykonania stavebných prác a stavu domu oproti pôvodnému

domu, mali preukázať svedkovia, ktorých navrhla žalovaná v 1. rade v konaní vypočuť.

6. Súd pripustil na pojednávaní konanom dňa 8.8.2008 (zápisnica č.l. 56 a nasl.) zmenu a úpravu
rozsudočného návrhu na strane pasívnej legitimácie, kde ako žalovaná v 2. rade vystupuje C. U., rod.
Ď. s tým, že práve naopak žiadal právny zástupca žalovaných, aby súd konanie voči žalovanej U. Ď.,

rod. L. zastavil. Právny zástupca žalobcu sa zároveň vyjadril, že rešpektujú súčasný list vlastníctva a
teda považujú prechod vlastníckych práv z pôvodnej žalovanej U. Ď., rod. L. na C. U., rod. Ď., za prevod
platný ale len do jednej polovice nehnuteľnosti.7. Žalobca C. Ď. upresnil vo svojej výpovedi spôsob nadobudnutia nehnuteľností, keď v rozpore
s pôvodným tvrdením uviedol, že nehnuteľnosť predstavujúcu rodinný dom nadobudol za trvania
manželstva spoločne so svojou vtedajšou manželkou U. Ď., rod. L. a vybudovali predmetný rodinný dom

na pozemku, ktorý dostala ako maloletá, keď na pozemku stál starý rodinný dom jej starých rodičov z
otcovej strany a tento dom je možné, že darovali žalovanej výlučne ešte v čase, keď neboli manželmi,
ale tento dom úplne do základu zbúrali a na jeho mieste postavili spoločne ako manželia úplne nový
dom. Poukázal na stavebné povolenie, ktoré bolo vydané v roku XXXX a do roku XXXX vybudovali
spoločne sporný rodinný dom.

8. Žalovaný v rade 3) L. E. uviedol, že s vlastníčku domu sa dohodli na prenájme a so žalovanou
v rade 1) vybudovali kompletne novú bytovú jednotku, na ktorú dostali finančné prostriedky od fondu
rozvoja bývania a na základe kolaudácie v roku 2010 bol tento byt zapísaný do evidencie a vznikol tak
bytový dom č. XX. K okolnostiam nehnuteľnosti v roku XXXX sa vyjadriť nevedel, doklady má k dispozícii
žalovaná v rade 1).

9. Ďalším podaním z 15.8.2006 právny zástupca žalobcu žiadal (opätovne) upraviť rozsudočný petit,
v ktorom neuvádzal, ako sa mieni vysporiadať s predchádzajúcim tvrdením, že rešpektuje prechod
vlastníckych práv z U. E., predtým Ď., rod. L. na C. U., ale práve v rozpore s týmto tvrdením žiadal určiť,
že žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností vrátane rodinného domu č. XX

postaveného na parcele č. XXX. Navrhol vo veci vypočuť svedkov a nariadiť znalecké dokazovanie či
stavba je novostavbou ( č.l. 59 spisu).

10. V podaní doručenom súdu 18.10.2016 vzal žalobca žalobu späť voči žalovanej v rade 2) a žiadal
konaniezastaviť,žiadal,abysasúdprejudiciálnevypriadalsplatnosťou,neplatnosťoudarovacejzmluvy,

zotrval na vznesených dôkazoch ( pozn. súdu k tomuto dátumu s prihliadnutím k procesným úkonom
žalobcu tak neexistoval fakticky žiadny žalovaný - voči žalovaným v rade 1 a 2 bola vzatá žaloba
žalobcom späť, pričom súd konanie voči žalovanej v rade 1) zastavil už na pojednávaní konanom
8.8.2006). Právny zástupca v tom čase žalovaných v rade 1 a 2 vyjadril súhlas so zastavením konania
voči žalovanej v rade 2) (č .l. 70 spisu) o ktorom procesnom úkone rozhodol súd unesením (č.l. 75)

dňa 7.2.2007, kde konanie voči žalovanej v rade 2) zastavil a priznal jej náhradu trov konania v sume
82.210,- Sk. Čo do výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol súd vyššieho
stupňa uznesením 6Co/138/2007, ktorým výrok o trovách konania zrušil, v časti zastavenia konania voči
žalovanej v rade 2) zostalo uznesenie nedotknuté (pozn. súdu predmetom rozhodnutia vo veci samej
s poukazom na ďalšie rozhodnutia).

11. Súd následne vo veci stanovil pojednávanie a vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom č. k.
6C/262/2004-85 zo dňa 13.3.2007, ktorým žalobu žalobcu zamietol a priznal trovy konania žalovanej
strane. V dôsledku podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie ( uznesenie 6Co/137/2007 zo dňa 30. januára 2008). V odôvodnení konštatoval nejasnosť,

nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že žalobca vzal
žalobu voči žalovanej v rade 1) 8.8.2006 späť, súd však na pojednávaní 13.3.2007 rozhodol. Žalobca
navrhol zmeniť rozsudočný návrh, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o pripustení petitu, súd rozhodol
teda oniečom,čonebolopredmetomsúdnehosporu,zrozhodnutianiejezrejmé,akosasúdvysporiadal
s procesnými úkonmi žalobcu, ktoré majú bezprostredný význam pre rozhodnutie vo veci samej.

12. Súd na podklade rozhodnutia súdu vyššej inštancie pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa
13.8.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2008 ( č.l. 130 spisu) v znení, že žalobca a žalovaná
v 1. rade U. E. ,predtým Ď., rod. L. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Na
ďalšom pojednávaní o takomto upravenom návrhu dňa 30.10.2008 po zmene právneho zástupcu

žalobcu (L.. F. K.) bol predložený opätovne (ďalší) návrh na úpravu rozsudočného petitu, ktorým žiadal
určiť žalobca, že na strane pasívnej legitimácie bude okrem žalovanej v 1. rade U. E., predtým Ď., rod.
L., vystupovať ako žalovaná v 2. rade C. U., rod. Ď.Á. a rozsudočný petit bude znieť, že žalovaná v
1. rade a žalobca sú podielovými spoluvlastníkmi k predmetným nehnuteľnostiam každý v 1-ici a to
rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KNC XXX a ďalších parciel KNC XXX, XXX, XXX,

XXX,garáže,hospodárskehodomčeka,letnejkuchyne,prístreškapoddomom,plotov,vonkajšíchúprav:
prípojky vody, kanalizácie, plynu, elektriky, spevnených plôch, žumpy, oporných múrov a vonkajších
schodov. Zároveň žalobca žiadal určiť, že on a žalovaná v rade 1) sú podielovými spoluvlastníkmi každý
v jednej polovici osobného motorového vozidla Škoda Octavia, ŠPZ: M. XX - R.. Zároveň predložilžalobca prostredníctvo právneho zástupcu znalecký posudok Y.. C.. L. F., N.., ktorý bol vypracovaný
za účelom preukázania, že rodinný dom č. XX bol postavený v roku 1970 a ďalšie doklady, ktoré mali
nepriamopreukazovaťnadobudnutiepredmetnéhorodinnéhodomudobezpodielovéhospoluvlastníctva

účastníkov a to nákupné oprávnenie v bývalej Slovenskej štátnej sporiteľni, pobočka Čadca o nákupe
materiálu spojeného s pôžičku, ktorú si účastníci zobrali na výstavbu rodinného domu a ďalšie prípadné
dôkazy. Po právnej stránke v úprave žaloby vec kvalifikoval právny zástupca žalobcu s poukazom na
ust. § 148 OZ, § 149 ods. 4 OZ. Poukázal na to, že nehnuteľnosti - rodinný dom a stavby postavili počas
trvaniamanželstvaatietoztohtodôvodupatriadoBSM.Čosatýkapozemkov,tietobolidarovanéústnou

zmluvou účastníkom konania a vlastnícke právo získal žalobca a žalovaná v rade 1) titulom vydržania
resp. spracovania, pretože na parcelách postavili spoločne rodinný dom a ďalšie stavby. Ich manželstvo
bolo rozvedené v roku 2004 a preto žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti patria do ich podielového
spoluvlastníctva. Darovaciu zmluvu medzi žalovanými v rade 1 a 2 považoval za absolútne neplatný
právny úkon, nakoľko nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám vlastní. Uvádzal, že naliehavý
právny záujem je daný, nakoľko len na základe takéhoto konania môže dôjsť k zmene vlastníckeho

opráva a zápis nových vlastníkov. K vozidlu uviedol, že toto nadobudli ako manželia za cenu 600.000,-
Sk v roku 1998 a ostalo v užívaní žalovanej v rade 1).

13. Konanie o návrhu vo vzťahu k motorovému vozidlu (viď nárok uplatnený vyššie) súd pre späťvzatie
žaloby uznesením č.k. 6C/262/2004 - 245 zo dňa 23.8.2010 zastavil.

14. Po doplnení dokazovania nielen výsluchom účastníkov, z vyjadrení právneho zástupcu, ale i
vykonaním ohliadky na mieste samom 15.7.2009 súd o podanej žalobe rozhodol opätovne v poradí
druhým rozsudkom č.k. 6C/262/2004-227 zo dňa 8.9.2009, ktorým podanú žalobu žalobcu opäť
zamietol. V dôsledku podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením 6C/337/2010 zo dňa

23. marca 2011 rozsudok súdu opäť zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že
závery súdu sú predčasné, nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní a v zistenom skutkovom stave.
Poukázal v odôvodnení na ust. § 132 ods. 1 OZ a ust. § 135b OZ, kedy na nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnej veci môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby
vykonávajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci

(stavby). Nadobudnutie vlastníctva k “spracovanej” stavbe je možné, len pokiaľ pôvodná stavba zanikla,
pričom zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo
byť poznateľné riešenie prvého nadzemného podlažia (R29/1999). Okrem iného poukázal na to, že k
stavbe nemožno nadobudnúť vlastníctvo „prepracovaním“. V ďalšom sa súd oboznámi s obsahom PKN
vložky č. 314, ktorá bola podkladom pre kúpnopredajnú zmluvu.

15. Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení k rozhodnutiu súdu druhého stupňa (č.l. 266 spisu)
uviedol okrem iného i to, že z pôvodnej stavby rodinného domu č. 30 zostala zachovaná podstatná
časť. Pri prístavbe a prestavbe domu došlo k zmene dispozičného riešenia nadzemného podlažia v
rozsahu o zrealizovanú prístavbu zbúranie ľavého obvodového múra domu a jeho nové postavenie

v 1/2ice domu posunuté smerom von. Prístavbou sa zastavaná plocha zväčšila o 34,22%. žalobca
nepredložil súdu žiadne relevantné doklady o darovaní nehnuteľností. žalovaná v rade 1) nadobudla
v rámci kúpnopredajnej zmluvy aj hospodársku budovu, tieto zostali zachované v nezmenenom stave
Pri prestavbe a prístavbe domu v roku 1970 boli zbúrané humno a dreváreň. kanalizácia v obci nie je
vybudovaná, elektrická prípojka vola vybudovaná už pri predaji nehnuteľnosti, prípojku plynu financoval

syn. matka žalovanej v rade 1) nemohla darovať žalobcovi niečo čo nevlastnila. na preukázanie predložil
súdu opätovne kúpnopredajnú zmluvu Č. XXX/XX, uznesenie o schválení zmluvy súdom zo dňa
XX.XX.XXXX, výpis PKN vložiek č. XXX a č. XXXX kat. územie E., náčrt - návrh novostavby maštale
pre H. L. E. projektovanú XX.XX.XXXX.

16. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu opätovne navrhol zmenu žaloby v podaní zo dňa
9.1.2012 doručenom súdu 9.1.2012 ( č.l. 291 spisu) v ktorom navrhoval, aby súd určil, že žalobca a
žalovaná v rade 1) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti každý v 1/2-ici. Poukázal na to, že
pôvodný návrh bol neúplný. Po uzatvorení manželstva starý rodinný dom bol zbúraný a postavený
nový rodinný dom súp. č. XX na základe stavebného povolenia. Žiadal určiť, že nehnuteľnosť podľa §

149 ods. 4 OZ patrí do podielového spoluvlastníctva, nakoľko žalobca a žalovaná v rade 1) nadobudli
nehnuteľnosti počas trvania manželstva, ich manželstvo bolo rozvedené v roku 2004. Čo sa týka
pozemkov, tieto boli darované ústnou darovacou zmluvou účastníkom konania a vlastnícke právo získali
účastníci vydržaním, pretože na parcelách postavil rodinný dom a ďalšie stavby. Na návrh žalobcu súduznesením ( č.l. 298 pripustil) aby do sporu vstúpil ako žalovaný v rade 3) C.. L. E. a U. E.Č.. Súčasne
súd uznesením č. k. 6C 262/2004-304 zo dňa 4.4.2012 pripustil navrhovanú zmenu petitu.

17. Po vykonaní pojednávania žalobca opakovane navrhol pripustiť zmenu žaloby o ktorej rozhodol súd
uznesením č.k. 6C/262/2004 zo dňa 27.1.2014 ( č.l. 341-342 spisu). Predmetom sporu tak bolo určenie,
že žalobca a žalovaná v 1/rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v jednej polovici nehnuteľnosti
zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správa katastra Kysucké Nové Mesto, pre katastrálne územie E. na
LV č. XXX a to parc. KN C XXX - záhrady o výmere 1026 m2, parc KN C XXX - zast. plochy a nádvoria

o výmere 581 m2, parc KN C XXX - záhrady o výmere 260 m2, parc KN C XXX - záhrady o výmere 448
m2, garáž, hospodársky domček, letnú kuchyňu, prístrešok pod domom, ploty, vonkajšie úpravy a to:
prípojka vody, kanalizácie, plynu, elektriky, spevnené plochy, žumpa, oporné múry, vonkajšie schody ,
bytový dom súp. č. XX postavený na parc. KN C XXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie E..
18. Po doplnení dokazovania súd vo veci rozhodol opätovne v poradí tretím rozsudkom č.k.
6C/262/2004-377 zo dňa 25.2.2014, ktorým rozsudkom súd žalobu opätovne zamietol a žalovaným

priznal náhradu trov konania. Opätovne (tretí krát) v dôsledku podaného odvolania žalobcu rozhodol
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6Co/532/2014 - 397 zo dňa 27.2.2015, ktorý rozsudok zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení súd vyššieho stupňa konštatoval, že uložil súdu skúmať, či
prestavbourodinnéhodomurealizovanouzatrvaniamanželstvadošlokzánikupôvodnejstany,alebolen
k jej rekonštrukcii, pričom na zodpovedanie tejto odbornej otázky mal byť ustanovený znalec. Zároveň

bola daná do pozornosti otázka naliehavého právneho záujmu v spojitosti s obsahom žaloby najmä v
kontexte na menu povahy spornej stavby, ktorá je aktuálne vedená ako bytový dom, s čím súvisí potreba
rozhodnutia spôsobom súladným s evidenciou katastra. Zisťovanie prítomnosti naliehavého právneho
záujmu musí byť realizované aj vo vzťahu k žalovanej v rade 1).

19. Na podklade rozhodnutia súdu vyššej inštancie súd nariadil znalecké dokazovanie (uznesenie č.l.
406 spisu) a za znalca ustanovil Y.. C.. R. F. N.., ktorého úlohou bolo zodpovedať, či realizovaná
prestavba domu č. XX postaveného na parcele KNC XXX kat. územia E. v roku XXXX má charakter
prestavby a prístavby, ktorou sa zmenilo celé dispozičné riešenie stavby, alebo ide o zachovanie
podstatnej stavby pred realizáciou prestavby.

20.Znalecvypracovalznaleckýposudokč.1/2016(č.l.457-519spisu)vktorom závereposudku(strana
17-18 posudku) uviedol, že realizovaná prestavba domu č. XX na parcele KNC XXX katastrálneho
územia E. v roku XXXX má charakter prestavby a prístavby, ktorou sa podstatne zmenilo dispozičné
riešenieazastavanáplochastavby.Nastavbejecelkom55,12%pôvodnýchprvkovdlhodobejživotnosti,

7% nových prvkov dlhodobej životnosti a 44,88% objem nových prvkov dlhodobej životnosti.

21. Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení k znaleckému posudku konštatoval, že nová vec nevznikla
( § 135b OZ). Žalobca nepreukázal ani tvrdenú skutočnosť o dobromyseľnom vykonaní prác na veci,
ktorá mu nepatrila. V čase realizácie prestavby mal žalobca vedomosť o tom, že nehnuteľnosť je vo

výlučnom vlastníctve žalovanej v rade 1) a nemal k nej žiadny vlastnícky vzťah. Mohol sa domáhať len
náhrady podľa § 150 OZ, čo však na uplynutie času aktuálne možné nie je. Iné dôkazy na preukázanie
nimi uvádzaných tvrdení nežiadali žalovaní vykonať (č.l. 543 spisu).

22. Z úradnej činnosti a verejne dostupného registra Úradu geodézie, kartografie a katastra SR

(internetový portál www.katasterportal.sk ) mal súd preukázané, že v
aktuálnom stave vedenom Okresným úradom správou katastra Kysucké Nové Mesto na LV č. XXXX
je evidovaný bytový dom čs. XX postavený na parcele XXX kat. územia E., ktorého vlastníčkou v
celosti je C. U., rod. Ď., nar. X.X.XXXX a na predmetnej nehnuteľnosti viazne vecné bremeno - právo
doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností darkyňou U. E.C., rod. L. a vecné bremeno

taktiež v prospech C.. E. L. a manželky U., rod. L. spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaná bytu č.
2, vchod 1. na 2 poschodí bytového domu na pozemku parcela KNC č. XXX a spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1051/2437 na spoločných častiach a zariadeniach domu. Na LV č. XXX kat. územia E. okres
Kysucké Nové Mesto sú evidované parcely č. C KN XXX/X - záhrady o výmere 959 m2, C KN č. XXX/X-
záhrady o výmere 30m2, C KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 581 m2, C KN č. XXX

- záhrady o výmere 260 m2, CKN č. XXX - záhrady o výmere 448 m2 . Parcely sú vedené na výlučnú
vlastníčku - žalovanú v rade 2) titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod X. XXX/XX z
XX.X.XXXX. Rovnako i na týchto nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno v prospech žalobkyne v rade
1) spočívajúce v práve doživotného užívania darovaných nehnuteľností darkyňou.23. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti na základe darovania
časti nehnuteľnosti matkou pani L., ktorá im darovala spolu so žalovanou v rade 1) ako manželom dom

s pozemkom a príslušenstvom o čom predložil rozhodnutie Štátneho notárstva z X.X.XXXX pod P. XXX/
XX v ktorom boli ako poplatníci uvedení okrem iných U. L., kde bol vyrubený poplatok z darovania
nehnuteľnosti a na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX
predmetom darovania bol rodinný dom v hodnote 18000,- Kčs a stavebný pozemok v hodnote 3080,-
Kčs. Na pojednávaní 24.4.2018 poukázal na zmenu na aktuálnych listoch vlastníctva čo do výmery

parciel, prečíslovaniu a aktuálnou vlastníčkou nehnuteľností bola iba žalovaná v rade 2).

24. Súd procesným postupom v nadväznosti na aktuálnu úpravu a koncentračnú zásadu vyzval strany
sporu - právnych zástupcov na označenie dôkazov na preukázanie ich tvrdení s tým, že na ďalšie dôkazy
prihliadaťnebude(č.l.540spisu).Súdvovecivyslovilpredbežnýprávnynázornapojednávaní konanom
24.4.2018, pričom postupom podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol, že žaloba sa javí ako nedôvodná na

čo právny zástupca žalobcu žiadal pojednávanie odročiť, ktorému procesnému návrhu súd vyhovel. V
podaní doručenom súdu 21.6.2018 žalobca žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu vypovedania plnej
moci právnemu zástupcovi ako i z dôvodu nedostatku prípravy ne pojednávanie s tým, že oznámi
súdu v primeranej lehote ďalšie procesné postupy. Ku dňu rozhodovania v danom spore žiadne dôkazy
neoznámil, pojednávania sa nezúčastnil hoc mal doručenie žalovaný riadne vykázané 25.4.2019 a svoju

neúčasť ospravedlnil. Za splnenia podmienok § 180 CSP súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.

25. Právny zástupca žalovaných poukázal na nedostatky žaloby, neustálenie predmetu sporu s
poukazom na to, že byt v dome je spravovaný osobitným režimom, poukázal na to, že došlo k zániku
pôvodnej bytovej jednotky a vytvoreniu nových bytových jednotiek v rámci domu. Žiadal, aby súd podanú

žalobu zamietol pokiaľ právny zástupca žalobcu špecifikoval v žalobe osobitne dom č. 30 s pozemkom
a osobitne príslušenstvo, poukázal právny zástupca na zmluvu a základe ktorej v pkn vložke XXXX bola
uvedená parcela 286/6 ako na parcela na ktorej je evidovaná nehnuteľnosti na ktorej sa nachádzali
všetkynehnuteľnostizískanéžalovanouvrade1)apokiaľideožumpy,opornémúry,kanalizáciuaďalšie
funkčné zariadenie nemôže ísť v danom prípade o samostatný predmet vlastníckeho práva, pretože tieto

patria k hlavnej veci. Poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ani titul na
základe ktorého by nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pokiaľ odkazoval na darovaciu zmluvu
ani táto preukázaná nebula. Pokiaľ menil žalobu v tom smere, že došlo k vytvoreniu novej veci toto
bolo vyvrátené znaleckým posudkom. Nárok si mal jednoznačne uplatniť z titulu vložených investícií,
aktuálne však jeho nárok by bol premlčaným. Opätovne žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovaným

náhradu trov konania.

26. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963
Zb.vzneníneskoršíchpredpisovObčiansky

súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať
právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky
z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd novému procesnému poriadku
prispôsobil i označenie strán sporu.
27. S poukazom na rozsiahle dokazovanie v danom spore súd pri rozhodovaní v danej veci na daný
spor aplikoval tieto zákonné ustanovenia a vyvodil tieto právne závery:

28. Podľa ust. § 123 v súčasnosti platného zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

Podľa ust. § 129 ods.1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.Podľa ust. § 130 ods.1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba

je oprávnená.

Podľa§132ods.1Obč.zák.vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods.1,3 Obč. zák.:
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.

Podľa §135b OZ

(1) Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého
podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok
zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
(2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej
vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo

účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo
spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

Podľa § 149 ods. 1 a 4 OZ
(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach

platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

29. V danom spore o návrhu žalobcu o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do podielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v rade 1) ako bývalým manželom, súd na posúdenie takto
zisteného skutkového stavu aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov („Obč. zák.“), osobitne potom právnu úpravu o nadobúdaní vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním podľa ust. § 134 v spojení s ust. § 132 a §§ 129, 130 Obč. zák. o

držbe a v spojení s ustanoveniami o vlastníckom práve a jeho ochrane (§§ 123 a nasl. Obč. zák.) a čl.
20 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, rozhodujúc podľa
rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci, viazaný pritom vzhľadom
na predmet konania v celom rozsahu návrhom žalobcu v sporovom konaní a prihliadajúc najmä na
aktuálny stav zápisu o vecných právach k spornej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností v

zmysle ust. § 70 ods.1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a v konaní, ktorého
predmetom je návrh o určenie existencie práva v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP skúmajúc súčasne
existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení. Súd zároveň preskúmal
možnosť nadobudnutia vlastníctva žalobcom k nehnuteľnosti spôsobom podľa § 135b OZ.

30. Za aktuálnej úpravy zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP) sa dôraz kladie na iniciatívu strán sporu. Aby
súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov
významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu
svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názorumôžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Do
ust. § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza
výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy,

vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany
sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Vo vzťahu k základom uplatneného nároku súd musí
uviesť, že ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť
z procesného hľadiska splnené dve základné podmienky, pričom prvou je že strany sporu musia mať
legitimáciu a druhou podmienkou je, že žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny

záujem. Vo vzťahu k legitimácii táto vyplýva z hmotného práva je daná vtedy a strana sporu ju má vtedy,
ak je zúčastnená právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v spore ide. Vecná legitimácia musí existovať
v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP)
31. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť. Vo
výroku rozsudku vyslovuje súd obsah rozhodnutia vo veci samej a je preto predpokladom toho, že
takto formulovaný petit je presný, určitý, zrozumiteľný a sú v ňom vymedzené práva a povinnosti, ich

obsah a rozsah, ktoré nie je možné zameniť. Požiadavka na presnosť, určitosť je predpokladom pre
vykonateľnosť rozsudku a rozhodnutia všeobecne, Vykonateľnosť je predpokladom pre jeho realizáciu.
V tomto prípade nejde o peňažné plnenie a vykonateľnosť sa teda má prejaviť tak, že práva alebo
povinnosti deklarované sa zapíšu do evidencie katastra nehnuteľností. Rozsudok určujúci vlastnícke
práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach je teda vykonateľný a spôsobilý byť predmetom

zápisu do katastra nehnuteľností ak spĺňa podmienky vyžadované v ust. § 42 ods. 2 písm. c) zákona
č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon). Pokiaľ takýto výrok rozsudku nie je určitý presný a zrozumiteľný, nemôžu nastať účinky jeho
záväznosti a vykonateľnosti.
32. Žaloba v zmysle § 137 písm. c) CSP (pôvodne za účinnosti OSP tomuto zodpovedalo ust. § 80 písm.

c/)predpokladánaliehavýprávnyzáujemžalobcunapožadovanomurčení,ktorýniejedanýnajmävtedy,
ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu
alebo práva, pričom nedostatok naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu žaloby. V danej veci
dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo v danom
prípade rozsudok vydaný na základe žalobného návrhu nie je spôsobilý zmeniť (zlepšiť) jeho právne

postavenie pre jeho neurčitosť, vady čo do označenia parciel, výmery, pričom súd nemá povinnosť
vytváraťrozhodnutieaformulovaťpetittak,abypriniesolžalobcovipriaznivérozhodnutie.Súdpoukazuje
na to, že o nedostatku a zmene na listoch vlastníctva súd informoval už právneho zástupcu žalobcu,
teda žalobca mal o zmene na listoch vlastníctva vedomosť.
33. Podľa LV č. XXXX bol v čase pripustenia poslednej zmeny žaloby zapísaný na tomto LV v katastri

nehnuteľnosti kat. územie E. bytový dom č. s. XX postavený na parcele XXX. Bytový dom je tvorený
bytom č. X na p. X, ktorého vlastníkom je žalovaný v rade 2) titulom Zmluvy o vstavbe bytu č. XXX/XX a
na Xp. je byt č. X, ktorého vlastníkmi sú žalovaný v rade 1 a 3 titulom zmluvy o vstavbe bytu č. X. XXX/
XXXX z XX.X.XXXX. V čase posledného pojednávania podľa výpisu z LV zo dňa 25.6.2019 mal súd
preukázané, že na LV č. XXXX vlastníkom nehnuteľnosti na tomto liste vlastníctva bola iba žalovaná

v rade 2) C. U. na základe darovacej zmluvy X. XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený XX.XX.XXXX
(byt č. X na Xp.) a vlastníkom bytu č. X na Xp. bytového domu č. XX na parcele XXX bola taktiež
žalovaná v rade 2) U. C.. Zvyšné parcely evidované na LV č. XXX kat. územia E., okres Kysucké Nové
Mesto ku dňu rozhodovania boli evidované ako taktiež na žalovanú v rade 2). Žalovaným v rade 1 a 3
nesvedčala teda pasívna legitimácia v danom spore, nakoľko títo neboli evidovaní na listoch vlastníctva

ako vlastníci sporných nehnuteľností. Žalobca vlastnícke právo taktiež nepreukazuje na neho znejúcim
tzv. nadobúdacím titulom (zmluvou alebo súdnym rozhodnutím), keďže doposiaľ nebol zapísaný ako
vlastník predmetnej nehnuteľnosti v príslušnej evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra 2008, sp. zn. 2 M Cdo 20/2007, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ako R 55/2009).

34. Súd má teda zato, že na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na tomto určení
vlastníckeho práva, nakoľko toto rozhodnutie by bolo nevykonateľné s poukazom na zmeny, ktoré
prebehli v rámci evidencie Okresného úradu katastrálneho odboru na príslušných listoch vlastníctva a
vydaním rozsudku (nezapísateľného) by v žiadnom prípade nedošlo k zmene postavenia samotného

žalobcu, pokiaľ žaloba smerovala voči žalovanej v rade 1), ktorá v čase rozhodovania vlastníčkou
nehnuteľnosti nebola. Zároveň súd uvádza, že v evidencii katastra došlo k zmene charakteru stavby a to
rozčleneniudomu(bytovýdom)nadvesamostatnébytovéjednotky,ktorénehnuteľnostisúsamostatným
predmetomspôsobilýmnazápisdokatastranehnuteľnosti.Potom,čosamotnýžalobcaprostredníctvomprávneho zástupcu upravil žalobu, z ich strany však nedošlo k úprave čo do petitu s prihliadnutím na
zmenu parcelných čísel (podlomenie), zmenu výmery konkrétnych parciel ani vo vzťahu k vytvoreniu
samostatných bytov v rámci bytových domov. Takto navrhovaný petit je nevykonateľný a preto nie je

možný jeho zápis do evidencie nehnuteľnosti, čím nie je daný ani naliehavý právny záujem na takto
podanej žalobe, čo viedlo súd k zamietnutiu samotnej žaloby.
35. Nad rámec súd však s poukazom na dlhodobo prebiehajúci súdny spor uvádza, že ďalším
dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcom a nepreukázanie
nadobúdacieho titulu od ktorého odvodzoval svojej vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

36. Súd mal v konaní preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej v rade 1) bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 6C/139/2003-25 ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
7.7.2004 /pozn. súdu manželstvo uzavreli XX.X.XXXX/. Z výpovede žalobcu preukázané to, že
na pojednávaní konanom dňa 4.10.2012 vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam jednoznačne tento uviedol, že 16.1.1969 sa dohodli so svokrovcami, rodičmi žalovanej

rade 1) ktorí im predmetnú nehnuteľnosť darovali. V tom čase, keď v januári 1969 dostali tieto darované
nehnuteľnosti už starý otec žalovanej nežil, žila iba stará matka a podmienkou darovania bolo, že
do smrti dochovajú starú matku. Po tomto akte darovania sa rozhodli, že tento dom zbúrajú. Žiadna
písomná zmluva spísaná nebula. Zbúrali podstatnú časť, z pôvodného domu zostala len časť, ktorá
predstavovala dve izby z prednej čelnej strany od obecnej cesty. Žalobca po tom, čo vypovedal plnú

moc právnemu zástupcovi v ďalších podaniach doručených súdu 8.4.2019 ako i 24.6.2019 žiadal, aby
súd o podanej žalobe rozhodol, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

37. Z PKN vložky č. XXX (č.l. 274 spisu) mal súd preukázané, že vlastníkmi nehnuteľnosti evidovaných
v tejto vložke bol H. L. R. R. L., rod. I. a pod bodom 4 bola poznámka, že z tejto PKN vložky sa odpisujú

parcely XXX/X a XXX/X a tieto budú vedené v novej PKN vložke XXXX. Podľa PKN vložky XXXX boli
v tejto vedené parcely XXX/X - záhrada niže vsi pri cinteri 6 árov 31m2 a dom č.s. XXX, hospodárska
budova a dvor niže vsi pri cinteri 8á 37 m2, ktoré podľa tejto PKN vložky boli na základe zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX prevedené na mal. U. L. (pozn. žalovanú v rade 1). Žalovaná v 1. rade predložila kúpno-
predajnú zmluvu uzavretú medzi L. H. a jeho manželkou L. R., rod. I.V. a maloletou U. L., zastúpenou

matkou R. L., ktorá zmluva je zo dňa XX.XX.XXXX evidovaná pod Č. XXX/XX, podľa ktorej starí
rodičia žalovanej v 1. rade, v tom čase maloletej, odpredali maloletej ako kupujúcej svoje nehnuteľnosti,
ktoré sa nachádzajú v kat. úz. obce Rudina a sú zapísané v pkn. vl. č. XXX pod AI, r. č. 1,2, m. č.
XXX/X, XXX/X, ktoré sú zapísané v pkn. vl. na ich mená a predmetom kúpy je dom, dvor a záhrada
pri dome so stavebným pozemkom v intraviláne obce. Ď. U., nar. XX.X.XXXX tak bola evidovaná ako

vlastníčka nehnuteľností týmto titulom na LV č. XXX kat. územie E.. Touto kúpno-predajnou zmluvou
mal súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti v čase, keď žalovaná v 1. rade bola maloletá, to
znamená pred uzavretím manželstva so žalobcom, nadobudla predmetné nehnuteľnosti - dom a ďalšie
parcele,ktorésanachádzajúpridomeakodvor,záhradapridomesostavebnýmpozemkomvintraviláne
obce. Uvedenú kúpno-predajnú zmluvu menom maloletej a to úradného chránenca Štátne notárstvo v

Čadci registrovalo dňa X.X.XXXX. Uznesením súdu zo dňa XX.XX.XXXX bol schválený právny úkon v
mene maloletej a touto kúpnou zmluvou sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Podľa výpisu
z evidencie nehnuteľností, LV č. XXX, ktorý bol vyhotovený dňa X.XX.XXXX, ako výlučná vlastníčka
nehnuteľností, medzi ktorými je zapísaný aj rodinný dom č. XX, postavený na parcele č. XXX/XX a ďalšie
parcele č. XXX/X - záhrada, č. XXX/X -záhrada a č. XXX/XX - záhrada, rovnako boli zapísaní na LV na

meno odporkyne U. E., predtým Ď..

38. Výpoveď žalobcu v tomto smere súd považoval za účelovú v snahe privodiť pre seba priaznivé
rozhodnutie. Sám žalobca menil žalobu opakovane, pričom i tvrdenia prispôsoboval zmenám žaloby.
Vo výpovedi na pojednávaní sám uviedol, že XX.X.XXXX sa dohodli so svokrovcami, rodičmi žalovanej

rade 1) ktorí im predmetnú nehnuteľnosť darovali. Toto možné nebolo, nakoľko žalovaná ako pôvodná
vlastníčka tieto nehnuteľnosti nadobudla ešte pred uzatvorením manželstva na základe zmluvy Č. XXX/
XX registrovanej X.X.XXXX od svojich starých rodičov H. L. a R., pričom žalovaná bola zastúpená
svojou matkou R., rod. N.. Kúpno-predajnú zmluvu posudzoval a schvaľoval Okresný súd v Čadci z
dôvodu, že odporkyňa v 1. rade v čase nadobúdania týchto nehnuteľností kúpou bola maloletá. Okresný

súd evidoval kúpno-predajnú zmluvu pod Č. XXX/XX pod O. XXX/XX, ktorý prijal dňa XX.XX.XXXX
uznesenie, že kúpna zmluva je pre maloletú výhodná a bola doručená bývalému Štátnemu notárstvu v
Čadci dňa X.X.XXXX a uvedené štátne notárstvo X.X.XXXX kúpno-predajnú zmluvu doručenú bývalému
Štátnemu notárstvu v Kysuckom Novom Meste zo dňa XX.X.XXXX pod č. konania XXX/XX a kúpno-predajná K. Č. XXX/XX bola doručená Správe katastra v Čadci dňa X.X.XXXX. Predmetom kúpy
boli nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl. č. XXX pozostávajúce z rodinného domu č. XXX, neskôr bolo
rodinnému domu pridelené nové súpisné číslo č. XX, hospodárska budova, dvor a záhrady. Kúpený

majetok bol zapísaná v novej pkn. vl. č. XXXX na meno U. L., teda na žalovanú v 1. rade. K novej
pkn. vl. bol vyhotovený výpis z evidencie nehnuteľností, výpis z LV č. XXX zo dňa X.X.XXXX. Kúpený
rodinný dom a všetky hospodárske budovy sú zakreslené v zázname kat. úz. E., komisia č. 6, 7 a
9, ktoré boli vyhotovené v apríli 1960. V uvedenom zázname rodinný dom a hospodárske budovy
sú kótované v rozmeroch podľa skutočného stavu v termíne, kedy takýto záznam bol vyhotovený.

Záznam dokumentuje nehnuteľnosti, ktoré boli kúpené na základe kúpno-predajnej zmluvy Č. XXX/
XX a boli vo vlastníctve žalovanej v 1. rade pred uzavretím manželstva. V geometrickom pláne č.
zákazky XXX-XXXX-X je zaznamenaný stav, že rodinný dom a hospodárske budovy sa oproti roku
1960 nezmenili. Uvedená mapa a geometrický plán sú archivované na Správe katastra Kysucké Nové
Mesto. Teda nebolo možné, aby žalobcovi rodičia žalovanej v rade 1) nehnuteľnosť darovali hoc i ústnou
zmluvou, pokiaľ tieto nehnuteľnosti k tomuto dátumu nikdy nevlastnili (nemôžu previesť viac ako majú)

a nehnuteľnosť žalovaná v rade 1) podľa tvrdení nikdy nedarovala (ani písomne ani ústnou zmluvou)
žalobcovi, ktorý úkon hoc len neformálny by bol spôsobilý vzbudiť v žalovanom dobromyseľnosť v otázke
vlastníckeho práva.

39. Žalovaná v rade 1) nehnuteľnosti opakovane prevádzala na svoju dcéru - žalovanú v rade 2). Prevod

vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na odporkyňu C. U., rod. Ď. bol vykonaný darovacou
zmluvou X. XXX/XXXX z XX.X.XXXX, keď ako obdarovaná je ako výlučná vlastníčka sporných
nehnuteľností zapísaná C. U., rod. Ď. a vecné bremeno, právo doživotného užívania darovaných
nehnuteľností darkyňou U. E., rod. L..

40. Tvrdenie žalobcu, že bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby bývalým Okresným národným
výborom, odborom výstavby v Čadci z XX.X.XXXX pod X../.-XX-XXX-XXXX-R., je pravdou, že bolo
vydané na žiadosť C. Ď. a jeho manželky, ktorým bola povolená podľa predložených stavebných plánov
a podmienok na parcele č. XXX/X kat. úz. E. stavba, avšak z uvedeného rozhodnutia nevyplývajú
vlastnícke vzťahy k predmetnému domu a nie je ani možné konštatovať, že išlo o povolenie na

výstavbu úplne novej nehnuteľnosti, resp. rekonštrukciu pôvodnej nehnuteľnosti. Rovnako pokiaľ do
súdnehospisubolpredloženýdokladbývaléhoOkresnéhonárodnéhovýboruvČadci,odboruúzemného
plánovania a stavebného poriadku z 19.3.1980 o nenávratnej bezúročnej pôžičke pre stavebníka,
samotná tá skutočnosť, že takéto rozhodnutie bolo vydané, nepreukazuje vlastnícke vzťahy k budovanej
nehnuteľnosti a poskytnutej nenávratnej pôžičke.

41. V spore na ohliadke na mieste samom vypočul súd svedkov navrhovaných stranami sporu. Svedok
P. L., ktorý je bratom žalovanej 1. rade a v súčasnej dobe sám vzťah so svojou sestrou U. E. kvalifikoval
ako nie veľmi dobrý práve z dôvodu rozpadu jej manželstva so žalobcom, uvádzal, že z pôvodného
domu bola zbúraná časť a zbúrala sa jedna izba a kuchyňa, klembová chodba s príslušenstvom. Z

pôvodného domu zostali iba dve miestnosti a vlastne do stavu, v ako sa dom nachádza v súčasnej dobe,
bol vybudovaný zhruba asi v 70.-tych rokoch minulého storočia. Potvrdzoval, že na mieste, kde sa v
súčasnejdobenachádzahospodárskabudova,pôvodnestarádrevenástodolasosenníkomamurovaná
maštaľ a ďalšiu časť, ktorá predstavuje v súčasnej dobe tzv. letnú kuchyňu, táto bola postavená neskôr
ako rekonštrukcia hospodárskej budovy, pretože tam pôvodne stáli určité drevárne, šopy a provizórne

stavby. K zbúraným častiam pôvodného domu svedok uvádzal, že pivnice neboli zbúrané, pretože
logicky ostali tam, kde sa pôvodne nachádzali, pretože ak by boli zbúrali pivnice, tak by už bolo zbúrané
úplne všetko. Svedkyňa Š. L. rovnako potvrdzovala a vyjadrovala sa ako o rekonštrukcii domu a nie
výstavbe domu a rovnako potvrdzovala, že pôvodný dom patril starej matke odporkyne v 1. rade a teda
potvrdzovala v podstatnej časti aj svedeckú výpoveď P. L.. Svedkyňa U. W., ktorá je sestrou odporkyne

a svoj vzťah k nej kvalifikovala ako dobrý, tvrdila, že za trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne
v 1. rade vykonávali rekonštrukciu a prístavbu starého domu. Rovnako potvrdzovala zbúranie jednej
izby a vnútornú rekonštrukciu domu do takého stavu, v akom sa dom nachádzal v čase ohliadky na
mieste samom. Svedok X. N., ktorý je príbuzným odporkyne v 1. rade, sa skôr vyjadroval k rekonštrukcii
hospodárskej budovy a uvádzal, že táto bola zrekonštruovaná na pôvodnom pôdoryse a stenách, ale

zadná časť bola pristavená a upravená. Svedok U.. U. Č.M., ktorému stav pôvodnej nehnuteľnosti bol
dobre známy, tvrdil, že pôvodný pôdorys pôvodne stavby pozostával vpredu z dvoch izieb a kuchyne, z
ďalšej izby, schodiska s tzv. gankom, resp. chodbou. Po rekonštrukcii, keď na ohliadke videl predmetnú
nehnuteľnosť, pretože rekonštrukciu domu nesledoval, tvrdil, že terén vyzeral úplne ináč, ale v súčasnejdobe tento dom je ináč upravený, ale z pôvodného domu bola dobudovaná iba menšia časť, ináč
obsahovo tvorí tento súčasný dom pôvodný dom.

42.Pokiaľnepreukázaltitul(zmluvu,rozhodnutie)žalobcaakotitulprenadobudnutievlastníckehopráva,
súd posúdil v danom prípade možnosť dobromyseľnosti (ústnej zmluvy) pre nadobudnutie vlastníckeho
práva,čojepodmienkouivovzťahukvytvoreniunovejveci.SúdpoukazujeinarozhodnutieNajvyššieho
súdu SR 5Cdo/49/2010, z ktorého vyplýva, že omyl vychádzajúci z nevedomostí jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma, tzv.

právnyomyl,ospravedlniteľnýmnieje.Aksaniektouchopídržbynehnuteľnostínazákladeústnejzmluvy
o prevode nehnuteľností, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom
veci a to ani v prípade, ak je presvedčený, že táto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľností
postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľností je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľností, ktorá
sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu. Z hľadiska uplatneného nároku za daného
skutkového a právneho stavu už nie je natoľko právne významné, či samotný žalobca predmetné

nehnuteľnosti zhodnotil, resp. či sú už tieto „novými nehnuteľnosťami“ s poukazom na to, že mal
nadobudnúť vlastníckeho práva spracovaním podľa § 135b OZ. Súd poukazuje na doslovné znenie
ust. § 135b ods. 1 OZ, kedy „Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa
vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi
cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na

návrh ktoréhokoľvek z nich súd.“ Na základe výsluchu svedkov sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že
pôvodný starý dom, ktorý nadobudla žalovaná v 1. rade, tak ako je vyššie uvedené, zo zmluvy o predaji
nehnuteľností jej starými rodičmi ako maloletej, bol zbúraný ba práve naopak, podstatná časť svedkov
potvrdzovala, že z pôvodného rodinného domu zostali zachované podstatné časti pôvodného starého
domu.Výpoveďsvedkovvtomtosmerenaznačilareálneto,čobolojednoznačnepreukázanéznaleckým

dokazovaním znalcom C.. F., ktorý v znaleckom posudku tvoriaceho súčasť spisu konštatoval, že išlo o
rekonštrukciu a realizovaná prestavba domu č. XX na parcele KNC XXX katastrálneho územia E. v roku
XXXX má charakter prestavby a prístavby, ktorou sa podstatne zmenilo dispozičné riešenie a zastavaná
plocha stavby. Na stavbe je celkom 55,12% pôvodných prvkov dlhodobej životnosti, 7% nových prvkov
dlhodobej životnosti a 44,88% objem nových prvkov dlhodobej životnosti. Týmto boli vyvrátené znalcom

tvrdenia žalobcu v rámci zmien žaloby o tom, že bol zbúraný starý dom nadobudnutý žalovanou v rade
1) a bol vystavaný úplne nový, ktorý spolu postavili ako manželia. Pokiaľ žalobca a žalovaná v rade
1) realizovali rekonštrukciu domu, pričom na poklade rozhodnutie MNV v E. o vydanie stavebného
povolenia na prestavbu a prístavbu zmenil dňa XX.X.XXXX odbor výstavby ONV v Čadci, ktorý vydal
rozhodnutie o prípustnosti stavby pod č. X../.-XX-XXX-XXXX-R. a z dôvodu splnenia podmienok pre

získanie mladomanželskej pôžičky, išlo iba o realizáciu prestavby a prístavby rodinného domu, tak ako
o tom rozhodol MNV v E. a ako sa vyjadrovali aj v konaní vypočutí svedkovia.

43. Ustanovenie § 132 ods.1 Obč. zák. vymenúva spôsoby (tituly) nadobúdania vlastníctva k veciam,
vrátane dedenia i vydržania, ako inej právom uznanej skutočnosti (v ust. § 134 Obč. zák. a nasl.).

Existenciu platného vlastníckeho titulu v spore o určenie vlastníckeho práva musí súd nevyhnutne
skúmať u každého zisteného potenciálneho vlastníka a potom rovnako i u jeho právnych nástupcov.
Súd v konečnom dôsledku musí uviesť i to, že vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
zmluvoualeboinouzmluvou,dedením,rozhodnutímštátnehoorgánualebonazákladeinýchskutočností
ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 OZ). Podľa názoru súdu vlastnícke právo možno nadobudnúť

iba jediným zo spôsobom uvedených v ust. § 132 ods. 1 OZ a nie kumulatívne z viacerých dôvodov
naraz, ktoré uvádzal žalobca a ktoré sa menili v závislosti na vývoji súdneho sporu a posúdenia súdom
a vysloveného právneho názoru súdu vyššieho stupňa.
44. K nároku žalobcu na určenie vlastníctva čo do stavieb a pozemkov (garáž, hospodársky domček,
letnú kuchyňu, prístrešok pod domom, ploty, vonkajšie úpravy a to: prípojka vody, kanalizácie,

plynu, elektriky, spevnené plochy, žumpa, oporné múry, vonkajšie schody), žalobca nepredložil žiadne
konkrétne doklady o nadobudnutí uvedených nehnuteľností, neprodukoval tvrdenia ani dôkazy, pričom
súd nemá povinnosť zostavovať skutkové tvrdenia namiesto žalobcu.

45. Z tvrdení žalobcu, ktoré sú všeobecné a bez akýchkoľvek konkrétnych dôkazov súd nemohol

vychádzať a žalobca ani žiadnymi ďalšími dôkazmi svoje tvrdenia nepreukázal, v tomto smere neuniesol
žalobca dôkazné bremeno a súd žalobu preto i v tejto časti zamietol. Súd mal za preukázané
tvrdenia žalovanej (tieto vyvrátené žalobcom neboli) a tieto sa zhodovali s výpoveďami svedkov
vypočutých na ohliadke miesta samého. Teda v rámci kúpno-predajnej zmluvy nadobudla žalovanáv 1. rade do vlastníctva okrem pôvodného rodinného domu hospodársku budovu pozostávajúcu z
drevárne (šopa), maštale plus chliev, ktorú navrhovateľ pomenoval ako garáž a hospodársky domček
a humno. Nehnuteľnosti pozostávajúce z drevárne, maštale a chlieva postavil podľa plánov z liateho

betónu predávajúci pán H. L.. Hospodárske budovy sú označené aj na písomných dôkazoch, ktoré
boli predložené do súdneho spisu. Z hospodárskych budov chliev a maštaľ zostali zachované v
nezmenenom stave, tak ako ich predal pôvodný majiteľ L. H. v roku 1957. Na maštali sa v roku
2002 vykonala iba nová omietka prednej fasády a na chlieve sa vykonala na prednej a bočnej fasáde
nová omietka. V roku 1980 bola na chlieve upravená vstupná časť a podlaha pre účely garážovania

motorového vozidla. Pri prestavbe a prístavbe domu v roku 1970 boli zbúrané dreváreň a humno. V
časti, kde stála dreváreň, bola vykonaná prístavba domu. Pri rekonštrukcii a prístavbe rodinného domu
č. XX bolo pre schátralosť zbúrané humno a na jeho mieste v neskoršom období na pozemku KN č.
XXX pán L. F., nar. X.X.XXXX v E., súčasne bývajúci v O., prechodne v E., švagor odporkyne v 1. rade,
postavil v roku 1999 hospodársku časť budovy ako letnú kuchyňu, ktorú následne daroval odporkyni v 1.
rade, tak ako to vyplynulo z výpovede odporkyne na ohliadke na mieste samom, pretože odporkyňa v 1.

rade menovanému darovala časť pozemku v susedstve pri stavbe jeho rodinného domu. Tieto tvrdenia
podporuje i plán novostavby maštale pre pána H. L. z roku XXXX a čestné prehlásenie pána L. F..
Pokiaľ ide o ďalšie príslušenstvá, bez ktorých nie je možné predmetný dom užívať, treba uviesť, že
kanalizácia v obci nie je vybudovaná. Z tohto dôvodu nie je vybudovaná ani pri rodinnom dome č. XX
a z týchto dôvodov potom nemôže požadovať žalobca do vlastníctva niečo, čo neexistuje ( a ku dňu

zániku manželstva ani neexistovalo). Elektrická prípojka bola vybudovaná už v čase, keď žalovaná v
1. rade nadobúdala starý pôvodný rodinný dom od svojich starých rodičov. Prípojku plynovú financoval
podľa faktúry č. XXXXX F.yn odporkyne L. Ď. a tvorí súčasť domu. Ako dôkaz bola predložená faktúra č.
XXXXX zo dňa 20.10.1998 vrátane dodacieho listu č. XXXXX a príjmový pokladničný doklad o úhrade
fakturovanejsumyL.Ď..Súdvdanomprípadepoukazujeinato,žedoúčinnostiZoVaKbolivodovodnéa

kanalizačnéprípojkypovažovanézasúčasťpozemku.Odjehoúčinnosti(01.11.2002)užniesúsúčasťou
pozemku, na ktorom (v ktorom) sú umiestnené a tvoria samostatný predmet právnych vzťahov.

46. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zaujal stanovisko, že žalobca svoje tvrdenia
o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu (v rámci zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva) k

predmetným nehnuteľnostiam nepreukázal. Pokiaľ za trvania manželstva investoval do predmetných
nehnuteľností spoločne so žalovanou v 1. rade, ktorá bola v období rekonštrukcie predmetného
domu jeho manželkou, týchto nárokov (investícií) sa žalobca mohol domáhať pri majetkovo-právnom
vysporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva ako náhrady vložených investícií
do výlučného majetku druhého manžela, pretože tým, že niekto investuje do nehnuteľnosti vlastnícky

patriacej inému subjektu, či už fyzickej alebo právnickej osobe, nemôže automaticky nadobúdať
spoluvlastnícky podiel k takýmto nehnuteľnostiam. Súd z dôvodov vyššie uvedených považoval nárok
žalobcu uplatnený v podanej žalobe za nepreukázaný a v celom rozsahu návrh zamietol.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48.Nakoľkobolžalobcavcelomrozsahuneúspešným,súdmupostupompodľa§255ods.1CSPpriznal

nárok na náhradu trov konania žalovaným v rade 1, 2 a 3 voči žalobcovi v rozsahu 100%. O konkrétnej
sume po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník (§ 262
CSP).

49. Súčasne súd rozhodol aj o nároku štátu vo vzťahu k trovám ktoré preddavkoval z titulu znaleckého

dokazovania (vyplatil z finančných prostriedkov súdu) nakoľko neboli pokryté preddavkom strán sporu
s poukazom na v tom čase platnú úpravu OSP. Štát vyplatil znaleckú odmenu a náhradu výdavkov
znalcovi a preto súd priznal štátu voči neúspešnej strane žalobcovi nárok na túto náhradu v rozsahu
100%. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by sa týkalo náhrady trov konania štátu(za účinnosti OSP tomuto zodpovedalo ust. § 148). Súd preto pri rozhodovaní priznal štátu nárok na
náhradutrovdôkazuspoukazomnaust.§262ods.1CSPvspojenís§255CSP,nakoľkoštátktorýtrovy
preddavkoval má rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt, ktorému s dokazovaním trovy konania

vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová

značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.