Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019201177
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0019201177.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a
členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v exekučnej právnej veci oprávnenej:
Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej:
K. J., R..: XX. XX. XXXX, D. U. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom,
Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, pre vymoženie sumy 706,39 eur a trov

exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k.: 6Er/1876/2001-13- zo dňa 26. 07. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že oprávnený je
povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta

Štúra 12, Michalovce, trovy exekúcie v sume 79,60 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že Okresný súd Michalovce dňa 29. 05. 2001 poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce,
vykonaním exekúcie pre vymoženie uplatnenej pohľadávky pôvodne označenej oprávnenej - Sociálna
poisťovňa, pobočka Michalovce, a to na základe vykonateľných rozhodnutí č. 500-2716-4105/2000-A

zo dňa 14. 11. 2000 a č. 500-2716-4105/2000, ako aj trov exekúcie.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 02. 07. 2015 došlo súdnemu exekútorovi oznámenie o
zmene veriteľa vymáhanej pohľadávky na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava, nakoľko
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. BA-63538/2014 zo dňa 10. 02. 2015 mu bola táto postúpená
Sociálnou poisťovňou Bratislava. Na základe uvedeného sa táto spoločnosť stala novým oprávneným

v tomto konaní.

4. Následne dňa 13. 09. 2018 zaslal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň požiadal o priznanie trov exekúcie
v zmysle predloženej špecifikácie.

5. Citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 a § 243h ods. 1 prvú vetu zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a konštatoval, že z
predloženého spisového materiálu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu na zastavenie exekúcie
č. EX 335/01 zistil, že povinná nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
Opakovanými šetreniami na príslušných úradoch bolo zistené, že povinná nevlastní žiadne účty v
bankách, nevlastní žiaden hnuteľný majetok väčšej hodnoty, ani nehnuteľný, z ktorého by bolo možné

uspokojiť pohľadávku oprávnenej. Preto uviedol, že podľa jeho názoru ďalším výkonom exekúcie by len
dochádzalo k neúmernému navyšovaniu trov exekúcie.6. Na základe vyššie uvedených skutočnosti, keďže majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú

exekúciu zastavil.

7. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie zo dňa 10. 09. 2018,
ktoré si v danom konaní uplatnil v celkovej výške 175,21 eur.

8. Súd citoval ustanovenie § 200 ods. 5, § 196, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie
§ 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2, ods. 3, § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

9.Súdprvejinštanciepriznalsúdnemuexekútoroviodmenuzašpecifikovanéavykonanéúkonyvzmysle
predloženej špecifikácie nasledovne. Za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie + vyúčtovanie trov

exekúcie 40 min., pričom takto stanovený čas považoval za plne postačujúci a primeraný na vykonanie
týchto úkonov a to s prihliadnutím na ich obsah, rozsah, náročnosť, ako aj počítačové spracovanie.
Keďže v danom prípade ide o odmeňovanie za účelne vynaložený čas na exekúciu, priznal súd súdnemu
exekútorovi odmenu za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 6,64 eur, keďže základná
hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) cit. vyhlášky je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Podľa

ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky súd prvej inštancie priznal
súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 56,44 eur (za jednotlivý úkon a 3,32 eur), ktorá
odmena v sebe zahŕňa tieto úkony: 1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie príkazu
na začatie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o
spôsobe vykonania exekúcie, 1 x zisťovanie bydliska povinného (ZVJS), 5 x zisťovanie platiteľa mzdy

povinného (4 x SP + 1 x DÚ), 5 x zisťovanie účtu povinného (banky r. 2014, 2015, 2016, 2017 a 2018),
6 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (kataster LV 4 x + DI 2 x). Pri týchto úkonoch súd
priznal súdnemu exekútorovi odmenu len za prevedený úkon, t. j. za každý 1 x, nakoľko viacnásobné
doručovanie týchto písomnosti sa odráža na samotnej výške poštovného. Odmena súdneho exekútora
preto predstavuje sumu 63,08 eur. Keďže súdny exekútor je aj platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd

mu priznal aj uplatnenú 20% DPH z odmeny vo výške 12,52 eur.

10. Súdnemu exekútorovi bola priznaná v danom prípade aj náhrada hotových výdavkov, ktorú si uplatnil
v preukázateľnej výške poštovného, t. j. v sume 3,90 eur.

11. Celkové trovy exekúcie potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávnenej v danom prípade tak
predstavujú sumu 79,60 eur, na ktorých zaplatenie súd zaviazal oprávnenú súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

12. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

13. Proti citovanému rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podala v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
odvolanie oprávnená.

14. Uviedla, že má za to, že v danom prípade nebolo možné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť
povinnéhopodľaustanovenia§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,zdôvoduuplynutiaprekluzívnej
lehoty. Poukázala na to, že exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie č. 500-2716-4105/2000 zo
dňa 14. 11. 2000, vydané Sociálnou poisťovňou, so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, predmetné
rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 02. 01. 2001, ako aj rozhodnutie č. 500-2716-4105/2000-A zo

dňa 14. 11. 2000, vydané Sociálnou poisťovňou so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, predmetné
rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 02. 01. 2001. Uviedla, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade
so zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Ďalej zdôraznila, že na výkon týchto rozhodnutí je
potrebné aplikovať ustanovenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, podľa
ktorého možno rozhodnutie o poistnom vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia

jeho právoplatnosti. Konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, t. j. exekučné
konanie sa musí skončiť do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto
lehota je prekluzívna, jej účinky teda nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offov každom štádiu konania. Vzhľadom na uvedené oprávnená mala za to, že v danom prípade sa právo
vymáhať pohľadávku na podklade predmetných exekučných titulov prekludovalo už dňa 02. 01. 2011.

15. Oprávnená ďalej poukázala na skutočnosť, že ustanovenie § 25 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorým bol
zavedený do vymáhania poistného, o ktorom rozhodla sociálna poisťovňa, inštitút preklúzie, nadobudlo
účinnosť dňa 01. 07. 2001. Mala za to, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na prípady týkajúce sa
práva vymáhať poistné, poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, penále a pokuty, o ktorých bolo
rozhodnuté pred 01. 07. 2001. Toto tvrdenie oprávnená opiera aj o právny názor vyslovený Najvyšším

súdom Slovenskej republiky v Stanovisku sp. zn. Snj 84/02, podľa ktorého právo Sociálnej poisťovne
vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom
zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej
právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka
výhodnejšia. V posudzovanej exekučnej veci síce nejde o premlčanie, ale o preklúziu, avšak princíp
rozhodovania podľa právneho predpisu výhodnejšieho pre účastníka ostáva rovnaký. Preto aj v prípade

práva vymáhať poistné (poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, penále, pokuty), o ktorom bolo
rozhodnuté pred 01. 07. 2001, môže dôjsť k preklúzii práva vymáhať poistné podľa ustanovenia § 25
zákona č. 274/1994 Z. z., pretože je to pre účastníka výhodnejšie. Preto mala oprávnená za to, že v
priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorého bolo možné vykonať rozhodnutie,
na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú splnené zákonné predpoklady na zastavenie

exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu. V
tejto súvislosti oprávnená poukázala aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
733/2014-32, v ktorom tento poukázal na nečinnosť okresného súdu v exekučnom konaní trvajúcom
viac ako 9 rokov, čo je neprimerane dlhé. Zároveň súd skonštatoval, že účelom základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Súd má v priebehu celého konania skúmať či sú
splnené podmienky pre vedenie exekučného konania. V prípade uplynutia prekluzívnej lehoty je súd
povinný bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania.

16. Pokiaľ ide o trovy exekučného konania oprávnená poukázala na judikatúru (napr. uznesenie NS

SR sp. zn. 7 MCdo/13/2011, rozsudok NS SR sp. zn. 4 MCdo/11/2008), kedy Najvyšší súd Slovenskej
republiky dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. V tejto súvislosti
oprávnená poukázala aj na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie podala ešte v čase, keď jeho
pohľadávka ešte nebola prekludovaná, a teda ho podala opodstatnene a včas, preto procesné zavinenie
na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej

lehoty, určenej na jeho vykonanie, neprichádza do úvahy. Oprávnená totiž postup súdu vo vykonávacom
konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho
účinnosti v priebehu konania, nemohla ovplyvniť. Okrem toho zdôraznila, že príslušný súd je povinný
zastaviť exekúciu aj z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V
danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy predmetného zastaveného exekučného konania

znášala oprávnená.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

18. Povinná a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávnenej v stanovenej lehote písomne
nevyjadrili.

19. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSPP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

20. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
c) CSP.21. Oprávnená napadla citované uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci.

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnená sa návrhom zo dňa 16. 05. 2001, doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 21. 05. 2001, domáhala u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu,
Exekútorský úrad so sídlom Nám. Slobody 13, Michalovce, vykonania exekúcie proti povinnej, na
základe ktorého mu mala povinná zaplatiť oprávnenej sumu 21 281 Sk (poistné v sume 13 566 Sk a
penále v sume 7 715 Sk).

23. Exekučným titulom v danej veci sú :

- rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce č. 500-2716-4105/2000-A zo dňa 14. 11.
2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2001, na uhradenie penále povinnou
oprávnenej vo výške 7 715 Sk, do 15 dní od doručenia rozhodnutia,

- rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce č. 500-2716-4105/2000 zo dňa 14. 11. 2000,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2001, na uhradenie poistného povinnou
oprávnenej vo výške 13 566 Sk, do 15 dní od doručenia rozhodnutia.

24. Okresný súd Michalovce poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad so
sídlom Nám. slobody 13, Michalovce, poverením č. 5807 024272 na vykonanie exekúcie pre vymoženie
uloženej povinnosti o zaplatenie sumy 21 281 Sk a trov exekúcie.

25. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina návrhom zo dňa 10. 09. 2018, doručeným Okresnému súdu

Michalovce dňa 13. 09. 2018 žiadal, aby súd zastavil predmetnú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa jeho zistení majetok povinnej nestačí ani na úhradu
trov exekúcie a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo iba k neúmernému navyšovaniu trov.

26. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu súd zastaví, ak po vydaní

rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

27. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník navrhol. Dôvody zániku práva obsiahnutého v
exekučnom titule podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f), ku ktorým došlo po jeho vydaní sú upravené

v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (pozri najmä Občiansky zákonník, Obchodný
zákonník, Zákonník práce. Pre postup podľa dôvodu uvedeného pod písmenom f) sa vyžaduje,
aby uplynula prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, pričom na
prekluzívnu lehotu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.

28. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. Sociálnej poisťovne pohľadávky na poistnom
na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných
predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

29. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z., rozhodnutie uvedené v odseku 1

možno vykonať najneskôr do 10-tich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, ustanovenia
všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

30. Odvolací súd má za preukázané, že súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Dulinu poverením na vykonanie exekúcie dňa 29. 05. 2001. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť

dňa 02. 01. 2001. Až dňa 13. 09. 2018 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie. Ďalej súd odvolací zistil, že rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie
exekúcie, neboli vykonané v lehote do 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti v zmysle
ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z., t. j. do 02. 01. 2011.

31. Desaťročná lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bola
zavedená zákonom č. 242/2001 Z. z. zo dňa 31. 05. 2001, ktorým bolo prijaté nové znenie ustanovenia
§ 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť dňa 01. 07.
2001 a v odseku 3 dňa 01. 04. 2002. Zákon č. 242/2001 Z. z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia,teda výslovne neuvádzal, či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote
desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia
účinnosti zákona č. 242/2001 Z. z. jeho ustanovenia aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov

účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z. z. (nepravá retroaktivita), a teda aj tieto
rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Podľa
uvedeného odvolací súd dodáva, že zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001
Z. z. pre povinnú je výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok
nepoznal, a teda aj podľa názoru NS SR (stanovisko zo dňa 04. 11. 2002 Snj 84/02), je potrebné

preklúziu rozhodnutia vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z. z. posudzovať
podľa tohto zákona, t. j. podľa novšej úpravy. Lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie
od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 02. 01. 2011.

32. Preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v
rozsahu tohto zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

33. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o náhrade trov exekúcie, a to v zmysle
vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).