Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120207289
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5120207289.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaromír
Pavlík, súdny exekútor so sídlom Exekútorského úradu Námestie Andreja Hlinku 54, Ružomberok, IČO:
42 072 212, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o. so sídlom Dončova 1451/21,
Ružomberok, proti žalovanému: M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, A., zastúpený Advokátska

kancelária JUDr. Gelatka, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 17, Rajec, IČO: 46 633 154, o návrhu na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 6C/23/2020-68 zo dňa 16.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu o zabezpečovacom opatrení zo dňa 16.07.2020 č. k.
6C/23/2020-68 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1, zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom pre okres N. Y., katastrálne územie N. M., na LV č. XXX, parcely registra „C“, evidované
na katastrálnej mape parcelné číslo 256/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 677 m2 a
stavba rodinného domu súpisné číslo XXX, postavená na parcele č. 256/2, na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 15 611,28 eur, priznanej uznesením Okresného súdu

Žilina zo dňa 15.06.2020, č.k. 3Er/5358/2014-456. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku (správne
má byť „uznesenia“) súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.06.2020,
žalobca žiadal v prospech seba zradiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného.
Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 24.06.2020, č.k. 17C/46/2020-19, bol na samostatné konanie

vylúčený návrh žalobcu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, a to pozemku KN-C 256/2 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 677 m2 a stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX, postavená
na parcele KN-C 256/2, zapísané v katastri nehnuteľností na PV č. XXX, k. ú. N. M.. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 25.06.2020 a následne vylúčená vec bola zrejme zapísaná Okresným
súdom Žilina pod sp. zn. 7C/47/2020. Z dôvodu miestnej príslušnosti Okresný súd Žilina postúpil vec,
vedenú pod sp. zn. 7C/47/2020, Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 02.07.2020.

V predmetnej veci mal okresný súd osvedčené ohrozenie práva žalobcu na vymoženie nároku,
priznaného zatiaľ neprávoplatným rozhodnutím Okresného súdu Žilina na náhradu trov exekúcie vo
výške 15 611,28 eur. O výške náhrady trov tohto exekučného konania bolo rozhodnuté uznesením
okresného súdu Žilina zo dňa 15.06.2020, č.k. 3Er/5358/2014-456. V období medzi rozhodnutím
Okresného súdu Žilina o priznaní nároku oprávneného na náhradu trov exekúcie voči povinnému a
vydaním uznesenia o priznaní výšky trov oprávneného sumou 15 611,28 eur, žalovaný ako darca

uzatvoril darovaciu zmluvu, ktorou previedol na obdarovanú Y. Q., rod. T., všetky svoje nehnuteľnosti.
Z toho mal súd osvedčené, že sa žalovaný aktívne zbavuje majetku (dokonca aj nehnuteľnosti, v ktorejje prihlásený k trvalému pobytu), ktorý by eventuélne mohol byť postihnutý exekúciou. Tým mal súd
osvedčenú obavu žalobcu z ohrozenia prípadnej exekúcie, ktorá by mohla nasledovať po právoplatnosti
rozhodnutia o priznaní výšky trov exekúcie. Žalobca pôvodne žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie

k dvom domom s príslušenstvom. Rozhodnutím Okresného súdu Žilina bol zamietnutý návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C..
V súčasnom období sa žalobca domáha už iba vydania zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k
nehnuteľnosti v N. M., čo vzhľadom na výšku priznaného nároku žalobcu na náhradu trov exekúcie
a nezistenie iného majetku žalovaného, nie je zrejme neprimeraným zásahom do práv žalovaného.

Vzhľadom na uvedené zistenia súd návrhu vyhovel a zriadil v prospech žalobcu tzv. sudcovské záložné
právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Záložné právo vznikne až zápisom do
katastra nehnuteľností. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov
v rozsahu 100 %.

2.Protirozsudkuokresnéhosúdupodalžalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvzákonom

stanovenej lehote odvolanie. V exekučnej veci 3Er/5358/2014 vedenej na Okresnom súde Žilina
vystupuje v postavení povinného a žalobca ako súdny exekútor, pričom uznesením zo dňa 15.06.2020,
spis. zn. 3Er/5358/2014-456 mu súd priznal trovy exekúcie vo výške 15.611,28 eur. Uznesenie doposiaľ
nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko žalovaný voči nemu v zákonnej lehote podal sťažnosť. Žalobca
sa v tomto konaní domáha zabezpečenia práve týchto trov exekúcie. Okresný súd Žilina uznesením

3Er/5358/2014-246 priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom toto uznesenie bolo vydané takmer pred tromi rokmi dňa 22.08.2017, preto ak by mal úmysel
zbaviť sa svojho majetku, mohol tak urobiť už dávno, napr. hneď po doručení predmetného rozhodnutia.
Nakoľko bolo exekučné konanie 3Er/5358/2014 zastavené, mal žalovaný legitímne očakávanie, že
Okresný súd Žilina prizná žalobcovi trovy exekúcie podľa § 14 a § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Návrh na vklad podľa Zmluvy žalovaný podal na Okresnom
úrade Žilina dňa 12.06.2020, t.j. 4 dni po uzatvorení zmluvy, elektronicky a ani nepožiadal o vydanie
rozhodnutia v zrýchlenom konaní. Takto nekoná osoba, ktorá sa snaží účelovo zbaviť majetku. Dňa
07.07.2020 sa jeho právny zástupca JUDr. Bohuslav Gelatka, ktorý Zmluvu spísal a jeho advokátska
kancelária ho zastupuje aj v katastrálnom konaní V 5133/2020 (splnomocnenie je priamo v Zmluve),

obrátil prostredníctvom kontaktného formuláru nachádzajúceho sa na internetovej stránke Ministerstva
vnútra SR na pracovníčku katastra Mgr. U. F. V., ktorej bol pridelený návrh na vklad na základe Zmluvy (V
5133/2020) na rozhodnutie a požiadal ju, aby vklad nepovoľovala. Následne podaním zo dňa 09.07.2020
došlo k späťvzatiu návrhu na vklad, čo samo o sebe vylučuje, že by sa zbavoval majetku. V rozhodnutí
chýba porovnanie hodnoty nehnuteľností a zabezpečovanej pohľadávky, absentuje zdôvodnenie, prečo

a aká hodnota zabezpečenia je primeraná. Takéto rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné. Pozornosť
upriamil na formuláciu plnomocenstva zo dňa 19.06.2020, z ktorej je zrejmé, že žalobca ho udelil vo
veci podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nie však zabezpečovacieho opatrenia, pričom
sa jedná o iné procesné inštitúty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ však odvolací súd

dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého uznesenia, navrhuje, aby ho
zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Zároveň navrhuje, aby mu súd priznal voči žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Podaním zo dňa 24.09.2020 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil,

že v podanom odvolaní uviedol, že dňa 09.07.2020 došlo k späťvzatiu návrhu na vklad. Návrh na
vklad i späťvzatie návrhu bolo podané na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore, pričom na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. bola už plomba vymazaná, na liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie N. M. zatiaľ nie, čo si vysvetľuje prieťahmi (nečinnosťou) na strane okresného úradu.
Skutočnosť, že pred doručením žaloby zobral návrh na vklad späť a tomuto návrhu bolo vyhovené,

preukazuje, že nemal záujem zbavovať sa môjho majetku. Nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. sú jeho vlastníctvom, pričom ich hodnota je niekoľko
stotisíc eur, teda tento majetok je viac než dostatočný na uspokojenie prípadnej pohľadávky žalobcu. Nie
je teda žiaden dôvod, aby bolo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie N. M. zriadené záložné právo v prospech žalobcu.

4. Podaním zo dňa 20.10.2020 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil, že v
dôsledku späťvzatia návrhu na vklad vlastníckeho práva bola odstránená aj plomba vyznačená na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie N. M..5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho v celom
rozsahu považuje za nedôvodné a neopodstatnené. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne a

spravodlivé. V čase prevodov zjavne celého majetku žalovaného, aj toho kde má žalovaný trvalý pobyt,
navyše na blízku osobu, teda sám žalovaný vedel o existencii nároku žalobcu, a preto bol povinný
nekonať tak, aby maril možnosť jeho uspokojenia v budúcnosti. To, že žalovaný vzal návrh na vklad
späť, nie je okolnosťou, ktorá by vylučovala dôvodnosť obavy z ohrozenia práv žalobcu. K späťvzatiu
došlo zjavne pod tlakom podaného návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný nebol

napadnutým uznesením obmedzený v možnostiach nakladať s danými nehnuteľnosťami. Podľa názoru
žalobcu zabezpečené nehnuteľnosti nemajú hodnotu vyššiu ako 40-50.000 eur. Podľa žalobcu je
udelená plná moc platná aj pre konanie, v ktorom sa rozhoduje o vydaní zabezpečovacieho opatrenia.
Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý uznesenie ako vecne správne
potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220

ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym

rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom
opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku
voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

13. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo. Zabezpečovacím opatrením súd zriadi
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa (zabezpečovacia funkcia), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (napr.
dlžník realizuje faktické, resp. právne kroky na sťaženie exekúcie. Z rozhodnutí súdov, v ktorých sariešila otázka nedôvodnosti obavy ohrozenia exekúcie, možno uviesť uznesenie Krajského súdu Prešov
sp. zn. 20Co/61/2017, podľa ktorého postupovanie nesplatených pohľadávok žalovaného voči dlžníkom
na tretie osoby nemožno označiť za činnosť neobvyklú najmä v prípade bankových a nebankových

subjektov.

14. Súd je viazaný návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil
záložné právo, a to k takému predmetu a v takom rozsahu, ako navrhne navrhovateľ. Návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť podaním vo veci samej (§ 123 CSP), a to v prípade,

ak sa ním nesleduje dočasná a predbežná úprava pomerov.

15. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu mal odvolací súd osvedčené ohrozenie práva žalobcu
na vymoženie nároku, priznaného zatiaľ neprávoplatným rozhodnutím Okresného súdu Žilina na
náhradu trov exekúcie vo výške 15 611,28 eur, ktoré boli priznané uznesením okresného súdu Žilina zo
dňa 15.06.2020, č.k. 3Er/5358/2014-456.

16. Odvolaciemu súdu tiež bolo preukázané, že v období medzi rozhodnutím Okresného súdu Žilina o
priznaní nároku oprávneného na náhradu trov exekúcie voči povinnému a vydaním uznesenia o priznaní
výšky trov oprávneného sumou 15 611,28 eur, žalovaný ako darca uzatvoril darovaciu zmluvu, ktorou
previedol na obdarovanú Y. Q., rod. T., všetky svoje nehnuteľnosti.

17. Z konania žalovaného mal ako okresný tak aj odvolací súd osvedčené, že sa žalovaný aktívne
zbavuje majetku, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou. Odvolací súd mal teda osvedčenú obavu
z ohrozenia prípadnej exekúcie, ktorá by mohla nasledovať po právoplatnosti rozhodnutia o priznaní
výšky trov exekúcie.

18. V súčasnom období sa žalobca domáha už iba vydania zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k
nehnuteľnosti v N. M., čo vzhľadom na výšku priznaného nároku žalobcu na náhradu trov exekúcie a
nezistenie iného majetku žalovaného, nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného. Odvolací súd
tiež poznamenáva, že v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodujúca presná výška

nehnuteľností, nakoľko sa jedná o zriadenie záložného práva len do výšky potenciálnej pohľadávky
žalobcu, čo je v danom prípade reálne, pretože hodnota nehnuteľností kryje výšku pohľadávky, čo je
zrejmé aj bez zisťovania presnej ceny nehnuteľnosti znaleckým dokazovaním. Odvolací súd tiež dáva do
pozornosti, že v danom prípade sa jedná o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa vzťahuje
právny režim neodkladného opatrenia, a teda je dôležitá bezodkladnosť. Ak by súd zisťoval presnú cenu

nehnuteľností, priečilo by sa to charakteru včasného zásahu zo strany súdu.

19. Námietku žalovaného ohľadom plnej moci udelenej žalobcom pre svojho právneho zástupcu
odvolací súd považuje za nedôvodnú. V plnej moci síce je uvedené, že žalobca splnomocňuje právneho
zástupcu vo veci „podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia“, avšak ďalej pokračuje slovami:

„a to v celom konaní“. V zmysle § 344 CSP sa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane
aj na zabezpečovacie opatrenie. Ide síce o dva rozdielne právne inštitúty, avšak zabezpečovacie
opatreniezdieľaprávnyrežimneodkladnéhoopatrenia.Právnyzástupcažalobcudoložilsúduvyhlásenie
žalobcu, v ktorom okrem iného uviedol, že súhlasil s podaním návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)