Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119336474
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119336474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v
právnejvecižalobcuCICSERVICE,s.r.o.,sosídlomUlicaPodkamenné99/51,02956Zákamenné,IČO:
36 759 732, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina
Granca 3, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, proti žalovanému BGM - impex, s.r.o., so sídlom Mlynská
159, 962 33 Budča, IČO: 45 369 470, právne zastúpenému Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o.,
so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, v konaní o zaplatenie 1.710,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 10Cb/15/2019 -

124 zo dňa 15. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 10Cb/15/2019 - 124 zo dňa 15. júna 2020 p o t v r d z u j e .

II.Žalobcovi priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.710,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 936,-
Eur od 18. 05. 2019 do 11. 07. 2019, zo sumy 786,- Eur od 12. 07. 2019 do zaplatenia a zo sumy 924,-
Eur od 13. 07. 2019 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 23. 07. 2019 v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd platobným
rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.710,- Eur s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh
odôvodňoval tým, že na základe objednávky žalovaného vykonal pre žalovaného prepravu vecí, pričom

vykonanie prepravy preukazuje potvrdený medzinárodný nákladný list č. 0707774 a medzinárodný
nákladný list č. 1287095. Za vykonanú prepravu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 10190076 na
sumu 936,- Eur s dátumom splatnosti 17. 05. 2019 a faktúru č. 10190133 na sumu 924,- Eur s dátumom
splatnosti 12. 07. 2019. Žalovaný uvedené faktúry prijal, nijakým spôsobom nerozporoval. Dňa 11. 07.
2019 žalovaný čiastočne uhradil faktúru č. 10190076 v sume 150,- Eur. Zvyšnú časť tejto faktúry v sume
786,- Eur, ani faktúru č. 10190133 neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že návrh považuje za nedôvodný a neuznáva
ho v celom rozsahu, nakoľko faktúry ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku neboli žalovanému
doručené a ani uhrádzané a žalovaný uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Nie je
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu dohody s určitým obsahom, a žeby žalobcom vystavené faktúry boli oprávnené čo do dôvodu i výšky žalovanej sumy. Po podaní
návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci bolo dňa 09. 12.
2019 súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný okrem iného uviedol, že zotrváva na

skutočnostiach uvedených v podanom odpore s tým, že nárok stále považuje za nedôvodný, neexistujúci
a nepreukázaný. Trval na tom, že žalovaný si neobjednal u žalobcu vykonanie prepráv tak, ako to
tvrdí žalobca a medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu dohody. Žalovaný namietol pravosť a
pravdivosť dokladov priložených k žalobe s tým, že nie sú potvrdené žalovaným.

4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca v konaní poukázal
na predloženú e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, z ktorej vyplýva, že žalovaný nepopieral
predmetné záväzky voči žalobcovi a plánoval ich uhradiť. Na pojednávaní žalovaný v celom rozsahu
trvalnasvojichdovtedajšíchvyjadreniachvrátaneskutočnostíuvedenýchvpodanomodporeaopätovne
zdôraznil, že doklady predložené žalobcom nie sú žalovaným potvrdené. Poukázal na to, že prílohy k
vyjadreniu žalobcu zo dňa 13. 02. 2020 boli súdu doručené po lehote na tzv. dupliku, preto žalovaný

žiadal, aby súd k nim neprihliadol. Taktiež spochybnil pravosť a pravdivosť e-mailovej komunikácie, z
ktorej podľa žalovaného navyše nevyplýva ani uznanie záväzku v celom rozsahu s tým, že komunikácia
sa týkala len faktúry č. 10190076 a v žiadnom prípade nepojednávala o faktúre č. 10190133. Podľa
žalovaného zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že by žalovaný uznal záväzok z faktúry č. 10190133
akoukoľvek formou. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol buď v celom rozsahu alebo

minimálne ohľadne nároku týkajúceho sa faktúry č. 10190133.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu tovaru s tým, že žalovaný nebol priamo odosielateľom,
ktorým bola firma BBS International GmbH, sídliaca v meste Herbolzheim v Nemeckej spolkovej

republike, s ktorou bol pravdepodobne v priamom zmluvnom vzťahu práve žalovaný. K objednaniu
prepravy došlo dvakrát, a to formou písomného návrhu tzv. sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci
č. 20190168, resp. č. 20190198, ktoré boli žalovanému zasielané prostredníctvom e-mailu s tým, že
na strane žalovaného vystupovala Mária Anna Gábrišová. Konkrétne prvá preprava sa mala uskutočniť
dňa 14. 03. - 15. 03. 2019 z adresy firmy odosielateľa v meste Herbolzheim do firmy PTG Slovakia -

Automotive v meste Lozorno. Druhá preprava sa mala uskutočniť dňa 06. 05. - 07.05.2019 s tým, že
adresa nakládky i vykládky bola totožná. Pokiaľ ide odplatu, táto bola v prvom prípade navrhnutá vo
výške ceny prepravného 780,- Eur a v druhom prípade vo výške 770,- Eur.

6. Súd prvej inštancie záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako vzťah

z nepomenovanej zmluvy, ktorej podstatou boli náležitosti spadajúce pod zmluvu o preprave veci tak,
ako je táto definovaná v ustanoveniach § 610 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „ObZ“) s tým, že podľa názoru okresného súdu si strany sporu, ako účastníci tejto zmluvy,
dostatočne určito dojednali predmet svojich záväzkov, t. j. žalobca ako dopravca bol povinný prepraviť
predmetný tovar - zásielku z dohodnutého miesta - miesta odoslania do iného dohodnutého miesta -

miesta určenia a žalovaný sa zaviazal zaplatiť dopravcovi odplatu - prepravné v dojednanej výške. Na
základe medzinárodných nákladných listov č. SK 0707774, resp. č. SK 1287095 mal súd preukázané, že
žalobcaakodopravcavykonalpredmetnéprepravy,čomalpotvrdenétakodosielateľom,akoipríjemcom
tovaru. Rovnako pokiaľ ide o fakturáciu dojednanej odplaty, považoval okresný súd za preukázané,
že zo strany žalobcu boli akceptované návrhy žalovaného uvedené v predmetných objednávkach -

návrhoch sprostredkovateľských zmlúv o preprave veci, na základe čoho boli žalobcom vystavené
faktúry č. 10190076, resp. faktúra č. 10190133. Žalovaný čiastočne uhradil faktúru č. 10190076, a to vo
výške 150,- Eur dňa 11.07.2019 a zároveň z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu okresný súd
považoval za preukázané, že žalovaný prejavil vôľu uhradiť celú sumu fakturovanú žalobcom faktúrou č.
10190076 vo výške 936,- Eur, a nie iba jej časť vo výške 150,- Eur. Okresný súd bol preto toho názoru,

že nárok uplatnený z titulu tejto faktúry žalovaný v celom rozsahu uznal v dôsledku čiastočnej úhrady
tejto faktúry vo výške 150,- Eur dňa 11. 07. 2019, keď zo správania žalovaného možno usudzovať, že
uznal aj zvyšok predmetného záväzku.

7. Okresný súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, ktorá spočívala v tvrdení, že nárok žalobcu nie

je dôvodný, nakoľko doklady predložené žalobcom nie sú podpísané žalovaným, keď jednak takýto
typ zmluvného záväzku nevyžaduje písomnú formu a jednak žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal,
že by konanie za žalovaného ako právnickú osobu vykazovalo vady, teda že by nebolo v súlade s
ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Podľa názoruokresného súdu je bežnou praxou podnikateľského subjektu, že napríklad objednávku na prepravu
zadáva zmluvnému partnerovi zamestnanec firmy z titulu príslušnej pracovnej pozície. Žalovaný pritom
netvrdil a už vonkoncom ani nepreukázal, že by dotyčná osoba prekročila svoje oprávnenia v tomto

zmysle. Rovnako pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu predmetné faktúry neboli doručené a žalovaný ich
neeviduje vo svojom účtovníctve, k tejto námietke okresný súd uviedol, že faktúra je v zásade len
daňovým a účtovným dokladom a nárok na dojednanú odplatu z titulu záväzkového vzťahu vzniká
ako dôsledok splnenia záväzku protistrany. Navyše z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu
nevyplynulo, že by minimálne faktúru č. 10190076 spochybňoval v tom zmysle, že by ju nemal k

dispozícii.Pokiaľbyajsúdvychádzalztoho,žedruháfaktúrač.10190133nebolažalovanémudoručená,
mal žalovaný možnosť po vykonaní prepravy žalobcom žiadať o vystavenie takéhoto dokladu, avšak
ani túto skutočnosť žalovaný netvrdil a nepreukázal. S poukazom na uvedené skutočnosti sa obrana
žalovaného okresnému súdu javila len ako účelová.

8. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby súd neprihliadal k dokladom, ktoré boli predložené žalobcom až dňa

13. 02. 2020, keďže boli doručené až po lehote na tzv. dupliku, okresný súd sa s touto námietkou
vysporiadal tým spôsobom, že predložené listinné dôkazy vykonal. Okresný súd uviedol, že v zmysle
sudcovskej koncentrácie konania je na súde, aby rozhodol, či na takéto dôkazy bude alebo nebude
prihliadať, pričom zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 11. 12.
2019, bolo bez meritórneho prejednania veci odročené z dôvodu poskytnutia lehoty stranám sporu na

mimosúdne vyriešenie veci, keď o to prejavil záujem samotný žalovaný s tým, že v opačnom prípade je
pravdepodobné, že dané doklady by boli žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom predložené už na
danom pojednávaní ako reakcia na postoj žalovaného k veci.

9.Zuvedenýchdôvodovokresnýsúdžalobevcelomrozsahuvyhovelaspolusistinouuložilžalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr,
ktorého výšku si žalobca uplatnil v zákonnej výške. Okrem toho okresný súd priznal žalobcovi aj nárok
na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle ustanovenia §
369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- Eur. V konaní bol
v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok
napádavcelomrozsahuprejehonesprávnosťanezákonnosťzdôvodov,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaný uviedol, že trvá na všetkých námietkach proti žalobe prednesených v konaní pred súdom
prvej inštancie s osobitným dôrazom na námietku nepreukázania žalobou požadovaného plnenia,
pretože žiadny z dokladov predložených žalobcom nie je potvrdený žalovaným. Žalovaný navyše

namietol ich pravosť a pravdivosť, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalovaný nie je povinný
preukazovať negatívnu skutočnosť, t. j. že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca.

12. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedol tiež, že okresný súd nesprávne vyhodnotil obranu žalovaného za

účelovú a nesprávne právne posúdil otázku dôkazného bremena. Žalovaný namietol, že súd prvej
inštancie nesprávne postupoval, ak prihliadol na doklady predložené žalobcom až po lehote stanovenej
súdom žalobcovi na predloženie vyjadrenia a dôkazov k odporu žalovaného s poučením o sudcovskej
koncentrácii, čím porušil rovnosť zbraní strán sporu v neprospech žalovaného a porušil tak práva
žalovaného v jeho neprospech.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za správne, v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci. Mal za to, že žalobca
dostatočne preukázal, že vykonal pre žalovaného prepravu vecí, a to na základe sprostredkovateľskejzmluvy o preprave veci č. 20190198 a č. 20190168. Zopakoval, že z týchto listinných dôkazov
jednoznačne vyplýva, že žalovaný si objednal u žalobcu vykonanie prepráv vyúčtované faktúrou č.
10190076 a faktúrou č. 10190133. Vykonanie prepráv preukazujú potvrdené medzinárodné nákladné

listy č. 0707774 a č. 1287095. Navyše žalovaný dňa 11. 07. 2019 čiastočne uhradil žalobcovi faktúru č.
10190076 v sume 150,- Eur a v konaní pred súdom prvej inštancie e-mailovou komunikáciu sporových
strán preukázal uznanie dlhu žalovaným. Podľa žalobcu boli všetky dôkazy súdom prvej inštancie
vyhodnotené správne. Žalobca na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

14. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu zaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, tento
sa už k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP,

rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania,
pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej
inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd s poukazom na § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným
súdom, kde súd prvej inštancie konštatoval existenciu sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č.
20190168 zo dňa 11. 03. 2019, v záhlaví ktorej sú uvedené údaje žalovaného vrátane loga s tým, že ako
dopravca je uvedený žalobca. Ďalej je špecifikovaný typ a ŠPZ vozidla, tovar, ako aj adresa nakládky
BBS International GmbH, Herbolzheim a adresa vykládky PTG Slovakia - Automotive, Lozorno, dátum

nakládky 14. 03. 2019, dátum vykládky 15. 03. 2019 a cena prepravného 780,- Eur. Ohľadne fakturácie
je uvedené, že faktúru je potrebné doručiť do 7 dní po vykládke pri importe na Slovensko a do 10 dní
pri exporte zo Slovenska. Splatnosť faktúry 60 dní po doručení originálu CMR. V kolónke „vybavuje“ je
uvedená Mária Gábrišová, bez podpisu, uvedené je telefónne číslo.

17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca k uvedenej zmluve predložil e-mailovú správu
zo dňa 11. 03. 2019, v texte ktorej je uvedené: „Zdravím, nech sa páči posielam objednávku na štvrtok,
MáriaAnnaGábrišová,BGM-impex,s.r.o.“Žalobcatiežpredložilfaktúruč.10190076zodňa18.03.2019
s dátumom splatnosti dňa 17. 05. 2019, kde ako dodávateľ je uvedený žalobca a ako odberateľ žalovaný.
Vo faktúre je uvedená objednávka č. 20190168 s tým, že fakturovaná bola preprava 14.-15.03.2019

Herbolzheim/DE/ - Lozorno/SK/, cena bez DPH 780,- Eur, celková fakturovaná suma k úhrade vrátane
20 % DPH 936,- Eur. O vykonaní prepravy svedčí medzinárodný nákladný list č. SK 0707774, z ktorého
vyplýva dátum jeho vystavenia 14. 03. 2019, potvrdenie o odovzdaní colného tranzitného dokladu 15.
03. 2019. Nákladný list je podpísaný jednak spoločnosťou žalobcu, ako aj spoločnosťami, kde sa mala
uskutočniť nakládka a vykládka tovaru, teda firmou BBS GmbH, Herbolzheim a firmou PTG Slovakia

Automotive Solutions and Services s.r.o., Lozorno.

18. Súd prvej inštancie konštatoval aj existenciu sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č.
20190198 zo dňa 02. 05. 2019, v ktorej záhlaví sú taktiež uvedené údaje žalovaného vrátane loga s tým,
že ako dopravca je uvedený žalobca. Aj v tejto zmluve je uvedená adresa nakládky BBS International

GmbH, Herbolzheim a adresa vykládky PTG Slovakia - Automotive, Lozorno. Ďalej je v zmluve
stanovený dátum nakládky 06. 05. 2019, dátum vykládky 07. 05. 2019 a cena prepravného 770,- Eur.
Podmienky prepravy a fakturácie sú totožné s podmienkami prepravy uvedenými v sprostredkovateľskej
zmluve o preprave veci č. 20190168. V kolónke „vybavuje“ je uvedená Mária Anna Gábrišová, bez
podpisu a uvedené je telefónne číslo. K zmluve žalobca preložil e-mailovú správu zo dňa 02. 05. 2019

s textom: „Nech sa páči posielam objednávku prosím potvrdiť prijatie a dohlásiť špz, Mária Gábrišová,
BGM-impex, s.r.o.“, kde ako predmet správy je uvedená objednávka D-79-lozorno 6.5.

19. Súčasťou spisu je faktúru č. 10190133 zo dňa 13. 05. 2019 s dátumom splatnosti dňa 12. 07. 2019,
kde ako dodávateľ je uvedený žalobca a ako odberateľ žalovaný. Vo faktúre je uvedená objednávka

č. 20190198 s tým, že fakturovaná bola preprava 06.-07.05.19 Herbolzheim/DE/ - Lozorno/SK/, cena
bez DPH 770,- Eur, celková fakturovaná suma k úhrade vrátane 20 % DPH 924,- Eur. O vykonaní
prepravy svedčí medzinárodný nákladný list č. SK 1287095 vystavený dňa 06. 05. 2019, podpísaný
jednak spoločnosťou žalobcu, ako aj spoločnosťami, kde sa mala uskutočniť nakládka a vykládka tovaru,teda firmou BBS GmbH, Herbolzheim a firmou PTG Slovakia Automotive Solutions and Services s.r.o.,
Lozorno.

20. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

22. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že žalobca nepreukázal nárok
požadovaný žalobou, pretože žiadny z dokladov predložených žalobcom v konaní nie je potvrdený
žalovaným. Upozornil na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietal pravosť a pravdivosť týchto
dokladov, a teda podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

23. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu1.710,-Eurspoluspríslušenstvomapodrobneopísal,akými
úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil.

24. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať na skutkové tvrdenia aj
dôkazy. Žalobca túto povinnosť splnil, keď k jednotlivým skutkovým tvrdeniam priložil listinné dôkazy, z

ktorých vyplynulo, že so žalovaným uzavrel sprostredkovateľskú zmluvu o preprave veci č. 20190168
a sprostredkovateľskú zmluvu o preprave veci č. 20190198, v ktorých strany sporu dostatočne určili
predmet svojich záväzkov, a to vrátane výšky prepravného. Následne po uzavretí zmlúv zabezpečil
žalobca prepravu tovaru pre žalovaného na trase Herbolzheim - Lozorno, o čom predložil medzinárodné
nákladné listy - CMR, ktorými vykonanie prepravy v oboch prípadoch preukázal. Žalobca tak ku svojim

skutkovým tvrdeniam predložil aj dôkazy. Naproti tomu žalovaný iba všeobecným spôsobom namietol
pravosťapravdivosťtýchtopredloženýchlistinnýchdôkazov,pričomneuviedol,zčohopodľajehonázoru
vyplýva, že tieto doklady nie sú pravé a ani neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré
tieto doklady preukazovali.

25. Neobstojí námietka žalovaného, že pokiaľ dôkaz predložený žalobcom nie je potvrdený žalovaným,
tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Sporové strany majú v zmysle ustanovenia § 150 CSP
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Tieto
tvrdenia strán môže protistrana poprieť, avšak na to, aby popretie skutkových tvrdení protistrany bolo
účinné, v zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 CSP je nevyhnutné, aby popierajúca strana uviedla vlastné

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Len samotné tvrdenie, že
tvrdenia protistrany sú nepravdivé, nepostačuje. Žalovaný v prejednávanej veci neposkytol súdu žiadne
vlastné skutkové tvrdenia a nevysvetlil, prečo v objednávkach, ktoré boli odoslané žalobcovi z e-mailovej
adresy žalovaného je pod textom správy uvedená osoba Mária Gábrišová, resp. Mária Anna Gábrišová
a obchodné meno žalovaného, pričom takto je označená aj osoba vybavujúca žalobcom predložené

sprostredkovateľské zmluvy o preprave veci. Okresný súd preto postupoval správne, keď prihliadol na
dôkazy predložené žalobcom, vyvodil z nich skutkový stav tvrdený žalobcom a neakceptoval neúčinnú
obranu žalovaného.

26. Žalovaný v odvolaní namietol, že nie je povinný preukazovať negatívnu skutočnosť, teda nie je

povinný preukazovať svoje tvrdenie, že sa nestalo to, čo tvrdí žalobca. Žalovanému v tejto časti je
nutné prisvedčiť, pretože v zmysle práva negatórny dôkaz nie je prípustný. Žalovaný však opomína,
že pokiaľ žalobca uvedie skutkové tvrdenie, ktoré preukáže dôveryhodným dôkazom, žalovaný musí
takéto tvrdenie vyvrátiť, v opačnom prípade súd vychádza z toho, že žalobca uniesol dôkazné bremeno.
Samotné popretie skutku bez uvedenia vlastných skutkových tvrdení nie je považované za vyvrátenie

tvrdenej skutočnosti.

27. Žalovaný namietol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože okresný súd nesprávne posúdil otázku dôkazného bremena, ktoré spočíva na žalobcoviohľadom preukázania tvrdení žalobcu. Okresný súd však naopak vychádzal z dôkazov predložených
žalobcom k tvrdeniam žalobcu, teda vychádzal z toho, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom
nato,žežalobcauniesoldôkaznébremenosvojichtvrdení,následnemalžalovanýmožnosťtietovyvrátiť

a v takom prípade znášal dôkazné bremeno vyvrátenia tvrdení žalobcu on. Žalovaný však toto bremeno
neuniesol.

28. V súvislosti s námietkou žalovaného spočívajúcou v tom, že súd prvej inštancie postupoval
nesprávne, ak napriek poučeniu žalobcu o sudcovskej koncentrácii prihliadol na doklady predložené

žalobcom až po lehote súdom stanovenej na predloženie vyjadrenia a dôkazov k odporu žalovaného,
čím porušil zásadu rovnosti strán konania v neprospech žalovaného, a teda porušil práva žalovaného
v jeho neprospech, odvolací súd konštatuje, že táto námietka sa týka listinných dôkazov doručených
okresnému súdu dňa 13. 02. 2020, a to výpisu z účtu žalobcu preukazujúceho čiastočné uhradenie
faktúry č. 10190076 žalovaným dňa 11. 07. 2019 v sume 150,- Eur a e-mailovej komunikácie medzi
stranami sporu z obdobia od 02. 05. 2019 do 02. 07. 2019, z obsahu ktorej vyplýva zaslanie objednávky

zo strany žalovaného, potvrdenie objednávky žalobcom, zaslanie dokladov k preprave, pričom z
predmetných e-mailov je zrejmá aj vôľa žalovaného uhradiť faktúru č. 10190076 v celom rozsahu. Pokiaľ
ide o aplikáciu sudcovskej koncentrácie vyjadrenú v ustanovení § 153 CSP, odvolací súd sa stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že je v tzv. diskrečnej právomoci súdu rozhodnúť o tom, či prihliadne
na prostriedky procesného útoku, resp. prostriedky procesnej obrany predložené až po uplynutí lehoty

určenej súdom na ich predloženie. Ustanovenie § 153 CSP určuje len možnosť, nie však povinnosť súdu
neprihliadať na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli predložené
včas.

29. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto prípade boli všetky žalobcom

predložené dôkazy žalovanému doručené dňa 11. 03. 2020, pričom posledné pojednávanie vo veci bolo
nariadené na deň 15. 06. 2020, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie súdu o skončení dokazovania v
danej veci a následne vynesený rozsudok vo veci samej. Žalovaný mal teda dostatočný časový priestor
na prípravu na pojednávanie a dostatok času na to, aby svojimi vlastnými skutkovými tvrdenia a dôkazmi
vyvrátil skutočnosti tvrdené a preukázané žalobcom.

30. Súd prvej inštancie tak podľa názoru odvolacieho súdu neporušil právo žalovaného na spravodlivý
proces. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred
súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

31. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými
aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa §

262 ods. 2 CSP.

34. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).