Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119342143
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6119342143.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovaným 1/ V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX a 2/ D. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. XX, obaja t.č. bytom X. XX, O. - X., o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 18Csp/10/2020-137 zo dňa 10. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil, že vo veci nemá právomoc,
výrokom II. konanie zastavil, výrokom III. vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 83.30 eur,

po právoplatnosti tohto rozhodnutia, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska
cesta, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124 a výrokom IV. žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal. Na odôvodnenie tohto uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným
1/ a 2/ zaplatenia sumy 3.000 eur. Žalobca odvodzoval svoju pohľadávku zo zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, ktorá má charakter spotrebiteľského právne vzťahu v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po začatí konania súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/ majú

bydlisko v C. republike na adrese X. XX, O. - X., na ktorej prevzali súdom doručenú žalobu, predvolanie
na pojednávanie a výzvu, či namietajú právomoc Okresného súdu Prievidza na predmetné konanie
vzhľadom na ich pobyt v C. republike, pričom žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe nevyjadrili. Súd prvej
inštancie skúmal, či je daná jeho právomoc na konanie, nakoľko ak v konaní vystupuje strana sporu,
ktorá má bydlisko/sídlo mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy
na prejednanie právnej veci s cudzím prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka

právomoci súdu. Nakoľko konanie v predmetnej veci začalo po 10.01.2015, právomoc súdov Slovenskej
republiky v konaní s cudzím prvkom (žalovaní 1/ a 2/ sú spotrebiteľmi a trvalo sa zdržiavajú na území
Českej republiky) je potrebné posudzovať podľa článku 18 a 19 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady EÚ č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej
zmluvy a uvedené nariadenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na

súde toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ (žalovaný) bydlisko. Z doterajších zistení súdu
vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ svoje faktické bydlisko na území Slovenskej republiky nemajú, ale bývajú
v Českej republike, kde sa trvalo zdržiavajú a kde im bola doručená žaloba a aj iné písomnosti. V
zmysle ustanovenia § 161 CSP je súd kedykoľvek počas konania povinný prihliadnuť na to, či sú splnené
procesnépodmienky(vtomtoprípadepodmienkaprávomocisúdu),zaktorýchmôžesúdkonať.Žalovaní
1/ a 2/ sú spotrebitelia a v tomto prípade sa právomoc súdov vo veci konať neposudzuje podľa pravidiel

o všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ale podľa pravidiel o obligatórnej právomoci
podľa článkov 18 a 19 nariadenia, na základe ktorých právomoc konať o predmetnej žalobe majú súdyČeskej republiky z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ ako spotrebitelia už v čase začatia súdneho konania mali
bydlisko v Českej republike. Za daného stavu by súd mal právomoc vo veci konať iba v zmysle článku
26 ods. 1 nariadenia, t.j. ak by sa žalovaní 1/ a 2/ konania zúčastnili. Žalovaní 1/ a 2/ sa však k riadne

doručenej žalobe na výzvu súdu v určenej lehote ani doposiaľ nijako nevyjadrili a tiež sa nedostavili
na pojednávanie nariadené na deň 10.07.2020. Súd preto nemôže založiť právomoc (a príslušnosť
tunajšieho súdu) ani postupom podľa článku 26 ods. 1 nariadenia. Vzhľadom na neodstrániteľný
nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa
článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie

zastavil. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok
medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Českej
republike, kde je bydlisko žalovaných. Podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a o poplatku za výpis z registra trestov, žalobca má nárok na vrátenie súdneho poplatku 90 eur kráteného
o 6,70 eur, t. j. 83,30 eur. Žalobca podal žalobu, na ktorej prejednanie nemá súd právomoc, čím zavinil
zastavenie konania a preto by mal priznať náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2 podľa § 256 CSP.

Žalovaní 1/ a 2/ však boli v konaní nečinní, konania sa nezúčastnili, žiadne trovy im nevznikli a vzhľadom
na uvedené súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že v zmysle ust. § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1
zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej
republiky, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď ustálil, že bydliskom žalovaných je

adresa na území C. republiky (X. XX, O. - X.) z dôvodu, že sa tam žalovaní práve zdržiavajú a prevzali
si tam aj písomnosti doručované súdom. Ak by žalovaní mali v úmysle zdržiavať sa na uvedenej adrese
trvalo, potom by bolo ich povinnosťou v zmysle citovaného zákona ohlásiť skončenie trvalého pobytu.
Na koľko je k dnešnému dňu trvalý pobyt žalovaných vedený na území Slovenskej republiky je zrejmé,
že ich úmyslom nie je vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo tam žiť. Bydliskom sa nerozumie

miesto, kde sa osoba aktuálne alebo po určitú prechodnú dobu zdržuje alebo kde prevezme poštovú
zásielku, ale je to miesto, kde má osoba úmysel trvalo sa zdržiavať. V konaní tak nebolo spoľahlivo
preukázané, že by mali žalovaní úmysel trvalo sa zdržiavať na území Českej republiky s poukazom
na skutočnosť, že bydliskom žalovaných je ku dnešnému dňu adresa ich trvalého pobytu vedená na
území Slovenskej republiky. Pri ustálení bydliska žalovaných v inom štáte musí mať súd veľmi spoľahlivo

preukázaný skutkový stav, napr. žalovaní pracujú v zahraničí nielen sezónne, ale majú úmysel žiť v
zahraničí dlhodobo a vytvoriť si tam sociálne väzby. Súd prvej inštancie na základe šetrení zistil, že
žalovaní sa aktuálne nezdržiavajú na adrese trvalého pobytu v Slovenskej republike, ale na adrese na
území Českej republiky. Postup súdu prvej inštancie, ktorý len na základe tejto informácie vyhlásil, že
nemá právomoc vo veci konať, je spôsobilý pre žalobcu vytvoriť nespravodlivú a neúnosnú situáciu,

kedy by na základe rovnakých informácií a podania žaloby na súde v Českej republike mohol tento súd
tiež vyhlásiť, že nemá právomoc vo veci konať, nakoľko žalovaní majú na území Slovenskej republiky
nahlásený trvalý pobyt a nepodarilo sa zistiť, či majú úmysel trvalo sa zdržiavať v Českej republike. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, resp. nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko záver o skutočnosti, že žalovaní majú úmysel trvalo
sa zdržiavať na území Českej republiky nebol v konaní spoľahlivo preukázaný žiadnym dôkazom. Preto
nebol daný dôvod na záver o tom, že právomoc konať má súd Českej republiky. Žalovaní sú osoby s
bydliskom na území Slovenskej republiky a preto má súd v zmysle článku 18 ods. 2 nariadenia právomoc
vecprejednaťarozhodnúť.Navrhoval,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec

vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhal voči
žalovaným zaplatenia sumy 3.000 eur s príslušenstvom, pričom pohľadávka žalobcu je odvodená
zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/ ako spotrebiteľmi na jednej strane a

právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom. Súd prvej inštancie na základe lustrácie v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky a lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že žalovaní 1/ a 2/ síce
majú evidovaný trvalý pobyt na území X. republiky v obci X., ale na adrese bydliska sa dlhodobo
nezdržiavajú, čo vyplýva z oznámenia o poskytnutí súčinnosti starostu Obce X. zo dňa 27.03.2020a z oznámenia o doručovaní zásielky Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi zo dňa
09.10.2019 (doručovanie platobného rozkazu v upomínacom konaní), na základe ktorého bolo zistené,
že žalovaní 1/ a 2/ by sa mali nachádzať mimo územia Slovenskej republiky, údajne na území Českej

republiky. Súd prvej inštancie z odpovede na žiadosť o zisťovanie pobytu žalovaných 1/ a 2/ adresovanej
Obvodnému súdu pre Prahu 7 zistil, že žalovaní majú v centrálnej evidencii obyvateľov Českej republiky
uvedený pobyt na adrese X. XX, O. - X.. Na základe uvedeného súd prvej inštancie napadnutým
uznesením vyhlásil, že v danej veci nemá právomoc a konanie zastavil z dôvodu, že v čase začatia
konania mali žalovaní 1/ a 2/ bydlisko na území Českej republiky a právomoc konať o predmetnej žalobe

majú súdy Českej republiky.

5. Ak súd zastaví konanie z dôvodu nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli dané
predpoklady, odníme účastníkovi konania možnosť pred súdom konať (R 82/2002). Zastavenie konania
z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo v dôsledku
chybného právneho posúdenia právomoci súdu, treba považovať za odopretie ústavou upraveného

práva na súdnu ochranu (I. ÚS 37/95), v konečnom dôsledku znamenajúceho odmietnutie spravodlivosti
(denegatio iustitiae).

6. Po pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie sa začalo na území Slovenskej republiky
uplatňovať nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a

výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I) a následne došlo k
prepracovaniu predmetného nariadenia, ktoré sa uplatňuje na území Slovenskej republiky v podobe
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I). V zmysle
článku 4 ods. 1 a článku 18 ods. 1 nariadenia Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby

s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu; druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v
ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Posúdenie právomoci súdom prvej inštancie podľa článku 4 ods. 1 a článku 18 ods. 2 nariadenia

Brusel I, na základe ktorého dospel k záveru, že v prejednávanej veci nemá právomoc a je daná výlučná
právomoc českého súdu, nemožno považovať za správne, nakoľko súd prvej inštancie sa dostatočne
nevysporiadal otázkou bydliska žalovaných 1/ a 2/. Z článku 7 ods. 1 a článku 18 ods. 2 vyplýva, že
podstatným pre správne posúdenie právomoci súdu konať v predmetnej veci je vyriešenie otázky, kde
majú žalovaní 1/ a 2/ (spotrebitelia) svoje bydlisko.

8. Bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý
pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný
právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.02.2015, sp. zn. 4Cdo 40/2014).

9. Odvolací súd uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky so zisteným
trvalým pobytom na území Slovenskej republiky v obci X., pričom žalovaní 1/ a 2/ sa v súčasnosti na
adrese trvalého pobytu síce nezdržiavajú, ale z obsahu spisu nevyplývajú žiadne relevantné okolnosti,
z ktorých súd prvej inštancie mohol ustáliť, že žalovaní 1/ a 2/ majú bydlisko na území C. republiky,

na adrese X. XX, O. - X., kde majú evidovaný pobyt, a tým je založená v predmetnej veci právomoc
českých súdov. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov predčasne, teda v tomto štádiu
nesprávne právne posúdil vec v otázke bydliska žalovaných 1/ a 2/, teda dostatočne neposúdil a
nevyhodnotil, či žalovaní v mieste pobytu na území Českej republiky majú úmysel dlhodobo a reálne
sa zdržovať na danej adrese, či majú v Českej republike vytvorené centrum záujmov alebo sociálne

väzby. Uvedené skutočnosti, ktoré majú zásadný význam pre určenie bydliska žalovaných 1/ a 2/ a na
určenie právomoci súdu vec prejednať, súd prvej inštancie dostatočne nepreskúmal a nevykonal v tomto
rozsahu dokazovanie. Na uvedených skutočnostiach a pochybení súdu prvej inštancie nemení nič ani
to, že žalovaným 1/ a 2/ bola doručovaná žaloba, predvolanie na pojednávanie a iné písomnosti súdu
na adrese X. XX, O. - X., nakoľko prevzatie zásielky žalovanými 1/ a 2/ na adrese v Českej republike

automaticky neznamená preukázanie právne relevantných skutočností ohľadne bydliska žalovaných.
Súd prvej inštancie tak predčasne ustálil, že nemá právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť.10. Odvolací súd záverom konštatuje, že pre správne posúdenie právomoci súdu prvej inštancie v
prejednávanej veci konať a vec rozhodnúť je teda potrebné jednoznačne a bez pochybností vyriešiť
otázku bydliska žalovaných 1/ a 2/ a to vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovaní majú vedený

na území Slovenskej republiky trvalý pobyt v obci X., avšak v súčasnosti sa majú zdržiavať na území
Českej republiky na adrese X. XX, O. - X., pričom charakter takéhoto zdržiavania je potrebné zistiť napr.
dopytom na žalovaných 1/ a 2/, pretože môžu poskytnúť v tomto smere súdu prvej inštancie relevantné
vyjadrenie. V prípade, že v konaní nebude preukázaný úmysel žalovaných 1/ a 2/ trvale sa zdržiavať na
súčasne uvedenej adrese v Českej republike, bude daná (v zmysle vyššie uvedeného) právomoc súdu

Slovenskej republiky na konanie v predmetnej veci, resp. právomoc súdu prvej inštancie.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

12. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní
bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia bydliska žalovaných s poukazom na ich úmysel trvalo sa
zdržiavať na adrese v Českej republike alebo na adrese v Slovenskej republike a na základe toho ustáliť
či má alebo nemá právomoc. V prípade, že dospeje k záveru, že nemá právomoc bude postupovať
podľa § 161 CSP a v prípade, že dospeje k záveru, že má právomoc, vec prejedná a rozhodne. V novom

rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).